Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, June 14, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoP/13/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5821200989
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5821200989.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a

členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci navrhovateľky: Bc. T. L., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, t.č. D., L. XXX, právne zastúpená: JUDr. Mário Pataky, advokát so sídlom v
C., N. C. XXX, proti manželovi navrhovateľky: B. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, právne zastúpený:
JUDr. Mgr. Milan Vavrek MSc, MBA, advokát so sídlom v I., S. X, v konaní o rozvod manželstva a
úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom: U. L., nar. XX.XX.XXXX a I. L., nar. XX.XX.XXXX,
obidvaja bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Ústredie práce, sociálnych vecí a
rodiny Námestovo, na odvolanie manžela navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Námestovo z

01. decembra 2021 č.k. 13P/21/29021-124, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie manželstvo navrhovateľky a manžela navrhovateľky
(ďalej aj ako matka a otec) rozviedol v súlade s ust. § 24 ods. 1, 2 Zákona o rodine. Maloletého U.
L. a maloletého I. L. zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená ich

zastupovať a spravovať ich majetok. V súlade s ust. § 62, § 65 ods. 1,2, § 75 ods. 1 a § 76 ods. 1
Zákona o rodine. Zaviazal manžela navrhovateľky k povinnosti prispievať na výživu mal. U. sumou vo
výške 100,- eur mesačne a na mal. I. L. sumou 100,- eur mesačne k rukám matky. V zmysle § 25 ods.
1, 2 Zákona o rodine upravil styk manžela navrhovateľky s maloletými deťmi do budúcna. V zmysle §
52 CMP žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Vykonaným dokazovaním zistil, že manželstvo účastníkov si neplní svoje úlohy vyplývajúce z ust.

§ 18 Zákona o rodine. Navrhovateľka k manželovi neprechováva žiadne city, vzájomná náklonnosť k
manželovi ochladla a dlhšiu dobu spolu nežijú už ani intímne. Neboli preukázané ani spoločné záujmy,
záľuby, ktoré by mohli manželov spájať. Navrhovateľka sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti dňa
09.07.2021 a nebolo preukázané, že by zo strany oboch účastníkov bola vyvinutá snaha o obnovenie
manželského spolužitia. Manželia spolu nekomunikujú ani o zásadných otázkach rodiny, nevytvárajú
zdravé rodinné prostredie pre vývoj maloletých detí a spolu nehospodária. Komunikácia medzi manželmi
nie je dobrá a títo sa nedokázali dohodnúť ani na úprave práv a povinností k maloletým deťom a

v zlepšení vzájomnej komunikácie ani prostredníctvom mediátora ÚPSVaR. Na základe uvedeného
dospel k záveru, že v zmysle podmienok § 23 ods. 1 Zákona o rodine bolo dôvodné návrhu na rozvod
manželstva vyhovieť.3. V súlade s ust. § 100 CMP rozhodoval o úprave pomerov manželov ako rodičov k ich maloletým
deťom na čas po rozvode. Pri posudzovaní záujmu maloletých detí vychádzal zo základných zásad (§
5 písm. a) až i) Zákona o rodine), pričom pre rozhodnutie, ktoré sa týka maloletého dieťaťa, nemohol

byť zohľadnený ako prioritný záujem rodičov, či iných osôb, kľučovým je dosahovanie blaha maloletého
dieťaťa, keď majú byť vytvorené všetky podmienky pre zdravý vyspelý vývoj jedinca. Prezumpcia v
prospech striedavej starostlivosti sa vytvára, pokiaľ obaja rodičia prejavujú o deti skutočný záujem,
chcú ich mať v osobnej starostlivosti a zároveň obaja spĺňajú relevantné objektívne kritériá v približne
rovnakej miere. Na druhej strane však striedavá starostlivosť nemôže byť paušálne využívaná ako forma

spravodlivého rozdelenia starostlivosti o deti medzi oboch rodičov. Z postoja otca, ktorý navrhoval zveriť
obidve maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti rodičov vyplýva, že tento v prvom rade sleduje
svoje záujmy pred záujmami detí, keďže opakovane zdôrazňoval, že je spravodlivé, aby boli deti rovnako
dlhý čas u matky, ako aj u neho. V tejto súvislosti poukazuje na výsledky vykonaného dokazovania, keď
otec si veľakrát vzájomne protirečil a prispôsoboval svoje vyjadrenia vo vzťahu k vykonávaniu osobnej
starostlivosti u maloletých detí. Pri rozhodovaní o úprave práv a povinností zohľadnil názor kolízneho

