Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 27, 2021

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 2T/34/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318010184
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Daňo

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2021:8318010184.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdHumennésamosudcomJUDr.IvanomDaňomvtrestnejveciobžalovanéhoT.H.,preprečin

ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie §
138 písm. h/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.07.2021 v Humennom, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný : T. H. Y. Š. F. Ľ. Y., A.. XX. X. XXXX Q. M., S. W. M., F. XXXX/XX,

j e v i n n ý , že

dňa 13. 12. 2016 v čase okolo 10.35 hod viedol osobné motorové vozidlo zn. Ford Focus e. č. HE-760BO

po ulici Laboreckej v Humennom smerom od čerpacej stanice OMV k nákupnému centru BILA a na
priechode pre chodcov pri Tatrabanke zrazil cyklistu U. N., A.. XX.XX.XXXX, sediaceho na bicykli, ktorý
prechádzal po priechode pre chodcov smerom od železničnej zastávky mesto Humenné k Tatrabanke
takým spôsobom, že cyklista s bicyklom narazil za predné ľavé koleso osobného motorového vozidla,
následne z bicykla spadol a utrpel zranenia a to pertrochanterickú zlomeninu stehennej kosti vpravo s
posunom, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia v trvaní 180 dní, počas ktorej mohol byť obmedzený
v obvyklom spôsobe života, čím ako vodič porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c/ Zákona č. 8/2009 Z.

z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a spáchal čin závažnejším spôsobom konania tým,
že porušil dôležitú povinnosť vyplývajúcu mu z jeho postavenia ako vodiča,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138
písm. h/ Tr. zák..

Za to sa o d s u d z u j e :

Podľa § 157 ods. 2 Tr. zák. s použitia § 36 písm. j/, l/, n/, § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody

v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť)
mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. súd ukladá obžalovanému aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá

všetkých druhov na dobu 1 (jedného) roka.Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa poškodený U. N., A.. XX.XX.XXXX, S. W. M., E. XXXX/XX, s nárokom
na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Humenné podal na obž. T. H. obžalobu pre skutok právne kvalifikovaný
ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na
ustanovenie § 138 písm. h/ Trestného zákona, § 139 písm. e/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť
na tom skutkovom základe, ako je uvedený v obžalobe doručenej súdu dňa 09.03.2018.

Súd na nariadených hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedka

- poškodeného U. N., znalcov Ing. Ladislava Sarváša, MUDr. Dušana Sukovského, Ing. Jána Sabá a
doc. Ing. Pavla Kohúta, PhD., prečítaním ďalších listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah trestného spisu
a na základe výsledkov takto vykonaného dokazovania zistil a ustálil skutkový stav tak, ako je uvedený
aj vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 13.12.2016 išiel od OMV, pred
prechodom pre chodcov stálo jedno auto, on za ním zastavil. Oproti stálo auto. Ľudia prešli, následne
sa pohlo auto pred ním, obžalovaný išiel za ním. Registroval pred sebou auto, prechod bol prázdny.
Odrazu z boku niečo buchlo, pozrel do okna a čosi spadlo. Už ho tam nejaký chlap dvíhal. Dali ho z cesty
nabok, potom nejaké paničky priniesli stoličku. Na otázku obžalovaného, čo robil, mu muž - poškodený

odpovedal, že ho nevidel a dodal, že sa ponáhľal na sociálnu poisťovňu, lebo bol u lekára. Obžalovaný
poškodeného pred zrážkou vôbec neregistroval, poškodenému povedal, že zavolá policajtov a sanitku,
avšak tento mu povedal, že mu nič nie je, že si oddýchne a ide preč. Obžalovaný si zapálil cigaretu
kedy uvidel, že poškodený telefonuje. Volal dcére, že čo ona povie. Potom prišiel nejaký pán, prišli
policajti, sanitka, dali im policajti fúkať. Policajt si robil svoju prácu a ten pán stále hovoril, aby fotil spredu.

Poškodený mu povedal predtým, že mu nič nie je, že sa len preľakol. Obžalovaný mu povedal, že
chráme na nohu, k čomu uviedol, že to nič, že to z toho, že spadol. Následne ho zobrala sanitka.

