Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, September 17, 2018

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20C/8/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717201687
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2018:8717201687.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobkyne A. G., nar. X.X.XXXX,

bytom C., P. XXX/XX, právne zastúpenej JUDr. René Pribylincom, advokátom so sídlom Poprad,
Okružná 789/16, IČO: 42 231 345, proti žalovanému G. G., nar. XX.X.XXXX, bytom C., G. XXX/
XX, právne zastúpenému JUDr. Jozefom Furčákom, advokátom so sídlom vo Vranove nad Topľou,
Puškinova856/4,IČO:10805851,vsporeozrušenieavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctva,takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k rekreačnej chate súp. č.
XXXX, postavenej na pozemku C-KN parc. č. XXX a k pozemku C-KN parc. č. XXX, zastavané plochy
a nádvoria o výmere XXX m2, to všetko zapísané v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom

Poprad, odborom katastrálnym na LV č. XXX pre obec a k. ú. V.

a p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalovaného G. G., nar. XX.X.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX,
bytom C., G. XXX/XX, rekreačnú chatu súp. č. XXXX, postavenú na pozemku C-KN parc. č. XXX a
pozemku C-KN parc. č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, to všetko zapísané v
katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Poprad, odborom katastrálnym na LV č. XXX pre
obec a k.ú. V..

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni z titulu jej podielu na nadobúdanej nehnuteľnosti sumu
53.266,66 eur do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť na účet Okresného súdu Poprad súdny poplatok vo výške 1.249,50
eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žiadnej zo strán sporu súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala vydania rozhodnutia, ktorým súd zruší podielové
spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k rekreačnej chate súp. č. XXXX, postavenej na pozemku C-
KN parc. č. XXX a pozemku C-KN parc. č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, to
všetko zapísané v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Poprad, odborom katastrálnym
na LV č. XXX pre obec a k.ú. V., a to prikázaním do výlučného vlastníctva žalobkyni s povinnosťou
vyplatenia hodnoty podielu žalovanému.
Dôvodom podania návrhu je skutočnosť, že predmetnú nehnuteľnosť nemožno reálne rozdeliť, využíva

ju žalovaný, ktorý žalobkyni znemožňuje ju riadne užívať. Predmet sporu využíva výlučne žalovaný,
ktorý v nej vykonáva znehodnocujúce úpravy, znemožňuje jej predaj a organizuje v nej rôzne oslavy a
stretnutia či chatu prenajíma. Pokiaľ žalobkyňa či jej syn chcú skontrolovať stav nehnuteľnosti, dochádza
k verbálnym aj fyzickým útokom, čo bolo opakovane oznámené príslušníkom polície. Nakoľko nedošlok uzavretiu dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a podľa žalobkyne žalovaný
nemá dostatok prostriedkov na vyplatenie podielu, domáha sa žalobkyňa zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva podanou žalobou.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a v prípade zrušenia podielového spoluvlastníctva žiadal, aby
bol predmet sporu prikázaný do jeho výlučného vlastníctva s tým, že je schopný zabezpečiť dostatok
prostriedkov na vyplatenie podielu žalobkyne. Uviedol, že žalobkyňa sa dlhodobo o stav nehnuteľnosti
nezaujíma,ignorujejehožiadostiorealizáciupotrebnýchoprávanepodieľasanaúhradáchzadodávané

médiá. Potvrdil dostatok prostriedkov na vyplatenie podielu žalobkyne. Navyše žalovaný predmet
sporu trvale využíva na bývanie, preto s prikázaním nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobkyne
nesúhlasí.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov Jána G., N. G., I. G. a G. S., ako
aj listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový stav:

4.ZLVč.XXX(č.l.8)súdzistil,žežalobkyňaažalovanýsúpodielovýmispoluvlastníkmirekreačnejchaty
súp. č. XXXX, postavenej na pozemku C-KN parc. č. XXX a pozemku C-KN parc. č. XXX, zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXX m2, to všetko zapísané v katastri nehnuteľností vedenom W. úradom
Poprad, odborom katastrálnym na LV č. XXX pre obec a k.ú. V., s podielom X/XX k celku v prospech

žalovaného a XX/XX k celku v prospech žalobkyne.

5. Z osvedčenia o dedičstve po neb. R. G. sp. zn. 5D/120/2010 (č.l. 11) súd zistil, že podiel 1 k celku
chaty s pozemkom bol predmetom dedenia s tým, že prislúchajúci podiel 1/8 k celku zdedila žalobkyňa.

6. Z osvedčenia o dedičstve po neb. A. G. sp.zn. 7D/58/2013 (č.l. 16) súd zistil, že podiel 1 k celku
chaty s pozemkom bol predmetom dedenia s tým, že prislúchajúcu 1/3 podielu zdedila žalobkyňa, 1/3
žalovaný a 1/3 ich brat K. G..

