Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, May 3, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/44/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116211419
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2116211419.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek senátu
JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v spore žalobkyne: JUDr. A. K., rod. K., nar. X. K.
XXXX, trvalo bytom W., W. XXXX/XXB, zastúpená splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária JUDr.
Oľga Rosulegová, s.r.o., Hrabový chodník 4, 831 01 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 51
247 798, proti žalovaným: 1/ E. H., rod. N., nar. XX. I. XXXX, trvalo bytom T., C. XXXX/XXD, 2/ K. H.,

nar. X. S. XXXX, trvalo bytom T., C. XXXX/XXD, adresa žalovaných na doručovanie: T. - K., A. XX, o
vypratanie nehnuteľností, o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 18.
decembra 2020 č. k. 10C/134/2016-238, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie žalovaných 1/ a 2/ vo vzťahu k III. výroku rozsudku súdu prvej inštancie o
zamietnutí návrhu žalovaných 1/ a 2/ na prerušenie konania o d m i e t a.

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o vyhovení žalobe vo veci samej a
v časti o náhrade trov konania (I. a II. výrok) r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanej 1/ a žalovanému 2/ uložil povinnosť vypratať
rodinný dom súpisné číslo XXXX s príslušenstvom postavený na parcele číslo 753, v katastrálnom území

K., okres Trnava, obec T. zapísaný na LV č. XXX a pozemky registra C, a to parcela číslo 753, zastavená
plocha a nádvorie o výmere 335 m2, parcela číslo 754, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 29 m2,
parcela číslo 755, záhrada o výmere 263 m2, v katastrálnom území K., okres Trnava, obec T., zapísané
na LV č. XXX, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku; II. žalovanej 1/ a žalovanému 2/ uložil
povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %; III. návrh žalovanej
1/ a žalovaného 2/ na prerušenie konania zamietol.

Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 151 ods. 1, § 164, § 177 ods. 1, § 191 CSP (zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov); § 123, § 126 ods. 1 O.z.
(zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov).
Vecne dôvodil, že žalobkyňa sa žalobou došlou súdu 13.5.2016 domáhala voči žalovanej vypratania
vyššie označených nehnuteľností, uviedla, že nehnuteľnosti nadobudla na základe darovacej zmluvy
uzatvorenej dňa 24.11.2014 s JUDr. E. K. ako darkyňou. Právna predchodkyňa žalobkyne nadobudla

nehnuteľnosti na základe darovacej zmluvy uzatvorenej dňa 1.1.2004 s S. N. ako darcom. Žalovaní bez
súhlasu žalobkyne užívajú predmetnú nehnuteľnosť, spolu s deťmi, hoci nemajú žiadny právny nárok
túto užívať a so žalobkyňou neuzatvorili žiadnu nájomnú zmluvu alebo iný obdobný zmluvný vzťah,
ktorí by ich oprávňoval nehnuteľnosť užívať. Nehnuteľnosti začali užívať bez súhlasu žalobkyne a bez
predchádzajúceho oznámenia, s tým, že okrem nehnuteľností užívajú aj vnútorné vybavenie, pričom
jeho užívaním dochádza k opotrebeniu a bezdôvodnému obohateniu. Žalovaní znemožňujú žalobkyni

prístup do nehnuteľností a tieto odmietajú dobrovoľne vypratať.Žalovaní v písomnom vyjadrení k žalobe uviedli, že právna predchodkyňa žalobkyne - JUDr. E. K.
nadobudla nehnuteľnosti na základe darovacej zmluvy uzatvorenej s otcom žalovanej 1/ - S. N., pričom
sa zaviazala, že zabezpečí starostlivosť o darcu. Zároveň darovacou zmluvou bolo zriadené právo z

vecného bremena z doživotného bývania pre darcu. Dňa 21.5.2013 S. N. vyzval obdarovanú E. K.
na vrátenie daru, z dôvodu, že E. K. sa voči S. N. správala v rozpore s dobrými mravmi tým, že mu
neposkytla primeranú starostlivosť. Napriek tomu, že doručením výzvy na vrátenie daru zanikol právny
vzťah z darovania ex lege, E. K. uzatvorila so žalobkyňou ako obdarovanou ďalšiu darovaciu zmluvu.
Žalovaní ďalej uviedli, že S. N. sa na Okresnom súde Senica žalobou domáha určenia vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam, z dôvodu zániku darovania. Žalovaní tvrdia, že nehnuteľnosti užívajú na
základe súhlasu S. N. ako vlastníka nehnuteľností. Na doplnenie skutkového stavu poukázali aj na to,
že E. K. opustila spoločnú domácnosť, ktorú tvorila s S. N., spôsobila mu ujmu na zdraví, podala mu
pokazenú stravu, odcudzila hotovosť, životnú poistku a doklady a spôsobila škodu na nehnuteľnostiach.
V následnom vyjadrení z 10.11.2020 zotrvali na tvrdení, že nesúhlasia s nárokom žalobkyne a uviedli, že
svoje užívacie právo odvodzujú od užívacieho práva S. N. zriadeného ako vecné bremeno doživotného

bývania a užívania nehnuteľností. Žalovaní tvrdia, že užívajú nehnuteľnosť so súhlasom pôvodného
darcu a zároveň ako oprávneného z vecného bremena.
Súd prvej inštancie vychádzal zo zisteného skutkového stavu veci, podľa ktorého je žalobkyňa
vlastníčkou nehnuteľností, ktoré nadobudla na základe darovacej zmluvy uzatvorenej dňa 24.11.2014 s
darkyňou JUDr. E. K. (darovacia zmluva z 24.11.2014, LV č. XXX pre k. ú. K.). Darkyňa E. K. predmetné

nehnuteľnosti nadobudla na základe darovacej zmluvy uzatvorenej dňa 1.1.2004 od darcu S. N.. Podľa
čl. VI darovacej zmluvy sa obdarovaná E. K. zaviazala, že darca bude doživotne u nej bývať a bude
sa o neho starať (darovacia zmluva z 1.1.2004). S. N. vyzval listom z 22.5.2013 obdarovanú E. K., aby
mu nehnuteľnosti vrátila z dôvodu, že mu neposkytuje starostlivosť, ku ktorej sa zviazala a neznáša
náklady spojené s údržbou nehnuteľností (výzva z 22.5.2013). Následne sa S. N. domáhal žalobou

na súde toho, aby súd uložil E. K. ako žalovanej (neskôr rozšíril okruh žalovaných aj o žalobkyňu
ako nadobúdateľku nehnuteľností) povinnosť vydať mu darované nehnuteľnosti, z dôvodu hrubého
a sústavného porušovania dobrých mravov zo strany E. K.. Okresný súd Senica v konaní sp. zn. 5
C/125/2013 žalobu S. N. o vrátenie daru a určenie vlastníckeho práva k darovaným nehnuteľnostiam v
celomrozsahuzamietol.KrajskýsúdvTrnavevkonanísp.zn.24Co/1/2020rozsudkompotvrdilrozsudok

