Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 13, 2021

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/64/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4219204488
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Pivarčiová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2021:4219204488.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou Mgr. Monikou Pivarčiovou v právnej veci žalobcu: A. M., H..

XX.XX.XXXX, R. C. Ľ.. S. Č.. XXXX/XX, E., práv. zast.: Dr. jur. Zita Machlicová Czibor, advokátka so
sídlom Župná ulica č. 14, Komárno, proti žalovanému: Poľnohospodárske družstvo Kolárovo, IČO: 00
193 101, so sídlom Krátka č. 2, Kolárovo, práv. zast.: JUDr. Ondrej Tóth, advokát so sídlom Dunajské
nábrežie 14, Komárno, o zaplatenie 5.342,19 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5.342,19 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 %
ročne zo sumy 5.342,19 eur od 19.07.2019 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.12.2019 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
5.342,19 eur s príslušenstvom.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 08.06.1993 sa stal členom Poľnohospodárskeho družstva Kolárovo.
Podľa Evidenčného listu vydaného Poľnohospodárskym družstvom Kolárovo výška jeho majetkového
podielu je 160.938,94,- Sk, v prepočte 5.342,19 eur. Žiadosťou zo dňa 04.03.2019 sa žalobca domáhal

zrušenia svojho členstva v družstve a vyplatenia vyrovnacieho podielu. Koncom mája 2019 dostal
od družstva odpoveď, podľa ktorej Predstavenstvo PD Kolárovo vyhovelo žiadosti o zrušenie jeho
členstva v družstve. Na vyplatenie vyrovnacieho podielu mu oznámili, že podľa článku XIII. stanov
družstva „vyrovnací podiel sa poskytne po uplynutí 10 rokov od dátumu zániku členstva, ale až
po schválení účtovnej závierky príslušného roka.“ Z uvedeného dôvodu mu bude vyrovnací podiel
vyplatený až po schválení účtovnej závierky roka 2029, t.j. v roku 2030. Žalobca prostredníctvom
svojej advokátky poslal žalovanému predžalobnú výzvu s tým, že stanovy družstva v článku XIII. sú

v rozpore s Obchodným zákonníkom a po 10 rokoch bude jeho nárok premlčaný. Na výzvu reagoval
právny zástupca žalovaného tak, že podľa § 233 ods. 5 Obchodného zákonníka stanovy družstva
určili termín vyplatenia vyrovnacieho podielu po uplynutí 10 rokov od dátumu zániku členstva až po
schválení účtovnej závierky. Ďalej poukazoval na to, že určenie doby splatnosti vyrovnacieho podielu
Obchodný zákonník ponecháva v kompetencii družstva a 10-ročná lehota na jeho vyplatenie je v súlade
so zákonom. S argumentáciou právneho zástupcu žalovaného sa žalobca nestotožňuje. Splatnosť
vyrovnacieho podielu je dispozitívne upravená v § 233 ods. 4 Obchodného zákonníka, podľa ktorého je

vyrovnací podiel splatný po uplynutí 3 mesiacov odo dňa, keď bola resp. mala byť schválená účtovná
závierkadružstva.Splatnosťvyrovnaciehopodielumôžebyťurčenávstanováchdružstva.Vtomprípade
by však ustanovenia stanov mali vyvážene prihliadať na oprávnené záujmy družstva i osoby, ktorej
má byť vyrovnací podiel vyplatený. V opačnom prípade môže byť ustanovenie stanov ako zmluvy suigeneris v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca preto s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol,
aby súd podľa § 194 Civilného sporového poriadku ako prejudiciálnu otázku vyriešil neplatnosť stanov
žalovaného, a to článku XIII, bod 5 a aby po vykonanom dokazovaní súd zaviazal žalovaného zaplatiť

žalobcovi sumu 5.342,19 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne odo dňa 18.12.2019 do
zaplatenia.

3. Žalobca k podanej žalobe pripojil nasledovné listinné dôkazy: Žiadosť o zrušenie členstva v družstve
zo dňa 04.03.2019, Odpoveď žalovaného zo dňa 20.05.2019 na žiadosť žalobcu o zrušenie členstva

v družstve, Predžalobnú výzvu na vydanie majetkového podielu zo dňa 29.05.2019 s doručenkou,
Odpoveď žalovaného zo dňa 14.06.2019 na predžalobnú výzvu, Dohodu o usporiadaní základného
členského vkladu v družstve zo dňa 08.06.1993, Evidenčný list Poľnohospodárskeho družstva Kolárovo
pre žalobcu, Osvedčenie o dedičstve sp. zn. D 22/00, D not. 23/00, Osvedčenie o dedičstve sp. zn. D
857/99, Dnot 167/99.

4. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 24.02.2020, v ktorom uviedol,
že sa stotožňuje s tvrdením žalobcu uvádzaným v žalobe, že žalobca svojím písomným podaním zo
dňa 04.03.2019 požiadal žalovaného o zrušenie členstva v Poľnohospodárskom družstve Kolárovo
a vyplatenie vlastníckeho podielu vyrovnávacím podielom v zmysle stanov Poľnohospodárskeho
družstva Kolárovo a § 221 až § 234 Obchodného zákonníka. Predstavenstvo Poľnohospodárskeho

družstva Kolárovo predmetnú žiadosť žalobcu prejednalo dňa 17.05.2019 na svojom zasadnutí.
Žiadosti žalobcu o zrušenie členstva v družstve predstavenstvo žalovaného vyhovelo a v súvislosti s
vyplatením vyrovnávacieho podielu mu doručilo svoje stanovisko listom zo dňa 20.05.2019. Stanovisko
žalovanéhovovecivyplateniavyrovnaciehopodielužalobcovijenemennéapretožalovanýjednoznačne
zotrváva na obsahu a dôvodoch písomnej odpovede zo dňa 20.05.2015 danej na žiadosť žalobcu o

zrušení členstva v družstva. Žalovaný vo vyjadrení poukázal na ustanovenie § 233 ods. 4 a ods. 5
Obchodného zákonníka, pričom zmysle § 233 ods. 5 Obchodného zákonníka žalovaný na základe
rozhodnutia výročnej členskej schôdze ako najvyššieho orgánu žalovaného konanej dňa 12.03.1999
zakotvil znenie platného článku XIII. Vyporiadanie členského podielu pri zániku členstva, bod 5. stanov
Poľnohospodárskeho družstva Kolárovo nasledovne: „Vyrovnávací podiel sa poskytne po uplynutí 10

rokov od dátumu zániku členstva, ale až po schválení účtovnej závierky príslušného roka,...“. Citované
znenie stanov žalovaného bolo schválené výročnou členskou schôdzou družstva dňa 12.03.1999,
teda aj za aktívnej účasti samotného žalobcu, ktorý ako vtedajší člen družstva taktiež hlasoval za
schválenie týchto stanov, ktoré sú aj v súčasnosti v platnosti. Podľa komentára k § 233 Obchodného
zákonníka, ustanovenie odseku 1 má kogentnú povahu a teda nárok na vyrovnací podiel nemôžu

stanovy vylúčiť. Stanovy však môžu odchylne upraviť výpočet vyrovnacieho podielu a jeho splatnosť.
Pokiaľ stanovy neobsahujú odchylnú úpravu pre výpočet a splatnosť vyrovnacieho podielu, použije sa
zákonná právna úprava. Z uvedeného vyplýva, že Obchodný zákonník neupravuje konkrétnu lehotu
splatnosti a určenie doby splatnosti vyrovnacieho podielu ponecháva v právomocí a kompetencií
najvyššieho orgánu družstva, ktorým je členská schôdza. Žalovaný má za to, že žalobcov návrh, aby

súd podľa § 194 Civilného sporového poriadku ako prejudiciálnu otázku vyriešil neplatnosť stanov
žalovaného, a to článku XIII., bod 5 stanov družstva, je neakceptovateľný, pretože je protiústavný a
takýto návrh na zamietnutie.

5. Žalobca v replike doručenej súdu dňa 24.03.2020 uviedol, že je pravdou, že dňa 12.03.1999 sa

zúčastnil na výročnej členskej schôdze družstva, avšak hlasoval voči jeho obsahu, ako aj prijatiu článku
XIII., bod 5 stanov družstva v časti, podľa ktorej sa vyrovnací podiel má poskytnúť po uplynutí 10 rokov
od dátumu zániku členstva, ale až po schválení účtovnej závierky príslušného roka. Vzhľadom na to
že žalobca nebol jediným členom družstva, nevedel sám ovplyvniť konečný obsah stanov žalovaného
schválených členskou schôdzou. Žalobca má za to, že maximálna lehota na vyplatenie vyrovnacieho

podielu podľa článku XIII.,, bod 5 stanov žalovaného mala byť ohraničená všeobecnou štvorročnou
premlčacou lehotou podľa § 397 Obchodného zákonníka.

