Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 8, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Cob/8/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716205899
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8716205899.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov

senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského, v spore žalobcu: T.. J. H. vystupujúci pod
obchodným menom T.. J. H. Q. J., N.: XX XXX XXX, s miestom podnikania L. X. XXX/XX, XXX XX L.,
právne zastúpeného Mgr. Marekom Tauberom, advokátom, IČO: 42 321 808, so sídlom Hviezdoslavova
11, 052 01 Spišská Nová Ves, proti žalovanému: T.. U. K., N.: XX XXX XXX, U. U. B. U.. Q. XX/XX, XXX
XX L., právne zastúpenému Mgr. Marošom Ježíkom, advokátom, IČO: 37 877 291, so sídlom Okružná
871/65, 064 01 Stará Ľubovňa, o zaplatenie 23.242,76 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k. 16Cb/166/2016-146 zo 14. októbra 2021 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Priznáva žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a priznal
žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov
konania, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. 2.1 Výrok odôvodnil tým, že žalobca žalobou doručenou mu 30. júna 2016 žiadal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie 23.242,76 eur s príslušenstvom. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že so
žalovaným ústne uzatvoril zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola rekonštrukcia advokátskej kancelárie
žalovaného a dodanie nábytku do tejto advokátskej kancelárie. Za zhotovenie diela sa žalovaný zaviazal
zaplatiť mu cenu za skutočne vykonané práce a dodaný materiál. Žalovanému predložil vyúčtovanie
ceny diela vo výške 34.242,76 eur. Žalovaný mu zálohovými platbami zaplatil 11.000,- eur a k úhrade
zostalo ešte 23.242,76 eur.

2.2 Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že so žalobcom uzatvoril neformálnu zmluvu o dielo,
predmetom ktorej však nebolo dodanie kancelárskeho nábytku, keďže žalobca nemal nábytok
zhotovovať ani zmontovať. Dohodli sa len na tom, že žalobca mu dodá kancelársky nábytok, ktorý
kúpi od obchodnej spoločnosti U., U.. U. G.. C.. (v rámci svojich odberateľských zliav) s tým, že z
katalógu si vybral konkrétne kusy nábytku, ktoré mal preňho žalobca kúpiť. Cena za dodanie nábytku
bola vo výške 1.732,07 eur bez DPH. Za kúpu nábytku zaplatil žalobcovi zálohu vo výške 1.500,- eur.
Predmetom diela bola rekonštrukcia advokátskej kancelárie, ktorá mala zahŕňať osadenie schodiska

so sklennou zástenou, osadenie sklenených dvier, položenie dlažby vo všetkých miestnostiach, úpravu
elektroinštalácie, vystierkovanie a vymaľovanie stien, uloženie obkladu a dlažby v kúpeľni a vo WC,
vrátane osadenia sanity. Uzatvorenie zmluvy o dielo sprostredkoval T. Š., ktorý túto rekonštrukciu začal
pôvodne realizovať sám. Neskôr sa dohodli na ukončení prác z dôvodu, že T. Š. nemal na realizáciupotrebných ľudí a ako zhotoviteľa diela mu odporučil žalobcu. So žalobcom sa stretli, ohliadli si priestory
a dohodli sa na výške celkovej ceny za vykonanie diela, ktorá podľa jeho výslovnej požiadavky nemala
presiahnuť sumu 20.000,- eur s DPH. Žalobca s tým súhlasil a ubezpečil ho, že do tejto sumy sa

určite zmestí. Po odsúhlasení ceny za dielo T. Š. zaplatil žalobcovi v jeho mene prvú zálohu vo výške
5.000,- eur v hotovosti. Zároveň boli žalobcovi odovzdané kľúče od priestorov, ktoré mal rekonštruovať.
Žalobca postupne vykonával jednotlivé práce, a to až do 5. marca 2012, kedy mu predložil predbežné
vyúčtovanie, ktoré malo informatívny charakter a malo slúžiť na porovnanie a overenie množstva a ceny
použitých materiálov na stavbe z dôvodu istoty, že konečná cena nepresiahne 20.000,- eur. Žalobcom

predložené vyúčtovanie však bolo v rozpore s pôvodne dohodnutou cenou za dielo, v dôsledku čoho
odmietal zaplatiť navýšenú cenu za dielo a z dôvodu straty dôvery k žalobcovi v priebehu marca 2012
došlo k obojstrannému predčasnému ukončeniu zmluvy o dielo. Žalobca si prišiel vyzdvihnúť svoje
náradie a odovzdal mu kľúče od priestorov. Netrval na tom, aby žalobca dielo dokončil a následne si
objednal dokončenie rekonštrukcie u iných subjektov, ktoré vykonali stavebné práce, ktoré mal pôvodne
vykonať žalobca, a to dostierkovanie stien, ich vymaľovanie, dodanie a montáž WC na prízemí, ako aj

v kúpeľni, dodanie a montáž sprchovacieho kútu, sklenených dvier, vyšpárovanie podláh a obkladov a
osadenie drevených stupňov na schodisko. Žalobca súdu ako listinný dôkaz predložil vyúčtovanie zo 17.
júna 2013, ktoré mu nebolo nikdy doručené. Rovnako mu nebola doručená ani faktúra, v ktorej by bolo
fakturované dodanie materiálu a prác uvedených v tomto vyúčtovaní, hoci si žalobca v žalobe uplatňuje
aj nárok na zaplatenie 5.707,12 eur z titulu zaplatenej DPH. Žalobca však vôbec nepreukázal odvedenie

danevtejtovýškevprospechštátu.Skutkovétvrdenie,žezaplatilzadodanédieloakancelárskynábytok
len 11.000,- eur, nie je pravdivé. Z vyúčtovania z 5. marca 2012, ktoré vypracoval samotný žalobca
vyplýva, že osobne mu uhradil celkovo 12.500,- eur a v jeho mene T. Š. uhradil žalobcovi 7.000,- eur
a G. P. uhradil žalobcovi 1.302,20 eur. Spolu tak za nedokončené dielo a kancelársky nábytok bolo
zaplatených 18.197,80 eur. Na základe týchto skutočností žiada žalobu zamietnuť.

2.3 Žalobca vo svojej replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že zmluva o dielo bola uzatvorená na
dodávku a montáž obkladov, dlažieb, sanity, vodovodných batérii do kúpeľní, WC na prízemí a dlažby
o celkovej výmere cca 100 m2, pričom návodom pri tvorbe cenovej ponuky bola cenová ponuka, ktorú
pre žalovaného 2. februára 2010 vypracoval zamestnanec obchodnej spoločnosti H. U., U.. G.. C..,
a to na celkovú sumu 15.202,92 eur. Táto cenová ponuka však neobsahovala montáž ani žiadne

podružné výkony. Dielo vykonal a 17. júna 2013 mal byť spoločne zameraný skutočný stav a mali byť
prekontrolované a odsúhlasené skutočne vykonané práce. Výsledkom toho bolo vyúčtovanie zo 17. júna
2013. V čase uzatvorenia zmluvy o dielo jej predmet ešte nebol do detailov špecifikovaný a následne
na ďalších neformálnych stretnutiach dochádzalo k opravám. Oproti pôvodnej dohode bolo vykonané
osadenie schodiska, úprava elektroinštalácie, položenie dlažby v kancelárii, obloženie schodiskovej

steny a iné, čo sa premietlo do celkového vyúčtovania. Nesúhlasí s tvrdením, že G. P. mu uhrádzal
v mene žalovaného platbu vo výške 1.302,20 eur, keďže táto suma je v konečnom vyúčtovaní so
znamienkom mínus. Túto sumu mu uhradil G. P. v súvislosti s inou zákazkou. Zálohové platby od T. Š.
malibyťpredmetomichvzájomnéhovysporiadania.Dokoncamedzistranamisporumalobyťdohodnuté,
že za poskytnutú pomoc mu žalovaný poskytne pomoc v súdnych sporoch, ktoré sa ho týkali.

