Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, March 22, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/355/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418204697
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1418204697.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a

členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v konaní vo veci starostlivosti súdu
o maloleté deti: C. C., nar. XX.XX.XXXX a D. C., nar. XX.XX.XXXX, štátne občianky SR, zastúpené
opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, úsek sociálnych vecí a rodiny, pracovisko
Senec, so sídlom Krátka 1, Senec, maloleté deti rodičov: matka Z. C., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom V. pri U. vode XX, K., štátna občianka SR, zastúpená JUDr. Petrom Fratričom, advokátom so
sídlom v Bratislave, Timravina 9 a otec: Z.. S. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. 6, C., štátneho
občana SR, o návrhu otca na zrušenie vyživovacej povinnosti k maloletým deťom počas striedavej

osobnej starostlivosti o maloleté deti, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III,
zo dňa 02.07.2020, č.k. 39P/129/2019-147, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti obidvoch
rodičov sa počnúc dňom 10.10.2018 znižuje výživné na maloletú C. C. nar. X.X.XXXX zo sumy 150 eur
mesačne na sumu 100 eur mesačne a na maloletú D. C., nar. X.X.XXXX zo sumy 150 eur mesačne
na sumu 100 eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky maloletých detí, vždy do 15-
teho dňa v mesiaci.

Vo zvyšku sa návrh otca z a m i e t a.

Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 20.4.2017, č.k. 25P/336/2015 -119,
a to v časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti otca.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie zamietol návrh otca doručený súdu prvej inštancie
dňa 10.10.2018 na zrušenie vyživovacej povinnosti k maloletým deťom počas striedavej osobnej
starostlivosti o maloleté deti a podľa ust. § 52 zákona č. 161/2015 Civilný mimosporový poriadok (ďalej
„C.m.p.“) nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 78 ods.1,3, § 62 ods.1,2,3,4,5 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o
rodine v znení neskorších predpisov (ďalej „Zákon o rodine“) konštatujúc, že otec návrh odôvodnil
zmenou pomerov na strane matky, ktorá ukončila rodičovskú dovolenku, môže pracovať a na zvýšeniu
výdavkov na jeho strane , keď na rozdiel od matky musí splácať i hypotéku na byt a uhrádzaťi mimoriadne výdavky maloletých detí, na ktorých sa matka nepodieľa. Na základe vykonaného
dokazovania, vyhodnotenia dôkazov jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti súd prvej inštancie dospel
k záveru o nedôvodnosti návrhu otca, ktorý nie je v záujme maloletých detí. Konštatoval, že výživné

na maloleté deti bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 20.04.2017,
č.k. 25P/336/2015-119, (právoplatného dňa 02.06.2017), ktorým súd maloleté deti zveril do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu oboch maloletých detí
výživným vo výške po 150 eur mesačne. Otec bol v čase vyhlásenia rozsudku súdu zamestnaný, v
roku 2015 mal príjem 2 026,01 eur priemerne mesačne netto a v období od 01/2016 do 08/2016 dosiahol

príjem 1 753,46 eur priemerne mesačne netto, iné vyživovacie povinnosti nemal. Matka mala jednu
ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému Z. H., nar. XX.XX.XXXX, poberala rodičovský príspevok,
prídavky na deti, výživné od otca maloletého Z. vo výške 350 eur a tiež výživné na ňu vo výške 300 eur
s tým, že toto jej bude otec maloletého Z. platiť do 2 rokov veku maloletého Z.. Matka žila v 3-izbovom
byte a ešte počas konania sa presťahovala do svojho rodinného domu v Senci.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia v súvislosti s návrhom otca uviedol, že zmena
pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne, okolnosťami na strane rodiča, maloletého dieťaťa
alebo objektívne, vývojom životných nákladov a až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery
účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti, resp. určené výživné počas
trvaniastriedavejosobnejstarostlivostizrušiť.Nazákladeuvedenéhovkonanízisťoval,čiodposledného

rozhodnutia o výške výživného došlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala otcom navrhované
zrušenie výživného na obe maloleté deti, a teda zmenu právoplatného súdneho rozhodnutia. Uviedol,
že otec návrh na zrušenie výživného podal len rok po právoplatnosti rozsudku, ktorým mu bola uložená
povinnosť prispievať na výživu maloletých detí. V konaní zistil, že ku dňu rozhodovania súdu došlo k
zmene pomerov na strane matky, ktorá už nepoberá rodičovský príspevok, ani výživné na ňu platené