OkresnéhosúduSenica(rozsudokOkresnéhosúduSenicač.k.5C/125/2013-1131,rozsudokKrajského
súdu v Trnave č. k. 24Co/1/2020-1223). Žalovaní kvalifikovane nepopreli užívanie nehnuteľností. Práve
naopak, tvrdia, že nehnuteľnosti užívajú a svoje užívacie právo odvodzujú od súhlasu S. N.. Najskôr
mali za to, že S. N. bol oprávnený udeliť im súhlas s užívaním z titulu svojho vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, ktoré mal nadobudnúť výzvou na vrátenie daru od E. K., a to ex lege spätne. Následne,

po rozhodnutí Okresného súdu Senica č. k. 5C/125/2013-1131, odvodzujú súhlas s užívaním od práva S.
N.doživotneužívaťnehnuteľnostiztituluprávazvecnéhobremena(nepopretéskutkovétvrdenia,čestné
prehlásenie U. T., list - odpoveď žalovanej 1/ adresovaná právnej zástupkyni žalobkyne z 3.7.2017).
Súd prvej inštancie uviedol, že nevykonal dokazovanie svedeckou výpoveďou S. N., a ani listinami
predloženými žalovanými, a to znaleckým posudkom k zraneniam S. N., lekárskou správou zo

17.12.2013 a 4.3.2013, znaleckým posudkom vo veci dopravnej nehody zo 17.12.2013, trestným
oznámením podaným S. N., uznesením OR PZ ODI ČVS: ORP-98/DI-TT-2014, upovedomením o
začatí trestného stíhania voči E. H., uznesením OR PZ ODI, ČVS: ORP-191/DI-TT-25016 z 2.12.2016,
fotodokumentáciou o stave nehnuteľnosti v roku 2013, zápisnicou o výsluchu S. N. v konaní Okresného
súdu Bratislava V sp. zn. 4Tp/56/2017, zápisnicou o pojednávaní na Okresnom súde Senica sp. zn.

5C/125/2013 z 15.6.2016, a to z dôvodu, že mal z vykonaného dokazovanie zistený skutkový stav
dostatočne pre rozhodnutie vo veci samej, navyše, predložené dôkazné návrhy na dokazovane nie
sú spôsobilé vyvrátiť dva základné predpoklady pre rozhodnutie vo veci: vlastnícke právo žalobkyne
a užívanie nehnuteľností zo strany žalovaných. Samotné dôkazné návrhy smerovali k preukázaniu
vzťahu medzi E. K. a S. N., prípadne okolností týkajúcich sa vzťahov medzi S. N. a žalobkyňou, ktoré

predchádzali uzatvoreniu darovacej zmluvy. Tieto skutočnosti nie sú podstatné pre rozhodnutie vo veci
samej. Uvedené dôkazné návrhy nie sú spôsobilé spochybniť vlastnícke právo žalobkyne (prvý základný
predpoklad úspechu v konaní), keďže tak z listu vlastníctva č. XXX pre k. ú. K., ako aj z rozhodnutia
Okresného súdu Senica vyplýva nesporný záver o tom, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľností.
Vykonávanie navrhovaných dôkazov (napr. výsluch S. N.) by bolo tiež nehospodárne a zároveň (ostatné

návrhy) by boli nespôsobilé zmeniť skutkový stav vo vzťahu k tomu, že žalovaní nie sú oprávnení užívať
predmetné nehnuteľnosti (druhý základný predpoklad úspechu v konaní).
Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľností a ako vlastníčka
nehnuteľností je preto aktívne vecne legitimovaná v zmysle § 126 ods. 1 O.z. domáhať sa vydania(vypratania) nehnuteľností od toho, kto ich neoprávnene užíva. Z vykonaného dokazovania mal súd za
preukázanýajdruhýpredpokladúspešnostižaloby,ato,žežalovaníužívajúnehnuteľnosti atietoužívajú
bez právneho dôvodu, v dôsledku čoho žalobkyňa má právo domáhať sa ukončenia neoprávnených

zásahov do jej vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, a teda domáhať sa ich vypratania. Žalobkyňa
sa domáhala voči žalovaným vypratania nehnuteľnosti z dôvodu, že žalovaní ich užívajú bez právneho
dôvodu, t. j. bez toho, aby s nimi bola uzavretá riadna nájomná zmluva alebo iný zmluvný vzťah, ktorý
by ich oprávňoval nehnuteľnosti užívať. V konaní nebolo sporné, že medzi žalobkyňou a žalovanými
nie je uzavretá nájomná zmluva ani iný obdobný zmluvný vzťah. Rovnako nebolo sporné ani to, že

žalovaní nehnuteľnosti užívajú. Žalovaní odvodzovali svoje užívacie právo od súhlasu S. N., ktorý bol
síce pôvodný vlastník domu, ale vlastnícke právo k nehnuteľnostiam previedol darovaním. Žalovaní boli
toho názoru, že ak sa S. N. domáhal vrátenia daru od E. K., nadobudol vlastnícke právo ex lege spätne,
a preto je oprávnený udeliť im súhlas s užívaním. Toto tvrdenie žalovaných o vlastníckom práve S. N.
bolo vyvrátené a na základe súhlasu S. N. si žalovaní užívacie právo odvodzovať nemôžu. Rovnako
neobstojí ani ich tvrdenie, že užívacie právo si odvodzujú od práva S. N. z vecného bremena podľa čl. VI

darovacej zmluvy z 1.1.2004. Pokiaľ aj S. N. je oprávnený užívať nehnuteľnosti, je jeho právo osobnej
povahy, teda je viazané výlučne na osobu S. N.. Z tohto titulu nie je S. N. oprávnený udeliť akýkoľvek
súhlas s tým, aby si užívacie právo k nehnuteľnostiam uplatňovali aj ďalšie osoby a bez akejkoľvek
zákonnej alebo zmluvnej opory tak rozširovať okruh užívateľov nehnuteľností. Súd mal za preukázané,
že žalovaní užívajú nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, a preto im bola uložená povinnosť predmetné

nehnuteľnosti vypratať.
Súd prvej inštancie napokon uviedol, že rozhodol na pojednávaní dňa 18.12.2020 bez účasti
žalovaných, ktorí boli riadne a včas predvolaní s tým, že bola zachovaná aj zákonná lehota na
prípravu na pojednávanie. Žalovaní doručili súdu dňa 18.12.2020 žiadosť o odročenie pojednávania a
ospravedlnenie ich neúčasti z karanténnych dôvodov. Zákonný sudca nemal v čase rozhodovania o

tom, či bude konať v neprítomnosti žalovaných, vedomosť o uvedenom ospravedlnení a o ich žiadosti o
odročenie, keďže podanie žalovaných sa dostalo do dispozície zákonného sudcu až 21.12.2020, teda až
po rozhodnutí súdu, že bude konať v neprítomnosti žalovaných a po vyhlásení rozsudku vo veci samej.
V časti o trovách konania svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1 CSP, vecne plným
úspechom žalobkyne v konaní s tým, že solidárna zaviazanosť žalovaných bola vyslovená s ohľadom

