Rozsudok – Rodina a mládež ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, July 27, 2021

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 3T/55/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1420010344
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Alman

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2021:1420010344.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, samosudcom JUDr. Ivanom Almanom, v trestnej veci proti obžal. I. Q., na

hlavnom pojednávaní dňa 27. júla 2021 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná

I. Q., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom H., B. XX,

s a u z n á v a z a v i n n ú,

ž e

napriek zákonnej vyživovacej povinnosti voči svojim deťom N. M., narodenému XX.XX.XXXX a G. M.,
nar. XX.,XX.XXXX, bývajúcim v tom čase aj v H., na U. O. Č.. X, ktorá pre obvinenú vyplývala z § 62
zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, ktorá jej bola deklarovaná aj rozsudkom Okresného súdu Bratislava V,
sp. zn. 22P 357/2007 zo dňa 12.06.2008, právoplatným 23.06.2008, ktorým boli obe deti zverené do
spoločnej náhradnej starostlivosti starých rodičov I. Č. a I. Č. a ktorým bola obvinenej určená povinnosť

platiť výživné na N. sumou 1000,-sk (33,19€) a G. sumou 1000,-Sk (33,19€) vždy do 15. dňa v každom
mesiaci vopred k rukám starých rodičov, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia, obvinená si túto
vyživovaciupovinnosťúmyselneneplníodjúla2008aždoposiaľ,čímjejvznikoldlhnavýživnom(vrátane
mesiaca júl 2021) vo výške 8 921,64€, pričom z hľadiska trestnej zodpovednosti nebolo započítané ako
zavinené neplnenie vyživovacej povinnosti v období od 14.07.2015 do 14.09.2015, kedy bola obvinená
vo výkone väzby, pričom nebola zamestnaná, od 29.03.2016 do 29.03.2017, kedy bola obvinená vo
výkone trestu odňatia slobody v Rakúsku, od 28.08.2018 do 17.01.2019, kedy bola obvinená vo výkone
trestu odňatia slobody a nebola zamestnaná, od 20.06.2020 do 24.09.2020, kedy bola vo výkone trestu

odňatia slobody a nebola zamestnaná, obvinená poberala od júna 2017 do februára 2018 len dávky
v hmotnej núdzi vo výške 61,60€ mesačne, za ktoré obdobie bola v zmysle § 62 ods. 3 zákona č.
36/2005Z.z.povinnáplatiťvýživnévovýške30%zosumyživotnéhominimananezaopatrenéneplnoleté
dieťa, čo predstavovalo za mesiac jún 2017 sumu 2x 27,13€ a za obdobie mesiacov júl 2017 až február
2018 mesačnú sumu 2x27.32€, ostatnom období vediac o svojej vyživovacej povinnosti sa nesnažila
nájsť si zamestnanie zaevidovaním sa v evidencii uchádzačov o zamestnanie Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny, s výnimkou obdobia od 12.04.2017 do 05.09.2017, kedy bola evidovaná v evidencii

uchádzačov o zamestnanie, z ktorej však bola vyradená pre nespoluprácu a v ostatnom období mala
len krátkodobé zamestnania, a to v spoločnosti C., G..M..B.. od 03.11.2010 do 31.12.2010 na základe
dohody o vykonaní práce, u zamestnávateľa I. D. od 19.10.2012 do 21.12.2012 v pracovnom pomere,
v spoločnosti V. T., G..M..B.. od 01.02.2013 do 10.02.2013 na základe dohody o vykonaní práce a v
spoločnosti C..N.. G. R., G..M..B.. v období od 06.02.2018 do 06.06.2018 na základe dohody o vykonaní
práce,

tedanajmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplnila úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a
taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania (po dlhší čas),

č í m s p á c h a l a
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. b/ Trestného zákona.