opatrovníka, ktorý nesúhlasil so striedavou starostlivosťou o maloleté deti, keďže nie je v ich záujme. Z
vykonaného dokazovania mal preukázané, že maloleté deti sú viac naviazané na matku, čo je logické
vzhľadom na ich vek, ako aj na to, že táto zabezpečuje starostlivosť o nich od narodenia, pričom v
starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Nebolo preukázané, že by matka s maloletými deťmi
nejakým spôsobom manipulovala alebo bránila im v stretávaní sa s manželom. Maloleté deti aj po

odsťahovaní sa s matkou do D. naďalej navštevujú školu vo A., pričom tak neboli pretrhnuté kamarátske
a ani rodinné väzby. Vzhľadom na rozsiahlu úpravu styku manžela navrhovateľky s maloletými deťmi,
na základe ktorej sa rešpektuje právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov, k
pretrhnutiu vzájomných väzieb so starými rodičmi, bývajúcimi vo A., nedôjde. Pri určení výživného
vychádzal z osobných a majetkových pomerov obidvoch rodičov, pričom zistil, že matka býva spolu

s deťmi v prenajatom byte, za ktorý platí mesačne sumu 180,- eur, pričom uhrádza ďalšie pravidelné
výdavky na stravu, sporenie pre deti, poistku, náklady na cestu do práce a náklady na telefón. Matka
maloletým deťom uhrádza platbu za družinu 2x20,- eur, stravu 56,- eur a ZRPŠ 20,- eur. U svojho
zamestnávateľa dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 540,- eur + 51,- eur rodinné prídavky. Čistý
príjem otca sa pohybuje od 500 - 600,- eur mesačne, náklady mu vznikajú za bývanie a stravu. Maloletý

U. je žiakom 2. ročníka ZŠ a maloletý I. je žiakom 1. ročníka ZŠ. Vzhľadom na uvedené určil vyživovaciu
povinnosť manžela navrhovateľky na maloleté deti na každé z nich po 100,- eur mesačne.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote manžel navrhovateľky.
Nepovažoval za správne rozhodnutie súdu prvej inštancie o výške výživného, zverení maloletých detí na

čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky. Uviedol, že vzhľadom na doterajší spôsob starostlivosti,
keď maloleté deti boli zvyknuté na starých rodičov a s nimi trávili voľný čas, dnes takéto prostredie im
chýba, čo je možné docieliť iba striedavou starostlivosťou. Pokiaľ by maloleté deti boli jeden týždeň u
neho a druhý týždeň u matky, docielila by sa proporcionalita styku, maloleté deti chodia aj súčasne do
školy v mieste jeho bydliska, čím by bolo rešpektované právo detí byť s matkou a s otcom. Od septembra

pracuje na 3/4 úväzok, jeho plat predstavuje približne 470,- eur, pokiaľ na základe úpravy styku detí
budú u neho zhruba 42 % času, nie je dôvod, aby hradil takto súdom určené výživné. Žiadal rozsudok
súdu prvej inštancie zmeniť a určiť obidvom rodičom striedavú starostlivosť o maloleté deti s tým, že
žiadnemu z nich nebude určená povinnosť platiť výživné.

5. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako správny potvrdiť.
Tvrdenie manžela, že súd mu uprel právo participovať na výchove maloletých detí, považuje za
nedôvodné, a to už aj s ohľadom na rozsah styku, aký bol súdom stanovený. Rozhodnutím súdu boli plne
rešpektované aj podmienky ust. § 24 ods. 4 Zákona o rodine. Pri rozhodovaní o zverení maloletých detí
do jej osobnej starostlivosti vzal súd do úvahy v prvom rade najlepší záujem maloletých detí, ktorý má