6. Žalovaný v duplike doručenej súdu dňa 04.05.2020 poukázal na § 226 ods. 3 Obchodného zákonníka,
podľa ktorého o zmene stanov rozhoduje členská schôdza, ak zákon neustanovuje inak. Predstavenstvo

žalovanéhokonalosprávnevsúlades§233ods.5Obchodnéhozákonníka,pretoženazákladeplatného
rozhodnutia výročnej členskej schôdze ako najvyššieho orgánu žalovaného konanej dňa 12.03.1999
bolo zakotvené aktuálne znenie článku XIII., bod 5 stanov. Podľa žalovaného žalobcov návrh, aby
súd ako prejudiciálnu otázku vyriešil neplatnosť označeného ustanovenia stanov, ktoré bolo schválenéprijatím platného uznesenia členskej schôdze družstva, nemá oporu v zákone a preto je neprijateľný.
V tejto súvislosti žalovaný poukázal na § 242 Obchodného zákonníka a uviedol, že jedným z práv
člena družstva je právo podať na súd návrh na vyhlásenie neplatnosti uznesenia členskej schôdze, ak

má člen za to, že uznesenie členskej schôdze je v rozpore s právnymi predpismi alebo v rozpore so
stanovami družstva. Úspešnosť tohto návrhu je však podmienená okrem iného tým, že člen požiadal o
zaprotokolovanie jeho námietky na členskej schôdzi, ktorá uznesenie prijala, alebo námietku oznámil
predstavenstvu do jedného mesiaca od konania tejto schôdze a že návrh podal v prekluzívnej lehote
jedného mesiaca odo dňa požiadania o zaprotokolovanie námietky, alebo ak na tejto schôdzi námietku

nevzniesol, do jedného mesiaca od oznámenia námietky predstavenstvu. Neunesenie dôkazného
bremena v tomto smere vedie k neúspechu žalobcu, teda zamietnutiu jeho návrhu, preto žalovaný
navrhol, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú.

7. Na pojednávaní dňa 10.09.2020 zástupca žalobcu predniesol žalobu zhodne s jej písomným
vyhotovením. K vyjadreniu žalovaného ďalej uviedol, že predmetom žaloby nie je určenie neplatnosti

uznesenia členskej schôdze družstva, ale nárok žalobcu na vyplatenie vyrovnacieho podielu. Dodržaním
v stanovách určenej 10 ročnej lehoty by nebola zabezpečená ani právna istota, keďže za túto dobu
môže dôjsť k zániku družstva a jeho likvidácii, pričom žalobca by si nemohol prihlásiť svoju pohľadávku,
keďže by ešte nebola splatná. Zároveň poukázal na skutočnosť, že žalobca je osobou vyššieho veku.
Zástupca žalovaného rovnako tak predniesol vyjadrenie žalovaného k žalobe zhodne s jeho písomným

vyhotovením a uviedol, že žalovaný na základe rozhodnutia členskej schôdze konanej dňa 12.03.1999 v
súlade s daným ustanovením zakotvil znenie platného článku XIII. bod 5 stanov tak, že vyrovnací podiel
sa poskytne po uplynutí 10 rokov od dátumu zániku členstva, ale až po schválení účtovnej závierky
príslušného roka. Toto znenie stanov bolo schválené aj za účasti žalobcu. Z vyjadrenia žalobcu je
zrejmé, že žalobca hlasoval proti, avšak zástupca žalovaného poukázal na skutočnosť, že prítomných

bolo 502 členov, proti uzneseniu hlasovalo 16 a hlasovania sa zdržalo 27 členov. Ďalej poukázal na
ustanovenie § 233 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré má kogentnú povahu a teda nárok na vyrovnací
podiel stanovy nemôžu vylúčiť. Stanovy však môžu odchylne upraviť výpočet vyrovnacieho podielu
a jeho splatnosť. Pokiaľ stanovy neobsahujú odchylnú úpravu pre výpočet a splatnosť vyrovnacieho
podielu, použije sa zákonná úprava. Z uvedeného je zrejmé, že konkrétnu lehotu splatnosti a určenie