otcom maloletého Z., bola zamestnaná, avšak jej pracovný pomer zanikol dňom 31.03.2020 po tom,
čo došlo k organizačnej zmene u jej zamestnávateľa a jej pracovné miesto bolo zrušené a matke bola
daná výpoveď z organizačných dôvodov. Aktuálne je matka vzhľadom k prijatým opatreniam súvisiacim
s COVID-19 na OČR s maloletou D. od 01.04.2020, poberá ošetrovné vo výške cca 12 eur na deň
(cca 360 eur mesačne). Na základe uvedeného mal za zrejmé, že na strane matky došlo k zníženiu jej

príjmu, matka si hľadá zamestnanie, zatiaľ nemá dohodnutú ani prisľúbenú žiadnu prácu. Prihliadajúc na
aktuálnu situáciu na trhu práce súvisiacu s prijatými opatreniami COVID-19 od marca 2020 mal súd prvej
inštancieza preukázané,žeomaloletédetisavrovnakomrozsahustarajúobajarodičiastriedavo,obaja
rodičia majú výdavky na bývanie a tieto uhrádzajú aj maloletým deťom, ktoré u nich počas striedavej
starostlivosti bývajú. Otec naďalej vlastní byt a matka naďalej vlastní rodinný dom ( v tomto smere

nedošlonastraneanijednéhozrodičovkzmenepomerov).Rodičianevlastniaosobnémotorovévozidlá,
obajaužívajú,podľasvojichvyjadrení,bezplatnecudzieosobnémotorovévozidláamajú stýmsúvisiace
výdavky na maloleté deti. Otec matkou uvedené úhrady výdavkov maloletých detí nesporoval. Súd prvej
inštancie tak vychádzal zo záveru, že tak otec ako i matka uhrádzajú mimoriadne výdavky maloletých
detí, resp. iné ako bežné výdavky na bývanie, stravu, oblečenie, obuv, hygienu. Otec je naďalej

zamestnaný u toho istého zamestnávateľa a jeho príjem je priemerne mesačne o cca 120 eur vyšší
(porovnajúc priemerný mesačný príjem v roku 2019 a v roku 2015, keďže len v 12. mesiaci roka máva
otec odmeny) ako bol v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Na strane ani jedného z rodičov nedošlo k
zmene ohľadom ďalších vyživovací povinností (otec nemá žiadne ďalšie vyživovacie povinnosti a matka
má tak ako v čase predchádzajúceho konania jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému Z.).

Na základe vykonaného dokazovania, vyššie uvedených ustanovení právnych predpisov a vyjadrenia
opatrovníkamaloletýchdetí,ktorýzastupujevkonanízáujmymaloletýchdetí,následne dospelkzáveru,
že návrh otca na zrušenie výživného nie je za danej situácie v záujme maloletých detí, keď nedošlo k
takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zrušenie vyživovacej povinnosti.

4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí navrhujúc, aby odvolací
súd napadnuté rozhodnutie zmenil a jeho návrhu na zrušenie jeho vyživovacej povinnosti vyhovel.
Konštatoval, že súd v konaní zistil zmenu pomerov na strane matky, ktorá už nepoberá rodičovský
príspevok, ani výživné platené otcom maloletého Z., ku dňu 31.03.2020 zanikol jej pracovný pomer a od
01.04.2020 je na OČR s maloletou. Poukazujúc na § 75 ods.1 Zákona o rodine, § 121 C.m.p. uviedol,

že na strane matky nastala zmena pomerov odôvodňujúca zrušenie vyživovacej povinnosti k maloletým
deťom. Poukázal na stredoškolské vzdelanie matky s maturitou v odbore reprodukčný grafik a na to, že
jej schopnosti a možnosti jej umožňujú zamestnať sa v odbore, v ktorom vyštudovala a v ktorom môže
získať dostatočne vysoký plat, aby mohla prispievať na výchovu a výživu ich spoločných detí. Z ponúkuverejnených na www. profesia.sk v bratislavskom kraji na uvedenú pozíciu vyplýva, že nástupný plat,
ktorý by grafik so stredoškolským vzdelaním a niekoľkoročnou praxou mohol dosiahnuť je suma 1 200
až 1 500 eur mesačne. Matkin syn Z. navštevuje materskú školu a na strane matky nie sú objektívne

dôvody, ktoré by matke bránili sa zamestnať v odbore, ktorý vyštudovala a v ktorom získala prax. V
konaní súd zistil, že prevažná časť starostlivosti o maloleté deti, vrátane platenia rôznych školských
poplatkov, potrebného vybavenia, vozenia detí na mimoškolské aktivity a pod. zostáva na pleciach otca
a javí sa voči nemu nespravodlivé, že on vynakladá maximum úsilia, aby deťom zabezpečil životný
štandard a matka nemá záujem sa zamestnať v odbore, ktorý vyštudovala, v ktorom získala prax a ktorý

jej umožní dosiahnuť vyšší zárobok. V konaní súd prvej inštancie síce zistil, že na strane matky došlo k
zmene pomerov, avšak toto zistenie nesprávne právne posúdil, keď na strane matky došlo k takej zmene
pomerov (skončenie rodičovskej dovolenky, možnosť riadne pracovať bez objektívnych prekážok), ktorá
odôvodňuje zrušenie vyživovacej povinnosti.

