Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, March 31, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/190/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201587
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1018201587.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu

a členov senátu JUDr. Otílie Belavej a JUDr. Valérie Žiliakovej, v právnej veci žalobcu: TEXUM s.
r. o., so sídlom Vysokoškolákov 33/B, 010 08 Žilina, IČO: 45 947 775, zast.: JUDr. Ing. Zuzana
Kvaková, advokátka so sídlom Kuzmányho 18, 010 01 Žilina, IČO: 42 433 983, proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499
500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 101704691/2018 zo dňa 03.09.2018,
jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Krajský súd v Bratislave žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 12.11.2018 na Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „správny
súd“) sa domáhal žalobca preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného cˇ. 101704691/2018 zo
dňa 03.09.2018 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie
konanie; uplatnil si nárok na náhradu trov konania.

2. Správny súd uvádza, že na tunajšom správnom súde prebehlo viacero súdnych konaní rovnakých

účastníkov (žalobca a žalovaný), ktorých predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutí
žalovaného týkajúcich sa vyrubenia rozdielu dane žalobcovi za zdaňovacie obdobia máj 2014
až december 2014 na dani z pridanej hodnoty (DPH), pričom o výsledku vyhotovil protokol cˇ.
100333928/2018 zo dňa 09.02.2018, ktorý doručil žalobcovi dňa 14.02.2018. Išlo o nasledovné
právoplatne skončené súdne konania vo veciach
- sp. zn. 2S/191/2018 rozsudkom zo dňa 25.11.2020 vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu september
2014,

- sp. zn. 2S/192/2018 rozsudkom zo dňa 25.11.2020 vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu máj 2014,
- sp. zn. 2S/193/2018 zo dňa 25.11.2020 rozsudkom zo dňa 25.11.2020 vo vzťahu k zdaňovaciemu
obdobiu november 2014.

3. Predmetom tohto súdneho konania je napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktoré je výsledkom daňovej
kontroly vykonanej u žalobcu za zdaňovacie obdobie júl 2014.

4. Správny súd zistil, že na tunajšom správnom súde sa viedlo pod sp. zn. 2S/191/2018, (obdobne aj
2S/192/2018),súdnekonanietotožnýchúčastníkov,ktoréhopredmetombolsúdnyprieskumrozhodnutia
žalovaného týkajúceho sa zdaňovacieho obdobia september 2014, pričom v konaní boli posudzované
dodávky vykonanej služby - omietkové práce na základe faktúr totožných dodávateľov spol. J. s.r.o.a J. V. s.r.o. Z obsahu odôvodnenia rozsudku vydaného v tejto veci (2S/191/2018) dňa 25.11.2020,
správny súd zistil, že žalobcom vznesené námietky v tomto konaní sú z podstatnej časti totožné s
námietkami uvedenými v tejto žalobe a na všetky námietky boli dané vo vyššie uvedenom rozsudku

podrobné odpovede.

5. Správny súd je viazaný nielen rozsahom, ale aj žalobnými dôvodmi (§ 134 SSP). Pokiaľ o týchto
žalobných dôvodoch bolo už vo vzťahu k žalobcovi rozhodnuté v inom prípade, tak žalobcovi je známy
právny postoj správneho súdu k uvedenému problému. Vzhľadom na to, že v našom systéme neexistuje

súdny precedens, zavádza sa aspoň možnosť skráteného odôvodnenia s odkazom na totožný rozsudok,
v ktorom už bol právny problém vyriešený. Totožný predmet konania sa rozumie druhovo totožný
(obdobný) predmet konania, ktorý ale nevytvára prekážku rei iudicatae alebo prekážku litispendencie.
Ide o predmet konania, ktorý sa týka rovnakého právneho problému a formálne sa líši iba číslom konania
(Komentár k § 140 SSP, zdroj ASPI).

6.Správnysúdvyužijúcustanovenie§140SSPvodôvodnenítohtorozsudkupoukazujenaodôvodnenie
(skutkové aj právne) rozsudku tunajšieho správneho súdu sp. zn. 2S/191/2018 zo dňa 25.11.2020,
ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá. Zároveň správny súd uvádza, že predmetom oboch súdnych
konaní (predmetného a konania pod sp. zn. 2S/191/2018) bolo posúdenie uplatnenia nároku na odpočet
DPH žalobcom v súvislosti s dodávkou vykonanej služby - omietkové práce tými istými dodávateľmi

žalobcu.

I. Administratívne konanie a rozhodnutie správneho orgánu

7. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalobca si za zdaňovacie

obdobie júl 2014 uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúr vystavených jeho dodávateľom
spoločnosťou J. s.r.o.:
- cˇ. 1010714 zo dňa 10.07.2014 na sumu 3.842,57 €, z toho DPH v sume 640,43 €,
- cˇ. 1016714 zo dňa 16.07.2014 na sumu 2.497,97 €, z toho DPH v sume 416,33 €,
- č. 1024714 zo dňa 24.07.2014 na sumu 4.887,53 €, z toho DPH v sume 814,59 €,

- č. 124714 zo dňa 24.07.2014 na sumu 3.161,09 €, z toho DPH v sume 526,85 €,
- č. 1030714 zo dňa 30.07.2014 na sumu 4.566,29 €, z toho DPH v sume 761,05 €.

Predmetom dodania a fakturácie boli strojové omietky.

