Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 25, 2022

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Cdo/63/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119212626
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zemková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2022:8119212626.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne mal. I. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Č. XXXX/
XX, XXX XX H., zastúpenej opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, so sídlom
Slovenská 87, 080 01 Prešov, proti žalovanému D. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. XXX, XXX XX
Š., právne zastúpenému JUDr. Martinom Tobiašom, advokátom, so sídlom Protifašistických bojovníkov
4, 080 01 Prešov, o určenie, že žalobkyňa je dedičkou po poručiteľke, vedenej na Okresnom súde

Prešov pod sp. zn. 10C/32/2019, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo
16. decembra 2021 sp. zn. 11/Co/8/2021, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 20. júla 2020 sp. zn. 10C/32/2019
určil, že žalobkyňa mal. I. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. XX, H. je zákonnou dedičkou v III. dedičskej
skupine po poručiteľke Mgr. E. C., nar. XX. D. XXXX, naposledy bytom H., Č.L. XXXX/XX, zomr. X. D.
XXXX a priznal žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Na základe
vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa splnila všetky podmienky,
aby mohla byť dedičkou po poručiteľke a aby dedila v III. dedičskej skupine, a teda že s poručiteľkou

žila v spoločnej domácnosti najmenej rok pred jej smrťou a že bola výživou odkázaná na poručiteľku.
Vo vzťahu k námietke žalovaného ohľadom zmeny stavu v tom, že zákonní zástupcovia žalobkyne už
nie sú v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody súd prvej inštancie uviedol, že k zrušeniu procesného
opatrovníctva v dedičskom konaní nedošlo a preskúmavať predmetné rozhodnutia nemá oprávnenie.

2. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalovaného rozsudkom zo 16.

decembra 2021 sp. zn. 11Co/8/2021 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a sporovým stranám
nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd konštatoval, že vo veci bol v
dostatočnom rozsahu zistený skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny
záver. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie. Naviac uviedol, že
vo vzťahu k ustanovenému opatrovníkovi, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, v kontexte
skutočnosti, že rodičia maloletej sú na slobode, je toto irelevantné, pretože podstatné je to, že rodičia sa

o maloletú dlhodobo nezaujímajú, žiadnym spôsobom sa s ňou nekontaktujú a že maloletá bola zverená
do náhradnej osobnej starostlivosti G. T.. Vo vzťahu k odkázanosti žalobkyne na výživu od poručiteľky
sa odvolací súd nestotožnil, s námietkou žalovaného o tom, že za kľúčový znak je potrebné považovať
dobrovoľnosť. Odvolací súd zdôraznil, že o zverení maloletého dieťaťa do pestúnskej starostlivosti môže
rozhodnúť len súd, a preto okolnosť, že žalobkyňa bola zverená do pestúnskej starostlivosti poručiteľky
rozhodnutímsúdujepreposúdeniedobrovoľnostiirelevantná.Vznikpestúnskejstarostlivostijezaložený

na absolútnej dobrovoľnosti, keďže zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva fyzickej osobe povinnosť
byť pestúnom. K námietke žalovaného o tom, že súd prvej inštancie nebral do úvahy právne posúdenieveci uskutočnené v predchádzajúcom konaní, odvolací súd konštatoval, že uznesenie Okresného súdu
Prešov, vydané notárom JUDr. R.Í. Č. ako súdnym komisárom č. k. 26D/621/2018-95 z 16.01.2019,
nielenže nie je rozhodnutím v zmysle citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku, ale toto

uznesenie ani nenadobudlo právoplatnosť, keďže bolo uznesením Okresného súdu Prešov pod č. k.
26D/621/2018-149 z 13. mája 2019 zrušené a vec bola vrátená súdnemu komisárovi na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Odvolací súd mal za to, že v konaní pred súdom prvej inštancie bol preukázaný
osobný výkon starostlivosti poručiteľky o žalobkyňu a vo vzťahu k odkázanosti žalobkyne výživou na
poručiteľku poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 489/2011-13 z 10.11.2011, v ktorom