doby splatnosti zákon ponecháva právomoci a kompetencii najvyššieho orgánu družstva, ktorým je
členská schôdza. Žalovaný dôrazne odmieta tvrdenia žalobcu o tom, že toto ustanovenie stanov je v
rozpore s dobrými mravmi. Zástupca žalovaného zároveň poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/167/2008, podľa ktorého „Družstvo má právo vyplatenie vyrovnacieho
podielu upraviť v stanovách odchylne od ustanovenia § 233 obchodného zákonníka. Právna úprava

nedáva súdu oprávnenie rozhodnúť o spôsobe vydania majetkového podielu.“

8. Žalovaný na základe uznesenia súdu vyhláseného na pojednávaní dňa 10.09.2020 oznámil súdu dňa
30.09.2020, že riadna individuálna účtovná závierka žalovaného za účtovné obdobie od 01.01.2018 do
31.12.2018 bola schválená dňa 18.04.2019 výročnou členskou schôdzou družstva.

9. Dňa 15.10.2020 bolo súdu od žalobcu doručené upresnenie nároku žalobcu, v ktorom uviedol, že
žalobca má za to, že článok XIII., bod 5 stanov družstva je neplatný a lehota na vyplatenie vyrovnacieho
podielu pre bývalého člena družstva sa riadi ustanovením § 233 ods. 4 Obchodného zákonníka. Podľa
tohto ustanovenia Obchodného zákonníka právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu pre žalobcu bolo

splatné dňa 18.07.2019. Nakoľko je žalovaný v omeškaní so splnením peňažného záväzku, žalobca si
uplatňuje úroky z omeškania vo výške 8 % ročne odo dňa 19.07.2019 zo sumy vyrovnacieho podielu,
tedazosumy5.342,19eur.Nazákladeuvedenýchskutočnostížalobcapožiadal,abysúdpripustilzmenu
petitu žaloby v časti týkajúcej sa lehoty na uplatnenie úrokov z omeškania.

10. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 16.10.2020 doručenom súdu dňa 20.10.2020 uviedol, že má za to,
že tvrdenie žalobcu o tom, že článok 13, bod 5 stanov družstva je neplatný a lehota na vyplatenie
vyrovnacieho podielu pre bývalého člena družstva sa riadi § 233 ods. 4 Obchodného zákonníka, je
zjavne účelové, pretože tendenčne ignoruje s danou sporovou vecou zásadne súvisiace nevyhnutné
ustanovenie § 233 ods. 5 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ustanovenia odsekov 2 až 4 sa použijú,

len pokiaľ stanovy neurčujú inak. Žalovaný má za to, že aktuálne stanovy Poľnohospodárskeho družstva
Kolárovo sú platné v celom ich rozsahu a tieto stanovy sú právne záväzným dokumentom, ktoré je
povinný rešpektovať každý člen družstva, avšak aj bývalý člen družstva, ktorý požiadal o vyplatenie
vyrovnacieho podielu. Pokiaľ sa žalobca dovoláva dodržiava zásad poctivého obchodného styku, idepodľa žalovaného na danú sporovú vec o neaplikovateľný pojem, keďže jedna zo sporových strán -
žalobca, nie je podnikateľským subjektom. Žalovaný odmieta žalobcove hypotetické závery o možnom
zániku žalovaného a jeho likvidácii, považuje ich za hraničiace s neoprávneným zásahom žalobcu do

dobrejpovestižalovanéhoakoprávnickejosoby.Rovnakotakskutočnosť,žežalobcajeosobouvyššieho
veku je bezvýznamným ukazovateľom z hľadiska uplatnenia jeho nároku, keďže v zmysle ustanovenia
§ 232 ods. 3 Obchodného zákonníka dedič, ktorý sa nestal členom, má nárok na vyrovnací podiel
člena, ktorého členstvo zaniklo. Zároveň žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 03.08.2011 sp. zn. 4Obo/167/2008, z ktorého vyplýva, že družstvo má právo vyplatenie

vyrovnacieho podielu upraviť v stanovách odchylne od ustanovenia § 233 Obchodného zákonníka a
právna úprava nedáva súdu oprávnenie rozhodnúť o spôsobe vydania majetkového podielu. Úpravu
nakladania s majetkom družstva ponecháva právna úprava na stanovách, ktorá však má vyhovovať
nielen členom, ale aj podnikateľským zámerom družstva.

11. Na pojednávaní dňa 13.05.2021 súd pripustil zmenu žaloby v časti uplatňovaného úroku z

omeškania. Uznesenie o pripustení zmeny žaloby súd na pojednávaní doručil zástupcom strán sporu.
Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.05.2021.