Z výpovede svedka - poškodeného U. N. na hlavnom pojednávaní vyplýva, že v kritickej dobe sedel
na bicykli a išiel nohami, ktoré mal na zemi. Sedačku má tak spravenú. K priechodu prišiel tak, že mal

nohy na pedáloch. Následne pred priechodom pre chodcov zastavil, pozrel sa na ľavú stranu, nešlo nič,
potom prešiel polovicu cesty. Na priechode mal nohy z pedálov dole. Pozeral sa na obe strany, pričom
neregistroval žiadne autá. Z bicykla nezostúpil pre bolesť lýtok. Zrazený bol na druhej strane, z jeho
pohľadu na vzdialenejšej strane, čo prichádzali autá z pravej strany, a to pri stredovej čiare. Zasiahnutý
bol na predné koleso bicykla. Do auta nenarazil, auto ho zrazilo. Potom spadol na ľavú stranu na zem.

Ležal, nebol nikto kto by ho zodvihol. Auto, ktoré ho zrazilo zastavilo, ale vedľa, ďalej za prechodom.
Vodič vozidla, ktoré ho zrazilo za ním prišiel až potom, keď bol za cestou. Nerozprával sa s ním. Keď
sedel, priniesli mu stoličku z banky.

ZnaleczodborucestnejdopravyIng.LadislavSarvášnahlavnompojednávaníuviedol,žetrvánasvojom

znaleckom posudku. Znalecký posudok vypracoval z údajov, ktoré boli zadokumentované v zápisnici
z preverovacieho pokusu priamo. Nevychádzal iba v teoretickej rovine, ale priamo sa zúčastnil na
preverovacom pokuse, kde merali čas chodca od okraju vozovky do miesta zrážky. Tieto údaje boli
zadokumentované políciou, čo bolo 6,7 metra a potom pri pokuse najprv brali cyklistu a merali čas od
začiatku po miesto zrážky. Výsledky znalec spriemeroval po piatich pokusoch a priemerný čas je okolo

11,24 - 11,48 sekúnd, keď tlačil bicykel. Obdobne testovali aj vodiča z jeho východiskovej polohy po
miesto zrážky a tam namerali hodnoty 4,82 sekúnd. Poškodený podľa znalca mal jednoznačne vidieť
vozidlo. Keď stál a sa pohol, tak už mal vidieť v zornom poli tých 3,7 m kedy už bol cyklista vo vozovke.
Technickou príčinou nehody podľa znalca bola nepozorná jazda zo strany vodiča. Pokiaľ by vodič
sledoval situáciu v cestnej premávke nemohlo by k dopravnej nehode dôjsť. Keď sa pohol, cyklista už bol

vo vozovke. Vo vzťahu k cyklistovi uviedol, že časy sú rovnaké vtedy ak sedel na bicykli alebo išiel. Iné
by bolo, keby pedáloval. Ak by poškodený tlačil bicykel, tak je menšia pravdepodobnosť, že by cyklista
spadol. Keďže cyklista nemá mať čo nohy na zemi, bola táto technika nesprávna. Poškodený v podstate
chodil, aj pri rekonštrukcii ukázal, že sedel a chodil.Znalec z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia MUDr. Dušan Sukovský na hlavnom pojednávaní
uviedol, že vo veci poškodeného U. N. vypracoval znalecký posudok na ktorého záveroch v plnej miere
trvá. Na základe preštudovania kompletnej zdravotnej dokumentácie poškodeného je podľa znalca

možné uviesť, že poškodený utrpel dňa 13. 12. 2016 poranenie, a to pertrochanterickú zlomeninu
stehennej kosti vpravo s posunom, čiže zlomeninu v oblasti tzv. trochanterického masívu v stehennej
kosti, t. j. v blízkosti bedrového kĺbu. Z hľadiska mechanizmu vzniku k poraneniu došlo na základe tzv.
priameho mechanizmu, t. j. sila pôsobila priamo na oblasť bedrového kĺbu, t. j. na pravú stranu v panve.
S prihliadnutím na skutočnosti, ktoré mal k dispozícii v spise je možné uviesť, že poranenie mohlo