Ústavný súd SR ustálil, že obligatórnym hľadiskom pri určovaní výšky výživného je osobný výkon
starostlivosti, ktorý zákon o rodine kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Odvolací súd
bol toho názoru, že aj napriek tomu, že žalobkyňa poberala opakovaný príspevok dieťaťu zvereného
do náhradnej osobnej starostlivosti a poručiteľka poberala na žalobkyňu prídavok na dieťa a rovnako
mala poručiteľka k dispozícii aj výživné platené jej rodičmi, tieto finančné prostriedky nestačili na
výživu žalobkyne. Na základe uvedených skutoční považoval odvolací súd odvolanie žalovaného za

nedôvodné.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, ktorého prípustnosť a
opodstatnenosť vyvodzoval z ustanovení § 420 písm. c) a f) a § 421 ods. 1 písm. a) Civilného sporového
poriadku ( ďalej len „CSP“). Namietal, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý bol súdom

ustanovený ako opatrovník maloletej žalobkyne, nemá právnu subjektivitu. Žalovaný poukázal na § 5
ods. 5 písm. a) bod 1. zákona č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí,
rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 453/2003
Z. z.“) a taktiež na § 73 ods. 2 písm. b) zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a
o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 305/2005 Z. z.“),

ktorý upravuje pôsobnosť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej aj ako „úrad“, alebo „ÚPSVaR“).
Žalovaný mal za to, že zákon č. 305/2005 Z. z. ani CSP neumožňujú ustanoviť strane, ktorá nie je
spôsobilá samostatne konať pred súdom za procesného opatrovníka úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny. Za osobu bez spôsobilosti samostatne konať pred súdom majú konať zákonní zástupcovia, teda
najmä rodičia. Až v prípade, že to nie je možné, môžu byť za tzv. procesného opatrovníka v konaní

v zmysle § 71 CSP ustanovené osoby uvedené v tomto ustanovení. Žalovaný taktiež poukázal na
skutočnosť, že v priebehu konania sa zmenili pomery v tom zmysle, že rodičia maloletej žalobkyne boli
prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Rodičom maloletej boli ich rodičovské práva a povinnosti
zachované. Žalovaný poukázal aj na autoritatívne správanie úradu, ktorý žalobu podal bez súhlasu
maloletej, i bez súhlasu jej zákonných zástupcov. Pokiaľ ide o dovolací dôvod podľa § 420 písm. f)

CSP, žalovaný uviedol, že poručiteľka ako pestún maloletej žalobkyne nemala povinnosť prispievať
na jej výživu, keďže maloletá bola odkázaná na výživu od zákonných zástupcov, ktorým bola súdom
uložená povinnosť platiť výživné na maloletú. V zmysle ustálenej judikatúry, vyživovacia povinnosť
neprechádza z rodičov dieťaťa na pestúna. Pri posúdení odkázanosti osoby výživou na poručiteľku
je podľa žalovaného kľúčovým znakom dobrovoľnosť, pričom v danom prípade bola maloletá zverená

poručiteľke do dočasnej pestúnskej starostlivosti rozhodnutím súdu. Súdy nižších stupňov nesprávne
právne posúdili splnenie podmienok ustanovených § 475 Občianskeho zákonníka, v konaní pred súdom
prvej inštancie, ani pred odvolacím súdom nebolo preukázané, že maloletá žalobkyňa bola výživou
odkázaná na poručiteľku, taktiež nebolo preukázané, že bola tzv. spolužijúcou osobou poručiteľky. Súd
prvej inštancie podľa žalovaného nedostatočne zistil skutkový stav, a to najmä s ohľadom na krytie

potrieb maloletej žalobkyne. Žalovaný považoval rozhodnutie odvolacieho súdu, i jemu predchádzajúce
prvostupňové rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, taktiež uviedol, že rozhodnutie
odvolacieho súdu trpí vadami zmätočnosti, prieči sa základným zásadám civilného procesu a je
odklonom od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Na základe uvedeného žalovaný navrhol,
aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj rozhodnutie súdu prvej inštancie

zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.

4. Opatrovník žalobkyne sa k podanému dovolaniu nevyjadril.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podal v

stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 424 CSP), zastúpený advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania
(§ 443 CSP) skúmal, či sú dané procesné predpoklady pre uskutočnenie meritórneho dovolaciehoprieskumu napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že dovolanie
žalovaného treba odmietnuť.

6. Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

7. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 420 CSP nie je významný subjektívny názor
dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil chyby vymenovanej v tomto ustanovení, ale rozhodujúcim je
výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.

8. K námietke nedostatku procesnej aktívnej legitimácie (§ 420 písm. c) CSP) dovolací súdu konštatuje,
že každý môže pred súdom konať samostatne v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony (§
67 CSP) a v rozsahu, v akom nemá fyzická osoba spôsobilosť samostatne konať pred súdom, koná
za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník (§ 68 CSP), pričom ak to okolnosti vyžadujú, môže
súd rozhodnúť, že ten, kto nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, musí byť v konaní

zastúpený svojím zákonným zástupcom alebo procesným opatrovníkom, aj keď ide o vec, v ktorej by
mohol konať samostatne (§ 9 Civilného mimosporového poriadku, ďalej aj „CMP“). Dovolateľ namietal
konkrétne, že maloletej žalobkyni bol za opatrovníka ustanovený Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
(ďalej aj „ÚPSVaR“), ktorý však zo zákona nemá právnu subjektivitu.

9. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny je orgánom štátnej správy v oblasti sociálnych vecí a služieb
zamestnanosti, ktorého zriadenie a postavenie upravuje zákon č. 453/2003 Z. z. Podľa § 5 ods. 5 písm.
a) zákona č. 453/2003 Z. z. má tento úrad spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania a exekučného
konaniaasamostatnekonaťpredsúdomaleboinýmorgánomverejnejmocivrozsahusvojejpôsobnosti,
uzatvárať dohody, ak tak ustanoví osobitný predpis. Zákon č. 305/2005 Z. z. upravuje v ustanovení §

73 pôsobnosť orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Podľa § 73 ods. 2 písm. b)
bod 3. zákona č. 305/2005 Z. z., Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vykonáva funkciu opatrovníka
podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), a to konkrétne ustanovenie § 60 a § 102
ods. 3 zákona o rodine.

10. Podľa § 60 ods. 1 zákona o rodine, okrem prípadov podľa § 39 ods. 3 a § 57 ods. 4 súd ustanoví
maloletému dieťaťu opatrovníka aj vtedy, ak je to potrebné z iných dôvodov a zároveň je to v záujme
maloletého dieťaťa. Zákonodarca pri formulovaní tohto ustanovenia myslel na prípady, kedy je v záujme
maloletého dieťaťa, aby za neho konal opatrovník, no nie sú splnené podmienky na ustanovenie

opatrovníka podľa § 39 ods. 3 a § 57 ods. 4 zákona o rodine a zároveň rodičia ako zákonní zástupcovia,
nespolupracujú s náhradným rodičom resp. so zariadením, kde je dieťa umiestnené. Jedná sa o tzv.
opatrovníka ad hoc, ktorý sa ustanovuje na konkrétny účel, pričom funkcia tohto opatrovníka zaniká
splnením tohto účelu.

11. Uznesením č. k. 26D/621/2018-74 zo dňa 17.10.2018 bol maloletej žalobkyni ustanovený za
opatrovníka ÚPSVaR Prešov, a to na účel ochrany jej práv a oprávnených záujmov v dedičskom konaní.
Toto uznesenie nebolo napadnuté opravným prostriedkom, takže ani nie je v kompetencii dovolacieho
súdu preskúmavať jeho vecnú správnosť. Keďže ÚPSVaR bol žalobkyni ustanovený za opatrovníka
za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov v dedičskom konaní, je bezpredmetné a

irelevantné, že rodičia maloletej, ako jej zákonní zástupcovia boli medzičasom prepustení z ústavu na
výkon trestu odňatia slobody, keďže opatrovníkovi podľa § 60 zákona o rodine končí jeho funkcia až
splnením účelu, pre ktorý bol ustanovený. Napokon rodičia o maloletú žalobkyňu neprejavovali žiadny
záujem, takže bolo rozhodne v jej záujme, aby úrad pokračoval vo výkone práv a povinností, ktoré mu
vyplývali z funkcie opatrovníka.