5. Matka a kolízny opatrovník sa k doručenému odvolaniu otca v lehote určenej im súdom prvej inštancie

písomne nevyjadrili.

6. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 a § 66 C.m.p., keď nie
je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, s nariadením odvolacieho pojednávania, na ktorom v
neprítomnostiprávnehozástupcumatky,(ktorývpísomnomvyjadrenísaz11.03.2022ospravedlnilsvoju

neúčasť na nariadenom odvolacom pojednávaní dňa 22.03.2022 s tým, že matka sa tohto pojednávania
zúčastní a súhlasí s pojednávaním v jeho neprítomnosti) zopakoval dokazovanie vykonané pred súdom
prvej inštancie a doplnil dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámil sa s rozsudkami Okresného súdu
Bratislava IV, zo dňa 27.05.2013, č.k. 15P/215/2012-110 a zo dňa 20.04.2017, č.k. 25P/336/2015-119,
oboznámil sa s dokladmi o príjme otca za roky 2020, 2021 a 1-2/2022, s rozpisom hospodárenia

domácnosti otca, so špecifikáciou nákladov vynakladaných otcom na obe maloleté deti a obsahom
listinných dôkazov predložených otcom k predloženej špecifikácii nákladov, so špecifikáciou nákladov
vynakladaných matkou na maloleté deti a obsahom listinných dôkazov predložených matkou k
predloženej špecifikácii nákladov, s Potvrdením o príjme matky z 07.03.2022, s aktuálnymi výpismi
rodičov zo Sociálnej poisťovne, s faktúrami doloženými matkou na pojednávaní odvolacieho súdu, s

odpoveďami na záujem o pracovnú pozíciu z 17.02.2022 a 24.02.2022 (§ 378 ods. 1, 385 ods. 1,2
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej „C.s.p.“, § 35, § 36, § 37 C.m.p.) a dospel k
nasledujúcim záverom.

7. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Ako prvoradé odvolací súd konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady
týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať ( § 2 ods.1
C.m.p., § 380 ods. 2 C.s.p.).

9. Predmetné konanie bolo začaté na základe návrhu otca , doručeného súdu prvej inštancie dňa
10.10.2018 , ktorým sa domáhal zmeniť rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 20.04.2017,
sp.zn. 25P/336/2015 vo výroku o výživnom tak, že výživné sa počas výkonu striedavej osobnej
starostlivosti neurčuje .

10. V prejednávanej veci zo zopakovaného a doplneného dokazovania vyplýva, že Okresný súd
Bratislava IV, rozsudkom, zo dňa 27.05.2013, č.k. 15P/215/2012-110, rozviedol manželstvo rodičov
maloletých detí, maloleté deti C. C., nar. XX.XX.XXXX a D. C., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode
zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať a spravovať majetok maloletých sú oprávnení

obaja rodičia, otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletú C. vo výške 260 eur mesačne a na
maloletú D. vo výške 160 eur mesačne a napokon upravil styk otca s maloletými deťmi. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva, že v čase rozhodovania bola matka na rodičovskej dovolenke s mladšou dcérou,
matka poberala rodičovský príspevok, maloletá C. navštevovala predškolské zariadenie, obe deti bývali
spoločne s matkou v byte vo výlučnom vlastníctve matky, obaja rodičia mali v rámci spoločnej firmy 4

motorové vozidlá a motorku, otec bol nájomcom jednoizbového bytu v centre Bratislavy, podľa tvrdení
matky otec dosahoval príjem cca 2 300 eur mesačne.11. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 20.04.2017, č.k. 25P/336/2015-119, boli maloleté
deti C. a D. C. zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov tak, že v starostlivosti matky budú
od nedele v párnom kalendárnom týždni od 18,30 hod. do nasledujúcej nepárnej nedele do 18,30 hod.