8. Rovnako si žalobca v zdaňovacom období júl 2014 uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty z
faktúr vystavených jeho dodávateľom spoločnosťou J. V. s.r.o.:
- cˇ. 57014 zo dňa 05.07.2014 na sumu 2.160,- €, z toho DPH v sume 360,- €,
- cˇ. 107014 zo dňa 10.07.2014 na sumu 4.363,92 €, z toho DPH v sume 727,32 €,
- cˇ. 127014 zo dňa 12.07.2014 na sumu 3.769,92 €, z toho DPH v sume 628,32 €,

- cˇ. 187014 zo dňa 18.07.2014 na sumu 4.078,80 €, z toho DPH v sume 679,80 €,
- cˇ. 297014 zo dňa 29.07.2014 na sumu 3.554,20 €, z toho DPH v sume 590,70 €.

9. Prvostupňový orgán verejnej správy - Daňový úrad Bratislava (ďalej aj „správca dane“ alebo
„prvostupňový orgán“) vykonal u žalobcu kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj

2014 až december 2014 a o jej výsledku vyhotovil protokol cˇ. 100333928/2018 zo dňa 09.02.2018,
ktorý doručil žalobcovi dňa 14.02.2018. Pripomienky žalobcu k protokolu správca dane prerokoval s
konateľom žalobcu dňa 09.05.2018 a spísal o tom zápisnicu cˇ. 100902361/2018 zo dňa 09.05.2018.

10. Správca dane - Daňový úrad Bratislava - rozhodnutím cˇ. 100909978/2018 zo dňa 10.05.2018 vyrubil

žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie júl 2014 v sume X.XXX,XX €.

11. Správca dane preveroval reálne dodanie tovaru medzi žalobcom (odberateľom) a spoločnosťou J.
s.r.o. (dodávateľom) a zistil, že bývalý konateľ spoločnosti J. s.r.o. T. T. nepredložil žiadne doklady a
dôkazy k zdaniteľným obchodom a nepodal vysvetlenie, hoci ho na to správca dane vyzval. Nevyjadril

sa, kto a kedy fakturovane´ práce (strojové omietky) vykonal, na základe čoho boli práce vykonané,
aký materiál bol použitý, akou formou nadobudol použitý materiál, aké pracovne´ pomôcky a strojové
vybavenie bolo požité. T. T.ˇC. uviedol, že nevie o obchodných aktivitách spoločnosti J. s.r.o., ktorej
bol konateľom, lebo ich realizoval G. K.. Svedok G. K. však uviedol opak - o obchodných transakciáchspoločnosti J. s.r.o. sa vie vyjadriť len konateľ T. T.ˇC.. T. T.ˇC.O. trval na tom, že žalobcu nepozná,
nepozná ani jeho zástupcu a konateľa Ing. Petra Hlinku a nepamätal si, či žalobcovi niečo fakturoval.
Uviedol, že so žalobcom nikdy neobchodoval. Správca dane preto uzavrel, že spoločnosť J. s.r.o.

nepreukázala, kto práce pre žalobcu vykonal, aký materiál bol použitý a ako bol nadobudnutý, teda
nepreukázala, že skutočne vykonala práce, ktoré fakturovala žalobcovi. Odo dňa 15.01.2015 došlo
k zmene v osobe konateľa spoločnosti J. s.r.o. a stala sa ňou X. T., štátna občianka O. s trvalým
pobytomnaúzemíO..OdzmenykonateľaprestalaspoločnosťJ.s.r.o.sosprávcomdanekomunikovaťa
zásielky sa mu vracali z adresy sídla spoločnosti nedoručené s poznámkou pošty „adresát je neznámy“.

V konaní nebolo predložené splnomocnenie pre inú osobu ako konateľa spoločnosti J. s.r.o., ktorá
by bola oprávnená zastupovať uvedenú spoločnosť a realizovať v jej mene obchodne´ transakcie.
Konateľ žalobcu Ing. Peter Hlinka navrhol v daňovom konaní vypočuť svedka S. T., ktorý vystupoval za
spoločnosť J. s.r.o. Svedok S. T. uviedol, že v období máj 2014 až december 2014 spolupracoval so
spoločnosťou J. s.r.o. v súvislosti so strojovými omietkami, nebol však jej zástupcom. Nepamätal si, či
mal so spoločnosťou J. s.r.o. uzatvorenú zmluvu a objednávky. Za vykonane´ práce spoločnosti J. s.r.o.

vystavil faktúry. Uviedol, že so spoločnosťou J. s.r.o. nemal uzatvorenú žiadnu zmluvu a práce vykonával
pre žalobcu na základe ústnej dohody. Práce vykonával sám, prípadne mal ďalších živnostníkov. Počas
výsluchusvedkaS.T.bolprítomnýajkonateľžalobcuIng.PeterHlinka.KonateľžalobcuIng.PeterHlinka
uviedol, že osobne vie, že práca bola zrealizovaná, tiež on sa´m stavebne´ práce vyfakturoval svojmu
odberateľovi-investorovi.S.T.munazákladesúpisuprácpriniesolvystavenéfaktúryapríjmovédoklady

za spoločnosť J. s.r.o. a prijal od neho platby pre spoločnosť J. s.r.o. Počas práce S. T. konateľ žalobcu
registrovalstriedajúcichsapracovníkov,niekedypracovallensámS.T..Faktúryplatilvhotovosti,pretože
to žiadali vystavovatelia faktúr.