na to, že ich pomer na konaní sa najbližšie podobá solidarite.
V časti o zamietnutí návrhu na prerušenie konania svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 164
CSP, vecne dôvodil, že žalovaní navrhli, aby súd prerušil konanie do právoplatného skončenia konania
vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 39C/42/2018, na základe žaloby S. N., o nahradenie
prejavu vôle E. K. na uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena. Tvrdili, že svoje užívacie právo

odvodzujú od užívacieho práva S. N. zriadeného ako vecné bremeno v texte darovacej zmluvy z
1.1.2004. Keďže vecné bremeno nebolo zriadené ako vecné právo a nebolo tak zapísané do katastra
nehnuteľností, hoci podľa uvedených tvrdení, pôvodne E. K. takúto vôľu prejavila, domáha sa S. N.
nahradenia prejavu jej vôle. Žalovaní majú za to, že v konaní sp. zn. 39C/42/2018 sa rieši otázka
významná pre toto konanie. Súd prvej inštancie však bol názoru, že v konaní nie je riešená žiadna

prejudiciálnaotázka,ktorábybolavýznamnápretotokonanie.Pokiaľbyajsúdsamotnejžalobevkonaní
sp. zn. 39C/42/2018 vyhovel a zriadil vecné bremeno ako vecné právo, toto právo by bolo zriadené
výlučne v prospech S. N.. Žalobcovia neuviedli žiadne tvrdenia, na základe ktorých by bol S. N. z
titulu možného a uplatneného práva z vecného bremena oprávnený udeliť užívacie právo ďalším tretím
osobám. V predmetnom konaní tak nie je riešená žiadna zásadná prejudiciálna právna otázka, ktorá by

bola významná pre toto konania a pre ktorú by súd vôbec zvažoval či konanie preruší, z ktorého dôvodu
súd návrh žalovaných na prerušenie konania zamietol.

2. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podali včas odvolanie žalovaní 1/ a 2/, s návrhom
na jeho zmenu zamietnutím žaloby, alternatívne navrhli jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu nesprávnosti a nezákonnosti napadnutého
rozsudku. Dôvodili najmä tým, že neboli splnené procesné podmienky na vykonanie pojednávania a
vydanie napadnutého rozhodnutia, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a to
v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP.

Súd prvej inštancie vyhlásil napadnutý rozsudok na pojednávaní konanom dňa 18.12.2020, ktorým
žalobe žalobkyne vyhovel, a to napriek tomu, že žalovaní z dôležitého dôvodu požiadali o odročenie
nariadeného pojednávania a súčasne ospravedlnili svoju osobnú neúčasť. Uvedený postup súdu
prvej inštancie považujú žalovaní za nesprávny, čo vyústilo aj do vydania nezákonného rozhodnutia,nakoľko neboli splnené podmienky na jeho vydanie. Súd prvej inštancie svoj postup, ktorým vykonal
pojednávanie bez osobnej účasti žalovaných, odôvodnil tým, že podanie žalovaných sa dostalo do
dispozície zákonného sudcu až dňa 21.12.2020, teda až po rozhodnutí súdu, že bude konať v

neprítomnosti žalovaných a po vyhlásení rozsudku vo veci samej. Odvolatelia s poukazom na § 183
CSP dôvodili, že písomné podanie, ktorým požiadali o odročenie, doručili na súd v raňajších hodinách
v deň nariadeného pojednávania, teda dňa 18.12.2021. Pojednávanie bolo nariadené v daný deň na
13,00hodinu,nonapriektomu,sapredmetnépodaniedosúdnehospisunedostaloanaviacnapotvrdení
súdu o doručení predmetného písomného podania sa nenachádza ani čas podania predmetnej žiadosti,

aj keď bolo podané osobne do podateľne súdu. Bežnou praxou súdov pritom je, že v prípade, ak sa
zamestnanec súdu dozvie o podanej žiadosti o odročenie pojednávania, v danom prípade doručením
písomného podania do podateľne súdu, uvedenú skutočnosť bezodkladne oznámi konajúcemu sudcovi,
čo sa v prejednávanom prípade preukázateľne nestalo, a to napriek tomu, že v danom prípade išlo
o dôležité dôvody na odročenie pojednávania, ktorými boli karanténne dôvody na strane obdivoch
žalovaných. Rovnako, v obdobných prípadoch si konajúci sudcovia overujú, či zo strany neprítomných

strán sporu nebola medzičasom (aj krátko pred konaním nariadeného pojednávania) doručená súdu
prípadná žiadosť o odročenie pojednávanie, čo sa v danom prípade taktiež nestalo, napriek tomu,
že tomuto postupu nebránila žiadna prekážka. V súvislosti so súčasnou pandemickou situáciou je
potrebné uviesť, že požiadanie strán sporu o odročenie pojednávania z karanténnych opatrení je vysoko
pravdepodobné,apretožalovanízastávajúnázor,žezostranysúdumaloprinajmenšomdôjsťkovereniu

prípadne podanému podaniu žalovaných na súd, aj s poukazom na skutočnosť, že žalovaní sa súdnemu
konaniu nevyhýbajú a súdne zásielky preberajú. Z obsahu podanej žiadosti vyplýva, že žalovaní
požiadali o odročenie pojednávania z dôvodu dôvodného podozrenia žalovanej 1/ na možnosť ochorenia
COVID-19, na základe ktorého sa bezodkladne objednala aj na testovanie za účelom zistenia tohto
ochorenia, o čom ihneď ako to bolo možné predložila aj dôkaz, z ktorého jednoznačne vyplýva termín

objednaného odberu na deň 23.12.2020. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, ako aj vedenie spoločnej
domácnosti žalovanej 1/ so žalovaným 2/, bol odôvodnený dôvod na odročenie pojednávania rovnako
aj na jeho strane, nakoľko existencia možného výskytu tohto ochorenia bola rovnako aj u žalovaného
2/. V prípade, ak by sa žalovaní napriek uvedených skutočnostiam nariadeného pojednávania osobne
zúčastnili, porušili by tým svoju zákonnú povinnosť a vystavili sa tak uloženiu možnej pokuty za

porušenienariadenýchopatrení,prípadneažtrestnémustíhaniuzašírenietejtonákazlivejchoroby.Teda
v danom prípade si žalovaní iba plnili svoju zákonnú povinnosť v súvislosti s pandemickou situáciou,
pričom záujem spoločnosti na ochrane verejného zdravia má v danom prípade nepochybne prednosť
pred záujmom strany sporu (jednotlivca) na prejednaní jeho nároku, kedy za splnenia svojej zákonnej
povinnosti nemôžu byť žalovaní sankcionovaní tým, že súd prejedná právnu vec bez ich osobnej účasti

na pojednávaní, a to napriek podanej žiadosti o odročenie pojednávania. S poukazom na uvedené, v
danej veci neboli splnené procesné podmienky na prejednanie veci v neprítomnosti žalovaných, kedy
sa rozhodovalo v tak dôležitej veci ako je vypratanie nehnuteľností.
Navyše, skutkové tvrdenia strán sporu ohľadom užívacieho práva k sporným nehnuteľnostiam sú medzi
stranami sporné a vzhľadom na všetky okolnosti daného prípadu, nejedná sa o jednoduché právne

posúdenie veci. V tejto súvislosti žalovaní poukazujú aj na skutočnosť, že v podanej žiadosti o odročenie
pojednávania žalovaní uviedli, že nesúhlasia, aby súd pojednával bez ich osobnej účasti, kedy výslovne
trvali na svojej osobnej účasti na nariadenom pojednávaní. K vyhláseniu napadnutého rozsudku došlo aj
napriek tomu, že žalovaní navrhli vykonať v prejednávanej veci dokazovanie, ktorého sa chceli osobne
zúčastniť a prípadne klásť aj svedkom otázky.

