Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, September 29, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoCsp/40/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5820202084
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5820202084.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej
a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku, v právnej veci žalobcu: B. P., nar.
XX.X.XXXX, bytom L. XXX, S. Z., právne zastúpená: AK STEHURA & partners, v.o.s., so sídlom Dolný
val574/7,Žilina,IČO:47246863,protižalovanému:PROFICREDITSlovakia,s.r.o.,sosídlomPribinova
25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpená: AK JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho

16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 786,24 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti
uzneseniu Okresného súdu Námestovo č.k. 13Csp/15/2020-77 zo dňa 07. júna 2021, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie prvoinštančného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil, žalovanému priznal nárok na náhradu

trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %. Žalobkyňa sa žalobou domáhala vydania rozhodnutia,
ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej titulom bezdôvodného obohatenia 786,24 EUR
s príslušenstvom od doručenia žaloby do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Ako spotrebiteľ so
žalovaným ako dodávateľom uzatvorila zmluvu o spotrebiteľskom revolvingovom úvere, ktorá podľa
jej názoru nespĺňala viaceré podmienky zákona. Pri skúmaní procesných podmienok súd zistil, že
je daná prekážka právoplatne rozhodnutej veci. Zmluva o spotrebiteľskom revolvingovom úvere bola

predmetom konania vedeného pred rozhodcovským súdom, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok sp.
zn. 101/05/19 zo dňa 15.01.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.05.2020 a vykonateľnosť dňa
05.05.2020. Tento rozhodcovský rozsudok tvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre konanie
o vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože v rámci rozhodcovského konania bola ako predbežná
otázka riešená aj platnosť zmluvy a boli posúdené aj náležitosti zmluvy, ktoré v tomto konaní žalobkyňa
namieta. Konštatujúc totožnosť predmetu konania a totožnosť sporových strán konanie pre prekážku

už rozhodnutej veci zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 a 2 CSP.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa.
Uviedla, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie sa nestotožňuje, považuje ho za nesprávne a predčasné.
Už vo svojom vyjadrení zo dňa 17.02.2021 uvádzala, že predmetný rozhodcovský rozsudok jej nebol
nikdy doručený, preto nemohol nikdy nadobudnúť právoplatnosť. Na základe tohto tvrdenia zaslal

žalovaný súdu kópie doručeniek (18.06.2019, 31.01.2020), z ktorých má vyplývať, že rozhodcovský
rozsudok riadne prevzala dňa 31.01.2020. Z porovnania podpisov na doručenkách je evidentné, že
sa jedná o rozdielne podpisy a rozhodcovský rozsudok dňa 31.01.2020 prevzala je matka, ktorá na
jeho prevzatie nebola oprávnená. Matka jej zásielku neodovzdala, založila medzi svoje dokumenty a
zabudlajejonejvôbecpovedať.Pretoorozhodcovskomrozsudkunemalažiadnuvedomosť.Kuvedenej
skutočnosti predložila čestné vyhlásenie p. F. P. (matka žalobkyne). Žiadala o vykonanie znaleckého

dokazovania, že podpis na doručenke zo dňa 31.01.2020 skutočne nie je jej podpisom, a teda jejrozhodcovský rozsudok nebol nikdy doručený a nemohol nadobudnúť právoplatnosť. Žiadala uzneseniu
súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

4. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd v zmysle ust. § 34 CSP, po zistení, že odvolanie podala včas
sporová strana proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2, § 357 písm. a/,
§ 359, § 362 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)

preskúmal rozhodnutie v intenciách ustanovenia § 379 a § 380 ods. 1 CSP a napadnuté uznesenie
prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie postupom podľa §
389 ods. 1 písm. c) v súvislosti s ustanovením § 391 ods. 1 CSP.

5. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že postup prvoinštančného súdu pokiaľ konanie
zastavil s poukazom na ustanovenie 230 CSP s odôvodnením, že rozhodcovský rozsudok sp. zn.

101/05/19 zo dňa 15.01.2020, ktorým mal nadobudnúť právoplatnosť 01.05.2020 a vykonateľnosť
05.05.2020 tvorí prekážku veci právoplatne rozhodnutej pre konanie v predmetnej právnej veci je
vzhľadomnanámietkyžalobkynevpodanomodvolaníotom,žejepredmetnýrozsudokrozhodcovského
súdu doručený do vlastných rúk nebol nie len predčasným, ale i záverom, ktorý vyplýva z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

6. Bude povinnosťou prvoinštančného súdu v ďalšom konaní opätovne sa vyporiadať s otázkou, či
prebiehajúce konanie na rozhodcovskom súde prípadne právoplatný rozhodcovský rozsudok môže
založiť prekážku, či už začatého konania, resp. prekážku veci rozhodnutej pre konanie o vydanie
bezdôvodného obohatenia uplatňovaného z toho istého právneho základu, resp. na podklade tej istej

právnej skutočnosti, ktorou v danom prípade bola Zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu
zo strany žalobkyne podpísaná 23.06.2015 a žalovaným 30.6.2015 č. 8500120392.