2.4 Žalovaný vo svojej duplike poprel, že so žalobcom uzatvoril prvotnú zmluvu o dielo a že následne
mali byť vykonané práce naviac, t. j. nad rámec predmetu pôvodnej zmluvy. Už v čase uzatvorenia
zmluvy o dielo (20. októbra 2010) bol zrejmý celkový rozsah rekonštrukcie kancelárie a so žalobcom sa
dohodli na pevnej cene za vykonanie diela vo výške 20.000,- eur s DPH. Na ďalších stretnutiach boli
riešené len detaily, a to konkrétny druh dlažieb a obkladov a konkrétna realizácia schodiska. Celková

cena však nemala presiahnuť pevne stanovenú cenu vo výške 20.000,- eur s DPH. Nad rámec tejto
ceny bolo len dodanie kancelárskeho nábytku. Takisto poprel, že medzi stranami sporu 17. júna 2013
došlo k spoločnému zameraniu skutočného stavu, prekontrolovaniu a odsúhlaseniu vykonaných prác,
ako aj to, že mu žalobca predložil vyúčtovanie zo 17. júna 2013. Pokiaľ sa mal žalobca zmestiť do
pevne určenej ceny za vykonanie diela, mohol vybrať taký stavebný materiál, ktorý bol nižšej kvality

ako bol stavebný materiál uvedený v cenovej ponuke z 2. februára 2010 vypracovanej zamestnancom
obchodnej spoločnosti H. U., U.. G.. C... Výber konkrétneho typu dlažby sa uskutočnil priamo v kancelárii
žalobcu, kde mu boli ukázané konkrétne vzorky, vysvetlené rozdiely medzi značkovou dlažbou najvyššej
kvality, strednou triedou a lacnou dlažbou. Vybral si konkrétne vzorky dlažby a obkladov, ktoré boli
neskôr aj osadené v kancelárskych priestoroch. Nešlo o materiál uvedený v cenovej ponuke obchodnej

spoločnosti H. U., U.. G.. C... Predložený listinný dôkaz, a to fotokópiu časti stavebného denníka videl
až pri jeho doručení zo strany súdu. Nikdy mu nebol predložený originál kompletného stavebného
denníka, a preto sa nemôže vyjadriť k jeho obsahu. Zároveň navrhuje vykonať dokazovanie svedeckýmivýpoveďami za účelom preukázania, aké zálohové platby, kedy a kto vykonal zaňho pre žalobcu v
súvislosti so zmluvou o dielo.
2.5 Na predbežnom prejednaní sporu sa žalobca vyjadril, že T. Š. spolu so žalovaným prišli za ním,

predložili mu cenovú ponuku od obchodnej spoločnosti H. U., U.. G.. C.. a žiadali ho, aby urobil
konkurenčnú ponuku pre porovnanie. Potvrdil, že spoločne so žalovaným vybrali iný materiál u neho v
kancelárii. Urobil grafické návrhy a cenovú ponuku. Potvrdil, že bola spomínaná cena 20.000,- eur za
kúpeľne na poschodí a prízemí a dlažbu spolu s montážou. Cenová ponuka obchodnej spoločnosti H. U.,
U.. G.. C.. bola len za materiál. Sám urobil ponuku na cenu cca 20.000,- eur, ktorá obsahovala aj montáž

a kompletnú dodávku. Rozsah prác sa však mal zo strany žalovaného rozširovať, komunikovali väčšinou
e-mailom a práce, ktoré na diele vykonával boli cez subdodávku. Trval na tom, že žalovaný mu uhradil
len 11.000,- eur a že vyúčtovanie zo 17. júna 2013 preukazuje to, že položky 10 až 14 sú tým, na čom sa
pôvodne dohodli a ďalšie položky sú také, ktoré dohodli naviac počas samotnej realizácie. Faktúru za
vykonané práce nevystavoval, čakal ako sa situácia bude vyvíjať, keďže z minulosti mal zlú skúsenosť
pri väčších akciách, kedy on musel zaplatiť všetkým, ktorí sa na tom podieľali a aj DPH a napriek tomu

od objednávateľa úhradu nedostal. Všetky faktúry, ktoré vystavil pre žalovaného boli vopred zaplatené
zálohami. Žalovaný potvrdil, že pôvodne mala práce vykonávať obchodná spoločnosť jeho vtedajšieho
klienta T. Š., ktorá však z dôvodu nedostatočných pracovných kapacít nemohla v prácach pokračovať,
a preto mu T. Š. doporučil na výkon týchto prác žalobcu. Jedinou požiadavkou v súvislosti s novým
zhotoviteľom bolo to, že cena celej požadovanej rekonštrukcie nesmie presiahnuť sumu 20.000,- eur s

DPH. Na takejto sume sa dohodol so žalobcom. Požiadavka bola na dokončenie prác na kancelárii, aby
mohol vykonávať svoju činnosť, preto nebolo logické, aby bola položená podlaha a neboli dokončené
steny, dvere a schody. Mal záujem rekonštruovať kanceláriu cez jeden subjekt, čo bolo zo strany
žalobcu akceptované. Žalobca predložil vyúčtovania z 5. marca 2012, 17. júna 2013 a 4. decembra
2012, z ktorých vyplýva, že úhrady boli realizované nielen samotným žalovaným, ale aj inými osobami,

konkrétne T. Š. uhradil žalobcovi celkovo 7.000,- eur v hotovosti. Prvú úhradu vo výške 5.000,- eur,
ktorá predstavovala zálohu za nákup materiálu, uskutočnil 21. októbra 2010, keď sa začala spolupráca.
Vo vyúčtovaniach, ktoré boli predložené ako listinné dôkazy sú značné cenové disproporcie, keďže v
jednom z vyúčtovaní je uvedená suma 46.155,67 eur a v ďalšom suma 34.242,76 eur. Vyúčtovanie z 5.
marca 2012, v ktorom bola uvedená suma 46.155,67 eur, bolo žalovanému doručené, a to bol aj dôvod

prečo sa cítil podvedený a nechcel pokračovať v spolupráci so žalobcom, ktorá aj napriek tomu napokon
skončila po ich obojstrannej dohode.
2.6 Svedok T. Š. vo svojej výpovedi potvrdil, že ho žalovaný požiadal, aby mu urobil úpravy kancelárie,
on s prácami začal, ale nemal na to kapacity a odporučil na tieto práce žalobcu, ktorý sa aj so žalovaným
dohodol. Bol prítomný, keď jednali o cene za dielo, kde bola spomínaná suma 20.000,- eur. Žalobca

práce vykonával. Išlo o dlažby, obklady v kancelárii, sociálne zariadenia a realizoval aj časť schodiska.
Nevedel či práce dokončil, keďže sa o to viac nezaujímal. Potvrdil, že uhradil žalobcovi zálohu na výkon
prác vo výške 7.000,- eur alebo 8.000,- eur, a to z dôvodu, že bol dlžný žalovanému, ktorý ho ako
advokát zastupoval a dohodli sa, že túto sumu uhradí ako zálohu na zmluvu o dielo uzatvorenú medzi
žalobcom a žalovaným. Či bol vyhotovený aj písomný doklad si už nepamätá. Svedok bol prítomný pri

ich zoznámení, keďže oboch poznal. Dohodli sa na prácach, ktoré sa budú vykonávať a aj na sume,
ktorá nemala prevyšovať 20.000,- eur. Pokiaľ ide o nábytok a jeho dodanie, o tom nemal vedomosť.
Jeho obchodná spoločnosť v minulosti v priestoroch vykonávala hlavne búracie práce. Dielo videl už
v stave, keď bolo dokončené, avšak dokončenie prác realizovala iná obchodná spoločnosť, iní ľudia.
Žalobca tieto práce nedokončil. V minulosti vystavil pre žalobcu čestné prehlásenie, ktoré sa nachádza

v súdnom spise.
2.7 Svedok Y. L. vo svojej výpovedi uviedol, že bol prizvaný žalovaným, aby dokončil interiér, pričom
si nespomínal, kedy presne sa tak stalo, ale z faktúr, ktoré za práce vystavil pre žalovaného je to
možné zistiť. Pokiaľ faktúru vystavil v marci 2013, tak asi mesiac predtým nastúpil na výkon týchto
prác. V interiéri neboli niektoré práce dokončené. Vyjadroval sa k tým prácam, ktoré dokončoval on.

Z dôvodu nekvalitného materiálu na schodisku doporučil stolára, ktorý schodisko opravil a vymenil
jednotlivé stupne schodov za masívne drevo. Taktiež odporučil obchodnú spoločnosť O. L., U.. G.. C..
na sklenárske konštrukcie, dokončenie sprchovacieho kúta a osadenie drevených krídel. Isté zmeny
robil aj v súvislosti s elektroinštaláciou, keďže boli na schodisku zle zapojené vypínače. Žalovaný mu
za vykonané práce zaplatil.

