Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, February 25, 2021

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 4C/30/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7818201481
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Farkašovská

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2021:7818201481.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Ivetou Farkašovskou, v spore žalobcu K. K., nar. XX.XX. XXXX,

bytom I.Á. XXX/X, XXX XX M., zast. JUDr. Alexander Milko, Cyrila a Metoda 4, 048 01 Rožňava proti
žalovanému BL Management, s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 44905122, zast. SOUKENÍK
- ŠTRPKA, s. r.o., Šoltésová 14, 811 08 Bratislava, o obnovu konania 8Cb/12/2007, takto

r o z h o d o l :

I. Obnova konania vedeného na Okresnom súde v Rožňave pod sp.zn. 8Cb/12/2007, IČS 7807205021
sa p o v o ľ u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd určil, že obnova konania, vedeného na Okresnom súde
Rožňava, pod sp.zn. 8Cb/12/2017, IČS: 7807205021 sa povoľuje. Žalobu odôvodnil tým, že v právnej
veci žalobcu Citibank (Slovakia) a.s. so sídlom Mlynské Nivy č. 43, 825 01 Bratislava, IČO: 31 401 295,

proti nemu ako žalovanému, t.č. nachádzajúcemu sa na neznámom mieste, v konaní zast. opatrovníkom
- Júliou Oroszovou, pracovníčkou tunajšieho súdu, o zaplatenie 60.642,62 Sk s prísl. rozhodol OS
Rožňava rozsudkom zo dňa 18.12. 2007 tak, že ho zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 60.642,62 Sk,
úrok vo výške 29,99% ročne zo sumy 48.690,15 Sk za obdobie od 24.01. 2006 do zaplatenia, v lehote
3 dní od právoplatnosti rozsudku a taktiež ho zaviazal zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalobcu trovy
konania v celkovej sume 14.089,- Sk v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. OS Rožňava vydal na
základe žaloby s návrhom na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 60.642,62 Sk s prísl. žalobcu

Citibank (Slovakia) a.s. zo dňa 26.07. 2007 platobný rozkaz, sp.zn. 13Rob/30/2007 zo dňa 05.09. 2007.
Okresný súd následne platobný rozkaz sp.zn. 13Rob/30/2007 zo dňa 05.09. 2007 zrušil z dôvodu,
že ho nebolo možné doručiť do vlastných rúk žalovanému. OS Rožňava ďalej konal vo veci tak, že
žalovanému ustanovil opatrovníka z dôvodu neznámeho pobytu a to aj napriek tomu, že od 07.04. 1997
máprihlásenýtrvalýpobytnauliciMierovejč.288/7, 04801Rožňava.To,žebývanauvedenejadreseso
svojou matkou nakoniec potvrdila aj jeho matka, ktorá uviedla aj to, že toho času, t.j. v čase doručovania
zásielky bol v zahraničí, vyplýva to zo správy obvodného oddelenia PZ Rožňava zo dňa 21.10. 2007. V

zahraničí pracoval na turnusy ako kamionista, teda súd nemal dôvod na procesný postup, že v konaní
ustanovil opatrovníka a nekonal s účastníkom, t.j. s ním. O právoplatnosti rozsudku OS Rožňava, sp.zn.
8Cb/12/2007 zo dňa 18.12. 2007 sa dozvedel až dňa 01.02. 2016 a to z exekučného príkazu sp.zn.
EX/3525/10, súdneho exekútora JUDr. Pavla Halása, Exekútorský úrad Bratislava so sídlom Popradská
č. 70, 822 01 Bratislava 214, kde je tento označený ako vykonateľný exekučný titul. Z uvedeného
dôvodu bol prostredníctvom svojho právneho zástupcu nahliadnuť do súdneho spisu OS Rožňava,
sp.zn. 8Cb/12/2007, kde zistil vyššie uvedené skutočnosti. Má za to, že týmto napadnutým rozhodnutím

bol porušený zákon. OS nesprávne procesne postupoval, v rozpore s ustanovením § 29 ods. 2 OSP,
pokiaľ ide o jeho postup, ktorý predchádzal vydaniu uznesenia o ustanovení opatrovníka žalovanému.
Týmto postupom došlo k odňatiu účastníkovi konať pred súdom. OS sa uspokojil so správou Obvodného
oddelenia PZ v Rožňave o neznámom pobyte žalovaného a nezisťoval ďalej pravdivosť týchto tvrdení.Len z tejto informácie predčasne vyvodil záver o tom, že pobyt žalovaného nie je známy. Po obdržaní
správy si však bližšie neoveril, či sa skutočne žalovaný nezdržiava v mieste trvalého pobytu. V tomto
konaní žalobca má za to, že súdy musia plniť aj svoju vyhľadávaciu povinnosť, pretože okolnosť

neznámeho pobytu účastníka konania sa musí vždy hodnoverne preukázať a súd musí vyčerpať všetky
možnosti na zistenie, či pobyt je skutočne neznámy. Ďalej žalobca namieta, že súdom ustanovení
opatrovník pôsobil zjavne iba ako nástroj pre doručovanie rozhodnutia s cieľom urýchliť súdne konanie.
Potvrdzuje to skutočnosť, že doručené rozhodnutie, ktoré bolo v jeho neprospech, nenapadol opravným
prostriedkom a tak umožnil, aby rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Týmto výslovne formálnym

postupom OS nemohol byť preto dosiahnutý zákonom sledovaný cieľ a zabezpečená potrebná ochrana
práv žalovaného zaručených aj Ústavou Slovenskej republiky. Je toho názoru, že napadnutý rozsudok
OS Rožňava bol vydaný v rozpore s právom žalovaného na obhajobu ustanoveného v čl. 26 ods. 2
Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001, v zmysle ktorého vnútroštátny súd musí prijať všetky nevyhnutné
opatrenia, aby sa žalovaný mohol brániť proti žalobe. Ak sa tieto opatrenia vykonajú, potom bude
jeho právo na obhajobu podľa článku 47 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, v zmysle

ktorého „každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote
prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom; každý musí mať možnosť poradiť sa,
obhajovať sa a nechať sa zastupovať, dostatočne chránené. Taktiež bol porušený čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právo na spravodlivé prejednanie veci zahŕňa v sebe
najmä princíp „rovnosti zbraní“, princíp kontradiktórnosti konania, právo byť prítomný na pojednávaní a