a v starostlivosti otca budú od nedele v nepárnom kalendárnom týždni od 18,30 hod. do nasledujúcej
párnej nedele do 18,30 hod. s osobitnou (pomernou) úpravou počas letných školských prázdnin s tým,
že zastupovať a spravovať majetok maloletých sú oprávnení obaja rodičia, otcovi uložil povinnosť platiť
výživné na maloletú C. vo výške 150 eur mesačne a na maloletú D. vo výške 150 eur mesačne, vždy do
15-eho dňa v mesiaci, počínajúc právoplatnosťou výroku o zverení maloletých detí do striedavej osobnej

starostlivosti, vo zvyšku návrh otca zamietol, zamietol návrh matky na zvýšenie výživného a napokon
deklaroval zmenu rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 27.05.2013, č.k. 15P/215/2012-110,
a to v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že v
čase rozhodovania navštevovala maloletá C. 3. ročník na základnej škole na M. dieloch, navštevovala
výtvarný krúžok, maloletá D. navštevovala posledný predškolský stupeň v materskej škole, matka sa v
priebehu konania presťahovala do rodinného domu v K., (ktorý aj so záhradou nadobudla do výlučného

vlastníctva), matka mala ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi Z. H., nar. XX.X.XXXX, príjmom matky
bol v čase rozhodovania rodičovský príspevok, matke poskytoval otec maloletého Z. sumu 350 eur
mesačne na výživu dieťaťa a sumu 300 eur mesačne na výživu matky (podľa ich vzájomnej dohody
mal matke uhrádzať výživné na jej osobu do dvoch rokov dieťaťa ), otec bol vlastníkom 2 izbového bytu
v Bratislave, splácal splátky hypotekárneho úveru, nevlastnil žiadnu hnuteľnú vec vyššej hodnoty a v

zamestnaneckom pomere dosiahol v roku 2015 príjem 2 026,01 eur netto a za obdobie od 1/ - 8/2016
príjem 1 753,46 eur netto. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že dôvodom pre určenie vyživovacej
povinnosti otca počas (pomerne určenej) striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov bolo, že v
danom čase otec dosahoval niekoľkonásobne vyšší príjem ako matka, ktorá bola v danom čase na
rodičovskej dovolenke s najmladším synom.

12. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

13. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

14. Podľa§62ods.4Zákonaorodinepriurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

15. Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

16. Podľa § 62 ods.6 Zákona o rodine ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča
alebo môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

17. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

18. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

19. Podľa § 78 ods.2 Zákona o rodine ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného na maloleté dieťa

za uplynulý čas , spotrebované výživné sa nevracia.

20. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.21. Ustanovenie § 230 C.s.p. určuje, že ak sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať
znova. Ustanovenie § 121 C.m.p. upravuje možnosť zmeny rozsudku vo veciach (o.i.) výkonu

rodičovských práv a povinností a výžive maloletých, a to aj bez návrhu. Hmotnoprávnou podmienkou
toho, aby súd mohol o veci znova rozhodnúť je zmena pomerov. Znamená to, že okolnosti, z ktorých
súd vychádzal v čase vyhlásenia posledného rozhodnutia sa zmenili v takej miere, že sa závažnejším
spôsobom prejavujú v pomeroch účastníkov. Zmena pomerov môže byť odôvodnená okolnosťami na
strane oprávnenej, alebo povinnej osoby , pričom prejaviť sa môže aj objektívne vývojom životných

nákladov. Zmena výšky výživného je možná najskôr od času, keď preukázateľne k zmene pomerov
došlo.

22. Predpokladom na zmenu právoplatného rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov podstatného
(kvalifikovaného) rázu, v dôsledku ktorej je treba zmeniť aj výšku výživného. Zmena pomerov v zmysle
§ 78 ods. 1 Zákona o rodine je základnou a prvoradou skutočnosťou relevantnou pre posúdenie

opodstatnenostinárokuosoby,dožadujúcejsanávrhomúpravy výživného. Zazmenupomerovvzmysle
ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane dieťaťa,
alebo rodičov, na ktorých je odkázané výživou. Pri rozhodovaní o zmene výživného musí súd porovnať
okolnosti dôležité pre určenie výživného ako v čase predchádzajúceho, tak i nového rozhodnutia, a to na
základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Pri posudzovaní zmenených pomerov je treba

prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Dôvodom pre zmenu
vyživovacej povinnosti rodičov je len taká zmena pomerov, za ktorých bolo doposiaľ určené výživné,
ktorá sa výrazným spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov, ktorá dosahuje relevantnú intenzitu pre
zmenu rozhodnutia.

23. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd v konaní o úpravu výživného nemôže skúmať správnosť
pôvodného rozsudku, (ktorého výrokom sú účastníci a aj súd v zmysle § 228, § 230 C.s.p. viazaní), ale
musí sa dôsledne zaoberať otázkou, či sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a
ďalšietrvanievbudúcnostisplatnéhovýživného.Zmenupomerov vzmysle ust.§121C.m.p.,§78ods.1
Zákona o rodine je treba definovať ako stav odlišný od stavu, ktorý bol rozhodujúci pri predchádzajúcom

rozhodovaní. V prejednávanej veci bolo preto podstatným ustálenie, aký skutkový stav bol rozhodujúci
pre súd pri predchádzajúcom rozhodnutí o výške vyživovacej povinnosti otca, či stav existujúci v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie o návrhu otca a aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu o odvolaní
otca bol odlišný, a či sa prejavil v pomeroch účastníkov konania v miere potrebnej pre možné použitie
ust. § 78 ods.1 Zákona o rodine. Vychádzajúc z obsahu spisu predloženého súdom prvej inštancie

na prejednanie odvolania otca odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa tomuto posúdeniu v
napadnutom rozhodnutí dôsledne a v dostatočnom rozsahu nevenoval, následkom čoho sú ním prijaté
skutkové a právne závery neudržateľné. V tejto súvislosti ako podstatnú skutočnosť zdôrazňuje, že
v konaniach starostlivosti súdu o maloleté deti návrh rodiča na neurčenie, resp. zrušenie výživného
(vrátane návrhu na zmenu posledného súdneho rozhodnutia s takto navrhovanou úpravou výživného)

zahŕňa aj návrh na zníženie výživného a súd je povinný v takomto konaní sa zaoberať aj tým, či nedošlo
k zmene pomerov odôvodňujúcich prípadné zníženie výživného (R 2/1967).

24. Odvolací súd v priebehu odvolacieho konania zopakovaným a doplneným dokazovaním zistil, že na
strane matky nebola zistená zmena v jej majetkových pomeroch - matka je tak ako v čase posledného

súdneho rozhodnutia vlastníčkou rodinného domu so záhradou v Senci a nie je vlastníkom žiadnej
hnuteľnej veci vyššej hodnoty. Matka od roku 2019 spláca úver poskytnutý jej v sume 7 243 eur (na
nákup stavebného materiálu a dokončovacie práce na rodinnom dome ) mesačnými splátkami vo výške
140 eur mesačne. K podstatnej zmene pomerov na strane matky došlo dovŕšením troch rokov veku
maloletého Z. H. (t.j. dňa XX.XX.XXXX), kedy matka stratila nárok na rodičovský príspevok (t.j. štátnu

dávku poskytovanú v súvislosti s osobnou starostlivosťou o maloleté dieťaťa do troch rokov jeho veku).
Matka pred odvolacím súdom uviedla, že v danom čase sa rozhodla aj naďalej zostať doma s maloletým
Z. H. na predĺženej rodičovskej dovolenke s tým, že odvodové povinnosti za ňu v danom čase plnil štát.
Kudňu12.11.2018uzavrelapracovnýpomersospol.Z.K.s.r.o.napracovnúpozíciuobchodnýmanažér,
kde dosahovala v priebehu trvania pracovného pomeru (t.j. do 31.03.2020) priemerný mesačný príjem

vo výške cca 555 eur netto. Podľa matkou doloženej výpovede zo dňa 27.01.2020 bol tento pracovný
pomer ukončený ku dňu 31.03.2020 výpoveďou danou matke zamestnávateľom podľa § 63 ods.1 písm.
b/ Zákonníka práce pre organizačné zmeny, v súvislosťou s ktorými došlo k zrušeniu pracovného miesta
matky. Zo zopakovaného a odvolacím súdom doplneného dokazovania vyplynulo ďalej to, že matka mádosiahnuté úplné stredoškolské vzdelanie s maturitou v odbore reprodukčný grafik, od 01.04. 2020 až do
januára 2021 bola dobrovoľne nezamestnaná a sama si hradila odvodové povinnosti, od 01.04.2020 do
leta 2020 bola s maloletou D. v súvislosti s pandémiou COVID na OČR a poberala ošetrovné vo výške 12

eur denne. Z Obchodného registra odvolací súd zistil, že matka je od 09.01.2021 jediným spoločníkom
a konateľom obchodnej spoločnosti K. E. s.r.o., so sídlom V. pri U. vode XXXX/XX, K., IČO: XX XXX
XXX, s predmetom činnosti Kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod),
alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod), Nákladná cestná doprava vykonávaná vozidlami
s celkovou hmotnosťou do 3,5 t vrátane prípojného vozidla, Skladovanie a pomocné činnosti v doprave,

