Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 24, 2021

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9C/67/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7610205452
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2021:7610205452.42

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Stanislava Semanová, v spore žalobcov: 1/ Q. Č., N..

XX.XX.XXXX a 2/ P. Č., N.. XX.X.XXXX, obaja bytom B. N. M., F. XX, obaja právne zastúpení JUDr.
Marcelom Kohútom, advokátom so sídlom v Námestie sv. Egídia 95, Poprad proti žalovaným: 1/ P. T.,
N.. X.X.XXXX, bytom B. N. M., S. X/XX, právne zastúpená JUDr. Romanom Škerlíkom, advokátom so
sídlom v R. XX, B. N. M. a 2/ S. Q., N.. X.X.XXXX, bytom B. N. M., K. X/XX, právne zastúpená Mgr.
Jurajom Berčom, advokátom so sídlom v Zimná 59, Spišskej Novej Vsi, o odstránenie neoprávnenej
stavby takto

r o z h o d o l :

I. Zriaďuje vecné bremeno in rem v prospech každého vlastníka alebo spoluvlastníka hospodárskej

stavby bez prideleného súpisného čísla, postavenej čiastočne na parcele CKN č. XXXX/X orná pôda
o výmere 140 m2 zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie B. N. M. a čiastočne na
novovzniknutej parcele CKN č. XXXX/XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 3 m2, ktorá stavba je
toho času v podielovom spoluvlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade každej o veľkosti spoluvlastníckeho
podielu 1/2 k celku, ktoré spočíva v práve užívať novovzniknutú parcelu CKN č. XXXX/XXX zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 3 m2 vytvorenú Geometrickým plánom č. XX/XXXX vyhotoveným Q. E.
dňa 23.3.2010, ktorý autorizačne overil dňa 24.3.2010 J.. R. C. a úradne overil Okresný úrad Spišská

Nová Ves, katastrálny odbor pod č. XXX/XX a ktorá bola oddelená z pôvodnej parcely CKN č. XXXX/XX
zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie Spišská Nová Ves.

II.Geometrickýplánč.XX/XXXXvyhotovenýQ.E.dňa23.3.2010,ktorýautorizačneoverildňa24.3.2010
J.. R. C. a úradne overil Okresný úrad Spišská Nová Ves, katastrálny odbor pod č. XXX/XX je
neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku.

III. Žalované v 1. a 2. rade sú povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom v 1. a 2.

rade jednorazovú náhradu za zriadené vecné bremeno vo výške 335,- Eur, v lehote do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

V. Štát má voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

VI. Štát má voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 11.4.2010 sa žalobcovia domáhali, aby súd uložil žalovanej
v 1. rade P. W. odstrániť unimobunku s pivnicou zasahujúcu na parcelu KN č. XXXX/XX - zastavané
plochy a nádvoria v katastrálnom území Spišská Nová Ves a žalovaným v 2. a 3. rade P. T. a S. Q.

odstrániť drobnú stavbu - hospodársku budovu zasahujúcu na parcelu KN č. XXXX/XX - zastavané
plochy a nádvoria v katastrálnom území Spišská Nová Ves. V návrhu uviedli, že sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi parciel č. XXXX/XX a č. XXXX/XX zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne
územie Spišská Nová Ves. Vo svojich vlastníckych právach sú obmedzovaní. Svoj pozemok si chcú
oplotiť, čo nie je možné kvôli stavbám žalovaných, pričom už 10.4.2003 ohlásili drobnú stavbu - oplotenie

ich pozemku Mestskému úradu v Spišskej Novej Vsi. Stavby, ktoré zriadili žalované zasahujú do
pozemkov, ktoré sú v ich vlastníctve, čo bolo konštatované aj stavebným úradom.

2. Vo veci tunajší súd rozhodol rozsudkom sp. zn. 9C/67/2010-137 zo dňa 23.11.2010 tak, že žalobu v
celom rozsahu zamietol. Uznesením Krajského súdu v Košiciach č. 1Co/59/2011-137 zo dňa 14.3.2012
bol uvedený rozsudok zrušený z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a vec bola vrátená

tunajšiemu súdu na ďalšie konanie.

3. Následne po doplnení dokazovania rozhodol tunajší súdu rozsudkom sp. zn. 9C/67/2010-250 zo dňa
3.4.2013 tak, že žalobe vyhovel t.j. žalovanej v 1. rade uložil povinnosť odstrániť odstrániť neoprávnený
zásah do vlastníckeho práva žalobcov odstránením stavby - unimobunky na parcele C KN č. XXXX/XX

zapísanejnalistevlastníctvač.XXXX,katastrálneúzemieSpišskáNováVesvrozsahu6m2označenom
bodmi E, F, G, H podľa znaleckého posudku vypracovaného znalcom J.. C. pod číslom XX/XXXX, do
15 dní od právoplatnosti rozsudku a žalovaným v 2. a 3. rade povinnosť odstrániť neoprávnený zásah
do vlastníckeho práva žalobcov odstránením stavby - hospodárskej budovy s pivnicou, zasahujúcej do
parcely C KN č. XXXX/XX, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Spišská Nová

Ves v rozsahu 3 m2 označenom bodmi A, B, C, D podľa znaleckého posudku znalca J.. C. pod číslom
13/2012, do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žalované boli zaviazané nahradiť žalobcom
trovy konania, ako aj trovy štátu. Rozsudkom sp. zn. 1Co/261/2013-298 zo dňa 19.2.2014 Krajský súd
v Košiciach potvrdil vyššie uvedený rozsudok vo vzťahu k pôvodne žalovanej v 1. rade P. W.. Vo vzťahu
k žalovaným v 2. a 3. rade P. T. a S. Q. bol uvedený rozsudok odvolacím súdom zrušený a vec vrátená

na ďalšie konanie. Súd následne doplnil dokazovanie výsluchom sporových strán, ako aj znaleckým
dokazovaním v zmysle odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu za účelom vyčíslenia hospodárskej
straty, ktorá by odstránením stavby vznikla na strane žalovaných.