prednosťpredzáujmamirodičov.Ajzvýsluchudetívyplynulo,žejetopráveodporca,ktorýmanipulatívne
pôsobí na maloleté deti, je nedôvodný názor manžela o prianí detí tráviť s ním viac času, keďže od
podania návrhu, kedy boli s kolíznym opatrovníkom maloleté deti vypočuté prvýkrát, ubehla len krátka
dobaanastranemaloletýchdetísadoposiaľničnezistiloprezmenuichnázoru.Užajvpriebehukonania
dochádzalo k rôznym problémom, keď sa ukázalo, že manžel nie je schopný postarať sa o deti tak, aby

ich mal v striedavej starostlivosti. Tento nemá trpezlivosť, chýba mu vo vzťahu láska a vzájomná úcta, čo
sa odráža najmä v správaní u mladšieho zo synov, ktorý potom k nemu nechce ísť. Aj vzhľadom k tomu,
že manžel má približne rovnaké rodičovské práva a povinností, neustále žiada, aby boli maloleté deti
zverené v pomere 50 % : 50 %., namiesto toho, aby s maloletými deťmi si vybudoval pevný vzťah.S ohľadom na tieto skutočnosti považuje rozhodnutie súdu o zverení maloletých detí do jej osobnej
starostlivosti za rozhodnutie v najlepšom záujme maloletých detí. Súdom určené výživné stanovené na
dolnej hranici pokrýva základné potreby pre maloleté detí, ktoré neprekračuje jednak ich odôvodnené

potreby alebo, ktoré by išlo nad rámec možnosti a schopnosti povinného rodiča.

6. Kolízny opatrovník žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako správny potvrdiť.

7. Manžel navrhovateľky vo vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľky uviedol, že najmä v styku s maloletými

deťmi sa názor maloletých detí podstatne zmenil, keď najmä starší syn chce tráviť viac času u neho. V
poslednomčasebadáumaloletýchdetíznakylenivosti,keďumatkynemusianičrobiť.Maloletýmdeťom
zaobstaral vlastné oblečenie, ktoré u neho nosia, keď idú ku matke, tak idú v oblečení, v ktorom ku nemu
prišli. Navrhovateľka sa mu vyhráža, že pokiaľ bude trvať na striedavej starostlivosti, tak podá žiadosť
o úpravu styku, jeho zúženie. Vzhľadom k tomu, že maloleté deti majú školu v mieste jeho bydliska a
obaja rodičia majú flexibilnú prácu, sú dané podmienky pre striedavú starostlivosť o maloleté deti.

8. Navrhovateľka vo vyjadrení k vyjadreniu manžela (v tzv. duplike) považovala tvrdenia manžela
za nepravdivé a vykonštruované za účelom očierňovania jej osoby. Na striedavú starostlivosť nie sú
vytvorené žiadne podmienky, ich vzájomná komunikácia prakticky neexistuje, keď zo strany manžela sa
táto zvrhne na obviňovanie, vyhrážanie sa, vulgárne osočovania a pod. Manžel v prvom rade sleduje

svoj záujem nemať súdom určenú vyživovaciu povinnosť, resp. mať ju čo najnižšiu, čomu sa deti majú
podriadiť. Manžel neustále deti psychicky vyčerpáva, dáva im plné nádeje, že sa má vrátiť, presviedča
ich o tom, že tam majú byť dlhšie, deťom stále sľubuje nové hry. V súčasnej dobe deti nie sú pripravené
na striedavú starostlivosť.

9. Manžel v ďalšom svojom podaní poukázal na skutočnosti, že sú u neho vytvorené podmienky na
striedavú starostlivosť maloletých detí a na tomto návrhu trvá naďalej.

10. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podal včas (§ 362 ods. 1
CSP) účastník konania, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,

proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách § 65 a § 66 CMP, ktorý podľa
§ 387 ods. 1 v spojení s § 2 ods. 1 CMP ako správny potvrdil.

11. Záver súdu prvej inštancie, ktorý na základe výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného

skutkového stavu dospel k záveru, že v súlade s ust. § 23 Zákona o rodine sú naplnené podmienky
k tomu, aby manželstvo navrhovateľa a manžela navrhovateľky bolo rozvedené s tým, že na základe
podmienok § 100 CMP v spojení s podmienkami § 24 ods. 1 Zákona o rodine upravil výkon rodičovských
práv a povinností rodičov k maloletým deťom tak, že obidve maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti
matky, že obidvaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať majetok, keď zároveň

upravil styk manžela navrhovateľky s maloletými deťmi do budúcna, je správny.