vzniknúť tak, ako to poškodený uviedol vo svojej výpovedi. t. j. na základe vytvorenej prekážky počas
jeho pohybu a následného pádu. S prihliadnutím na charakter poranenia je z odborného lekárskeho
hľadiska možné konštatovať, že poranenie mohlo vytvoriť predpoklady pre vznik trvalých následkov, ak
tieto vzniknú, tak sa budú týkať poškodenia bedrového kĺbu. S prihliadnutím na charakter poranenia a
priebehliečenia,ktorýbolznalcoviznámykudňuvypracovaniaznaleckéhoposudkumožnokonštatovať,
že predpokladanou dobou liečenia mohol byť čas cca pol roka, t. j. 180 dní. Počas tejto doby mohol byť

poškodený obmedzený v obvyklom spôsobe života, pričom dominantným obmedzením bola bolesť v
oblasti bedrového kĺbu vpravo pomerne silnej intenzity a počas doby liečenia bol poškodený obmedzený
vo fyzicky aktivite ako je bežná chôdza, práce doma, v okolí domu. Z hľadiska posúdenia bolesti podľa
vyhlášky 437/2004 prináleží poškodenému na toto poranenie 195 bodov plus 35 bodov za odstránenie
siedmej skrutky. To činí v prepočte na vtedajšiu hodnotu bodu 17,66 eur celkovú sumu 4.062 eur. Podľa

znalca je predpoklad trvalých následkov v zmysle poškodenia bedrového kĺbu. Na objektívne posúdenie
je potrebné doplňujúce vyšetrenie, RTG, ale je veľký predpoklad, aj v tomto veku, že pacienti na 90 %
končia ťažkou artrózou. Podľa vedomostí znalca sa poškodený predtým neliečil na tento kĺb a liečba
nebola komplikovaná pridruženými komplikáciami.

Znalec z cestnej dopravy Ing. Ján Sabó, ktorý na žiadosť obhajcu obžalovaného H. vypracoval ďalší
znalecký posudok ohľadom príčiny predmetnej dopravnej nehody, na hlavnom pojednávaní uviedol,
že sa nestotožňuje s technickou príčinou zrážky. Vychádzal z predložených podkladov, ktoré mu boli
predložené z vyšetrovacieho spisu a poznatkov z rekonštrukcie. V čase ohliadky miesta dopravnej
nehody boli zanechané kontaktné stopy na ľavom boku vozidla. Vzhľadom na priebeh cesty, priamy úsek

cesty, technicky podľa znalca nie je možné, aby vozidlo narazilo do bicykla, ale bicykel do boku. Pohyb
pána N. na bicykli s poukázaním na zákon o cestnej premávke je posudzovaný ako pohyb cyklistu a nie
pohyb chodca. Pri vyhodnocovaní technickej príčiny zrážky vychádzal z týchto podkladov, kde cyklista je
povinnýpoužívaťcestičkuprecyklistov,tamkdeniejepravýokrajvozovky,akneobmedzíchodcov,môže
jazdiť aj po pravej krajnici a zároveň prechod pre chodcov sú oprávnení používať len chodci. Výslovne

zákon o cestnej premávke hovorí o používaní prechodu pre chodcov. Z týchto podkladov poukázal
na nesprávnu techniku jazdy cyklistu. K otázke vytvorenia kolíznej situácie poukázal na skutočnosť,
že pokiaľ by bol cyklista jazdil v súlade s ustanoveniami o používaní cestnej komunikácie, nebolo
by došlo k prekríženiu koridorov jazdných dráh bicykla a vozidla. S poukázaním na rýchlosť pohybu,
ktorú predviedol poškodený U. N. v čase rekonštrukcie, dospel znalec k rovnakému záveru ako Ing.

Sarvaš - k rýchlosti jazdy bicykla približne 0,6 m za sekundu, 2,15 km za hodinu. Je to pomalá chôdza,
chôdza odpovedajúca podľa podkladov odbornej literatúry veku osoby v blízkosti 80-85 rokov, čiže
neodôvodnenýpomalýpohybnapriečvozovkou.Čižebezprostredne,keďbypoškodenýdosiaholúroveň
stredovej deliacej čiary vozovky a preveril situáciu napravo, čiže odkiaľ je odôvodnený predpoklad
jazdy vozidiel, samotnej zrážke mohol zabrániť. Na základe týchto okolností znalec zastáva názor, že