2.8 Svedok Y. X. vo svojej výpovedi uviedol, že pozná žalobcu ako kamaráta. Nespomenul si na presný
objem prác, ktoré vykonával, ale bolo potrebné urobiť zabudovanú toaletu, batériu, ako aj kuchynský
drez a v kancelárii zapájal batériu a sifón. Na konkrétne práce si odstupom času už nespomína. Zamateriál mu žalobca zaplatil a prácu riešili bártrom. V tom čase bol živnostník. Faktúru pre žalobcu
nevystavoval žiadnu.
2.9 Svedok P. L. bol so žalobcom v obchodnom vzťahu. Vyjadril sa k prácam, ktoré vykonával v

priestoroch žalovaného a za ktoré dostal zaplatené na základe ním vystavenej faktúry.
2.10 Svedok Q. Č. vo svojej výpovedi uviedol, že so žalobcom spolupracoval aj na iných stavbách a
bol oslovený v súvislosti s montážou obkladov a dlažieb a maľby v priestoroch kancelárie žalovaného.
Tieto práce vykonával aj osobne, pričom si nepamätá koľko to bolo metrov štvorcových. Pracovalo sa
približne 2 až 3 týždne. Za prácu dostal zaplatené. Materiál, ktorý používali pri práci bol už nakúpený,

oni ho nezaobstarávali.
2.11 Na pojednávaní konanom 3. decembra 2019 právny zástupca žalobcu trval na podanej žalobe a
v záverečnej reči na pojednávaní konanom 16. septembra 2021 uviedol, že na základe vykonaného
dokazovania bolo preukázané uzavretie zmluvy o dielo v ústnej podobe, pričom rozsah prác, ktorý bol
dohodnutý, sa podľa požiadaviek žalovaného postupne dopĺňal a menil. O rozsahu prác dohodnutých
v prvotnej ponuke svedčí aj cenová ponuka predložená obchodnou spoločnosťou H. U., U.. G.. C...

Tento rozsah prác v cenovej ponuke bol však postupne dopĺňaný, ako to potvrdili jednotliví svedkovia,
ktorí boli vypočutí vo veci. Určite nemožno konštatovať, že strany sporu sa dohodli, že cena diela bude
vo výške 20.000,- eur. Táto skutočnosť vyplýva len z tvrdenia žalovaného. Rovnako nemožno v tomto
spore zarátavať zálohu zloženú žalovaným na nábytok od obchodnej spoločnosti U., U.. U. G.. C..
vo výške 1.500,- eur, keďže to bolo riešené samostatnou faktúrou. Žalobca predložil súpis skutočne

vykonaných a prevedených prác, podľa ktorého sa strany sporu dohodli, že na diele sa následne nebude
pokračovať. V tomto súpise zo 17. júna 2013 boli práce vyčíslený na sumu 34.242,76 eur. Žalovaný mu
zálohovými platbami zaplatil 11.000,- eur a z toho dôvodu si žalobou uplatňuje istinu vo výške 23.242,76
eur. Žalovaný v konaní tvrdil, že žalobcovi zálohovými platbami zaplatil 18.197,- eur, ale toto svoje
tvrdenie žiadnymi listinnými dôkazmi nepodložil. Sumu 11.000,- eur má zdokladovanú. K započítaniu

záloh prijatých od T. Š. nemôže dôjsť, lebo pre T. Š. žalobca vykonával samostatnú zákazku a rovnako
žalobca predložil aj faktúru, ktorú vystavil obchodnej spoločnosti U.-O., U.. G.. C.. na sumu 1.300,- eur,
ktorú chcel započítať žalovaný, pričom sa jednalo o inú zákazku. Skutočnosť, že práce na diele boli
vykonané,potvrdiliajvypočutísvedkovia.Ztohtodôvodunavrhuje,abysúdrozhodolvzmysležalobného
návrhu a zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny s príslušným úrokom z omeškania a priznal žalobcovi

plnú náhradu trov konania.
2.12Žalobcasanapojednávanívyjadril,žefaktúry,ktorévystavilpánL.W.,mubolizaplatenézfiremných
peňazí po tom, ako práce ukončil. Žalobca predložil cenovú ponuku a súpis vykonaných prác od Q.
Č., pričom práce trvali dva roky. Faktúru od Q. Č. nemá, keďže mu ju nevystavoval, pretože nemal
prebraté práce od žalovaného a za vykonané práce Q. Č. zaplatil žalobca zo svojich osobných peňazí

nie z podnikateľských. Pokiaľ s ním chcel spolupracovať, musel tento záväzok uhradiť. Pri preberaní
prác bol žalobca sám bez Q. Č., skontroloval práce a potom mu ich vyplatil. Prevzatie prác žalovaným
sa neuskutočnilo, a keďže nemal od žalovaného potvrdený súpis vykonaných prác, ktorý mu predložil,
nevystavil ani faktúru. Žalobca tvrdil, že so žalovaným išli na stavbu, premerali to celé, zaktualizovali
a vyúčtovanie bolo poslané žalovanému. Rekapituláciu zo 17. júna 2013 považuje za správnu. V nej

boli podrobne špecifikované maľby, vysprávky, aj dodanie nábytku. Z účtovníctva vybral len tie úhrady
žalovaného, ktoré mal potvrdené a ku ktorým reálne zo strany žalovaného došlo. K tvrdeniu svedka T. Š.
o tom ako sa mali veci započítavať, sa vyjadriť nevedel z dôvodu, že to bolo dávno a odvtedy realizoval
mnohé ďalšie stavby. Q. Č. vyplatil za práce niečo v hotovosti a niečo si započítali medzi sebou, keďže
pracoval aj na iných stavbách, avšak voči nemu nemá žiadne podlžnosti. K súpisu prác, ktorý vypracoval

Q. Č. a k poznámkam, ktoré tam boli uvedené, sa vyjadril tak, že tieto sumy znamenajú pravdepodobne
to, čo potreboval, aby mu bolo zaplatené, aby vykryl náklady, ktoré mal bez toho, aby bola vystavená
faktúra, ale presne si už na tieto okolnosti nespomína.
2.13 Právny zástupca žalovaného na pojednávaní k listinným dôkazom predloženým žalobcom uviedol,
že tieto dôkazy sú pre súd nevierohodné, a to z dôvodu, že podľa jeho názoru sú v rozpore s výpoveďou

P. L. z 3. decembra 2019. Tento svedok v rámci svojho výsluchu uviedol, aké práce vykonával, pričom
výslovne uviedol, že pripravoval steny kúpeľní, penetroval ich, vyspravil nerovnosti po vodo a elektro
inštalácii, muroval múriky, urobil konštrukciu na sadrokartón a umiestnil ho tam, ale vo faktúre č.
3/2011, ktorú vystavil pre žalobcu uvádza, že fakturuje vykonané elektroinštalačné práce na zákazke
kancelária mesto centrum. Keďže tento svedok výkon takýchto prác nikde vo svojej výpovedi neuvádzal,

považuje tento listinný dôkaz za nevierohodný. Zároveň poukázal na viac ako šesťmesačný odstup
medzi faktúrami, ktoré sa týkali zákazky pre žalovaného, keďže tento svedok, ktorý vystupuje ako
fyzická osoba - podnikateľ v oblasti stavebníctva a mal pre žalobcu vykonať práce na zákazke pre
žalovaného, v rámci svojho účtovníctva vystavil 30. mája 2011 faktúru č. 02/2011 a 5. novembra 2011faktúru č. 03/2011. Má za to, že žalobca v tomto konaní neuniesol dôkazné bremeno a navruje, aby
súd žalobu zamietol v celom rozsahu. Cenové ponuky predložené žalobcom, ktoré mal vypracovať Q.
Č. ako osoba, ktorá vykonávala iné práce na diele žalovaného pre žalobcu, nemajú žiadnu relevanciu

vo vzťahu k tomu, čo žiadali do konania doložiť, pretože tieto listiny nemajú náležitosti daňových a
účtovných dokladov. Poukázuje na existenciu viacerých vyúčtovaní a na to, že výsluchom svedka Y. L.
bolo preukázané, že sociálne zariadenia, dve umývadlové batérie - stojankové, ako aj podlahový žľab a
mriežka neboli žalovanému dodané a nemohla tak byť vykonaná ani ich montáž. Svedok Y. L. túto sanitu,
dosky, sprchovaciu hlavicu a vodovodné batérie, kupoval pre žalovaného sám. V záverečnej reči právny