4. Rozsudkom sp. zn. 9C/67/2010-425 zo dňa 11.10.2016 tunajší súd vo vzťahu k pôvodne žalovaným

v 2. a 3. rade P. T. P. S. Q.Y. rozhodol tak, že týmto uložil povinnosť odstrániť neoprávnený zásah
do vlastníckeho práva žalobcov odstránením stavby - hospodárskej budovy s pivnicou, zasahujúcej do
parcely C KN č. XXXX/XX, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Spišská Nová Ves
v rozsahu 3 m2 označenom bodmi A, B, C, D podľa znaleckého posudku znalca J.. C. pod číslom XX/
XXXX, do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Aj tento rozsudok tunajšieho súdu bol zrušený rozhodnutím

Krajského súdu v Košiciach a to uznesením sp. zn. 1Co/79/2017-472 zo dňa 21.2.2018. V odôvodnení
svojho rozhodnutia odvolací súd uložil tunajšiemu súdu vykonať dokazovanie za účelom zistenia, či
odstránenie časti stavby zasahujúcej do pozemku žalobcov je resp. nie je technicky možné a podľa
výsledku tohto zistenia rozhodnúť, či žalovaným uloží povinnosť odstrániť presahujúcu časť stavby alebo
usporiada vzťahy zriadením vecného bremena.

5. Žalobcovia na pojednávaniach vo veci zhodne uviedli, že od roku 1981 bývajú v rodinnom dome
postavenom na parcelách č. XXXX/X P. Č.. XXXX/X, katastrálne územie Spišská Nová Ves. Dlhšiu dobu
mali záujem odkúpiť pozemky, ktoré bezprostredne nadväzujú na tieto parcely a ktoré sú v súčasnej
dobe zapísané v katastri nehnuteľnosti ako parcely č. XXXX/XX P. Č.. XXXX/XX. Spočiatku ich žiadosti

nebolo vyhovené. Neskôr zistili vlastníkov uvedených parciel a v roku 2002 boli uzatvorené kúpne
zmluvy, ktorými predmetné parcely odkúpili. Predtým než sa stali vlastníkmi pozemkov mali vedomosť
o tom, že nehnuteľnosti sú v náhradnom užívaní žalovaných. Potom, čo sa stali vlastníkmi pozemkov
uvedené oznámili žalovaným. Poukázali na skutočnosť, že pozemky predtým než ich kúpili boli v
náhradnom užívaní a teda stavby nemali byť spojené pevným základom so zemou. Stavba žalovaných

má pritom pevné základy spojené so zemou, ide o stavbu trvalú. Žalované vyzvali na vypratanie
pozemkov z dôvodu realizácie drobnej stavby - oplotenia, ktoré mali začať stavať 30.8.2003. V súvislosti
s využitím predmetných pozemkov uviedli, že pôvodne chceli rozšíriť svoj pozemok, ktorý už vlastnili a
na nadobudnutých pozemkoch postaviť dve garáže. Keďže žalované pozemky nevypratali, museli garážpostaviť na pôvodne svojom pozemku za domom. Ďalej uviedli, že do budúcna je možné, aby ich syn
na pozemkoch postavil dom, pričom zásahom zo strany žalovaných by v tom bol obmedzený. Tiež je
možné, že parcely budú využívať ako záhrady. V tomto prípade by si tam postavili altánok resp. chatku

a taktiež by boli obmedzení vo svojich právach. Po zrušení rozhodnutia tunajšieho súdu žalobcovia
uviedli, že na parcele č. XXXX/XX pestujú zemiaky a zeleninu, pričom zásah zo strany žalovaných mu
neumožňuje prechod z parcely č. XXXX/X, na ktorej má postavenú garáž priamo na parcelu č. XXXX/XX.
Na hranici parciel č. XXXX/X P. XXXX/XX žalované postavili oplotenie. Ich parcelu č. XXXX/X žiadnym
spôsobom nevyužívajú.

6. Žalovaná P. T. uviedla, že jej matka je vlastníčkou parcely č. XXXX/X katastrálne územie Spišská
Nová Ves, predtým parcely č. XXXX. Potom, čo jej matke bola pridelená do náhradného užívania parcela
susediaca s už uvedenou parcelou, bolo nimi posunuté oplotenie podľa vytýčovacieho plánu. Následne
a to asi v roku 1995 bola postavená na týchto parcelách hospodárska budova, ktorá pozostáva z jednej
miestnosti. Je spojená pevným základom so zemou, postavená je z betónových kvádrov. Postavená

bola ako kôlňa na náradie. Stavebníkom hospodárskej budovy je ona so žalovanou. Odstránenie časti
hospodárskej budovy, ktorá teraz zasahuje do vlastníctva žalobcov nie je možné bez narušenia celej
budovy. Žalobcom je ochotná zaplatiť cenu pozemku, na ktorom budova stojí, prípadne sa s nimi
dohodnúť na zriadení vecného bremena za náhradu. K využitiu pozemkov žalobcami uviedla, že títo
majú postavenú garáž za ich domom už od roku 1991. Písomné výzvy od žalobcov na vypratanie

