Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 7, 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/43/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816206753
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3816206753.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov
JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci žalobcu Mgr. L. B., bytom Z. XXX/XA,
P., právne zastúpený JUDr. Dašou Taschovou, advokátkou, so sídlom M. Hodžu 14/1, Prievidza proti
žalovanému C. D., bytom X. XX, P., o vydanie rozkazu na plnenie a vypratanie nebytového priestoru,
na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 25. februára 2022, č.k.

11C/100/2016-116, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania p
o t v r d z u j e.

Žalobcovi sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.NapadnutýmuznesenímsúdprvejinštancievýrokomI.konaniezastavil,výrokomII.rozhodolovrátení
súdneho poplatku vo výške 92,80 eur, vrátením ktorého poveruje Slovenskú poštu, a.s. po právoplatnosti
tohto rozhodnutia a výrokom III. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo
výške 100%. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podaným návrhom domáhal pôvodne
vydania rozkazu na plnenie o vypratanie nebytového priestoru, nachádzajúceho sa v k.ú. Prievidza,
zapísaného na LV č. XXXX. Žalobca tieto nehnuteľnosti nadobudol vydražením na základe dobrovoľnej

dražby. Žalovaný nebytový priestor neoprávnene užíva a na výzvu žalobcu tento nevypratal. Súd
prvej inštancie na návrh žalovaného konanie prerušil do právoplatného skončenia konania, predmetom
ktorého bola platnosť dobrovoľnej dražby k predmetným nehnuteľnostiam. Následne žalobca zobral
žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že žalovaný v mesiaci jún 2021 nebytový priestor, ktorý bol
predmetom žaloby vypratal s tým, že žalobca zobral žalobu späť skôr než začalo pojednávanie a preto
akceptoval toto späťvzatie a konanie v súlade s § 144, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 zastavil. O vrátení

súdneho poplatku rozhodol podľa § 11 ods. 3, 4 zák.č. 71/92 Zb. o súdnych poplatkoch po jeho krátení o
sumu 6,70 eur. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodoval podľa § 255 ods. 1, 2 CSP s tým, že ak
sa konanie neskončilo vecným rozhodnutím čisto z procesného hľadiska, je potrebné posudzovať postoj
žalovaného k požiadavkám žalobcu uplatneným v konaní teda, či sa žalobca domohol uplatneného
nároku alebo nie. Súd neskúmal, či bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie. V prípade, že
v priebehu konania žalovaný plnil to, čo od sa žalobca od neho domáhal z procesného hľadiska, sa

jedná o úspech žalobcu v konaní. Preto súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že procesne
úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie žalovaný, ktorý namietal rozhodnutie súdu prvej
inštancie v časti týkajúcej sa priznanej náhrady trov konania. Mal zato, že v tomto prípade sa nedá
použiť stanovisko okresného súdu preto, lebo nebytový priestor mu začal vypratávať koncom novembra

2016 p. U. T., ktorý odviezol štyrikrát naplnený prívesný vozík za osobným autom. Skôr ako zorganizoval
vypratávanie bol zámok dverí znefunkčnený a toto sa opakovalo niekoľkokrát naposledy v júni 2019.Podľa názoru druhých osôb a nájomníkov, toto robil žalobca. Bol mu vypínaný a znefunkčňovaný
elektrický istič, umiestnený vo vedľajšom vchode. Ing. U. T. mu stihol vypratať zhruba 80% zariadenia
a vecí. Žiadal, aby bol zároveň vypočutý ako svedok v tejto veci Ing. U. T.. 23.04.2020 obdržal z pošty

oznámenie o uložení zásielky, túto zásielku prevzal 24.04.2020. Tento list je adresovaný Mgr. L. B. s
tým, že dňa 21.04.2020 vstúpil do svojho priestoru za prítomnosti E. P., p. K. domovníčky a pri vstupe
urobil videozáznam vecí, ktoré sa nachádzali v objekte po predchádzajúcom majiteľovi. List od p. B.
je zmätočný a nikto nevie posúdiť komu, pre koho a prečo píše. V júni 2020 mu nebytové priestory
na dvakrát vypratal, niektoré veci boli poškodené, zničené a niektoré chýbali. Opakovane sa zistilo, že