zástupca žalovaného uviedol, že výpoveďami svedkov a listinnými dôkazmi preukázal, že žalovaný so
žalobcom uzatvoril neformálnu zmluvu o dielo s maximálnou cenou za dielo vo výške 20.000,- eur,
ktorej obsahom bolo vykonanie prác na bytovej jednotke - kancelária mesto Poprad. Svedkovia, ktorých
navrhol žalovaný preukázali, aké práce vykonali oni namiesto žalobcu pre žalovaného, aká bola dohoda
o cene diela a akú časť ceny diela jeden z týchto svedkov uhradil za žalovaného žalobcovi. Samotný
žalobca predložením rôznych ním vypracovaných vyúčtovaní zhotovovaného diela potvrdil v dvoch z

týchto vyúčtovaní datovaných 23. novembrom 2012 a 4. decembrom 2012, že žalovaný mu uhradil
celkovo sumu 18.197,80 eur a následne to sám rozporuje. Má za to, že žalobca v konaní nepreukázal ani
listinnými dôkazmi, ani výsluchom svedkov dôvodnosť ním uplatňovaného nároku, neuniesol dôkazné
bremeno na jeho skutkové tvrdenia, pričom z ním predložených listinných dôkazov vyplývajú logické
rozpory, na ktoré od počiatku poukazoval. Preto navrhuje, aby súd žalobu zamietol a priznal mu nárok

na náhradu trov v rozsahu 100 %.
2.14 Žalobca v záverečnej reči uviedol, že svoju prácu odviedol, svojim subdodávateľom ako aj
dodávateľovi zaplatil a teraz je čas, aby zaplatil objednávateľ.
2.15 Žalovaný v záverečnej reči uviedol, že bola uzatvorená neformálna ústna zmluva o dielo, v ktorej
boli jasne dohodnuté podmienky, čo sa týka ceny diela, teda stropnej ceny diela vo výške 20.000,- eur

po tom, ako sa žalobca oboznámil so stavom priestorov a s prácami, ktoré mali byť na tomto diele
vykonané. Taktiež boli dohodnuté konkrétne práce. O tejto skutočnosti vypovedal aj svedok T. Š., ktorý
túto skutočnosť potvrdil, pretože to bol práve on, kto ho zoznámil so žalobcom s tým, že je to subjekt
vhodný na takého rekonštrukčné práce. Nie je pravdou, že by dohoda znela spôsobom, ako ju prezentuje
samotný žalobca. V tom prípade by si s určitosťou zabezpečil minimálne stavebný dozor, ktorý by

odsledoval, či dohodnuté práce boli skutočne vykonané, či ich ceny a rozsah zodpovedajú ich dohodám,
ktoré však nikdy neboli realizované. Žalobca žiadny spôsobom neuniesol dôkazné bremeno. Čo sa týka
doplatku rozdielu ním realizovaných záloh, ktoré v konečnom dôsledku potvrdil aj žalobca (18.197,80
eur vrátane sumy 1.500,- eur za nábytok nad rámec zmluvy o dielo), žalobca ani nevykonal všetky práce,
ktoré boli predmetom tejto neformálnej dohody a nedodal časť sanity a ostatného materiálu tak, ako to

bolo dohodnuté. Z tohto dôvodu rozdiel do výšky 20.000,- eur nedoplatil. Navrhuje, aby súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol.
2.16 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo zistenia, že žalobca a žalovaný uzatvorili v presne
nezistený deň (pravdepodobne 20. októbra 2010) neformálnu zmluvu o dielo. V zmysle tejto zmluvy
sa zhotoviteľ ako žalobca zaviazal pre objednávateľa ako žalovaného vykonať rekonštrukciu priestorov

advokátskej kancelárie podľa dohovoru, pričom projekt súvisiaci s rekonštrukciou nebol k dispozícii.
Uzatvorenie zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným sprostredkoval T. Š., ktorý pôvodne realizoval
rekonštrukciu týchto priestorov, avšak po dohode so žalovaným v prácach nepokračoval a rekonštrukciu
prevzal žalobca. V priestoroch kancelárie sa 20. októbra 2010 malo uskutočniť stretnutie žalobcu, T. Š.
a žalovaného, kedy si žalobca prišiel ohliadnuť predmetné priestory. Došlo tu aj k špecifikácii predmetu

zmluvy o dielo, keď rekonštrukcia mala zahŕňať osadenie schodiska so sklenenou zástenou, osadenie
sklenených dvier, položenie dlažby vo všetkých miestnostiach, vystierkovanie a vymaľovanie stien,
uloženie obkladu a dlažby v kúpeľni a vo WC vrátane osadenia sanity, prípadne úprava elektroinštalácie
a k dohode o výške ceny za vykonané dielo, ktorá podľa tvrdení žalovaného nemala presiahnuť sumu
20.000,- eur s DPH, s čím mal žalobca súhlasiť a po odsúhlasení ceny za dielo mu bolo vyplatených

5.000,- eur v hotovosti ako prvá záloha, čo potvrdil aj svedok T. Š. vo svojej výpovedi a v písomnom
čestnomprehlásení.Vuvedenýdeňžalobcaobdŕžalajkľúčeodpriestorov,abymoholzačaťsprácami.V
čestnom prehlásení spísanom 29. júla 2016 sa T. Š. vyjadril k okolnostiam ohľadom uzatvorenia zmluvy
o dielo medzi žalobcom a žalovaným, ako aj k samotnému predmetu zmluvy o dielo, k dohodnutej cene,
ako aj k zaplateniu zálohy vo výške 5.000,- eur v hotovosti. Zhotoviteľ nastúpil na práce, ktoré priebežne

neboli fakturované a objednávateľ (žalovaný) uhrádzal zálohy po dohode so žalobcom. Práce mali
byť zahájené bezprostredne po odovzdaní priestorov. Žalobca mal dielo dokončiť a odovzdať, pričom
neboliprodukovanéžiadnetvrdeniaohľadomtermínuukončeniaprácnadiele.Podľatvrdenížalovaného
bola dohodnutá celková cena vrátane DPH 20.000,- eur s DPH, čo žalobca nerozporoval, avšak podľažalobcu mal žalovaný meniť rozsah vykonaných prác oproti pôvodne dohodnutým. Cena mala pokrývať
všetky zmluvné dojednania, na ktorých sa mali žalobca a žalovaný v októbri 2010 dohodnúť. V roku
2012, v presne nezistený čas sa mali žalobca a žalovaný dohodnúť na ukončení spolupráce (predtým

ako bolo dielo ukončené), pričom žalobca vo svojej výpovedi v rámci predbežného prejednania sporu
uviedol, že všetky faktúry, ktoré vystavil pre žalovaného, boli vopred zaplatené zálohami. Žalobca faktúru
(konečnú faktúru) za vykonané práce pre žalovaného nevystavil, keďže z minulosti mal z iných stavieb
zlú skúsenosť, keď všetkým zaplatil, odviedol DPH a faktúra mu zaplatená nebola. Podľa príjmového
pokladničného dokladu z 29. novembra 2010 žalovaný poskytol žalobcovi zálohu na nákup nábytku vo

výške 1.500,- eur (tento nákup však nesúvisel so zmluvou o dielo). V rekapitulácii z 5. marca 2012 je
uvedená suma 46.155,67 eur, ktorú by mal žalovaný zaplatiť žalobcovi za rekonštrukciu. V časti úhrady
je uvedená suma 16.697,80 eur, kedy žalobca uznal zaplatenie záloh 20. októbra 2010 od Š. vo výške
5.000,- eur, 29. novembra 2010 od žalobcu 1.500,- eur na nábytok, 24. decembra 2010 od Š. 2.000,- eur,
8. marca 2011 od žalobcu 4.000,- eur, 6. mája 2011 od žalobcu 2.500,- eur, 9. decembra 2011 od žalobcu
3.000,- eur a 10. októbra 2008 od P. 1.302,20 eur. Žalovanému tak malo ostať doplatiť 29.457,87 eur.

