Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Wednesday, March 31, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoCsp/2/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4219201190
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4219201190.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a členiek senátu
JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Marty Polyákovej, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna
48, Bratislava, IČO: 35831154, zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO:
37927795, proti žalovanej: H. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, S., zast.: JUDr. Peter Vachan,
advokát, so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, Žilina, IČO: 42350026, v konaní o zaplatenie 836,92 eura s

príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Komárno č.k. 7Csp/46/2019- 137
zo dňa 30. októbra 2020, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti sumy 540,64 eura, rozsudok súdu prvej inštancie
č.k. 7Csp/46/2019- 137 zo dňa 30. októbra 2020 v tejto časti z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku ( I.), ako aj výroku o trovách konania

( II.) z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 836,92 eura s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 31.05.2016 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozhodnutia. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanej nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 52 ods. 1,

2,3,§53ods.1,4,§54ods.1,2,9,§54ods.2Občianskehozákonníka,§9ods.1zákonač.129/2010Z.z.
Poukázal na obsah žaloby, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 836,92 eura s prísl. a náhrady
trov konania. Súd prvej inštancie mal za to, že s poukazom na § 177 ods. 2 CSP pojednávanie nie je
potrebné nariaďovať, nakoľko v konaní ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové
tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2000 eur, a preto dňa
30.10.2020 o 8,45 hod. iba verejne vyhlásil rozsudok.

1.2 Súd prvej inštancie po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že žalobca pri uzatvorení zmluvy o
poskytnutí finančných prostriedkov so žalovanou stranou použil predtlač zmluvy, kde žalovaná vystupuje
ako nepodnikateľská osoba, preto súd mal za to, že uzatvorený právny úkon je spotrebiteľsko-právneho
charakteru. Strany sporu uzatvorili Zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 16.3.2015, na základe
ktorej žalobca poskytol žalovanej pôžičku v sume 1.200,- eur pri dohodnutej fixnej ročnej úrokovej

sadzbe 27,5 % a RPMN 27,49 %. Na základe tohto právneho úkonu mala žalovaná strana uhradiť
dlžnú sumu v mesačných splátkach po 40,62 eura, splatnosť prvej splátky bola dohodnutá ku dňu
20.04.2015 a následne vždy k 20. dňu v mesiaci. Celková suma bez poistenia bola v objeme 1.895,04
eura a s poistením v sume 1.949,76 eura. Súd daný právny vzťah posúdil podľa ustanovení zákona o
spotrebiteľských právach, kedy vychádzal z toho, že žalobca doručil žalobu súdu dňa 26.03.2019 a z
dôvodu vznesenej námietky premlčania v konaní zo strany žalovanej v podanom odpore, súd prihliadol

ku skutočnosti, že dohodnuté splátky za obdobie prvých 12 kal. mesiacov, a to od 20.04.2015 do
20.03.2016 sú premlčané, kedy za toto obdobie žalovaná vykonala 8 úhrad po 40,62 eura v celkovejsume 324,96 eura (prehľad splátok a úhrad na č. l. 21-23). Žalovaná počas tohto právneho vzťahu
uhradila celkom sumu 732,28 eura, teda do doby premlčania splatných splátok za obdobie prvých 12
mesiacov - od 20.04.2015 do 20.03.2016 /40,62 x 12 premlčaných splátok=487,44 eura/. Súd prvej

inštancie poukázal na to, že suma úveru 1.200,- eur mala byť uhradená za 36 mesiacov v minimálnej
sume splátok bez poistenia 39,48 eura v celkovej sume 1.421,28 eura, ktorej znížením o premlčané
splátky (12 kal. mesiacov, a to od 20.04.2015 do 20.03.2016 sú premlčané 40,62 x 12 =487,44 eura)
zostatok predstavuje sumu 933,84 eura (1.421,28 - 487,44 = 933,84 ). Žalobca si však z celkového
nároku, ktorý podľa súdu je dôvodný v sume 933,84 eura uplatnil nárok len v rozsahu 836,92 eura, preto

súd bol viazaný uplatneným nárokom a tento mu priznal v sume 836,92 eura.