pozemkov nedostala. O tom, že sú vlastníkmi predmetných parciel sa dozvedela až od stavebného
úradu v roku 2004. Hospodársku budovu, ktorá je čiastočne postavená na pozemkoch žalobcov využíva
na uskladnenie náradia a potravín. Poukázala na to, že žije v byte, kde nie je priestor na uskladňovanie
potravín a preto stratu tejto budovy by pociťovala ako veľkú ujmu. Časť stavby postavená na pozemkoch
žalobcov sa nedá odstrániť bez toho, aby bola odstránená celá stavba. Následne uviedla, že od roku

2013 je na ich parcele č. XXXX/X umiestnené drevo, ktoré vypratali z pozemku žalobcov. Napriek tomu
minulý rok na parcele pestovala cibuľu, mrkvu a reďkvičku a žalovaná v 2. rade si tam posadila kvety.
Na uskladnenie potravín využívajú najmä pivnicu.

7. Žalovaná S. Q. uviedla, že predmetné nehnuteľnosti užíva hlavne Z. T. - jej matka, ktorej parcela

bola daná do náhradného užívania a ktorá z väčšej časti aj financovala postavenie predmetnej stavby.
Časť parcely č. XXXX/X, na ktorej stojí prevažne uvedená stavba je už v katastri nehnuteľnosti zapísaná
ako zastavaná plocha.

8. SvedkyňaZ.T.uviedla,ženazákladejejžiadostijejbolvroku1993pridelenýdonáhradnéhoužívania

pozemok susediaci s jej záhradou. V roku 1995 bola na záhrade postavená stavba, ktorá doposiaľ slúži
na uskladnenie pracovného náradia. Stavbu financovala ona, stavali ju jej zaťovia a od začiatku bolo jej
rozhodnutím, aby táto stavba patrila jej dcéram - žalovaným. Stavba bola postavená bez stavebného
povolenia, keďže na stavebnom úrade im bolo povedané, že na takúto stavbu stavebné povolenie nie
je potrebné.

9. Súd vykonal dokazovanie, vypočul sporové strany, svedkyňu Z. T., vykonal ohliadku na mieste
samom, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to výpismi z listov vlastníctva, katastrálnou mapou,
oznámením o drobnej stavbe, rozhodnutiami a stanoviskami stavebného úradu, pozemkového úradu,
pôdorysom drobnej stavby, vytyčovacím návrhom, geometrickým plánom, znaleckými posudkami,

výzvami na vypratanie pozemku, všeobecne záväzným nariadením, spismi katastrálneho odboru,
fotografiami a zistil tento skutkový stav:

10. Žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č.
XXXX katastrálne územie Spišská Nová Ves, okrem iných aj parciel CKN č. XXXX/XX - zastavané

plochy a nádvoria o výmere 801 m2 a č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 105 m2. Z
predloženého listu vlastníctva je zrejme, že tieto parcely nadobudli kúpnymi zmluvami M. XXXX/XXXX
P. M. XXX/XXXX. Prvá zo zmlúv bola uzavretá dňa 27.8.2001 a jej vklad do katastra nehnuteľnosti bol
povolený dňa 7.11.2001. Druhá kúpna zmluva bola uzavretá dňa 7.5.2002 a vklad vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľnosti bol povolený dňa 21.5.2002.

11. Dokazovaním bolo preukázané, že na parcele č. XXXX/XX stojí časť stavby žalovaných. Stavba
patriacažalovanýmbolapostavenávroku1995,tedaprednadobudnutímvlastníckehoprávakparcelám
č. XXXX/XX P. Č.. XXXX/XX žalobcami. Stavba bola postavená svojpomocne. Skutočnosť, že stavba včase nadobudnutia parcely č. XXXX/XX žalobcami už bola postavená potvrdili aj žalobcovia, ktorí v čase
kúpy pozemkov mali vedomosť o tom, že do pozemkov, ktoré nadobúdajú uvedená stavba zasahuje.
V kúpnych zmluvách, ktorými žalobcovia nadobudli svoje vlastnícke práva však táto skutočnosť nebola

uvedená. Žalobcovia potvrdili, že potom, čo nadobudli vlastnícke práva k pozemkom predmetné stavby
žalovaných neboli rozširované. Listom zo dňa 28.4.2003 bolo žalobcom oznámené, že stavebný úrad
nemá námietky k drobnej stavbe - oploteniu parciel č. XXXX/XX a č. XXXX/XX.

12. Žalované sú podielovými spoluvlastníčkami parcely CKN č. XXXX/X - orná pôda o výmere 140 m2

zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie Spišská Nová Ves, každá v podiele 1/2. Z listu
vlastníctva č. XXXX je zrejme, že uvedenú parcelu nadobudli kúpou v roku 2002 t.j. v čase, kedy už
stavba - hospodárska budova bola postavená. Parcela č. XXXX/X bezprostredne susedí s parcelou č.
XXXX/XX patriacou žalobcom. Časť stavby - hospodárska budova stojí na parcele č. XXXX/X a časť
na parcele č. XXXX/XX. Podľa geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa 23.3.2010 stavba žalovaných
zasahuje do parcely žalobcov č. XXXX/XX vo výmere 3 m2, čo vyplýva aj zo znaleckého posudku č. XX/

XXXX vypracovaným súdom ustanoveným znalcom v odbore Geodézia a kartografia J.. P. C..

