Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Nitra

Judgement was issued by JUDr. Renáta Pátrovičová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Odmietajúce odvolanie

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/62/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4619202243
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4619202243.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr.
Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcov: 1/ ZIPE s.r.o., IČO: 44 950 012, so sídlom
Topoľčany, Ul. Čsl. Armády 1285/14, 2/ C. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., E. XXX, obaja zastúpení:
Občianske združenie Q. G., so sídlom B. G. E., X.C. XXX/X proti žalovaným: 1/ DPS financial consulting,
s.r.o., IČO: 46 713 930, so sídlom Trnava, Tamaškovičova 17, právne zastúpený: PETKOV & Co s.r.o.,

advokátska kancelária so sídlom Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, IČO: 50 430 742, 2/ U9, a.s., IČO: 35
849 703, so sídlom Bratislava, Zelinárska 6, právne zastúpený: STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o.,
advokátska kancelária so sídlom Dunajská 15, 811 08 Bratislava, IČO: 36 795 038, 3/ DIFFEWA, s.r.o.,
IČO: 47 498 561, so sídlom Trnava, Nám. J. Herdu 1/579, o neplatnosť dražby, o odvolaní žalobcov 1/
a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 26. januára 2022 č. k. 5C/56/2019-361, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie žalobcov 1/ a 2/ o d m i e t a .

Žalovaným 1/, 2/ priznáva voči žalobcom 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Žalovanému 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdTopoľčany(súdprvejinštancie)rozsudkomzodňa26.januára2022č.k.5C/56/2019-361

zamietolžalobu,žalovaným 1/a 2/priznalnároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%ažalovanému
3/ náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia v 1/ a 2/ rade sa žalobou podanou
na súd dňa 24.09.2019 proti žalovaným domáhali určenia neplatnosti dražby konanej dňa XX.XX.XXXX
o XX:XX hod. v L.. Žalobu zdôvodnili tým, že dňa XX.X.XXXX uzatvoril žalobca v 2/ rade ako dlžník s M.

J.akoveriteľomZmluvuoM.úvereč.XXX/XXXX/XXSUsprílohouObchodnépodmienkyM.J.D.,S..D..,
pričom záväzok dlžníka z predmetnej zmluvy č. XXX/XXXX/XXSU bol zabezpečený záložným právom
zriadeným v prospech pôvodných majiteľov - predávajúcich/ na zabezpečenie pohľadávky podľa Zmluvy
o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. XXX/XXXX/XXSU zapísané na LV č. XXXX katastrálny
odbor, k.ú. P., obec P., okr. P. - rodinný dom s. č. XXXX na parcele “C“ par.č. XXX, - parcela registra
“C“ č. XXX, druh: zastavané plochy a nádvoria o výmere 496 m2., - parcela registra “C“ č. XXX druh:

zastavané plochy a nádvoria o výmere 22 m2, - parcela registra “C“ č. XXX, druh záhrady o výmere 438
m2. Vlastník ZIPE s.r.o. Ul. Čsl. armády 1285/14, Topoľčany, PSČ 955 01. Záložný veriteľ žalovaný v 4/
rade vzhľadom na to, že nedošlo podľa neho k úhrade celého dlhu pristúpil k výkonu záložného práva
prostredníctvom dobrovoľnej dražby ktorú uskutočnil žalovaný v 1/ rade a žalovaný v 2/ rade. Okresný
súdTopoľčanyvydaldňaXX.XX.XXXX oXX:XX hod.sp.zn.11Csp/88/2018neodkladnéopatrenietohto
znenia:SúdukladápovinnosťDPSfinancialconsulting,s.r.o.IČO:46713930,Tamaškovičova17,91701