12. Na pojednávaní dňa 13.05.2021 zástupca žalovaného predniesol rovnaké námietky voči žalobou
uplatnenému nároku ako vo svojom podaní zo dňa 16.10.2020. K uvedeným námietkam zástupkyňa

žalobcu uviedla, že poctivý obchodný styk je základnou zásadou Obchodného zákonníka, čo znamená,
že sa vzťahuje na všetky ďalšie ustanovenia Obchodného zákonníka bez ohľadu na to, či sa jedná
o fyzickú osobu alebo právnickú osobu. Spôsob vydania vyrovnacieho podielu medzi stranami sporu
sporný nie je, nakoľko žalovaná strana doteraz nenamietala, aby vyrovnací podiel nebol vyplatený v
peniazoch ale v naturáliách.

13. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom nasledovných listinných dôkazov:
Žiadosť o zrušenie členstva v družstve zo dňa 04.03.2019, Odpoveď žalovaného zo dňa 20.05.2019
na žiadosť žalobcu o zrušenie členstva v družstve, Predžalobnú výzvu na vydanie majetkového podielu
zo dňa 29.05.2019 s doručenkou, Odpoveď žalovaného zo dňa 14.06.2019 na predžalobnú výzvu,

Dohodu o usporiadaní základného členského vkladu v družstve zo dňa 08.06.1993, Evidenčný list
Poľnohospodárskeho družstva Kolárovo pre žalobcu, Osvedčenie o dedičstve sp. zn. D 22/00, D not.
23/00, Osvedčenie o dedičstve sp. zn. D 857/99, Dnot 167/99. Po takto vykonanom dokazovaní súd
zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

14. Zo Žiadosti o zrušenie členstva v družstve zo dňa 04.03.2019 vyplýva, že žalobca ako člen
Poľnohospodárskeho družstva Kolárovo požiadal družstvo o zrušenie svojho členstva v družstve a
vyplatenie vlastníckeho podielu vyrovnacím podielom v zmysle stanov družstva a § 221 až § 234
Obchodného zákonníka.

15. Z odpovede žalovaného zo dňa 20.05.2019 na žiadosť žalobcu o zrušenie členstva v družstve
vyplýva, že žiadosť žalobcu družstvo prejednalo na svojom zasadnutí dňa 17.05.2019 a žiadosti o
zrušenie členstva predstavenstvo družstva vyhovelo. Vo svojom stanovisku k vyplateniu vyrovnacieho
podielu družstvo poukázalo na ustanovenia § 233 ods. 4 a 233 ods. 5 Obchodného zákonníka a uviedlo,
že nakoľko stanovy Poľnohospodárskeho družstva Kolárovo platné od 12.03.1999 pojednávajú nároky

doterajšieho člena pri zániku družstva, platí § 233 ods. 5. Z tohto dôvodu sa vyrovnací podiel poskytne
nasledovne: „V zmysle článku XIII. Vlastných platných stanov - „Vyporiadanie členského podielu pri
zániku členstva“ odsek 5, nasledovne: Vyrovnací podiel sa poskytne po uplynutí 10 rokov od dátumu
zániku členstva ale až po schválení účtovnej závierky príslušného roka.“ Z uvedeného dôvodu bude
vyrovnací podiel žalobcovi poskytnutý až po schválení účtovnej uzávierky roka 2029, t.j. v roku 2030.

16. Z evidenčného listu vystaveného žalovaným vyplýva, že majetkový podiel žalobcu v družstve spolu
so zdedeným podielom a prevedeným podielom predstavuje sumu 5.342,19 eur.

17. Podľa § 233 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“) pri

zániku členstva za trvania družstva má doterajší člen nárok na vyrovnací podiel.18. Podľa § 233 ods. 2 Obchodného zákonníka vyrovnací podiel sa určí pomerom splateného členského
vkladu doterajšieho člena násobeného počtom ukončených rokov jeho členstva k súhrnu splatených
členských vkladov všetkých členov násobených ukončenými rokmi ich členstva.