12. Správca dane preveroval reálne dodanie tovaru aj medzi žalobcom (odberateľom) a spoločnosťou

J. V. D..O..M.. (dodávateľom) a vypočul konateľa spoločnosti J. V. s.r.o. I. T.ˇA. ako svedka. I. T.ˇA.
uviedol, že konateľom bol v období od 23.12.2013 do 17.03.2015. Hlavným predmetom podnikateľskej
činnosti spoločnosti J. V. s.r.o. v období od 01.05.2014 do 31.12.2014 boli stavebne´ práce, subdodávky
stavebných prác a poskytovanie pracovnej sily formou subdodávky, mali zamestnancov na dohodu a
živnostníkov. S konateľom žalobcu sa poznali z videnia, osobne sa zoznámili v kostole. Konateľ žalobcu

ho oslovil, či robí vnútorné omietky a ak áno, či by si ich mohol u neho objednať. Obchodná činnosť so
žalobcom prebiehala tak, že konateľ žalobcu si objednal určitý počet ľudí podľa toho, koľko potreboval,
vyzdvihol si ich a dopravil na stavbu. Príkazy na vykonanie práce robotníkom dával stavbyvedúci po
dohode s konateľom žalobcu. Konateľ žalobcu fakturoval investorovi a následne spoločnosť J. V. s.r.o.
fakturovala žalobcovi - spoločnosti TEXUM s.r.o. Súpis vykonaných prác vystavoval žalobca investorovi.

Spoločnosť J. V. s.r.o. vystavila v zdaňovacom období júl 2014 predložené faktúry; predmetom fakturácie
boli omietkarské práce, žalobca uhrádzal faktúry v hotovosti. Faktúry zaúčtoval, zaevidoval a spoločnosť
J. V. s.r.o. z nich odviedla daň, nepredložil však o tom žiaden dôkaz. K deklarovaným obchodom mali
uzatvorene´ písomne´ zmluvy, objednávky boli len ústne; zmluvy však nepredložil. Konateľ spoločnosti
J. V. s.r.o. na stavbu nechodil, stavebný denník viedol konateľ žalobcu Ing. Hlinka. V písomnom podaní

zo dňa 13.04.2018 konateľ spoločnosti J. V. s.r.o. I. T.ˇA. uviedol, že spoločnosť nemala od 01.05.2014
žiadnych zamestnancov na dohodu, mala len živnostníkov. Správca dane zistil, že spoločnosť v období
od 01.05.2014 do 31.12.2014 nepredkladala prehľady o zrazených a odvedených preddavkoch na
daň z príjmov a hlásenie o vyúčtovaní dane z príjmov podľa § 39 ods. 9 zákona cˇ. 595/2003 o dani
z príjmov - teda ak mala spoločnosť zamestnancov, nesprávala sa ako zamestnávateľ a neplnila si

povinnosti ako zamestnávateľ, Sociálna poisťovňa potvrdila, že spoločnosť J. V. s.r.o. nebola vedená
v registri zamestnávateľov. Spoločnosť J. V. s.r.o. zanikla v dôsledku zlúčenia dňa 18.03.2015 a jej
právnym nástupcom sa stala spoločnosť D., s.r.o., ktorá sa dňa 14.05.2015 zlúčila so spoločnosťou
T.-X O.-S., s.r.o., a naposledy uvedená obchodná spoločnosť bola vymazaná ex offo z obchodného
registra dňa 18.06.2015. Konateľ žalobcu Ing. Peter Hlinka uviedol, že fakturovane´ práce zabezpečil

konateľ spoločnosti J. V. s.r.o. prostredníctvom svojich pracovníkov a faktúru vystavil na základe kópie
súpisu prác od investora. Materiál (sucha´ malta) dodávala spoločnosť J., spol. s r.o., a drobný materiál
(rohovníky, lišty, sieťka, lepidlo, atdˇ.) dodávala spoločnosť D. W.ˇs.r.o., ktorá dodávala aj stavebne´
stroje. Odberateľom stavebných prác bola spoločnosť E., a.s., P. J., s.r.o. a L. D. N. s.r.o. Pracovníci sa
na miesto výkonu práce prepravovali sami, ich mena´ nepozná, pretože sa často striedali. Nevie, kto ich

za prácu odmeňoval, pravdepodobne pán T.ˇA..

13. Správca dane poukázal na to, že k deklarovaným obchodom medzi žalobcom a spoločnosťami
J. s.r.o. a J. V. s.r.o. neboli uzatvorene´ písomné zmluvy, boli uzatvorene´ len ústne, na rozdiel odostatných dodávateľov prác, s ktorými žalobca uzatváral zmluvy o dielo, zmluvy o spolupráci a faktúry
im platil bezhotovostne bankovým prevodom; na rozdiel od faktúr vystavených spoločnosťou J. s.r.o.
a J. V. s.r.o., ktoré žalobca vždy uhrádzal v hotovosti. Neexistuje žiaden relevantný dôkaz o tom, ktorí

pracovnícinastavbepracovali(J.V.s.r.o.),nemalisospoločnosťouJ.V.s.r.o.uzatvorene´žiadnezmluvy
a táto spoločnosť nevedela presne uviesť, kde konkrétne ňou zabezpečení pracovníci pracovali a ké
činnosti vykonávali. Správca dane preto nadobudol podozrenie, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia
v zdaňovacom období nedošlo. Žalobca si nemohol odpočítať daň zo služieb, pretože spoločnosti
J. V. s.r.o. nevznikla daňová povinnosť. Išlo o simulovane´ obchodne´ transakcie, ktorých výsledkom

je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré
by inak nebol subjekt oprávnený alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti.
Obchodne´ transakcie nemali žiadne ekonomické opodstatnenie. V tomto prípade nebol preukázaný
vznik daňovej povinnosti s následným právom na uplatnenie odpočítania dane. Podľa správcu dane
nebolo preukázané, že reálne došlo k obchodným transakciám medzi žalobcom a spoločnosťou J. V.
s.r.o.

