Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, September 2, 2021

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 48Er/1717/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214214057
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Baňacká PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2021:7214214057.3

Uznesenie

Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: C., o vymoženie pohľadávky vo výške 1.135,01
Eur s prísl. a trov exekúcie, vedenej na Exekútorskom úrade v Bratislave u súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého, PhD., takto

r o z h o d o l :

I. Súd n e v y l u č u j e súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., so sídlom Záhradnícka 60,

821 08 Bratislava, z vykonávania exekúcie.

II. Exekúciu z a s t a v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie spísaným vo forme zápisnice pred súdnym
exekútoromJUDr.RudolfomKrutým,PhD.dňa24.02.2014domáhalvykonaniaexekúcievočipovinnému

za účelom vymoženia svojej pohľadávky, a to na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku,
ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v
Bratislave, č. k. SR XXXXX/XX zo dňa 21.08.2012.

2. Podľa ust. §243h zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a
doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje

inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

3. Dňa 22.05.2014 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
s prílohami.

4. Okresný súd Košice II, uznesením č. k. 48Er/1717/2014-10 zo dňa 06.06.2014, zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn.
EX 8838/14. Na základe odvolania oprávneného zo dňa 14.07.2014 Krajský súd v Košiciach, uznesením
č. k. 7CoE/34/2014-25 zo dňa 30.10.2014 uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

5. V žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 24.02.2014 súdny exekútor
okrem iného uviedol, že: ,,Oznámenie, splnenie povinnosti podľa § 30 Exekučného poriadku. Ústavný
súd Slovenskej republiky rozhodol dňa 13.04.2011 nálezom pod sp. zn.: III ÚS 322/2010 v prípade
individuálnej sťažnosti fyzickej osoby v konaní o konkrétnej kontrole ústavnosti, čo malo vplyv na
postavenie účastníkov exekučného konania vedeného pred Okresným súdom Žiar nad Hronom pod sp.
zn.: 5Er 934/2008. Rozhodnutie ústavného súdu zasiahlo aj do môjho právneho postavenia ako strany

exekučného konania a to na tom argumentačnom základe, že ústavný súd zaradil do odôvodnenia
označeného nálezu nad rámec predmetu konania vedeného podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskejrepubliky aj všeobecnú konštatáciu o vylúčení súdneho exekútora z výkonu exekúcie pre pomer k
oprávnenému, ktorý bol jeho bývalým zamestnávateľom. Pretože som bol pred začiatkom výkonu
exekučnej činnosti rádovým zamestnancom spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. musím reagovať na

označený nález ústavného súdu a to nie len z dôvodu môjho záujmu na splnení povinnosti ustanovenej
§ 30 ods. 3 Exekučného poriadku, ale aj z toho dôvodu, že tento nález a na neho nadväzujúce
postupy a rozhodnutia ústavne neakceptovateľným spôsobom zasahujú do mojich základných práv.
Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.04.2011 sp. zn.: III ÚS 322/2010 je individuálnym
normatívnym právnym aktom, ktorého pôsobnosť je limitovaná, pričom jej hranice sú určené konaním,

ktoré je vedené pred Okresným súdom Žiar nad Hronom pod sp. zn.: 5Er 934/2008. Akékoľvek
závery ústavného súdu poňaté do obsahu vyššie citovaného rozhodnutia nemajú všeobecnú platnosť
a zaväzujú len účastníkov konania v okolnostiach prípadu porušovateľa. To je charakteristická črta
konkrétnej kontroly ústavnosti vykonávanej podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vyjadrená
mimo iné aj v obsahu ust. § 56 ods. 6 zákona č. 28/1993 Z. z. Všeobecné súdy nie sú viazané
označeným rozhodnutím ústavného súdu a pri svojej judiciálnej činnosti musí reflektovať ústavnú normu

obsiahnutú v čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Vyššie označené rozhodnutie ústavného súdu
bolo vydané v konaní, ktoré svojim charakterom opomínalo dôsledne aplikovať zásady spravodlivého
súdneho procesu, najmä zásadu ,,rovností zbraní“ a preto takéto rozhodnutie nie je legitímnym aktom
aplikácie súdnej moci, v právnom štáte neobstojí a jeho právne účinky, ktoré vyvoláva, musia byť
negované do času, kým nedôjde k náprave poručených základných práv, medzi iným aj môjho práva

