Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 28, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoE/222/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214214057
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7214214057.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej
a členov senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a Mgr. Miloša Greguša, v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: advokátom
JUDr. Martin Máčaj, Advokátska kancelária so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému: C. M.,
nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXXX/XX, T., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD.,

Exekútorsky úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp.zn: EX 8838/14, v konaní o vymoženie
1.135,01 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k.
48Er/1717/2014-46 zo dňa 3.9.2021 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

Účastníkom konania nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví rozhodol, že nevylučuje súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého z vykonávania exekúcie (I. výrok) a exekúciu zastavil (II. výrok).

2. Odvolaním napadnuté rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že oprávnený sa návrhom
spísaným do zápisnice pred súdnym exekútorom dňa 24.2.2014 domáhal vykonania exekúcie voči

povinnému na základe exekučného titulu- rozhodcovského rozsudku, ktorý vydal Stály rozhodcovský
súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave č.k. SR 03594/12
zo dňa 21.8.2012. Dňa 3.2.2016 súdny exekútor postúpil súdu podanie oprávneného označené ako
Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie. V doplnení oprávnený uviedol, že rozhodujúce skutočnosti
týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sú od počiatku výkonu exekúcie uvedené v časti odôvodnenia
exekučného titulu, na podklade ktorého je vykonávaná táto exekúcia a na podklade ktorého bol spísaný

aj samotný návrh na vykonanie exekúcie. Medzičasom k zmene skutkového stavu a k zmene obsahu
dôkazov nedošlo. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 30 ods.3,7,9,10,11 Exekučného
poriadku a uviedol, že po preskúmaní veci dospel k záveru, že nie sú tu dôvody na vylúčenie exekútora
z exekúcie. Následne vec posudzoval v zmysle § 243f ods. 1,2,3,4,6, §39 ods.4, §57 ods. 1 písm.m)
Exekučného poriadku, § 52, § 53 ods. 1,2,4 písm.r), ods. 5, § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka v
znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere. Vychádzajúc z dikcie ustanovenia § 243f ods. 1

a ods. 3 Exekučného poriadku exekučný súd v prvom rade konštatoval, že prebiehajúca exekúcia
je od 23.12.2015 zo zákona odložená, keďže ide o exekučné konanie začaté pred účinnosťou zák.
č. 438/2015 Z. z. a o exekučné konanie, kde bol návrh na vykonanie exekúcie podaný na podklade
rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Oprávnený si
teda správne splnil svoju povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného
poriadku a stihol tak urobiť v zákonom stanovenej lehote. Vzhľadom na uvedené je povinnosťou

exekučného súdu preskúmať, či je alebo nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.
1 písm. m/ Exekučného poriadku a exekúciu buď zastaviť alebo rozhodnúť o jej pokračovaní, pričomustanovenie § 243f ods. 4 Exekučného poriadku zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku existencie
dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku. Na zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods.1 písm. m/ Exekučného poriadku musia byť kumulatívne splnené tri podmienky:

1. rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval
nárok zo zmenky, 2. v konaní vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou a 3. nebolo prihliadnuté na niektoré zo skutočností uvedené pod bodom 1. až 3, t. j. na
neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie, resp. neprípustnosť použitia zmenky alebo na rozpor s
dobrými mravmi, resp. so zákonom. Keď sa v konaní preukáže nesplnenie niektorej z troch podmienok,

exekučný súd musí rozhodnúť o pokračovaní exekúcie. Súd konaním vo veci a po oboznámení sa
s obsahom spisu zistil, že exekučným titulom, na podklade ktorého sa vedie toto exekučné konanie,
je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., č.
k. SR 03594/12 zo dňa 21.08.2012. Z obsahu spisu ďalej zistil, že oprávnený s povinným uzavreli
dňa 07.12.2010 Zmluvu o úvere č. 900400422, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému
úver vo výške 500,00 Eur a povinný sa zaviazal poskytnuté finančné prostriedky oprávnenému vrátiť

zvýšené o príslušný poplatok vo výške 484,00 Eur, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 984,00 Eur v 12-tich
mesačných splátkach po 82,00 Eur. Z obsahu zmluvy tiež vyplýva, že sa jedná o spotrebiteľský úver
lebo veriteľ - oprávnený je podnikateľom v danom predmete (podľa výpisu z obchodného registra) a
považuje sa teda za dodávateľa a dlžník - povinný je jednoznačne spotrebiteľom, pričom veriteľ dočasne
poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky vo forme odloženej platby, úveru, pôžičky alebo v inej právnej

