Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Sunday, October 17, 2021

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 5Cpr/13/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4621201604
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dagmar Snopeková
ECLI: ECLI:SK:OSTO:2021:4621201604.1

Uznesenie

Okresný súd Topoľčany, sudkyňou Mgr. Dagmar Snopekovou, v právnej veci žalobcu: Y. Q., U..
XX.XX.XXXX, R. R. XXX, XXX XX L. U. T., proti žalovanému: Dopravní podnik města Děčína, a.s., so
sídlom Dělnická 106, 405 29 Děčín VI., Česká republika, IČO: 622 40 935, o zaplatenie náhrady mzdy
a iné, takto

r o z h o d o l :

I. Súd vyhlasuje, že nemá právomoc vo veci konať a konanie zastavuje.

II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 02.07.2021, sa žalobca ako bývalý zamestnanec domáha
od žalovaného ako bývalého zamestnávateľa zaplatenia náhrady mzdy, náhrady za 13. a 14. plat,
náhrady za dovolenku, náhrady za stravenky, náhrady za školenie vodičov.

2.Riešeniapracovnoprávnychsporovvychádzazčl.9ZákladnýchzásadZákonníkapráce,zamestnanci
a zamestnávatelia, ktorí sú poškodení porušením povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych
vzťahov, môžu svoje práva uplatniť na súde. Zamestnávatelia nesmú znevýhodňovať a poškodzovať
zamestnancov preto, že zamestnanci uplatňujú svoje práva vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov.
Dopĺňa ho normatívne ustanovenie § 14 Zákonníka práce, podľa ktorého spory medzi zamestnancom a

zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy.

3. Podľa § 316 odsek 1, 2 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný súdny poriadok, Individuálny pracovnoprávny
spor na účely tohto zákona je spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom vyplývajúci z
pracovnoprávnych a iných obdobných pracovných vzťahov.

Za individuálny pracovnoprávny spor sa považuje aj spor, ktorý vyplýva zo zásady rovnakého
zaobchádzania, ak súvisí s individuálnym pracovnoprávnym sporom.

4. Predmetom konania sú tak nároky vyplývajúce z individuálneho pracovného pomeru. Právna teória
však pod pojmom individuálny pracovnoprávny vzťah chápe právny vzťah medzi zamestnancom a
zamestnávateľom ako individuálnymi účastníkmi pracovnoprávneho vzťahu, ktorý je v protiklade s tzv.

kolektívnym pracovnoprávnym vzťahom, ktorého aspoň jedným účastníkom je kolektívny orgán (napr.
zväz zamestnávateľov, odborová organizácia alebo zamestnanecká rada).

5. Súd z potvrdenia o zamestnaní zo dňa 14.02.2020 zistil, že žalobca ako zamestnanec a žalovaný
ako zamestnávateľ mali uzatvorenú pracovnú zmluvu na dobu neurčitú. Druhom dohodnutej práce bola
pozícia vodiča autobusu v mestskej hromadnej doprave. Žalobca bol zamestnaný v pracovnom pomere

u žalovaného od 15.05.2008 do 07.08.2018.6. Žalovaný podaním zo dňa 29.09.2021, doručeným súdu dňa 04.10.2021, podal vyjadrenie k žalobe,
v ktorom namietal vecnú, miestnu príslušnosť Okresného súdu Topoľčany a zároveň namietal aj
nedostatok právomoci k prejednaniu veci, jednak z dôvodu prekážky veci rozhodnutej, ako aj z dôvodu,

že žalovaný má sídlo v obvode Okresního soudu v Děčíně, pričom podľa názoru žalovaného k
prejednaniu veci je príslušný iba Okresní soud v Děčíně.

7. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ak tento zákon
neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých

môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

8. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

9. Súd skúmal právomoc vo veci žaloby žalobcu voči žalovanému podľa Nariadenia Európskeho

parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone
rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie“).

10. Podľa článku 1 ods. 1 nariadenia toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach
bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné a správne veci ani

na zodpovednosť štátu za úkony a opomenutia pri výkone štátnej moci (acta iure imperii).

11. Podľa článku 4 ods. 1 nariadenia ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na
území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

12. Podľa článku 5 ods. 1 nariadenia, osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na
súdoch iného členského štátu len na základe kritérií upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.

13. Podľa článku 20 ods. 1 nariadenia, vo veciach individuálnych pracovných zmlúv sa právomoc určí
podľa tohto oddielu bez toho, aby bol dotknutý článok 6, článok 7 bod 5, a v prípade konania začatého

proti zamestnávateľovi článok 8 ods. 1.

14. Podľa článku 21 ods. 1 nariadenia, zamestnávateľa s bydliskom v členskom štáte možno žalovať:
a) na súdoch členského štátu, v ktorom má bydlisko, alebo
b) v inom členskom štáte:

i) na súdoch podľa miesta, kde alebo odkiaľ zamestnanec obvykle vykonáva svoju prácu, alebo na
súdoch podľa miesta, kde naposledy prácu vykonával, alebo
ii) ak zamestnanec prácu nevykonáva alebo nevykonával obvykle v jednej krajine, na súdoch podľa
miesta, kde sa nachádza alebo nachádzala prevádzkareň, ktorá zamestnanca najala.

15. Podľa článku 26 ods. 1 nariadenia, okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto
nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto kritérium sa
neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd
výlučnú právomoc podľa článku 24.

16. Podľa článku 28 ods. 1 nariadenia, ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná
na súde iného členského štátu a nezúčastní sa konania, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc,
pokiaľ si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.