na spravodlivé súdneho konanie (vnímaného cez judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva vo
vzťahu k čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), práva na
pokojné užívanie majetku (vo vzťahu k čl. 1 Protokolu č.1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd) a práva nebyť diskriminovaný (vo vzťahu k čl. 14 Európskeho dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Proti označenému rozhodnutiu, keďže ústavne a

medzinárodnoprávne neakceptovateľným spôsobom zasiahlo do mojich základných práv, som bol
nútený podať v zmysle článku 34 Európskeho dohovoru o ľudských právach a článkov 45 a 47
RokovaciehoporiadkuEurópskemusúdupreľudsképrávaindividuálnusťažnosť.Postupyarozhodnutia
všeobecných súdov sledujúce názor, ktorého argumentačný základ nie je právne udržateľný, sú
základom pre posudzovanie hmotnej náhrady pri vyvodzovaní zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci. Vzhľadom na to, že podľa môjho názoru súdny exekútor o svojom vylúčení
nerozhoduje a ani svoje vylúčenie nemôže navrhovať, ale len v zmysle § 30 EP je povinný oznámiť
skutočnosti na základe ktorých by potenciálne mohol byť vylúčený z vykonávania exekúcie nechávam
plnenarozhodnutíOkresnéhosúdučimazvykonávaniaexekúcievylúčialebonieačimavpredmetnom
exekučnom konaní poverí vykonávaním exekúcie alebo nie.“

6. Podľa ust. § 30 ods. 3 Exekučného poriadku, len čo sa exekútor dozvie o skutočnostiach, pre ktoré
je vylúčený, oznámi to bezodkladne súdu. Do rozhodnutia podľa odseku 7 môže exekútor v konaní robiť
len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.

7. Podľa ust. § 30 ods. 7 Exekučného poriadku, exekútor predloží vec na rozhodnutie súdu o námietke
bez zbytočného odkladu. O tom, či je exekútor vylúčený, rozhodne súd do desiatich dní od predloženia
veci.

8. Podľa ust. § 30 ods. 9 Exekučného poriadku, rozhodnutie o tom, či je exekútor vylúčený, sa doručí

oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

9. Podľa ust. § 30 ods. 10 Exekučného poriadku, proti rozhodnutiu súdu podľa odseku 7 nie je prípustný
opravný prostriedok.

10. Podľa ust. § 30 ods. 11 Exekučného poriadku, ak súd vylúči exekútora z vykonávania exekúcie, v
exekúcii pokračuje ten exekútor, ktorého navrhne oprávnený a ktorého vykonaním tejto exekúcie poverí
súd.

11. Vzhľadom k vyššie uvedenému oznámeniu súdneho exekútora o splnení si povinnosti podľa ust. §

30 ods. 3 Exekučného poriadku súd rozhodol tak, ako je to uvedené v prvom výroku tohto uznesenia,
pretože po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že tu nie sú dôvody na vylúčenie exekútora z exekúcie.
Samotná skutočnosť, že súdny exekútor bol niekedy v pracovnom pomere u oprávneného a poberal od
neho pôžitky zo závislej činnosti ešte sama o sebe nemôže vzbudiť pochybnosť o tom, či súdny exekútorpostupujevovecinestranneanezaujato.Kolegiálnyvzťahbymoholbyťdôvodomprevylúčeniesúdneho
exekútora z vykonávania exekúcie, ale skôr ak by šlo o vzťah medzi súdnym exekútorom a povinným,
voči ktorému exekútor vykonáva úkony exekučnej činnosti a nie o vzťah medzi súdnym exekútorom a

oprávneným, voči ktorému má exekútor skôr povinnosť, ak nie zodpovednosť vymôcť pre neho plnenie
v exekučnom konaní od povinného spôsobom ustanoveným v právnych predpisoch. V exekučnom
konaní je výber exekútora na vôli oprávneného, preto aj výber exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD.
zo strany oprávneného prebehol nezávisle od súdneho exekútora. Možno len logicky odôvodniť, že
oprávnený si zvolí osobu, s ktorou má dobré predchádzajúce skúsenosti. Ako už bolo povedané vyššie

súdny exekútor, ak postupuje v zmysle právnych predpisov, nemá možnosť ísť nad rámec exekúcie a
nemá možnosť ovplyvňovať exekúciu vo výhodnejšom smere k oprávnenému. Dôvodom na vylúčenie
exekútora z dôvodu zaujatosti preto nie je tvrdenie, že súdny exekútor je bývalým zamestnancom
oprávneného.