forme. Na základe týchto skutočností exekučný súd mal za to, že uvedený spor je možné posúdiť
ako spotrebiteľský spor a dá sa naňho aplikovať Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
Exekučný titul bol vydaný v rozhodcovskom konaní na základe rozhodcovskej doložky, dojednanie
ktorej v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá vo svojich účinkoch viedla
k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytuje Smernica Rady 93/13/EHS zo

dňa 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len Smernica Rady
93/13/EHS). Exekučný titul je takto nevykonateľný v celom rozsahu. Súd vyššie uvedené konštatoval
aj s poukazom na Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. marca 2012 č. k. 6 Cdo
1/2012. Najvyšší súd SR judikoval: „ rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako
exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej

zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola
vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci
sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu
nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu

práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je
odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku
škodespotrebiteľa.Kpovinnostispotrebiteľanamietaťplatnosťrozhodcovskejdoložkyvrozhodcovskom
konaní Najvyšší súd SR doplnil, že princíp „vigilantibus iura sripta sunt“ v spotrebiteľských veciach
v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa.

To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť
spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom
konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku
zo zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom

exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.“ Neoddeliteľnou súčasťou
Zmluvy o úvere sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, kde v bode 13 oprávnený s povinným
uzavreli Dohodu o vyplnení zmenky, z ktorej vyplýva, že na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka
ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil
dlžník (vystaviteľ) zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia

zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr
v deň, kedy sa stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce
splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej
splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi,
ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní

na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa stal splatný celý dlh. V predloženej Zmluve o
úvere bol povinný označený rodným číslom, teda ako fyzická osoba nepodnikateľ (spotrebiteľ), na
základe čoho možno konštatovať, že hlavný kauzálny vzťah medzi oprávneným a povinným je vzťahom
spotrebiteľským. Oprávnený v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že všetky skutočnostitýkajúce sa vlastného vzťahu medzi ním a povinným boli od počiatku súčasťou súdneho spisu a tak
súd, ako i súdny exekútor majú o nich vedomosť, teda sú známe. Súd však z obsahu spisu zistil, že
jeho súčasťou nie je Rozhodcovská zmluva s osobitne dojednanou rozhodcovskou doložkou, a teda súd

nemohol posúdiť prípadnú neprijateľnosť zmluvných podmienok v neprospech spotrebiteľa. Oprávnený
je v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení povinný doplniť svoj návrh na vykonanie exekúcie
tak, aby bolo možné bez akýchkoľvek pochybností konštatovať, že vzťah medzi ním a povinným nie je
vzťahom spotrebiteľským a ak je vzťahom spotrebiteľským, že bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné
podmienky v neprospech spotrebiteľa.V danom prípade má súd z obsahu spisu za preukázané len to,

že vlastný kauzálny vzťah medzi oprávneným a povinným je vzťahom spotrebiteľským, a to z označenia
povinného v predmetnej Zmluve o úvere ako fyzickej osoby nepodnikateľa. Zo všeobecných podmienok
poskytnutia úveru vyplýva, že zmluvné strany uzavreli dohodu o vyplnení zmenky, na základe ktorej mal
oprávnený vyplniť vlastnú zmenku (blankozmenku) a na základe tejto zmenky si mal na rozhodcovskom
súde uplatňovať zmenkovú sumu s príslušenstvom. Súd nepovažoval za dostatočné doplnenie návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie, keď oprávnený len uvedie, že vzťah medzi ním a povinným je

súdu známy z odôvodnenia predloženého rozhodcovského rozsudku. Pretože oprávnený dostatočným
spôsobom nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie v zmysle citovaných zákonných ustanovení o vlastný
vzťah medzi ním a povinným, súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre rozhodnutie o
pokračovaní v exekúcii a rozhodol tak, že exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku
zastavil.

3. Proti tomuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie podal v zákonnej lehote
odvolanieoprávnený.Oprávnenýnavrhol,abyodvolacísúdpodľa§389CSPvplatnomznenínapadnuté
uznesenie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiadal úhradu trov
konania, vrátane trov odvolacieho konania.