technickou príčinou zrážky bola nesprávna technika jazdy cyklistu. K variantu pohybu podľa vodiča
vozidla T. H. v čase rekonštrukcie znalec dospel k poznatku, že tento dej je technicky možný len ak sa
vozidlá stretnú o meter a pol ďalej, než bolo v čase rekonštrukcie ukázané a cyklista za predpokladu
obvyklej normálnej jazdy na bicykli je schopný sa dostať do miesta zrážky, je schopný zareagovať na
vozidlo prichádzajúce sprava, ale už nedá sa zaručiť, že zastaví. Vzhľadom na zanechané odťahované

stopy na boku vozidla a chýbajúce stopy po kontakte cyklistu s vozidlom, je technicky odôvodnené
tvrdenie,ževčase kolíziemedzibicyklomavozidlomrýchlosťjazdybicyklabolarelatívnenízka.Cyklista
začal vchádzať na okraj cesty 11,24 sekundy pred momentom zrážky. Vodič vravel, že on stál. Rýchlosť
v čase zrážky 17 km/h, čiže to je 4,7 m/s x 11,4, t. j. 53,8 metrov by sa nachádzal pred prechodom,
keby cyklista išiel tým spôsobom, ako ukázal pri rekonštrukcii a dostali by sa na moment zrážky. Pokiaľ

vypustíme variant, že nešlo žiadne vozidlo, obidvaja účastníci mali vytvorené podmienky, aby na seba
videli. Obžalovaný však hovoril niečo iné, že tam stál a pred ním išlo vozidlo, pričom 53 metrov ísť
rýchlosťou 17 km/h je podľa znalca neobvyklé. K zrážke došlo v jazdnom pruhu v smere jazdy vodiča
vozidla H. 3,3 metrov od pravého okraja vozovky a 5 metrov je široký jazdný pruh.Vzhľadom na rozporné závery vyššie uvedených znalcov, súd do konania pribral Ústav súdneho
inžinierstva v Žiline, aby vypracoval kontrolný znalecký posudok.

Znalec doc. Ing. Pavol Kohút, Ph.D., ktorý bol poverený, aby predniesol závery znaleckého posudku
vypracovaného Ústavom súdneho inžinierstva v Žiline, na hlavnom pojednávaní uviedol, že na základe
predložených podkladov spracovali komplexnú analýzu nehodového deja, vyhodnocovali dva varianty
pohybu bicyklistu, a to jednak v súlade s opisom nehodového deja zo strany bicyklistu, teda že sa

pohyboval rýchlosťou cca 3 km/hod. sediac na bicykli a odrážal sa nohami. Pri takomto variante je
prijateľné, že oproti vozidlu Ford Focus stálo neznáme vozidlo pred priechodom pre chodcov a toto
sa mohlo míňať s bicyklistom, druhý variant bol riešený za predpokladu jazdy bicyklistu rýchlosťou
zodpovedajúcou rýchlosti jazdy na bicykli. Pri tomto variante je však technický neprijateľné, aby pred
priechodom pre chodcov oproti vozidlu Ford Focus stálo neznáme vozidlo, s ktorým sa míňal bicyklista.
Riešené boli preto dva varianty, lebo z videozáznamu bolo možné vyhodnotiť, že bicyklista sa nemohol

celý čas pohybovať pomalou rýchlosťou odpovedajúcou chôdzi a v úseku minimálne pred vjazdom
pre priechod pre chodcov sa musel pohybovať rýchlosťou vyššou ako 7 km/hod. V prípade variantu A
možno konštatovať, že technika jazdy vodiča vozidla Ford Focus bola nesprávna, pričom nesprávnym
prvkom bola oneskorená reakcia na bicyklistu, pričom pri včasnej reakcii mal vodič možnosť dopravnej
nehode zabrániť, rovnako aj v prípade variantu B bola technika jazdy vodiča vozidla Ford nesprávna,

a to v dôsledku oneskorenej reakcie. Pri prvej variante mal vodič do určitej miery sťažené vyhodnotiť
bicyklistu, a to v dôsledku toho, že tento sa dlhý čas nachádzal čiastočne v oblasti zakrytého výhľadu,
ktorý bol tvorený ľavým A stĺpikom (stĺpikom medzi čelným sklom a ľavými prednými dverami na
strane vodiča). Pri správnom vyhodnotení však bolo možné rozpoznať časť predného a časť zadného
vozidla bicykla. Pri variante jazdy bicyklistu zodpovedajúcou rýchlosti na bicykli, mal vodič do určitej