V rekapitulácii z 23. novembra 2012 je uvedená rovnaká suma na úhradu 46.155,67 eur, avšak v časti
úhrady je už uvedená suma 18.197,80 eur, kedy oproti rekapitulácii z marca 2012 sú tam započítané
ešte tri zálohy po 500,- eur od žalobcu v dňoch 25. apríl 2012, 18. máj 2012 a 16. august 2012. Malo
tak ostať doplatiť 27.957,87 eur. V rekapitulácii zo 17. júna 2013 je uvedená suma na úhradu 34.242,76
eur, v časti úhrady je už uvedená len suma 11.000,- eur, kedy žalobca započítal len úhrady od žalobcu

spolu v tejto výške, pričom jedna z nich súvisí so zálohou na nábytok a žalovanému ostáva doplatiť
23.242,76 eur, čo je aj žalovaná suma. V rekapitulácii z tohto dňa sa nachádzajú aj rozpísané jednotlivé
práce, ktoré mal žalobca pre žalovaného vykonať, množstvo a cena. Predložený stavebný denník, resp.
jeho časť za obdobie od januára 2019 do konca mája 2019 je nečitateľnou kópiou časti stavebného
denníka, z ktorej nie je zrejmé, za akým účelom bol tento listinný dôkaz predložený, keďže žalobca

sa k nemu nevyjadril. Z časti denníka, ktorá bola predložená, možno usúdiť, že na stavbe pracoval aj
P. L. a pán Z., avšak nie je zrejmé, čo chcel preukazovať žalobca týmto listinným dôkazom, keď sa k
tomuto nevyjadril. Podľa faktúry č. 8/2008 žalobca ako dodávateľ fakturoval obchodnej spoločnosti U.-
O., U.. G.. C.. sumu 1.302,20 eur, ktorá bola spomínaná v súvislosti so zálohou na rekonštrukčné práce
pre žalovaného, ktorú mal plniť za neho žalobcovi G. P., avšak žalobca spochybnil túto zálohu, ktorá

mala byť zaplatená za týmto účelom práve v súvislosti s touto vystavenou faktúrou, a teda, že faktúru č.
8/2008 plnil G. P. za obchodnú spoločnosť U.-O., U.. G.. C... Táto okolnosť ohľadom úhrady tejto sumy
za žalovaného sa objavuje v rekapitulácii, ktorú vyhotovoval žalobca 5. marca 2012, ako aj 23. novembra
2012, pričom túto úhradu tu nespochybňoval. Podľa faktúry č. 002/2013 vystavenej T. W. pre žalovaného
dotyčný dodávateľ fakturoval za výrobu, montáž a dodávku drevených stupňov, parapety a prahu s

úpravou schodišťa sumu 1.665,- eur. Faktúrou č. F20157 vystavenou T. X. v novembri 2012, dodávateľ
fakturoval žalovanému sumu 2.300,63 eur za zábradlie, sprchovací kút a sklenené dvere. Faktúrou č.
002/13 fakturovala obchodná spoločnosť Y. G., U.. G.. C.. žalovanému za dodávku a montáž sanitárnej
techniky, komponentov kúpeľne a WC sumu 1.593,- eur, a to v marci 2013. Faktúrou č. 2/2011 Vlastimil
Pitoňák fakturoval žalobcovi sumu 400,- eur, a to 30. mája 2011, pričom bol predložený aj príjmový

pokladničný doklad č. 02/2011 o prijatí uvedenej sumy žalobcom. P. L. 5. novembra 2011 vystavil faktúru
č. 03/2011 na sumu 2.500,- eur, ku ktorej je pripojená kópia príjmového pokladničného dokladu bez
uvedenia čísla, ktorý má preukazovať, že uvedená suma bola žalobcom uhradená subdodávateľovi.
Podľa súpisu prác, ktorý vystavil Q. Č. U. J. pre žalobcu z 29. februára 2012, ten mal vykonať práce v
celkovej sume 3.057,60 eur. Žalobca sa bližšie k týmto dokladom nevyjadril, uviedol len, že Q. Č.Ž. za

práce zaplatil, avšak nie z podnikateľského účtu, ale zo svojich osobných peňazí.
2.17 V nadväznosti na to súd prvej inštancie konštatoval, že v zmysle zmluvy o dielo bol objednávateľom
žalovaný a zhotoviteľom žalobca, avšak v tejto zmluve nebolo upravené, aké oprávnenia majú iné
osoby a v akých otázkach sú oprávnené konať za podnikateľa, ktorý je zmluvnou stranou zmluvy. V
dôsledku toho vznikli problémy s úhradou zálohových platieb zo strany T. Š., ktorý vo svojej výpovedi,

ako aj čestnom vyhlásení uviedol, že zaplatil žalobcovi za žalovaného sumu 7.000,- eur. To vysvetlil
žalovaný v podaní doručenom súdu 16. septembra 2016 tak, že predmetný vzťah je potrebné posúdiť
ako príkaznú zmluvu medzi žalovaným a T. Š., v zmysle ktorej T. Š. plnil namiesto žalovaného časť
ceny za dielo, resp. ako právny vzťah z titulu poukážky v zmysle ustanovenia § 535 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), kde žalobca vystupoval ako poukazník,

žalovaný ako poukazca a T. Š. ako poukázanec. Žalobca nespochybnil skutočnosť, že pri uzavretí
zmluvy o dielo prijal od T. Š. celkom 7.000,- eur, ktorú uhradil namiesto žalovaného. Nemohlo dôjsť
ani k vysporiadaniu pohľadávky žalobcu voči obchodnej spoločnosti U.-O., U.. G.. C.., keďže táto nikdy
nebolaúčastníkomzmluvnéhovzťahumedziúčastníkmikonania,akoajzdôvodu,žesplnenímvzmyslepoukážky T. Š. zanikol záväzok voči žalovanému a predmetná záloha bola žalobcom zároveň prijatá
na plnenie z titulu zmluvy o dielo medzi sporovými stranami, a teda už nebola spôsobilá na zápočet.
Medzi žalobcom, žalovaným a obchodnou spoločnosťou U.-O., U.. G.. C.. neexistovala žiadna dohoda o

zápočte vzájomných pohľadávok. Práve na zamedzenie vzniku nejasností pri výklade oprávnenia iných
osôb ako štatutárnych orgánov konať za zmluvnú stranu a tým aj k predchádzaniu vzniku sporov je
žiaduce v niektorých zmluvách definovať jednotlivé pojmy a používané výrazy v zmluve, či definovať
presnevkonkrétnomprípade,žeplatby,ktoréuhrádzaladotyčnáosobazažalovaného,budúzapočítané
na úhradu ceny za dielo. V niektorých z rekapitulácii, ktoré žalobca vyhotovil, platby od T. Š. akceptované

boli, v poslednej rekapitulácii už žalobca poprel, že by tieto úhrady súviseli so zmluvou o dielo, ktorú
mal uzavretú so žalovaným.
2.18 Ak žalobca vykonal práce v zmenenom objeme, tieto práce mali byť odsúhlasené medzi zmluvnými
stranami, čo sa nestalo. Zároveň akékoľvek práce naviac mali byť vykonané až po uzatvorení dodatku k
zmluve s prihliadnutím na to, aký to má dopad na celkovú cenu diela. Nesplnenie podmienky vymedziť
v zmluve dostatočne určitým spôsobom predmet diela, ak sa prejav zmluvných strán nedá vyložiť z

obsahu zmluvy a ani jej príloh, by dokonca mohlo byť posudzované ako neplatný právny úkon. Pozri
napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 3Cob/61/2013 z 22. mája 2014, ktorý pre nejasnosť a
neurčitosťpredmetuzmluvyodielovysloviljejneplatnosťanárokyzplnenianazákladeneplatnejzmluvy
posudzoval ako vzťah z bezdôvodného obohatenia. Vzájomné nároky z titulu bezdôvodného obohatenia
jemožnéposudzovaťvtedy,akzhotoviteľdielanapriekneplatnejzmluvedielovykoná.Aksiobjednávateľ

takéto dielo ponechá, majú si strany vzájomne usporiadať svoje záväzky podľa zásad bezdôvodného
obohatenia. V tomto prípade dielo nebolo zhotoviteľom ukončené, keďže zhotoviteľ zo stavby odišiel
a po vykonanom dokazovaní sa nepodarilo zistiť z dôvodu protichodných tvrdení zmluvných strán, čo
bolo na diele vykonané v čase ukončenia spolupráce žalobcom, resp. jeho subdodávateľmi. Žalobca
tvrdil, že 17. júna 2013 malo dôjsť k premeraniu a odsúhlaseniu spolu so žalovaným, čo však žalovaný

poprel a zároveň uviedol, že vyúčtovanie zo 17. júna 2013 mu ani doručované nebolo. Disponoval len
rekapituláciami z 5. marca 2012 a 23. novembra 2012.
2.19 Žalobca ani žalovaný na pojednávaní netvrdili, že by bol vypracovaný projekt na rekonštrukciu
objektu, ktorý mal slúžiť ako advokátska kancelária. Otázkou je na základe čoho zhotoviteľ vykonával
práce, pokiaľ neexistovala z jeho strany cenová ponuka pre žalovaného ani projekt, ktorý súvisel s

rekonštrukciou týchto priestorov. Súdu nebol predložený kompletný denný záznam zo stavby, z ktorého
by bolo zrejmé, aké práce sa vykonávali, bola predložená len kópia časti stavebného denníka, avšak
žalobca sa nijakým spôsobom nevyjadril, čo chcel preukázať týmto listinným dôkazom a súd si z tohto
listinného dôkazu sám nevedel vyvodiť skutočnosti, ktoré žalobcu viedli k predloženiu tohto listinného
dôkazu a čo má preukazovať.