ďalšie požiadavky spravodlivého súdneho konania. Jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť
práva na spravodlivý proces (čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) je aj právo účastníka na
prerokovanie veci v jeho prítomnosti, na ktoré nadväzujú práva (procesnej povahy) vyjadriť sa ku
všetkýmvykonávanýmdôkazomavrámciprincípukontradiktórnostimaťprávovyjadriťsakstanoviskám
(napr. k žalobe, k opravným prostriedkom alebo iným relevantným podaniam) a návrhom na vykonanie

dôkazov druhého účastníka. Zmyslom procesných garancií vyplývajúcich z ustanovení čl. 47 ods. 3 a
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a z čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd je zabezpečiť, aby bola účastníkovi konania poskytnutá zo strany príslušného orgánu verejnej
moci rozumná a dostatočná možnosť uplatniť svoj vplyv na priebeh a výsledok konania využitím svojich
procesných práv za podmienok, ktorého ho nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície v porovnaní s

druhým účastníkom konania. V posudzovanom prípade vzniká otázka, či je s minimálnymi požiadavkami
práva Únie zlučiteľné vychádzať z účasti žalovaného na konaní v zmysle článku 24 nariadenia č.
44/2001 aj vtedy, keď ide o účasť opatrovníka, ktorý bol žalovanému spotrebiteľovi ustanovený bez jeho
vôle a vedomia. Žalobca by chcel taktiež poukázať na rozsudok Hendrikman (Rozsudok z 10.10. 1996,
Hendrikmn a Feyen, C-78/95, Zb. s. I-4943), v ktorom Súdny dvor konštatoval, že účasť opatrovníka,

ktorý nebol poverený samotným žalovaným, na konaní sa nemôže vykladať ako účasť na konaní v
zmysle článku 27 bodu 2 nariadenia Brusel I. Pojem účasť žalovaného na konaní v článku 24 nariadenia
č. 44/2001 sa musí vykladať tak, že opatrovník, ktorý je žalovanému ustanovený bez jeho vôle a
vedomia, sa na konaní nemôže zúčastniť v jeho mene. Dôležitým cieľom nariadenia č. 44/2001 je totiž
chrániťprávožalovanéhonaobhajobu,ktoréjeakozákladnéprávozakotvenévčlánku 47ods. 2Charty.

S týmto cieľom podľa názoru žalovaného nie je v súlade, že sa v prípade ako vo veci samej vníma účasť
opatrovníka, ktorý bol ustanovený bez vôle a vedomia žalovaného, na konaní ako účasť žalovaného.
V takomto prípade žalovaný nemôže prijať vedome rozhodnutie o tom, ako viesť konanie. Všeobecný
súd pritom podľa názoru žalobcu musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby
bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O.s.p.; obdobne

napr. IV.ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11) Z práva na spravodlivé
súdne konanie v tejto súvislosti vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami,
argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS
46/05, II. ÚS 76/07, obdobne Krska c. Švajčiarsko z 29.04. 1993, séria A, č. 254-B, s. 49, § 30). Žalobca
má za to, že rozsudok OS Rožňava, sp.zn. 8Cb/12/2007 zo dňa 18.12. 2007 je v rozpore s vyššie

citovanými rozhodnutiami Súdneho dvora ES. Chce taktiež poukázať na to, že v posudzovanom prípade
OS napadnutým rozsudkom žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi úrok vo výške 29,99% ročne, ktorý
podľa jeho názoru možno považovať za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. OS sa vôbec
nezaoberal posudzovaním neplatnosti tejto podmienky zmluvy ako neprijateľnej. Má za to, že dohoda o
výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom,

inak je právny úkon absolútne neplatný. Podľa judikatúry NS SR, o takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy t.j. 23.03. 2005.
Vzhľadom na uvedené OS mal vyhodnotiť úroky z omeškania 29,99% ročne ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku a preto absolútne neplatnú s poukazom na § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v zneníaktuálnom ku dňu uzavretia zmluvy (minimálne pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho
zákonníka). Ide totiž o neprimerané sankcie, ktoré znáša spotrebiteľ. Uvedené je v rozpore s rozsudkom
Súdneho dvora EÚ C-618/10 (Banco Espaňol de Crédito, SA, proti Joaquínovi Calderónovi Caminovi).

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že obnova konania je prípustná iba z dôvodov taxatívne uvedených
v ust. § 397 C.s.p. a za zachovania zákonných lehôt - subjektívnej (ktorej začiatok je stanovený
subjektívnym okamihom vedomosti o dôvode obnovy konania, resp. subjektívnym momentom, od
ktorého sa mohol dôvod obnovy konania uplatniť) a objektívnej lehoty (ktorej začiatok je stanovený

právoplatnosťou napádaného rozhodnutia), ktoré C.s.p. pre podanie žaloby na obnovu konania
predpisuje). Platobný rozkaz OS Rožňava sp.zn. 8Cb/12/2007 nadobudol právoplatnosť dňa 09.02.
2008 a vykonateľnosť 13.02. 2008. Žaloba na obnovu konania bola súdu prvého stupňa doručená dňa
14.04. 2016, t.j. po uplynutí trojročnej objektívnej lehoty. Vzhľadom na vyššie uvedené objektívna lehota
nie je zachovaná. Z ust. § 404 písm. c/ C.s.p. vyplýva, že v prípade, ak žalobca podal žalobu na obnovu
konania z dôvodu uvedeného v ust. § 397 písm. e/ C.s.p., aj v prípade márneho uplynutia objektívnej