miery sťažené vyhodnotiť bicyklistu a to tým, že bicyklista sa nachádzal pod uhlom približne 35°, teda
vodič by musel sledovať situáciu cez ľavé okno vodiča. S ohľadom na uvedené bola vyhodnotená
technická príčina predmetnej dopravnej nehody, ako súčinnosť nesprávnej techniky jazdy vodiča ale tiež
aj nesprávnej techniky jazdy bicyklistu, nakoľko aj bicyklista mal technickú možnosť včas rozpoznať,
že vozidlo Ford začalo uskutočňovať rozjazd a pri včasnej reakcii mal k dispozícii dostatok času na

zastavenie pred miestom zrážky. Pohyb bicyklistu bol v rozpore s pravidlami cestnej premávky, nakoľko
bicyklista jazdil na bicykli, pričom priechod pre chodcov je možné používať len zo strany chodcov. Zo
záznamu z priemyselnej kamery vyplýva, že v okamihu krátko po zrážke sa bicyklista nachádza na
priechode pre chodcov, z čoho vyplýva, že v okamihu zrážky bola poloha vozidla Ford taká, že predná
časť vozidla sa nachádzala tesne pred ukončením priechodu pre chodcov, čiže nie za priechodom pre

chodcov, ako to bolo uvedené a všetky tieto popisované skutočnosti korešpondujú z variantom A, ktorý je
podrobne rozobraný v znaleckom posudku. V oblasti prechodu pre chodcov sa bicyklista skutočne mohol
pohybovať rýchlosťou chôdze, avšak pred vstupom sa s istotou musel pohybovať rýchlosťou viac ako
7,4 km/hod, čo je rýchlosť zodpovedajúca skôr jazde na bicykli. Technickou príčinou zrážky podľa znalca
bolo to, že vodič neskoro reagoval na bicyklistu a bicyklista neskoro reagoval na auto. Z technického

hľadiska je vzájomný pohyb vozidla a bicyklistu pri nízkej rýchlosti bicykla cca 2,7 km/hod. totožný s
priebehom nehodového deja, ak bicyklista by sa neodrážal nohami ale kráčal takouto nízkou rýchlosťou,
takže by to bolo zhodné s variantom A, takže z hľadiska technickej príčiny dopravnej nehody, tak táto
by bola rovnaká ako pri variante A. Záverom znalec opakovane uviedol, že obaja účastníci dopravnej
nehody mali možnosť včasnou reakciou dopravnej nehode zabrániť.

Na hlavnom pojednávaní sa súd oboznámil tiež s ďalšími listinnými dôkazmi, a to najmä záznamom z
nehody, zhotovenou fotodokumentáciou, zápisnicou o rekonštrukcii, evidenčnou kartou vodiča, správou
o povesti, výpisom priestupkov, odpisom z registra trestov.

Obžalovaný nemá záznam v Registri trestov GP SR. V mieste trvalého bydliska má obžalovaný dobrú
povesť. V Evidenčnej karte vodiča ako aj v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov nemá
obžalovaný žiaden záznam.

Objektívna stránka trestného činu je obligatórnym znakom každej skutkovej podstaty trestného činu,

pričom pozostáva z konania (protiprávneho konania páchateľa), následku a príčinného vzťahu medzi
konaním a následkom. Je v podstate definíciou toho - ktorého trestného činu, popisuje trestný čin a tým
ho zároveň aj odlišuje od ostatných trestných činov. Od subjektívnej stránky sa odlišuje tým, že popisuje
znaky, ktoré existujú v objektívnej realite, ktoré sú postrehnuteľné aj iným osobám ako páchateľovi aktoré menia určité vzťahy vo vonkajšom svete; naproti tomu subjektívna stránka popisuje okolnosti,
ktoré sú „vo vnútri“ páchateľa a nie sú postrehnuteľné inými osobami, avšak ktoré je možné zistiť
práve zo spôsobu spáchania trestného činu, t. j. najmä z konania páchateľa vo vonkajšom svete a ním

spôsobeného následku.