4. Oprávnený odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Oprávnený
odmieta posudzovanie povinného ako spotrebiteľa, nakoľko dňa 7.12.2010 uzavrel s povinným Zmluvu
o úvere, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver na účel zamestnania. Povinný v zmluve

podpísal vyhlásenie o tom, že poskytované peňažné prostriedky budú využité na tento účel. Oprávnený
poukázal na ustanovenie § 2 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého
je spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo poskytnutý úver na iný účel, ako na účel
zamestnania,povolaniaalebopodnikania.Priposkytnutíúveruvychádzalzvyhláseniapovinnéhoatona
aký účel povinný úver aj využil, už oprávnený neskúma. Navyše ani povinný nemá povinnosť informovať

veriteľa o skutočnom použití finančných prostriedkov. Oprávnený má za to, že vzhľadom na účelovosť
úveru, ktorý bol povinnému poskytnutý, nemožno na posúdenie zmluvy o úvere aplikovať ustanovenia
Zákona o spotrebiteľských úveroch. Oprávnený nespochybnil, že zmluvné vzťahy medzi dodávateľom
a fyzickou osobou nepodnikateľom, spĺňajú požiadavku spotrebiteľského právneho vzťahu. Pokiaľ je
ale predmetom tohto vzťahu účelovo poskytnutý úver a túto účelovosť žiadny z účastníkov vzťahu

nespochybnil, potom nejde o spotrebiteľský úver a ochrana spotrebiteľa o obmedzení a neskôr úplnom
vylúčení zabezpečenia úveru zmenkou sa na tieto úvery nevzťahuje.

5. Povinný vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného poprel, že úver dostal na účel zamestnania. Úver
zobral na opravu auta, ktoré mal v tom čase nepojazdné.

6.KrajskýsúdvKošiciachakosúdodvolací(§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok,ďalej
len CSP) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379
a § 380 ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania
v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

7. V prejednávanej veci sa exekučné konanie začalo dňa 24.2.2014. Od 1.4.2017 je účinná novela
Exekučného poriadku, ktorá v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 vete prvej zakotvila, že ak tento
zákon v §243i až § 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia
podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Na dané exekučné konanie je preto potrebné aplikovať

ustanovenia Exekučného poriadku účinné do 31.3.2017.

8. Podľa § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa
primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.9. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo

dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto
zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii
konania, ak by boli v neprospech strany.

10. Odvolací súd mal z obsahu spisu za preukázané, že exekučné konanie začalo na návrh
oprávneného spísaný do zápisnice pred súdnym exekútorom dňa 24.2.2014, na vykonanie exekúcie
proti povinnému na základe exekučného titulu, ktorým je Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. sp.zn.: SR 03594/12 zo dňa 21.8.2012,
právoplatný dňa 10.9.2012 a vykonateľný dňa 13.9.2012. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku
vyplýva, že medzi účastníkmi konania bola dňa 7.12.2010 uzatvorená Zmluva o úvere č. 900400422.

Záväzkový vzťah z tejto zmluvy o úvere bol zabezpečený neúplnou zmenkou (blankozmenka)
vystavenou dňa 7.12.2010. Nakoľko povinný si svoj záväzok riadne nesplnil, stal sa dlh splatný v
celku dňa 29.11.2011. Oprávnený vyplnil dňa 14.1.2012 zmenku v zmysle Dohody o vyplnení zmenky
na sumu 1.135,01 Eur. Táto bola predložená povinnému na zaplatenie. Napriek výzve povinný svoj
dlh neuhradil, preto následne oprávnený pristúpil k uplatneniu svojich práv cestou rozhodcovského

konania. V rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave, bol vydaný dňa 21.8.2012 rozhodcovský rozsudok sp. zn.
SR 03594/12. Označený rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom v tomto konaní. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti súd prvej inštancie správne pristúpil k preskúmaniu, či je alebo nie je daný dôvod na
zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku v znení účinnom

do 31.03.2017, podľa ktorého exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie
exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný
nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné
podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi
alebo so zákonom.

11. Z výpisu z Obchodného registra vedeného Okresným súdom Bratislava I odvolací súd zistil, že
oprávnený je právnickou osobou, ktorá má v predmete činnosti poskytovanie úverov z vlastných zdrojov,
teda je oprávnený poskytovať spotrebiteľské úvery. Podľa § 2 písm.a), b) zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho

podnikania alebo povolania a veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Podľa § 1 ods. 3 písm. f) tohto
zákona spotrebiteľským úverom je úver od 100 Eur do 75 000 Eur, čo znamená, že výška predmetného
úveru 500 Eur zodpovedá rozpätiu, v ktorom možno poskytovať spotrebiteľské úvery. Predmetný úver
spĺňa aj ostatné náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovení zákona o spotrebiteľských

úveroch, pretože oprávnený predmetnou zmluvou o úvere poskytol povinnému peňažné prostriedky
dočasne, vo forme odložených splátok úveru, povinný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť
auhradiťcelkovénákladyspojenésúverom-všetkynáklady,vrátaneúrokuapoplatkov,ktorésúspojené
s poskytnutím spotrebiteľského úveru.

12. Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení platnom a účinnom
do 30.6.2011, t.j. v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné

dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 53 ods. 1,2,3,4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Toneplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými

mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak
dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

14. Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

15. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 23.12.2015, v exekučných konaniach, ktoré
sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri

podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh
na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

16. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj

rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je
povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu
na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

17. Podľa § 243f ods. 4,5 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak,

platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Ak oprávnený návrh na
vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

18. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v
lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.

m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

19. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté

na - 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3.rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

20. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že Zmluva o úvere uzavretá
medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou. Odvolací súd má za to, že sú naplnené zákonné

znaky spotrebiteľského úveru vyplývajúce z ustanovenia § 1 ods. 2 a 3 a §2 zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, ako aj ďalšie predpoklady
vyžadované touto osobitnou právnou normou na to, aby sa vzťah medzi veriteľom a dlžníkom podriadil
právnemu režimu tohto zákona. V Zmluve o úvere je povinný označený menom, priezviskom, rodným
číslom a číslom občianskeho preukazu. V záhlaví rozhodcovského rozsudku je taktiež povinný označený

menom, priezviskom, rodným číslom a adresou trvalého pobytu. To znamená, že povinný je označený
ako fyzická osoba - nepodnikateľ, keďže nie je označený údajmi, ktoré by ho identifikovali ako
podnikateľa v zmysle § 2 ods. 2 v spojení s § 3a ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka.
Rozhodcovský súd teda jednal s povinným ako s fyzickou osobou - nepodnikateľom. Námietku
oprávneného o tom, že povinný v zmluve o úvere označil, že mu je úver poskytnutý na účel zamestnania,

čo vylučuje v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch jeho postavenie ako spotrebiteľa, odvolací
súd nepovažoval za dôvodnú. Vopred dodávateľom naformulované vyhlásenie o poskytnutí finančných
prostriedkov na účel „zamestnania“, považoval odvolací súd za formalistický pokus prostredníctvom
vopred pripraveného vyhlásenia na predformulovanom tlačive vylúčiť tento záväzkovoprávny vzťah
spod pôsobnosti zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd v tejto súvislosti

zdôrazňuje, že zmluvu o úvere uzatváral povinný ako fyzická osoba, pričom z nej nevyplýva, že pri
jej uzatváraní konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom
oprávnený pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Námietku oprávneného o tom,
že v danom prípade zmluvu o úvere nemožno považovať za spotrebiteľskú zmluvu odvolací súduvádza, že napriek tomu, že zmluva bola uzavretá v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka je
nutné predmetnú zmluvu považovať za zmluvu spotrebiteľskú a právny vzťah medzi oprávneným a
povinným za spotrebiteľský, a to aj s poukazom na § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Z uvedeného
je zrejmé, že vzťah medzi oprávneným a povinným je vzťahom spotrebiteľským, pričom rozhodcovský
súd naň pri rozhodovaní o nároku zo zmenky neprihliadol. Odvolací súd má za to, že dôkazné bremeno
na preukázanie toho, že úver bol skutočne poskytnutý povinnému na výkon jeho podnikania, ťaží toho,

kto tvrdí takúto výnimku, čiže oprávneného. Oprávnený však žiadnym spôsobom nepreukázal, že úver
má nespotrebiteľský charakter a bol povinnému poskytnutý na účel podnikania.

21. Odvolací súd zároveň poukazuje aj na skutočnosť, že nielen Zmluva o úvere je zmluvou
spotrebiteľskou, ale spotrebiteľskou zmluvou je aj zmenková dohoda, ktorá je obsiahnutá v Dohode o
vyplnení zmenky začlenenej do čl. 13 VPPÚ, keďže zmenka mala mať zabezpečovací charakter, pretože

zabezpečovala splnenie spotrebiteľského úveru. Blankozmenka v čase jej vystavenia úplnou zmenkou
ešte nebola (zmenkou sa blankozmenka stala až doplnením chýbajúcich údajov o výške zmenkovej
sumy a o jej splatnosti). Dohoda o vyplnení zmenky uzavretá medzi oprávneným a povinným bola
vyhotovená dopredu na predtlačenom formulári rovnako, ako aj Zmluva o úvere a bola začlenená do
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru drobným písmom medzi množstvo iných dojednaní, ktoré

sa nachádzali na jej zadnej strane. Oprávnený podmienil poskytnutie úveru vystavením blankozmenky
povinným,pričomtentodôležitýúdaj,žepovinnývystavujeblankozmenku,výslovnevDohodeovyplnení
zmenky neuviedol. Neuviedol tak dostatočne určito, jasne a zrozumiteľne všetky zmluvné podmienky,
z ktorých by mohol povinný zistiť výšku a spôsob platenia zmenkovej sumy. Jej obsahom bol najmä
súhlas vystaviteľa s tým, aby mohol veriteľ vyplniť do blankozmenky údaj o výške zmenkovej sumy a