lehoty, je možné povoliť obnovu konania, ak bola zachovaná 3 mesačná subjektívna lehota na podanie
žaloby.Žalobcavosvojomvyjadrenítvrdí,žeoprávoplatnomrozsudkuOkresnéhosúduRožňava,sp.zn.
8Cb/12/2007 zo dňa 18.12. 2007 sa dozvedel až dňa 01.02. 2016, kedy mu bol doručený exekučný
príkaz od súdneho exekútora JUDr. Pavla Halása. Žalovaný však nemôže súhlasiť s tvrdením žalobcu,
že až dňa 01.02. 2016 sa dozvedel o prebiehajúcom exekučnom konaní, nakoľko už dňa 08.07.

2010 bolo Upovedomenie o začatí exekúcie mu bolo doručené a to prostredníctvom matky, ktorá bola
splnomocnená na prevzatie písomnosti žalovaného. V zmysle ust. § 49 ods. 1 Exekučného poriadku
účinného v čase doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie: „Upovedomenie o začatí exekúcie sa
doručí oprávnenému a povinnému do vlastných rúk. Náhradné doručenie upovedomenia o začatí
exekúcie povinnému, ktorý je fyzickou osobou, je vylúčené.“ Za doručovanie písomnosti do vlastných

rúk sa považuje aj prevzatie zásielky na to riadne splnomocnenou osobou. S takýmto prevzatím zásielok
sa spájajú aj dôsledky, hoci aj nepriaznivé pre adresáta, a to v tomto konkrétnom prípade zmeškanie
procesných lehôt. Poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR z 24.08. 2011 sp.zn. II. ÚS 363/2011.
V tomto rozhodnutí Ústavy súd SR dospel k záveru že pokiaľ sťažovateľ splnomocnil vo svojom
mene na preberanie poštových zásielok vrátane zásielok určených do vlastných rúk splnomocnenca,

musí znášať aj následky spojené s právnymi účinkami ich riadneho doručenia, resp. so začatím
riadneho plynutia lehôt na podanie zákonom prípustných opravných prostriedkov, tak ako keby si bol
tieto prevzal osobne (Uvedený názor podporuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 25.04. 2016,
sp.zn. 3Obdo/28/2016). V prípade, že žalobca považuje ako začiatok plynutia subjektívnej trojmesačnej
lehoty moment dozvedenia sa o priebehu exekučného konania, žalovaný má za to, že prevzatím

Upovedomenia o začatí exekúcie a to dňa 08.07. 2010, pričom lehota by uplynula dňa 08.10. 2010.
Má zato, že subjektívna lehota na podanie žaloby na obnovu konania začína plynúť už dňom, kedy
žalobca mohol dôvod obnovy konania uplatniť, t.j. kedy sa s ním mohol objektívne oboznámiť. Žalobca
sa odvoláva aj na rozhodnutia Európskeho súdneho dvora, ktoré boli vydané postupne v rokoch 1993
- 1996, pričom o priebehu súdneho konania sa žalobca dozvedel dňa 08.07. 2010), t.j. všetky tieto

rozhodnutia boli v tom čase plne prístupné na internete a nie len v úradných jazykoch ESD, ale aj v
slovenskom preklade (dokonca na ne poukazujú súdy SR vo svojich rozhodnutia). Podľa ustanovenia
§ 2 ods. 1 zákona č. 416/2004 z.z. o Úradnom vestníku Európskej únie, o všetkom, čo bolo v
úradnom vestníku uverejnené, platí, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka,
domnienka o znalosti uverejnených právne záväzných aktov Európskeho spoločenstva a Európskej únie

je nevyvrátiteľná. V konaní o povolenie obnovy konania súd rieši len otázky procesnej povahy. Súd pri
rozhodovaní o povolení obnovy konania sa má striktne zaoberať len otázkou či sú splnené procesné
podmienky pre konanie o povolení obnovy v tom či žaloba bola podaná včas v zmysle § 403 C.s.p..
Žalobca (v tom čase žalovaný) bol rozsudkom OS Rožňava so sp.zn. 8Cb/12/2007 zo dňa 18.12. 2007
(ďalej ako „exekučný titul“) zaviazaný zaplatiť žalovanému (v tom čase žalobcovi) sumu 60.642,62 Sk,

úrok z omeškania 29,99% ročne zo sumy 48.690,15 Sk za obdobie od 24.01. 2006 do zaplatenia, v
lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, pričom súčasne bol zaviazaný k náhrade trov konania vo výške
14.089,- Sk v prospech právneho zástupcu žalobcu pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku
a trov právneho zastúpenia. Predmetné súdne rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.02. 2008
a vykonateľnosť dňa 13.02. 2008, pričom je zreteľné, že žalobca v zastúpení svojho právneho zástupcu

podal osobne návrh na obnovu konania dňa 14.04. 2016, kde svoj nárok opiera o ust. § 397 písm. e/
Civilného sporového poriadku (v čase podania Návrh na obnovu konania podľa § 230 ods. 2 OSP).3. Žalobca trval na podanej žalobe, dozvedel sa o právoplatnom rozsudku OS Rožňava 8Cb/12/2007
zo dňa 18.12. 2007 01.02. 2016 a to z exekučného príkazu sp.zn. Ex/3525/2010 JUDr. Pavla Halásza,
kde je v príkaze označený rozsudok vyššie citovaný, dovtedy žalobca nemal vedomosť o tom, že

takýto rozsudok bol vydaný, pretože je zrejmé aj z pôvodného konania, že v pôvodnom konaní mal
ustanoveného opatrovníka a je označený ako osoba nachádzajúca sa na neznámom mieste. Žalovaný
vo svojom vyjadrení uvádza, že mohol sa dozvedieť, resp. že žalobca sa dozvedel o právoplatnom
rozsudku skôr, ako doručením upovedomenia o začatí exekúcie. Do spisu doložil doručenku, ktorá je
však podpísaná nečitateľným podpisom a je tam z toho zrejmé, že tento mala prevziať matka žalobcu.