Mgr. B. svojvoľne nakladal s jeho vecami a to aj tak, že niektoré veci sa našli poškodené a zničené v
kontajneroch. Okresný súd mal v tomto konaní vážne nedostatky. Dňa 24.02.2022 žalobca zobral žalobu
späť. Je zarážajúce a podozrivé, že súd hneď na druhý deň vydal uznesenie, v ktorom rozhodol, že
konanie zastavuje, vracia žalobcovi súdny poplatok a priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
Prečo súd uvádza len nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. Týmto súd dal žalobcovi do
rúk bianco doklad, nepopísanú, nevyplnenú listinu na svojvôľnu výšku výberu peňažnej sumy, pretože

žalovaná strana sa nedozvedela peňažnú výšku priznaného nároku trov konania. Židal ako svedkov
vypočuť p. B. a jeho dvoch zamestnancov, ktorí vypratávali nebytové priestory. Žiadal, aby odvolací súd
zrušil priznané rozhodnutie o náhrade trov konania voči žalovanému v celom rozsahu.

2. Žalobca sa k podanému odvolaniu ďalej písomne nevyjadril.

4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len CSP) v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov s tým, že
rozhodoval bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný

záujem a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v časti týkajúcej
sa priznanej náhrady trov konania, teda vo výroku III. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

5. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobou doručenou na Okresný súd Prievidza dňa 20.05.2016 sa žalobca
Mgr. L. B. domáhal voči žalovanému Ing. C. D. vydania rozkazu na plnenie tak, že odporca je povinný

vypratať a odovzdať navrhovateľovi nebytový priestor nachádzajúci sa v kú. P., zapísaný na LV č.
XXXX v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozkazu na plnenie. Z obsahu žaloby ďalej vyplýva, že túto
spornú nehnuteľnosť žalobca nadobudol vydražením a ako vydražiteľom sa stal príklepom licitátora
a zaplatením ceny dosiahnutej vydražením vlastníkom danej nehnuteľnosti. Žalovaný nebytový do
dnešného dňa užíva a preto bol vyzvaný na vypratanie priestoru, ktorý je jeho výlučným vlastníctvom.

Tento však nebytový priestor nevypratal a naďalej ho užíva. K návrhu zároveň doložil výpis listu
vlastníctva č. XXXX, k.ú. P., z ktorého vyplýva, že vlastníkom daného nebytového priestoru je žalobca
v podiele 1/1-ina, pričom na tomto nebytovom priestore bolo zároveň poznačené začatie súdneho
konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Uznesením zo dňa 02.09.2016 bolo konanie v tejto
veci prerušené a to do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Prievidza pod

sp.zn. 15C/286/2015, predmetom ktorého sa rieši otázka platnosti dobrovoľnej dražby k predmetným
nehnuteľnostiam, ktoré môže mať význam pre rozhodnutie vo veci samej.

6. Z pripojeného spisu Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 15C/286/2015 zároveň vyplýva, že rozsudkom
Okresného súdu Prievidza zo dňa 24.11.2016 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu

v Trenčíne, č.k. 5Co/113/2017-343 zo dňa 14.12.2017 bolo právoplatne rozhodnuté, že žaloba,
ktorou sa žalobca C. Ondrejkovič domáhal voči žalovanému neplatnosti dobrovoľnej dražby bola
zamietnutá s tým, že na základe dovolania zo strany žalobcu, Najvyšší súd SR v konaní vedenom
pod sp.zn. 5Cdo/117/2018 dovolanie žalobcu v prejdnávanej veci zamietol. Toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť 18.05.2021.