Trnava a Dražobnej spoločnosti, a.s. Zelinárska 6, 821 07 Bratislava, IČO: 35849703 zdržať sa výkonu
záložného práva a zdržať sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby nehnuteľností vovlastníctve žalobcu, zapísaných na LV č. XXXX, katastrálny odbor k.ú. P., obec P., okres P. - rodinný
dom, súpisné číslo XXXX na parcele „C“ parcela č. XXX, - parcela registra „C“ č. XXX, druh: zastavané
plochy a nádvoria o výmere 496 m2, - parcela registra „ C“ č. XXX, druh: zastavané plochy a nádvoria o

výmere 22 m2 - parcela registra „C“ č. XXX, druh: záhrady o výmere 438 m2, vlastník ZIPE, s.r.o. Ul. Čsl.
Armády 1285/14 955 01 Topoľčany do rozhodnutia a skončenia vo veci samej. Neodkladné opatrenie
bolo elektronicky podpísané XX:XX hod. a elektronicky zaslané účastníkom konania prostredníctvom
portálu o XX:XX hod. Napriek vydanému neodkladnému opatreniu žalovaný v II. rade začal dražbu
podľa notárskej zápisnice o XX:XX hod. a skončila o XX:XX hod.. Časy ako aj iné informácie v notárskej

zápisnici nie sú uvedené pravdivo. Žalobcovia sa chceli zúčastniť dražby a konateľka spol. ZIPPE/
žalobca v I. rade bola prítomná v hoteli X., miestnosť „X.“, E. P. X, XXX XX L., XX.XX.XXXX kde sa malo
konať1.kolodražby.OX:XX začalavrovnakejmiestnostiinádražbaaskončilaoXX:XX,keďvyšlivšetci
z miestnosti žalobkyni v II. rade, verejnosti nebolo umožnené vstúpiť do miestnosti a čakali predo dvermi
10 minút, do dražobnej miestnosti bol vpustený iba konateľ spol. DIFFEWA s.r.o. /žalovaný v III. rade
kde spolu s dražobníkom / licitátorom a notárom boli niekoľko minút za zatvorenými dverami, žalobcovia

sa domnievajú, že sa vopred dohadovali na priebehu dražby. Dražba začala neskôr ako o XX hod.,
žalobcovia upozornili, notára, dražobníka aj vydražiteľa, že súd vydal neodkladné opatrenie a zakázal
dražiť, predniesli námietky voči dražbe, majiteľ nehnuteľnosti vyjadril jasný nesúhlas s dražbou, avšak
ani jeden z prítomných notár, dražobník ani vydražiteľ nebrali tieto skutočnosti do úvahy a nereflektovali
na nariadené neodkladné opatrenie. Napriek týmto faktom prebehla dražba a podľa „dohody“ vydražiteľ

si počkal na čo najnižšiu cenu a nehnuteľnosť vydražil hlboko pod jej hodnotu. V zápisnici je uvedené, že
dražba skončila XX:XX hod., čo nie je možné. Aj keby pripustili, že dražba začala včas o XX:XX hod.
čo nezačala, nie je reálne možné, aby dražobník stihol za tento čas oboznámiť prítomných s predmetom
dražby a cenu znižoval zo XXX.XXX eur vždy po X.XXX eur a pri každej sume na 3 výzvy až po
sumu XXX.XXX eur. Celkovo dražba začala niekoľko minút po XX:XX hod. a skončila o XX minút.

Žalobcovia sú presvedčení, že notárska zápisnica z predmetnej dražby je falšovaná. Žalovaní v 1/ až 3/
rade nerešpektujú zákony Slovenskej republiky, Ústavu Slovenskej republiky a Ústavné práva občanov
Slovenskej Republiky, ani rozhodnutia súdov Slovenskej republiky. V predmetnej veci prebieha konanie
o neplatnosť úverovej zmluvy, ktoré ešte nie je právoplatne skončené. Vydražiteľovi nebola odovzdaná
nehnuteľnosť. Dražené nehnuteľnosti ohodnotené znaleckým posudkom č. 8/2018 zo dňa 08.02.2018,

vypracovaný W.. I. G. na objednávku žalovaného I. vo výške XXX.XXX eur. Po vznesení námietok
žalovaný v 1/ rade dal vyhotoviť ďalší znalecký posudok č. 70/2018 zo dňa 11.4.2018, vypracovaný W..
I. D. vo výške XXX.XXX eur. Znalecký posudok musí byť pravdivý, musí byť vyhotovený na základe
reálneho stavu nehnuteľnosti a nesmie byť starší ako 6 mesiacov od termínu dražby. Znalecký posudok ,
ktorý bol podkladom k dražbe, nespĺňa ani jednu podmienku. Znalecký posudok zo dňa 15.03.2011,

ktorý vypracoval W.. I. G., so sídlom X. L. L. č. XXX, XXX XX X. L. L., uviedol sumu XXX XXX eur.
Nehnuteľnosť prešla rekonštrukciou, čo zvýšilo jej cenu, navyše ceny nehnuteľnosti za posledné roky
stúpli,znalecžalovanéhoI.vyhotovilznaleckýposudoklennazákladefotografiízexteriérunehnuteľnosti
čo je absolútne neprípustné a poškodzuje to žalobcov. Výkon záložného práva bol v rozpore s dobrými
mravmi a rovnako v rozpore z ústavným právom na obydlie a právom na súkromný život, keďže výkon

záložného práve nebol v demokratickej spoločnosti a právnom štáte nevyhnutný a veriteľ sa mohol
uspokojiť primeranejším spôsobom. Veriteľ M. J. zosplatnila úver 18.11.2013. Dňa 08.12.2017 M. J.
postúpilapohľadávkužalovanémuv1/rade,vtomčasebolapohľadávkapremlčanárovnakoakozáložné
právo. Pohľadávka ako aj záložné právo boli premlčané 19.11.2016. Veriteľ M. J. S..D.., ani žalovaný
I. a II. Nikdy neboli vlastníkmi nehnuteľnosti a preto nemôžu previesť vlastnícke práva ktoré nikdy sami

nemali na inú osobu. Žalobcovia vzniesli námietku premlčania nároku a záložného práva. Výkonom
záložného práva podľa žalobcov príde osoba žijúca v danej nehnuteľnosti žalobca II. o svoje obydlie.
Banka nerešpektovala nič - žiadnu primeranosť vo svojom postupe a za každú cenu chce vykonať
záložné právo. Nemôže ponímať súdnu ochranu taký výkon práva, ktorý je neprimeraný alebo sa prieči
dobrým mravom (§ 3 ods.1 Občianskeho zákonníka).

3. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba žalobcov
1/, 2/, ktorou sa domáhali určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby konanej dňa XX.XX.XXXX, nie je
dôvodná. K dôvodom neplatnosti dražby, ktoré žalobcovia v 1/ a 2/ rade namietali, uviedol, že konateľka
žalobcu 1/ sa na dražbe zúčastnila spolu so svojou splnomocnenou zástupkyňou, pričom splnomocnená

zástupkyňa na dražbe uviedla, že prebieha súdny spor ohľadom úverovej zmluvy a vo veci bude vydané
neodkladné opatrenie. Podľa vyjadrenia žalovaného 2/ dôkazom tohto tvrdenia je, že splnomocnená
zástupkyňa žalobcu 1/ priebeh dražby zaznamenávala prostredníctvom mobilného telefónu a nahratý
videozáznam následne zverejnila prostredníctvom sociálnej siete V. dňa XX.XX.XXXX o XX:XX hod. poskončenídražbykdehovorí:..jeneodkladnéopatrenienasúde,ktorévpriebehutýždňavydá....Okresný
súd Topoľčany v konaní vedenom pod sp. zn. 11Csp/88/2018 uznesením vydaným XX.XX.XXXX o X,XX
nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému 1/ a Dražobnej spoločnosti, a.s. uložil povinnosť

zdržať sa výkonu záložného práva na predmet dražby - nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre
k.ú. P. vo vlastníctve žalobcu 1/ do rozhodnutia a skončenia vo veci samej. Teda v čase udelenia
príklepu vydražiteľovi, neodkladné opatrenie súdu nebolo ešte vykonateľné, keď ešte nebolo doručené
stranám sporu. Dražobník - žalovaný 2/ v čase do začatia dražby nemal ani preukázané, že neodkladné
opatrenie bolo súdom v deň konania dražby nariadené, preto nebol povinný upustiť od dražby najneskôr

do jej začatia v zmysle § 19 ods.1 ZoDD.

4. Žalobcovia 1/ a 2/ ďalej tvrdili, že verejnosti nebolo umožnené vstúpiť do miestnosti, kde sa konala
dražba, notár, vydražiteľ a dražobník sa dohodli na priebehu dražby, dražba podľa nich začala a
skončila v inom čase, aký je uvedený v Notárskej zápisnici L./XXXX, L./XXXX, L. D./XXXX a notárska
zápisnica bola sfalšovaná. Tieto tvrdenia žalobcovia žiadnymi dôkazmi nepreukázali. Tvrdenie žalobcov,

že verejnosti nebolo umožnené vstúpiť do miestnosti, kde sa konala dražba, nebolo pravdivé, keď ako
to vyplýva z vyjadrenia žalovaných 2/ a 3/, žalobcovia boli prítomní na dražbe spolu so splnomocnenou
zástupkyňou žalobcu 1/, ktorá vyhotovila z dražby aj videozáznam.

5. Žalobcovia ako ďalší dôvod neplatnosti dražby uvádzali, že v súčasnosti prebieha súdne konanie o

určenie neplatnosti zmluvy o úvere. Uznesením Okresného súdu Topoľčany sp.zn.11Csp/88/2018-400
zo dňa 13.10.2020 však konanie o žalobe žalobcov o určenie neplatnosti zmluvy uzavretej s M. J. D.,
S..D.. bolo zastavené pre späťvzatie žaloby žalobcami. Pokiaľ ide o výšku postúpenej pohľadávky príp.
aj platnosť zmluvy, na základe ktorej zabezpečená pohľadávka vznikla či platnosť zmluvy o postúpení
pohľadávky, nie sú takou skutočnosťou, ktorú súd zisťuje v konaní o určenie neplatnosti dražby.

6. Podľa ďalšieho tvrdenia žalobcov všeobecná hodnota predmetu dražby vyplývajúca zo znaleckého
posudku, nezodpovedá skutočnej všeobecnej hodnote predmetu dražby a znalecký posudok je podľa
tvrdení žalobcov nespôsobilým podkladom dražby, poukázali pritom na znalecký posudok vypracovaný
dňa 15.03.2011 znalcom W.. I. G.. Ako vyplýva z Notárskej zápisnice L./XXXX, L./XXXX, L. D./XXXX,

ktorou bol osvedčený priebeh dražby, všeobecná hodnota predmetu dražby bola na účely konania
dražby stanovená znaleckým posudkom č. 58/2019 zo dňa 27.04.2019, ktorý vypracoval znalec W..
P. O.. Žalovaný v 2/ rade ako dražobník si teda splnil svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu mu z ust.
§ 12 ods. 1 ZoDD a zabezpečil ohodnotenie predmetu dražby prostredníctvom znaleckého posudku.
Ak žalobcovia v žalobe namietajú výšku všeobecnej hodnoty predmetu dražby, resp. ak namietajú, že

znalecprivypracovaníznaleckéhoposudkunepostupovalsprávne,tátoskutočnosťnezakladáporušenie
ustanovení ZoDD zo strany žalovaného v 2/ rade , keď tento si svoju zákonnú povinnosť splnil. Ostatnú
zodpovednosť za obsah znaleckého posudku už znáša samotný znalec. Na platnosť dražby žalobcami
tvrdené skutočnosti o podhodnotení predmetu dražby nemajú žiaden vplyv.

