Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, September 14, 2018

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 3T/88/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817010455

Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Noema Turanovičová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2018:3817010455.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudkyňa JUDr. Noemou Turanovičovou v trestnej veci proti obžalovanému
F. N. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14. septembra 2018 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný F. Ž., nar. XX.XX.XXXX v Hlohovci, trvale bytom F., P.. H.. Š. XXX/XX, toho času I. X. X.
W., J.. Ž. XXX/XX, A. F.,

je vinný, že

dňa 14.11.2016 v čase okolo 18.26 hod. v HM Tesco v Prievidzi, na Nábrežnej ulici č. 7, si prisvojil
cudzie veci tým, že sa ich zmocnil, tak, že si na predajnej ploche postupne vkladal pod oblečenie tovar
- polooštiepok údený v hodnote 1,39 eur, dve Karička črievko Maxi 140 g v hodnote po 0,99 eur, tri

konzervy tuniak Isabel 80 g v hodnote 3,69 eur, spišskú klobásu 0,264 kg v hodnote 0,77 eur, ktorý
následne pri pokladni nepriznal a neuhradil a prešiel cez pokladničnú zónu bez zaplatenia, čím spôsobil
škodu spoločnosti Tesco Stores SR, a.s., Kamenné námestie I/A, 815 61 Bratislava, IČO: 31 321 828,
vo výške 7,83 eur, a to napriek tomu, že bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch
právoplatne postihnutý a to konkrétne dňa 31.10.2016 za priestupok proti majetku podľa § 50 odsek 1
Zákona č. 372/1990 Zb., za čo mu bola blokom na pokutu nezaplatenú na mieste č. 13021099 uložená
pokuta vo výške 20 eur,

t e d a

si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich
mesiacoch postihnutý,

tým spáchal

prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno f) Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Trestný zákon“),

a za to sa

o d s u d z u j e :Podľa § 212 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno l) Trestného zákona, § 38 odsek 3
Trestného zákona, k trestu odňatia slobody v trvaní 2 (dva) mesiace, výkon ktorého sa mu podľa § 49
odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a § 50 odsek 1 Trestného zákona podmienečne odkladá na
skúšobnú dobu v trvaní 14 (štrnásť) mesiacov.

Podľa § 73 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s použitím § 74 odsek 1 Trestného zákona sa
obžalovanému ukladá ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní, ktoré v zmysle § 252 odsek 2 Trestného poriadku v zmysle § 257 odsek
7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovanej F. Ž. (ďalej len obžalovaný) o nepopretí spáchania
skutku uvedeného v obžalobe prokurátora sp. zn. 1Pv 68/17/3307 a súčasne rozhodol, že dokazovanie

v rozsahu priznaného skutku nevykoná a vykoná dokazovanie vo vzťahu k výroku o treste a ochranného
opatrenia.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného, ktorý sa priznal k spáchaniu trestnej činnosti, jej
spáchanie oľutoval.

S poukazom na uznanie viny obžalovaného mal súd bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že
obžalovaný prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a bol za obdobný čin v predchádzajúcich
dvanástich mesiacoch postihnutý tým, že odňal dispozičné právo s vecou nakladať subjektu
oprávnenému na dispozíciu s vecou, čím tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej naplnil zákonné

znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno f) Trestného zákona.

Štát chráni súkromné vlastníctvo fyzických ako i právnických osôb, chráni ho pred neoprávnenými
zásahmi tretích osôb. Zabezpečuje jeho nedotknuteľnosť. Obžalovaný svojím konaním porušil tento
záujem spoločnosti.

Súd vo vzťahu k výroku o ochrannom opatrení vykonal dokazovanie výsluchom znalkyne MUDr. P.
P., ktorá uviedla, že zotrváva na svojich záveroch uvedených v písomnom znaleckom posudku, kde
konštatovala, že obžalovaný v čase spáchania trestnej činnosti mohol rozpoznať nebezpečnosť svojho
konania a svoje konanie ovládať v zníženej miere v dôsledku organickej poruchy osobnosti, pobyt

obvinenéhonaslobodejezpsychiatrickéhohľadiskanebezpečnývprípade,žesaobžalovanýnepodrobí
psychiatrickému liečeniu, no vzhľadom k dodatočne vyvstanej skutočnosti, že je umiestnený v Domove
sociálnych služieb Bôrik, ako dôvodné a postačujúce u obžalovaného vzhliadla ochranné psychiatrické
liečenie ambulantnou formou. Je pravdou, že v znaleckom posudku v prípravnom konaní navrhovala
liečenie ústavnou formou, pretože obžalovaný sa na doporučovanú ambulantnú liečbu nedostavoval,

oddával sa užívaniu návykových látok ako i alkoholu, no práve pre umiestnenie obžalovaného domove
sociálnych služieb, kde sa nevyskytlo ani raz nedodržanie liečby, abstinuje od alkoholu, navštevuje
psychiatra, je dostačujúcim psychiatrické liečenie ambulantnou formou.