12.Dňa03.02.2016postúpilsúdnyexekútorsúdudoplnenienávrhuoprávnenéhonavykonanieexekúcie

vzmysleust.§39ods.4Exekučnéhoporiadku.Predmetnédoplnenienávrhuoprávnenéhonavykonanie
exekúcie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 21.01.2016.

13. Oprávnený vo svojom podaní uviedol, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s
povinným sú od počiatku výkonu exekúcie uvedené v časti odôvodnenia exekučného titulu, na podklade

ktorého je vykonávaná táto exekúcia a na podklade ktorého bol spísaný formou zápisnice aj samotný
návrh na vykonanie exekúcie. Tieto skutočnosti sa tak stali v minulosti známe exekútorovi, ktorému
oprávnený navrhol vykonanie exekúcie a stali sa známe rovnako tak súdu, ktorý vydal poverenie na
vykonanie exekúcie. Exekučný titul bol vydaný ako dôsledok riadne vykonaného súdneho konania, v
ktorombolidodržanévšetkyzásadyspravodlivosti.Skutočnostitýkajúcesavlastnéhovzťahuspovinným

sa stali predmetom dokazovania a strany sporu voči nim mali možnosť uplatňovať akékoľvek relevantné
námietky. Exekučný titul bol v dôsledku takto riadne vedeného sporového konania vydaný okrem iného
aj s prihliadnutím na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzení alebo neprípustnosti
použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi. Dôkazy osvedčujúce skutočnosti pomenované ust.
§ 39 ods. 4 Exekučného poriadku sú od počiatku výkonu exekúcie súčasťou exekučného spisu a boli

v minulosti súdom preskúmané. Medzičasom nedošlo k zmene skutkového stavu a zmene obsahu
dôkazov.

14. Podľa ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred
účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu

na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie
exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

15. Podľa ust. § 243f ods. 2 Exekučného poriadku na exekučné konania podľa odseku 1, v ktorých do
účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia sa ustanovenia § 39 ods. 4

a § 40 použijú rovnako.

16. Podľa ust. § 243f ods. 3 Exekučného poriadku exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto
zákona odkladajú.

17. Podľa ust. § 243f ods. 4 Exekučného poriadku ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak,
platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/.

18. Podľa ust. § 243f ods. 6 Exekučného poriadku ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v
lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.

m/, a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

19. Podľa ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade
rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený
opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej

vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K
návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.20. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré
je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté

na:
1. neprijateľné zmluvné podmienky,
2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

21. Vychádzajúczdikcieustanovenia§243fods.1aods.3Exekučnéhoporiadkuexekučnýsúdvprvom
rade konštatuje, že prebiehajúca exekúcia je od 23.12.2015 zo zákona odložená, keďže ide o exekučné
konaniezačatépredúčinnosťouzák.č.438/2015Z.z.aoexekučnékonanie,kdebolnávrhnavykonanie
exekúcie podaný na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je
fyzickou osobou. Oprávnený si teda správne splnil svoju povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie
podľa ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku a stihol tak urobiť v zákonom stanovenej lehote.

22. Vzhľadom na uvedené je povinnosťou exekučného súdu preskúmať, či je alebo nie je daný dôvod
na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku a exekúciu buď zastaviť
alebo rozhodnúť o jej pokračovaní, pričom ustanovenie § 243f ods. 4 Exekučného poriadku zakladá
vyvrátiteľnú právnu domnienku existencie dôvodov na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm.

m/ Exekučného poriadku.

23. Na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods.1 písm. m/ Exekučného poriadku musia byť kumulatívne
splnené tri podmienky: 1. rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní,
v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, 2. v konaní vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti

so spotrebiteľskou zmluvou a 3. nebolo prihliadnuté na niektoré zo skutočností uvedené pod bodom 1.
až 3, t. j. na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie, resp. neprípustnosť použitia zmenky alebo
na rozpor s dobrými mravmi, resp. so zákonom. Keď sa v konaní preukáže nesplnenie niektorej z troch
podmienok, exekučný súd musí rozhodnúť o pokračovaní exekúcie.