Kuriérske služby, Počítačové služby a služby súvisiace s počítačovým spracovaním údajov, Reklamné
a marketingové služby, prieskum trhu a verejnej mienky, Výroba jednoduchých výrobkov z dreva, korku,
slamy, prútia a ich úprava, oprava a údržba. V tejto spoločnosti matka podľa doloženého Potvrdenia o
príjme z 07.03.2022 dosiahla za obdobie roka 2021 zamestnanecký príjem vo výške 26 eur mesačne
netto. V priebehu pojednávania nariadeného odvolacím súdom matka uviedla, že uvedená spoločnosť
neprosperuje podľa jej predstáv, v období, kedy bola dobrovoľne nezamestnaná, až do súčasnosti žili

a žijú z rúk do úst, spotrebovávali výživné od otca a od otca maloletého Z. , je zadlžená a pomáha
si ako môže (chová hydinu, dorába si zeleninu a pod.). Od mája 2021 vykonáva činnosť obchodného
zástupcu pre spoločnosť Y., ktorej obchodná spoločnosť matky za dodané práce vyfakturovala sumu 1
000 eur za 6/2021, 1 049 eur za 8/2021, 950 eur za 9/2021, 1021 eur za 10/2021, 1000 eur za 11/2021,
1 004 eur za 12/2021, 1 046 eur za 1/2022, 1 135 eur za 2/2022. Matka uviedla, že táto spoločnosť jej

dala k dispozícii osobné motorové vozidlo, ktorého réžiu (pohonné hmoty) si hradí sama. Matka poberá
rodinné prídavky na obe maloleté deti.

25. Odvolací súd nezistil podstatnú zmenu majetkových pomerov ani na strane otca, ktorý je naďalej
výlučným vlastníkom dvojizbového bytu na E. X v C., nadobudnutého z prostriedkov hypotekárneho

úveru, ktorý spláca mesačnou splátkou vo výške 485 eur mesačne; za zmenu v tejto oblasti neposúdil
kúpu ojazdeného motorového vozidla Hyundayi i30 za sumu 1 000 eur (na prelome rokov 2020/2021).
Zmena pomerov nebola identifikovaná ani v príjmových pomeroch otca, ktorý v pracovnom pomere v
spoločnosti K. s.r.o. na pozícii Z. L. S. dosiahol priemerný mesačný príjem vo výške 2 277 eur netto za
rok 2017 (t.j. v čase posledného súdneho rozhodnutia), 2 148 eur netto za rok 2018, 2 222 eur netto za

rok 2019, 2 180 eur netto za rok 2020, 2 331 eur netto za rok 2021 a za mesiace 1,2/2022 v sume
1965 eur netto.

26. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že obaja rodičia sú aj naďalej spoločníkmi a konateľmi
neaktívnych v spol. K. spol. s.r.o. (v konkurze) a spol. K. spol. s.r.o. v likvidácii.

27. Pokiaľ ide o náklady na maloleté deti, rodičia na pojednávaní odvolacieho súdu zhodne uviedli,
že v čase výkonu osobnej starostlivosti každý z rodičov uhrádza náklady súvisiace s bývaním, stravou,
hygienickými potrebami, oblečením pre deti, (ktoré majú v každej domácnosti), školské potreby podľa
potreby, každý z rodičov uhrádza poplatky súvisiace so školou ( ZRPŠ a strava v škole ) pre jedno dieťa

a bežné športové potreby. Otec uhrádza obom maloletým deťom poistenie a sporenie v sume 48,60 eur
a 42,70 eur mesačne, uhrádza náklady v celkovej ročnej výške 1 300 eur na športový krúžok (plávanie)
pre obe deti, deťom zabezpečuje nákup potrebných športových plaveckých potrieb, pre staršiu dcéru
zabezpečuje výmenu a nákup okuliarov a kontaktných šošoviek vo výške cca 288 eur a 450 eur ročne.
Matka podľa dohody zabezpečuje náklady na zubára pre jednu dcéru v nešpecifikovanej výške, podľa

aktuálne doložených výpisov z účtu uhrádzala v šk. roku 2021/2022 náklady na výtvarnú výchovu v
sume 37,50 eur/polrok za obe deti a jej náklady na dopravu detí do školy v čase, kedy sú v jej osobnej
starostlivosti sú v sume 34 eur mesačne na každé dieťa. Obe deti sú žiačkami základnej školy (C.
žiačkou 2. stupňa, D. žiačkou 1. stupňa), rodičia v priebehu konania neuvádzali žiadne vážne zdravotné
ťažkosti vyžadujúce si vynakladanie osobitných výdavkov.