Súd sa oboznámil i s listinnými dôkazmi, správami odpisom registra trestov (č.l. 65, 67-68), z ktorých

vyplýva charakteristika osoby obžalovaného a vyplýva z nej, že obžalovaný bol 4-krát postihnutý, v
priestupkovomkonanízapriestupkyprotimajetkupodľa§50odsek1Zákonaopriestupkoch(postihnutie
uvedený v skutkovej vete rozsudku), z odpisu registra trestov (č.l. 66) vyplýva, že na obžalovaného sa
v posledných 10 rokoch hľadí, akoby súdne trestaný nebol.

Pri ukladaní trestu súd zohľadnil základné zásady ukladania trestu, vyplývajúce z ustanovenia § 34
odsek 1 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu a výmery trestu, zohľadniac spôsob spáchania

činu, následok, zohľadniac osobu obžalovaného, jeho doterajší spôsob života, zohľadniac a priznajúcmu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písmeno l) Trestného zákona. Súd nepriznal obžalovanému
poľahčujúcu okolnosť navrhovanú v záverečnej reči prokurátorom, a to že pred spáchaním trestnej
činnosti obžalovaný viedol riadny život, teda poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písmeno j) Trestného

zákona, pretože je nesporné, že obžalovaný bol v minulosti súdne trestaný, hľadí sa len na jeho osobu
ako na súdne netrestanú, bol dokonca i 4-krát postihnutý v priestupkovom konaní, teda nemožno
konštatovať, že viedol riadny život. Na druhej strane však nepriznal súd obžalovanému ani priťažujúce
okolnosti v zmysle § 37 písmeno h) Trestného zákona, že obžalovaný spáchal viac trestných činov,
pretože ho uznával vinným len z jedného trestného činu uvedeného vo výroku rozsudku, a teda

prevyšujúci pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami, a teda použitie pri ukladaní
trestu ustanovenia § 38 odsek 3 Trestného zákona, zohľadniac spôsob spáchania činu, okolnosti, za
akých došlo k spáchaniu trestného činu, berúc do úvahy i ostatné okolnosti vyplývajúce z ustanovenia
§ 34 odsek 4 Trestného zákona, potom súd dospel k záveru, že ako zákonný, primeraný a dôvodný je
obžalovanému ukladať trest v prvej polovici zákonnej trestnej sadzby, v trvaní 2 mesiace, výkon ktorého
budeobžalovanémupodmienečneodloženýnaskúšobnúdobuvtrvaní14mesiacov.Súdnedospelvšak

ani k záveru, že by bolo vzhľadom na skutkové okolnosti, predovšetkým na osobu obvineného dôvodné
a primerané upustiť u obžalovaného od potrestania (tak ako to v záverečnej reči navrhoval obhajca),
pretožedospelkzáveru,ževzhľadomnadoterajšíspôsobživotaobžalovaného,fakt,žeikeďsahľadína
jeho osobu, ako na súdne netrestanú, bol opakovane v posledných 10 tokoch právoplatne odsudzovaný
pre rôznu, predovšetkým však pre majetkovú trestnú činnosť obdobného charakteru, bol i postihnutý v

priestupkovom konaní, a preto nemožno očakávať, že prejednanie veci pred súdom bude postačovať
na jeho nápravu a práve naopak, je potrebné v záujme ochrany spoločnosti pôsobiť na obžalovaného
hrozbou trestu, teda trestom odňatia slobody s podmienečným odkladom uvedeným vo výrokovej časti
rozsudku.

Takýto trest, podľa názoru súdu, v dostatočnej miere splní účel trestu z pohľadu tak individuálnej ako i
generálnej prevencie, považoval ho súd za zákonný, dôvodný a spravodlivý.

Podľa § 73 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona súd môže urobiť, uložiť ochranné liečenie aj vtedy,
ak páchateľ spáchal trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti a jeho pobyt na slobode je nebezpečný.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, vzhľadom na výsluch znalca na hlavnom pojednávaní, jeho
závery o dôvodnosti a nutnosti uloženia ochranného psychiatrického liečenia ambulantnou formou
obžalovanému, pretože bez uloženia takéhoto liečenia je pobyt obžalovaného pre spoločnosť na
slobode nebezpečný, trestnú činnosť spáchal v stave zmenšenej príčetnosti, súd obžalovanému takéto

liečenie uložil. Súd pre prokurátorom navrhované ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou
formou nevzhliadol žiaden zákonný dôvod, takéto liečenie, takejto povahy zo žiadneho na hlavnom
pojednávaní vykonaného dôkazu nevyvstal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku,

prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.