1.3 Keďže žalovaná strana si neplnila svoje povinnosti hradiť mesačné splátky, žalobca dôvodne
doručil žalovanej strane svoje písomné podania, a to Predžalobnú upomienku z dňa 26.03.2016
a po nesplatení dlžnej sumy Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 25.5.2016.
Súd považoval uplatnený nárok za dôvodný aj na základe tohto, že aj po doručení žaloby žalovaná

strana napriek poučeniu súdu žiadne skutkové tvrdenia a ani dôkazy na preukázanie svojich tvrdení
a na spochybnenie uplatneného nároku nenavrhla, neuviedla ani len vlastné tvrdenia o predmetných
skutkových okolnostiach, preto súd žalobe vyhovel. Súd priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania v
zmysle § 517 OZ v spojení s ust. § 3 ods. 1 nar. vlády SR č. 586/2008 Z. z. zo sumy 836,92 eura, úroky z
omeškania vo výške 5 % ročne od 31.05.2016 do zaplatenia, teda od doby márneho uplynutia lehoty na

zaplatenie dlžnej sumy v zmysle Oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru z dňa 25.5.2016. O
trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní úspešnou
stranou sporu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov v plnom rozsahu a to vo výške 100 %

2. Žalobca po vyhlásení rozsudku súdom prvej inštancie doručil súdu čiastočné späťvzatie žaloby v
časti zaplatenia úhrad žalovanou v sume 501,06 eura s prislúchajúcom úrokom z omeškania späť a
v časti uplatnenej náhrady nákladov spojených s vymáhaním vo výške 39,58 eura a žiadal konanie v
tejto časti zastaviť. Zároveň navrhol, aby súd prvej inštancie zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy
296,28 €, úrok z omeškania vo výške 5 % p.a. zo sumy 797,34 € od 31.05.2016 do 12.02.2019, zo

sumy 787,59 € od 13.02.2019, do 19.03.2019, zo sumy 767,28 € od 20.03.2019 do 22.07.2019, zo
sumy 735,88 € od 23.07.2019 do 14.08.2019, zo sumy 704,48 € od 15.08.2019 do 24.09.2019, zo
sumy 673,08 € od 25.09.2019 do 15.10.2019, zo sumy 641,68 € od 16.10.2019 do 20.11.2019, zo sumy
610,28 € od 21.11.2019 do 13.12.2019, zo sumy 578,88 € od 14.12.2019 do 10.02.2020, zo sumy 547,48
€ od 11.02.2020 do 02.03.2020, zo sumy 516,08 € od 03.03.2020 do 31.03.2020, zo sumy 484,68 €

od 01.04.2020 do 23.04.2020, zo sumy 453,28 € od 24.04.2020 do 18.05.2020, zo sumy 421,88 €
od 19.05.2020 do 23.06.2020, zo sumy 390,48 € od 24.06.2020 do 13.08.2020, zo sumy 359,,08 €
od 14.08.2020 do 23.09.2020, zo sumy 327,68 € od 24.09.2020 do 02.11.2020, zo sumy 296,28 € od
03.11.2020 do dňa zaplatenia, to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku a priznal nám
náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.

3. Žalovaná na základe výzvy odvolacieho súdu uviedla, že súhlasí s čiastočným späťvzatím žaloby zo
strany žalobcu.

4.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá navrhla, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol. Zdôraznila skutočnosť,
že v predžalobnej upomienke zo dňa 26.03.2016, ktorú možno považovať za výzvu v zmysle § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka, žalobca upozornil žalovanú, že je v omeškaní so splátkou zročnou
dňa 20.01.2016 a ak žalovaný neuhradí túto splátku do 05.05.2016, dôjde k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti úveru. Zároveň poukázala na ust. § 103 Občianskeho zákonníka: „Ak bolo dohodnuté plnenie

v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre
nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo
dňa zročnosti nesplnenej splátky.“ Argumentovala, že keď žalobca pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti úveru pre omeškanie žalovanej so splátkou zročnou dňa 20.01.2016, premlčacia doba
žalobcom uplatneného nároku na základe zosplatnenia úveru začala plynúť dňa 20.01.2016 a uplynula

20.01.2019.Zuvedenéhodôvodužalovanávznieslanámietkupremlčania,pretožežalobaboladoručená
súdu až po uplynutí trojročnej premlčacej doby dňa 27.03.2019.4.2 Žalovaná ďalej poukázala na ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. dôvodiac, že hoci v zmluve sa
uvádzajú „Údaje Klienta o zamestnaní a finančnej situácii“, uvedené nie je postačujúce, pretože žalobca
v rozpore s ustanovením § 11 ods. 2 ZoSÚ najmä nepreukázal (ani netvrdil), že by veriteľ zisťoval

ďalšiu úverovú zaťaženosť žalovanej prostredníctvom príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch.
Zároveň zo zmluvy vyplýva, že veriteľ si za účelom posudzovania bonity od žalovanej nevyžiadal
žiadne doklady preukazujúce jej príjmy a výdavky, keď podľa zmluvy vyžadoval od žalovanej iba
občiansky preukaz. Veriteľ teda posudzoval schopnosť žalovanej splácať úver bez riadnych údajov o jej
príjmoch a výdavkoch a bez dokladov o nich a najmä bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o

spotrebiteľoch, čím hrubým spôsobom porušil svoje povinnosti stanovené v § 7 ods. 1 ZoSÚ. V prípade
hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ sa úver považuje v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ za
bezúročný a bez poplatkov a zároveň veriteľ nebol oprávnený vyžadovať od žalovaného jednorazové
splatenie spotrebiteľského úveru.

