Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Monday, May 16, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14Co/1/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120202345
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8120202345.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu
JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Andreja Radomského v sporovej veci žalobcu: SWIPO s.r.o., so sídlom
Matice slovenskej 1, 091 01 Stropkov, IČO: 36 457 043, proti žalovaným: 1/ D.. O. X., Z.. X.X.XXXX,
B. Q. X/XX, XXX XX Ž., 2/ D.. O. F., Z.. X.X.XXXX, B. L. Q. Č.. XXX, XXX XX L. Q., zastúpeného:
občianskym zástupcom P.. K. G., Z.. X.X.XXXX, B. L. Q. XXX, XXXXX L. Q., 3/ V. V., Z.. XX.X.XXXX,

B. B. X/X, XXX XX Š. Z. V., 4/ A. T., Z.. X.XX.XXXX, B. K. E.. F. XXXX/X, XXX XX Q. Z. V., 5/ G. F.,
Z.. XX.X.XXXX, B. J. XXX/X, XXX XX B. B., 6/ D.. G. P., Z.. XX.X.XXXX, B. J. XXX/X, XXX XX B. B.,
7/ G. P., Z.. XX.X.XXXX, B. J. XXX/X, XXX XX B. B., 8/ J. F., Z.. X.X.XXXX, B. A., O. XXX, 9/ Š. M.,
Z.. XX.XX.XXXX, B. Q. XXXX/X, XXX XX X. - V., 10/ I. F., Z.. XX.X.XXXX, B. Š. XXXX/XX, XXX XX X.,
11/ Č. V., Z.. XX.X.XXXX, B. X. XXX/X, XXX XX X., 12/ D.. F. M., Z.. XX.X.XXXX, B. Ž. XXXX/XX, XXX
XX X.-V., 13/ O. F., Z.. XX.X.XXXX, B. A. XXX/XX, A., 14/ O. L., Z.. XX.X.XXXX, B. L.A. XXXX, Q., Č.,

15/ X. M., Z.. XX.X.XXXX, B. Q. L. XX, XXX XX Q. L., 16/ E. Š., Z.. XX.X.XXXX, B. Q. XX, XXX XX Q.,
17/ D.. E. F., Z.. XX.X.XXXX, B. J. XXXX/X, XXX XX A., o určenie vlastníctva, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 29C/9/2020-351 z 2.6.2021, zhodou hlasov členov senátu, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie odmieta.

Žalovaným nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou
sa žalobca voči žalovaným domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedeným v LV č.
XXX, č. XXX, č. XXX, č. XXX a č. XXX, nachádzajúcich sa v kat. úz. A.. Žalobu žalobca odôvodňoval
tým, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol na základe opatrenia konkurzného súdu, ktorým bol
odsúhlasený predaj predmetných nehnuteľností. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že predmetné

nehnuteľnosti boli v rámci reštitučných konaní podľa Zákona o pôde vydané žalovaným v 1/ až 14/ rade
ako právnym nástupcom oprávnených osôb, a tiež právnemu predchodcovi žalovaných v 15/ až 17/ rade
ako oprávneným osobám.

2. Súd prvej inštancie zdôraznil to, že pre úspech určovacej žaloby v konaní bolo zodpovedanie otázky
existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Procesná povinnosť preukázať, že v

čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje
toho, kto sa tohto určenia domáha (§ 137 písm. c) CSP).

3. V konaní bolo preukázané, že v rámci uplatňovania reštitučných nárokov podľa Zákona o pôde
boli právnym predchodcom žalovaných vydané predmetné nehnuteľnosti. X. Q. A., Š.K. X. A. v
zákonom stanovenej lehote uzatvoril s oprávnenými osobami dohodu o vydaní uvedených pozemkov.

Príslušnými orgánmi verejnej správy, ako aj súdmi v rámci správneho súdnictva, bolo konštatované,
že po transformácii štátneho podniku na akciovú spoločnosť bol na jej majetok vyhlásený konkurz av rozpore s blokačným ustanovením § 5 Zákona o pôde boli predmetné nehnuteľnosti, na ktoré bol
uplatnený reštitučný nárok, zahrnuté do konkurznej podstaty a následne odpredané v konkurznom
konaní. Porušenie uvedeného zákazu má za následok neplatnosť takéhoto právneho úkonu, ktorá

nastávapriamozozákonabeztoho,abybolopotrebnéneplatnosťpríslušnýchprávnychúkonovosobitne
vysloviť v inom sporovom konaní, vrátane vylučovanej žaloby podľa § 19 zákona č. 328/1991 Zb. o
konkurze a vyrovnaní. Poukázal v tomto smere aj na závery plynúce z rozsudku Najvyššieho súdu SR
pod sp.zn. 2Sžo/331/2019.