Žalobca takúto listinu nikdy neprevzal a nebola mu doručená do vlastných rúk. Pokiaľ ide o lehotu,
ktorú spochybňuje žalovaná strana, žaloba zo strany žalobcu bola podaná na súd 14.04. 2016, teda
v podstate dva mesiace po tom, ako sa dozvedel žalobca o rozsudku a dôvodom na obnovu konania
sú skutočnosti popísané v žalobe. Pokiaľ žalovaný namieta základnú trojmesačnú lehotu na podanie
návrhu na obnovu konania v zmysle v tom čase platného OSP, žalobca poukazuje na ust. § 228 ods.
1/ písm. e/ OSP z ktorého vyplýva, že právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na

obnovu konania, ak je v rozpore s rozhodnutím súdneho dvora európskych spoločenstiev alebo iného
orgánu ES. V zmysle § 230 ods. 2/ OSP, návrh na obnovu konania je možné podať po troch rokoch od
právoplatnosti rozsudku, ak dôvodom je rozpor s rozhodnutím súdneho dvora ES alebo iného orgánu
ES. V návrhu sú uvedené konkrétne rozhodnutia ako aj ústava, z ktorej nepochybne vyplýva, že lehota,
tak ako ju uviedol je splnená a nemožno súhlasiť s názorom žalovanej strany, pretože žalovaná strana

poukazuje iba na základné procesné ustanovenia o povolení obnovy konania a to trojročnú objektívnu
lehotu,avšaknevyjadrujesaklehoteuvedenejpodľa§230ods. 2/OSP,včasepodanianávrhu.Dôvody,
ktoré sú uvedené v návrhu dostatočne boli doložené a že pôvodný rozsudok bol vydaný v rozpore s
procesnými právami žalobcu, pretože v tom čase, keď bol rozsudok doručovaný, mal trvalý pobyt na
území M., doložili aj potvrdenie mestského úradu, v čase doručovania sa zdržiaval v zahraničí, kde

pracoval ako kamionista, náhradné doručenie vykonané nebolo, nebola naplnená fikcia náhradného
doručenia a o tejto skutočnosti nakoniec tak ako to vyplýva z pôvodného spisu, informovala matka
žalobcu tak doručovateľa pošty, ako aj policajtov, no súd i napriek tomu nepredvolával žalobcu na
pojednávanie po zrušení platobného rozkazu, ale ustanovil podľa názoru žalobcu v rozpore s vtedy
platným OSP žalobcovi opatrovníka a označil žalobcu v rozpore s procesným postupom jeho osobu

ako osobu nachádzajúcu sa na neznámom mieste. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že lehota na podanie žaloby
začala plynúť žalobcovi už v roku 2010 doručením upovedomenia o začatí exekúcie, má doložiť o tom
objektívny dôkaz, preukazujúci túto skutočnosť, pretože podľa žalobcu nestačí fotokópia doručenky s
nečitateľným podpisom, kde je uvedené, že prevzala matka a to či matka mala na to splnomocnenie
alebo nejaký iný titul na preberanie zásielok žalobcu. Malo by to vyplývať aj z exekučného spisu, keď

to brali ako za doručené.

4. Žalovaný doručil kópie 4 exekučných príkazov a Upovedomenia o začatí exekúcie a to všetko
s doručenkami. Z doručeniek vyplýva, že predmetné listiny boli žalobcovi doručené a to vždy
prostredníctvom splnomocnenej osoby na to oprávnenej, matky žalobcu. Žalovaný má za to, že podpisy

na všetkých doručenkách sú totožné, a preto keď žalobca namieta doručenie Upovedomenia o začatí
exekúcie zo dňa 6.7.2010, ktoré bolo doručené dňa 8.7. 2010, avšak sám potvrdzuje doručenie
Exekučného príkazu zo dňa 27.1.2016 (od ktorého odôvodňuje moment dozvedenia sa o právoplatnom
Rozsudku OS Rožňava), ktorý bol doručený dňa 1.2. 2016, je to len jeho účelová obrana. Je zrejmé, že
podpisy osoby, ktorá tieto listiny prevzala, sú rovnaké a preto nie je na mieste pochybnosť o doručení

týchto zásielok (aj ostatných listín v zmysle príloh). Po doručení Upovedomenia súdny exekútor doručil
žalobcovi aj exekučný príkaz zo dňa 27.8.2010 doručený dňa 20.9.2010, Exekučný príkaz zo dňa
16.5.2011doručenýdňa18.5.2011avneposlednomradeajexekučnýpríkazzodňa18.5.2018doručený
dňa 28.5.2018. Všetky písomnosti prevzala vždy tá istá splnomocnená osoba. Splnomocnením osoby na
preberaniezásielokdovlastnýchrúkžalobcaprevzalajzodpovednosťzaúčinkyspojenésichdoručením

a teda hlavne, pokiaľ splnomocnil vo svojom mene na preberanie poštových zásielok vrátane zásielok
určených do vlastných rúk splnomocnenca, musí znášať aj následky spojené s právnymi účinkami ich
riadnehodoručenia,resp.sozačatímriadnehoplynutiaprocesnýchlehôt,takakokebysiboltietoprevzal
osobne. Súd má povinnosť pred ustanovením opatrovníka žalovanému z dôvodu jeho neznámeho
pobytu vyčerpať všetky možnosti zistenia, či jeho pobyt je skutočne neznámy. Podľa nálezu Ústavného