17. Vzhľadom na to, že predmetné konanie sa začalo 02.07.2021, právomoc súdov SR v konaní

s cudzím prvkom (v tomto súdnom konaní cudzí prvok je zastúpený tým, že žalovaný, ktorý je
zamestnávateľom má bydlisko, resp. sídlo na území Českej republiky, kde mu aj bola doručená
žaloba) je potrebné posudzovať podľa nariadenia, a to podľa článku 21, 26 a 28 nariadenia, pretože
prejednávaná vec je sporom vo veci individuálnych pracovných zmlúv a uvedené ustanovenie ukladá
žalobcovi povinnosť uplatniť svoj nárok proti zamestnávateľovi na súde členského štátu v ktorom má

zamestnávateľ bydlisko (sídlo), resp. na súde podľa miesta, kde alebo odkiaľ zamestnanec obvykle
vykonáva svoju prácu alebo ak ju nevykonával zamestnanec v jednej krajine, na súdoch podľa miesta,
kde sa nachádza alebo nachádzala prevádzkareň, ktorá zamestnanca najala. Z hľadiska teritoriálnej a
časovej pôsobnosti je zrejmé, že nariadenie sa vzťahuje na oba zmluvné štáty, Českú republiku ako iSlovenskú republiku. Splnená je i podmienka vecnej pôsobnosti nariadenia, pretože ide o spor týkajúci
sa náhrady mzdy, náhrady za dovolenku, náhrady za stravenky a náhrady za školenie vodičov, ktoré
vyplývajú z individuálnej pracovnej zmluvy, ktorú žalobca ako zamestnanec uzatvoril so žalovaným ako

zamestnávateľom.

18. Z doterajších zistení súdu vyplýva, že žalovaný má sídlo v Českej republike, kde mu bola doručená
aj žaloba.

19. Na to, či sú splnené procesné podmienky, za ktorých môže súd konať, je súd povinný v zmysle §
161 CSP prihliadať kedykoľvek počas konania. Medzi základné podmienky konania, za splnenia ktorých
môže súd vo veci konať a rozhodnúť, patrí podmienka právomoci súdu.

20. Európsky súdny dvor vo svojich rozhodnutiach zdôraznil, že nariadenie vo všetkých svojich
ustanoveniach, a to i tých, ktoré sa týkajú súdnej príslušnosti (právomoci) smeruje k zachovaniu práva

žalovaného účinne sa v konaní brániť. Súčasťou práva účinne sa brániť je prirodzene i právo byť
žalovaný pred vhodným súdom. Tým je v zmysle článku 4 ods. 1 nariadenie súd štátu, v ktorom má
žalovaný bydlisko. Tento princíp (byť žalovaný pred vhodným súdom) je článkom 21 ods. 1 nariadenia
posilnený tak, že v sporoch z individuálnych pracovných zmlúv, kedy je žalovaným zamestnávateľ majú
obligatórnu príslušnosť súdy štátu, v ktorom má zamestnávateľ bydlisko alebo v inom členskom štáte,

a to na súdoch podľa miesta, kde alebo odkiaľ zamestnanec obvykle vykonáva svoju prácu, alebo na
súdoch podľa miesta kde sa nachádza alebo nachádzala prevádzkareň, ak zamestnanec nevykonáva
prácu obvykle v jednej krajine.

21. Žalovaný je v postavení zamestnávateľa a v takomto prípade sa právomoc súdov konať neposudzuje

podľa pravidiel o všeobecnej právomoci podľa článku 4 ods. 1 nariadenia, ale podľa pravidiel o
obligatórnej právomoci podľa článku 21 nariadenia, na základe ktorých právomoc konať vo veci žaloby
žalobcu majú súdy Českej republiky, keďže súd zistil, že žalovaný ako zamestnávateľ už v čase začatia
tohto súdneho konania mal sídlo v uvedenej krajine. Za tohto stavu by Okresný súd Topoľčany mal
právomoc vo veci konať iba podľa článku 26 ods. 1 nariadenia t. j. ak by sa žalovaný konania zúčastnil.

Žalovaný sa k riadne doručenej žalobe žalobcu na výzvu súdu vyjadril, pričom namietal nedostatok
právomoci nielen Okresného súdu Topoľčany, ale všetkých súdov na území Slovenskej republiky, keďže
má za to, že právomoc vo veci konať má iba Okresní soud v Děčíně, v ktorého obvode má žalovaný sídlo.
Žalovaný sa teda k riadne doručenej žalobe vyjadril, avšak v tom smere, že namietal absenciu právomoci
a príslušnosti súdov Slovenskej republiky, preto sa v zmysle článku 26 ods. 1 nariadenia kritérium

„zúčastní konania“ neuplatní v prípade, ak žalovaný namieta absenciu právomoci. Právomoc súdov SR
(a príslušnosť Okresného súdu Topoľčany) preto na ustanoveniach nariadenia založiť nemožno.

22. Vzhľadom na neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky konania spočívajúci v nedostatku
právomoci súdu vo veci konať, súd podľa článku 28 ods. 1 nariadenia vyhlásil, že nemá právomoc vo

veci konať a podľa § 161 ods. 2 CSP konanie vo veci zastavil.

23. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania,
nakoľko z obsahu spisu mal preukázané, že stranám sporu trovy konania doposiaľ nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného
súdu Topoľčany, písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku (musí byť v ňom

uvedené ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané
a uvedená spisová značka tohto konania) a podľa § 363 Civilného sporového poriadku (musí sa v ňom
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)).Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.