4. Súd prvej inštancie konštatoval, že ak boli splnené podmienky na vydanie reštituovaných pozemkov,
následne uzatvorená zmluva o prevode týchto nehnuteľností, hoci uzavretá aj v rámci konkurzného
konania, nemôže privodiť nadobudnutie vlastníctva kupujúcim. Za takéhoto stavu súd prvej inštancie
uzavrel, že niet nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcu na určovacej žalobe, keďže súd prvej
inštancie by musel pre účely uvedeného súdneho konania ako prejudiciálnu otázku riešiť zákonnosť a
správnosť individuálnych správnych aktov v predmete vydania nehnuteľností v reštitučnom konaní, ku

ktorým sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva.

5. Odkazom aj na závery plynúce z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 4Cdo/123/2003 a 3Cdo/45/2008,
ale i na závery plynúce z rozhodnutia Ústavného súdu SR II.ÚS/145/2019, súd prvej inštancie uzavrel,
že nie je možné v tomto konaní riešiť ako predbežnú otázku nadobudnutia vlastníckeho práva bez toho,

aby takéto rozhodnutie, ktoré bolo vydané príslušným správnym orgánom, bolo v príslušnom inštančnom
postupe zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Z princípu právneho štátu vyplýva požiadavka,
aby orgány verejnej moci o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie
rozhodovali zásadne rovnako. Je preto vylúčené, aby všeobecný súd Slovenskej republiky posúdil
hmotnoprávny vzťah žalobcu a žalovaných pri uplatňovanom reštitučnom nároku rozdielne, ako to urobil

správny orgán pri vydaní individuálneho správneho aktu a následne súdy v rámci správneho súdnictva
pri posudzovaní jeho zákonností.

6. S odkazom na zásadu prejudiciality vyjadrenú v § 194 ods. 2 CSP preto súd prihliadal na rozhodnutia
správnych orgánov i súdov v rámci správneho súdnictva, a tieto v tomto konaní akceptoval a za daného

stavuprizávereoneexistenciinaliehavéhoprávnehozáujmunažiadanomurčenížalobuakonedôvodnú
zamietol.

7. Súd prvej inštancie napokon rozhodol aj o priznaní nároku na náhradu trov žalovaným v 2/ a 9/ rade
v rozsahu 100 %. Ostatným žalovaným nárok na náhradu trov konania nepriznal.

8. V zákonom stanovenej lehote bolo súdu prvej inštancie v elektronickej podobe doručené odvolanie
označené ako odvolanie žalobcu, v ktorom odvolateľ namieta závery súdu prvej inštancie o zamietnutí
žaloby i o náhrade trov konania, tvrdiac, že sú naplnené odvolacie dôvody v zmysle ustanovenia § 365
ods. 1 písm. d), písm. f), písm. h) CSP. Odvolateľ v dôvodoch odvolania konkretizuje námietky tak,

že vytýka súdu prvej inštancie, že sa opieral výslovne len o dôkazy, ktoré predložil žalovaný, pričom
nebral do úvahy viaceré dôležité skutočnosti. Medzi takéto radí to, že právni predchodcovia žalobcu
nadobudli pozemky od spoločnosti KOVOHUTY Krompachy, a.s. s tým, že celé konkurzné konanie
bolo dozorované konkurzným súdom - Krajským súdom v Košiciach, ktorý potvrdil prevod vlastníctva
k sporným pozemkom. Nesprávne súd vychádzal z toho, že boli splnené podmienky na reštitúciu z

dôvodu, že neslúžili tieto pozemky na účel, na aký boli vyvlastnené. Strelnica bola v utajovanom režime
a bola strelnicou ľudových milícií, pričom boli predložené doklady, ktoré svedčili o jej existencii. O
tvrdených podpísaných dohodách medzi pánom Hricom a právnym predchodcom žalobcu KOVOHUTY
Krompachy, a.s. nemal vedomosť nikto, nakoľko sa tieto neriešili ani v konkurznom konaní.

9. Odvolateľ v podanom odvolaní namieta, že záver súdu prvej inštancie o neexistencii naliehavého
právneho záujmu na žiadanom určení nie je daný, je nesprávny. Bez vlastníctva k sporným pozemkom
žalobca nie je oprávnený vykonávať svoje podnikateľské aktivity spočívajúce v prevádzkovaní strelnice.
Navrhuje preto, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napádaných výrokoch zrušil a vec
mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.