24. Súd konaním vo veci a po oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že exekučným titulom,
na podklade ktorého sa vedie toto exekučné konanie, je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., č. k. SR XXXXX/XX zo dňa 21.08.2012.

25. Z obsahu spisu ďalej súd zistil, že oprávnený s povinným uzavreli dňa 07.12.2010 Zmluvu o úvere

č. XXXXXXXXX, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 500,00 Eur a povinný
sa zaviazal poskytnuté finančné prostriedky oprávnenému vrátiť zvýšené o príslušný poplatok vo výške
484,00 Eur, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 984,00 Eur v 12-tich mesačných splátkach po 82,00 Eur

26. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení

zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov (ďalej zákona o spotrebiteľských úveroch), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským
úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, pričom zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa

zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom.

27. Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

28. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v aktuálnom znení, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

29. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.30. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

31. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

32. Po posúdení veci je teda podstatné, že súd už aj na základe vyššie uvedeného zistil, že sa v tomto

prípade jedná o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý sa preto musí použiť spotrebiteľské právo. Z
obsahu zmluvy vyplýva, že sa jedná o spotrebiteľský úver (zmluva o spotrebiteľskom úvere § 2 písm. a/
zákona o spotrebiteľských úveroch - ZSU),lebo veriteľ - oprávnený je podnikateľom v danom predmete
(podľavýpisuzobchodnéhoregistra)apovažujesatedazadodávateľaadlžník-povinnýjejednoznačne
spotrebiteľom a to v súlade s § 52, odsek 3, 4 OZ a § 3, odsek 1, 2 ZSU), pričom veriteľ dočasne
poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky vo forme odloženej platby, úveru, pôžičky alebo v inej právnej

forme (podľa § 2 písm. a ZSU).

33. Podľa ust. § 73 ods. 1 Z. č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní“), ktorý
nadobudol účinnosť dňa 01.01.2015 ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o

spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom
je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v
rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.

34. Na základe týchto skutočností exekučný súd zastáva názor, že uvedený spor je možné posúdiť ako

spotrebiteľský spor a dá sa naňho aplikovať Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v zmysle
vyššie citovaného § 2 tohto zákona.

35. Podľa ust. § 2 ods. 1 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní spotrebiteľským sporom
je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so

spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské spory môžu byť v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
rozhodované len na základe spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa § 3 a len spotrebiteľská
rozhodcovskázmluvapodľa§3môžezaložiťprávomocstálehorozhodcovskéhosúduvspotrebiteľských
sporoch.

36. Podľa ust. § 70 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, štatút, rokovací poriadok ani ostatné predpisy
stáleho rozhodcovského súdu sa nesmú odchýliť v neprospech spotrebiteľa od tohto zákona. Použitie
štatútu, rokovacieho poriadku a ostatných predpisov stáleho rozhodcovského súdu nesmie viesť k
znevýhodneniu spotrebiteľa oproti dodávateľovi.

37. Podľa ust. § 3 ods. 1 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní spotrebiteľská rozhodcovská
zmluva je dohoda medzi dodávateľom a spotrebiteľom o tom, že spory, ktoré medzi nimi vznikli
alebo vzniknú zo spotrebiteľskej zmluvy alebo s touto spotrebiteľskou zmluvou súvisia, rozhodne v
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určený stály rozhodcovský súd zapísaný v zozname podľa § 18

a určený v tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zaväzuje
aj právnych nástupcov zmluvných strán.

38. Podľa ust. § 3 ods. 2 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní spotrebiteľská rozhodcovská
zmluvamusíbyťpísomná,obsahovoaformálneoddelenáodspotrebiteľskejzmluvyanesmieobsahovať

dojednania,ktorénesúvisiasospotrebiteľskýmrozhodcovskýmkonaním.Písomnáformaspotrebiteľskej
rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, ak bola uzavretá elektronickými prostriedkami, ktoré
umožňujú zachytenie jej obsahu a identifikáciu zmluvných strán, ktoré spotrebiteľskú rozhodcovskú
zmluvu uzavreli.