19. Podľa § 233 ods. 3 Obchodného zákonníka pre určenie vyrovnacieho podielu je rozhodný stav
čistého obchodného imania družstva podľa riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie,
ktoré predchádza účtovnému obdobiu, v ktorom členstvo zaniklo. Pri určovaní výšky vyrovnacieho
podielu sa neprihliada na imanie, ktoré je v nedeliteľnom fonde, a ak to vyplýva zo stanov, aj v iných

zabezpečovacích fondoch. Takisto sa neprihliada na vklady členov s kratším ako ročným členstvom
predo dňom, ku ktorému sa ročná účtovná závierka zostavuje.

20. Podľa § 233 ods. 4 Obchodného zákonníka právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu je splatné
uplynutím troch mesiacov od schválenia riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie
predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom zanikla účasť spoločníka v spoločnosti, alebo ak takáto

riadna účtovná závierka schválená nebola, tak uplynutím troch mesiacov odo dňa, keď mala byť
schválená. Nárok na podiel na zisku vzniká len za obdobie trvania členstva.

21. Podľa § 233 ods. 5 Obchodného zákonníka ustanovenia odsekov 2 až 4 sa použijú, len pokiaľ
stanovy neurčujú inak.

22. Podľa § 242 Obchodného zákonníka na návrh člena vysloví súd neplatnosť uznesenia členskej
schôdze, pokiaľ uznesenie je v rozpore s právnymi predpismi alebo stanovami družstva. Návrh súdu
môže člen podať, ak požiadal o zaprotokolovanie námietky na členskej schôdzi, ktorá uznesenie prijala,
alebo ak námietku oznámil predstavenstvu do jedného mesiaca od konania tejto schôdze. Návrh možno

na súd podať len do jedného mesiaca odo dňa, keď člen požiadal o zaprotokolovanie námietky, alebo
od oznámenia námietky predstavenstvu.

23. Podľa § 194 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) otázku, o
ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán podľa § 193, môže súd posúdiť sám,

nemôže však o nej rozhodnúť.

24. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) neplatný je
právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči
dobrým mravom.

25. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia vyrovnacieho podielu z dôvodu
zániku jeho členstva v družstve majúc za to, že ustanovenie stanov družstva o splatnosti nároku
na vyplatenie vyrovnacieho podielu po uplynutí 10 rokov od dátumu zániku členstva po schválení
účtovnej závierky príslušného roka je neplatné pre rozpor s dobrými mravmi. Žalovaný s podanou

žalobou nesúhlasil, poukazoval na ustanovenie § 233 ods. 5 Obchodného zákonníka, podľa ktorého
sa ustanovenia odsekov 2 až 4 (kde je v zákone upravená aj splatnosť vyrovnacieho podielu) použijú,
len pokiaľ stanovy neurčujú inak. V danom prípade stanovy družstva upravovali splatnosť vyrovnacieho
podielu, preto sa zákonná úprava nepoužije a splatnosť vyrovnacieho podielu sa riadi podľa príslušného
ustanovenia stanov.

26. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobcovi po zániku jeho členstva v družstve vznikol nárok na
vyplatenie vyrovnacieho podielu, ktorého výška 5.342,19 eur rovnako tak nebola sporná. Sporná bola
predovšetkým otázka splatnosti vyrovnacieho podielu, pričom nebolo sporné, že v stanovách družstva
bolaupravenásplatnosťvyrovnaciehopodielutak,že:„vyrovnacípodielsaposkytnepouplynutí10rokov

oddátumuzánikučlenstva,aleažposchváleníúčtovnejzávierkypríslušnéhoroka“.Zuvedenéhojeteda
zrejmé, že stanovy družstva odchylne od ustanovenia § 233 ods. 4 Obchodného zákonníka, ktoré má
nepochybne dispozitívnu povahu, upravili lehotu splatnosti vyrovnacieho podielu. Žalobca namietal, že
tátostanovamiurčenálehotasplatnostivyrovnaciehopodielujeneprimeranedlhá,apretojeustanovenie
stanov upravujúce splatnosť vyrovnacieho podielu neplatné pre rozpor s dobrými mravmi, čo žalobca

žiadal posúdiť ako predbežnú otázku. Z uvedeného dôvodu súd preto postupom podľa § 194 CSP ako
prejudiciálnu otázku riešil, či je článok XIII. stanov družstva platný a teda lehota splatnosti vyrovnacieho
podielu je „po uplynutí 10 rokov od dátumu zániku členstva ale až po schválení účtovnej závierkypríslušného roka“, alebo je neplatný pre namietaný rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho
zákonníka z dôvodu neprimerane dlhej dojednanej desaťročnej lehoty splatnosti vyrovnacieho podielu.