jej splatnosť. Povinnému nebola Dohoda o vyplnení zmenky vôbec predložená na podpis, rovnako ako
ani Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. ako veriteľ a remitent
uzatvorila s dlžníkom Dohodu o vyplnení zmenky, a teda zmenkovú dohodu tak, že dlžník vystaví v jej
prospech zmenku bez toho, že by bolo z tejto zmenkovej dohody zrejmé, že vystavuje blankozmenku, že
táto je vystavená výslovne „na rad“. Z dohody nie je zrejmé, či dlžník mal vedomosť o tom, aké dôsledky

pre neho vystavenie blankozmenky na rad spôsobí a akú celkovú sumu bude musieť na zmenku zaplatiť,
čím sa podľa názoru odvolacieho súdu zhoršilo postavenie dlžníka- povinného, a tým aj možnosť jeho
obrany.

22. Dohoda o vyplnení zmenky tak spĺňa všetky zákonné predpoklady neprijateľnej podmienky v zmysle

úpravy obsiahnutej v § 52 ods. 2 a § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak podmienky platenia zmenky
neboli dojednané individuálne, ide o neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré nemôže požívať právnu
ochranu.

23. Rozhodcovský súd sa pri skúmaní spotrebiteľského charakteru hlavného právneho vzťahu obmedzil

len na konštatovanie, že uvedený vzťah nie je spotrebiteľský, nakoľko povinný pri uzatváraní zmluvy o
úvere vyhlásil, že poskytnuté peňažné prostriedky berie na účel, ktorý vylučuje záver o tom, že v tomto
právnom vzťahu pôsobí ako spotrebiteľ.

24. Keďže rozhodcovský súd neprihliadol na neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve a vydal

exekučný titul v uplatnenom rozsahu tak, ako sa to stalo v prejednávanej veci, je v prípade už začatej
exekúcie dôvodom na jej zastavenie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Okresný súd
preto správne rozhodol, keď exekúciu v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia zastavil.

25. Odvolací súd pre úplnosť považuje za potrebné poukázať na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. II. ÚS 774/2016, ktorý konštatoval, že doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie bolo
potrebné podľa § 243f Exekučného poriadku doplniť priamo exekučnému súdu, a to najmä vzhľadom
na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo
vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej bol
oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd, a nie súdny exekútor. Súd prvej inštancie tým, že sa

zaoberal obsahom doplnenia návrhu, ktorý bol podaný po lehote, poskytol oprávnenému viac práv ako v
prípade, keby priamo pristúpil k zastaveniu exekúcie podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku. Teda ak
oprávnený doplnenie návrhu nedoručil súdu v lehote do 22.1.2016, t.j. do 30 dní po uverejnení zákona
v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, má sa za to, že nedoplnil návrh v zákonom stanovenej lehote,preto je dôvod na zastavenie exekúcie aj podľa ustanovenia § 243f ods. 5 Exekučného poriadku. Zo
spisu je zrejmé, že oprávnený nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie v zákonnom stanovenej lehote
priamo súdu, ale uvedené doplnenie zaslal súdnemu exekútorovi, preto odvolací súd nemôže súhlasiť s

tým, čo uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia, že oprávnený stihol splniť svoju povinnosť
podľa § 39 ods. 4 v spojení s § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v lehote. Navyše oprávnený v podaní
označenom ako „Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie“ len uviedol, že rozhodujúce skutočnosti
týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sú od počiatku výkonu exekúcie uvedené v časti odôvodnenie
exekučného titulu, na podklade ktorého je vykonávaná táto exekúcia a na podklade ktorého bol spísaný

aj samotný návrh na vykonanie exekúcie. Odvolací súd má za to, že oprávnený v rámci doplnenia návrhu
na vykonanie exekúcie nepreukázal, že dôvod na zastavenie exekúcie nie je daný.

26. Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno konštatovať, že nie sú dané oprávneným uvádzané
odvolacie námietky spočívajúce v nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Súd prvej
inštancie postupoval správne, ak na základe týchto skutočností predmetnú exekúciu podľa ustanovenia

§ 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku zastavil, z ktorého dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie
ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a v zmysle § 387 ods. 2 CSP, na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP

v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov
odvolaciehokonania,pretože oprávnenýnebolvodvolacomkonaníúspešný apovinnémutrovykonania
preukázateľne nevznikli a ani si trovy konania neuplatnil.

28. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 (ustanovenie § 393 ods. 2 druhej

vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).