2.20 Na zmenu ceny môže mať vplyv dohoda o zmene rozsahu vykonávaných prác na základe
požiadavky objednávateľa, ku ktorej dôjde medzi zmluvnými stranami po uzavretí zmluvy. V takejto
dohode si mal objednávať uplatniť požiadavku na zvýšenie rozsahu vykonávaných prác, alebo jeho
obmedzenie a dohodnúť si aj vplyv na cenu diela. V danom prípade sa tak nestalo. Pokiaľ strany
cenu dohodli ako pevnú, ich ďalšie správanie vyvoláva pochybnosti, v akej výške strany túto cenu

dohodli. Ak takáto dohoda o cene nie je určitým prejavom vôle a vyvoláva pochybnosti, v akej výške
strany cenu dohodli, môže dôjsť k tomu, že zmluva nebola platne uzatvorená. V prípade vzniku sporu
sa takáto dohoda nemôže považovať za riadnu dohodu o cene. Ak zmluvné strany nevedeli presne
určiť ocenenie dohodnutého rozsahu prác, mali v záujme predchádzania budúcim sporom o platnom
uzavretí zmluvy uzavrieť dohodu o spôsobe určenia ceny, alebo zvoliť postup pri upresňovaní ceny.

Žalovaný tvrdí, že došlo k dohode o cene, keď suma 20.000,- eur s DPH mala byť maximálna cena, ktorú
zaplatí za vykonané dielo, čo nepoprel ani žalobca a uvedené potvrdil aj svedok T. Š.. Takéto neurčité
formulácie v zmluve o dielo vedú k vzniku sporov o platnosť zmluvy najmä v prípadoch, ak jedna zo
strán nemôže, alebo nechce riadne plniť svoje povinnosti a napadne platnosť vzniku zmluvy z hľadiska
splnenia požiadaviek na dohodu o cene, k čomu aj v tomto prípade zo strany žalobcu došlo.

2.21 V tomto spore sa žalobca vyjadroval, že z jeho strany faktúry a ani konečná faktúra nebola
vystavená, a teda, aby práce, ktoré vykonal, bol vôbec žalobcovi vyfakturoval. Nejasné a žalobcom
nevysvetlené, preto ostáva aj jeho tvrdenie pri predbežnom prejednaní sporu, že všetky faktúry, ktoré
vystavil pre žalovaného, boli vopred zaplatené zálohami. V rámci dokazovania žalovaný nepredložil do
súdneho spisu žiadne faktúry, ktorým by bola žalovanému fakturovaná časť vykonaných prác a uvedené

tvrdenie žalobca spomenul len pri predbežnom prejednaní sporu.
2.22 Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že zmluva o dielo bola ukončená predčasne, toto potvrdil aj žalovaný
a preukázal, že práce boli dokončené prostredníctvom iných dodávateľov, o čom svedčia predložené
faktúry, v ktorých je uvedené, aké práce boli vykonávané, a teda ide o práce, ktoré nevykonal žalobca.Žalovaný nevymedzil dôvod ukončenia zmluvy, pravdepodobne to bolo z dôvodu nespokojnosti s
vykonávanými prácami a cenou, ktorú žalobca požadoval, ale nesporné je to, že k ukončeniu spolupráce
medzi žalobcom a žalovaným na samotnom diele došlo. Pokiaľ teda bola zmluva o dielo predčasne

ukončená vzájomnou dohodou, tak objednávateľ uhradí náklady, ktoré preukázateľne zhotoviteľovi
vznikli a boli v zmluvnej cene rozpracovaného diela.
2.23 K fyzickému prevzatiu a odovzdaniu diela, ktoré do odchodu zo strany zhotoviteľa tento vykonal,
nedošlo, chyby v postupe pri ukončení spolupráce boli na oboch stranách. Zásadné je však to, že v
rozpore so zmluvou sa mal zmeniť rozsah diela (tak to tvrdil žalobca) a ak áno za následok to malo mať

uzavretie dodatku k zmluve o dielo a v tejto súvislosti nadväznosť na výšku ceny o dielo. Ak to žalobca
ako zhotoviteľ urobil inak, urobil to v rozpore so zmluvou o dielo. Mal byť uzatvorený dodatok k zmluve
o dielo, čo sa nestalo. Tak ako súd konštatoval v odseku 21. tohto rozsudku, dohoda o cene uvedená
v zmluve o dielo je vyjadrená tak, že v praxi začala spôsobovať problémy a tak cena rekonštrukčných
prác vyvolávala otázky, keď nebola určitým a jasným prejavom vôle a dochádzalo k pochybnostiam, v
akej výške strany cenu za dielo dohodli. V rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1M

ObdoV11/2008 z 28. januára 2010 sa uvádza, že o pevne určenú cenu diela ide aj vtedy, ak konkrétna
cena diela nie je priamo uvedená v zmluve, pevná cena diela je v zmluve dohodnutá aj s odkazom na
cenovú ponuku za predpokladu, že v čase podpisu zmluvy o dielo bola vypracovaná cenová ponuka a
pred podpisom zmluvy o dielo bola k dispozícii aj pre objednávateľa, ak z tejto cenovej ponuky cena diela
skutočne vyplýva. Ak sa účastníci dohodli na pevnej cene určenej konkrétnou sumou, objednávateľ je

povinný takto dohodnutú cenu zaplatiť, pokiaľ dielo bolo riadne a včas vykonané. V prejednávanej veci
vzhľadom na procesnú obranu žalovaného bolo nevyhnuté urobiť predovšetkým záver o tom, akým z
uvedených spôsobov bola cena dohodnutá (určená). V neformálnej zmluve o dielo uzatvorenej medzi
žalobcom a žalovaným mala byť podľa tvrdení žalovaného cena za dielo určená dohodou ako pevne
odsúhlasená, i keď cenová ponuka v tomto prípade nebola súčasťou zmluvy o dielo. Žalobca predložil

do spisu ponuku od obchodnej spoločnosti H. U., U.. G.. C.. tvrdiac, že túto mu predložil žalovaný za
tým účelom, či vie vyhotoviť konkurenčne priaznivejšiu cenovú ponuku. Avšak aj v súvislosti s týmito
tvrdeniami boli nezrovnalosti vo výpovediach sporových strán. Aby vôbec došlo ku skúmaniu ďalších
povinností zmluvných strán zo zmluvy o dielo, ktoré síce súd urobil, je potrebné, aby skutočnosť platného
uzatvorenia zmluvy bola nespochybniteľným faktom, a teda, že k uzatvoreniu zmluvy o dielo došlo

právne predvídaným spôsobom. Dôkazné bremeno o uzatvorení platnej zmluvy leží na tej strane sporu,
ktorá zo zmluvy o dielo vyvodzuje nároky, ktorých sa domáha.
2.24 Súd tak zmluvu o dielo nepovažoval za platne uzatvorenú, a preto nároky žalobcu posudzoval
podľa zásad o bezdôvodnom obohatení. Žalobca dostatočne nepreukázal či práce, ktoré mal vykonať
pre žalovaného (otázkou je existencia viacerých vyúčtovaní ním vyhotovených) pre žalovaného aj

skutočne vykonal, či sa takéto vyúčtovanie dostalo do dispozície žalovaného a či s ním žalovaný súhlasil.
Tieto práce mali byť odsúhlasené cez zisťovacie protokoly, ktoré mohli byť predpokladom mesačnej
fakturácie, alebo iným dohodnutým spôsobom. Nedošlo k overeniu zisťovacích protokolov a súpisu prác
skutočne vykonaných. Práce nie sú doložené ani stavebným denníkom, v dôsledku čoho sa žalobca
ocitol v dôkaznej núdzi a súd hodnotil námietky žalovaného uvedené v podaní z 9. septembra 2016 a

nasledujúcich ako dôvodné. Predložené faktúry, cenová ponuka od Q. Č. aj súpis prác od Q. Č. a ďalších
dodávateľov žalobcu nepreukazujú, či a aký bol dodaný materiál a aké práce v prospech žalovaného
boli vykonané. Svedecká výpoveď svedka Y. X. vôbec nesúvisela s prácami, ktoré boli vykonávané pre
žalovaného, keď ani žalobca ani žalovaný nemali vedomosť o tom, o akých prácach svedok vypovedal,
keďže v priestore nebola kuchynská linka a ani sa nemontovala batéria a sifón na kuchynskú linku.