27. V tejto súvislosti súd vychádzal predovšetkým z právneho názoru vyjadreného v rozhodnutí
Najvyššieho súdu Českej republiky (judikát R 51/2001), sp. zn. 29Cdo 1633/199 zo dňa 04.04.2000
(keďže česká právna úprava je v danej otázke totožná so slovenskou právnou úpravou), podľa ktorého:
„Stanovy sa považujú za zmluvu sui generis a zaväzujú všetkých členov družstva. V stanovách možno
upraviť vzťahy medzi členmi, ktoré pripúšťa dispozitívna úprava v zákone, alebo v zákone upravené

vôbec nie sú. Ustanovenia o splatnosti vyrovnacieho podielu majú normatívny charakter a členovia
družstva, príp. ich právni nástupcovia, sú týmito ustanoveniami viazaní. Medzi podstatné náležitosti
právneho úkonu patrí aj požiadavka súladu s dobrými mravmi podľa ustanovenia § 39 Občianskeho
zákonníka. Desaťročná lehota, ktorá odkladá splatnosť vyrovnacieho podielu vo výrobno-obchodnom
družstve, je nepochybne dlhá. Dokonca aj zákon č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a
vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách, pri očakávaných masových výplatách vyrovnacích

podielov, ktoré by mohli destabilizovať ekonomickú situáciu družstva, určil len 7- ročnú lehotu splatnosti,
a to len pre nepodnikateľov. Dovolací súd sa teda nestotožňuje s odvolacím súdom v úvahe, že
desaťročná lehota pre splatnosť vyrovnacieho podielu sa nijako neprieči dobrým mravom, i keď táto
lehota je pomerne dlhá.“

28. Súd v žiadnom prípade nespochybňuje oprávnenie družstva upraviť v stanovách splatnosť
vyrovnacieho podielu. Uvedené oprávnenie jednoznačne vyplýva z ustanovenia § 233 ods. 5
Obchodného zákonníka, ktoré umožňuje upraviť v stanovách odchylne od ustanovenia § 233 ods. 2 -
4 Obchodného zákonníka výpočet vyrovnacieho podielu a jeho splatnosť. Zákonná úprava sa použije
vtedy, pokiaľ stanovy družstva neobsahujú odchylnú úpravu pre výpočet a splatnosť vyrovnacieho

podielu. Avšak aj v prípade, že stanovy upravujú odchylnú úpravu výpočtu a splatnosti vyrovnacieho
podielu, táto musí byť upravená tak, aby zodpovedala aj požiadavkám dobrých mravov a aby vyhovovala
nielen podnikateľským zámerom družstva ale aj členom (vrátane bývalých) družstva. S ohľadom na
uvedené skutočnosti súd v danom prípade skúmal, či lehotu splatnosti vyrovnacieho podielu upravenú v
stanovách družstva možno alebo nemožno považovať za súladnú s dobrými mravmi, pričom prihliadajúc

aj na vyššie citované stanovisko Najvyššieho súdu Českej republiky vyjadrené v judikáte R 51/2001, sp.
zn. 29Cdo 1633/199 zo dňa 04.04.2000 dospel k záveru, že desaťročnú lehotu splatnosti vyrovnacieho
podielu nemožno považovať za súladnú s dobrými mravmi, keďže táto lehota je neprimerane dlhá.
Ustanovenie článku XIII. odsek 5 stanov družstva o lehote splatnosti vyrovnacieho podielu je preto
neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka, preto je potrebné pri určení

splatnosti vyrovnacieho podielu použiť zákonnú úpravu uvedenú v ustanovení § 233 ods. 4 Obchodného
zákonníka, podľa ktorého právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu je splatné uplynutím troch mesiacov
od schválenia riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému
obdobiu, v ktorom zanikla účasť spoločníka v spoločnosti, alebo ak takáto riadna účtovná závierka
schválená nebola, tak uplynutím troch mesiacov odo dňa, keď mala byť schválená.

29. Členstvo žalobcu v družstve zaniklo v roku 2019. Účtovným obdobím predchádzajúcim účtovnému
obdobiu, v ktorom zanikla účasť žalobcu v družstve bolo obdobie od 01.01.2018 do 31.12.2018, pričom
riadna účtovná závierka žalovaného za toto účtovné obdobie bola schválená dňa 18.04.2019. V zmysle
§ 233 ods. 4 Obchodného zákonníka nastala splatnosť vyrovnacieho podielu uplynutím troch mesiacov

od schválenia riadnej individuálnej účtovnej závierky, teda uplynutím troch mesiacov od 18.04.2019.
Splatnosť vyrovnacieho podielu teda nastala dňa 18.07.2019.