12. Civilný sporový poriadok používa v § 420 písm. c) CSP pojem procesný opatrovník. Ak je stranou
sporu fyzická osoba, ktorá nemá procesnú spôsobilosť, musí byť v konaní zastúpená zástupcom. Aktakáto osoba nemá zákonného zástupcu, alebo z dôvodu, že ju zákonný zástupca nemôže v spore
zastupovať, postupuje súd podľa § 69 až 71 CSP a ustanoví jej procesného opatrovníka.

13. Právna úprava zákonného zastúpenia maloletého dieťaťa je pomerne nesystematicky zakotvená v
zákone o rodine, preto dovolací súd zosumarizoval nasledovné:
Osobami, ktorým patrí zákonné zastupovacie právo maloletej osoby sú
- rodičia spoločne,
- jeden rodič, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy, nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,

bol pozbavený výkonu rodičovských práv a povinností, bol mu výkon rodičovských práv a povinností
pozastavený alebo obmedzený v práve zastupovať dieťa,
- poručník, ak obaja rodičia maloletého zomreli, boli pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností,
bol im tento výkon obom pozastavený alebo nemajú plnú spôsobilosť na právne úkony.

Okrem týchto zákonných zástupcov môže podľa zákona o rodine dieťa zastupovať ešte aj:

- kolízny opatrovník, ak sú splnené podmienky § 31 ods. 2 a 3 zákona o rodine,
- opatrovník, a to buď hmotnoprávny, alebo procesný, ustanovený dieťaťu na konkrétny účel, a to na čas
do splnenia tohto účelu, podľa § 60 zákona o rodine
- náhradný rodič - t. j. pestún alebo osoba, ktorej je dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.

14.Vprejednávanejvecimožnokonštatovať,žemaloletejžalobkyni,ktorásícemázákonnýchzástupcov
- rodičov, títo však svoje rodičovské práva a povinnosti vykonávať nemohli, neskôr síce už mohli, ale
zjavne nechceli, bol ustanovený ako procesný opatrovník Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov,
za účelom ochrany jej práv a povinností v dedičskom konaní. V súlade s citovanými ustanoveniami
zákonov č. 453/2003 Z. z. a č. 305/2005 Z. z. je zjavné, že úrad má právnu subjektivitu, môže vystupovať

ako účastník súdneho konania a taktiež môže byť ustanovený maloletému ako opatrovník podľa § 60
zákona o rodine, na konkrétny účel, pričom v prejednávanom spore bola týmto účelom ochrana práv a
povinností maloletej žalobkyne v konaní o dedičstve. Vzhľadom k vyššie uvedeným záverom dovolací
súd konštatuje, že dovolacie dôvody podľa § 420 písm. c) a písm. f) CSP neboli naplnené. Postupom
odvolacieho súdu nedošlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces.

15. Žalovaný prípustnosť svojho dovolania vyvodzoval tiež z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a)
CSP, podľa ktorého dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu.

16. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto

právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

17. Dovolací súd zdôrazňuje, že pre všetky dôvody prípustnosti dovolania vymenované v ustanovení §
421 ods. 1 CSP má mimoriadny význam obsah pojmu „právna otázka“ a to, ako ju dovolateľ vo svojom
dovolaní zadefinuje a špecifikuje. Aby dovolanie bolo podľa tohto ustanovenia prípustné, v dovolaní

nastolená otázka musí byť otázkou právnou (či už hmotnoprávnou, alebo procesnoprávnou, avšak
nikdy nie skutkovou) a zároveň otázkou rozhodujúcou pre rozhodnutie odvolacieho súdu, to znamená
otázkou, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení svoje rozhodnutie založil (t. j. otázkou, od ktorej
vyriešenia záviselo dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu). Právna otázka, na vyriešení
ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v

rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže
byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia.

18. Pre právnu otázku v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP je charakteristický „odklon“ jej riešenia,
ktoré zvolil odvolací súd, od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide tu teda o situáciu, v

ktorej dovolací súd už určitú právnu otázku vyriešil a rozhodovanie jeho senátov sa ustálilo na zvolenom
riešení tejto otázky, avšak odvolací súd sa svojím rozhodnutím odklonil od takto ustálenej rozhodovacej
praxe dovolacieho súdu.19. V dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) CSP, by potom
mal dovolateľ: a/ konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací
súd, b/ vysvetliť (a označením konkrétneho stanoviska, judikátu alebo rozhodnutia dovolacieho súdu

doložiť), v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu, c/ uviesť, ako mala byť táto otázka správne riešená.