súdu ČR, sp.zn. I.ÚS 2369/07, zo dňa 7.11.2008 vyplýva, že prešetrenie miesta pobytu políciou by malo
rozhodnutiu o ustanovení opatrovníka predchádzať. Podľa samotného vyjadrenia žalobcu, si súd túto
povinnosť splnil, keď mu bola doručená správa z Obvodného oddelenia PZ v Rožňave o tom, že pobyt
žalovaného nie je známy. Žalobca namieta, že súd po obdržaní tejto správy jej pravdivosť nezisťoval.Žalovanému nie je zrejmé, aké ďalšie prostriedky overovania má žalobca na mysli a má za to, že
všetky možné prostriedky pred prešetrením políciou vyčerpal. Nakoľko sa žalobca dozvedel o priebehu
exekučného konania už dňa 8.7.2010 a to doručením Upovedomenia o začatí exekúcie, v ktorom bol

priamouvedenýexekučnýtitulasp.zn.konaniajezrejmé,žesubjektívnalehotauplynulaotrimesiaceod
prevzatia upovedomenia, teda dňa 8.10.2010. Je preto bezpredmetné, akým ustanovením odôvodňuje
žalobca svoj návrh na obnovu konania, avšak dôležité je, či návrh podal počas plynutia objektívnej lehoty
v spojení so subjektívnou, resp. v prípade, keď zákon povoľuje podať návrh aj po uplynutí objektívnej
lehoty (podľa žalobcu tento prípad), avšak za podmienky splnenia subjektívnej lehoty. V tomto prípade

žalobca nepodal návrh v subjektívnej trojmesačnej lehote. Žalobcovi bol doručený dňa 18.5.2011 aj
Exekučnýpríkazzodňa16.5.2011,ktorýtiežprevzalzažalobcusplnomocnenec.Žalovanémutedanieje
zrejmé, na základe čoho žalobca usúdil, že až príkaz zo dňa 27.1.2016 doručený dňa 1.2.2016, považuje
za moment, kedy sa žalobca o konaní, ktoré predchádzalo konaniu exekučnému, dozvedel. Tak ako
žalovanýužskôruviedol,žalobcaakosplnomocniteľ,ktorýsplnomocnilinúosobunapreberaniezásielok
do vlastných rúk, zodpovedá za následky prevzatia zásielok splnomocnencom. Žalobca poukazuje na

rozhodnutia, ktoré boli vydané v rozpätí rokov 1993 a 1996, ďalej na nálezy Ústavného súdu vydané v
rozpätí rokov 2002 až 2009, a teda tieto rozhodnutia museli byť žalobcovi známe už v čase doručenia
upovedomenia v roku 2010, a teda ani v tomto prípade nie je zachovaná subjektívna lehota na obnovu
konania. Žalobcovi žiadna prekážka nebránila v tom, aby po doručení upovedomenia o začatí exekúcie
vyhľadal právnu pomoc a konzultoval možnosť svojej obrany. Žalobca svojou vlastnou nečinnosťou

zavinil,žezákonnásubjektívna3-mesačnálehotanapodanieobnovykonaniauplynula.Zákonodarcazo
subjektívnej lehoty výnimku nepripúšťa, túto pripúšťa z objektívnej 3 -ročnej lehoty na podanie návrhu na
obnovu konania. Zákonodarca účastníkom konania umožnil použiť dôvod na povolenie obnovy konania
aj po uplynutí objektívnej lehoty, avšak aj v takom prípade musí byť dodržaná subjektívna 3- mesačná
lehota počítaná od okamihu, keď sa navrhovateľ o dôvode obnovy dozvedel. Je zrejmé, že žalobca,

aj keď mu bolo riadne doručené upovedomenie o začatí exekúcie, prípadne exekučný príkaz zo dňa
27.8.2010 doručený dňa 20.9.2010 alebo Exekučný príkaz zo dňa 16.5.2011 doručený dňa 18.5.2011,
bol 5 až 6 rokov pasívny a až následne vyhľadal právnu pomoc. V prejednávanej veci žalobca návrh
na povolenie obnovy konania sp.zn. 8Cb/12/2007 nepodal včas, nakoľko lehota, v ktorej je možné
domáhať sa obnovy konania, je lehotou prekluzívnou, jej uplynutím zaniká právo podať návrh na obnovu

konania, pričom zákon nepripúšťa výnimku zo subjektívnej trojmesačnej lehoty, v ktorej musí ten, kto
sa o dôvode obnovy dozvedel, podať návrh na obnovu konania. Nakoľko sa žalobca o dôvode obnovy
konaniadozvedeldoručenímUpovedomeniaozačatíexekúcie(keďžetvrdí,žedovtedynemalvedomosť
o priebehu súdneho konania), neboli splnené podmienky na jej pripustenie.

5. Súd vykonal dokazovanie týmito listinnými dôkazmi : a to upovedomením o začatí exekúcie
Ex/3525/10 zo dňa 06.07. 2010 vydaným súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Halásom, doručenkou
do vlastných rúk zo dňa 08.07. 2010, exekučným príkazom súdneho exekútora JUDr. Pavla Halása
Ex/3525/10 zo dňa 27.08. 2010, doručenkou k tomuto exekučnému príkazu zo dňa 20.09. 2010,
exekučným príkazom súdneho exekútora JUDr. Pavla Halása, Ex/3525/10, doručenkou k tomuto

exekučnému príkazu zo dňa 18.05. 2011, exekučným príkazom súdneho exekútora JUDr. Pavla Halása,
sp.zn. Ex/3525/10 zo dňa 27.01. 2016, doručenkou k tomuto exekučnému príkazu zo dňa 01.02. 2016,
exekučným príkazom súdnej exekútorky JUDr. Dagmar Kováčovej Ex/3140/2018 - 4 zo dňa 18.05. 2018.
Ďalej správami Slovenskej pošty a.s. zo dňa 11.02. 2019, zo dňa 17.05. 2019, zo dňa 13.07. 2020 a
zo dňa 14.10. 2020.