Podľa samotného žalobcu svedok rozprával zrejme o inej zákazke, ktorú pre neho zabezpečoval. Ani
zo svedeckej výpovede P. L. a Q. Č. nie je možné preukázať, aké konkrétne práce boli vykonané, v
akom množstve a aký materiál bol dodaný. Uvedené naviac vyvoláva pochybnosti aj preto, že žalobca
nevystavil faktúru spolu s krycím listom či súpisom prác pre žalovaného. Nebolo zdokumentované, aký
materiál bol použitý a koľko z neho bolo použité pri rekonštrukcii. Predloženie dokladov na vyhotovenie

rekonštrukcie bytu nie je kompletné, boli predložené len rekapitulácie vyhotovené samotným žalobcom.
Každá z nich na inú sumu a s inými uznanými úhradami od žalovaného. Zároveň súd konštatoval, že
žalobca požaduje od žalovaného cenu za dielo aj s DPH, ktorá je v poslednej z rekapitulácii uvedená
vo výške 5.707,13 eur, avšak žalobca žiadnu konečnú faktúru pre žalovaného nevystavil a túto sumu
ani neodviedol daňovému úradu v rámci priznania k DPH za príslušné obdobie, resp. žiadna takáto

faktúra nebola súčasťou daňového priznania k DPH. Žalovaný predložil faktúry a zdokladoval, že práce
vykonávala iná firma, ktorá ich aj dokončila a boli zhodné tvrdenia v tom, že žalobca už v roku 2012 na
stavbe nepracoval a práce nedokončil.2.25 Súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu nepreukázania prác a dodávky materiálov, ktoré si
žalobca ani nevyfakturoval, avšak uplatnil si zaplatenie sumy 23.242,76 eur.
2.26 Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa § 536, § 537 ods. 1, § 538, § 546 ods.

1, § 548 ods. 1, § 549 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“) a
§ 451 Občianskeho zákonníka.
2.27 O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v spojení s ustanovením § 262 ods. 1, ods. 2 CSP a priznal
úspešnému žalovanému proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100

%, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

3. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca.
Namietal, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietané porušenie práva na spravodlivý proces
vzhliadol v nedostatočnom, nepresvedčivom a zjavne arbitrárnom odôvodnení obsiahnutom v odsekoch
16. až 33. napadnutého rozsudku. V súvislosti s namietanými nesprávnymi skutkovými zisteniami tvrdil,

že skutkový stav zistený súdom prvej inštancie vychádza takmer výlučne z tvrdení žalovaného, ktoré
neboli preukázané žiadnymi dôkaznými prostriedkami, čo je v rozpore so zásadou materiálnej pravdy.
Naproti tomu súd veľmi nebral do úvahy jeho tvrdenia s odôvodnením, že neboli preukázané. Okrem
toho nesúhlasil s tým, že medzi stranami sporu nebola platne uzatvorená ústna zmluva o dielo. V
nadväznosti na to zdôraznil, že základným vodítkom pri vymedzení predmetu diela bola cenová ponuka,

ktorú pre žalovaného 2. februára 2010 vypracoval zamestnanec obchodnej spoločnosti H. U., U.. G.. C..
na celkovú sumu 15.202,92 eur bez DPH. Túto skutočnosť potvrdil aj žalovaný na predbežnom prejedaní
sporu, pričom uviedol, čo prvotne od neho požadoval (teda, že bola spomínaná suma 20.000,- eur s DPH
za kúpeľne na poschodí a prízemí a dlažbu spolu s montážou). Následne na základe dodatku k zmluve
o dielo uzatvoreného opäť ústne pre žalovaného naviac vykonal osadenie schodiska (pôvodný zámer

bol aj so sklenenou zástenou), úpravu elektroinštalácie (vyplynula z prerobenia bytového priestoru na
kanceláriu), obloženie schodiskovej steny, výspravky omietok, maľby, kancelársky nábytok, položenie
dlažby v kancelárii a iné práce, ktorých prevedenie sa premietlo do celkového vyúčtovania zo 17.
júna 2013, v ktorom uviedol len to, čo v skutočnosti vykonal (materiál a práca), pričom išlo o obvyklé
cenníkové ceny. Skutočnosť, že tieto práce boli vykonané, potvrdili aj svedkovia a záznamy v stavebnom

denníku. Tiež mal za to, že ak by sa považovalo za pravdivé tvrdenie žalovaného, že cena za dielo
bola dohodnutá vo výške 20.000,- eur s DPH, tak súd prvej inštancie mal žalovaného minimálne
zaviazať na zaplatenie 1.802,20 eur (20.000,- eur - 18.197,80 eur). Z vykonaného dokazovania je
však nepochybné, že tvrdenia o celkovej cene diela a o zálohových platbách žalovaný nikdy nevedel
preukázať a do spisu nedoložil žiadny listinný dôkaz o zálohových platbách. Naproti tomu on preukázal,

že žalovaný zálohovými platbami zaplatil len 11.000,- eur, čo je zrejmé aj z ním vystavených príjmových
dokladov. Vo vzťahu k priznaniu nároku na náhradu trov konania žalovanému trval na tom, že súd prvej
inštancie nedostatočne skúmal účelnosť vynaložených trov konania, pretože žalovaný je advokátom
so zameraním na všeobecnú prax, predmetom činnosti ktorého je zastupovanie klientov v obdobných
sporových veciach, čo spôsobuje vážne a odôvodnené pochybnosti o účelnosti vynaložených nákladov,

ktoré žalovaný vynaložil za právne služby, ktoré mu ako fyzickej osobe poskytol iný advokát. Žalovaný
sa navyše nechal právne zastupovať až v priebehu sporu a od momentu, keď bol právne zastúpený,
sa zúčastňoval všetkých nasledujúcich pojednávaní a v podstate sa vyjadroval k veci rovnako ako jeho
právny zástupca. Domnieva sa, že tieto okolnosti je možné vyhodnotiť ako dôvody hodné osobitného
zreteľa v zmysle ustanovenia § 257 CSP a v prípade, že vo veci samej by nebol úspešný, tak potom

v otázke priznania náhrady trov konania by mal odvolací súd postupovať podľa tohto ustanovenia. Na
základe uvedených skutočností žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne aby napadnutý rozsudok zmenil
tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovuje a priznáva žalobcovi proti žalovanému právo na náhradu trov
prvoinštačného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný podaním z 2. decembra 2021, v ktorom uviedol, že
podľa jeho názoru sa súd prvej inštancie správne vysporiadal so všetkými skutočnosťami uvádzanými
v konaní, správne vyhodnotil zistený skutkový stav a správne rozhodol. Zároveň v konaní nedošlo kžiadnej vade, ktorá by mala za následok porušenie práva na spravodlivý proces. Na základe uvedených
skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako
vecne správny.