7. V rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/27/2011 Najvyšší súd SR uviedol, že právoplatný rozhodcovský
rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu. Súd je povinný nakladať s takým

rozsudkom rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu, lebo inak by porušil zásadu rovnocennosti a
neprípustne by uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak sa uplatňuje právo na základe rozsudku
vydaného všeobecným súdom a iný postup, ak sa uplatňuje právo na základe rozsudku vydaného v
rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský rozsudok ukladajúci povinnosť niečo plniť podľa spotrebiteľskej
zmluvy môže preto predstavovať prekážku veci rozsúdenej pre civilné konanie, v ktorom sa žalobca

domáha určenia, že spotrebiteľská zmluva je neplatná. Tento právny záver je však opodstatnený iba
vtedy, ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe platne uzavretej rozhodcovskej doložky. Iba
platná rozhodcovská doložka totiž zakladá oprávnenia rozhodcovského súdu prerokovať a rozhodnúť
spor medzi sporiacimi stranami.

8. V rozhodnutí sp. zn. 2Cdo/458/2014 Najvyšší súd SR konštatoval, že pri posudzovaní, či v civilnom
konaní predložený rozhodcovský rozsudok má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky
ako právoplatný rozsudok súdu, môže súd pristúpiť k riešeniu otázky platnosti rozhodcovskej doložky
(zmluvy) nie len v exekučnom konaní, napr. v súvislosti s posudzovaním, či rozhodcovský rozsudok je
alebo nie je vykonateľný exekučný titul, ale aj v iných konaniach (napr. pri riešení otázky, či vydaný

rozhodcovský rozsudok zakladá pre civilné konanie prekážku rei iudicata). Ak je rozhodcovská doložka
(zmluva) absolútne neplatná, treba mať na zreteli, že jej absolútna neplatnosť (negotium nullum) nastáva
bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege) v dôsledku čoho sa na takúto doložku (zmluvu) hľadí tak, ako
keby nebola nikdy urobená.

9. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/85/2013 spočíva na názore, podľa ktorého skutková
podstata bezdôvodného obohatenia získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, dopadá na
tie prípady, kedy v čase poskytnutia plnenia existoval právny dôvod plnenia, ktorý však následne v
dôsledku ďalšej právnej skutočnosti odpadol, stratil svoje právne účinky. Ak sa domáha vrátenia plnenia
tenktoplnilpovinnosťuloženúsúdom,závisídôvodnosťjehonávrhunasplneniepovinnostivrátiťplnenie

od toho, či právny dôvod jeho plnenia spočíval na reálne existujúcom hmotnoprávnom základe právny
dôvod plnenia podľa hmotného práva existoval, potom trvá naďalej bez ohľadu na to, či právoplatný
a vykonateľný rozsudok, ktorý toto právo iba deklaroval, bol či nebol zrušený. Otázku, či bola daná
povinnosť plniť podľa hmotného práva a rozsah tejto povinnosti rieši súd v konaní o žalobe na vydaniebezdôvodného obohatenia ako predbežnú. Zrušením rozhodnutia na základe, ktorého bolo plnené, by
došlo k bezdôvodnému obohateniu toho, komu bolo plnené len vtedy, ak by právny dôvod plnenia reálne
nespočíval v hmotnom práve.

10. V nadväznosti na uvedené rozhodnutia Najvyššieho súdu SR prvoinštančný súd v prvom rade
bude povinný skúmať nie len platnosť rozhodcovskej doložky uzatvorenej medzi stranami, ktorá mala
založiť právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať a rozhodnúť, ale i to, či existoval právny dôvod
plnenia podľa hmotného práva a teda, či plnenie vrátenia ktorého sa vo vzťahu k žalovanému žalobkyňa

domáha, malo svoj základ na reálne existujúcom hmotnoprávnom podklade a teda, či právny dôvod
rozhodcovským súdom priznaného plnenia podľa hmotného práva existoval.

11. V nadväznosti na uvedené odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie postupom podľa (§ 389 ods. 1 písm. c) v
súvislosti s ustanovením § 391 ods. 1 CSP).

12. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)