Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 29, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/6/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8519201293
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8519201293.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne: U. S., nar. XX.XX.XXXX,
bývajúcej v N. č. XXX, právne zastúpenej JUDr. Jozefom Elsnerom, advokátom, so sídlom v Dubovici
č. 426, proti žalovanému: C. Y., podnikateľovi s miestom podnikania Q. č. XX, V.: XX XXX XXX, právne
zastúpenému: JUDr. Stanislavom Lampartom, advokátom, so sídlom v Starej Ľubovni, na Námestí sv.
Mikuláša č. 29, o zaplatenie sumy 2.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 04.10.2021 č.k. 7C 26/2019-110, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanému sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalovaný ako zhotoviteľ sa zaviazal žalobkyni ako
objednávateľovi zhotoviť dielo - výrobu a montáž zábradlia, rámov a schodov a žalobkyňa sa zaviazala
zaplatiť žalovanému za vykonané dielo dohodnutú cenu pôvodne podľa cenovej ponuky žalovaného v

sume 4.990 eur. Keďže strany sporu sa dohodli na podstatných náležitostiach, a to o predmete zmluvy
a poskytnutí ceny za dielo, zmluva o dielo bola uzavretá platne.

3. Pokiaľ došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy, ktorákoľvek zo zmluvných strán bola oprávnená od
zmluvy odstúpiť, a to v prípadoch stanovených zákonom alebo na základe vzájomnej dohody.

4. V prejednávanej veci žalobkyňa SMS správou, ktorá sa dostala do dispozičnej sféry žalovaného

najneskôr dňa 21.02.2019, oznámila žalovanému, že odstupuje od zmluvy a požiadala ho o vrátenie
zálohy. E-mailom zo dňa 27.02.2019 žalobkyňa oznámila žalovanému, že zálohu má poslať na jemu
známy účet, nakoľko vyplatenú sumu 2.000 eur potrebuje dať ako zálohu inému dodávateľovi. Následne
žalobkyňa v e-maily zo dňa 26.04.2019 doplnila, že odstupuje od zmluvy z dôvodu nedodržania
dohodnutého termínu.

5. Žalobkyňa síce ako dôvod odstúpenia od zmluvy uviedla nedodržanie dohodnutého termínu, avšak

vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by pri uzatváraní zmluvy o dielo došlo k dohode
zmluvných strán ohľadom konkrétneho termínu ukončenia diela. Žalobkyňa tvrdila, že dielo malo
byť zrealizované do konca roka 2018, avšak podľa tvrdenia žalovaného presný termín dokončenia
diela nebol dohodnutý, ale dohoda znela tak, že práce budú hotové na jar, ak to umožnia klimaticképodmienky. V tomto smere sa poukázalo na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
24.06.2010 sp. zn. 5Obo/52/2010, podľa ktorého dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží
na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky.

Ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí. Ak teda žalobkyňa tvrdila, že termín, do
ktorého malo byť dielo zrealizované, bol dohodnutý - do konca roka 2018 a uvedená skutočnosť nie je
jednoznačne zrejmá ani z oferty žalovaného a ani z akceptácie žalobkyne, bolo povinnosťou žalobkyne
označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Žalobkyňa však v tomto
smere nepredložila žiaden dôkaz, preto je potrebné konštatovať, že neuniesla dôkazné bremeno vo

vzťahu k tvrdeniu, že sa zmluvné strany dohodli na termíne zhotovenia diela do konca roku 2018.

6. Odstúpenie od zmluvy je jednostranný, adresovaný právny úkon, ktorý sa stáva účinným tým, že
dôjde do dispozičnej sféry adresáta. Všeobecná práva úprava odstúpenia od zmluvy je obsiahnutá v
ustanovení§48ods.1Občianskehozákonníka, podľaktoréhomôžeúčastníkodzmluvyodstúpiť,lenak
je to v tomto alebo inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. V danom prípade si zmluvné

strany pri uzatváraní zmluvy o dielo nedohodli možnosť odstúpenia od zmluvy, preto odstúpenie
žalobkyne od zmluvy je potrebné posúdiť v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

7. Inštitút odstúpenia od zmluvy o dielo je upravený v § 642 Občianskeho zákonníka. V tomto ustanovení
je zakotvené právo objednávateľa odstúpiť od zmluvy, a to jednak ako všeobecné právo (§ 642 ods.

1 Občianskeho zákonníka) a jednak ako právo viažuce sa na omeškanie zhotoviteľa (§ 642 ods. 2
Občianskeho zákonníka).

8. Z ustanovenia § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva pre objednávateľa právo kedykoľvek (až
do zhotovenia diela) aj bez udania dôvodu odstúpiť od zmluvy o dielo a následkom takéhoto odstúpenia

je povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá už na vykonané práce, ak zhotoviteľ nemôže
použiť inak ich výsledok a nahradiť mu účelne vynaložené náklady. Ide o osobitnú úpravu odstúpenia
a nárokov s nimi spojených a nemožno tak aplikovať všeobecnú právnu úpravu bezdôvodného
obohatenia, ani úpravu obsiahnutú v § 641 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nárok zhotoviteľa
podľa tejto úpravy bol uspokojený predpokladaným spôsobom.