13. Znaleckým posudkom č. XX/XXXX Ing. Š. D. - znalca z odboru Stavebníctva bola vyčíslená
hospodárska strata na strane žalovaných, ktorá by vznikla odstránením hospodárskej budovy s pivnicou
postavenej na parcelách KN-C č. XXXX/XX a č. XXXX/X. Znalec určil všeobecnú hodnotu predmetnej

hospodárskejbudovyspivnicouvovýške2080,-Eur.Nákladynaodstránenietejtohospodárskejbudovy
znalec stanovil pre neplatcu DPH v sume 1 656,57 Eur.

14. Podľa Všeobecne záväzného nariadenia č. X/XXXX o miestnych daniach a miestnom poplatku za
komunálne odpady a drobné stavebné odpady na území mesta Spišská Nová Ves, hodnota pozemkov

- zastavané plochy a nádvoria, ostatné plochy predstavuje 4,64 Eur/m2 a stavebných pozemkov 46,47
Eur/m2.

15. Mestom Spišská Nová Ves, oddelením územného plánovania a stavebného poriadku Spišská Nová
Ves je vedené konanie o odstránení nepovolenej stavby resp. dodatočnom povolení Hospodárskej

budovy umiestnenej na pozemkoch parcelách CKN č. XXXX/X P. Č.. XXXX/XX v katastrálnom území
SpišskáNováVes,stavebníkovP.T.P.S.Q..Totokonanie,podľaoznámeniastavebnéhoúradudoposiaľ
ukončené nebolo, je prerušené do právoplatného rozhodnutia súdu v predmetnej veci.

16. Dokazovaním bolo tiež preukázané, že v čase zriadenia stavieb t.j. v roku 1995 parcelám č. XXXX/

XX P. Č.. XXXX/XX zodpovedala parcela č. XXXX. Rozhodnutím Pozemkového úradu Spišská Nová Ves
č. XXX/XX-X-M. zo dňa 14.12.1993 bola Z. T. - matke žalovaných v 2. a 3. rade, daná do náhradného
bezplatného užívania parcela č. XXXX - orná pôda o výmere 0,0357 ha. Rozhodnutím Pozemkového
úradu z toho istého dňa č. XXX/XX-X-V1 bola daná parcela č. XXXX o výmere 0,0357 do náhradného
bezplatného užívania aj žalovanej v 1. rade. Oznámením pozemkového úradu mal súd za preukázané,

že v uvedených rozhodnutiach došlo k zrejmej nesprávnosti pri označení parcely, ktorá mala byť správne
označená ako parcela č. XXXX.

17. Rozhodnutím zo dňa 26.7.1999 Okresného úradu Spišská Nová Ves, odbor pozemkový,
poľnohospodárstva a lesného hospodárstva bol udelený súhlas k použitiu poľnohospodárskej pôdy -

ornej pôdy, parcely č. KN XXXX/X o výmere 1,9010 ha v katastrálnom území Spišská Nová Ves na
výstavbu garážových boxov. Podľa odpovede uvedeného úradu zo dňa 11.1.2010 súčasťou natrvalo
odňatej poľnohospodárskej pôdy, podľa geometrického plánu vyhotoveného Q. E. dňa 20.9.1996, je aj
pozemok, ktorý bol daný do náhradného dočasného užívania.

18. Žalobcovia predložili súdu žiadosti adresované žalovaným v 2. a 3. rade a manželovi žalovanej v
1. rade zo dňa 22.4.2002, ktorými ich vyzvali, aby sa dňa 24.4.2002 dostavili na vymeriavanie pozemku
vo vlastníctve žalobcov. Uvedeným boli adresované aj výzvy žalobcov na vypratanie pozemkov - parciel
CKN č. XXXX/X P. Č.. XXXX/XX do 14 dní od 18.8.2003 a výzva zo dňa 21.2.2006 na vypratanie a
vydanie týchto parciel.

19. Po poslednom rozhodnutí odvolacieho súdu žalobcovia predložili Statický posudok k možnosti
stavebnej úpravy objektu vypracovaný J.. P. K.R.. Statik po vykonaní stavebnotechnickej a statickej
ohliadky objektu konštatoval, že dopad na statiku objektu bude mať vybúranie celej východnej obvodovejsteny a častí priľahlých obvodových stien na pozemku objednávateľa posudku. Úprava bude možná za
podmienky, že strecha bude pred vybúraním stien podchytená murovanou alebo drevenou konštrukciou
budúcej obvodovej steny. Z posudku je zrejme, že statik vykonal ohliadku stavby len z vonkajšej strany

z pozemku objednávateľa (žalobcov).

20. Znalec z odboru Stavebníctva, odvetvie Statika stavieb J.. R. R., PhD. v znaleckom posudku č. X/
XXXX zo dňa 27.11.2019 uviedol, že odstrániť časť hospodárskej budovy nachádzajúcej sa na parcele
CKN č. XXXX/XX bez zásahu v časti hospodárskej budovy nachádzajúcej sa na parcele CKN č. XXXX/

X nie je technicky možné. Po splnení podmienok uvedených v znaleckom posudku časť hospodárskej
budovy nachádzajúcej sa na parcele CKN č. XXXX/XX so zásahom v časti hospodárskej budovy
nachádzajúcej sa na parcele CKN č. XXXX/X je technicky možné. Náklady na odstránenie predmetnej
časti hospodárskej budovy boli stanovené na 5 474,40 Eur.