28. Vychádzajúc zo zistených skutkových okolností odvolací súd konštatuje, že na strane matky došlo
k podstatnej zmene pomerov ku dňu 15.05.2018, kedy ukončila riadnu rodičovskú dovolenku a bolo v
jej možnostiach a schopnostiach (oproti stavu existujúcemu v čase posledného súdneho rozhodnutia,
kedy jej príjem predstavovala len dávka rodičovského príspevku) dosahovať príjem zodpovedajúci jej

vzdelaniu, možnostiam a schopnostiam. Matka v konaní neuvádzala žiadne vážne dôvody vedúce ju
k predĺženiu si rodičovskej dovolenky, a to v období, kedy už nemala nárok ani na vyplácanie štátnej
podpory súvisiacej so zabezpečovaním starostlivosti o najmladšieho syna. Za ďalšiu podstatnú zmenu v
pomeroch matky maloletých odvolací súd posúdil moment uzavretia pracovného pomeru v spoločnostiZ. K. s.r.o. na pracovnú pozíciu obchodný manažér, kde dosahovala v priebehu trvania pracovného
pomeru (t.j. od 12.11.2018 do 31.03.2020) priemerný mesačný príjem vo výške cca 555 eur netto, a
to aj s výhradou odvolacieho súdu k výške dosahovaného príjmu, posudzovaného v kontexte matkou

dosiahnutého vzdelania a jej schopností. Rovnaká úvaha platí aj pokiaľ ide o obdobie od 01.04.2020
do januára 2021, v ktorom bola matka dobrovoľne nezamestnaná, v období od 4/2020 do leta 2020
poberala ošetrovné v sume 12 eur na maloletú D., pričom za uvedené obdobie dostatočne nepreukázala
svoju riadnu snahu zamestnať sa a dosahovať príjem zodpovedajúci kritériám uvedeným v § 62 ods.2
Zákona o rodine (za riadnu snahu nie je možné posúdiť matkou doloženú emailovú komunikáciu z

31.03.2020 týkajúcu sa ponuky na pozíciu vedúci výrobného oddelenia v tlačiarni a aktuálne ani v
priebehu odvolacieho konania doloženú komunikáciu matky z 17.02.2022 s personálnou agentúrou B.
s.r.o. a zo dňa 24.02.2022 so spol. K.). Odvolací súd nemohol nezohľadniť ani zistenia týkajúce sa
aktivít matky po januári 2021 až do súčasnosti, kedy založila vlastnú obchodnú spoločnosť a doklady
doložené matkou smerujú k úvahe, že až do júna 2021 nedosahovala v tejto spoločnosti žiaden príjem,
od mája 2021 vykonáva činnosť obchodného zástupcu pre spoločnosť WX.e, ktorej za dodané práce

vyfakturovala na svoju obchodnú spoločnosť sumu 1 000 eur za 6/2021, 1 049 eur za 8/2021, 950 eur
za 9/2021, 1021 eur za 10/2021, 1000 eur za 11/2021, 1 004 eur za 12/2021, 1 046 eur za 1/2022, 1
135 eur za 2/2022. Odvolací súd na základe takto zisteného skutkového stavu konštatuje, že matka za
obdobie po 15.05.2018 spoľahlivo nepreukázala, že si splnila povinnosť rodiča (majúceho vyživovaciu
povinnosť k maloletým deťom) využiť naplno svoj pracovný potenciál tak, aby v potrebnom rozsahu

mohla zabezpečiť výživu všetkých osôb, ktoré sú na ňu odkázané výživou. Zdôrazňuje, že schopnosti a
možnosti povinného (rodičia) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, ale tiež všetkými
ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením,
rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom vyživovacích
povinností a pod. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu

povinnosť voči maloletému dieťaťu je okrem zistenia ich skutočných príjmov aj preverenie podkladov,
odôvodňujúcich záver, či dosahovaný príjem rodiča zodpovedá telesným a duševným schopnostiam,
skúsenostiam v plnení pracovných povinností rodičov, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich
uplatnenia a zároveň je rozhodujúce, či je tu skutočná vôľa dosiahnuť čo najvyšší zárobok, ako aj
objektívne podmienky každého z rodičov na dosiahnutie príjmu, úmerného týmto predpokladom.

