Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 20, 2020

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 65Ek/1706/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119384663
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Bianka Goceliaková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6119384663.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: Q.. G. Y., Y. XX.XX.XXXX, E. Č. XX,
XXX XX E. - I., právne zast. A..R.. K.. Y. C..B..W.., Q.: XX XXX XXX, C. C. N. XX, XXX XX E. - K., proti
povinnému: Q.. N. N., Y. XX.XX.XXXX, E. C. P. XX, XXX XX E. - B., o vymoženie 8225 EUR s prísl.,
vedenej pred súdnym exekútorom K.. E. C., C. C. H. Ú. B. Z. X, XXX XX E., R. K. G. I. C.. P.. XXX H.
XXX/XXXX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.

II. Povinný je p o v i n n ý oprávnenej uhradiť náhradu účelne vynaložených trov vo výške 296,57 Eur
vrátane DPH, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnená sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 02.10.2019 domáhala od

povinného vymoženia sumy celkom 8225 EUR s prísl., na základe vykonateľného exekučného titulu -
Rozsudok pre zmeškanie žalovaného, vydaný Okresným súdom Bratislava II., zo dňa 20.06.2018, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 03.08.2018 a vykonateľnosť dňa 19.08.2018 do II. výroku.

2. Súd na základe vyššie uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 21.10.2019 poverenie
na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi - JUDr. Borisovi Sobolovskému. Súdny exekútor zaslal

povinnému Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 22.10.2019, ktoré si povinný prevzal do vlastných
rúk dňa 07.11.2019.

3. Dňa 21.11.2019 doručil povinný súdnemu exekútorovi písomné podanie označené ako „Návrh na
zastavenie exekúcie.“ V predmetnom písomnom podaní povinný uviedol ako dôvod na zastavenie
exekúcie nasledovné: rozsudok pre zmeškanie bol podľa povinného vydaný za pochybných okolností

a bol v rámci zákonných lehôt napadnutý jednak návrhom na zrušenie rozsudku pre zmeškanie ako i
odvolaním proti rozsudku pre zmeškanie, a teda má povinný za to, že takýto rozsudok pre zmeškanie
nikdy nemohol a nemal nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť.

4. Súdny exekútor doručil návrh povinného na zastavenie exekúcie na exekučný súd. Spolu s návrhom
na zastavenie exekúcie súdny exekútor predložil súdu Upovedomenie o začatí exekúcie a aj vyjadrenie

oprávnenej, ktorá v ňom uvádza, že so zastavením exekúcie nesúhlasí, a žiada náhradu trov vo výške
296,57 Eur. Oprávnená s návrhom na zastavenie exekúcie nesúhlasí z toho dôvodu, že odvolanie voči
exekučnému titulu bolo odmietnuté a taktiež bol zamietnutý návrh povinného na zrušenie rozsudku pre
zmeškanie. Oprávnená ako dôkaz predložila Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. 14Co/65/2019
zo dňa 25.06.2019 a doložku právoplatnosti.

5. Súdny exekútor sa k návrhu na zastavenie exekúcie bližšie nevyjadril.6. S poukazom na ust § 61k ods. 1 Exekučného poriadku: „Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo
v časti, ak
a. po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,

b. exekučný titul bol zrušený,
c. je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2),
d. sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.“

7. S poukazom na ust § 61k ods. 2 Exekučného poriadku: „Povinný môže z dôvodov podľa odseku 1
podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh
na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré
povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.“

8. S poukazom na ust § 61k ods. 5 Exekučného poriadku: „Návrh na zastavenie exekúcie sa podáva

u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na
vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí,
exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do
piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na
zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.“

9. S poukazom na ust § 61l ods. 1 Exekučného poriadku: „O návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré
majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.“

10. S poukazom na ust § 61l ods. 2 Exekučného poriadku: „Na prejednanie návrhu na zastavenie

exekúcieniejepotrebnénariaďovaťpojednávanie.Predrozhodnutímmôžesúdnariadiťvypočutieurčitej
osoby.“

11. S poukazom na ust § 61l ods. 3 Exekučného poriadku: „Ak je tu dôvod zastavenia exekúcie,
súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu
dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči
oprávnenému.“

12. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný

vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená
realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a
predpokladom vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol
priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a ktorý si povinný dobrovoľne nesplnil.

13. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie
exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu
zákon umožňuje povinnému brániť sa proti nedôvodne začatej a neprípustnej exekúcii a v prípade jeho
uplatnenia vzniká povinnosť súdu preskúmať oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie s prihliadnutím

na všetky skutočnosti uvádzané povinným, a s ktorými zákon spája zastavenie exekúcie. Z uvedeného
dôvodu musí byť návrh na zastavenie exekúcie náležite odôvodnený. Dôkazné bremeno spadá na
ťarchu povinného, ktorý okrem povinnosti tvrdenia je povinný súdu predložiť všetky dôkazy, ktoré by
jeho tvrdenia potvrdili.

14. Z hľadiska času podania návrhu na zastavenie exekúcie rozlišujeme návrh na zastavenie exekúcie
s odkladným účinkom a bez odkladného účinku. Len odôvodnený návrh na zastavenie exekúcie podaný
do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie má odkladný účinok. Argumentum a contrario,
neodôvodnený návrh, hoci podaný v lehote 15 dní, nemá odkladný účinok. Povinní musia uplatniť všetky
skutočnosti, ktoré sú im známe. Neskôr podané návrhy môžu obsahovať len skutočnosti, ktoré nastali po

uplynutí 15-dňovej lehoty. Ďalšie podané návrhy musia obsahovať opäť len skutočnosti, ktoré nastali po
podaní predchádzajúceho návrhu. Výnimku predstavujú skutočnosti, ktoré nemohli povinní bez vlastnej
viny uplatniť skôr. Neskôr podaný návrh na zastavenie exekúcie už nemá odkladný účinok15. Po preskúmaní písomných podaní súdneho exekútora, povinného a oprávnenej súd konštatuje, že
povinný podal návrh na zastavenie exekúcie dňa 21.11.2019, a teda ho podal v zákonom stanovenej
lehote.

16. Súd uvádza, že exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma
oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je
rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie
exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje

výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku
vymáhaného nároku. Ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre
ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom
rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že
návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti,
ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho

po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné
skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.

17. Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou i materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť
vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými

prostriedkami,resp.žežiadneopravnéprostriedkyužnemajúodkladnýúčinok.Materiálnaprávoplatnosť
rozhodnutiavyjadruje,žemedziúčastníkmi,naktorýchsaprávoplatnosťvzťahuje,sanastolilkvalitatívne
nový právny vzťah, v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný
medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú,
čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna

právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Jediným exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd
preskúmať po hmotnoprávnej stránke, teda aj z materiálnej právoplatnosti, je rozhodcovský rozsudok.
Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky.

18. Vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným

titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd v základnom konaní a v
jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané,
a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam označenému subjektu, a
preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, príp. ho akokoľvek vecne
preskúmavať alebo rušiť.

19. „Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú stránku exekučného titulu, pretože je viazaný
rozhodnutím súdu v základom konaní, to znamená, že rozhodnutie súdu v základnom konaní nemôže
byť exekučným súdom posúdené ako rozporné so zákonom. V exekučnom konaní súd skúma len to, či
došlo k zániku práva vyplývajúceho z exekučného titulu po jeho vydaní.“ (Uznesenie Krajského súdu v

Trenčíne zo dňa 30.05.2018, sp. zn. 17CoE/52/2018)