4.3 Žalovaná ďalej namietala, že za výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno považovať

predžalobnú upomienku a tiež ani oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, pretože tieto
dokumenty sa vzťahujú na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle § 53 ods. 9 a § 565
Občianskeho zákonníka a nie na ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách. Zdôraznila, že pohľadávku
postúpila až Všeobecná úverová banka a.s. ako právny nástupca obchodnej spoločnosti Consumer
Finance Holding a.s., a preto je potrebné predložiť výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách

vystavenú Všeobecnou úverovou bankou a.s. Keďže žalobca nepreukázal, že by právny predchodca
žalobcu postupoval v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, (nepredložil výzvu v zmysle § 92 ods. 8
zákona o bankách), preto žalobca nemá v danom konaní aktívnu vecnú legitimáciu, na ktorú je konajúci
súd povinný prihliadať ex offo.

5. Žalobca k odvolaniu žalovanej vo svojom vyjadrení uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje
v celom rozsahu za správny a navrhol ho potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „CSP“) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie bez nariadenia odvolacieho pojednávania

a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP v
napadnutom vyhovujúcom výroku zrušiť vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7.1 Predmetom konania je žaloba doručená súdu dňa 27.03.2019, ktorou sa právny predchodca žalobcu

- VÚB, a.s. domáhala uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť sumu 836,92 eura s príslušenstvom. Žalobu
odôvodnil tým, že strany sporu uzatvorili spolu dňa 16.03.2015 zmluvu o pôžičke evid. č. XXXXXXX,
na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej pôžičku vo výške 1200 eur. Žalovaná do podania žaloby z
vyššie uvedenej zmluvy uhradila len sumu 732.28 eura. Žalobca dňa 26.03.2016 listom - predžalobná
upomienka, výzval žalovanú k úhrade dlžných splátok, pričom ju upozornil na možnosť vyhlásenia

splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok ani v dodatočne poskytnutej lehote nedošlo,
Žalobca dňa 19.05.2016 úver zosplatnil, o čom bola žalovaná informovaná listom z dňa 25.05.2016 -
„Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Ku dňu podania žalobného návrhu mala žalovaná
uhradiť sumu 1529.62 eura plus aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 39,58 eura,
uhradila sumu 732,28 eura, preto dlžná suma predstavuje 836,92 eura.

7.2 Súd vo veci vydal dňa 10.05.2019 platobný rozkaz č.k. 7Csp/46/2019-57. Proti tomuto platobnému
rozkazu podala žalovaná včas odpor. V podanom odpore vzniesla námietku premlčania s poukazom na
§ 103 OZ a tiež namietala, že žalobca neuviedol či a akým spôsobom preveril bonitu klienta. Z dôvodu
podania odporu súd platobný rozkaz uznesením zo dňa 28.05.2019 zrušil v celom rozsahu.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania ktoré mu prechádzalo dospel
k záveru, že v danej veci došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces v tom, že súd prvej
inštancie vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, len verejným vyhlásením rozsudku poukazujúc
na ust. § 177 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie však opomenul, že v danej veci ide o spotrebiteľský

spor, na ktorý sa vzťahuje ust. 297 CSP, ako ustanovenie špeciálne upravujúce zákonné podmienky
pre verejné vyhlásenie rozsudku bez prejednania veci na pojednávaní, ak ide o spotrebiteľský spor.
Zásadným procesným pochybením súdu prvej inštancie však bolo, že neboli splnené podmienky pre
postup podľa § 297 CSP, ktorý vyžaduje aj splnenie zákonnej podmienky uvedenej v § 151 ods. 1 CSP.9. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o

otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur.

10. Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné.

11. Z citovaného ustanovenia § 297 písm. b/ vyplýva, že musia byť súčasne splnené obe podmienky,
t.j. jednoduché právne posúdenie a nesporné tvrdenia strán sporu. Nesporné tvrdenia strán sporu sú
závislé na procesných úkonoch žalovaného a možno ich považovať za nesporné v tom prípade, ak sa
žalovaný v súdom stanovenej lehote podľa § 167 ods. 2 CSP k žalobe nevyjadrí, resp. sa vyjadrí takým
spôsobom, že skutkové tvrdenia žalobcu žiadnym spôsobom nespochybnil.

12. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 177 ods. 2 CSP
(správne malo byť 297 CSP). V bode 19 odôvodnenia svojho rozhodnutia súd uviedol, že podanú žalobu
doručil na vyjadrenie žalovanej strane, z čoho žalovaná strana mala možnosť získať vedomosť o tom,
že je voči nej vedené súdne konanie a vzhľadom k tomu, že sa žalovaná strana nevyjadrila k predmetu

konania, súd mal za to, že žalovaný si neuplatnil absolútne žiadne námietky voči uplatnenému nároku
v podanej žalobe. Uvedené konštatovanie súdu nie je správne, pretože z obsahu spisu nepochybne
vyplýva, že žalovaná strana jednak podala odpor proti platobnému rozkazu (čl. 62) a tiež svoj nesúhlas
s podanou žalobou vyjadrila v podaní zo dňa 25.11.2019 (čl. 122), kde opätovne vzniesla námietku
premlčania s poukazom na ust. § 103 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie nemal splnenú jednu

zo základných podmienok pre postup podľa § 297 CSP, a to že skutkové tvrdenia strán nie sú sporné.

13. Podstatou odvolania žalovanej je jej námietka proti záveru súdu prvej inštancie o tom, že žalobcov
nárok nie je ako taký premlčaný. Je nesporné, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku
vôbec nevysporiadal s námietkou žalovanej v konaní, ktorá spočívala predovšetkým v tom, že nárok

žalobcu považuje za premlčaný s poukazom na ust. § 103 OZ, pretože žalobca pristúpil k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti úveru pre omeškanie žalovanej so splátkou zročnou dňa 20.01.2016, premlčacia
doba žalobcom uplatneného nároku na základe zosplatnenia úveru začala plynúť dňa 20.01.2016 a
uplynula 20.01.2019, preto žaloba bola doručená súdu až po uplynutí trojročnej premlčacej doby dňa
27.03.2019.

14.Zdokazovaniavykonanéhosúdomprvejinštanciedoposiaľvyplynulo,žeprávnypredchodcažalobcu
ako veriteľ výzvou zo dňa 26.03.2016 vyzval žalovanú na zaplatenie omeškaných splátok v sume 170,60
eura s tým, že ak nedôjde k úhrade splátky za 01/2016 bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Listom zo
dňa 25.05.2016 veriteľ uplatnil svoje právo a zosplatnil celý úver v dôsledku neuhrádzania dojednaných

splátok úveru riadne a včas. Je potrebné zdôrazniť, že pôvodný žalobca mohol vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, avšak v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka (ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ
uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a
keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva), mohol tak

urobiť po tom, čo bola žalovaná minimálne po dobu troch mesiacov v omeškaní so splatnou splátkou. V
danom prípade je nepochybné, že právny predchodca žalobcu tak urobil z dôvodu neuhradenia splátky
za január 2016, pričom bola dodržaná aj zákonná podmienka uplynutia minimálne troch mesiacov
od neuhradenej splátky. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na ustanovenie § 103 druhej vety
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý

dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Je zrejmé, že citované
ustanovenie neviaže začiatok premlčacej doby na dátum vyhlásenia predčasnej splatnosti celého dlhu,
ani na prípadný neskorší dátum uvedený veriteľom v listine, ktorou dlh predčasne zosplatnil (lehota na
splnenie celého predčasne zosplatneného dlhu), ale na dátum zročnosti tej nesplnenej splátky, pre ktorej
nesplnenie sa stal zročným celý dlh. Ako už bolo uvedené vyššie, v prípade spotrebiteľskej zmluvy má

dodávateľ podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka povinnosť čakať s využitím práva na predčasné
zosplatnenie (§ 565 Občianskeho zákonníka) ešte tri mesiace od omeškania so zaplatením splátky, to
však nič nemení na tom, že premlčacia doba sa aj v takomto prípade začína počítať odo dňa zročnosti
tejto omeškanej splátky (§ 103 druhá veta Občianskeho zákonníka). Súd prvej inštancie sa napriek tejtonámietke žalovanej však vôbec nezaoberal možnosťou premlčania žalovanej sumy pri aplikácii ust. §
103 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd ďalej uvádza, že v prípade, že by námietka premlčania
nebola dôvodná je potrebné, aby sa súd prvej inštancie zaoberal aj námietkou žalovanej o neskúmaní

bonity klienta veriteľom. Žalovaná dôvodila, že veriteľ posudzoval schopnosť žalovanej splácať úver bez
riadnych údajov o jej príjmoch a výdavkoch a bez dokladov o nich a najmä bez nahliadnutia do príslušnej
databázy údajov o spotrebiteľoch, čím hrubým spôsobom porušil svoje povinnosti stanovené v § 7 ods.
1 ZoSÚ. Aj v tomto smere však nebolo vykonané žiadne dokazovanie.