30. K procesnej obrane žalovaného, v rámci ktorej žalovaný poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 03.08.2011 sp. zn. 4Obo/167/2008, z ktorého má vyplývať, že družstvo má

právo vyplatenie vyrovnacieho podielu upraviť v stanovách odchylne od ustanovenia § 233 Obchodného
zákonníka a právna úprava nedáva súdu oprávnenie rozhodnúť o spôsobe vydania majetkového
podielu, súd udáva, že uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nie je použiteľné
na danú právnu vec, keďže v danom prípade najvyšší súd riešil predovšetkým majetkový podiel člena
v súvislosti s transformáciou družstva podľa zákona č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a

vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách. Zároveň je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že vo
veci prejednávanej na tunajšom súde nebol medzi stranami sporu sporný spôsob vydania ani spôsob
výpočtu majetkového podielu, tento bol jednoznačný a nesporný, sporná bola len lehota splatnosti
vyrovnacieho podielu.31. K námietke žalovaného, podľa ktorej sa žalobca mohol domáhať určenia neplatnosti uznesenia
členskej schôdze podľa § 242 Obchodného zákonníka súd udáva, že skutočnosť, že žalobca nepodal

žalobu o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia podľa § 242 Obchodného zákonníka
sama osebe nezbavuje žalobcu práva domáhať sa plnenia voči žalovanému poukazovaním na
neplatnosť ustanovenia stanov. V tejto súvislosti súd udáva, že neplatnosť právneho úkonu uvedená v
ustanovení § 39 Občianskeho zákonníka má povahu absolútnej neplatnosti. Občiansky zákonník však
pojem „absolútna neplatnosť“ nepoužíva. Používa len termín „neplatnosť“, preto platí, že pokiaľ je nejaká

vada právneho úkonu sankcionovaná neplatnosťou (a nejde pritom o niektorý z prípadov relatívnej
neplatnosti uvedenej v § 40a Občianskeho zákonníka), ide o absolútne neplatný právny úkon. Absolútna
neplatnosť (negotium nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona. Absolútnej neplatnosti právneho
úkonu sa môže dovolávať ktokoľvek. Okrem účastníkov právneho úkonu je to teda každý, kto má na tom
právny záujem. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd alebo iný štátny orgán prihliada z úradnej
povinnosti, teda napríklad aj bez toho, aby ten, kto môže byť takým úkonom dotknutý, musel namietať

neplatnosť úkonu. Absolútna neplatnosť pôsobí zásadne od začiatku (ex tunc), teda od okamihu
vzniku právneho úkonu. Účinky absolútnej neplatnosti pôsobia definitívne, aj keby dôvod neplatnosti
právneho úkonu dodatočne odpadol. Absolútne neplatný právny úkon nemožno teda zhojiť dodatočným
schválením, či ho konvalidovať dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti, ale ani napraviť splnením
povinnosti. Do úvahy prichádza iba konverzia podľa § 41a ods. 1 Občianskeho zákonníka (keď neplatný

právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorého sa účastníci dovolajú).

32. Keďže teda súd konštatoval, že stanovy družstva v časti upravujúcej splatnosť vyrovnacieho podielu
sú neplatné pre rozpor s § 39 Občianskeho zákonníka a nárok žalobcu na vyplatenie vyrovnacieho
podielu je preto splatný v zmysle § 233 ods. 4 Obchodného zákonníka od 18.07.2019, a keďže existencia

samotného nároku žalobcu na vyplatenie vyrovnacieho podielu ani jeho výška neboli sporné, súd žalobe
v celom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 5.342,19 eur. Keďže s týmto
plnením sa žalovaný dostal do omeškania, súd žalobcovi priznal aj úroky z omeškania vo výške 8 %
ročne zo sumy 5.342,19 eur odo dňa nasledujúceho po splatnosti vyrovnacieho podielu, teda odo dňa
19.07.2019 až do zaplatenia. Lehotu na plnenie súd v zmysle § 232 ods. 3 CSP určil na tri dni od

právoplatnosti tohto rozsudku.

33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
CSP. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto

rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Komárno.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci (365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok.