Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, September 21, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/155/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5398899375
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5398899375.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka
a členov senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Jána Burika, v právnej veci žalobcov: 1/ G. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom V., Y. XX, 2/ M. H., nar. XX.XX.XXXX, V., D. X, 3/ X. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. Z. XXX, X., Kanada, zastúpený splnomocneným zástupcom - žalobcom 2/ M. H., 4/ D. H.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom V., Y. XX, žalobcovia 1/, 2/, 4/ právne zastúpení spoločnosťou Advokátska

kancelária JUDr. Mária Badová, s.r.o., so sídlom Vajanského 1/2765, Žilina, IČO: 36 851 906, proti
žalovanému: G. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. P. D., D. XXX/X, právne zastúpený spoločnosťou
Advokátska kancelária VARMUS s.r.o., so sídlom Palárikova 83, Čadca, IČO: 36 863 203, o určenie
vlastníckeho práva, na odvolanie žalovaného a žalobcov 1/, 2/, 3/ a 4/ proti rozsudku Okresného súdu
Čadca, č.k. 10C/580/1998-811 zo dňa 29. decembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. m e n í tak, že žalobcom 1/, 2/, 3/, 4/ priznáva
proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Žalobcom 1/, 2/, 3/, 4/ p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobcov (pôvodne v konaní označení ako

žalobcovia 2/, 3/, 4/, 6/) na určenie vlastníckeho práva, ktorým určil, že nebohému Z. H., zomrelému dňa
XX.XX.XXXX, nebohej J. H., rod. H., zomrelej XX.XX.XXXX (právnym predchodcom žalobcov) v čase
ich smrti patril spoluvlastnícky podiel (u každého) 75/240-ín C-KN parcely č. 1557/3 - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 113 m2 v k. ú. Y. O., vytvorenej geometrickým plánom č. 82/2004 Ing. Františka
Sýkoru zo dňa 15. 11. 2004, overeného Správou katastra Kysucké Nové Mesto pod č. 336/04 zo dňa
16. 11. 2004 z pôvodnej pozemno-knižnej parcele č. 3141 zapísanej v pozemkovej knihe v protokole č.
XX ako lúka E., v súčasnej dobe vedenej na LV č. XXX ako C-KN parc. č. 1557 - zastavané plochy a

nádvoria o výmere 861 m2; ďalej určil, že v čase smrti nebohého Z. H. do podielového spoluvlastníctva
patril podiel 318/30720-ín C-KN parc. č. 1557/2 o výmere 679 m2, pôvodne zapísanej v pozemkovej
knihe v protokole č. 42 ako parc. č. 3140 o celkovej výmere 1450 m2, ktorá v súčasnej dobe je v
časti totožná s C-KN parc. č. 1557 vedenou na LV č. XXX, a u nebohej J. H. v novovytvorenej C-KN
parc. č. 1557/2 v čase smrti uvedenej právnej predchodkyne tento podiel predstavoval 2238/30720-
ín. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcov o určenie vlastníckeho

práva (že v čase smrti ich právni predchodcovia boli spoluvlastníkmi parciel) k novovytvoreným C-KN
parcelám č. 1557/2 a 1557/3 k. ú. Y. O., po vykonaných zmenách žaloby a úpravách žaloby, je dôvodný.
Z geometrického plánu Bc. Róberta Pilarčíka zo dňa 15.11.2004 č. 82/2004, ktorý autorizačne overilIng. František Sýkora 15.11.2004, je zrejmé, že novovytvorené C-KN parcely č. 1557/3, 1547/5 boli
vytvorené z pôvodnej pozemno-knižnej parcely č. 3141 a novovytvorená C-KN parc. č. 1557/2 a 1547/4
boli vytvorené z pôvodnej pozemno-knižnej parcely č. 3140. Podľa stavu na základe geometrického

plánu, pôvodnej pozemno-knižnej pracele č. 3140 v súčasnej dobe zodpovedajúce C-KN parc. č. 1557
vedená na žalovaného v rade 2/ a C-KN parc. č. 1558 s tým, že pôvodnej pozemno-knižnej parcele č.
3140 zodpovedajú aj časti novovytvorených parciel č. 1559/3, 1557/1, 1547/4. Z geometrického plánu
je ďalej zrejmé, že pôvodnej pozemno-knižnej parcele č. 3141 zodpovedá novovytvorená C-KN parc.
č. 1557/3, ktorá v súčasnej dobe je časťou C-KN parc. č. 1557 vedenej na LV č. XXX k. ú. Y. O. na

žalovaného v rade 2/, C-KN parc. č. 1547/5 a v časti C-KN parc. č. 1555. Uznesením z 11.09.2014
č.k. 10C/580/1998-693 zastavil v časti konanie o určenie vlastníckeho práva k novovytvoreným C-KN
parcelám č. 1547/4 - lesný pozemok o výmere 176 m2 a C-KN parc. č. 1547/5 - lesný pozemok o
výmere16m2,nazákladespäťvzatiažalobnéhonávrhužalobcovvuvedenejčasti,keďženovovytvorené
C-KN parcele 1547/4 a 1547/5, ktoré v minulosti boli časťami pozemno-knižných parciel č. 3140 a
3141, v súčasnej dobe slúžia ako lesná cesta. V dedičskom konaní D 722/91 po Z. N. (právnemu

predchodcovi žalovaného), ktorý zomrel XX.XX.XXXX bol prejednaný dom - obývacia chata č. XXX
(pôvodne č. 19) postavený na EN parc. č. 1557. Preberateľmi dedičstva sa stali G. N., T. N. a J. N..
Zo spisu N 279/93, Nz 359/1993 Notárskeho úradu v Čadci mal preukázané, že T. N., G. N., J. N., J.
N. doručili na Notársky úrad JUDr. Dany Sálusovej dňa 08.04.1993 návrh na vydanie osvedčenia, v
ktorom uviedli, že sú podielovými spoluvlastníkmi domu č. XXX so zastavanou plochou parc. č. 1557

k. ú. Y. O. o výmere 861 m2, že tieto nehnuteľnosti nadobudli na základe dedičského rozhodnutia D
722/91, a že nehnuteľnosti užívali viac ako 10 rokov a ostatní spoluvlastníci sú zapísaní len formálne
podľa pozemkovej knihy. Následne na základe darovacej zmluvy č. V 1538/93 nadobudla C-KN parc.
č. 1557 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 861 m2 Y. J., rod. N.. Na základe kúpnej zmluvy
spísanej na Notárskom úrade JUDr. Zdenka Pijaka, pod č. N 43/2002, NZ 43/2002 došlo k prevodu

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam - rekreačnej chate č. XXX spolu so zastavanou plochou C-KN
parc. č. 1557 o výmere 861 m2, zapísaných na LV č. XXX z Y. J. (pôvodnej žalovanej) na G. J.,
súčasného žalovaného. Žalovaný ako aj predtým žalovaná Y. J. na základe ich dôkaznej situácie
v konaní nepreukázali tvrdenie uvedené v Osvedčení o vlastníckom práve k nehnuteľnostiam z 25.
augusta 1993 č. N 279/93, NZ 359/93, že vlastníctvo k C-KN parc. č. 1557 vedené na LV č. XXX k. ú. Y.

O. je vedené na ostatných spoluvlastníkov len formálne, že v dávnej minulosti pred rokom 1950 prebehla
medzi pozemno-knižnými spoluvlastníkmi pozemno-knižných parciel 3140 a 3141 reálna deľba a že by
právni predchodcovia žalobcov Z. H. so svojou manželkou zamenili spoluvlastnícky podiel vlastniaci
v pozemno-knižnej parcele č. 3140 za spoluvlastnícke podiely, ktoré vlastnil Z. N. v pozemno-knižnej
parcele č. 3141, keďže o tomto úkone neexistuje žiadna listina a ani výsledky vykonaného dokazovania

(napr. výsluchom svedkov) a vyhodnotenie všetkých skutkových okolností, takýto záver nenasvedčuje.
Je zrejmé, že zo zmluvy RI 321/73 Z. N. a J. N. štátnemu notárstvu ohlásili kúpnu zmluvu z 19.12.1969,
na základe ktorej odkúpili od G. U. podiel 6/48-ín v pozemno-knižnej parcele č. 3141 a podľa doplnenia
zmluvy aj podiely od predávajúcich D. U. (21/3840-ín), D. G. (21/3840-ín), G. U. (45/3840-ín) v pozemno-
knižnej parcele 3140. Ďalej podľa dohody z 04.09.1967 mal Z. N. odkúpiť od D. J. jej spoluvlastnícky

podiel v parcele č. 3141 a na základe kúpno-predajnej zmluvy z 24.03.1967 od J. O. a po dedičoch po A.
D. aj podiel v pozemno-knižnej parcele 3140. Skutočnosť, že v dávnej minulosti neprebehla reálna deľba
pozemno-knižných spoluvlastníkov svedčí notárska zápisnica N 31/73, NZ 31/73 spísaná na Štátnom
notárstve v Čadci dňa 25.01.1973, v ktorej J. H., G. H., N. Z., G. J., J. B., J. H., A. H., nar. XXXX, a A. H.,
nar. XXXX potvrdili, že pred rokom 1951 ústnou zmluvou odpredali manželom Z. H. a J. H. ich podiely

vo vložke č. 44 parcela č. 3141, vo vložke č. 446 parc. č. 3144, vo vložke č. 42 parcelu č. 3140, pričom
v pôvodnej pozemno-knižnej parcele č. XXXX - lúka E. o výmere 272 m2, zapísanej v pozemno-knižnej
vložke č. XX sa spoločne jedná o podiel 150/240-ín. Taktiež na základe uvedenej notárskej zápisnice,
pôvodní pozemno-knižní spoluvlastníci B. H. a manželka H., rod. N., zapísaní pod B28b, c v pozemno-
knižnej vložke č. 42 osvedčili nadobudnutie ich spoluvlastníckeho podielu nadobúdateľmi spoločne v

podiele 168/30720-ín. Nadobudnutie uvedených spoluvlastníckych podielov bolo zohľadnené už aj v
dedičskom konaní po neb. J. H., rod. H. na základe Osvedčenia o dedičstve sp. zn. D 1795/2004, D
not 777/2004 zo dňa 21.05.1996. Okrem uvedeného J. H. nadobudla spoluvlastnícky podiel v pozemno-
knižnej parcele č. 3140 vedenej v pozemkovej knihe č. 42 na A. H. ženatého s N. A. pod B 17. Na základe
takto zisteného skutkového stavu žalobcovia jednoznačne v konaní preukázali nadobudnutie vlastníctva

ich právnych predchodcov Z. H. a J. H. k obidvom pozemno-knižným parcelám č. 3140 a 3141, tak, ako
bolo vyjadrené v podanej žalobe z roku 1997 ešte za života ich právneho predchodcu Z. H., ktorou tento
jednoznačnepopieralokolnostinadobudnutiajehospoluvlastníckehopodieluvpozemno-knižnejparcele
č. 3141 právnymi predchodcami žalovaného. Žalovaní G. J. a predtým Y. J. okolnosti nadobudnutiavlastníckeho práva na základe vydržania, t. j. že boli v dobrej viere, v konaní nepreukázali. O tom, že by
Z. H. zamenil svoje spoluvlastnícke podiely v pozemno-knižnej parcele č. 3140 za spoluvlastnícky podiel
Z. N. v pozemno-knižnej parcele č. 3141, nebolo v konaní podložené žiadnym písomným záznamom.

Samotný geometrický plán z roku 1997 nie je dostatočne preukazujúcim dôkazným prostriedkom.
Uvedené tvrdenie žalovaného nepotvrdzuje ani svedecká výpoveď J. H., prípadne ďalších vypočutých
svedkov v konaní, ktorí však boli v príbuzenskom vzťahu s uvedenými žalovanými a bez predloženia
ďalších hodnoverných dôkazov dospel k záveru, že žalovaný podmienky oprávnenej držby na strane
jeho právneho predchodcu - Z. N., v konaní nepreukázal.

O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 v spojení s § 256 ods. 1, 2 CSP tak, že výrokom II.
priznal žalovanému (v rade 2/) nárok na náhradu trov konania za obdobie od 21.02.2002 do 07.09.2007
v rozsahu 100 %. Zo spisu je zrejmé, že pôvodne žalovaná v rade 1/ Y. J. nebola v spore pasívne
legitimovaná od 21.02.2002, kedy bol povolený vklad vlastníckeho práva č. V 229/2002 k C-KN parc. č.
1557 k. ú. Y. O. na súčasne žalovaného (v rade 2/) G. J., pričom súd až uznesením z 19.05.2009 č.k.
10C/580/1998-342 konanie voči žalovanej 1/ Y. J. zastavil z dôvodu späťvzatia podanej žaloby zo strany

žalobcov. Keďže žalobcovia zobrali žalobu späť až na pojednávaní dňa 07.09.2007, v období od zániku
vlastníctva do zastavenia konania vzniklo žalovanej 1/ právo na náhradu trov konania, ktoré zaviazal
žalobcov zaplatiť žalovanému, keďže pôvodne žalovaná Y. J. zomrela. Výrokom III. priznal žalobcom
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 % podľa pomeru úspechu strán sporu v konaní, keďže
tým, že žalobcovia zobrali žalobu späť v časti o určenie vlastníckeho práva k C-KN parcelám 1547/4

a 1547/5 k. ú. Y. O., procesne zavinili zastavenie konania. V tejto časti bol úspešný žalovaný, ktorému
vznikol nárok na náhradu trov konania.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný (pôvodne v rade
2/). Uviedol, že v konaní preukázal tvrdenie o vykonaní zámeny spoluvlastníckeho podielu Z. H. v

pozemno-knižnej parcele 3141 so spoluvlastníckym podielom Z. N. v pozemno-knižnej parcele 3140.
UvedenúskutočnosťpotvrdilanavykonanejohliadkenamiestesamomJ.H.atátovyplývaajzvýpovede
svedkyne T. N.. Od roku 1973 každý účastník zámennej zmluvy užíval už zamenenú časť pozemku.
Svedčí o tom aj geometrický plán vyhotovený z 13.07.1977 zachytávajúci takýto skutkový stav užívania
zamenenýchpozemkovaktorýsúddoúvahynevzal.Ďalšímlistinnýmdôkazomjezápisnicaspísanádňa

12. júla 1969 na MNV Y. O. pri príležitosti výstavby chaty Z. N., v ktorom ako účastníci vystupujú pôvodní
pozemno-knižní spoluvlastníci a nie nadobúdateľ Z. H.. Skutočnosť, že Z. N. bol spoluvlastníkom
pozemno-knižnej parcele č. 3141, preukazuje kúpna zmluva z 23.12.1969 registrovaná na bývalom ŠN
v Čadci pod RI 321/73, dohoda spísaná 04.09.1967 medzi Z. N. a D. J., pričom nadobudnuté podiely
v pozemno-knižnej parcele 3141 následne zamenil s Z. H. za jeho podiely v pozemno-knižnej parcele

3140, pričom takto vymenené časti pozemkov od tejto doby užíval v dobrej viere. Z tohto vyplýva, že
podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva na jeho strane od jeho právnych predchodcov je potrebné
skúmať už od roku 1973, kedy sa Z. N. stal nadobúdateľom spoluvlastníckeho podielu v pozemno-
knižnej parcele č. 3141. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodujúcu činnosť Ústavného súdu, konkrétne
na rozhodnutia I. ÚS 549/2015, II. ÚS 165/2011, II. ÚS 77/2000, I. ÚS 2219/2012. Vychádzajúc z

uvedených rozhodnutí vo vzťahu k okolnostiam prejednávanej veci, princíp právnej istoty by nemal byť
potlačený na úkor zásady „nemo plus iuris“. Jeho právni predchodcovia zákonným spôsobom nadobudli
vlastníckeho právo k sporným nehnuteľnostiam, ako vyplýva z Osvedčenia o vydržaní vlastníckeho
práva č. N 279/93, NZ 359/93 zo dňa 25.08.1993, vydaného postupom podľa § 63 zák. č. 323/92 Zb.
Predmetné nehnuteľnosti boli nadobudnuté na základe rozhodnutia D 722/91, na základe osvedčenia z

25.08.1993, ktoré následne darovacou zmluvou č. V 1538/93 boli prevedené na neho, teda vlastníctvo
nadobudol v dobrej viere, a preto je potrebné poskytnúť mu ochranu. Naviac, na LV č. XXX k. ú. Y.
O. je vedený ako duplicitný vlastník T. L., rod. U., ktorá nadobudla vlastníckeho právo na základe
osvedčenia o dedičstve č. 30D 140/2015. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu žalobcov
ako nedôvodnú zamietnuť.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia.
Uviedli, že v predmetnej veci sa konanie začalo na základe žalobného návrhu, ktorý bol podaný ich
právnym predchodcom, nebohým Z. H. s tým, že následne v konaní bolo súdom zistené, že tento
bol podaný dôvodne voči pôvodne žalovanej Y. J., ktorá neskôr v priebehu tohto konania previedla

vlastníctvo na svojho syna G. J., súčasne žalovaného. Z obsahu spisu je zrejmé, že na pojednávaní dňa
07.09.2007 zobrali svoj návrh voči žalovanej Y. J. späť. Avšak z ich podania z 22.11.2004 je nepochybne
zrejmé, že sa domáhali rozhodnutia o prejudiciálnej otázke - o čiastočnej neplatnosti darovacej zmluvy
pod č. V 1538/93. Nepovažovali za správne rozhodnutie súdu prvej inštancie, pokiaľ im nepriznalnáhradu trov konania v rozsahu 100 %. Do konania vstúpili až na základe uznesenia súdu prvej inštancie
z 19.04.2007 č.k. 10C/580/1998-298. Do tejto doby ich súd nepovažoval za účastníkov konania. Y. J. až
do svojej smrti mala postavenie účastníčky konania vo vzťahu k podanému návrhu o určenie neplatnosti

darovacej zmluvy č. V 1538/93. V období od 21.02.2002 do 07.09.2007 nezavinili vznik trov konania
pôvodnej žalovanej v rade 1/. Nestotožňujú sa so záverom súdu prvej inštancie, že ich pomer úspechu
v konaní predstavuje 50 % z dôvodu, že sa nedôvodne domáhali určenia vlastníckeho práva k lesným
pozemkom - C-KN parc. č. 1547/4 a 1547/5 v k. ú. Y. O.. Poukazujú na skutočnosť, že pôvodná žaloba
ich právnym predchodcom, neb. Z. H., bola podaná na C-KN parc. č. 1557 - zastavané plochy a nádvoria

o výmere 861 m2 a až neskôr, v priebehu konania, na základe geometrického plánu č. 82/2004 bolo
zistené, že časť týchto pozemkov má inú kultúru ako bola označená v pôvodnom žalobnom návrhu
z 21.04.1997. O určenie vlastníckeho práva k novovytvoreným C-KN parc. č. 1547/4 a 1547/5 k. ú.
Y. O. nebolo možné rozhodnúť vzhľadom na právnu úpravu uvedenú v § 23 zák. č. 180/1995 Z. z.
Len z uvedeného dôvodu zobrali návrh v časti späť. V konaní však bolo jednoznačne preukázané, že
žalované nehnuteľnosti boli v podielovom spoluvlastníctve ich právnych predchodcov a žalovanými boli

užívané bez toho, aby s ich právnymi predchodcami mali uzatvorenú nejakú zmluvu. Vzhľadom k tomu,
že žalovaný (jeho právni predchodcovia) nedôvodne nadobudol vlastnícke právo na základe osvedčenia
ovydržanízodňa25.08.1993,návrhnaurčenievlastníckehoprávabolpodanýzichstrany(ichprávneho
predchodcu Z. H.) dôvodne. Žiadali preto rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch o trovách konania
zmeniť a priznať im náhradu trov v rozsahu 100 %.

4. Žalobcovia vo vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaného žiadali rozsudok súdu prvej inštancie
ako správny potvrdiť. Uviedli, že žalovaný v konaní nepreukázal žiadnym spôsobom, že došlo k
zámene žalovaných pozemkov, pričom na pojednávaní konanom dňa 01.12.2016 výslovne vyhlásil,
že nepredkladá ďalšie dôkazy, súd vyhlásil dokazovanie za skončené a vo veci rozhodol. Žalovaný v

odvolaní nedôvodne poukazuje na výpoveď J. H. uskutočnenej na ohliadke dňa 16.06.2009, nakoľko
táto sa okrem iného ohľadom zámeny pozemkov vyjadrila, „že pokiaľ vie, tak k žiadnemu posunu na
základe nejakej dohody, prípadne ďalších vecí, v prospech žalovaných nedošlo“. Z tejto citácie uvedenej
aj v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie je nepochybne zrejmé, že tvrdenie žalovaného, že by
mala uvedená svedkyňa nepochybným spôsobom potvrdiť, že došlo k uzavretiu zámennej zmluvy,

nie je pravdivé. Za preukázanie tvrdenia nemožno považovať ani geometrický plán vyhotovený dňa
13.07.1977, nakoľko geometrický plán je len podkladom právneho úkonu, resp. rozhodnutia súdu a ich
právni predchodcovia odmietli podpísať akúkoľvek zmluvu, vychádzajúcu z novo zameraných parciel
podľa výkazu výmer tohto geometrického plánu vyhotoveného dňa 13.07.1977. Uvedenú skutočnosť
nepotvrdzuje ani zápisnica napísaná dňa 12.07.1968 na bývalom MNV Y. O., pretože podieloví

spoluvlastníci nehnuteľností boli volaní vo vzťahu k realizácii stavby chatky na pozemku PK 3140 neb.
Z. N., pričom medzi spoluvlastníkmi nedošlo k žiadnej dohode o užívaní. Po dátume spísania zápisnice
zo dňa 12.07.1968 na MNV Y. O. bolo dňa 25.01.1973 na bývalom ŠN v Čadci pod č. N 31/73, NZ 31/73
napísané osvedčenie do notárskej zápisnice, z obsahu ktorej je zrejmé, že ich právni predchodcovia
kúpili podiely k nehnuteľnostiam - pozemkom č. 3141 a č. 3140 od pozemnoknižných spoluvlastníkov,

ktorí potvrdili, že tieto ich právnym predchodcom odpredali ešte pred rokom 1951. Aj pôvodne žalovaná
Y. J. na pojednávaní konanom dňa 14.05.1998 uviedla, že spoluvlastnícky podiel nadobudla dedičským
právom od svojich právnych predchodcov a nie aj od ostatných podielových spoluvlastníkov vedených
v pozemkovej knihe v protokole č. 42 k parcele č. 3140 v k. ú. Y. O.. Ďalej poukázali na skutočnosť,
že pokiaľ žalovaný tvrdí, že ich právny predchodca mal nadobudnúť vlastnícke právo na základe deľby

a zámeny z roku 1973, v danom období právna úprava nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním
neumožňovala. Na základe zák. č. 131/82 Zb. bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním
iba vo výmere stanovenej maximálne 400 m2 pod výstavbu chaty, navyše do vlastníctva štátu, na
základe rozhodnutia o pridelení pozemku do osobného užívania. Pretože neb. Z. N. na EN parc. č.
3140 začal stavať chatu, v tom čase mohol nadobudnúť pozemok o najväčšej výmere 400 m2 a nie o

výmere 861 m2, ktorú má tohto času C-KN parc. č. 1557, vedená na LV č. XXX. V konaní jednoznačne
preukázali nadobudnutie vlastníckeho práva ich právnymi predchodcami k pozemno-knižným parcelám
č. 3140, 3141 na základe notárskej zápisnice č. N 31/73, NZ 31/73. V tejto súvislosti poukazujú na
obsah notárskej zápisnice N 279/93, NZ 359/93 zo dňa 25.08.1993, z obsahu ktorej je zrejmé, že právni
predchodcovia žalovaného T. N., N. N., J. N. osvedčili, že iba ich podiely nadobudla oprávnená osoba J.

N. na základe dedenia po neb. Z. N., zomrelom XX.XX.XXXX, teda vydržacia doba mohla začať plynúť
iba ohľadne týchto podielov a nie ohľadne podielov patriacich ich právnym predchodcom. Uvádzané
nálezy Ústavného súdu SR a ČR nie je možné aplikovať na daný prípad, pretože na ich aplikáciu neboli
splnené hmotnoprávne ani procesnoprávne podmienky. Nedôvodná je aj odvolacia námietka ohľadneduplicitného zápisu vlastníka - T. L., rod. U., na LV č. XXX k. ú. Y. O.. Podľa výkazu výmer geometrického
plánu č. 82/2004 je zrejmé, že C-KN parc. č. 1557 nie je časťou nehnuteľností zapísaných na LV č.
XXX a to E parc. č. 3140 o výmere 172 m2. Na základe uvedeného považujú námietky žalovaného za

účelové, v rozpore s príslušným hmotným a procesným právom.

5. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu žalobcov vo výroku o trovách konania, žiadal rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a III. ako správny potvrdiť. Poukázal na skutočnosť, že
ku vkladu vlastníckeho práva k žalovanej nehnuteľnosti od Y. J. došlo na základe kúpnej zmluvy, ktorej

vklad bol povolený dňa 21.02.2002. Rozšírenie žaloby ako účastníka konania o jeho osobu žalobcovia
navrhli až na pojednávaní konanom dňa 09.07.2004. Na pojednávaní dňa 07.09.2007 vzali žalobcovia
žalobu voči pôvodne žalovanej Y. J. späť. O tomto späťvzatí rozhodol súd uznesením zo dňa 19.05.2009.
Žalovanej bola pôvodne priznaná náhrada trov konania, uznesenie súdu prvej inštancie bolo zrušené
odvolacím súdom len z dôvodu toho, že súd konal s neexistujúcou stranou konania. Pokiaľ v čase od
21.02.2002 pôvodne žalovaná Y. J. už nebola účastníčkou konania, v čase do späťvzatia návrhu voči

nej učinené žalobcami dňa 07.09.2007, nebola pasívne legitimovaným subjektom, pričom trovy konania,
ktoré vznikali v uvedenom období, boli zavinené výhradne nečinnosťou žalobcov. Súd prvej inštancie
správne rozhodol o pomere úspechu strán sporu, keďže konanie o určenie vlastníckeho práva k C-
KN parcelám 1547/4 a 1547/5 k. ú. Y. O. bolo zastavené na základe uznesenia súdu prvej inštancie z
11.09.2014 z dôvodu späťvzatia časti žaloby.

6. Žalovaný vo vyjadrení k podanému vyjadreniu žalobcov (replike) opätovne poukázal na výpoveď
svedkyne J. H. na ohliadke na mieste samom dňa 16.06.2009, kedy uviedla : „Viem, že Z. N., keď tu
chcel stavať, tak prišiel, že niečo odkúpil a že by chcel niečo vymeniť... S Z. N. vymenila naša mama
N. H. časť pozemku ...“, ... „Vtedy to tak bolo medzi ľuďmi, že si to takýmto spôsobom odstupovali“. Z

výpovede svedkyne J. H. nevyplýva tvrdenie žalobcov vo vyjadrení, že by vo svojej výpovedi uviedla, že
by k žiadnemu posunu na základe nejakej dohody a prípadne ďalších iných vecí v prospech žalovaných
nedošlo. Obdobne o výmene pozemkov sa vyjadril aj G. N., ktorý bol prítomný pri rozhovore jeho starého
otca Z. N. s Z. H. pri stavbe jeho chaty. Za významný dôkaz považuje aj geometrický plán vyhotovený
13.07.1977, ktorý zachytáva skutočný stav užívania vymenených pozemkov, pričom z odôvodnenia

napadnutého rozsudku, ani pri tomto dôkaze nie je možné zistiť, ako súd postupoval pri jeho hodnotení
v logickej súvislosti s ostatnými dôkazmi. V súvislosti so zápisnicou zo dňa 12. júla 1968 spísanej
na MNV Y. O. opätovne poukazujú na skutočnosť, že v zápisnici nie sú vedení právni predchodcovia
žalobcov napriek tomu, že títo tvrdili, že predmetné spoluvlastnícke podiely od pôvodných pozemno-
knižnýchspoluvlastníkovkúpilivroku1949.VzápisnicipredMNVY.O.súvšakvedenípôvodnípodieloví

spoluvlastnícipozemno-knižnýchparciel.Nestotožnilsastvrdenímžalobcovvovyjadrení,žeC-KNparc.
č. 1557 nie je časťou E parcely č. 3140 vedenej na LV č. XXX. Skutočnosť, že C-KN parc. č. 1557 je
totožná s E parcelou č. 3140, nepochybne vyplýva z grafickej identifikácie k. ú. Y. O., ktorá je súčasťou
znaleckého posudku č. 20/2004, ktorý vyhotovil Ing. Jozef Miartuš.

7. Žalobcovia vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného vo vzťahu k odvolaniu proti výroku II. a III. rozsudku
považujú rozhodnutie o trovách konania za nespravodlivé a v rozpore so skutočným obsahom spisu
súdu prvého stupňa. Poukázali na skutočnosť, že pokiaľ pôvodne žalovaná Y. J. previedla vlastnícke
právo k žalovanej C-KN parc. č. 1557 na súčasne žalovaného, túto skutočnosť súdu neoznámila.
Súdu prvého stupňa bolo doručené vyjadrenie pôvodnej žalovanej - neb. Y. J. dňa 09.04.2003, avšak

o tejto skutočnosti sa dozvedeli až doručením uznesenia č.l. 207 zo dňa 19.10.2004. Podaním zo
dňa 22.11.2004 sa domáhali rozhodnutia súdu o prejudiciálnej otázke - neplatnosti kúpnych zmlúv
č. V 1538/93 a V 229/2002. Z tohto dôvodu bola na strane žalovaných naďalej označená právna
predchodkyňa žalovaného. Súd prvej inštancie uznesením č.l. 300 rozhodol tak, že nepripustil zmenu
účastníkov konania na strane žalovaného s tým, že z konania vystúpi žalovaná v rade 1/ a na jej miesto

vstúpi do konania žalovaný v rade 2/ G. J.. Neobstojí preto argumentácia žalovaného, že pokiaľ ide o
zmenu účastníkov na strane žalovaných, boli v konaní nečinní. Pokiaľ nebolo rozhodnuté o pripustení
vstupu do konania žalovaného v rade 2/ a žalobcov v rade 1/-6/, nebolo možné zobrať žalobu voči
pôvodne žalovanej v rade 1/ späť. Až uznesením súdu zo dňa 19.04.2007 bolo rozhodnuté, že do
konania namiesto pôvodného žalobcu, neb. Z. H. vstupujú žalobcovia 1/, 2/, 3/, 4/, teda po právoplatnosti

uznesenia mohli robiť úkony vo veci podania ako účastníci konania. Trovy konania, ktoré vznikli pôvodne
žalovanej v rade 1/ v období od 21.02.2002 do 07.09.2007, neboli spôsobené nimi, ale práve konaním
pôvodne žalovanej v rade 1/ a v dôsledku objektívnej skutočnosti - smrti ich právneho predchodcu, neb.
Z. H., zomrelého XX.XX.XXXX. K bodu II. vyjadrenia uvádzajú, že pokiaľ došlo k späťvzatiu návrhuohľadom určenia vlastníckeho práva k novovytvoreným C-KN parcelám 1547/4 a 1547/5 k. ú. Y. O. -
lesným pozemkom, poukazujú na skutočnosť, že zmena kultúry časti žalovanej nehnuteľnosti nastala až
vyhotovením geometrického plánu č. 82/2004 ako i ukončením konania ROEP v katastri nehnuteľností,

tak ako je zrejmé zo zápisu na LV č. XXX k. ú. Y. O., z ktorého je zrejmé, že k zápisom v katastri
nehnuteľnosti došlo na základe rozhodnutia katastrálneho odboru, OÚ KNM po schválení ROEP č.
C1/2014. Navyše k zmene kultúry tejto nehnuteľnosti nedošlo rozhodnutím pozemkového odboru OÚ
KNM, napriek tomu zobrali v tejto časti žalobný návrh späť, a to najmä z toho dôvodu, aby súd nemusel
zvažovať argumentáciu žalovaného opierajúc sa o ust. § 23 zák. č. 180/1995 Z. z. v platnom znení. S

poukazom na uvedené skutočnosti sa domnievajú, že nie je dôvod, aby v tomto konaní došlo k aplikácii
právnej úpravy uvedenej v § 255 ods. 2 CSP. Žalobcovia k podanému vyjadreniu žalovaného (replike)
sa nestotožnili s vyhodnotením výsluchu svedkyne J. H. pri ohliadne na mieste samom dňa 16.06.2009,
v podanom vyjadrení. Uvedenú výpoveď uvedenej svedkyne je potrebné hodnotiť aj s jej výpoveďou na
pojednávaní na súde prvej inštancie dňa 17.02.2009, ktorú treba hodnotiť v celej súvislosti. Z výsluchu
tejto svedkyne by bolo možné teoreticky vyvodiť iba akési užívanie podielu A. H. v rámci tejto parcely,

avšak zo záverov výsluchu je zrejmé, že svedkyňa nemala vedomosť o tom, o ktorú konkrétnu časť
malo ísť, ani o tom, či mal Z. N. prepísaný tento pozemok alebo nie. Žalovaný vo vyjadrení cituje časť
výpovede G. N. v poslednom odseku na str. 9, pričom sa jedná o osobu, ktorá sa narodila v roku XXXX a
na vojenskú školu odchádzal v roku 1971. Zo žiadosti o uvoľnenie záberovej pôdy pre stavbu včelína zo
dňa03.09.1974podpísanejpôvodnýmžalobcomneb.Z.H.jezrejmé,ževčelínajehochatasarealizovali

po odchode tohto svedka na vojenskú školu, a teda počas jeho neprítomnosti nemohol mať vedomosť o
tom, že by medzi Z. H. a Z. N. došlo k dohode o výmene alebo inom prevode žalovaných nehnuteľností.
Hodnotiac geometrický plán z 13.07.1977 žalovaným vo vyjadrení považujú za vykonštruované a
účelové, keďže k žiadnej dohode medzi podielovými spoluvlastníkmi nedošlo a výmera tohto pozemku
bola väčšia ako pripúšťala v tom čase platná právna úprava. Pokiaľ došlo k vyhotoveniu zápisnice

na bývalom MNV Y. O. dňa 12.07.1968, je zrejmé, že uvádzaní podieloví spoluvlastníci sa bránili
stavbe chaty už v roku 1968, toto ich konanie dokazuje, že k žiadnej dohode o deľbe pozemkov medzi
spoluvlastníkmi nedošlo. K bodu IV. vyjadrenia uvádzajú, že bola narušená 10-ročná vydržacia doba od
vydania osvedčenia N 279/93, NZ 359/93 z 25.08.1993, keďže ich právny predchodca Z. H. podal žalobu
o určenie vlastníckeho práva na súde dňa 15.02.1998. K bodu V. vyjadrenia žalovaného uvádzajú, že v

tomto konaní sa domáhajú určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX k. ú. Y.
O. vedenej v celosti na meno žalovaného a nie k nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX k. ú. Y. O.. Naviac,
zo znaleckého posudku č. 49/2009 zo dňa 30.10.2009 vyplýva, že predmetom sporu v pozemno-knižnej
parcele č. 3140 je výmera 167 m2, ktorú zaberá a vlastní žalovaný, ako aj predmetom sporu v pozemno-
knižnej parcele č. 3141 je výmera 17 m2, ktorú vlastní a užíva vlastník parcely č. 1557.

8. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas a
oprávnenou osobou (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok
prípustný (§ 355 ods. 1 CSP) bez nariadenia hlavného pojednávania (§ 378 ods. 1 v spojení s § 177
ods. 2 písm. c/ CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu danom ust. § 379

a § 380 CSP, ktorý podľa § 387 ods. 1 CSP vo výroku I. (vo veci samej) ako správny potvrdil; podľa §
388 CSP vo výroku II. a III. o trovách konania zmenil tak, že žalobcom priznal proti žalovanému nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

9. Súd prvej inštancie na základe výsledkov vykonaného dokazovania riadne zistil skutočný stav,

skutkové okolnosti vyhodnotil spôsobom uvedeným v § 191 ods. 1 CSP a správne dospel k záveru,
keď žalobe žalobcov na určenie vlastníckeho práva (že nehnuteľnosti patrili v čase smrti ich právnych
predchodcov Z. H. a J. H. do ich podielového spoluvlastníctva), v celom rozsahu vyhovel.

10. Odvolací súd vo vzťahu k vyhodnoteniu skutkového stavu a následného právneho posúdenia

veci poukazuje na úplné a výstižné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorým sa plne
stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP).

11. Na doplnenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj vo vzťahu k odvolacím námietkam
žalovaného odvolací súd poukazuje na výsledky vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie, z

ktorého vyplýva, že žalobcovia v konaní preukázali nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemno-knižnej
parcele č. 3141 - lúka E. o výmere 272 m2, zapísanej v pozemno-knižnej vložke č. XX a k pôvodnej
pozemno-knižnej parcele č. 3140 - lúka E. o výmere 1450 m2, zapísanej v pozemno-knižnej vložke č.
XX k. ú. Y. O., na základe predloženého listinného dôkazu - notárskej zápisnice spísanej na bývalomŠtátnomnotárstvevČadcipodč.N31/73,NZ31/73zodňa25.01.1973,vktorejpôvodnípozemno-knižní
vlastníci pozemno-knižných parciel č. 3140 a č. 3141 potvrdili predaj z ich strany a kúpu zo strany Z. H.
a J. H. v uvedených spoluvlastníckych podieloch, ku ktorej došlo pred rokom 1950. Pôvodná žalovaná Y.

J., ako aj súčasne žalovaný G. J., nespochybňovali nadobudnutie vlastníckeho práva - spoluvlastníckych
podielov právnych predchodcov žalobcov k pozemno-knižným parcelám č. 3141 a č. 3140, avšak v
priebehu konania tvrdili, že v roku 1973 malo dôjsť k zámennej zmluve medzi právnym predchodcom
žalobcov Z. H. a jeho manželkou a prastarým otcom žalovaného Z. N. takým spôsobom, že právni
predchodcovia žalobcov zamenili svoje spoluvlastnícke podiely v parcele č. 3140 za spoluvlastnícke

podiely, ktoré vlastnil Z. N. v pozemno-knižnej parcele č. 3141, pričom od tejto doby takto zamenené
parcely (spoluvlastnícke podiely) v prírode aj užívali. Odvolací súd už v predchádzajúcom uznesení z 28.
februára 2013 sp. zn. 9Co/368/2012-648 uviedol, že pokiaľ žalobcovia preukázali spôsob nadobudnutia
vlastníckeho práva (kúpou) k spoluvlastníckym podielom bývalých pozemno-knižných spoluvlastníkov
zapísaných v pozemno-knižnej vložke č. XX a XX k pozemno-knižným parcelám č. 3140 a č. 3141 na
základe notárskej zápisnice N 31/73 a NZ 31/73, ktoré naviac už boli predmetom prejednania dedičstva

po nebohej J. H., rod. H. a Z. H., bolo povinnosťou žalovaného preukázať podmienky nadobudnutia
vlastníckeho práva nadobudnutých ich právnymi predchodcami vo vyššie uvedených spoluvlastníckych
podieloch k pozemno-knižným parcelám, ak chcú byť v spore úspešní. Z obsahu spisu Notárskeho úradu
JUDr. Sálusovej č. N 273/93 NZ 359/93 (z obsahu návrhu, ako aj z vydaného osvedčenia), v ktorom sa
T. N., G. N., J. N., Viktor N. domáhali vydania osvedčenia o určení vlastníckeho práva vydržaním ku KN

parcele č. 1557 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 861 m2, nevyplýva také tvrdenie žiadateľov,
že by podiely od Z. H. a manželky J. H. nadobudli na základe zámeny spoluvlastníckych podielov
v roku 1973 realizované s ich právnym predchodcom Z. N., prípadne, akým spôsobom nadobudli
spoluvlastnícke podiely v pôvodných pozemno-knižných parcelách č. 3140 a č. 3141, z ktorej C-
KN parcela č. 1557 bola vytvorená, od ostatných spoluvlastníkov. K žiadosti o vydanie osvedčenia

odvodzovalinadobudnutievlastníckehoprávanazákladededičskéhorozhodnutiaD722/91ponebohom
Z. N., pričom ďalej uviedli, že „ostatní spoluvlastníci sú zapísaní len formálne podľa pozemkovej knihy“.

12. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona (§ 129 až §
134 Občianskeho zákonníka), ktoré vzniká splnením zákonom požadovaných predpokladov. Musí ísť o

spôsobilý predmet vydržania (predmetom vydržania môže byť každá vec, ktorá môže byť predmetom
vlastníctva), držba musí byť oprávnená t. j. musí ísť o faktické ovládanie veci alebo vykonanie práva,
musí ísť o vôľu nakladať s vecou alebo s právom ako so svojim a musí byť dobrá viera, že oprávnenému
držiteľovi patrí vec (alebo právo) a držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom stanovenej doby,
do zákonom stanovenej doby sa započítava aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny

predchodca (u nehnuteľných vecí je vydržacia doba desaťročná).

13. Dobrá viera (ako predpoklad oprávnenej držby) je presvedčením nadobúdateľa, že nekoná
bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Iba samotná detencia k vydržaniu nestačí. Okolnosti, ktoré
svedčia záveru o existencii dobrej viery sú okolnosti týkajúce sa aj právneho dôvodu nadobudnutia

(právneho titulu), teda okolnosti svedčiace o poctivosti tohto nadobúdacieho titulu. Posúdenie toho, či
držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí, je nutné posudzovať nielen zo
subjektívnych predstáv držiteľa, ale i z objektívnych hľadísk viažucich sa k právnemu dôvodu (právnemu
titulu), z ktorého sa odvodzuje vznik práva. Dobrá viera znamená presvedčenie nadobúdateľa, že
nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Pri skúmaní existencie dobrej viery treba preto zohľadniť

konkrétne právne, ale aj skutkové okolnosti prípadu spojené s prevodom nehnuteľnosti - viažuce sa
k nadobúdaciemu titulu. Treba pritom vziať do úvahy, či držiteľ pri bežnej opatrnosti , ktorú možno
vzhľadom na okolnosti a povahu prejednávanej veci po každom vyžadovať, nemal po vydržaciu dobu
dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí.

14. O dobromyseľnosti možno hovoriť vtedy, ak držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom
o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa
postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno (so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu)
od každého požadovať. Dobrá viera sa musí vzťahovať na všetky právne skutočnosti, ktoré majú za
následok nadobudnutie veci alebo práva, ktoré je predmetom držby, musí byť podložená konkrétnymi

okolnosťami, z ktorých možno usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa je opodstatnené.

15.Ztvrdeniažalovaného,akoajpôvodnežalovanej(Y.J.)vyplýva,žeknadobudnutiuspoluvlastníckych
podielov ich právneho predchodcu Z. N. od právneho predchodcu žalobcov Z. H. a jeho manželky,malo dôjsť v roku 1973 zámenou (zmluvou) spoluvlastníckych podielov pozemno-knižných parciel
č. 3140 a č. 3141 v k. ú. Y. O.. Žalovaný v priebehu konania tvrdil, že právnym podkladom pre
vykonanie zámeny spoluvlastníckych podielov medzi právnymi predchodcami žalobcov a žalovaného

mal byť geometrický plán z 13.07.1977 zachytávajúci skutkový stav užívania vymenených pozemkov.
Z hľadiska nadobudnutia vlastníckeho práva podľa platných právnych predpisov zostalo však zo strany
žalovaného nevysvetlené, akým spôsobom chcel právny predchodca žalovaného Z. N. nadobudnúť
vlastnícke práva k tvrdenému - zamenenému spoluvlastníckemu podielu Z. H., ak v tom čase pre
vykonanie takéhoto právneho úkonu by bola potrebná pre nadobudnutie vlastníckeho práva nielen

vypracovaná riadna kúpno-predajná zmluva, ale aj jej registrácia bývalým Štátnym notárstvom v Žiline,
za splnenia ďalších zákonom stanovených podmienok. Vo vzťahu k uvedenému odvolací súd poukazuje
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4Cdo/361/2012 z 27.01.2015 publikované pod č. R 74/2015 (viď
aj rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo 46/2017). V danom prejednávanom prípade odvolací súd sa stotožnil
so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný na základe dôkaznej iniciatívy v konaní podmienky
nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním nepreukázal, keďže neboli preukázané okolnosti dobrej

viery (ako predpoklad oprávnenej držby) u jeho právneho predchodcu Z. N., ako aj spôsobilý titul
nadobudnutia vlastníckeho práva.

16. Odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a III. o trovách konania účastníkov.
Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie o procesnom zavinení žalobcov na zastavení konania vo

vzťahukpôvodnežalovanejvrade1/Y.J.,akoajozávere,žežalobcoviamalivkonaníčiastočnýúspech.
Pôvodný žalobca Z. H. sa domáhal určenia vlastníckeho práva k C-KN parcele č. 1557 vedenej na LV č.
XXX v k. ú. Y. O. na tom skutkovom tvrdení, že spoluvlastnícky podiel k pozemno-knižným parcelám č.
3140ač.3141nadobudolnazákladenotárskejzápisniceN31/73,NZ31/73(jehomanželkaJ.H.ajodA.
H.), pričom právni predchodcovia žalovaného osvedčili vlastnícke právo aj k tomuto spoluvlastníckemu

podielu právneho predchodcu žalobcov na základe osvedčenia o vlastníckom práve k nehnuteľnosti
vydaného Notárskym úradom JUDr. Sálusovej dňa 25. augusta 1993. Úspech alebo neúspech strán
sporu v konaní je potrebné hodnotiť vzhľadom ku konaniu ako celku. Je zrejmé, že pokiaľ by nedošlo k
prevodu vlastníckeho práva z pôvodnej žalovanej Y. J. na súčasne žalovaného G. J. na základe kúpnej
zmluvy z roku 2002, bol by prípadný úspech alebo neúspech tohto účastníka (podobne ako súčasne

žalovaného) hodnotený v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Zmena účastníctva konanie na základe
singulárnej sukcesie práv uskutočnenej v priebehu konania, resp. v určitom štádiu konania, nemôže
mať vplyv na rozhodovanie o trovách konania. Zmena vlastníctva na strane žalovanej strany nemala
totiž vplyv na výsledok konania vo veci samej. Odvolací súd sa ďalej nestotožnil so záverom súdu prvej
inštancie,pokiaľžalobcomnepriznalnáhradutrovkonaniavplnomrozsahu.Užakobolovyššieuvedené,

právny predchodca žalobcov - nebohý Z. H. sa domáhal určenia vlastníckeho práva k C-KN parcele č.
1557 k. ú. Y. O. na tom skutkovom tvrdení, že je spoluvlastníkom tejto nehnuteľnosti na základe vyššie
uvádzaných právnych dôvodov. V priebehu konania na základe geometrického plánu č. 82/2004 došlo
k identifikovaniu pôvodných pozemno-knižných parciel č. 3140 a 3141 so súčasným stavom, tak ako je
konštatované aj v znaleckom posudku Ing. Martina Krnáča zo dňa 30.10.2009. Z geometrického plánu

a znaleckého posudku vyplýva, že novovytvorené parcely č. 1557/3, 1547/5 boli vytvorené z pôvodnej
pozemno-knižnej parcely č. 3141 a parcely č. 1557/2 a 1547/4 boli vytvorené z pôvodnej pozemno-
knižnej parcely č. 3140. Až na základe konania ROEP obce Y. O. mohlo byť žalobcami zistiteľné, že
novovytvorené parcely č. 1547/5 a 1547/4 sú evidované ako lesné pozemky (cesta), vo vzťahu ku ktorým
sažalobcoviavlastníckehoprávadomáhaťnemôžu,keďinak,akbytátozákonnáprekážkaneexistovala,

na podanej žalobe vo vzťahu k týmto žalovaným parcelám by trvali. Z uvedeného potom následne
vyplýva, že pokiaľ žalobcovia zobrali žalobu späť v časti určenia vlastníckeho práva k novovytvoreným
parcelám č. 1547/4 a 1547/5 v k. ú. Y. O., nedošlo tak na základe (dôvodnej) obrany žalovaného,
ale na základe vlastníckych a užívacích pomerov na daných pozemno-knižných parcelách vzniknutých
plynutím času, v dôsledku čoho došlo k zmene charakteru časti uvedených pozemno-knižných parciel.

Na základe uvedeného odvolací súd vyvodil, že pokiaľ žalobcovia na základe skutkového tvrdenia a
následne vykonaného dokazovania vo veci samej boli úspešní v podanej žalobe o určenie vlastníckeho
práva k žalovaným C-KN parcelám č. 1557/2 a 1557/3 k. ú. Y. O., je dôvodné im priznať náhradu trov
konania na súde prvého stupňa v plnom rozsahu.

17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 CSP a podľa pomeru úspechu strán v konaní priznal úspešným žalobcom proti neúspešnému
žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho
konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP.18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).