21. Znaleckým posudkom č. XXX/XXXX vypracovaným znalcom z odboru Stavebníctva odvetvie Odhad

hodnoty stavby J.. B. Č. bola stanovená hodnota vecného bremena na parcele CKN č. XXXX/XX
zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie Spišská Nová Ves v rozsahu 3 m2 a to vo
výške 335,- Eur.

22. Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na

to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady
toho, kto stavbu zriadil (ďalej len vlastník stavby).

23. Podľa § 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže
ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým, vlastník pozemku súhlasí.

24. Podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom
pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné
na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

25. Podľa § 151n ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej
veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať.
Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo
patria určitej osobe. Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom
veci na nadobúdateľa.

26. Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 330/1991 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2007, na návrh vlastníkov
alebo oprávnených osôb, ktorým boli vydané pozemky podľa osobitných predpisov, a ktorí požiadali o
vyčlenenie svojich pozemkov užívaných poľnohospodárskym a lesným podnikom alebo hospodárskym
subjektom podľa osobitných predpisov, obvodný pozemkový úrad nariadi urýchlené usporiadanie

vlastníckych a užívacích pomerov na čas do schválenia projektu pozemkových úprav alebo do zániku
podniku, ktorý hospodári na pôde bez právneho nástupcu, alebo do rozhodnutia o odňatí pozemku z
poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ak ide o neprístupné pozemky alebo ak je to potrebné z iných
dôvodov. Návrh na urýchlené usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov môže podať aj Slovenský
pozemkový fond ( § 34 až 36) ohľadne pozemkov, ktoré spravuje alebo s ktorými nakladá. O urýchlenom

usporiadaní vlastníckych a užívacích pomerov sa vyhotoví zjednodušený rozdeľovací plán spolu s
plánom opatrení potrebných na umožnenie hospodárenia v novom usporiadaní pozemkov. Ak nie je
možné z hospodárskych dôvodov vyčleniť vlastníkovi pozemky, ktoré sú v jeho vlastníctve, pridelia sa
mu iné poľnohospodárske pozemky do bezplatného náhradného užívania. Lesné pozemky sa vyčleňujú
a odovzdávajú do užívania predovšetkým v ucelených lesných častiach ( § 3 ods. 2). Tieto pozemky nie

sú vyňaté z pozemkových úprav podľa predchádzajúcich ustanovení. Rozhodnutie podľa tohto odseku
sa oznamuje verejnou vyhláškou a odvolanie proti nemu nemá odkladný účinok. Ustanovenia ostatných
oddielov sa použijú primerane.

27. Podľa§15ods.4zákona330/1991Z.z.vzneníúčinnomdo31.12.2007,napozemkochvyčlenených

do bezplatného náhradného užívania podľa odseku 2 môžu ich užívatelia v súlade s osobitnými
predpismi vysádzať trvalé porasty a zriaďovať dočasné stavby slúžiace poľnohospodárskej výrobe.28. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali odstránenia neoprávnenej stavby žalovaných v časti, v
ktorej zasahuje do pozemkov, ktoré patria do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Dokazovaním mal
súd preukázané, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemkov - parciel CKN č. XXXX/

XX P. Č.. XXXX/XX zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie Spišská Nová Ves a že
tieto nadobudli kúpou v roku 2001 a 2002. Dokazovaním tiež bolo preukázané, že žalované v 1. a 2.
rade sú podielovými spoluvlastníčkami stavby - hospodárskej budovy. Stavba bola zriadená v rokoch
1994 a 1995 svojpomocne žalovanými. Stavba - hospodárska budova bola postavená na pozemku,
ktorý v čase výstavby tejto hospodárskej budovy bol v náhradnom dočasnom užívaní matky žalovaných.

Stavebníkmi hospodárskej budovy boli žalované a teda táto stavba im aj vlastnícky patrí. Stavba bola
postavená v čase, keď žalobcovia ešte neboli bezpodielovými spoluvlastníkmi parciel CKN č. XXXX/XX
P. Č.. XXXX/XX.

29. V konaní nebolo sporné, že stavba - hospodárska budova žalovaných postavená v roku 1995 je
čiastočne postavená na pozemku č. XXXX/X, ktorého podielovými spoluvlastníčkami sú od roku 2002

žalované a čiastočne aj na pozemku parcele č. XXXX/XX, ktorý v súčasnej dobe a to od roku 2002
vlastnícky patrí žalobcom. Spornou bola miera tohto zásahu a preto v konaní bolo vykonané znalecké
dokazovanie znalcom z odboru geodézie a kartografie, ktorým bolo určené, že hospodárska stavba vo
vlastníctve žalovaných zasahuje do pozemku - parcely CKN č. XXXX/XX vo vlastníctve žalobcov vo
výmere 3 m2, pričom celková výmera hospodárskej stavby je 12 m2.