Za to sa

odsudzuje
Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m/, § 38 ods. 4 Trestného zákona na trest
odňatia slobody v trvaní 30 (tridsať) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona ju súd pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

V trestnej veci proti obžal. I. Q. bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie výsluchom
obžalovanej, výsluchom svedka I. Č., oboznámením listinných dôkazov.
Obžalovaná I. Q. na hlavnom pojednávaní využila svoje zákonné právo a vo veci odmietla vypovedať.
V predsúdnom konaní uviedla, že dňa 24.09.2020 ju prepustili z výkonu trestu odňatia slobody, našla si

prácu ako upratovačka. Býva u svojho otca spolu s deťmi. Výživné chce riadne platiť a viesť riadny život.

Svedok I. Č. uviedol že obžalovaná neprispieva na výživu svojich detí N. M. a G. M., pričom táto
vyživovacia povinnosť jej vyplýva z rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č.k. 22P 357/2007 zo dňa
12.06.2008, právoplatného 23.06.2008, ktorým bola zaviazaná k plateniu výživného na každé z detí po

33,19 eur mesačne k rukám starých rodičov. Obžalovaná výživné neplatí od 25.07.2008. O obe deti sa
stará on sám, lebo jeho manželka zomrela. Obe deti chodia do školy. On poberá starobný dôchodok
vo výške 540,-eur, opatrovateľské vo výške 200,-eur a rodinné prídavky okolo 47,-eur. Finančne u nikto
nepomáha. Obžalovaná u neho býva preto, lebo nemá kam ísť. Okrem drobných domácich prác mu
nijako nepomáha.

Z listinných dôkazov súd oboznámil rodné listy detí z ktorých vyplýva, že obžalovaná je ich matkou. Z
potvrdenia o návšteve školy je zrejmé, že obe maloleté deti navštevujú školu. Rozsudkom Okresného
súduBratislavaV,sp.zn.22P357/2007,zodňa12.6.2008právoplatnýmdňa23.6.2008boliobemaloleté
deti N. a G. zverené do osobnej starostlivosti starým rodičom I. Č. a I. Č.. Matka detí - obžalovaná bola

povinná platiť výživné na každé z detí vo výške 1.000,-Sk mesačne.
Zo správy o výkone väzieb a trestov obžalovanej vyplýva, že táto bola vo väzbe a vo výkone
trestu odňatia slobody od14.07.2015 do 14.09.2015, od 29.03.2016 do 29.03.2017, od 28.08.2018 do
17.01.2019, od 20.06.2020 do 24.09.2020.
Zo správ úradu práce, sociálnej poisťovne, daňového úradu, miestneho úradu vyplýva, že obžalovaná

poberala od júna 2017 do februára 2018 len dávky v hmotnej núdzi vo výške 61,60€ mesačne, za ktoré
obdobie bola v zmysle § 62 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z. povinná platiť výživné vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, čo predstavovalo za mesiac jún 2017 sumu 2x
27,13€ a za obdobie mesiacov júl 2017 až február 2018 mesačnú sumu 2x27.32€, ostatnom období
vediac o svojej vyživovacej povinnosti sa nesnažila nájsť si zamestnanie zaevidovaním sa v evidencii

uchádzačov o zamestnanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, s výnimkou obdobia od 12.04.2017 do
05.09.2017, kedy bola evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie, z ktorej však bola vyradená pre
nespoluprácu a v ostatnom období mala len krátkodobé zamestnania, a to v spoločnosti C., G..M..B.. od
03.11.2010 do 31.12.2010 na základe dohody o vykonaní práce, u zamestnávateľa I. D. od 19.10.2012
do 21.12.2012 v pracovnom pomere, v spoločnosti V. T., G..M..B.. od 01.02.2013 do 10.02.2013 na

základe dohody o vykonaní práce a v spoločnosti C..N.. G. R., G..M..B.. v období od 06.02.2018 do
06.06.2018 na základe dohody o vykonaní práce.
Z registra trestov a posudkov na obžalovanú vyplýva, že táto bola doposiaľ šesť krát súdne trestaná.
Z ostatného nepodmienečného trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin bola podmienečne
prepustená 24.09.2020.Súd vykonal v predmetnej trestnej veci dokazovanie všetkými dostupnými a vykonateľnými dôkazmi.
Vykonané dôkazy súd vyhodnotil jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k záveru, že obžalovaná svojim
konaním vo forme nepriameho úmyslu naplnila všetky znaky žalovanej skutkovej podstaty zanedbania

povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/
Trestného zákona, ktorého sa dopustila tak, ako je to uvedené v podanej obžalobe, s tým, že súd u
obžalovanej upravil dobu neplatenia výživného a dlh na výživnom na jej maloleté deti ku dňu vyhlásenia
rozsudku.

Podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona sa prečinu zanedbania povinnej výživy dopustí ten,
kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať
alebo zaopatrovať iného a čin spácha závažnejším spôsobom konania.
Podľa § 138 písm. b/ Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného
činu po dlhší čas.
Podľa § 15 písm. b/ Trestného zákona je trestný čin spáchaný úmyselne, ak páchateľ vedel, že svojim

konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým
uzrozumený.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Obžalovaná na svoju obranu nič relevantné neuviedla. Obžalovaná v rozhodnom období mala reálnu
možnosťriadnesazamestnaťadosahovaťtakýpríjem,abybolaschopnávýživnéplatiťvstanovejvýške,
okrem obdobia, kedy bola vo väzbe a vo výkone trestu odňatia slobody a obdobia, kedy poberala dávky
v hmotnej núdzi.

ZistenýskutkovýstavjepreukázanývýpoveďousvedkaI.Č.,ktorýpopísalobdobieneplateniavýživného
obžalovanou na jej deti, listinnými dôkazmi preukazujúcimi zákonnú povinnosť obžalovanej prispievať
na výživu svojich detí, výška tejto povinnosti je preukázaná rozhodnutím súdu.

Obžalovanásineplnísvojuvyživovaciupovinnosťodjúla2008dojúla2021vrátane.Zauvedenéobdobie

mala na výživu detí aj s prihliadnutím na obdobie, kedy jej výška vyživovacej povinnosti bola znížená
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku, zaplatiť sumu 10.382,-eur. Z tejto sumy súd odpočítal
obdobie, kedy sa obžalovaná nachádzala vo väzbe a vo výkone trestu odňatia slobody, teda sumu
1.460,36 eur. Z toho vyplýva, že obžalovanej vznikol za vyššie uvedené obdobie dlh na výživnom na
obe maloleté deti vo výške 8.921,64 eur.

Nakoľko vina obžalovanej zo žalovaného skutku je jednoznačne preukázaná, mimo akúkoľvek
pochybnosť, uznal ju súd vinnou zo žalovaného trestného činu v plnom rozsahu.

Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu obžalovanej vychádzal zo zákonom stanovenej trestnej sadzby

pri tomto trestnom čine, ktorá je od 1 do 5 rokov pri treste odňatia slobody.
Súd v konaní obžalovanej, ani v okolnostiach prípadu nezistil žiadne poľahčujúce okolnosti podľa § 36
Trestného zákona, ktoré by mali vplyv na ukladanie trestu obžalovanej.
To, že obžalovaná už bola v minulosti súdne trestaná súd zohľadnil ako priťažujúcu okolnosť podľa §
37 písm. m/ Trestného zákona.

Pri prevahe priťažujúcich okolností súd použil sprísňovacie ustanovenie § 38 ods. 4 Trestného zákona
a zvýšil spodnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu. Tak mohol súd obžalovanej ukladať trest odňatia
slobody vo výmere od 2 rokov 4 mesiacov do 5 rokov.
Súd uložil obžalovanej primeraný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 30 mesiacov. Nakoľko
žalovaný trestný čin spáchala obžalovaná počas plynutia skúšobnej doby podmienečného prepustenia

z výkonu trestu odňatia slobody, neprichádzalo do úvahy ukladanie podmienečného trestu odňatia
slobody.Nakoľko obžalovaná bola v posledných desiatich rokoch pred spáchaním žalovaného skutku vo výkone
trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, zo zákona ju súd zaradil pre výkon uloženého trestu do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Takto uložený trest je plne v súlade so zákonom a mal by zabezpečiť dostatočne svoju výchovnú aj
ochrannú funkciu ako to má na mysli Trestný zákon.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
oznámenia, cestou Okresného súdu Bratislava IV, na Krajský súd v
Bratislave.