7. Žalobcovia tiež vzniesli námietku premlčania zabezpečenej pohľadávky aj premlčania záložného
práva. Žalobcovia tvrdili, že námietku premlčania záložného práva vzniesli u žalovaného v 2 /rade v
liste zo dňa 01.04.2019 a následne túto námietku vzniesli aj priamo na samotnej dražbe ešte pred
jej začatím. Výkonom záložného práva formou dobrovoľnej dražby záložné právo zaniká. Vznesenie
námietky premlčania záložného práva v čase po zániku záložného práva nie je spôsobilé privodiť účinky

premlčania. Účinky premlčania vo vzťahu k dobrovoľnou dražbou vykonanému a zaniknutému podľa
§ 151md ods. 1 písm. i) Občianskeho zákonníka záložnému právu ako aj vo vzťahu k pohľadávke
uspokojenej prostredníctvom výkonu záložného práva, už v súčasnosti nemôžu nastať, nie je možné
namietať premlčanie zrealizovaného a realizáciou zaniknutého alebo uspokojeného práva. Námietku
premlčania výkonu záložného práva mohli žalobcovia vzniesť pred súdom iba do okamihu vykonania

dobrovoľnej dražby.

8. K námietke žalobcov ohľadne porušenia zásady nemo plus iuris realizáciou dražby s tým, že dražbu
v zmysle ZoDD nie je možné vykonať a platne ňou previesť vlastnícke právo, pokiaľ navrhovateľom
dražby nie je vlastník, súd prvej inštancie uviedol, že v zmysle ustanovenia § 151m ods. 6 Občianskeho

zákonníka, pri výkone záložného práva koná záložný veriteľ v mene záložcu. Ak navrhovateľom
dražby je záložný veriteľ, má pri výkone záložného práva priamo na základe zákona splnomocnenie
konať v mene záložcu .Preto ani táto námietka žalobcov nebola dôvodná. K námietke neprimeranosti
výkonu záložného práva formou dražby súd prvej inštancie uviedol, že v zmysle § 151m ods. 4 OZ jezáložca povinný strpieť výkon záložného práva a je povinný poskytnúť záložnému veriteľovi súčinnosť
potrebnú na výkon záložného práva. Zákon presne špecifikovanému okruhu osôb ukladá povinnosť
strpieť výkon záložného práva. Výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby nemožno považovať

za neprijateľnú zmluvnú podmienku za rozporný s vnútroštátnym právom alebo rozporný s právom
Európskej únie.

9. Žalobca 2/ nepreukázal, že výkonom záložného práva príde o svoje obydlie, nepreukázal, že žije
v predmetnej nehnuteľnosti, nemá v nej hlásený trvalý ani prechodný pobyt, z vyjadrenia vydražiteľa

- žalovaného 3/ vyplynulo, že nehnuteľnosť, ktorú vydražil, je v rovnakom stave celú tú dobu až
po dnešok, bez pohybu, bez obyvateľov, bez údržby, sú porozbíjané niektoré okná. Nehnuteľnosť je
dlhodobo neobývaná, čo mu telefonicky dňa 25.11.2019 potvrdila aj pani z Mestského úradu v P. -
evidencia obyvateľstva.
10. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný 2/ ako dražobník postupoval v rámci dražobného
procesu s odbornou starostlivosťou v súlade s ustanoveniami ZoDD, žalobcovia nepreukázali porušenie

žiadneho ustanovenia ZoDD, platnosť záložnej zmluvy ničím nespochybnili, nepreukázali vznik ujmy na
svojich právach, ktorá im mala v procese dražby vzniknúť a nepreukázali ani kauzálny nexus medzi
porušením ZoDD a ujmou, čo má za dôsledok, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno vymedzené
ustanovením § 21 ods. 2 ZoDD, preto žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovaným
1/, 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, keď mali vo veci plný úspech. Žalovanému
3/náhradutrovkonanianepriznal,nakoľkomuvtomtokonanížiadnetrovynevznikli,resp.sižiadnetrovy
ani neuplatnil. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozsudku.