7. Následne podaním doručeným na Okresný súd Prievidza dňa 24.02.2022 žalobca zobral žalobu voči
žalovanému späť z dôvodu, že v mesiaci jún 2021 žalovaný nebytový priestor, ktorý bol predmetom
žaloby vypratal. Je zrejmé, že žalovaný svojím správaním po začatí konania zapríčinil stav, kedy žalobca
berie v celom rozsahu späť a preto žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania a tiež na vrátenie

kráteného súdneho poplatku.

8. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.9. Ust. § 256 ods. 1 CSP vychádza zo zásady procesného zavinenia, zmyslom ktorej je sankčná náhrada
trov konania, ktoré by pri riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich zavinil.

Odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že v prípade, ak dôjde k zastaveniu sporového konania
v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách
konania skúmať procesnú zodpovednosť za zastavenie konania na oboch procesných stranách, teda
ako na strane žalobcu, tak aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca zobral žalobu späť pre správanie sa
žalovaného, spočívajúce napríklad v dobrovoľnom plnení toho, čo bolo požadované v spore, je potrebné

konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. V prípade, ak by žalobca vzal žalobu
späť bez udania dôvodu, alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, nemôže sa
pričítať procesné zavinenie žalovanému a v takomto prípade by znášala trovy žalovaného, žalobca. Pri
posudzovaní pojmu procesné zavinenie, tento nemožno interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle,
ale vo vzťahu k príčinnej súvislosti, ktorej príčinou je správanie sa strany, teda prejav vôle spočívajúci
v späťvzatí žaloby, eventuálne náhoda, dôsledkom ktorej je vznik trov protistrany. Zavinené zastavenie

konania sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, teda podľa procesného výsledku.

10. V prejednávanej veci žalobca ako dominus litis využil svoje procesné právo a svojou žalobou inicioval
začatie súdneho konania. V priebehu konania doručil súdu prvej inštancie písomné konanie, ktorým vzal
žalobu späť v celom rozsahu, čím prejavil vôľu nepokračovať v začatom súdnom konaní. Z obsahu spisu

však vyplýva, že dôvodom späťvzatia bolo správanie sa na strane žalovaného, ktorý vypratal sporné
nehnuteľnosti, kedy vypratanie bolo predmetom konania vo veci samej.

11. Za týchto okolností potom dospel odvolací súd k tomu právnemu záveru, že bol správny postup súdu
prvej inštancie, ktorý dospel k záveru, že späťvzatie žaloby zapríčinilo správanie sa žalovaného, ktorý

vypratal sporné nehnuteľnosti a tým spôsobom zavinil zastavenie konania. Správny bol postup súdu
prvej inštancie, ktorý priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%,
aj keď súd prvej inštancie použil v konečnom dôsledku nesprávne ust. § 255 ods. 1, 2 CSP, kedy správne
mal použiť ust. § 256 ods. 1 CSP, avšak v konečnom dôsledku jeho výrok bol vecne správny. Zároveň
bol správny výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý vyčíslil percentuálne nárok na náhradu trov

konania v prospech žalobcu, kedy súd prvej inštancie vychádzal z ust. § 262 ods. 1 CSP, ktoré hovorí,
že o nároku na náhradu trov konania rozhoduje súd aj bez návrhu, v rozhodnutím ktorým sa konanie
končí s tým, že v zmysle § 262 ods. 2 CSP o konečnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník. Neobstojí preto obrana zo strany žalovaného, že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol

o percentuálne výške náhrady trov konania bez určenia konkrétnych úkonov, nakoľko v ďalšom štádiu
konania bude ešte o tomto súd prvej inštancie spôsobom predpokladaným v ust. § 262 ods. 2 CSP ďalej
rozhodovať.

12. Preto v konečnom dôsledku odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o

trovách konania ako vecne správne potvrdil.

13. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 a §
256 ods. 1 CSP, kedy v zásade v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi by patrilo právo na náhradu
trov konania voči žalovanému, avšak vzhľadom k tomu, že z obsahu spisu mu žiadne trovy nevyplývajú,

odvolací súd rozhodol tak, že žalobca nemá nárok na náhradu trov konania.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).