20. „Exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky. V konaní o námietkach proti
exekúcii súd skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie a námietky proti exekúcii sa posudzujú
v čase začatia exekučného konania, t.j. v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie. Exekučný súd

však nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu stránku exekučného titulu. Obsahom toto rozhodnutia je
viazaný a musí z neho vychádzať, prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do
exekučného konania neprenášajú. Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú
nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. Povinný sa mal uvedenými skutočnosťami brániť v základnom
konaní (právo patrí bdelým - „vigilantibus iura scripta sunt“).“ (Uznesenie Okresného súdu Považská

Bystrica zo dňa 24.05.2016, sp. zn. 5Er/111/2016)

21. „Všeobecne platí, že exekučný súd je exekučným titulom, ktorým je rozsudok všeobecného súdu,
viazaný a nemá oprávnenie tento exekučný titul vecne preskúmavať.“ (Uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo dňa 07.09.2016, sp. zn. II. ÚS 663/2016)

22. Ako už bolo vyššie uvedené, konanie na exekučnom súde nie je opravným prostriedkom
prostredníctvom ktorého by exekučný súd mohol zrušiť právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu.Na to slúžia opravné prostriedky v základnom konaní o ktorých bol povinný správne poučený, nakoľko
exekučný titul obsahuje poučenie o možnosti podania opravného prostriedku.

23. Súd má za to, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol a ani relevantným spôsobom
nepreukázal okolnosti či skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé obsahovo naplniť niektorý z vyššie
citovaných dôvodov, ktoré Exekučný poriadok v ust. § 61k vyžaduje ako predpoklad na zastavenie
exekúcie súdom.

24. Vzhľadom na skutočnosť, že súd pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie nezistil žiadny
z dôvodov na zastavenie exekúcie a teda exekúcia sa má vykonať na základe právoplatného a
vykonateľného exekučného titulu, preto súd v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh na
zastavenie exekúcie povinného zamietol.

25. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie

v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

26. Podľa §199e Exekučného poriadku, k je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena

za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má
oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej
služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov
právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na
vykonanie exekúcie.

27. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej v texte len ako ,,Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny
patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie

a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na
pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

28. Úprava trov exekúcie oprávneného je osobitne vymedzená v ustanoveniach Exekučného poriadku,
ktoré, okrem iného, ustanovujú, že oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne

vynaložených nákladov, ktoré v exekučnom konaní uhradil, a to v rozsahu, v akom ich súd uviedol v
poverení na vykonanie exekúcie, resp. i v dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie v prípade ak ide o
zastúpenie pri návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Z uvedeného je zrejmé, že Exekučný poriadok
predpokladá vznik trov najmä však na strane oprávneného. V rámci rozhodovania o trovách exekúcie je
vcelku nevyhnutné zachovať a zohľadňovať zásady spravodlivosti súdneho konania.

29. Trovy účastníkov konania musia byť v spore v príčinnej súvislosti s ich procesným postojom k
predmetu konania. Ich vynaloženie musí byť priamo úmerné povahe uplatňovaného nároku či procesnej
ochrany. Účelnosť trov konania sa dá v zásade stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou
vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods.

2 Ústavy Slovenskej republiky a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelné považujú.
Účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania, avšak podmienkou je, že ide o výdavky
nevyhnutne potrebné na obranu či uplatňovanie práv účastníka konania.

30. Exekučný súd v rámci rozhodovania o trovách exekúcie v súvislosti s návrhom povinného na

zastavenie exekúcie zohľadňoval predovšetkým mieru úspechu v konaní. Nakoľko povinný nepreukázal
odôvodnenosť svojich tvrdení uvádzaných v návrhu na zastavenie exekúcie, v dôsledku čoho nemal v
konaní žiadny úspech, súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie uznal v plnom rozsahu nárok právneho
zástupcu oprávneného na náhradu trov exekučného konania, ktoré možno nepochybne považovať
za preukázateľné, účelne vynaložené a odôvodnené. Oprávnený si uplatnil nárok na trovy právneho

zastúpenia za tento úkon právnej služby vo výške 296,57 Eur (tarifa 237,34 + režijný paušál 9,80 Eur
+ DPH).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.