12. Proti uvedenému rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia 1/, 2/ prostredníctvom
svojho zástupcu. Uviedli, že odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno
odôvodniť podľa § 365 ods. 1,2,3 CSP len tým že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2/ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Žalobcovia majú za to, že: - súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, - súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, - rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

13. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 5C/56/2019-408 zo dňa 01.03.2022 vyzval žalobcov 1/, 2/ na
doplnenie podania označeného ako odvolanie. V odôvodnení uznesenia citoval ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ktoré stanovujú náležitosti odvolania, najmä § 127, § 132 a § 363 CSP s tým, že
majú presne uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa domáha. Zároveň ich poučil, že ak odvolanie v lehote 15 dní nedoplnia a pre
uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd odvolanie odmietne. Toto uznesenie zástupca
žalobcov prevzal dňa 01.03.2022. Dňa 16.03.2022 zástupca žalobcov doručil súdu prvej inštancie
doplnenie odvolania, ktoré má úplne totožný text ako pôvodné odvolanie a v závere je doplnená veta,

že žalobcovia žiadajú rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.14. K odvolaniu žalobcov sa písomne vyjadril žalovaný 1/, uviedol, že žalobcovia vymedzili odvolacie
dôvody v odvolaní iba všeobecne, bez toho aby konkrétne špecifikovali také vady napádaného rozsudku
alebo jeho vydaniu predchádzajúceho konania, ku ktorým by sa žalovaný 1/ vedel vyjadriť. Poukázal na

rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2019, kde v bode 27. odôvodnenia sa uvádza, že
iba uvedenie všeobecných odvolacích dôvodov v odvolaní nie je postačujúce na to, aby odvolací súd
moholoodvolanírozhodnúť,resp.uvedenímlenvšeobecnýchodvolacíchdôvodovvodvolaníbezbližšej
špecifikácie konkrétnych okolností prípadu nie je splnená zákonom stanovená náležitosť odvolania
spočívajúca v povinnosti uviesť v odvolaní „odvolacie dôvody“.“ Podľa jeho názoru je daný dôvod na

postup odvolacieho súdu podľa § 386 písm. d) CSP, kedy je potrebné neúplné podanie označené ako
odvolanie odmietnuť, keď žalobcovia do uplynutia lehoty na podanie odvolania v podaní označenom ako
„odvolanie“nevymedziliriadne(konkrétneašpecificky)odvolaciedôvody,napodkladektorýchodvolanie
podávajú (§ 365 ods. 3 CSP). Pre prípad, že odvolací súd nebude mať za to, že je daný dôvod na postup
v zmysle § 386 písm. d) CSP, žalovaný 1/ uviedol, že považuje napádaný rozsudok súdu prvej inštancie
v celom rozsahu (vo všetkých jeho výrokoch) za vecne správny a zákonný. Napádaný rozsudok, ako

aj konanie, ktoré vydaniu napádaného rozsudku predchádzalo, nie je zaťažené nijakou právnou (resp.
procesnou) vadou. Navrhol rozsudok potvrdiť.

15. K odvolaniu žalobcov sa písomne vyjadril aj žalovaný 2/, žiadal odvolanie žalobcov odmietnuť,
prípadne zamietnuť. Uviedol, že odvolanie žalobcov je zmätočné a neobsahuje náležitosti, ktoré sú

kladené na procesný úkon odvolania. Žalobcovia odvolanie neodôvodnili žiadnym spôsobom, obmedzili
sa iba na citáciu zákonných odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
Poukázal na ust. § 363 CSP s tým, že podľa ich názoru holé uvedenie odvolacích dôvodov nenapĺňa
požiadavku odôvodnenia odvolania, preto je potrebné ho odmietnuť. V odvolaní nestačí formálne citovať
v zákone uvedený dôvod, ale je potrebné ho identifikovať, t. j. v akom konkrétnom pochybení odvolateľ

vidí naplnenie odvolacieho dôvodu. Poukázal na to, že v podanom odvolaní absentoval odvolací návrh,
tento bol uvedený až po uplynutí lehoty na podanie odvolania.

16. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) rozhodol vo veci bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) vychádzajúc z nižšie citovaných zákonných ustanovení:

17. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

18. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné
podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval
vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

19. Podľa § 368 písm. d) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa § 363, ak
pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

20. Podľa § 373 ods. 1 CSP ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve
odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania.

Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.