10. Žalovaní v 1/ a 2/ rade vo vyjadrení k podanému odvolaniu označili rozhodnutie súdu prvej inštancie
za vecne správne, dostatočne odôvodnené a samotné odvolanie nedôvodné. Navrhli, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.11. Podaním z 5.11.2021, doručeným súdu prvej inštancie elektronickou formou z elektronickej adresy
[email protected] bolo súdu prvej inštancie doručené podanie označené ako vyjadrenie k vyjadreniam

žalovaných v 1/ a 2/ rade, v ktorom žalobca zotrváva na svojich odvolacích námietkach, tvrdiac to, že
súdy opomenuli, resp. nechcú pripustiť to, že jednou z podmienok, ktorú museli oprávnené osoby v rámci
reštitúcie splniť, bolo aj preukázanie toho, že vyvlastnené pozemky neslúžili svojmu účelu. Do pozornosti
preto opakovane dáva to, že strelnica fungovala v utajenom režime, a preto tvrdenia žalovaných o tom,
že pozemky neslúžili účelu, na ktorý boli vyvlastnené, sú zavádzajúce. Zotrváva na tom, aby odvolací

súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.

12. Žalovaní v 1/ a 2/ v stanovisku k podanému vyjadreniu žalobcu zotrvali na svojich skutkových
zdôvodneniach i postoji pred súdom prvej inštancie ale i v stanovisku k podanému odvolaniu. Zdôraznili
opakovane to, že odvolaním napadnutý rozsudok je vecne správny, dostatočne odôvodnený, vychádza
zo správne zisteného skutkového stavu, námietky žalobcu označujú za zavádzajúce. Chcú, aby súdnym

rozhodnutím bol privodený už stav, keď sa spor, ktorý trvá už takmer 30 rokov, s konečnou platnosťou
vyrieši. Žalobcove aktivity považuje žalovaný v 1/ rade len za obštrukcie s cieľom predlžovať súdne
spory donekonečna.

13. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) pred vecným prejednaním podaného odvolania

skúmal procesné podmienky, za ktorých môže vo veci konať a rozhodnúť (§ 378 ods. 1 CSP, § 161
ods. 1 CSP).

14. V rámci skúmania procesných podmienok konania odvolací súd zistil, že spoločnosť žalobcu je
vedená v obchodnom registri Okresného súdu Prešov, v oddiele Sro, vo vložke č. 11317/P s tým,

že jediným spoločníkom tejto spoločnosti je spoločnosť VATECH, s.r.o., ktorá však podľa výpisu z
obchodného registra zanikla ex offo výmazom od 13.10.2020 bez právneho nástupcu. Zároveň však,
a čo je podstatné pre rozhodnutie o podanom odvolaní, odvolací súd zistil, že zo spisu, ktorý mu bol
predložený na rozhodnutie o odvolaní z Okresného súdu Prešov vyplýva aj to, že podané odvolanie
bolo súdu doručené elektronicky, ale podľa výsledku informatívneho overenia podpisov a pečatí v

elektronickej správe sú dokumenty doručené elektronicky dňa 26.7.2021 „bez podpisu a bez pečate“.
Takéto podanie nebolo následne súdu v 10-dňovej lehote doplnené predložením v elektronickej podobe
s autorizáciou podľa osobitného predpisu. Podobné údaje s absenciou údaju o podpise alebo pečati
sa týkajú aj podania, ktoré je realizované doručením súdu prvej inštancie označené ako vyjadrenie k
stanovisku žalovaných v 1/ a 2/ rade k podanému odvolaniu, ktoré bolo doručené súdu prvej inštancie

najskôr 8.11.2021 z e-mailovej adresy [email protected] (č.l. 377 - 378 spisu) a potom 15.11.2021 cez
podateľňu MS SR, pričom aj z údajov o doručovaní tejto elektronickej správy (viď č.l. 382), vyplýva, že
na tomto podaní absentuje údaj o podpise alebo pečati.

15. Aj z výstupu z elektronického súdneho spisu je zrejmé, že podané odvolanie žalobcu nie je opatrené

elektronickým podpisom (viď výstup z ESS na č.l. 398 spisu).