Konaním je vo všeobecnosti prejav vôle človeka vo vonkajšom svete. Na trestnoprávne relevantné
konanie sa vyžaduje, aby konanie vôľovo „patrilo“ subjektu a aby ho tento subjekt aj prejavil vo
vonkajšom svete. Je nevyhnutné, aby tento prejav vôle napĺňal znaky skutkovej podstaty (objektívnej

stránky) konkrétneho trestného činu.

Obžalovaný sa zo spáchania žalovaného skutku necíti byť vinný s tým, že práve poškodený do
neho narazil. Túto obranu obžalovaného však súd posúdil ako tendenčnú v snahe zbaviť sa trestnej
zodpovednosti za spáchaný skutok. V predmetnej trestnej veci boli okrem iného vypracované dva
znalecké posudky znalcov v odbore dopravy cestnej, závery ktorých sú jednak v určitých bodoch v

zhode, avšak v niektorých bodoch sa rozchádzajú. V dôsledku uvedeného súd pribral do konania ako
znalca Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, pričom zo záveru ním vypracovaného
kontrolného znaleckého posudku je zrejmé, že technickou príčinou dopravnej nehody bolo to, že vodič
neskoro reagoval na bicyklistu a bicyklista neskoro reagoval na auto.

Súd sa pri posudzovaní viny obžalovaného zaoberal najprv otázkou či obžalovaný ako vodič porušil
dôležitú povinnosť vyplývajúcu mu z tohto postavenia, pričom s prihliadnutím na závery znaleckých
posudkov vypracovaných znalcami Ing. Ladislavom Sarvašom, ako aj Ústavom súdneho inžinierstva
Žilinskej univerzity v Žiline dospel k záveru, že k tomuto porušeniu jednoznačne došlo. Z výpovede
znalca doc. Ing. Pavla Kohúta, Ph.D. vyplýva, že technickou príčinou zrážky bolo to, že vodič neskoro

reagoval na bicyklistu a bicyklista neskoro reagoval na auto, a teda že obaja účastníci dopravnej
nehody mali možnosť včasnou reakciou dopravnej nehode zabrániť. Z uvedeného je teda zrejmé, že
tak ako obžalovaný, tak aj poškodený mali nesprávnu technika jazdy, čo však nezbavuje zodpovednosti
obžalovaného za jeho protiprávne konanie, a to aj napriek tomu, že aj samotný poškodený má na vzniku
dopravnej nehody značný podiel a to pre nesprávny spôsob prechodu cez priechod pre chodcov ale

aj pre oneskorenú reakciu na prichádzajúce auto. To podľa názoru súdu svedčí, že tak vodič ako aj
bicyklistasaplnenevenovalisituáciívcestnejpremávketak,abynedošlokukolíznejsituácií.Vykonaným
dokazovaním sa podľa názoru súdu obhajobe nepodarilo vyvrátiť dôvodnosť obžaloby v tom smere,
že technika jazdy obžalovaného bola správna. Súd má práve naopak zato, že ak by sa obžalovaný
riadne - plne venoval vedeniu motorového vozidla, kde priechod pre chodcov vyžaduje zvlášť zvýšenú

pozornosť, teda ak by adekvátne reagoval na prítomnosť poškodeného na priechode pre chodcov, bol
by podľa názoru súdu schopný zrážke s poškodeným zabrániť a k následnému ublíženiu na zdraví
poškodeného by nedošlo. Spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví poškodeného mal súd za jednoznačne
preukázané okrem iného výpoveďou znalca MUDr. Sukovského.

Základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné zistenie či konanie nesie nielen
všetky formálne znaky prečinu, ale i toho, či ide o prečin aj v intenciách ods. 2 § 10 Trestného zákona.
To znamená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin
spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nie nepatrná.

Záver o tom, či pri prečine je materiálny korektív podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona je záverom
právnym, ktorý záver sa musí zakladať na skutkových zisteniach súdu vyplývajúcich z vykonaného
dokazovaniarovnako,akozáveroobjektívnychasubjektívnychznakochprečinu.Skutočnostivýznamné
pre právny záver o tom, či tu je materiálny korektív prečinu, musia byť predmetom dokazovania práve,
ako všetky ostatné okolnosti naplňujúce znaky trestného činu.

Podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví , potrestá sa
odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky.
Podľa odseku 2 citovaného § odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha
čin uvedený v odseku 1

a/ závažnejším spôsobom konania, alebo
b/ na chránenej osobe.Podľa obžaloby sa obžalovaný mal žalovaného skutku dopustiť tým, že ako vodič porušil ustanovenia §
4 ods. 1 písm. c/ a § 20 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov.