29. Uvedené skutkové zistenia následne odvolací súd následne posudzoval v kontexte spravodlivého
vyváženia práv a povinností jednotlivých účastníkov konania, ako aj najlepšieho záujmu maloletých detí.
Aj keď na jednej strane musel zohľadniť nevyužitie jednoznačne existujúceho pracovného potenciálu
na strane matky po 15.05.2018 , na strane druhej nemohol nezohľadniť skutočnosť, že matka už s

ohľadom na úroveň svojho vzdelania (úplné stredoškolské vzdelanie s maturitou), jej pracovnú históriu,
(kedy od narodenia detí nepracovala v oblasti, ktorú vyštudovala), nie je objektívne schopná vyrovnať
sa zárobkovým pomerom otca s dosiahnutým vysokoškolským vzdelaním a dlhoročným zamestnaním
so stabilným príjmom. Zároveň nemohol opomenúť to, že v čase výkonu osobnej starostlivosti každý z
rodičov uhrádza bežné náklady súvisiace s bývaním, stravou, hygienickými potrebami, oblečením pre

deti, (ktoré majú v každej domácnosti a ktoré sa od poslednej úpravy výživného s ohľadom na rast
životných nákladov u oboch rodičov mierne zvýšili), školské potreby podľa potreby, každý z rodičov
uhrádza poplatky súvisiace so školou (ZRPŠ a strava v škole ) pre jedno dieťa a bežné športové
potreby a nad rámec týchto nákladov každý z rodičov uhrádza ďalšie náklady podrobne uvedené v
ods. 27 tohto rozhodnutia, ktorých výška a skladba sa logicky odvíja od výšky životnej úrovne každého

z rodičov. Zohľadňujúc uvedené má odvolací súd za to, že objektívne existujúci nepomer v príjmoch
oboch rodičov (zohľadniac na strane matky príjem, ktorý by po 15.05.2018 mohla dosiahnuť podľa
najvyššie dosiahnutého vzdelania, schopností a možností s akceptovaním možností jej zaradenia sa
na trhu práce v oblasti s najnižšou nezamestnanosťou a súčasne aj počet vyživovacích povinností), je
aj napriek zmene pomerov v príjmovej oblasti matky plne dôvodným ponechanie výživného v sume 100

eur mesačne na každé z oboch maloletých detí, ktoré zaručujú, aby si v dobe, kedy sú maloleté deti v
osobnej starostlivosti matky zachovali životnú úroveň, ktorú majú u otca, dosahujúceho vyšší príjem.

30. Na základe uvedeného podľa § 388 C.s.p. zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že počas
trvania striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine počnúc

dňom 10.10.2018 (t.j. od podania návrhu otca) znížil výživné na maloletú C. C. nar. X.X.XXXX zo sumy
150 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne a na maloletú D. C., nar. X.X.XXXX zo sumy 150 eur
mesačne na sumu 100 eur mesačne, ktoré uložil otcovi platiť k rukám matky maloletých detí, vždydo 15-teho dňa v mesiaci a vo zvyšku návrh otca (požadujúceho zrušenie určeného výživného, resp.
rozhodnutia, že výživné sa počas striedavej osobnej starostlivosti rodičov neurčuje) zamietol.

31. K výroku, ktorým počas trvania striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov bolo počnúc
dňom 10.10.2018 znížené výživné na maloletú C. C., nar. X.X.XXXX zo sumy 150 eur mesačne na
sumu 100 eur mesačne a na maloletú D. C., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 150 eur mesačne na sumu 100
eur mesačne odvolací súd dodáva, že v nadväznosti na ust. § 78 ods.2 Zákona o rodine a na tvrdenia
matky o spotrebovanom výživnom za minulé obdobie, poskytovaným otcom maloletých detí, (ktoré

zároveň nie sú v rozpore s ostatným vykonaným dokazovaním, týkajúcim sa príjmov a nákladov matky
od podania návrhu otca do súčasnosti), ktoré otec v priebehu konania a ani pojednávania nariadeného
odvolacím súdom na prejednanie veci nenamietal, odvolací súd nerozhodoval o povinnosti matky vrátiť
za spätné obdobie nespotrebované výživné. Rodičom dáva napokon do pozornosti aj to, že podľa ust.
§ 76 ods.2 Zákona o rodine je v prípade maloletých detí vylúčené započítanie vykonaných preplatkov
s bežným výživným.

32. Zmenu rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 20.4.2017, č.k. 25P/336/2015 -119, a
to v časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti otca, odvolací súd vo výroku rozhodnutia deklaroval s
poukazom na ust. § 121 C.m.p. a § 78 ods.1 Zákona o rodine.

33. O trovách konania rozhodol podľa § 52, § 58 C.m.p. v spojení s § 396 ods.2 C.s.p.

34. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods.1 C.m.p., § 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).