15. Pokiaľ ide o poslednú námietku žalovanej týkajúca sa aktívnej legitimácie žalobcu, odvolací súd
uvádza, že táto námietka zo strany žalovanej v priebehu prvoinštančného konania uplatnená nebola, a
preto by ju bolo možné považovať za novotu v odvolacom konaní s poukazom na § 366 CSP. Je však
potrebné dodať, že súd musí ex offo prihliadať, či je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu v spore.
Vzhľadom k tomu, že táto námietka bola uplatnená až v odvolacom konaní a žalobca nemal možnosť
na ňu reagovať v rámci procesnej obrany a popri zachovaní kontradiktórnosti sporu je potrebné, aby sa

s ňou vysporiadal súd prvej inštancie v ďalšom konaní.

16. S poukazom na vyššie uvedené dôvody, keď súd prvej inštancie danú vec rozhodol bez nariadenia
pojednávania, pričom neboli splnené zákonné podmienky stanovené ustanovením § 297 CSP, odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku ( I.), ako aj výroku

o trovách konania ( II.) podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu vrátil na nové konanie
a rozhodnutie. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude opätovne vec prejedanať, prípadne vykonať
dôkazy, ktoré strany sporu navrhnú a vo veci rozhodnúť. Následne v rámci vykonaného dokazovania
opätovne vyhodnotí dôvodnosť žalovaného nároku. Svoje nové rozhodnutie súd prvej inštancie aj riadne
odôvodní tak, aby spĺňalo požiadavky kladené na rozsudok súdu ust.§ 220 ods.2 CSP. Vo svojom novom

rozhodnutí rozhodne aj o nároku na náhradu trov celého konania vrátane tohto odvolacieho konania
(§ 396 ods. 3 CSP).

17. Žalobca po vyhlásení rozsudku súdom prvej inštancie dňa 04.11.2020 doručil súdu čiastočné
späťvzatie žaloby v časti zaplatenia úhrad žalovanou v sume 501,06 eura s prislúchajúcom úrokom z

omeškania a v časti uplatnenej náhrady nákladov spojených s vymáhaním vo výške 39,58 eura a žiadal
konanie v tejto časti zastaviť.

18. Podľa § 370 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( CSP), ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu
prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení

späťvzatia.

19. Podľa § 370 ods. 2 CSP súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

20. Pri rozhodovaní o späťvzatí žaloby, ku ktorému došlo po rozhodnutí súdu prvej inštancie, odvolací
súd vychádzal z toho, že právo disponovať so žalobou má výlučne žalobca. Súd prvej inštancie v danej
veci rozhodol rozsudkom zo dňa 30.10.2020, pričom dňa 03.11.2020 bolo súdu prvej inštancie doručené
podanie žalobcu, ktorým zobral svoju žalobu čiastočne späť a žiadal konanie zastaviť. Žalovaná s
čiastočným späťvzatím žaloby súhlasila teda bola splnená podmienka uvedená v ust. § 370 ods. 2 CSP.

Vzhľadom k uvedenému odvolací súd späťvzatie žaloby v časti sumy 540,64 eura pripustil, rozsudok
súdu prvej inštancie č.k. 7Csp/46/2019- 137 zo dňa 30. októbra 2020 v tejto časti zrušil a konanie
zastavil v zmysle citovaných zákonných ustanovení pripustil podľa § 370 ods. 1 CSP. Odvolací súd
dopĺňa, že žalobca žiadal zastaviť konanie v časti zaplatenia úhrad žalovanou v sume 501,06 eura s
prislúchajúcom úrokom z omeškania, ktorý však nešpecifikoval. Vzhľadom na to, že žalobca disponuje

predmetnou žalobou a vymedzuje predmet konania, odvolací súd nemohol sám špecifikovať úroky z
omeškania, ktoré by mali byť predmetom čiastočného späťvzatia. Ak žalobca má záujem zobrať späť
žalobu aj v časti úrokov z omeškania je potrebné, aby pred súdom prvej inštancie presne vymedzil o
aké úroky z omeškania ide.

21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).