7. Z kúpnej zmluvy zo dňa 9.12.2016 (č.l. 20) súd zistil, že podiel XX/XX k celku žalobkyni jej brat K.

G. odpredal za sumu 25.000,- eur.

8. Z fotodokumentácie, osobných záznamov žalovaného a vzájomnej komunikácie strán sporu (č.l.
54-88) súd zistil stav nehnuteľnosti, realizované opravy aj snahu žalovaného o odkúpenie podielu
žalobkyne i K. G..

9. Z potvrdenia Okresného riaditeľstva PZ Poprad, obvodného oddelenia Svit (č.l. 112, 113) ČVS:
ORPZ-PP-OPP-181/2017-P zo dňa 22.7.2017 a 3.8.2017 súd zistil, že dňa XX.X.XXXX I. G., syn
žalobkyne podal oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu na žalovaného, ktorý
verbálne zaútočil na oznamovateľa. Vec bola následne predložená Okresnému úradu Poprad, odboru

všeobecnej vnútornej správy na prejednanie. Rozhodnutím Okresného úradu Poprad č. OU-PP-
OVVS-2017/012711-21 zo dňa 12.12.2017 (č.l. 136) bolo konanie o priestupku zastavené.

10. Z inzercie realitného portálu ubytovanie.einzeráty.sk (č.l. 114-117) súd zistil, že k 30.1.2018 bola
chata na prenájom, pričom kontaktnou osobou bol uvedený žalovaný.

11. Z fotodokumentácie predloženej žalobkyňou (č.l. 118-126) súd zistil stav nehnuteľnosti
(demontované ohrievacie telesá, neporiadok) a tiež jej využívania tretími osobami.

12. Z výsluchu svedka K. G. súd zistil, že je súrodencom strán sporu a že žalovaný skutočne javil záujem

o dokúpenie jeho podielu. Keďže dohadovanie sa o cene a termíne odkúpenia trvalo dlho, obrátil sa
svedok na žalobkyňu a následne sa na odpredaji podielu dohodli. Potvrdil, že žalovaný predmet sporu
musel opravovať po zatečení.

13. Z výsluchu svedka N. G., manžela žalobkyne súd zistil, že medzi stranami sporu dochádza ku

konfliktom, nakoľko žalovaný žalobkyňu odmieta vpustiť skontrolovať predmet sporu. Súčasne potvrdil
poškodenie chaty zatečením, demontáž ohrievacích telies, zámer predať chatu i to, že žalovaný chatu
využíva na prenájom i stretnutia tzv. kotlebovcov.14. Z výsluchu svedka I. G., syna žalobkyne súd zistil, že bol prítomný pri konflikte medzi stranami sporu,
pri ktorom asistovala hliadka polície. Potvrdil tiež prítomnosť tzv. kotlebovcov i propagáciu ich politickej
strany v priestoroch chaty.

15. Z fotodokumentácie predloženej žalovaným (č.l. 156-183) súd zistil aktuálny stav nehnuteľnosti i to,
že došlo k výmene vykurovacích telies či podlahovej krytiny po zatečení.

16. Z výsluchu svedka G. S. súd nezistil pre predmet sporu relevantné skutočnosti. Bol žalovaným

označený ako záujemca o byt žalovaného, čím mal žalovaný deklarovať možnosť získania finančných
prostriedkov na vyplatenie podielu žalobkyne, čo však svedok nepotvrdil.

17. Z dohody o poskytovaní realitných služieb (č.l. 194) súd zistil, že žalovaný oslovil realitnú kanceláriu
za účelom predaja svojho bytu vo C. a pre účely predaja zložil rezervačnú zálohu v sume 3.000,- eur.

18. Zo znaleckého posudku Q.. J. I. č. 13/2018 (č.l. 198-230) súd zistil hodnotu predmetu sporu, a to
75.200,- eur.

19. Z výpisu z účtu žalobkyne (č.l. 237) súd zistil, že žalobkyňa disponuje dostatkom finančných
prostriedkov na vyplatenie podielu žalovaného. Žalovaný deklaroval svoj nehnuteľný majetok výpismi z

LV, ktoré by mohol v prípade potreby predať a získať tak dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie
podielu žalobkyne.

20. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:

21. Podľa § 136 ods. 1 vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

22. Podľa § 136 ods. 2 Občianskeho zákonníka spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové.
Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

23. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

24. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda

musí byť písomná.

25. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému

alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

26. Z citovanej právnej úpravy teda vyplýva, že v prípade podielového spoluvlastníctva ak medzi

spoluvlastníkmi nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o
zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť
spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov
nevyhovuje. Súd, ktorý je povinný postupovať podľa zákonom ustanoveného poradia, nie je viazaný
návrhmi ani vzájomnými návrhmi účastníkov konania, pokiaľ ide o formu vyporiadania podielového

spoluvlastníctva.Aksúdozrušeníavyporiadaníspoluvlastníctvarozhodujerozsudkom,t.j.autoritatívne,
musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania
zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné.

27. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi

spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia
spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec, a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy,
keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom,
ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu).Pri reálnom rozdelení nehnuteľnosti súd musí dbať o to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v
právnom zmysle a aby rozdelenie bolo možné zapísať vkladom práva do katastra nehnuteľností (§
34 a nasl. zákona č. 162/1995 Z.z.). Pri reálnom rozdelení stavby sa v súčasnosti vo všeobecnosti

ráta len s rozdelením vertikálnym, a nie aj horizontálnym podľa poschodí a ich častí. Určité odlišné
riešenie naznačuje ustanovenie § 118 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predmetom
občianskoprávnych vzťahov môžu byť tiež byty alebo nebytové priestory. Ak sa byt alebo nebytový
priestor nachádza v budove (stavbe) spojenej so zemou pevným základom, je možné, aby sa takýto byt
a nebytový priestor považovali za nehnuteľnosť, takisto, ako je nehnuteľnosťou sama budova (stavba).

Podobné riešenie pripúšťa aj zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v
znení neskorších predpisov. Pokiaľ ide o prvý spôsob vyporiadania spoluvlastníctva, neposudzuje sa iba
deliteľnosť z hľadiska technických kritérií, ale i deliteľnosť z hľadiska účelnosti a využitia nehnuteľnosti
bývalými podielovými spoluvlastníkmi.

28. V tomto smere súd konštatuje, že stavba rekreačnej chaty nie je reálne rozdeliteľná, navyše konflikty

spoluvlastníkov by gradovali a znemožňovali jej využitie. Prikázanie veci do výlučného vlastníctva
sa javí ako jediné spravodlivé riešenie. V prípade reálneho rozdelenia nehnuteľnosti by účastníci
zotrvali v „susedskom“ vzťahu, čo vzhľadom na prípadnú narušenosť a vyhrotenosť ich vzťahov by
mohlo viesť k problémom, preto negatívne susedské spolužitie spôsobuje nemožnosť riadneho užívania
nehnuteľnosti.

29. Možnosť vyporiadania formou dohody nebola stranami sporu využitá a súd nezistil dôvody, ktoré by
odôvodňovali zamietnutie návrhu na vyporiadanie v zmysle § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

30. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania

spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú
náhradu. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom, a to nielen
rozdelením veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci niektorému (niektorým) zo zostávajúcich
podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu, v ust. § 142 ods. 1, druhá a tretia veta Obč.
zákonníka sú zakotvené tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a

prípadné násilné správanie sa podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.

31. Vychádzajúc najmä zo slov „prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci“, možno
vyvodiť, že to nie sú hľadiská jediné, podľa ktorých sa vo veci musí rozhodnúť, ale sú jediné, ktoré zákon
výslovne uvádza, a teda aj prioritné, na ktoré súd musí prihliadnuť v takom poradí, v akom sú uvedené

v zákone. Možno však prihliadať aj na iné skutočnosti, než sú uvedené v zákone (napr. na to, kto a akou
mierou sa pričinil o nadobudnutie spoločnej veci, kto ju zveľaďoval, solventnosť účastníkov a pod.).

32. Okrem uvedených kritérií súd pri rozhodovaní, komu vec prikáže, môže prihliadnuť aj na ďalšie
kritérium, a to skutočnosť, že spoluvlastník sa správal násilne voči ostatným spoluvlastníkom. Ide najmä

o prípady výtržníctva, prípadne o fyzické napádanie či hrubé urážanie spoluvlastníkov, ale aj o prípady
poškodzovania veci, ktoré sú v spoluvlastníctve.

33. Tretí spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je nariadenie predaja spoločnej
veci v prípade, že ju žiadny zo spoluvlastníkov nechce. Výťažok z predaja sa rozdelí medzi

spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov.

34. Zmyslom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je nové konštituovanie
hmotnoprávnych vzťahov odvíjajúcich sa od spoločnej veci a vyporiadanie doterajších vzťahov.
Rozhodnutím súdu podľa § 142 Obč. zák. sa zakladajú nové hmotnoprávne vzťahy, preto ide o

rozhodnutie majúce konštitutívnu povahu. Okrem zistenia okruhu spoluvlastníkov a výšky ich podielov
podstatnými otázkami, ktorými sa súd musí zaoberať, je otázka spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva
pri dodržaní zákonom stanovenej postupnosti spôsobov vyporiadania a v prípade prikázania veci
niektorémuzospoluvlastníkovtiežotázkaprimeranejnáhradypriznávanejtomuzospoluvlastníkov,ktorý
je zo spoluvlastníckeho vzťahu vylučovaný. Keďže posúdenie týchto hmotnoprávnych otázok je závislé

odstavuspoločnejveci,ktorýsamôževpriebehukonaniameniť,jeprespravodlivérozhodnutievkonaní
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zvlášť významné dodržanie zásady, podľa ktorej
je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.35. „V rámci posudzovania účelného využitia veci možno okrem veľkosti podielov zohľadniť viaceré
skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie o tom, ktorému z účastníkov bude vec prikázaná do vlastníctva.
Pre rozhodnutie súdu, komu nehnuteľnosť prikázať nie je absolútne rozhodujúca ani výška podielov, ani