30. Neoprávnenou stavbou je stavba zriadená na cudzom pozemku bez toho, aby stavebník mal
právny titul zriadiť takúto stavbu. Pre stavebníka je cudzím pozemkom každý pozemok, ku ktorému
nemá vlastnícke právo, právo zodpovedajúce vecnému bremenu resp. obligačné právo umožňujúce
zriadenie trvalej stavby. Stavba žalovaných bola postavená v čase, keď pozemky v súčasnej dobe

vlastnícky patriace žalobcom boli v dočasnom náhradnom užívaní matky žalovaných. Na takomto
vyčlenenom pozemku mohol stavebník podľa § 15 ods. 4 zákona 330/1991 Z.z. platnom v čase
postavenia hospodárskej budovy, zriaďovať stavby, avšak iba stavby dočasné za predpokladu, že slúžia
poľnohospodárskej výrobe. Stavba žalovaných pozostáva z jednej miestnosti a je podpivničená. Podľa
vyjadrenia žalovaných slúži na uskladňovanie poľnohospodárskych plodín a náradia. V čase ohliadky

vykonanej súdom sa v stavbe síce žiadne plodiny nenachádzali, avšak stavba vzhľadom na jej vnútorné
zariadenie je určená na uvedený účel. Pozostáva z jednej miestnosti a pivnice a aj ohliadkou tejto stavby
bolo zistené, že okrem skladovania náradia a poľnohospodárskych plodín nie je spôsobilá na iné využitie
napr. na bývanie. Hospodárska budova je celá podpivničená a je spojená so zemou pevnými základmi.
Na základe toho súd konštatuje, že hospodárska budova patriaca žalovaným je trvalou stavbou určenou

na uskladnenie potravín a náradia.

31. Dokazovaním tak mal súd preukázané, že stavba vo vlastníctve žalovaných je stavbou pevne
spojenou so zemou v zmysle § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Jedná sa tak o stavbu trvalú a teda
táto stavba - hospodárska budova bola zriadená v rozpore s ustanovením § 15 zákona č. 330/1991

Z.z., keďže sa nejedná o stavbu dočasnú a preto treba mať za to, že sa jedná o stavbu neoprávnenú,
postavenú v rozpore s uvedeným zákonom. Uvedené konštatoval aj odvolací súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia s tým, že pre kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej postačuje, ak je na cudzom pozemku
zriadená aj len sčasti, čo v konaní bolo preukázané znaleckým dokazovaním.

32. Vyporiadanie vzťahov medzi vlastníkom pozemku a neoprávneným stavebníkom upravuje citované
ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahov.
Uvedené ustanovenie upravuje spôsoby vyrovnania vzťahov medzi vlastníkom stavby a vlastníkom
pozemku a to:
- odstránením stavby na náklady jej vlastníka

- prikázanie stavby za náhradu do vlastníctva vlastníka pozemku, ak by odstránenie stavby nebolo
účelné a vlastník pozemku s tým súhlasí
- inak, najmä zriadením vecného bremena v prospech vlastníka stavby za náhradu.
Všetky uvedené spôsoby vyrovnania vzťahov medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku sú
viazané na návrh vlastníka pozemku. Vlastníkovi stavby nepatrí aktívna legitimácia pokiaľ sa týka

určenia spôsobu vyporiadania ich vzájomných vzťahov. Súd v konaní postupuje postupne posudzujúc
všetky spôsoby uvedené v ustanovení § 135c Občianskeho zákonníka podľa poradia ako ich určuje
zákon. Súd preto najprv skúma, či je možné odstránenie stavby, následne prikázanie stavby do
vlastníctva vlastníka pozemku a nakoniec iné možnosti vyporiadania. Vyporiadanie vzťahov medzivlastníkom pozemku a vlastníkom stavby zriadením vecného bremena za náhradu prichádza do úvahy
len vtedy, ak nie sú splnené predpoklady na prikázanie stavby vlastníkovi pozemku alebo na jej
odstránenie.

33. V prvom rade preto súd posudzoval možnosť odstránenia neoprávnenej stavby na náklady jej
vlastníkov. Odstránenie stavby možno nariadiť len tam, kde je to účelné. Účelnosť odstránenia stavby
je potrebné posudzovať objektívne s prihliadnutím k všetkým okolnostiam a povahe daného prípadu.
V rámci posudzovania účelnosti odstránenia stavby súd prihliadal k povahe a rozsahu hospodárskej

straty, ktorá by odstránením neoprávnenej stavby vznikla. Hospodárskou stratou sa rozumejú nie len
náklady na odstránenie stavby, ale aj cena stavby. Hospodárska budova žalovaných pozostáva len z
jednejmiestnosti.Ideomurovanústavbu,ktorájecelápodpivničená.Výškahospodárskejstraty,ktoráby
odstránením stavby vznikla na strane žalovaných bola vyčíslená znaleckým posudkom v sume 3 736,57
Eur (všeobecná hodnota stavby 2 080,- Eur plus náklady na jej odstránenie vrátane DPH 1 656,57 Eur).

34. Pri posudzovaní ďalšieho využitia hospodárskej stavby súd vychádzal z toho, že účelom tejto
stavby je uskladnenie potravín a náradia. Stavba neslúži na bývanie žalovaných a nie je ani spôsobilá
slúžiť inému účelu, než je uvedený. Žalobcovia tvrdili, že hospodárska stavba zo strany žalovaných
nie je využívaná a za týmto účelom navrhli vykonanie opätovnej ohliadky na mieste samom. Súd
tento návrh na doplnenie dokazovania zamietol z dôvodu, že uvedené t.j. využitie stavby už bolo

predmetom dokazovania, na základe ktorého bolo konštatované, že v konaní nebolo preukázané,
aby pozemok v okolí stavby žalované využívali na pestovanie poľnohospodárskych plodín. Naopak z
fotografii predložených žalobcami bolo zistené, že na svojej parcele žalované žiadne plodiny nepestujú,
pozemok slúži na uskladnenie dreva a iných vecí. Na základe toho súd už konštatoval, že predmetná
stavba neslúži v súčasnej dobe žiadnemu konkrétnemu účelu. Stavba nikdy nebola určená a ani nie je

spôsobilá na bývanie, a ani na rekreačné účely.