16. Z uvedených dôvodov odvolací súd poskytol priestor žalobcovi, aby sa vyjadril k uvedeným
skutočnostiam týkajúcim sa existencie zápisov spoločnosti žalobcu v obchodnom registri (zánik jediného
spoločníka bez právneho nástupcu), ale predovšetkým aj k aplikácii ustanovení § 125 ods. 1, 2 CSP, §

127 ods. 1 písm. e) CSP i § 363 CSP v nadväznosti na ustanovenia § 23 ods. 1 písm. a) bod 1, bod 2
Zákona o e-Governmente (zákon č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov
verejnej moci), ale tiež aj aplikácii § 2 a nasl. zákona č. 272/2016 Z.z.. Vo výzve odvolacieho súdu č.k.
14Co/1/2022-401 odvolací súd upozornil na dôsledky, ktoré sú spojené s tým, že elektronické podanie
nemalo náležitosti žiadané aplikáciou ustanovenia § 125 ods. 1, 2 CSP, čo je možné riešiť do úvahy

prichádzajúcim postupom, podľa ktorého sa na podané odvolanie nebude prihliadať.

17. Žalobca na uvedené výzvy odvolacieho súdu odpovedal podaním, v ktorom oznámil len to, že na
obchodný register (registrovému súdu) poslal písomnosti, ktoré sa týkajú návrhu na zmenu zapísaných
údajov spoločnosti žalobcu. Na výzvu odvolacieho súdu, týkajúcu sa absencie elektronického podpisu

na elektronickom podaní, žalobca svoje stanovisko neoznámil.

18. Podľa § 125 ods. 1, 2 CSP (zákona č. 160/2015 Z.z. podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej
podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bezautorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

19. Podľa § 127 ods. 1 písm. e) CSP je všeobecnou náležitosťou podania aj jeho podpis.

20. V zmysle ust. § 363 CSP sa aj na odvolanie vzťahujú ustanovenia CSP o všeobecných náležitostiach
podania.

21. Zákon č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (Zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon
o e-Governmente“) v prípade autorizácie elektronických podaní zo strany osoby, ktorá nie je orgánom
verejnej moci, upravuje viaceré možnosti, a to v závislosti od toho, či sa podľa osobitného zákona (v
tomto prípade podľa Civilného sporového poriadku) vyžaduje vlastnoručný podpis alebo vlastnoručný

podpis, ktorý musí byť úradne osvedčený.

22. V tomto prípade sa na podanie odvolania vyžaduje vlastnoručný podpis bez potreby úradného
osvedčenia.

23. Pri vlastnoručnom podpise bez potreby úradného osvedčenia ponúka Zákon o e- Governmente
dve možnosti autorizácie, ktoré sú uvedené v § 23 ods. 1, písm. a) bod 1. a bod 2. Prvý a druhý
bod citovaného ustanovenia sú dvoma odlišnými spôsobmi autorizácie, pričom podľa prvého bodu (§
23 ods. 1, písm. a) bod 1) je možné elektronické podanie autorizovať kvalifikovaným elektronickým
podpisom, ktorý sa vyhotovuje použitím prostriedku, ktorým disponuje podpisovateľ, v tomto prípade

eID kartou. Elektronický podpis sa nevytvára prostredníctvom funkcie prístupového miesta, tak ako
je to podľa druhého bodu citovaného ustanovenia (§ 23 ods. 1, písm. a) bod 2), ale vytvára ho
podpisovateľ svojim certifikátom na eID karte. Autorizácia podľa § 23 ods. 1, písm. a) bod 2. Zákona o
e-Governmente sa vykonáva na to určenou funkciou prístupového miesta, teda nepoužije sa certifikát,
ktorý bol podpisovateľovi vydaný na eID karte.

24. Autorizovať elektronické dokumenty možno kvalifikovaným elektronickým podpisom - KEP (fyzické
osoby), KEP alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou (právnické osoby), KEP a mandátnym
certifikátom s pripojenou časovou pečiatkou alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou s pripojenou
časovou pečiatkou (OVM) v súlade so zákonom o dôveryhodných službách (viď aj § 2 a nasl. zákona

č. 272/2016 Z.z.).

25. V predmetnej veci je pre prejednanie podaného odvolania relevantným posúdiť to, či došlo k
účinnému podaniu opravného prostriedku proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie.

26. Niet pochybností o tom, že podanie odvolania je podaním vo veci samej (§ 123 ods. 2 CSP).

27. Na podanie odvolania zákon vyžaduje vlastnoručný podpis bez potreby úradného osvedčenia (viď
§ 125 ods. 2 a § 127 ods. 1 písm. e) CSP).