V prípade, ak by sa odvolací súd s vyššie uvedenými odvolacími námietkami žalovaných nestotožnil, z
opatrnostižalovanínamietliajďalšiepochybeniasúduprvejinštancie,ktoréviedlikvydaniunesprávneho
rozhodnutia, a to z dôvodu, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov súd dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, ako aj že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. e/, f/ a písm. h/ CSP.
Žalovaní sa nestotožňujú s názorom súdu prvej inštancie, že sporné nehnuteľnosti užívajú bez právneho
dôvodu, v dôsledku čoho má mať žalobkyňa právo domáhať sa vypratania nehnuteľností. Ako vyplýva
z vyjadrení žalovaných, svoje užívacie právo odvodzujú od užívacieho práva otca žalovanej 1/ (S. N.
ako pôvodného darcu predmetných nehnuteľností), ktorému patrí uvedené právo na základe darovacej

zmluvy, v zmysle ktorej malo byť užívacie právo darcu k nehnuteľnosti zriadené ako vecné bremeno,
ktoré malo zabezpečiť otcovi žalovanej 1/ právo doživotného bývania v predmetnej nehnuteľnosti ako
určitú satisfakciu za to, že daroval nehnuteľnosti dcére žalobkyne. Súd prvej inštancie sa s uvedenou
argumentáciou žalovaných nestotožnil, čo odôvodnil tým, že aj prípadné oprávnenie otca žalovanej 1/spornénehnuteľnostiužívať,jevýlučneviazanénajehoosobu.Takakokaždáfyzickáosobamánárokna
starostlivosť, či už zo strany svojich blízkych alebo tretích osôb, tak je to aj v prípade pôvodného darcu.
Nakoľko mu zmluvne dojednanú starostlivosť nezabezpečuje pôvodná obdarovaná v zmysle darovacej

zmluvy, túto sú nútení mu zabezpečovať práve žalovaní ako najbližší rodinní príbuzní, ktorí sa z tohto
titulu aj v nehnuteľnosti zdržiavajú, na ktorých je pôvodný darca odkázaný. Aj keď vecné bremeno bolo
zriadené iba v prospech otca žalovanej 1/, je potrebné v danom prípade zohľadniť aj ďalšie skutočnosti,
že pôvodný darca je už vyššieho veku a má nepriaznivý zdravotný stav, ktorý si vyžaduje aj starostlivosť
jeho rodinných blízkych, a preto nie je možné mu takúto starostlivosť odopierať. Otec žalovanej 1/ z

titulu zriadeného vecného bremena je oprávnený užívať nehnuteľnosti v neobmedzenom rozsahu a tieto
riadne užívať, pričom nie je spravodlivé od neho požadovať, aby ho nemohli dočasne užívať jeho rodinní
príbuzní za účelom poskytovania mu potrebnej starostlivosti. Darovanie nehnuteľností so súčasným
zriadením vecného bremena je právny vzťah, pri ktorom si nielen darca ale aj samotný obdarovaný
musí byť vedomý obmedzení, ktoré v práve oprávnenej osoby z vecného bremena spočívajú, kedy
povinný z vecného bremena zriaďuje vecné bremeno v prospech určitej osoby s vedomím, že táto

bude nehnuteľnosť užívať ako vlastnú. S poukazom na uvedené, dočasné užívanie rodinného domu
žalovanými so súhlasom pôvodného darcu, považujú v prejednávanom prípade žalovaní za oprávnené.
Žalovaní namietali aj postup súdu prvej inštancie, keď nevykonal dokazovanie navrhovanou svedeckou
výpoveďou S. N. a listinami predloženými žalovanými, čo odôvodnil tým, že súd mal z vykonaného
dokazovania zistený skutkový stav dostatočne pre rozhodnutie vo veci samej, hoci podľa názoru

žalovaných vykonanie navrhnutých dôkazov má pre rozhodnutie v predmetnej veci rozhodujúci
význam, a to aj z dôvodu, že pôvodný darca podal dovolanie vo veci vedenej na Okresnom
súde Senica pod sp. zn. 5C/125/2013, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorým sa
domáha zrušenia rozhodnutia Krajského súdu v Trnave, ktorým odvolací súd potvrdil zamietajúci
rozsudok prvoinštančného súdu, ktorým žalobu pôvodného darcu zamietol. Súčasne sa podaním

tohto mimoriadneho opravného prostriedku domáha aj odkladu právoplatnosti napadnutých rozhodnutí
súdov. Z uvedeného dôvodu, nevyhovením návrhu na vykonanie navrhovaných dôkazov, kedy súd
prvej inštancie nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, vydaniu napadnutého rozhodnutia
nepredchádzalo dostatočné zistenie skutkového stavu.
Spochybnili aj postup súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh žalovaných na prerušenie konania.

Navrhli konanie prerušiť z dôvodu, že pôvodný darca sa obrátil na príslušný súd podaním žaloby, v
zmyslektorejsadarcadomáha,abysúdnahradilprejavvôleobdarovanej(dcéryžalobkyne)nauzavretie
zmluvy o zriadení vecného bremena, v súčasnosti je konanie vedené na Okresnom súde Trnava pod
sp. zn. 39C/42/2018, ktoré nebolo doposiaľ právoplatne skončené. S poukazom na § 164 CSP a na
skutočnosť, že rozhodnutie súdu vo veci o nahradenie prejavu vôle obdarovanej má relevantný význam

ajprerozhodnutiesúduvdanejveci,nakoľkoodprávapôvodnéhodarcunehnuteľnostiužívaťsiužívacie
právo odvodzujú aj žalovaní, boli splnené podmienky na prerušenie konania, no napriek tomu, súd prvej
inštancie tomuto návrhu nevyhovel.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaných 1/ a 2/ nevyjadrila, odvolací návrh nepodala.

4. Podľa § 234 ods. 1 a 2 CSP: (1) Súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej. (2) Ak nie
je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
Podľa § 162 ods. 3 CSP o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím
vo veci samej.

Ani konzumácia takéhoto uznesenia do meritórneho rozhodnutia nemení nič na povahe takéhoto
rozhodnutia ako uznesenia. Aj v týchto prípadoch rozhodnutie, ktorým súd návrh na prerušenie konania
zamietol má charakter uznesenia.
Podľa § 386 písm. c/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému
nie je odvolanie prípustné.

Podľa§355ods.2CSPprotiuzneseniusúduprvejinštanciejeprípustnéodvolanie,aktozákonpripúšťa.
Podľa § 357 písm. a/ až o/ CSP: Odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a)
zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania,
d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na

opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí
návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu
na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť
zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nárokuna náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie
cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu
cudzieho rozhodnutia.