35. Pri posudzovaní možnosti odstránenia neoprávnenej stavby súd vzal v úvahu tú skutočnosť, že
stavba zasahuje do pozemku žalobcov len v rozsahu 3 m2. Parcela CKN č. XXXX/XX má podľa listu
vlastníctvač.XXXXvýmeru105m2.Zásahtedapredstavujelen2,85%zcelkovejvýmerytejtoparcely.S

parcelouCKNč.XXXX/XXbezprostrednesusedíparcelaCKNč.XXXX/XX,ktorájetaktiežvovlastníctve
žalobcov.Uvedenéparcelyžalobcoviavprírodevyužívajúakocelok.ParcelaCKNč.XXXX/XXmápodľa
listu vlastníctva č. XXXX výmeru 801 m2, spolu s parcelou CKN č. XXXX/XX je to 906 m2 a v tomto
prípade zásah predstavuje len 0,33 %. Na základe uvedeného súd konštatuje, že hospodárska stavba
v spoluvlastníctve žalovaných zasahuje do pozemku vo vlastníctve žalobcov skutočne len minimálne.

Okrem toho uvedený zásah je v časti pozemkov žalobcov, ktoré sa nenachádzajú v bezprostrednej
blízkosti ich rodinného domu, ktorý je postavený na parcele CKN č- XXXX/X, ale až v časti za domom,
ktorú využívajú ako záhradu.

36. Poukazujúc na uvedené súd opätovným prehodnotením veci, porovnávajúc povahu a rozsah

hospodárskej straty, ktorá by odstránením hospodárskej stavby žalovaným vznikla vyčíslenej znalcom
aj so záujmom na ďalšom využití stavby a s prihliadnutím na pomer zásahu k celkovej výmere pozemku,
musí konštatovať, že odstránenie stavby nie je účelné. Aj keď stavba nikdy nebola určená a ani nie je
spôsobilá na bývanie žalovaných, ide o menšiu stavbu pozostávajúcu z jednej miestnosti, ktorá zasahuje
do pozemkov vo vlastníctve žalobcov len o výmere 3 m2 a to v mieste, ktoré nebráni využívať pozemok

žalobcov tak ako doposiaľ. Okrem toho súd musel prihliadnuť aj na skutočnosť, že žalobcovia v čase
kúpy pozemku, na ktorom je zásah o tomto zásahu vedeli, kupovali teda pozemok s tým, že stavba
bude zasahovať do ich vlastníctva. Vzhľadom na to, hospodárska strata žalovaných, ktorá by im vznikla
odstránením hospodárskej stavby je väčšia ako hospodárska strata vlastníkov pozemkov.

37. V zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu bolo v konaní potrebné posúdiť, či je technicky možné
odstránenie časti stavby zasahujúcej do pozemku žalobcov. Žalobcovia na preukázanie toho, že je
možné odstrániť časť stavby zasahujúcej do ich pozemku predložili Statický posudok. Uvedený posudok
bol však vypracovaný bez toho, aby bola vykonaná ohliadka hospodárskej stavby, hlavne jej vnútorných
priestorov. Statik v tomto posudku konštatoval, že vybúranie celej východnej obvodovej steny a častí

priľahlých obvodových stien na pozemku žalobcov bude mať dopad na statiku objektu a preto úprava
bude možná za podmienky, že strecha bude pred vybúraním stien podchytená murovanou alebo
drevenou konštrukciou budúcej obvodovej steny. K podobným záverom dospel aj znalec ustanovený
súdom J.. R. R., W.., ktorý konštatoval, že odstrániť časť hospodárskej budovy nachádzajúcej sa naparcele CKN č. XXXX/XX bez zásahu v časti hospodárskej budovy nachádzajúcej sa na parcele CKN č.
XXXX/X nie je technicky možné. Túto časť je možné technicky odstrániť len so zásahom do časti budovy
postavenej na parcele CKN č. XXXX/X a to s nákladmi vo výške 5 474,40 Eur.

38. Poukazujúcnauvedenésúdkonštatuje,žeodstráneniečastihospodárskejstavbyvrozsahuzásahu
do pozemku vo vlastníctve žalobcov nie je technicky možné a nie je ani účelné vzhľadom na výšku
nákladov na takéto odstránenie.

39. Hospodárska budova vo vlastníctve žalovaných je postavená na pozemku žalobcov parcele CKN
č. XXXX/XX len sčasti. Z tohto dôvodu neprichádza do úvahy prikázanie stavby do vlastníctva žalobcov
t.j. vlastníkov pozemku, na ktorom čiastočne stojí. Okrem toho žalobcovia s prikázaním stavby do ich
vlastníctva ani nesúhlasili.