5.KrajskýsúdvPrešoveakosúdodvolací,vrámcikompetenciívyplývajúcichzustanovenia§34CSP,po
zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou
(§359CSP),prejednalodvolaniepodanéžalobcomapreskúmalrozhodnutiesúduprvejinštancie,akoaj
konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP bez toho, aby nariadil

odvolacie pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil
dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho
súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP). Pri
preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej
miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne
uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných

podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože rozsudok vo
veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a
čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove
(§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených
zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné

a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav

správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

8.Vovecisavdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstavazozistenýchskutočnostíbolvyvodenýsprávny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie dostatočným,
jasným, zrozumiteľným a výstižným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané,

z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Podrobným spôsobom
objasnil, na základe akých skutočností a na podklade akej právnej úpravy vec právne posúdil. V
nadväznosti na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné opakovať resp. dopĺňať rozhodnutie
súdu prvej inštancie. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:

9. Odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že odôvodnenie napadnutého rozsudku obsiahnuté
v odsekoch 16. až 33. je nedostatočné, nepresvedčivé a zjavne arbitrárne, a to z dôvodu, že súd
prvej inštancie v týchto odsekoch odôvodnenia zrozumiteľným spôsobom uviedol právne dôvody, pre
ktoré žalobu zamietol. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za nedostatočné, nepresvedčivé a zjavne
arbitrárne, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od

znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného
súdu Slovenskej republiky iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu
nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu,
teda k porušeniu práva na spravodlivý proces (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.
zn. 5Cdo/218/2010 z 23. novembra 2010, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I.ÚS

188/06 z 8. júna 2006).

10. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že v žalobcom spomenutých odsekoch 16. až 33.
odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie opísal zistený skutkový stav, citoval zákonnéustanovenia, podľa ktorých vec právne posúdil a zaoberal sa jednotlivými náležitosťami zmluvy o dielo,
povinnosťou zhotoviteľa dielo vykonať, časom ukončenia zmluvy o dielo, povinnosťou strán sporu
navrhovať a predkladať dôkazy, zásadou voľného hodnotenia dôkazov, povinnosťou tvrdenia (strán

sporu), dohodou o cene diela a platnosťou zmluvy o dielo vo všeobecnej rovine, ako aj z pohľadu
zohľadňujúceho konkrétne okolností danej veci. V takto koncipovanom odôvodení sa súd nielenže
vysporiadal so všetkými aspektmi podstatnými pre rozhodnutie tohto sporu, ale eliminoval aj akékoľvek
pochybnosti o správnosti svojho rozhodnutia.

11. Čo sa týka odvolacej námietky žalobcu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd konštatuje, že súd hodnotí jednotlivý dôkaz
z hľadiska jeho dôležitosti (relevancia vo vzťahu k zisťovaným skutočnostiam), zákonnosti (a to z
pohľadu jeho získania, ako aj vykonania) a pravdivosti (hodnovernosť zdroja). Po „individuálnej selekcii“
následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti (pri tomto hodnotení už pravdivosť dôkazu
posudzuje aj v súvislosti s prípadným rozporom s inými dôkazmi). K nesprávnym skutkovým zisteniam

z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov
alebo porušením pravidiel formálnej logiky.

12. Odvolací súd nesúhlasí ani s tvrdením žalobcu, že skutkový stav zistený súdom prvej inštancie
vychádza takmer výlučne z tvrdení žalovaného, ktoré neboli preukázané žiadnymi dôkaznými

prostriedkami, pretože z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd vychádzal a vysporiadal
sa so všetkými dôkazmi a súčasne podkladom pre všetky dôkazy, z ktorých súd vychádzal boli dôkazné
prostriedky. Súčasne odvolací súd dodáva, že boli to práve dôkazy produkované zo strany žalobcu,
ktoré z objektívnych príčin nemohli byť podkladom pre rozhodnutie súdu, a to z dôvodu, že si vzájomne
odporovali (predloženie viacerých vyúčtovaní), nesúviseli s týmto sporom (svedecká výpoveď svedka Y.

X.) alebo sa z nich nedali zistiť skutočnosti významné pre tento spor (nečitateľný stavebný denník).

13. Pokiaľ žalobca považoval postup súdu prvej inštancie za postup, ktorý je podľa neho v rozpore
so zásadou materiálnej pravdy, odvolací súd zdôrazňuje, že princíp materiálnej pravdy mal svoje
opodstatnenie za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy civilného procesu, pričom bol výslovne

upravený v ustanovení § 120 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, v zmysle ktorého
súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci. Na rozdiel od tejto právnej úpravy zákonodarca do ustanovenia § 185 CSP zakotvil
princíp formálnej pravdy, ktorý znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu
navrhli strany sporu.

14. Ohľadom absencie riadneho určenia ceny diela v zmluve o dielo a rozsahu žalobcom vykonaných
prác, ktoré mali vplyv na platnosť zmluvy o dielo, odvolací súd uvádza, že cenová ponuka vypracovaná
pre žalovaného 2. februára 2010 obchodnou spoločnosťou H. U., U.. G.. C.. na celkovú sumu
15.202,92 eur bez DPH bola žalobcovi predložená len za účelom vypracovania konkurenčnej ponuky pre

porovnanie. Navyše žalobca predložil súdu prvej inštancie viacero rekapitulácii (vyúčtovaní), z ktorých
vyplýva, že zatiaľ čo v rekapituláciách z 5. marca 2012 a 23. novembra 2012 cena za vykonané práce a
dodanýmateriálpredstavovala46.155,67eur,vrekapituláciizo17.júna2013tátocenapredstavovalauž
len 34.242,76 eur. Z toho teda ďalej vyplýva, že v týchto rekapituláciách nemohol byť rovnaký ani rozsah
žalobcom vykonaných prác a dodaného materiálu. Vykonanie všetkých týchto prác nebolo potvrdené

ani svedeckými výpoveďami a záznamami v stavebnom denníku, a to z dôvodov uvedených vyššie
(posledná veta odseku 12. tohto odôvodnenia).

15. K argumentácii žalobcu, že súd prvej inštancie mal žalovaného minimálne zaviazať na zaplatenie
1.802,20 eur, ktoré predstavujú rozdiel medzi cenou diela vo výške 20.000,- eur a žalovaným

preukázanou úhradou ceny za dielo vo výške 18.197,80 eur, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že
okrem toho, že sám žalobca v odvolaní považuje tvrdenie žalovaného o dohodnutej cene za dielo vo
výške 20.000,- eur za nepravdivé, žalobca dielo nedokončil, a preto, ak by aj bola dohoda o cene platná,
žalobca by nemal nárok na zaplatenie celej ceny za dielo.

16. Vo vzťahu k predloženiu listinných dôkazov o uhradení zálohových platieb zo strany žalovaného
žalobcoviodvolacísúddávadopozornosti,žežalovanývpriebehukonaniapredložilsúduprvejinštancie
výdavkový pokladničný doklad na sumu 1.500,- eur, ktorý síce preukazuje úhradu zálohy za nábytok, ale
popritom predložil súdu prvej inštancie aj čestné prehlásenie T. Š. (č. l. 14 spisu) o úhrade dvoch zálohv celkovej výške 7.000,- eur za žalovaného žalobcovi a faktúru č. 8/2008 na sumu 1.302,20 eur, ktorú
za dodaný tovar 17. októbra 2008 vystavil žalobca obchodnej spoločnosti U.-O., U.. G.. C.. s dátumom
splatnosti 24. október 2008 (č. l. 40 spisu), úhrada ktorej predstavovala zálohu za rekonštrukčné práce

vykonané žalobcom, pričom túto zálohu za žalovaného uhradil žalobcovi G. P..

17. Čo sa týka existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa majúcich vplyv na priznanie nároku na
účelne vynaložené trovy konania žalovanému, odvolací súd podotýka, že žalovaný si zvolil právneho
zástupcu až po troch rokoch od začatia konania a po tom, ako pre vážne zdravotné problémy žiadal o

odročenie pojednávania. Naviac, ak v zmysle ustanovenia § 183 ods. 2 CSP od advokáta možno okrem
dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana,
ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať,
aby sa dal zastúpiť iným advokátom a od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom
pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého
zdravotného stavu, odvolací súd nevidí dôvod, prečo by malo byť zvolenie si advokáta žalovaným

za daných okolností neúčelné. Naopak logiku takéhoto postupu žalovaného vidí odvolací súd v tom,
že žalovaný zvolením si advokáta predišiel tomu, aby boli pojednávania odročované z dôvodu jeho
(možného) nepriaznivého zdravotného stavu.

18. Na základe uvedených skutočností považuje odvolací súd odvolanie žalobcu za nedôvodné a

vzhľadom na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1, ods.
2 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods.
1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a ustanovením § 262 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto

rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní bol žalovaný úspešný v celom rozsahu,
preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 % a
zároveň žalobca v odvolacom konaní úspech nemal. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle
ustanovenia § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).