14. Správca dane zdôraznil, že na splnenie povinnosti daňového subjektu na odpočet DPH nestačí
len formálne deklarovať dodanie tovaru faktúrou, ale je potrebne´ preukázať aj vecne´ naplnenie
deklarovanej obchodnej transakcie. Doklady musia matˇ povahu faktu, musia bytˇ vystavené na
materiálnom podklade a musia bytˇ aj preukázané. Počas kontroly sa dostatočným a vierohodným

spôsobom nepreukázalo, že služby boli žalobcovi reálne dodane´ spoločnosťou J. s.r.o. a J. V. s.r.o.,
ktoré mu vystavili dodávateľské faktúry a žalobca ich použil na odpočet DPH. Dôkazy predložené
žalobcom sú nedostatočné a nepreukazujú reálne dodanie stavebných prác, čo vedie k záveru, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho nároku na odpočet DPH a porušil § 49, §
51 zákona cˇ. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon

cˇ. 222/2004 Z. z.).

15. Žalovaný rozhodnutím cˇ. 101704691/2018 zo dňa 03.09.2018 potvrdil prvostupňové rozhodnutie
cˇ. 100909978/2018 zo dňa 10.05.2018 ako vecne správne. Zopakoval skutkové zistenia a skutkové
závery správcu dane a aj podľa jeho názoru bolo preukázané, že dodávatelia žalobcu neuskutočnili

práce uvedene´ na faktúre a nepredložil dôkazy o ich realizácii. Rozhodnutie správcu dane je v súlade
s § 63 ods. 5 zákona cˇ. 563/2009 Z. z. o správe dani´ (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „DP“ alebo „Daňový poriadok“), obsahuje
riadne a zrozumiteľné odôvodnenie. Správca dane sa podrobne zaoberal námietkami žalobcu a uviedol
úvahy, ktorého viedli k rozhodnutiu. Správca dane poukázal na to, že v predmetnom zdaňovacom

období išlo o simulovane´ obchodne´ transakcie, ktorých výsledkom bolo účelové obchádzanie daňovej
povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, ktorého výsledkom je účelové zníženie
daňovej povinnosti. Správca dane nespochybnil vecne´ naplnenie obchodnej transakcie (strojové
omietky), ale spochybnil jej dodanie osobami uvedenými na faktúrach od spoločnosti J. s.r.o. a J.
V. s.r.o. Z uvedeného dôvodu by podľa jeho obhliadka u odberateľa a jeho výsluchu nemala vplyv

na zmenu výsledku zisteného v priebehu daňovej kontroly. Poukázal na to, že daňový subjekt musí
vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou na predložených faktúrach,
pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z faktúr. Ak daňovník neunesie v tomto zmysle dôkazné
bremeno, nemôže byť úspešný v uplatnení nároku na odpočítanie DPH. Poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Szˇf/20/2011. Žalovaný nezistil porušenie základných

zásad daňového konania správcom dane.

II. Žaloba

16. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného cˇ.

101704691/2018 zo dňa 03.09.2018, jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie;
uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie správcu dane považuje za nezákonne´,
pretože neobsahuje náležité odôvodnenie, správne orgány nedostatočne zistili skutkový stav veci a vec
nesprávne právne posúdili. V daňovom konaní správca dane ani žalovaný neprihliadali na jeho práva a
na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, nevyužili všetky prostriedky dokazovania a neprimerane preniesli

dôkazné bremeno na žalobcu.

17. Namietal, že odôvodnenie rozhodnutia daňového orgánu nespĺňa požiadavky § 63 ods. 5 DP. V
odôvodnení absentujú právne závery vyplývajúce zo skutkových okolnosti´, žalovaný v rozhodnutí lenpopísal skutkové zistenia z daňovej kontroly bez toho, aby ich vyhodnotil a uviedol, prečo žalobca
nenadobudolstrojovéomietkyodspoločnostiJ.s.r.o.aleboodJ.V.s.r.o.,resp.odichsubdodávateľov(S.
T.), alebo že fakturačný tok služieb sa nezhodoval s reálnym tokom obchodovania so službami dodanými

na územie Slovenskej republiky.

18. Žalovaný nepredložil jednoznačné a objektívne dôkazy, ktoré by preukazovali vedomosť žalobcu o
existencii podvodu na predchádzajúcich alebo nasledujúcich stupňoch distribučného reťazca, čo je v
zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EU´ dôkazným bremenom žalovaného.

19. Nakupovaný tovar a služby (dodávateľské vzťahy so spoločnosťou J. s.r.o., J. V. s.r.o.), z ktorých
realizoval odpočet DPH, žalobca dodal ďalším odberateľom a podliehali režimu DPH, čo potvrdzuje aj to,
že vykazoval vo väčšine kontrolovaných zdaňovacích období vlastnú daňovú povinnosť z titulu realizácie
hlavného predmetu činnosti. Neoprávneným zamietnutím odpočtu DPH bol nútený uplatniť a zaplatiť
DPH dvakrát. Žalobca trvá na tom, že vierohodne preukázal reálne dodanie tovaru a jeho následné

využitie v odberateľských vzťahoch ako platcu DPH.