21. V danej veci odvolanie žalobcov neobsahovalo všetky náležitosti v zmysle § 363 CSP, pretože
absentoval odvolací návrh, t. j. uvedenie čoho sa žalobcovia odvolaním domáhajú. S poukazom na §
373 ods. 1 veta prvá CSP súd prvej inštancie správne postupoval, keď uznesením č. k. 5C/56/2019-408

zo dňa 01.03.2022 vyzval žalobcov 1/, 2/ na doplnenie podania označeného ako odvolanie tak, aby
uviedli, čoho sa domáhajú (odvolací návrh), t. j. ako žiadajú vo veci rozhodnúť. Žalobcovia uvedenú
odstrániteľnú vadu odvolania odstránili ďalším podaním, ktorom uviedli odvolací petit - žiadali rozsudok
súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.22. Ďalšou vadou podaného odvolania bolo, že neobsahovalo konkrétne odvolacie dôvody, keďže
žalobcovia iba odcitovali doslovné znenie § 365 ods. 1 CSP, bez toho aby tieto všeobecné odvolacie

dôvody špecifikovali vo vzťahu k dôvodom napadnutého rozsudku.

23. Treba rozlišovať medzi dopĺňaním odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods. 3 CSP a dopĺňaním
odvolania o chýbajúce náležitosti v zmysle § 373 ods. l CSP. Kým zmena alebo dopĺňanie odvolacích
dôvodov prichádza do úvahy len u odvolania spĺňajúceho túto náležitosť (teda pokiaľ ide o túto náležitosť

u tzv. „bezvadného odvolania“, ktoré obsahuje odvolacie dôvody), pretože nemožno meniť, resp. dopĺňať
(rozširovať) niečo, čo vôbec nie je (nález ÚS ČR sp. zn. II. ÚS 217/98,), a to len do uplynutia odvolacej
lehoty, doplnenie odvolania o chýbajúce odvolacie dôvody je odstraňovaním vady odvolania. Pre
odstraňovanie takejto vady platí, že súd naň nevyzýva (§ 373 ods. 1 veta druhá CSP). Pre odvolateľa
to znamená procesné riziko, že súd prvej inštancie bez toho, aby ho vyzýval na odstránenie uvedenej
vady, môže po uplynutí lehoty na podanie odvolania bezodkladne predložiť vec odvolaciemu súdu a

ten môže bezodkladne rozhodnúť o odmietnutí odvolania podľa § 386 písm. d) CSP. Nevyzývanie
na odstránenie označenej vady však neznamená, že odvolateľ ju nemôže odstrániť sám z vlastnej
iniciatívy, a to prípadne aj po uplynutí lehoty na podanie odvolania do rozhodnutia o odvolaní. Zo
žiadneho ustanovenia CSP nevyplýva zákaz, resp. nemožnosť strany takto postupovať. Neprípustnosť
odstránenia vady odvolania z vlastnej iniciatívy nemožno vyvodiť ani z § 365 ods. 3 CSP, pretože, ako

už bolo uvedené, toto ustanovenie na procesnú situáciu vadného odvolania nedopadá. Nemožno ho
vyvodiť ani z ustanovenia § 380 ods. 1 CSP o viazanosti odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi, lebo
táto viazanosť prichádza do úvahy, len keď odvolanie obsahuje odvolacie dôvody, prípadne, ak je vada,
spočívajúca v ich absencii, odstránená (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. júna 2019, sp. zn. 6 Cdo
119/2018)

24. Iba uvedenie všeobecných odvolacích dôvodov v odvolaní nie je postačujúce na to, aby odvolací
súd mohol o odvolaní rozhodnúť, resp. uvedením len všeobecných odvolacích dôvodov v odvolaní
bez bližšej špecifikácie konkrétnych okolností prípadu nie je splnená zákonom stanovená náležitosť
odvolania spočívajúca v povinnosti uviesť v odvolaní „odvolacie dôvody“. Relevantná právna úprava

neumožňuje súdu vyzvať stranu sporu na doplnenie chýbajúcej náležitosti odvolania spočívajúcej
v absencii konkretizácie odvolacieho dôvodu a zároveň neumožňuje strane sporu meniť a dopĺňať
odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie po uplynutí lehoty na podanie odvolania (uznesenie
Ústavného súdu SR z 5. 11. 2019, sp. zn. IV. ÚS 90/2019)