20. Uvedené taktiež pramení zo samotného účelu právnej úpravy dovolania v Civilnom sporovom
poriadku, ktorým sa sleduje nielen náprava nesprávností v konkrétnom spore dovolateľa, ale tiež

dosiahnutie cieľov významných z hľadiska celkového rozhodovania všeobecných súdov Slovenskej
republiky: ustanovenie § 421 ods. 1 písm. a) CSP sleduje zámer minimalizovať nežiaduce odklony
rozhodnutí odvolacích súdov od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a tým prispieť k ich jednotnému
rozhodovaniu.

21. Dovolanie ale nie je koncipované ako ďalší riadny opravný prostriedok („ďalšie odvolanie“),

preto pri formulácii právnej otázky (od ktorej vyriešenia záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu) je
potrebné mať na zreteli, aby zároveň bola vymedzená aj dostatočne všeobecným spôsobom tak,
aby vôbec bolo možné konštatovať, že vo vzťahu ku konkrétnej právnej otázke skutočne existuje
alebo neexistuje ustálená príp. rozdielna rozhodovacia prax dovolacieho súdu. Pre posúdenie, či ide
o právnu otázku kľúčovú pre rozhodnutie vo veci samej, a pre posúdenie prípustnosti dovolania nie

je rozhodujúci subjektívny názor strany sporu (účastníka konania), že daná právna otázka môže byť
pre ňu rozhodujúca, ale významný je výlučne záver dovolacieho súdu rozhodujúceho o jej dovolaní.
Napokon je potrebné zdôrazniť, že sama polemika dovolateľa s právnymi závermi odvolacieho súdu,
prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo len kritika toho, ako odvolací súd pristupoval
k riešeniu právnej otázky, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 písm. a), b)

alebo c) CSP v spojení s § 432 ods. 1 a 2 CSP.

22. V prejednávanej veci dovolateľ vo svojom dovolaní namieta, že odvolací súd vec nesprávne právne
posúdil, pretože poručiteľka ako pestún maloletej žalobkyne nebola povinná prispievať na jej výživu,
keďže rodičom maloletej bola súdom uložená povinnosť platiť výživné na maloletú žalobkyňu. Taktiež

poukázal na tzv. dobrovoľnosť, konkrétne že vzťah pestúna a dieťaťa je vzťahom vytvoreným na základe
súdneho rozhodnutia, nie na základe obojstrannej dobrovoľnosti. Dovolateľ mal za to, že neboli splnené
podmienky k tomu, aby maloletá žalobkyňa dedila po poručiteľke v III. dedičskej skupine.

23. Dovolací súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že dovolateľ v podanom dovolaní, pri

vymedzení dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. písm. a) CSP neuviedol konkrétny judikát resp.
rozhodnutie dovolacieho súdu, od ktorého sa mal odvolací súd v danom spore odchýliť pri riešení
nastolenej právnej otázky - okruh dedičov po poručiteľke. Dovolateľ poukázal len na rozhodnutie
súdneho komisára Okresného súdu Prešov, sp. zn. 26D/621/2018 z 16. januára 2019, ktorým bola
ukončená účasť maloletej žalobkyne v dedičskom konaní. Dovolateľ mal za to, že odvolací súd mal

brať do úvahy právny názor vyslovený v tomto rozhodnutí a svojím konaním sa od tohto rozhodnutia
odchýlil. Predmetné uznesenie súdneho komisára však bolo uznesením Okresného súdu Prešov sp.
zn. 26D/621/2018 z 13. mája 2019 zrušené. Predmetné uznesenie rozhodne nemožno považovať za
ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu. Dovolateľ iné rozhodnutie, od ktorého sa mal odvolací
súd pri riešení právnej otázky, či je maloletá žalobkyňa dedičkou po poručiteľke odchýliť, neuviedol.