Na rozdiel od právnej úpravy v zákone č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, v znení neskorších
predpisov, bola v CSP zmenená koncepcia prípustnosti odvolania proti uzneseniu. Proti tejto forme
súdnehorozhodnutiatotižvosvojejpodstateodvolanieprípustnénieje.Pripúšťasalenvtýchprípadoch,
ktoré sú v zákone taxatívne vypočítané. Takéto obmedzenie je podľa dôvodovej správy CSP umožnené
zavedením nového inštitútu - sťažnosti (§ 239 a nasl. CSP), ktorá sa považuje za systémové opatrenie

na odbremenenie odvolacích súdov. Sťažnosť sa totiž pripúšťa proti uzneseniu súdu prvej inštancie,
ak bolo vydané súdnym úradníkom (vyšším súdnym úradníkom alebo súdnym tajomníkom). Tzn. že pri
taxatívnom výpočte uznesení, proti ktorým je prípustné odvolanie, musí byť splnená podmienka, že ide
o uznesenie vydané sudcom.
Okrem objektívnej prípustnosti odvolania (t. j. existencia uznesenia, proti ktorému zákon pripúšťa
odvolanie), musí existovať aj subjektívna prípustnosť odvolania. Tzn. že odvolanie musí podať tá strana,

v neprospech ktorej bolo vydané rozhodnutie (§ 359 CSP), resp. ten subjekt, ktorý má právo podať
odvolanie (§ 360 a § 361 CSP). Záver o tom, že podané odvolanie je prípustné, predpokladá prijatie
záveru o oboch stránkach jeho prípustnosti (tak objektívnej ako aj subjektívnej).
Z vyššie uvedeného vyplýva, že prípustnosť odvolania proti uzneseniu, ktorým súd prvej inštancie
rozhodol o zamietnutí návrhu žalovaných 1/ a 2/ na prerušenie konania z § 357 CSP vyvodiť nemožno.

Neprípustnosť odvolania znamená, že zákon výslovne vylučuje možnosť rozhodnutie súdu prvej
inštancie napadnúť riadnym opravným prostriedkom. Výpočet prípadov, v ktorých je prípustné podať
odvolanie proti uzneseniu treba považovať za taxatívny a možno ho rozšíriť len zákonom.
Civilný sporový poriadok upravuje odvolanie ako procesný úkon, ktorým (po splnení zákonom
stanovených podmienok) môže strana dosiahnuť jednak preskúmanie rozhodnutia súdu prvej inštancie,

jednak jeho zrušenie a tiež opätovné prejednanie veci súdom prvej inštancie, avšak len pokiaľ to zákon
pripúšťa. V zmysle ust. § 355 ods. 2 CSP v spojení § 357 CSP však odvolanie v danom prípade nie
je prípustné (prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu súdu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania
nepripúšťa ani iný zákon).
Keďže v danom prípade odvolanie smeruje proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie aj v časti výroku, proti

ktorému nie je odvolanie prípustné, odvolací súd odvolanie žalovaných 1/ a 2/ vo vzťahu k III. výroku
rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu žalovaných 1/ a 2/ na prerušenie konania v súlade
s ust. § 386 písm. c/ CSP odmietol.
Na vyššie uvedenom závere nič nemení ani nesprávne poučenie súdu prvej inštancie o prípustnosti
odvolania, keď ust. § 362 ods. 3 CSP poskytuje stranám ochranu len v prípade nesprávnosti poučenia o

neprípustnosti odvolania. Súd prvej inštancie nesprávnym poučením o možnosti podania odvolania proti
rozhodnutiu v časti o zamietnutí návrhu na prerušenie konania nezaložil možnosť podania odvolania
proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je zo zákona odvolanie prípustné.
Uplatnený opravný prostriedok nebolo možné považovať ani za sťažnosť v zmysle § 239 a nasl. CSP,
nakoľko napádané rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo vydané súdnym úradníkom ale sudcom.

5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení CSP, účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený
zákonč.99/1963Zb.Občianskysúdnyporiadokvzneníneskoršíchzmienadoplnení,keďžepodľa§470
ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti a podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní

nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), stranami, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozsudku súdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon vo vzťahu k jeho I. a II. výroku odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 a 2
CSP v spojení s § 357 písm. m/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti

(§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm.
a/, b/, e/, f/ a h/ CSP), preskúmal rozhodnutie v účinne napadnutých častiach (I. a II. výrok rozsudku) v
medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex
offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných

je čiastočne dôvodné.

6. Jednou z odvolacích námietok žalovaných, avšak zásadnou, bolo namietanie nesprávneho
procesného postupu súdu prvej inštancie, ktorým procesným postupom súd prvej inštancie znemožnilžalovaným uskutočniť všetky im patriace procesné práva (právo zúčastniť sa pojednávania, právo
navrhovať dôkazy), keďže súd prvej inštancie napriek epidemiologickej situácii a karanténnym
opatreniam nevyhovel žiadosti žalovaných o odročenie pojednávania nariadeného na deň 18.12.2020,

uskutočnil pojednávanie v ich neprítomnosti (hoci neúčasť na ňom žalovaní 1/ a 2/ ospravedlnili,
požiadali o odročenie pojednávania a nesúhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti), vec prejednal
a vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom.
Odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožnil strane realizáciu
jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva a v dôsledku takéhoto nesprávneho postupu súdu bola

strana vylúčená z ich realizácie v konaní; k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen
faktickou činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Ide najmä o
prípady, keď súd znemožnil strane vykonať v priebehu konania práva priznané jej procesným predpisom,
a to najmä právo zúčastniť sa pojednávania, právo predniesť, či doplniť svoje návrhy, vyjadriť sa k
rozhodným skutočnostiam, k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo označiť navrhované
dôkazné prostriedky, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného zástupcu, právo

na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a pod.. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že súdy
musia poskytovať v civilnom sporovom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola účinne
zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov všetkých subjektov zúčastnených na
konaní.
Podľa čl. 48 ods. 2 vety prvej Ústavy Slovenskej republiky (ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb.

v znení neskorších ústavných zákonov) každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Podľa § 177 ods. 1 CSP súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.
Podľa § 178 ods. 1 a 2 CSP: (1) Ak je strana zastúpená zástupcom na celé konanie, súd na pojednávanie
spravidla predvolá len zástupcu; stranu súd predvolá, ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch. (2)

Predvolanie sa doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla
najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať.
Podľa § 179 ods. 1 CSP pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom
pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona.
Podľa § 180 CSP po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané.

Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí
pojednávanie.
Podľa § 183 ods. 1 až 4 CSP: (1) Pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie
môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov
nemôžedostaviťnapojednávanieazároveňodnichnemožnospravodlivožiadať,abysanapojednávaní

nechali zastúpiť. (2) Od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a
okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom
zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany
možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k
odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu. (3) Strana, ktorá navrhuje

odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla
dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať. (4) Ak súd zistí, že stranou
uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá
odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo
alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie

pojednávania.
Podľa § 184 ods. 1 a 2 CSP: (1) Súd rozhodne o odročení pojednávania bezodkladne; o tom upovedomí
tých, ktorí boli na pojednávanie predvolaní. Súd uvedie deň, keď sa bude konať nové pojednávanie. (2)
Ak došlo k odročeniu pojednávania z dôvodov uvedených stranou a tieto dôvody neboli súdu následne
preukázané alebo ich nemožno považovať za dôležité, súd môže rozhodnúť, že na ďalšie návrhy o

odročenie pojednávania nebude prihliadať. (3) Ak súd rozhodne podľa odseku 2, uloží strane, aby sa
na ďalšie pojednávanie dostavila alebo si na toto pojednávanie ustanovila zástupcu.
Právo na spravodlivé prejednanie veci zahŕňa v sebe najmä princíp „rovnosti zbraní“, princíp
kontradiktórnosti konania, právo byť prítomný na pojednávaní, právo na odôvodnenie súdneho
rozhodnutie a ďalšie požiadavky spravodlivého súdneho konania. Konaním súdu sa rozumie jeho

procesný postup. Konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom
ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Procesný postup súdu pri konštituovaní
rozhodnutia, ktorý nenachádza oporu v zákone, je preto potrebné považovať za závažnú vadu
nenaplňujúcu materiálnu stránku práva na súdnu ochranu, práva na spravodlivý proces, ktorá vkonečnom dôsledku objektívne bráni riadnemu (účinnému a efektívnemu) uplatneniu dôležitých
procesných práv strán sporu. Nemožno opomenúť, že procesný úkon strany sporu, ktorý má podstatný
vplyv na ďalšie súdne konanie, je možné považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu.

Ak je strana sporu z uplatnenia tohto procesného úkonu vylúčená alebo v značnej miere obmedzená
pri jeho uplatnení v dôsledku nesprávneho postupu súdu, dochádza v takomto prípade k stavu, kedy
sa jej postupom súdu odníma možnosť konať pred súdom, porušuje ústavné právo na súdnu ochranu
a spravodlivý proces.
Základným právom strany je, aby jej vec bola prejednaná v jej prítomnosti (tiež čl. 38 ods. 2 Ústavného

zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd, obdobne čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky).
Vpredmetnejvecizobsahuspisuo.i.vyplýva,žesúdomprvejinštanciebolourčenépojednávanienadeň
13.11.2020, na ktoré boli predvolaní splnomocnenkyňa žalobkyne a žalovaní 1/ a 2/. Splnomocnenkyňa
žalobkyne si predvolanie prevzala 23.9.2020, žalovaná 1/ si predvolanie prevzala 16.10.2020 (na
adrese C. XXXX/XXD, T.) a žalovaný 2/ rovnako 16.10.2020 (na adrese A. XX, T.), keď predtým

žalovanému 2/ predvolanie doručované na doručovaciu adresu A. XX, T., nebolo doručené z dôvodu
„adresát neznámy“ a predvolanie doručované žalovanej 1/ na adresu C. XXXX/XXD, T., nebolo doručené
z dôvodu „adresát neznámy“. Z e-mailu z 11.11.2020 (na č.l. 211 rub), ktorého odosielateľom bol
zákonný sudca a adresátom splnomocnenkyňa žalobkyne, vyplýva, že sudca oznámil splnomocnenkyni
žalobkyne, že pojednávanie v predmetnej veci, vytýčené na 13.11.2020 o 9.30 hod. bude odročené

bez prejednania, pojednávania sa preto nemusí zúčastniť a nový termín pojednávania jej bude
oznámený. Podľa úradného záznamu sudcu z 11.11.2020 (na č.l. 211 rub) bola telefonicky kontaktovaná
splnomocnenkyňa žalobkyne a bola informovaná, že z dôvodu závady pri doručovaní predvolania
žalovanej 1/ bude termín pojednávania 13.11.2020 odročený, čo splnomocnenkyňa žalobkyne vzala
na vedomie. Podľa úradného záznamu sudcu z 11.11.2020 (na č. l. 211 líc), bola dňa 11.11.2020

opätovnetelefonickykontaktovanásplnomocnenkyňažalobkynevzhľadomnanovéskutočnostitýkajúce
sa doručenia predvolaní žalovaným 1/ a 2/, súd jej oznámil, že dňa 13.11.2020 sa bude pojednávať.
V podaní „Žiadosť o odročenie pojednávania. Návrh na prerušenie konania.“ z 10.11.2020 (doručené
súdu prvej inštancie 11.11.2020) žalovaní 1/ a 2/ požiadali o odročenie pojednávania nariadeného
na 13.11.2020, a to z dôvodu prijatých karanténnych opatrení vzhľadom na súčasnú epidemiologickú

situáciu ako aj vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní majú dve maloleté deti, ktoré svojou účasťou na
pojednávaní nechcú vystavovať riziku vzniku koronavírusového ochorenia, pričom nesúhlasia, aby súd
pojednával v ich neprítomnosti, z ktorého dôvodu žiadali, aby súd ich žiadosti vyhovel a týmto súčasne
ospravedlnili aj ich osobnú neúčasť na nariadenom pojednávaní. Súčasťou tohto podania bol aj návrh
na prerušenie konania, žalovaní navrhli, aby súd z dôvodu hospodárnosti a účelnosti prerušil konanie

do právoplatného skončenia konania o nahradenie prejavu vôle vedeného na OS Trnava pod sp. zn.
39C/42/2018.
V úradnom zázname z 12.11.2020 (č.l. 213) sudca uviedol, že 11.11.2020 bolo súdu doručené písomné
ospravedlnenie žalovaných z pojednávania vytýčeného na 13.11.2020 o 9.30 hod. a návrh na odročenie
pojednávania, z dôvodu karanténnych opatrení pre nepriaznivú epidemiologickú situáciu a z dôvodu,

že majú malé deti, ktoré nechcú vystaviť riziku. Žalovaní na podaní neuviedli žiadny telefonický alebo
e-mailový kontakt, na ktorý by im súd oznámil, či ich návrhu na odročenie vyhovie. Zákonný sudca
bol o podaní informovaný súdnou tajomníčkou dňa 12.11.2020. Súd, z dôvodu, že nedisponoval
žiadnym kontaktom na žalovaných, telefonicky kontaktoval splnomocnenkyňu žalobkyne, či vzhľadom
na predchádzajúcu mimosúdnu komunikáciu nedisponuje kontaktom na žalovaných. Splnomocnenkyňa

žalobkyne oznámila súdu telefónne číslo XXXX/XXX XXX, ktoré malo byť evidované na účastníka E.
H.. Súd následne vykonal telefonát na uvedené telefónne číslo s tým, že po predstavení sa spýtal
kontaktovanej osoby, či ide o E. H., kontaktovaná osoba potvrdila, že je E. H., následne jej súd oznámil,
že v konaní sp. zn. 10C/134/2016 vo veci žalobkyne JUDr. K. proti žalovaným E. H. a K. H., bola
súdu doručená žiadosť o odročenie a ich ospravedlnenie z pojednávania vytýčeného na 13.11.2020.