39. Exekučný titul bol vydaný v rozhodcovskom konaní na základe rozhodcovskej doložky, dojednanie
ktorej v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá vo svojich účinkoch viedla
k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytuje Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len Smernica Rady 93/13/
EHS). Exekučný titul je takto nevykonateľný v celom rozsahu.

40. Súd vyššie uvedené konštatuje aj s poukazom na Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 21. marca 2012 č. k. 6 Cdo 1/2012. Najvyšší súd SR judikoval: „ rozhodcovský
rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská
zmluva(či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá
právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok

právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy
má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského
rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej
úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné
odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v
právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. K povinnosti

spotrebiteľa namietať platnosť rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní Najvyšší súd SR
doplnil, že princíp „vigilantibus iura sripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach
ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník
rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený

a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného
nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci
materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz
vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.“

41.Podľa§53ods.1a2Občianskehozákonníka,spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné zmluvné podmienky individuálne dohodnuté. Za individuálne

dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

42. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej

rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

43. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

44. Podľa § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

45. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, kde v bode
13 oprávnený s povinným uzavreli Dohodu o vyplnení zmenky, z ktorej vyplýva, že na zabezpečenie

peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi
ako remitentovi vystavil dlžník (vystaviteľ) zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum
začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke
remitent najskôr v deň, kedy sa stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po
sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť

poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči
dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy
vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa stal splatný celý dlh.

46. V predloženej Zmluve o úvere bol povinný označený rodným číslom, teda ako fyzická osoba

nepodnikateľ (spotrebiteľ), na základe čoho možno konštatovať, že hlavný kauzálny vzťah medzi
oprávneným a povinným je vzťahom spotrebiteľským.47. Oprávnený v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že všetky skutočnosti týkajúce sa
vlastného vzťahu medzi ním a povinným boli od počiatku súčasťou súdneho spisu a tak súd, ako i súdny
exekútor majú o nich vedomosť, teda sú známe.

48. Súd však z obsahu spisu zistil, že jeho súčasťou nie je Rozhodcovská zmluva s osobitne dojednanou
rozhodcovskou doložkou, a teda súd nemohol posúdiť prípadnú neprijateľnosť zmluvných podmienok
v neprospech spotrebiteľa.

49. Oprávnený je v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení povinný doplniť svoj návrh na
vykonanie exekúcie tak, aby bolo možné bez akýchkoľvek pochybností konštatovať, že vzťah medzi ním
a povinným nie je vzťahom spotrebiteľským a ak je vzťahom spotrebiteľským, že bolo prihliadnuté na
neprijateľné zmluvné podmienky v neprospech spotrebiteľa.

50. V danom prípade má sú z obsahu spisu za preukázané len to, že vlastný kauzálny vzťah medzi

oprávneným a povinným je vzťahom spotrebiteľským, a to z označenia povinného v predmetnej Zmluve
o úvere ako fyzickej osoby nepodnikateľa. Zo všeobecných podmienok poskytnutia úveru vyplýva, že
zmluvné strany uzavreli dohodu o vyplnení zmenky, na základe ktorej mal oprávnený vyplniť vlastnú
zmenku(blankozmenku)anazákladetejtozmenkysimalnarozhodcovskomsúdeuplatňovaťzmenkovú
sumu s príslušenstvom.

51. Súd tiež nepovažuje za dostatočné také doplnenie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie,
keď oprávnený len uvedie, že vzťah medzi ním a povinným je súdu známy z odôvodnenia predloženého
rozhodcovského rozsudku.

52. Pretože oprávnený dostatočným spôsobom nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie v zmysle
citovaných zákonných ustanovení o vlastný vzťah medzi ním a povinným, súd dospel k záveru, že nie
sú splnené podmienky pre rozhodnutie o pokračovaní v exekúcii a rozhodol tak, že exekúciu podľa ust.
§ 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku zastavil.

53. Podľa ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj
o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

54. O trovách exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti výroku tohto uznesenia o nevylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie odvolanie nie je
prípustné (§ 30 ods. 10 Exekučného poriadku).

Proti výroku tohto uznesenia o zastavení exekúcie je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice II (§ 355 ods. 2 C.s.p.).

V zmysle ust. § 363 C.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 C.s.p. - v podaní sa
uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, s
uvedením spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).
Podľa ust. § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).