28. Podľa informácie získanej od Ústredného portálu verejnej správy v súčasnosti spôsob autorizácie
podľa bodu 2 § 23 ods. 1 písm. a) Zákona o e-Governmente nie je implementovaný a pre spôsob
podľa bodu 3 nebol vydaný vykonávací predpis, ktorý by upravil konkrétnu formu uznaného spôsobu
autorizácie (viď č.l. 408 spisu).

29. Pre účinné podanie opravného prostriedku elektronickými prostriedkami sa potom aj v predmetnej
veci vyžadovalo to, aby odvolanie bolo podpísané platným kvalifikovaným elektronickým podpisom, bez
ktorého nemá podané odvolanie náležitosti aké sú žiadané aplikáciou ustanovenia § 123 ods. 2 v spojení
s ustanovením § 125 ods. 2 a § 127 ods. 1 písm. e) CSP.

30. Podané odvolanie bolo urobené v elektronickej podobe bez autorizácie (kvalifikovaného
elektronického podpisu) a v zmysle ustanovenia § 125 ods. 2 CSP nebolo dodatočne doplnené podaním
doručeným príslušnému súdu v lehote 10 dní urobeným v listinnej podobe a ani v elektronickej podobe
so zaručeným elektronickým podpisom.31.Žalobcaaninavýzvuodvolaciehosúduvstanovenejlehote10dnínespochybniluvedenéskutočnosti
o absencii kvalifikovaného elektronického podpisu na podanom odvolaní, a teda zjavne podané

odvolanie v elektronickej podobe bolo bez príslušnej zákonom vyžadovanej autorizácie. Teda neboli
spochybnené tie skutkové okolnosti, ktoré sú známe zo spisu a ktoré dal na vedomie žalobcovi aj
odvolací súd vo výzve z 27.4.2022.

32. Podľa § 386 písm. d) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa § 363, ak

pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

33. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

34. Už vyššie sú uvedené všeobecné náležitosti podania tak, ako plynú z aplikácie ustanovenia §
123 ods. 2, § 125 ods. 1, 2 CSP i z aplikácie ustanovenia § 127 ods. 1 písm. e) CSP. Pri zistenom
závere o absencii autorizácie podania urobeného v elektronickej podobe, a teda pri nesplnení náležitosti
odvolania týkajúcej sa podpisu podania s tým, že podané odvolanie v elektronickej podobe bez
autorizácie nebolo dodatočne doplnené predložením elektronickej ani listinnej podoby so zákonom

určenými náležitosťami, odvolaciemu súdu neostala iná možnosť len podané odvolanie pri postupe
podľa § 386 písm. d) CSP odmietnuť. Bez podaného odvolania, v ktorom absentujú zákonné náležitosti,
nebolo možné v odvolacom konaní pokračovať.

35.KpodobnýmzáverompriposudzovanínáležitostiautorizácieelektronickéhopodaniadospelÚstavný

súd SR vo svojich rozhodnutiach I.ÚS/521/2019 zo 17.12.2019, I.ÚS/484/2019 z 11.2.2020, či Najvyšší
súd SR v uznesení 1Obdo/22/2020 zo 14.10.2020.

36. Osvojujúc si aj v uvedených rozhodnutiach Ústavného súdu SR i Najvyššieho súdu SR prijaté závery,
odvolací súd pri konštatovaní, že odvolanie nebolo podpísané platným kvalifikovaným elektronickým

podpisom a funkcia pre autorizáciu elektronických podaní podľa § 23 ods. 1 písm. a) bodu 2 Zákona o
e-Governmente nie je implementovaná a podľa § 23 ods. 1 písm. a) bod 3 pre absenciu vykonávacieho
predpisu nevyužiteľná, nemal inú možnosť len rešpektovať kogentnú právu úpravu a podané odvolanie
odmietnuť.

37. Odvolací súd zároveň rozhodol aj o náhrade trov odvolacieho konania. S výnimkou žalovaných v 1/ a
2/radeniesúzobsahuspisuzrejmé,aniznámevýdavky,ktorébyostatnýmžalovanýmvzniklivsúvislosti
s týmto odvolacím konaním. Žalovaní v 1/ a 2/ rade síce podali vyjadrenie k podanému odvolaniu, ale
žiaden z nich neuplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ani nie sú zrejmé výdavky, ktoré
s takýmto podaným vyjadrením k odvolaniu by boli tieto žalované strany znášali. Rešpektujúc preto

aplikáciu aj článku 17 Základných princípov CSP, odvolací súd žalovaným náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal. Žalobcovi, ktorý s podaným odvolaním bol neúspešný, nárok na náhradu trov konania
neprislúcha (§ 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP).

38. Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).