25. Civilný sporový poriadok je procesnou normou, ktorá v porovnaní s Občianskym súdnym poriadkom
kladie podstatne väčší dôraz na aktivitu sporových strán. Za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku
súd v prípade, kedy nebolo zrejmé, aké konkrétne odvolacie dôvody má odvolateľ na mysli, pretože
iba prepísal všeobecné odvolacie dôvody zo zákona, vyzval odvolateľa na ich doplnenie. Tento postup
bol odrazom skutočnosti, že iba uvedenie všeobecných odvolacích dôvodov nie je postačujúce na to,

aby odvolací súd mohol o odvolaní rozhodnúť a preto súd vyzýval odvolateľa na doplnenie konkrétnych
odvolacích dôvodov. V zmysle kogentného ustanovenia § 373 ods. 1 veta posledná CSP už súd
na doplnenie odvolacích dôvodov nevyzýva, preto odvolací súd posudzuje iba tie dôvody, ktoré
uvedie odvolateľ sám z vlastnej iniciatívy vo včas podanom odvolaní. Iné vady odvolania, ktoré majú
odstrániteľnýcharakter(napríkladabsenciaoznačeniasporu,rozsahodvolania,prípadneodvolacínávrh

alebo podpis odvolateľa) súd naďalej v zmysle § 373 ods. 1 CSP odstraňuje prostredníctvom výzvy na
doplnenie chýbajúcich náležitostí. V prípade, kedy v odvolaní chýbajú konkrétne odvolacie dôvody, však
takýto postup súdu nie je prípustný.

26. Vzhľadom k uvedenému s poukazom na ust. § 373 ods. 1 veta druhá CSP súd prvej inštancie

nemal povinnosť vyzvať žalobcov na doplnenie odvolacích dôvodov. Tieto mohli žalobcovia doplniť z
vlastnej iniciatívy do konca lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods.3 CSP). Zástupcovi žalobcov bol
rozsudok súdu prvej inštancie doručený dňa 08.02.2022, lehota na podanie odvolania začala plynúť
dňa 09.02.2022 a uplynula 10.03.2022. Žalobcovia 1/, 2/ ku dňu uplynutia odvolacej lehoty odvolacie
dôvodynedoplnili.Odvolacísúdpretopostupovalvzmysle§386písm.d/CSPaodvolanie,ktorénemalo

zákonom vyžadované náležitosti - špecifikované odvolacie dôvody, odmietol. Žalobcovia v odvolaní
podanom v zákonom stanovenej lehote síce uviedli odvolacie dôvody v súlade s ich znením uvedeným
v § 365 ods. 1 CSP, avšak nešpecifikovali konkrétne dôvody, teda konkrétne okolnosti prípadu, ktoré by
mali byť predmetom odvolacieho prieskumu vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.27. Vo všeobecnosti ak je nutné odmietnuť odvolanie podľa § 386 CSP, t. j. aj v prípade, ak odvolanie
nemá náležitosti podľa § 363 CSP, odvolací súd pri posudzovaní nároku na náhradu trov odvolacieho

konania vychádza zo zásady úspechu v odvolacom konaní vo vzťahu k ustanoveniu § 255 CSP. Nárok
na náhradu trov v takomto prípade prináleží strane, ktorá nepodala odvolanie, ak jej objektívne vznikli
trovy konania. Odmietnutie odvolania je totiž po procesnej stránke považované za neúspech v konaní.
Odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, § 378 ods. 1 a § 255 CSP rozhodol, že žalovaným 1/, 2/ sa voči
žalobcomnáhradatrovodvolaciehokonaniapriznáva.Žalovanému3/nároknanáhradutrovodvolacieho

konania nepriznal, pretože mu v tomto štádiu konania žiadane trovy nevznikli.

28. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421

CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.