24. Na základe vyššie uvedeného, dovolací súd konštatuje, že dovolateľ nenaplnil podmienku
požadovaného odôvodnenia svojho dovolania vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1
písm. a) CSP. Obiter dictum, dovolací súd k právnemu posúdeniu nastolenej právnej otázky uvádza
nasledovné:

25. Podľa § 475 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „O.z.“), ak nededí manžel ani žiadny z rodičov,
dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po
dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú
domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.

26. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že dedičom v tretej dedičskej skupine, mimo príbuzných, môže
byť osoba, ktorá kumulatívne spĺňa tieto podmienky:
- žila s poručiteľom v spoločnej domácnosti najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou- s poručiteľom sa spolu starali o spoločnú domácnosť alebo bola na poručiteľa odkázaná výživou.

27. Osoba spolužijúca s poručiteľom v spoločnej domácnosti (v zmysle ustanovení § 474 ods. 1 a §

475 O. z.) musí svojou osobnou činnosťou finančne alebo akýmkoľvek iným spôsobom prispievať k
udržiavaniutejtodomácnosti,pokiaľjejvtomnebrániprechodnézdržovaniesanainommiestezvážnych
dôvodov.

Ak sa o spoločnú domácnosť nestarala, môže tu dediť zo zákona iba vtedy, ak bola na poručiteľa

odkázanávýživou.Postačí,akporučiteľtejtoosobeajdobrovoľneposkytovalúhradunavýživubezplatne
z dôvodu uvedenej odkázanosti výživou na poručiteľa (3 Cz 74/78).

28. Podmienku spolužitia v spoločnej domácnosti dovolateľ nespochybňoval. Dovolateľ však mal za to,
že nebola splnená podmienka odkázanosti výživou na poručiteľku, a to vzhľadom k tomu, že rodičom
maloletej, ako jej zákonným zástupcom, bola rozhodnutím súdu uložená vyživovacia povinnosť vo

vzťahu k maloletej. Za osobu odkázanú výživou na poručiteľa sa podľa dovolacieho súdu považuje
aj osoba, ktorá nemala vlastný zdroj príjmov na úhradu svojich osobných potrieb a zároveň nemala
voči nikomu nárok na ich úhradu a poručiteľ jej dobrovoľne a bezplatne toto plnenie poskytoval. Medzi
takéto osoby možno nepochybne zaradiť aj osoby zverené poručiteľovi do pestúnskej starostlivosti.
Dovolací súd berie na zreteľ skutočnosť, že maloletá žalobkyňa poberala opakovaný príspevok dieťaťu

zverenému do náhradnej osobnej starostlivosti a poručiteľka poberala na žalobkyňu prídavok na dieťa,
z ktorých poručiteľka uhrádzala výdavky spojené s potrebami maloletej žalobkyne a taktiež mala k
dispozícií aj výživné od rodičov maloletej žalobkyne. Zároveň sa však dovolací súd stotožnil s názorom
odvolacieho súdu o tom, že tieto peňažné prostriedky nemohli/nemuseli stačiť na výživu žalobkyne
a poručiteľka musela na jej výživu prispievať z vlastných peňažných prostriedkov. Nezanedbateľnou

skutočnosťou je aj osobná starostlivosť poručiteľky o maloletú ako aj vytvorenie harmonického a
bezpečného prostredia pre výchovu žalobkyne, čo vyplýva zo správy, ktorú vypracoval Úrad práce,
sociálnychvecíarodinyPrešov5.decembra2016,22.mája2017,7.decembra2017(l.č.38-40súdneho
spisu). Z tohto záveru možno jednoznačne vyvodiť, že poručiteľka na výživu žalobkyne prispievala, čo
je z hľadiska posúdenia právnej otázky, či je maloletá žalobkyňa dedičkou po poručiteľke, rozhodujúce.

29. Záverom dovolací súd konštatuje, že dovolací dôvod podľa § 420 písm. c) a písm. f) CSP nebol
naplnený a dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP nebol vymedzený spôsobom uvedeným v
§ 432 až §435 CSP, na základe čoho dovolanie podľa § 447 písm. f) CSP odmietol.

30. Rozhodnutie o trovách dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 druhá veta
CSP).

31. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.