Súd oznámil kontaktovanej osobe, že tento dôvod na odročenie nie je podľa názoru súdu dôležitý
dôvod na odročenie a pojednávanie sa dňa 13.11.2020 bude konať, s tým, že majú právo sa na ňom
zúčastniť. Na otázku E. H., či súd o tom informoval aj jej právneho zástupcu, súd oznámil, že v danom
konaní menovaná nie je právne zastúpená. Zároveň požiadal menovanú, aby mu poskytla kontakt (e-
mail, telefónne číslo) na manžela K. H.. E. H. uviedla, že o rozhodnutí súdu ohľadom neodročenia

pojednávania bude manžela K. H. informovať.
Zo zápisnice o pojednávaní z 13.11.2020 vyplýva, že tohto pojednávania sa žalovaní 1/ a 2/ nezúčastnili,
rovnakoanižalobkyňaaprítomnábolaibasplnomocnenkyňažalobkyne,súdpojednávalvneprítomnosti
žalobkyne a žalovaných 1/ a 2/, pojednávanie bolo odročené za účelom doručenia listín žalovaným 1/ a2/ a vykonania dokazovania na termín 18.12.2020 s tým, že prítomná splnomocnenkyňa žalobkyne vzala
termín na vedomie, zaviazala sa dostaviť bez písomného predvolania a mali byť volaní žalovaní 1/ a 2/.
Podľa úpravy na č. l. 217 bol daný pokyn na doručenie predvolania na termín pojednávania 18.12.2020

a kópií listín žalovanej 1/ na adresu C. XXXX/XXD, T. a žalovanému 2/ na adresu A. XX, T.. Žalovanej
1/ predvolanie na termín 18.12.2020 na adrese C. XXXX/XXD v T. nebolo doručené z dôvodu „adresát
neznámy“, avšak prevzala predvolanie na adrese A. XX, T. - K. dňa 9.12.2020. Žalovaný 2/ prevzal
predvolanie na adrese A. XX, T. - K., a to dňa 2.12.2020.
Zo zápisnice o pojednávaní z 18.12.2020 vyplýva, že na uvedenom pojednávaní, ktoré začalo o

13.00 hod. bola prítomná iba splnomocnenkyňa žalobkyne, strany neboli prítomné a súd pojednával v
neprítomnosti žalobkyne a žalovaných 1/ a 2/, vykonal dokazovanie, uznesením vyhlásil dokazovanie
za skončené a vyhlásil napadnutý rozsudok. Zápisnica o pojednávaní je žurnalizovaná v spise na č. l.
228 a 229.
Na č. l. 232 je založené podanie žalovanej 1/ „Žiadosť o odročenie pojednávania. Ospravedlnenie
neúčasti na pojednávaní.“ zo 17.12.2020 (ktoré podľa úradného záznamu rukou napísaného na podaní

bolo predložené 21.12.2020, nečitateľný podpis), doručené osobne do podateľne súdu 18.12.2020 o
8.40 hod., z ktorého podania vyplýva, že žalovaná 1/ žiada konajúci súd o odročenie pojednávania
nariadeného v predmetnej právnej veci na 18.12.2020 o 13.00 hod., a to z dôvodu, že od včerajšieho
dňa začala pociťovať príznaky ochorenia COVID-19, kedy sa z uvedeného dôvodu aj objednala na
testovanie za účelom zistenia tohto ochorenia, o čom dodatočne predloží aj doklad. O odročenie

pojednávania rovnako žiada aj z dôvodu, že žije v spoločnej domácnosti so žalovaným 2/, u ktorého
z uvedeného dôvodu rovnako existuje možnosť výskytu tohto ochorenia. V záujme ochrany zdravia
ostatných účastníkov konania a zamestnancov súdu, ako aj s poukazom na to, že žalovaná 1/ trvá
na svojej účasti na nariadenom pojednávaní a nesúhlasí, aby súd pojednával bez jej osobnej účasti,
požiadala súd, aby jej žiadosti vyhovel. Vzhľadom na podanie predmetnej žiadosti týmto žalovaná 1/

ospravedlňuje svoju osobnú neúčasť a rovnako ospravedlňuje aj osobnú neúčasť žalovaného 2/ na
nariadenom pojednávaní. Prílohou tohto podania je e-mail zo 17.12.2020 o 20.03 hod. od odosielateľa
NZCI Moje eZdravie adresátovi E., podľa ktorého bol termín odberu naplánovaný na základe požiadavky
na termín 23.12.2020 o 14.00 hod. v T., adresátka bola usmernená aby dodržiavala karanténu a
bezpečné vzdialenosti od ostatných ľudí.

Súd prvej inštancie napriek tomu na pojednávaní 18.12.2020 rozhodol uznesením, že bude pojednávať v
neprítomnosti strán a na tomto pojednávaní vo veci aj rozhodol napadnutým rozsudkom. Žalovaní 1/ a 2/
však žiadali pojednávanie odročiť z dôležitého dôvodu (pre krátkosť času od zistenia dôležitého dôvodu
by nebolo spravodlivé od nich žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť), súd prvej inštancie preto
nepostupoval správne a v súlade s CSP, keď na pojednávaní dňa 18.12.2020 vec prejednal a aj rozhodol

v neprítomnosti žalovaných 1/ a 2/.
Súd prvej inštancie inak ani nespochybnil včasnosť a dôvodnosť ospravedlnenia žalovaných z neúčasti
na pojednávaní dňa 18.12.2020 ani žiadosti o odročenie pojednávania (boli doručené osobne do
podateľne súdu viac ako 4 hodiny pred pojednávaním), uviedol iba, že zákonný sudca nemal v čase
rozhodovania o tom, či bude konať v neprítomnosti žalovaných, vedomosť o uvedenom ospravedlnení

a o ich žiadosti o odročenie, keďže podanie žalovaných sa dostalo do dispozície zákonného sudcu až
21.12.2020, teda až po rozhodnutí súdu, že bude konať v neprítomnosti žalovaných a po vyhlásení
rozsudku vo veci samej, k čomu však odvolací súd uvádza, že nepredloženie podania žalovaných
(obsahujúceho ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní a žiadosť o odročenie pojednávania)
administratívnymi pracovníkmi súdu zákonnému sudcovi včas nemôže byť na ujmu strane (žalovaným).

Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti
so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a
dopĺňajú niektoré zákony v znení účinnom ku dňu 18.12.2020 (ďalej aj „COVID zákon“) v čase
mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu súdy vykonávajú pojednávania, hlavné pojednávania a
verejné zasadnutia len v nevyhnutnom rozsahu.