6. Podľa § 397 ods. 1/ písm. e/ CSP proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu
konania, ak je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo
Komisie, ktoré je pre strany záväzné.

7. Podľa § 403 ods. 1/ CSP žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa
ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho
mohol uplatniť.

8. Podľa § 403 ods. 2/ CSP žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od

právoplatnosti rozhodnutia.

9. Podľa § 405 CSP odpustenie zmeškania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania nie je prípustné.10. Z vyjadrenia Slovenskej pošty a.s. zo dňa 11.02. 2019 (čl. 83 spisu) vyplýva, že prešetrením na
Pošte Rožňava 1 bolo zistené, že pre adresáta K. K. splnomocnenie v zmysle Poštových podmienok -
všeobecná časť (vnútroštátny styk), bod.6.2.5., žiadosť o doplnkové a dispozičné služby na preberanie

všetky jemu adresovaných poštových zásielok, vrátane zásielok „Do vlastných rúk“ na pošte Rožňava
1 neevidujú.

11. Zo správy od Slovenskej pošty, a.s., Centrum reklamácií, Banská Bystrica zo dňa 17.05. 2019 (na čl.

124 spisu) vyplýva, že šetrením bolo zistené, že doporučené zásielky adresované pre K. K., I. XXX/X,
XXX XX M. preberala splnomocnená osoba adresáta. Predložila k nahliadnutiu originál splnomocnenia
overenéhooprávnenýmorgánom.Zuvedenéhodôvodufotokópiusplnomocnenianiejemožnézostrany
Slovenskej pošty, a.s. poskytnúť.

12. Zo správy Slovenskej pošty a.s. zo dňa 13.07. 2020 (na čl. 192 spisu) vyplýva, že dňa 15.10. 2019 na

I. O. D. M. doručovala zásielky poštová doručovateľka Pošty Rožňava 1 Z. K.. Z dôvodu, že registratúrna
značka„evidenciapracovnéhočasu,prácenadčas,nočnépráce,pracovnépohotovosti,neplatenévoľno
a dokumenty s nimi súvisiace, dovoleniek má lehotu uloženia tri roky. Z uvedeného nevedia poskytnúť
údaje o doručovateľoch, ktorí doručovali zásielky na I. O. D. M. v rokoch 2010 a 2011.

13. Z vyjadrenia Slovenskej pošty a.s. zo dňa 14.10. 2020 vyplýva, že zásielka adresovaná žalobcovi
(č.OA214087679SK) bola dodaná dňa 15.10. 2019. Zásielku prevzala splnomocnená osoba adresáta.
Predložila k nahliadnutiu originál splnomocnenia, overeného oprávneným orgánom č. O 81 217/2019
Mesto Rožňava.

14. Žalovaný poukázal na to, že Slovenská pošta, a.s. na základe dopytu Okresného súdu Rožňava
zo dňa 28.09.2020 zaslala nasledovné stanovisko: „Šetrením v dodávacích dokladoch pošty Rožňava
1 bolo zistené, že zásielka OA214087679SK adresovaná K. K., I. XXX/X, XXX XX Č. bola dodaná
dňa 15.10.2019. Zásielku prevzala splnomocnená osoba adresáta. Predložila k nahliadnutiu originál
splnomocnenia overeného oprávneným orgánom č. O 81-2017/2019 Mesto Rožňava.“ Na základe

uvedeného je zrejmé, že Slovenská pošta, a.s. doručovala písomnosti určené do vlastných rúk žalobcovi
na základe splnomocnenia overeného oprávneným orgánom a to osobe na to splnomocnenej. Žalovaný
má za to, že svojimi písomnými vyjadreniami a listinnými dôkazmi relevantne preukázal, že opakujúce
sa poštové zásielky adresované do vlastných rúk žalobcu boli na základe splnomocnenia odovzdané
osobe na to splnomocnenej. Zároveň je nespochybniteľné, že žalobca nepreukázal opak a teda, že

splnomocnenie neexistuje. Žalobca v priebehu celého konania len tvrdí, že žiadne splnomocnenie na
preberanie zásielok určených do vlastných rúk neexistuje, avšak žiadnym spôsobom nepreukazuje.
Tvrdenia žalobcu o neexistencii splnomocnenie boli vyjadrením pošty vyvrátené. Žalovaný má za to,
že ním navrhovaný výsluch svedka - poštového doručovateľa, ktorý doručoval zásielku, exekučný
príkaz zo dňa 07.10.2019 nie je v tomto momente potrebný, keďže Slovenská pošta, a.s. priamo

identifikovala označenie splnomocnenia, na základe ktorého bola uvedená zásielka doručovaná. V
zmysle uvedeného žalovaný má za riadne preukázanú existenciu splnomocnenia žalobcu na preberanie
zásielok určených do vlastných rúk. Nakoľko žalobca od začiatku predmetného konania popiera
existenciu splnomocnenia, je v tomto momente po vyjadrení Slovenskej pošty, a.s. zrejmé, že žalobca
v rámci celého konania zavádza súd a dožaduje sa obnovy konania po uplynutí lehoty, v rámci ktorej

tak mohol urobiť. Splnomocnenie č. O 81-2017/2019 vydalo Mesto Rožňava, a preto tak ako tvrdí
žalovaný od začiatku konania je zrejmé, že splnomocnenie existovalo a žalobca zavádzal súd, keď
popieral jeho existenciu. Žalovaný vo svojom podaní 31.01.2020 navrhol výsluch svedka - poštového
doručovateľa, ktorý odovzdal zásielku adresovanú do vlastných rúk a to dňa 15.10.2019, prípadne aj
iného doručovateľa ak nedoručoval ten istý doručovateľ, ktorý odovzdal ostané písomnosti, ku ktorým