40. Žalované navrhovali v konaní zriadenie vecného bremena v ich prospech. Takéto riešenie vzťahov

vlastníka stavby a vlastníka pozemku prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch, čo vyplýva aj z
usporiadania § 135c Občianskeho zákonníka. V danom prípade však nie je možné a účelné odstránenie
stavby, neprichádza do úvahy prikázanie neoprávnenej stavby do vlastníctva vlastníkov pozemku a
preto súd rozhodol o usporiadaní vzťahov medzi stranami sporu zriadením vecného bremena. Vecné
bremeno spočíva v užívaní časti pozemku vo vlastníctve žalobcov a to parcely CKN č. XXXX/XXX

o výmere 3 m2, ktorá bola odčlenená od parcely CKN č. XXXX/XX zapísanej v liste vlastníctva č.
XXXX katastrálne územie Spišská Nová Ves Geometrickým plánom č. XX/XXXX, vlastníkmi resp.
spoluvlastníkmi hospodárskej stavby popísanej vo výrokovej časti tohto rozsudku. Žalobcovia namietali
nevykonateľnosť rozhodnutia v prípade zriadenia vecného bremena a to z dôvodu, že hospodárska
budova nie je stavbou zapísanou v katastri nehnuteľnosti, ide o stavbu bez súpisného čísla, nepovolenú

stavbu. K tomu súd uvádza, že vecné bremeno sa vzťahuje na novovzniknutú parcelu CKN č. XXXX/
XXX vytvorenú geometrickým plánom, ktorý je súčasťou tohto rozsudku a je preto je možné uvedenú
parcelu a vecné bremeno k nej sa viažuce zapísať v katastri nehnuteľnosti. Je pravdou, že hospodárska
stavbajeajstavbounepovolenou.Vtomtosmerevšaksúd,ktorýrozhodujeostavbeneoprávnenejnemá
dôvod konanie prerušovať a čakať zo rozhodnutím príslušného stavebného úradu. Naopak v danom

prípade konanie na stavebnom úrade týkajúce sa predmetnej stavby je prerušené do skončenia tohto
súdneho konania. To, že stavba je stavbou nepovolenou nespôsobuje nevykonateľnosť rozhodnutia
o zriadení vecného bremena aj z dôvodu, že stavba ako taká reálne existuje, môže byť predmetom
občianskoprávnych vzťahov, keďže ide o vec v zmysle § 118, § 119 Občianskeho zákonníka.

41. Podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka vecné bremeno možno v danom prípade zriadiť len za
náhradu. Výška náhrady bola určená znaleckým posudkom Ing. B. Č. v sume 335,- Eur. Súd zamietol
návrh žalobcov na vypočutie znalca z dôvodu, že znalec v znaleckom posudku jasne a zrozumiteľne
uvádza akým spôsobom vypočítal sumu jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena v danom
prípade s tým, že sa jedná o výpočet s využitím metodických postupov uvedených v prílohe č. 3

vyhlášky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Pri stanovení výšky náhrady za
zriadenie vecného bremena súdom musí súd prihliadnuť na cenu pozemku, ku ktorému sa zriaďuje
vecné bremeno, na výšku nájomného, ktoré by bolo možné v danej dobe a na danom mieste dosiahnuť
za prenájom tohto pozemku a na mieru obmedzenia vlastníka pozemku (rozsudok Najvyššieho súdu
ČR z 25. 11. 1998, sp. zn. 2 Cdo 265/96). K výške náhrady súd ďalej uvádza, že vo výške náhrady za

zriadenie vecného bremena by okrem trhovej hodnoty mala byť zohľadnená aj skutočnosť, že vlastník
stavby konal nedovoleným spôsobom. To znamená, že náhrada je vyššia ako trhová hodnota pozemku,
na ktoré sa vecné bremeno vzťahuje. Ďalej je potrebné uviesť, že rozhodnutie súdu o zriadení vecného
bremena má konštitutívny charakter a až právoplatnosťou tohto rozhodnutia dochádza k vzniku vecného
bremena. Preto pri rozhodovaní nie je možné zohľadňovať dobu, po ktorú neoprávnený zásah do

rozhodnutia súdu trvá.

42. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd vo veci rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

43. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.44. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

45. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

46. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 Civilného sporového

poriadku, tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Vo veci nie je možné konštatovať
úspešnosť ani jednej zo strán sporu. Súd nevyhovel návrhu žalobcov tým, že aby uložil žalovaným
povinnosť odstrániť stavbu, ale upravil pomery strán sporu zriadením vecného bremena. Napriek tomu
nie je možné konštatovať ani úspech žalovaných, hoci navrhovali takýto spôsob usporiadania pomerov.
Špecifikom predmetného konania totiž je, že súd nebol viazaný petitom žalobcov v tom zmysle, že mohol
žalobe len vyhovieť alebo ju zamietnuť, a to z dôvodu, že v prípade takýchto sporov vyplýva spôsob

vyporiadania vzťahov priamo z právneho predpisu. Súd je teda viazaný návrhom na vyporiadanie, nie
však jeho spôsobom. Súd o zriadení vecného bremena rozhodol ako v zákonom stanovenom ďalšom
poradí spôsobu usporiadania pomerov a to z dôvodu nemožnosti usporiadania pomerov spôsobom,
ktorý je v zákone stanovený v poradí pred ním.

47. Podľa § 259 Civilného sporového poriadku, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená
s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatňovaní ako svedok.

48. Podľa citovaného ustanovenia súd rozhodol o náhrade trov štátu. Trovy štátu pozostávajú zo
znalečného vyplateného zo štátnych prostriedkov znalcom ustanoveným v tomto konaní. V konaní nie je

možné konštatovať úspech ani jednej zo strán sporu a preto súd obe strany zaviazal nahradiť tieto trovy
v rozsahu 50 %. O výške trov bude v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodnuté
samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 Civilného sporového
poriadku)

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku)Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.