20. Žalobca bol v daňovom konaní maximálne súčinný a správcovi dane poskytol doklady aj nad rámec
zákonných požiadaviek uvedených v § 49 a § 51 zákona cˇ. 222/2004 Z.z. - dodávateľské faktúry od
spoločností J. s.r.o. a J. V. s.r.o., súpis vykonaných prác - dodací list, potvrdenie o platbách za dodane

´ služby, odberateľské faktúry.

21. Žalobca používal v tej dobe všetky dostupne´ nástroje na overenie svojich obchodných partnerov -
výpisy z obchodného registra, platnosť ICˇ DPH, zoznamy neplatičov vedených Sociálnou poisťovňou,
zdravotnými poisťovňami a daňovými úradmi a prípadne existenciu webovej stránky. Nemá právne

prostriedky na sledovanie obstarávacích procesov svojich dodávateľov a plnení ich daňových povinnosti
´.

22. Poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora EU´ vo veciach C-80/11, C-142/11, C-563/11 a C-33-13,
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Szˇf/45/2011, sp. zn. 5Szˇf/49/2010, sp. zn.

3Szˇf/1/2010 a sp. zn. 3Szˇf/1/2011.

III. Vyjadrenie žalovaného

23. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu žalobcu zamietnuť. V celom rozsahu sa pridržiaval

odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a doplnil, že žalobca nepredložil žiadne nove´ doklady a dôkazy,
oktorýchbyužnevedel.Dôvodyuvedene´vžalobesúvovšeobecnejrovineanepoukazujúnakonkrétne
porušenia právnych predpisov. Dal do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 2Szˇf/19/2011.

24. Napriek tomu, že žalobca predložil faktúry, z ktorých bol dodávateľ povinný priznať daň a odviesť
ju, uvedene´ doklady sú dôkazom len vtedy, ak boli vystavené na základe reálneho plnenia, ktorého
uskutočnenie však žalobca nepreukázal, teda neuniesol dôkazné bremeno v daňovom konaní.

IV. Replika žalobcu

25. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na argumentoch uvedených v žalobe.

26. Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril.

V. Relevantne´ právne predpisy

27. Podľa § 6 ods. 1 zákona cˇ. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov,
správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov
verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú

ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto
zákonom.28. Podľa § 3 ods. 2 DP, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe dani´ vyšlo najavo.

29. Podľa § 44 ods. 1 DP, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti
rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných zákonov. Daňová
kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

30. Podľa § 46 ods. 1 DP, daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej

kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu
daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolovane´ zdaňovacie obdobie alebo kontrolovane´
účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných
na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane
daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je
povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dni´ od doručenia oznámenia a dohodnúť

s ním novy´ termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dni´ od doručenia
oznámenia o daňovej kontrole.

31. Podľa § 46 ods. 8 DP, zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý
obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je

daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume,
ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú
si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému
daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon
neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej

doručenia, v ktorej sa ma´ kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a
označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak
je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa
daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov
zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezisti´, výzva na

vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie
dňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného
predpisu.

32. Podľa § 46 ods. 9 DP, daňová kontrola je ukončená ňom doručenia protokolu podľa odseku 8 (písm.

a), doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2 (písm. b), alebo zániku
nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu (písm. c).

33. Podľa § 24 ods. 1 DP, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie
dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je

povinný podávať podľa osobitných predpisov (písm. a), skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný
správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania (písm. b), vierohodnosť, správnosť
a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viestˇ (písm. c).

34. Podľa § 24 ods. 2, ods. 3 DP, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti

nevyhnutne´ na účely správy dani´ boli zistene´ čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov (ods. 2). Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči
daňovému subjektu, ktoré sú rozhodne´ pre správne určenie dane. Nie je potrebne´ dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti (ods. 3).

35. Podľa § 24 ods. 4 DP, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu
skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne
záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede,
znalecké posudky, verejne´ listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a
obhliadke, povinne´ záznamy a evidencie vedene´ daňovými subjektmi a doklady k nim.

36. Podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona cˇ. 222/2004 Z. z., dodaním tovaru je dodanie stavby alebo jej časti
na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy.37. Podľa § 19 ods. 1 zákona cˇ. 222/2004 Z. z., daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode
alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento

deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní
stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.
Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

38.Podľa§43ods.1zákonacˇ.222/2004Z.z.,oslobodene´oddanejedodanietovaru,ktorýjeodoslaný

aleboprepravenýztuzemskadoinéhočlenskéhoštátupredávajúcimalebonadobúdateľomtovarualebo
na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

39. Podľa § 49 ods. l zákona cˇ. 222/2004 Z. z., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

40. Podľa § 49 ods. 2 zákona cˇ. 222/2004 Z. z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný
platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodane´ (písm. a), ním uplatnená z tovarov a
služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12 (písm. b), ním uplatnená

pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a (písm. c), zaplatená
správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru (písm. d).

41. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona cˇ. 222/2004 Z. z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže
platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú

podľa § 71.

42. Podľa § 71 ods. 1 písm. a), písm. c) zákona cˇ. 222/2004 Z. z., na účely tohto zákona faktúrou je
každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa
tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry (písm. a),

vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo
osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru (písm. c).

VI. Posúdenie veci správnym súdom

43. Krajsky´ súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 zákona cˇ. 162/2015 Z.
z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“) rozhodol vo veci bez nariadenia
pojednávania rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 31.03.2022, keďže žalobca aj žalovaný súhlasili s
rozhodnutím správneho súdu bez nariadenia pojednávania.