Podľa § 4 ods. 1 písm. c/ Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov vodič
je povinný sa plne venovať vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.

Podľa § 20 ods. 1 citovaného zákona vodič, ktorý prichádza do križovatky po vedľajšej ceste označenej
dopravnou značkou „ Daj prednosť v jazde“, alebo „ Stoj, daj prednosť v jazde“ je povinný dať prednosť

v jazde vozidlám a ostatným účastníkom cestnej premávky prichádzajúcim po hlavnej ceste, okrem
chodcov, ktorí neprechádzajú cez križovatku v organizovanom útvare.

Z hľadiska subjektívnej stránky, na naplnenie pojmových znakov skutkovej podstaty žalovaného prečinu,
postačuje aj nedbanlivostné konanie smerujúce k spôsobeniu ublíženia na zdraví.

Všetky vykonané dôkazy súd vyhodnotil jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti v zmysle ust. 2 ods. 12
Trestného poriadku a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v základe, skutkové
okolnosti tak, ako boli pri zachovaní totožnosti skutku uvedené v obžalobe, sa stali. Z vykonaného
dokazovania teda vyplynulo, že obžalovaný porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej mu z jeho
postavenia vodiča / plne sa nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke/, teda

spôsobenímdopravnejnehodypoškodenémuznedbanlivostispôsobilťažkúujmunazdraví.Lekárskymi
správamiaznaleckýmposudkombolojednoznačnepreukázané,žeadekvátnadobaliečeniapritakomto
poranení je 180 dní. Podľa názoru súdu, ak by sa obžalovaný, ako vodič vozidla skutočne plne
venoval vedeniu vozidla a dôsledne sledoval situáciu v cestnej premávke na uvedenom frekventovanom
priechode pre chodcov, tak ako to upravuje ustanovenie § 4 ods. 1, písm. c/ zákona č. 8/2009 Z. z.

o cestnej premávke tak by k zrážke poškodeného nedošlo. Na druhej strane však, podľa názoru súdu,
ak by aj poškodený prechádzal, hoci aj takým spôsobom, ktorý uviedol, pri prechode cez priechod pre
chodcov a tiež sa plne venoval sledovaniu v cestnej premávke, teda pozrel sa pred vstupom na priechod
pre chodcov na obe strany, tak určite by si musel všimnúť, že z pravej strany mu prichádza vozidlo a ak
by išiel predpísaným spôsobom, tak určite aj on mal a mohol zastaviť tak, aby k nehode a k zrážke s

motorovým vozidlom nedošlo. Ak teda poškodený tvrdí, že sa pozrel aj na svoju pravú stranu, zo smeru
odkiaľ prichádzalo motorové vozidlo, ktoré riadil obžalovaný a nič nevidel, tak to nemôže byť pravdou,
lebo toto vozidlo podľa záverov znalcov už bolo v tom čase v takej blízkosti, že ho vidieť mal a mohol. Zo
záveru znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline je totiž zrejmé, že nutnou podmienkou
prevznikdopravnejnehodybolosúčasnéspolupôsobenienesprávnejtechnikyjazdyvodičavozidlaFord

a nesprávnej techniky jazdy bicyklistu, Ak by sa čo len jeden z účastníkov predmetnej dopravnej nehody
pohyboval technicky správne, potom by k dopravnej nehode nedošlo. Na základe toho súd dospel k
záveru a má za to, že na vzniku dopravnej nehody majú podiel obidvaja účastníci.

Teda súd na základe výsledkov takto vykonaného dokazovania, predovšetkým vzhľadom na záver

znaleckého posudku vypracovaného Ústavom súdneho inžinierstva v Žiline, ktorý v podstate potvrdzuje
aj závery znalca Ing. Sarváša, dospel k presvedčeniu, že obžalovaný sa dopustil konania, a to skutku
kvalifikovaného ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Trestného zákona
s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h/ Trestného zákona. Obžalovaný svojím konaním teda
naplnil všetky znaky skutkovej podstaty vyššie uvedeného prečinu ublíženia na zdraví, a to tak po