účelné využitie veci, ale ide o súhrn skutočností, ktoré sú v danej veci relevantné. Zákon zohľadňuje
variabilitu a zložitosť možných situácii, a preto prenecháva riešenie na úvahe súdu. Otázka, komu bude
vec prikázaná, záleží vždy na úvahe súdu.“ (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 33/2010)

36. Vzhľadom na povinnosť súdu prihliadať okrem veľkosti podielov aj na účelné využitie veci, súd v

predmet spoluvlastníctva v celosti prikázal do podielového spoluvlastníctva žalovaného. Súd vzal do
úvahyskutočnosť,žepodielžalobkynenapredmetesporujevyšší,avšakvkonaníbolopreukázané,žeo
nehnuteľnosť sa už niekoľko rokov stará výlučne žalovaný. Žalobkyňa toto tvrdila a bolo to tiež dôvodom
nariadenia neodkladného opatrenia. Fakt, že chod predmetu sporu zabezpečuje výlučne žalovaný teda
sporným nebol.

37. Vzhľadom na diametrálne odlišné stanoviská žalobkyne a žalovaného k otázke nadobudnutia
výlučného vlastníctva predmetu sporu súd prihliadol na skutočnosť, že okrem žalovaného žiaden z
dedičov, t.j. ani žalobkyňa ani pôvodný spoluvlastník JD. neprejavil záujem o predmet sporu, záujem
predmet sporu udržiavať či využívať pre seba. Je nepochybné, že účelné využitie preukazuje výlučne
žalovaný a pokiaľ má súd vziať do úvahy prípadné násilné správanie sa podielového spoluvlastníka

voči ostatným spoluvlastníkom, žalobkyňa či jej rodinní príslušníci síce ohlasovali tento druh správania
sa polícii, avšak v konaní nebolo preukázané, že by k takémuto konaniu došlo. Navyše je zrejmé, že
žalobkyňa a jej rodina sa snažili skontrolovať stav predmetu sporu výhradne v čase, kedy žalovaný
organizovaloslavyčistretnutia,atopomernedirektívne(strhávaťnálepkyčivlajky),čomohloprítomných
vyprovokovať k hrubým či vulgárnym výrazom. Tvrdenia žalobkyne či jej rodinných príslušníkov o tom,

že hosťami žalovaného sú príslušníci tzv. kotlebovcov či sympatizantov a členov strany R. - L. strana Y.
C. sú v tomto smere irelevantné. Je na príslušných orgánoch aby posúdili, či konanie uvedenej skupiny
či strany je v súlade so zákonom, toto hodnotenie žalobkyni ani súdu v prejednávanej veci neprináleží.

38. S prihliadnutím na uvedené skutočností súd čiastočne vyhovel návrhu žalobkyne a zrušil podielové

spoluvlastníctvo strán sporu k predmetu sporu avšak podielové spoluvlastníctvo vyporiadal prikázaním
predmetu sporu do výlučného vlastníctva žalovaného, ktorý nehnuteľnosť využíva a stará sa o ňu s
tým, že vzhľadom na spoluvlastnícky podiel žalobkyne súd žalovaného zaviazal na vyplatenie podielu
žalobkyne v sume predstavujúcej 17/24 hodnoty určenej znaleckým posudkom (17/24 zo sumy 75.200,-
eur). V zmysle ust. § 232 ods. 3 C.s.p. súd žalovanému uložil lehotu na plnenie dlhšiu než zákonom

predpokladanú, a to pre účely speňaženia nehnuteľností, z predaja ktorých žalovaný má v úmysle získať
prostriedky na vyplatenie podielu žalobkyne.

39. O povinnosti úhrady súdneho poplatku súd rozhodol v zmysle § 2 ods. 1 písm. a), § 7 ods. 7 podľa
položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov.

40. O trovách konania súd rozhodol podľa § 257 C.s.p. a žiadne zo strán sporu súd trovy konania
nepriznal. Dôvodom uvedeného postupu je skutočnosť, že žalovaný spor nevyvolal a na druhej strane
spor bol vyvolaný potrebami žalobkyne bez pričinenia žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom
súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.