44. V prejedávanej veci správny súd preskúmal zákonnosť postupu žalovaného, správcu dane ako aj
napadnutého rozhodnutia (aj prvostupňového rozhodnutia) v zmysle žalobných námietok.

45. Správny súd sa plne stotožňuje s prijatým právnym záverom vysloveným v odôvodnení rozsudku sp.
zn. 2S/191/2018 zo dňa 25.11.2020 - body 35 až 50 (totožný právny a skutkový záver bol vyslovený aj

v ostatných, v bode 2 tohto rozsudku, uvedených rozhodnutiach tunajšieho správneho súdu za ostatné
posudzované obdobia, ktoré boli predmetom daňovej kontroly).

46. Správny súd cituje z odôvodnenia rozsudku tunajšieho správneho súdu sp. zn. 2S/191/2018
zo dňa 25.11.2020: „Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s

príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto
v tej súvislosti zakotvuje oprávnenia daňových orgánov zamerane´ na zisťovanie splnenia zákonných
povinnosti´ daňovými subjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú
úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne
určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane,

pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a
vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania
ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencii´ alebo záznamov vedených daňovým
subjektom.47. Z ustanovení § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/, § 51 ods. 1 zákona cˇ. 222/2004 Z. z. jednoznačne
vyplývajú podmienky, za akých si žalobca môže odpočítať DPH, pričom základnou podmienkou je,

aby išlo o tovary alebo služby, ktoré mu naozaj boli dodane´ konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou
správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať
nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či pri predložených dokladoch
neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa
žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkovú zistenia

spochybňujúžalobcovotvrdenieotom,žepredmetnýtovaraleboslužbamubolidodane´nímuvádzanou
spoločnosťou. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu
dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným,
potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými
dokladmi, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona cˇ. 222/2004 Z. z. Podmienky
uvedene´ v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona cˇ. 222/2004 Z.z. sú

hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie
nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady
dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť),
aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na
odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí

bytˇ schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou
na faktúre (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Szˇf 17/2011 zo dňa 23.2.2012 v spojení s
uznesením Ústavného su´du SR sp. zn. IV. U´S 24/2013 zo dňa 17.1.2013). Správny súd poukazuje
aj na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Szˇf/108/2014 zo dňa 29.9.2016, sp. zn. 8Szˇf/22/2014,
8Szˇf/23/2014 a 8Szˇf/24/2014 zo dňa 17.9.2015, sp. zn. 3Szˇf/125/2013 zo dňa 25.11.2014, podľa

ktorých uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou plne pod kontrolou daňového
subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane ma´ možnosť si obstarať dostatočný počet
dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý
v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Preukázanie materiálnej
existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení

je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného
plnenia. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem môže“ v § 49 ods. 2
zákona cˇ. 222/2004 Z .z.), ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej
povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorí je ustálená rozhodovacou činnosťou
vnútroštátnych súdov a judikatúrou Súdneho dvora EÚ.

48. Správny súd v tomto kontexte poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho údu SR vo veci sp. zn.
2Szˇf/4/2009 zo dňa 23.6.2010 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR cˇ. k. III. U´S 78/2011-17 zo
dňa 23.2.2011, z ktorých vyplýva, že: „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona
cˇ. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona cˇ. 222/2004 Z.z.). Primárne je nevyhnutne´

uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje právom uplatniť si za zákonom
stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý
si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene
a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú
verifikáciuskutočnostíadokladovpredkladanýchdaňovýmsubjektom.Akdaňovýsubjekt,naktoromleží

dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný
ako oprávnený“.

49. Pre prípad preukázania vzniku práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovaru
je žalobca zaťažený dôkazným bremenom, že v zdaniteľnom obchode došlo od dodávateľa tovaru

na žalobcu k prevodu práva reálne nakladať s hmotným majetkom ako vlastník. Pri určení toho, či
bolo uskutočnené dodanie tovaru, nie je rozhodujúce nadobudnutie právneho vlastníctva v zmysle
Obchodného zákonníka k tovaru žalobcom ako kupujúcim, napríklad tvrdením o odovzdaní a prevzatí
tovaru podloženým príslušnými protokolmi, ale pre uskutočnenie zdaniteľného obchodu dodaním tovaru
je rozhodujúce, aby kupujúci získal právo disponovať s tovarom ako vlastník (rozsudok Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 1Szˇf/72/2015 zo dňa 11.4.2017 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR
a súdov SR pod cˇ. R 4/2018).50. V prípade, že daňové orgány oprávnene a dôvodne spochybnia existenciu a pôvod tovaru, ktorý
mal bytˇ predmetom obchodovania, je namieste otázka, s akou odbornou starostlivosťou daňový
subjekt pristupoval k realizácii zdaniteľného obchodu, keď obchodoval s niečím, čo neexistovalo.

Obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomicky
´ účel podnikania, naopak, da´ sa hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho zo zásady
neutrality dane z pridanej hodnoty všetkými zúčastnenými článkami v obchodnom reťazci. Správca
dane je oprávnený v prípade spochybnenia reálneho obchodu v rámci obchodného reťazca žiadať
od daňového subjektu, aby preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumne´ opatrenia a starostlivosť

vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosiahnutie účelu jeho hospodárskej činnosti.
Správca dane ma´ právo preveriť pôvod tovaru ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté
pochybnosti, ak vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania
spochybnená, preukázať pravdivosť tvrdení daňového subjektu, že so sporným tovarom skutočne
obchodoval. Dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte, aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že
predmet obchodu skutočne existoval (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Szˇfk/30/2017 zo dňa

31.1.2018 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov SR pod cˇ. R 39/2018).