stránke subjektívnej, ako aj po stránke objektívnej, na základe čoho ho súd uznal vinným zo skutku
tak, ako je uvedený vo výroku rozsudku. K takémuto konečnému rozhodnutiu sa súd dopracoval po
vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov, ktoré preukazujú spáchanie žalovaného skutku. Na rozdiel
od prokurátora však súd dospel k záveru, že obžalovaný svojím konaním porušil iba ustanovenie § 4
ods. 1 písm. c/ Zákona č. 8/2009 o cestnej premávke a zo skutku vypustil tú časť, že obžalovaný mal

porušiť aj ustanovenie § 20 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, lebo obžalovaný išiel a
pokračoval v jazde po hlavnej ceste a neprechádzal cez križovatku.

Každé ukladanie trestu musí prísne sledovať a rešpektovať princípy proporcionality a ultima ratio
( subsidiarity prísnejšej trestnej sankcie ) a to platí podľa názoru súdu aj v prípade, žeby v konkrétnom

prípadevzhliadol,ženiektorýzdôsledkovýchúčelovtrestu-napr.odstrašeniepotenciálnychpáchateľov,
vyžaduje citeľnejší trest pre odsúdeného, resp. trest viac obmedzujúci jeho základné práva a slobody.Berúc do úvahy vyššie uvedené, teda jednak osobu obžalovaného, ako páchateľa, ako aj okolnosti
prípadu/porušeniepovinnostiobžalovaného,akovodičavozidla,aleajnesprávnypostuppoškodeného/,
potom súd za primeraný a zodpovedajúci účelu trestu považoval u obžalovaného trest odňatia slobody

na dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 12 mesiacov. Po vyhodnotení všetkých týchto okolností mal
potom súd za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného, ako páchateľa,
výkon trestu odňatia slobody, teda nie je nevyhnutný. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. Súd u obžalovaného

zistil tri poľahčujúce okolnosti, a to, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život (§ 36 písm.
j/ Tr. zák.), priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval (§ 36 písm. l/ Tr. zák.)
a zároveň napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom (§ 36 písm. n/ Tr. zák.).
Súd u obžalovaného nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Súčasne súd pri povolení podmienečného
odkladu určil skúšobnú dobu, keď za primeranú a takú, po ktorú je potrebné sledovať správanie sa
obžalovaného, považoval skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Takto uložený trest je podľa názoru súdu

pre obžalovaného dostatočný, primeraný, zodpovedá záujmu spoločnosti na jej ochrane i na prevýchove
páchateľa trestnej činnosti a zároveň je nevyhnutný na dosiahnutie výchovného účelu aj z pohľadu
individuálnej a generálnej prevencie.

S prihliadnutím na charakter súdenej trestnej činnosti, keďže obžalovaný sa dopustil trestného činu v

súvislostisvedenímmotorovéhovozidla,akoajvzhľadomnazávažnosťtohtoporušeniapripredmetnom
skutku mu súd uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov v trvaní 1 roka, teda
na spodnej hranici trestnej sadzby, pričom znova poukazuje na to, že ku vzniku dopravnej nehody došlo
predovšetkým tým, že on ako vodič motorového vozidla, ktoré prechádzalo cez značne frekventovaný
priechod pre chodcov nevenoval plnú pozornosť vedeniu motorového vozidla, keď dostatočne a včas

nereagoval na poškodeného a to aj napriek tomu, že aj ten neskoro reagoval na neho.

Poškodeného U. N., ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej obžalovaným, súd s jeho
nárokom odkázal na civilný proces, pretože na vzniku dopravnej nehody mal značný podiel viny aj on
sám, v danom prípade tu ide aj zodpovednosť za škodu v zmysle povinného zmluvného poistenia a

dokazovanie ohľadom jeho nároku na hlavnom pojednávaní by presiahlo potreby trestného konania a
toto by ešte viac predlžilo.

Sprihliadnutímnavšetkyhoreuvedenéskutočnosti,akoajcitovanézákonnéustanovenia,bolopotrebné
vo veci rozhodnúť tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho oznámenia na Krajský súd v
Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek

výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť
výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená
podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol
urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie
mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Odvolanie môže podať, a to i proti vôli

obžalovaného v jeho prospech, jeho zákonný zástupca, jeho obhajca a štátny orgán starostlivosti o
mládež. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.