Podľa Čl. 5 ods. 1 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového
stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení účinnom ku dňu 18.12.2020 núdzový stav môže
vláda vyhlásiť len za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a
zdravia osôb, a to aj v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie, životného prostredia alebo k ohrozeniu
značných majetkových hodnôt v dôsledku živelnej pohromy, katastrofy, priemyselnej, dopravnej alebo

inej prevádzkovej havárie; núdzový stav možno vyhlásiť len na postihnutom alebo na bezprostredne
ohrozenom území.
Podľa dôvodovej správy k § 3 COVID zákona navrhované ustanovenie rieši problematiku vykonávania
pojednávania, hlavného pojednávania a verejného zasadnutia súdmi v čase mimoriadnej situácie anúdzového stavu. Podstatou právnej úpravy je docieliť taký stav, aby súdy vykonávali pojednávania len
v nevyhnutnom rozsahu. Minimalizuje sa tak potreba presúvania účastníkov konania a ich právnych
zástupcov na súdy, resp. koncentrácie viacerých osôb v pojednávacích miestnostiach súdov. Právna

úprava v písmene a) neznamená, že súdy nesmú uskutočňovať pojednávania, ale je opatrením,
ktoré má vykonávanie pojednávaní obmedziť len na nevyhnutné minimum. Medzi to "nevyhnutné
minimum" možno zaradiť najmä hlavné pojednávania vo väzobných veciach v trestných konaniach,
pojednávania úkonov v konaniach starostlivosti súdu o maloletých a v iných konaniach úkonov, bez
ktorých uskutočnenia hrozí nenávratná škoda alebo iný vážny neodvratný následok. V konkrétnom

prípade to bude vecou úvahy zákonného sudcu (senátu). Právna úprava je v tomto prípade naviazaná
na stav mimoriadnej situácie a núdzový stav, pričom sa bude aplikovať v takom rozsahu z hľadiska
územnej pôsobnosti v akom je vyhlásená mimoriadna situácia alebo núdzový stav.
Núdzový stav v období pretrvávajúcej mimoriadnej situácie v súvislosti s pandémiou COVID-19 bol
vyhlásený 3-krát vládou SR podľa Čl. 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase
vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov, v súvislosti

s vykonávaním niektorých opatrení hospodárskej mobilizácie prijatých vládou SR na zamedzenie šírenia
infekčného ochorenia COVID-19 a to:
- Vyhlásený od dňa 16. marca 2020 (uznesenie vlády SR č. 114 zo dňa 15.03.2020, publikované v
Zbierke zákonov č. 45/2020), ukončený uplynutím 13. júna 2020 (uznesenie vlády SR č. 366 zo dňa
10.06.2020, publikované v Zbierke zákonov č. 147/2020).

- Vyhlásený od dňa 1. októbra 2020 (uznesenie vlády SR č. 587 zo dňa 30.09.2020, publikované v
Zbierke zákonov č. 268/2020), ukončený uplynutím 14. mája 2021 (uznesenie vlády SR č. 260 zo dňa
14.05.2021, publikované v Zbierke zákonov č. 175/2021)
- Vyhlásený od dňa 25. novembra 2021 (uznesenie vlády SR č. 695 zo dňa 24.11.2021, publikované v
Zbierke zákonov č. 428/2021), ukončený uplynutím 22. februára 2022.

V preskúmavanej veci súd prvej inštancie nariadil a uskutočnil pojednávanie, na ktorom rozhodol
napadnutým rozsudkom vo veci samej, na deň 18.12.2020, teda v čase trvania núdzového stavu
vyhláseného na území Slovenskej republiky. Z obsahu napadnutého rozsudku nie je zrejmá úvaha
zákonného sudcu, prečo pojednávanie v preskúmavanom prípade považoval za tzv. nevyhnutné
minimum,ktorébolopotrebnévykonať,resp.včomhrozilanenávratnáškodaaleboinývážnyneodvratný

následok pre prípad, že by sa pojednávanie neuskutočnilo, resp. ani odvolací súd nezistil žiaden takýto
dôvod pre uskutočnenie pojednávania vo veci. Žalovaní mali nepochybne dôvod domnievať sa, že
pojednávanie nariadené na deň 18.12.2020 sa neuskutoční z dôvodu pretrvávania núdzového stavu
vyhláseného na území Slovenskej republiky a ich žiadosti o odročenie pojednávania z karanténnych
dôvodov a ich neúčasť na nariadenom pojednávaní tak bola ospravedlniteľná. Odvolací súd konštatuje,

že obsah spisu nedáva žiaden podklad, ktorý by umožňoval prijať záver, že uskutočnenie pojednávania
v konaní pred súdom prvej inštancie dňa 18.12.2020 bez účasti žalovaných, by bolo vzhľadom na vyššie
uvedené okolnosti opodstatnené. Odvolacia námietka žalovaných o pochybení v procesnom postupe
súdu prvej inštancie je tak dôvodná, postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva strán na
spravodlivý súdny proces, keďže im bolo znemožnené realizovať ich procesné práva.

Odvolací súd dospel k záveru, že zo strany súdu prvej inštancie došlo k takému nesprávnemu
procesnému postupu, ktorý znamenal odňatie možnosti strane sporu aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Pod porušením práva na spravodlivý súdny proces treba rozumieť taký procesný postup súdu,
ktorým súd zasiahol do ústavou, resp. Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

garantovaných práv odvolateľa, v dôsledku čoho bolo odvolateľovi znemožnené domáhať sa práva na
súdnu ochranu prostriedkami, ktoré mu zákon priznáva.
Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení
neskoršíchústavnýchzákonov)každýsamôžezákonomustanovenýmpostupomdomáhaťsvojhopráva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej

republiky.
Podľačl.48ods.2ÚstavySlovenskejrepublikykaždýmáprávo,abysajehovecverejneprerokovalabez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že výklad a používanie jednotlivých ustanovení CSP musí v celom rozsahu

rešpektovať základné právo účastníkov/strán na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky.
Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu
povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (fyzická alebo právnická) splní predpoklady ustanovenézákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale
aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z
23. augusta 2001 sp. zn. II. ÚS 14/2001 a z 13. novembra 2002 sp. zn. II. ÚS 132/02).

Tým, že súd prvej inštancie tak nepostupoval, vylúčil žalovaných z realizácie ich ústavných procesných
práv - účasť na pojednávaní s možnosťou navrhnúť dôkazy, vyjadriť sa k nim ako aj k ďalším
skutočnostiam v konaní (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo
69/2008).
Odvolací súd preto podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej

časti o vyhovení žalobe vo veci samej a v časti o náhrade trov konania (I. a II. výrok) a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V danej veci súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane (žalovaným), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniuprávanaspravodlivýprocesatentonedostatoknebolomožnévkonanípredodvolacímsúdom
napraviť (odvolacie konanie nenahrádza konanie pred súdom prvej inštancie). Vzhľadom na vyššie
uvedené dôvody, ktoré viedli k zrušeniu rozhodnutia vo veci samej, odvolací súd sa ďalšími námietkami

uvádzanými v odvolacom konaní nezaoberal, keďže neboli spôsobilé ovplyvniť jeho rozhodnutie.

7. Povinnosťou súdu prvej inštancie (viazaného právnym názorom odvolacieho súdu) tak bude v
ďalšom konaní umožniť stranám v konaní, teda aj žalovaným účasť na pojednávaní a následne vo veci
opätovne rozhodnúť. Pri vykonávaní dokazovania bude súd prvej inštancie okrem prejednacej zásady

a zásady kontradiktórnosti konania, aplikovať aj zásadu predvídateľnosti postupu súdu. Svoj právny
záver zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania dá
odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné
a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).

8. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania.

9. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§
426 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1
CSP)

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods.2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.
(§ 160 ods. 2 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods.2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.(§ 430 CSP)

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP)

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)