51. Pokiaľ ide o rozloženie dôkazného bremena, v daňovom konaní platí zásada, že daňový subjekt
preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný
uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane

v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencii´
alebo záznamov ním vedených, avšak nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie
skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo
strany správcu dane, že „daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno“. Daňový subjekt vyčerpá vlastne
´ dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, ma´ tomu zodpovedajúcu faktúru

a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého
dodávateľa. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a
jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Plnenia, ktoré nie sú
samé osebe poznačené podvodom vo vzťahu k DPH, predstavujú dodávku tovarov uskutočnenú osobou
podliehajúcou dani konajúcou ako takou a hospodársku činnosť v zmysle čl. 2 bodu 1, čl. 4 a čl. 5

ods. 1 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17.5.1977, ak spĺňajú objektívne kritériá, a to bez ohľadu
na úmysel iného subjektu ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského
reťazca, a/alebo prípadnú podvodnú povahu iného plnenia, o ktorej tento platiteľ nevedel alebo nemohol
vedieť, ktoré je súčasťou tohto reťazca a ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení uskutočnenom
platiteľom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Szˇf/1/2011 zo dňa 15.3.2011, rozsudky Su´dneho

dvora EU´ v spojených veciach C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulcrum Elektronics a C-484/03 Bond
House).

52.Subjekty,ktoréprijmúvšetkyopatrenia,ktoréjemožnédôvodneodnichpožadovaťnazabezpečenie,
aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k DPH alebo

iné podvody, musia matˇ možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali,
že stratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe (rozsudok v spojených veciach C-439/04,
C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 51; vo veci C-384/04, bod 33). Inými slovami, nie je v
rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne
požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viestˇ k jeho účasti na daňovom podvode

(rozsudky zo dňa 27.9.2007, Teleos a i., C-409/04 Zb. s. I-7797, body 65 a 68; Netto Supermarkt, bod 24,
ako aj zo dňa 21.12.2011, Vlaamse Oliemaatschappij, C-499/10, bod 25). Ak sa vo svetle objektívnych
skutočností preukáže, že dodávka tovaru alebo služby je uskutočnená pre platiteľa dane, ktorý vedel
alebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k
DPH, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby odmietol priznanie práva na odpočet tomuto platiteľovi dane

(rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 61).

53. Určenie opatrení, ktoré možno v tom-ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej
si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany
predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolnosti´ toho-ktorého prípadu vo veci samej

(rozsudok Súdneho dvora EU´ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 Mahage´ben kft. a Pe´te´r Da
´vid).54. O daňovom subjekte platí domnienka, že na základe primeraných dôvodov mohol mať podozrenie,
že ide o prípad podvodu, resp. nezákonného konania, ak cena vyžadovaná za predmetne´ tovary bola
nižšia ako najnižšia cena, akú by bolo dôvodné očakávať za tieto tovary na trhu, alebo bola nižšia ako

cena vyžadovaná za akúkoľvek predchádzajúcu dodávku tých istých tovarov (rozsudok Súdneho dvora
EU´voveciC-384/04).Tentopredpokladmožnovyvrátiťpreukázaním,ženízkacenazaplatenázatovary
je spôsobená okolnosťami nezávislými od nezaplatenia DPH. Okrem uvedenej možnosti je akokoľvek
inak možné preukázať existenciu primeraných dôvodov pochybnosti´.

55. Podľa názoru správneho súdu správca dane a žalovaný postupovali pri rozložení dôkazného
bremena v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EU´ (rozhodnutia
citovane´ vyššie).

56. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že podľa tvrdení žalobcu mu tovar - strojové omietky
- mala dodať spoločnosť J. s.r.o. a J. V. s.r.o. a predložil k tomu štyri faktúry vystavené uvedenými

spoločnosťami. Konateľ spoločnosti J. s.r.o. T. T.ˇ.ˇC. však uviedol, že spoločnosť žalobcu nepozná,
nepozná konateľa žalobcu, so žalobcom neobchodoval a nepredložil k obchodnej spolupráci so
žalobcom žiadne doklady a dôkazy. Nemožno nechať bez povšimnutia tvrdenia konateľa žalobcu Ing.
Petra Hlinku, ktorý uviedol, že za spoločnosť J. s.r.o. konal s niekým iným ako konateľom, a to s S. T.,
ktorý mu nosil faktúry vystavené spoločnosťou J. s.r.o., z ktorých si žalobca uplatnil nárok na odpočet

DPH, a S. T. prijímal od konateľa žalobcu aj fakturovane´ platby v prospech spoločnosti J. s.r.o. Svedok
S. T. však uviedol, že nebol splnomocneným zástupcom spoločnosti J. s.r.o., nemal s touto spoločnosťou
uzatvorenú žiadnu zmluvu a nepreukázal, žeby bol oprávnený prijímať platby od žalobcu v prospech
spoločnosti J. s.r.o.; uviedol len, že práce (strojové omietky) vykonával priamo pre žalobcu na základe
ústnej dohody.