12. Je zrejmé, že súd prvej inštancie vo veci vykonal rozsiahle dokazovania, keď vzhľadom aj na návrh
manžela navrhovateľky, ktorý žiadal maloleté deti zveriť do striedavej osobnej starostlivosti, súd prvej
inštancie podriadil zisťovaniu pomerov na strane rodičov aj maloletých detí dokazovanie v tom smere,

že bolo vykonané šetrenie kolíznym opatrovníkom, medzi rodičmi bola nariadená mediácia kolízneho
opatrovníka za účelom zlepšenie komunikácie medzi rodičmi navzájom, boli dôsledne zisťované pomery
u rodičov a maloletých detí, na pojednávaní vykonal výsluch maloletých detí, na základe čoho správne
vyvodil, že je v najlepšom záujme maloletý detí (nie rodičov samotných), zveriť obidve maloleté deti do
osobnej starostlivosti matky.

13.Nemožnosastotožniťstvrdenímotcavpriebehukonania,akoajvodvolaníprotirozsudkusúduprvej
inštancie, že v inštitúte spoločnej striedavej starostlivosti je treba vidieť proporcionalitu v zabezpečovaní
starostlivosti obidvoch rodičov v rovnakej miere, podľa jeho názoru v rozsahu 50 % : 50 %, keďže súd
pri rozhodovaní o striedavej osobnej starostlivosti musí predovšetkým prihliadať najmä na okolnosti

prejednávanej veci, ako napríklad na vzájomnú komunikáciu rodičov, vek detí, osobný prístup a vzťah
rodičov a maloletých detí navzájom a pod. Len samotná skutočnosť, že maloleté deti navštevujú v
súčasnejdobeškoluvmiestebydliskamanželanavrhovateľky,prípadne,žebybolomožnésiprispôsobiť
aj pracovný čas, bez hodnotenia ďalších skutočností tak, ako k tomu pristúpil súd prvej inštancie, nieje dostačujúce pre zaujatie iného záveru. Je potrebné súhlasiť, že súd prvej inštancie korektne a veľmi
zodpovedne v otázke rozhodovania o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti jedného rodiča
alebo striedavej spoločnej starostlivosti obidvoch rodičov, zistené skutočnosti vyhodnocoval aj v tom,

že široko koncipoval rozsah úpravy styku manžela navrhovateľky s maloletými deťmi. Tvrdenie otca,
že by bolo potrebné už tento rozsah stretávania nanovo upraviť, nezodpovedá zisteným skutočnostiam
vo vzťahu k podmienkam § 23 Zákona o rodine, keďže je potrebné najskôr rozvíjať vzťah povinného
rodiča s maloletými deťmi spôsobom a v rozsahu, ako stanovil súd prvej inštancie, aby tento mohol byť
základom pre ďalšie rozhodnutia súdu na prípadnú zmenu úpravy práv a povinností rodičov maloletých

detí v budúcnosti.

14. Vychádzajúc preto z výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie odvolací súd sa
stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že bolo dôvodné na čas po rozvode zveriť maloleté deti
do výchovy a opatery matke, upraviť styk manžela navrhovateľky s maloletými deťmi a v súlade so
základnými podmienkami uvedenými v § 62, § 75 ods. 1 Zákona o rodine stanoviť výživné manžela

navrhovateľky na maloleté deti, prihliadajúc tak na odôvodnené potreby maloletých detí v ich veku (ktoré
navštevujú I. stupeň základnej školy), ktoré zodpovedá aj skutkovým zisteniam ohľadom zárobkových
možností a schopností na strane obidvoch rodičov.

15. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, keďže súd prvej inštancie správne posúdil všetky okolnosti

prejednávanej veci vo vzťahu k zákonným podmienkam rozhodovania súdu o rozvode manželstva a o
úprave práv a povinností k maloletým deťom citovaným v bodoch 24. až 31. odôvodnenia rozsudku,
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako správny potvrdil.

16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52

CMP a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov nepriznal, keďže z okolnosti prejednávanej veci
nevyplýva, že by bolo dôvodné niektorému z nich takúto náhradu priznať.

17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)