evidujeme doručenku s uvedením, že písomnosť prevzala na základe splnomocnenia matka žalobcu.
Slovenská pošta, a.s. vo svojom vyjadrení zo dňa 14.10.2020 neuviedla, či zamestnanec pošty - I.
C. odovzdávala aj iné zásielky skoršieho dátumu adresované do vlastných rúk žalobcu na základe
splnomocnenia. Slovenská pošta, a.s. len konštatuje, že uvedenú, konkrétnu zásielku odovzdal vyššie
spomínaný zamestnanec. V prípade, že dátumovo skoršie zásielky (rok 2010, 2011) neodovzdával

uvedený zamestnanec, je jeho výsluch v tomto konaní bezpredmetný. Každopádne žalovaný má za
to, že v konaní bola preukázaná existencia splnomocnenia a nakoľko žalobca žiadnym spôsobom
nepreukázal a ani nevyvrátil, že splnomocnenie napreberanie zásielok do vlastných rúk neexistuje,
nepreukázal tým dôvodnosť podanej žaloby. Žalobca zároveň na podporu svojho tvrdenia sa ani nesnažívyvrátiť domnienku doručenia spočívajúcu v prevzatí písomnosti jeho matkou. Pre civilné sporové
konanie je jedným z najvýznamnejším štádiom konania dokazovanie. Na jednej strane je žalobca
povinnýtvrdiťapreukazovaťnímtvrdenéskutočnostianastranedruhejježalovanýpovinnýpreukazovať

skutočnosti, ktoré žalobcove právo vylučujú. Samozrejme od nikoho nemožno spravodlivo požadovať,
aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej skutočnosti (v tomto konaní žalobca popiera existenciu
splnomocnenia na preberanie zásielok určených do vlastných rúk). Jedná sa o tzv. negatívnu dôkaznú
teóriu a jej podstata spočíva v tom, že ak strana tvrdí neexistenciu hoci aj splnomocnenia na doručovanie
písomnosti, nie je možné od tejto strany spravodlivo požadovať preukazovanie neexistujúceho. Dôkazné

bremeno tak znáša protistrana. Avšak v tomto konkrétnom prípade sa žalobca nemôže zbaviť povinnosti
preukázania neexistencie splnomocnenia alebo navrhovania dôkazov na preukázanie neexistujúceho
splnomocnenia, keďže na žalovaným predložených doručenkách je zreteľne uvedené, že písomnosti
adresované do vlastných rúk žalobcu prevzala na základe splnomocnenia matka žalobcu. Nakoľko
z uvedených doručeniek, kde písomnosti boli doručované prostredníctvom poštového podniku (nie
žalovaným) vyplýva, že k prevzatiu sporných písomností došlo na základe splnomocnenia, je to

práve žalobca, ktorý musí hodnoverne preukázať, že údaj ktorý z doručenky vyplýva je nepravdivý, a
teda že splnomocnenie neudelil. Samozrejme v prípade, že by žalovaný len tvrdil, že žalobcovi boli
písomnosti doručované, avšak žiadnym spôsobom nepreukázal ich doručenie, mohlo by mať tvrdenie
žalobcu o neexistencii splnomocnenia na preberanie zásielok pozitívny dopad na rozhodnutie vo veci
v prospech žalobcu. Žalovaný však preukázal predložením doručeniek, že žalobca si prevzal už dňa

02.09.2010 a následne dňa 18.05.2011 exekučný príkaz, a preto sa nám javí nelogické požadovať
od žalovaného preukazovanie existencie splnomocnenia na preberanie zásielok do vlastných rúk, keď
tieto zásielky nedoručoval sám žalovaný ale podnik nato určený. Žalobca tvrdí, že splnomocnenie
neexistuje a preto žalobca musí svojimi návrhmi na dokazovanie preukázať nepravdivosť údajov
uvedených na doručenkách. Na základe vyššie uvedeného je však zrejmé, že tvrdenia žalobcu sú

účelové a to z dôvodu preukázania existencie splnomocnenia, ktoré potvrdila Slovenská pošta, a.s.
a zároveň na základe predloženia doručeniek, ktorých obsah prevzala na základe splnomocnenia
matka žalobcu. V zmysle ust. § 111 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „Do vlastných rúk sa
doručuje tak, že adresát potvrdí prijatie písomnosti na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len
„doručenka“);údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Doručenka je

verejnou listinou.“ „Doručenka je listinou, ktorá má povahu verejnej listiny a ktorá sa od listín súkromných
líši tým, že potvrdzuje, pokiaľ nie je dokázaný opak, pravdivosť toho, čo je v nej uvedené. Status
doručenky ako verejnej listiny bol síce vyjadrený už aj v § 45 ods. 2 OSP [„Údaje uvedené na potvrdení
o doručení písomnosti (ďalej len „doručenka“) sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak.“ ],
Civilný sporový poriadok však výslovne hovorí o statuse verejnej listiny. V prípade všetkých verejných

listín sa teda uplatňuje vyvrátiteľná domnienka ich správnosti(pravdivosti tvrdení v nich uvádzaných).
Táto domnienka sa nevzťahuje na súkromné listiny. Obsah verejných listín musí súd zobrať za správny
(pravdivý), čím verejná listina preukazuje to, čo je v nej uvedené; v prípade doručenky to je konkrétny
postup pri doručení. Ak protistrana správnosť (pravdivosť) v doručenke uvedených informácií popiera,
musí navrhnúť dôkaz, ktorý preukáže, že obsah listiny nezodpovedá skutočnosti, resp. je nepravdivý.

Predpokladom vyvrátenia prezumpcie správnosti je teda podanie takého dôkazu, na základe ktorého
a hodnotením ktorého súd dospeje k záveru, že je prakticky vylúčené, aby nastali skutočnosti alebo
prebehli skutkové deje, ktoré vyplývajú z obsahu verejnej listiny. Nestačí teda iba spochybnenie
skutkových údajov obsiahnutých v listine, ale musí byť podaný jednoznačný plný dôkaz o tom, že tieto
údaje nezodpovedajú skutočnosti a sú teda nepravdivé. Ak niekto popiera pravdivosť toho, čo sa vo

verejnej listine osvedčuje alebo potvrdzuje, musí svoje tvrdenie preukázať, t. j. musí v tomto smere
ponúknuť aj dôkazy, teda má dôkazné bremeno“. (Števček,M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová,
S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilnýsporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016,
1540 s.).

15. Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že o právoplatnom rozsudku Okresného súdu Rožňava, sp.
zn. 8Cb 12/2007 zo dňa 18.12.2007 sa žalovaný dozvedel až dňa 01.02.2016 a to z exekučného
príkazu sp.zn. EX 3525/10, súdneho exekútora JUDr. Pavla Halása, Exekútorský úrad Bratislava so
sídlom Popradská č.70, 822 01 Bratislava 214, kde je tento označený ako vykonateľný exekučný
titul. Z uvedeného dôvodu bol žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu nahliadnuť do

súdneho spisu OS Rožňava, sp.zn. 8Cb 12/2007, kde zistil skutočnosti uvedené v návrhu na obnovu
konania. Snaha žalovaného v procese dokazovania bola preukázať, že žalobca sa mal dozvedieť o
ním tvrdených skutočnostiach už v roku 2010, kedy malo dôjsť k prevzatiu exekučného príkazu zo
dňa 27.08.2010, ktorý mala prevziať dňa 20.09.2010 matka žalobcu na základe splnomocnenia o čomžalovaný predložil fotokópiu doručenky. Na základe návrhu žalovaného na vykonanie dokazovania súd
požiadal Slovenskú poštu a.s. o poskytnutie informácií. Slovenská pošta a.s., vo veci poskytla informáciu
a to dňa 11.02.2019 z ktorej vyplýva, že pre žalobcu splnomocnenie v zmysle poštových podmienok na

preberanie zásielok do vlastných rúk na pošte Rožňava neevidujú. Toto vyjadrenie potvrdzuje tvrdenie
žalobcu o tom, že neudelil plnomocenstvo na preberanie všetkých jemu adresovaných poštových
zásielok, vrátane zásielok do vlastných rúk. Následne Slovenská pošta a.s. poskytla informácie podaním
zo dňa 17.05.2019 kde uviedla, že ide o všeobecné konštatovanie pošty ktoré nepreukazuje, že
dňa 20.09.2010 prebrala doporučenú zásielku pre žalobcu jeho matka na základe splnomocnenia.

Z informácie pošty vyplynulo, že kópiu splnomocnenia, ktoré by preukazovalo jeho existenciu pošta
nevie poskytnúť. Nevie poskytnúť ani žiadosť o doplnkové a dispozičné služby splnomocniť niekoho
na preberanie zásielok, tak ako to vyplynulo z podania pošty zo dňa 11.02.2019. Z uvedeného je
zrejmé, že prešetrením na pošte Rožňava 1, pošta neeviduje splnomocnenie v zmysle poštových
podmienok - Všeobecná časť, bod.6.2.5. Nie je možné preto vyvodiť záver o tom, že žalobca
splnomocnil na preberanie zásielok v roku 2010 svoju matku. Vyjadrenia pošty zo dňa 13.07.2020 a

14.10.2020 potvrdzujú len skutočnosti o doručení exekučného príkazu zo dňa 15.10.2019, ktoré žalobca
nespochybňuje, pretože predmetný exekučný príkaz doručený dňa 15.10.2019 prevzala matka žalobcu
na základe splnomocnenia overeného oprávneným orgánom t.j. Mesto Rožňava, č.O81-2017/2019,
ide o plnomocenstvo z roku 2019. Na základe tohto dôkazu nie je možné konštatovať, že takéto
splnomocnenie mala matka aj v roku 2010. Žalobca teda v roku 2010 nesplnomocnil matku na

preberanie poštových zásielok vrátané doporučených. Výsledkami dokazovania bolo preukázané, že k
platnému doručeniu písomností, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk v zmysle § 47 ods.2 OSP nedošlo,
pretože sa adresát (žalobca) v mieste doručenia v čase doručovania nezdržiaval (rozsudok NS SR,
sp.zn. 5Cdo94/2000).

16. Podľa § 414 CSP ak súd žalobu na obnovu konania neodmietne rozhodne rozsudkom, či obnovu
konania povolí alebo zamietne.

17. Podľa § 416 CSP len čo nadobudne rozsudok o povolení obnovy konania právoplatnosť, súd bez
ďalšieho vec znova prejedná. Pritom prihliadne na všetko čo vyšlo najavo v pôvodnom konaní aj v

obnovenom konaní.

18. Podľa § 417 ods. 3/ CSP v novom rozhodnutí o veci rozhodne súd o nároku na náhradu trov
pôvodného konania i obnoveného konania.

19. V zmysle týchto zákonných ustanovení súd o nároku na náhradu trov tohto konania rozhodne v
novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva
na Okresnom súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Podľa ustanovenia § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364
C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. Podľa § 365 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené
procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku
2 citovaného § odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné

uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenúv odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného §
odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodanie
odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 C. s. p. podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie
podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe
autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie

sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe
treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol
založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z. z. - Exekučného poriadku).