57. Hoci konateľ druhého dodávateľa žalobcu spoločnosti J. V. s.r.o. ústne potvrdil, že so žalobcom v
predmetnom zdaňovacom období obchodoval, nepredložil o tom žiadne dôkazy. Podľa jeho vyjadrení
mal pre žalobcu zabezpečovať pracovníkov vykonávajúcich strojové omietky, no ich mena´, počet a
zoznam nepoznal, správcovi dane ich nepredložil a nevedel uviesť, aké práce vykonávali a kde. Podľa

slov konateľa spoločnosti J. V. s.r.o. pracovníkov vyzdvihol konateľ žalobcu a zaviezol ich na stavbu,
podľa konateľa žalobcu pracovníci sa však dopravili sami na stavbu a tento rozpor v daňovom konaní
nevysvetlili.

58. Žalobca v daňovom konaní nepreukázal a netvrdí to ani v žalobe, ako si overil svojich

bezprostredných obchodných partnerov - dodávateľov omietok - uvedených na ním predložených
faktúrach, či komunikoval s konateľom spoločnosti J. s.r.o., akou formou a ako často, kto bol
splnomocneným zástupcom spoločnosti J. s.r.o. a subjektom oprávneným prijímať platby za vykonane´
práce a ako si túto skutočnosť overil. Neuviedol, či si spoločnosti J. s.r.o. a J. V. s.r.o. preveril u svojich
obchodných partnerov, či mali vedomosť o týchto spoločnostiach a či s nimi mali skúsenosti. V žalobe

uvedene´tvrdenia,žesisvojichobchodnýchpartnerovpreverovalprostredníctvomobchodnéhoregistra,
registra neplatičov vedeného Sociálnou poisťovňou, zdravotnými poisťovňami a daňovými úradmi, vo
vzťahukspoločnostiJ.s.r.o.aJ.V.s.r.o.,žalobcanepreukázal.Možnopretodospieťkzáveru,žežalobca
nevynaložil dostatočnú starostlivosť na vyvarovanie sa riziku účasti v reťazci obchodných spoločností,
ktorých cieľom je niečo iné ako poctivý obchodný styk.

59. Správca dane správne vyhodnotil skutkový stav tak, že sa nepreukázalo, že dodávatelia spoločnosť
J. s.r.o. a J. V. s.r.o., ktorí sú uvedení na predmetných faktúrach ako dodávatelia žalobcu, aj fakturovane
´ zdaniteľné obchody skutočne dodali žalobcovi. Inými slovami, materiálny a reálny tok obchodného
vzťahu nezodpovedá fakturačnému toku dodania tovaru - strojových omietok ako súčastí stavby, čo

vedie k neopodstatnenosti nároku žalobcu na odpočet DPH za zdaňovacie obdobie september 2014.

60. Správca dane aj žalovaný vykonali dokazovanie v súlade so zásadami daňového konania
vyplývajúcimi z § 3 DP. Ich záver, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie
opodstatnenosti jeho nároku na odpočet DPH plnenia v zmysle zákona cˇ. 222/2004 Z. z.,

pretože nepreukázal, že deklarovane´ zdaniteľné obchody mu reálne dodala spoločnosť uvedená na
predložených faktúrach, a preto nebolo možné uznať odpočítanie dane, je správny a v súlade so
zákonom cˇ. 222/2004 Z. z. Preukázanie dodávok tovaru len listinnými dokladmi nemožno považovať
za dôkaz, na základe ktorého si môže daňový subjekt uplatniť odpočítanie dane v zmysle zákonacˇ. 222/2004 Z. z. Právo na odpočítanie dane si môže daňový subjekt uplatniť len v tom prípade,
ak preukáže, že došlo k reálnemu uskutočneniu zdaniteľného obchodu so subjektom uvedeným na
faktúrach a tento zdaniteľný obchod použije na účely svojho podnikania ako platiteľ, čo v danom prípade

nebolo preukázané. Dôvodne dospeli k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázané
oprávnenosti nároku na odpočet DPH.

61. Uvedene´ závery podporujú aj zistenia správcu dane, že k deklarovaným obchodom medzi žalobcom
a spoločnosťou J. s.r.o. a J. V. s.r.o. neboli uzatvorene´ písomné zmluvy, boli uzatvorene´ len ústne,

na rozdiel od ostatných dodávateľov prác, s ktorými žalobca uzatváral písomné zmluvy o dielo, zmluvy
o spolupráci a faktúry im platil bezhotovostne bankovým prevodom; na rozdiel od faktúr vystavených
spoločnosťou J. s.r.o. a J. V. s.r.o., ktoré žalobca vždy uhrádzal v hotovosti. Žalobca tento rozdiel v
prístupe k svojim obchodným partnerom v daňovom konaní nevysvetlil.“

62. Podľa názoru správneho súdu rozhodnutia správcu dane aj žalovaného spĺňajú podmienky § 63 ods.

5 DP a odôvodnenia ich rozhodnutí obsahujú popis skutkového stavu, vyhodnotenie skutkových zistení
a dôkazov a právne posúdenie veci s odkazom na zodpovedajúcu judikatúru súdov. Nemohlo preto prísť
k porušeniu práva žalobcu na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

63. Vychádzajúc z uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov a rozhodnutí Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky a Súdneho dvora EU´ správny súd dospel k záveru, že konanie aj rozhodnutie
žalovaného a správcu dane sú v súlade s Daňovým poriadkom a zákonom cˇ. 222/2004 Z. z., preto
žalobu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP.

64. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP v spojení s § 175 ods. 1

SSP tak, že žalovanému ako vo veci úspešnému účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal,
pretože mu žiadne nevznikli, žiadne si neuplatnil a ide o orgán verejnej správy.

65. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote
30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP, § 145 ods. 2 písm. c) SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti
neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie

rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).