9. Podľa ustanovenia § 642 ods. 2 Občianskeho zákonníka je objednávateľ oprávnený odstúpiť od
zmluvy i v prípade, keď možno vzhľadom na všetky okolnosti prípadu dôvodne predpokladať, že dielo
nebude včas hotové alebo nebude vykonané riadne. Predpokladom na odstúpenie od zmluvy o dielo
pre jeho omeškanie je podľa ustanovenia § 642 ods. 2 Občianskeho zákonníka to, že objednávateľ určil

zhotoviteľovi dodatočnú primeranú lehotu na nápravu a že zhotoviteľ ani v tejto lehote dielo nevykonal.
Pri odstúpení od zmluvy v zmysle tohto zákonného ustanovenia je aplikovateľná aj právna úprava
súvisiaca s omeškaním dlžníka podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej ak dlžník
nesplní svoj dlh ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť. Ak chce veriteľ z dôvodu omeškania dlžníka od zmluvy odstúpiť, musí dlžníkovi poskytnúť

dodatočnú primeranú lehotu na splnenie. Podobne predpokladom pre odstúpenie od zmluvy v zmysle §
642 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre oneskorenie zhotoviteľa je to, že objednávateľ určil zhotoviteľovi
dodatočnú primeranú lehotu na nápravu a že zhotoviteľ ani v tejto lehote dielo nevykonal.

10. V prejednávanej veci sa dospelo k záveru, že za situácie, ak termín zhotovenia diela nebol pri

uzatváraní zmluvy o dielo sporovými stranami dohodnutý a vzhľadom na to, že žalobkyňa v tomto
konaní nepreukázala, aby pred tým, než odstúpila od zmluvy, umožnila žalovanému dielo dokončiť,
resp. že by mu poskytla dodatočnú lehotu na splnenie záväzku, nemožno takéto odstúpenie od zmluvy
považovať za účinné odstúpenie od zmluvy v zmysle § 642 ods. 2 Občianskeho zákonníka. K tomu
treba jedným dychom dodať, že nie menej podstatnou skutočnosťou je to, že vykonaným dokazovaním

bolo preukázané, že žalovaný mal snahu zrealizovať dielo, opakovane kontaktoval žalobkyňu, či jej
rodinných príslušníkov za týmto účelom, avšak žalobkyňa zaujala nekompromisný odmietavý postoj a
žalovanému neumožnila dielo riadne zrealizovať (dokončiť).

11. Prípadné uvedenie dôvodov odstúpenia v písomnom (prípadne aj ústnom) odstúpení od zmluvy

neznamená viazanosť týmito dôvodmi. Neexistencia dôvodov odstúpenia uvedených v odstúpení
od zmluvy preto nevylučuje platnosť odstúpenia z iných skutočne existujúcich dôvodov (uznesenie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo/111/2008 zo dňa 30.06.2009). V danom prípade je potrebné
jednostranný právny úkon žalobkyne adresovaný žalovanému SMS správou, ktorá sa dostala dodispozície žalovaného najneskôr dňa 21.02.2019, považovať za účinné odstúpenie od zmluvy o dielo
podľa § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého má objednávateľ právo kedykoľvek (až
do zhotovenia diela) aj bez udania dôvodu odstúpiť od zmluvy o dielo. Následkom takéhoto odstúpenia

je povinnosť objednávateľa zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na už vykonané práce, ak
zhotoviteľ nemôže použiť ich výsledok inak. Okrem uvedeného má zhotoviteľ právo na náhradu účelne
vynaložených nákladov, ktoré boli vynaložené v súvislosti s odstúpením od zmluvy (napr. cestovné,
prepravné výdavky, poštovné a iné výdavky), ktoré neboli zahrnuté do ceny diela.

12. Pri určení výšky náhrady na už vykonané práce sa vychádza z ceny diela a prihliada sa na mieru
rozpracovania, hodnotu spracovaného materiálu a iné okolnosti. Podmienka, že výsledok práce nemôže
byť použitý inak, predpokladá, že zhotoviteľ nemôže rozpracované dielo použiť na zhotovenie diela pre
iného objednávateľa, že ho nemožno predať a pod.

13. Pri posudzovaní dôvodnosti žaloby bolo preto podstatné to, aká suma pripadá na už vykonané

práce žalovaným, nakoľko v zmysle § 652 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zhotoviteľ má právo len
na zaplatenie týchto už vykonaných prác, ak ich výsledok nemôže použiť inak. Objednávateľ má na
druhej strane právo na vrátenie poskytnutej zálohy. Výška poskytnutej zálohy žalobkyňou žalovanému
vo výške 2.000 eur bola nesporná a preukázaná. Hodnota už zabezpečeného materiálu a vykonaných
prác predstavovala, podľa rozpočtu žalovaného, sumu 5.463 eur. Žalobkyňa spochybnila tvrdenie

žalovaného, že realizoval nejaké práce v súvislosti s jej zákazkou a fotografie predložené žalovaným
ako dôkaz o tom, že zábradlie je pripravené na realizáciu zákazky, označila ako fiktívne s tým, že také
fotografie si môže urobiť aj tisíce. Na tomto mieste sa zdôraznilo, že dokazovanie v sporovom konaní
je ovládané prejednacou zásadou. Civilný sporový poriadok (§ 185) zvyšuje procesnú zodpovednosť
strán v dokazovaní a obmedzuje aktivitu súdu pri navrhovaní, a teda aj vykonávaní dôkazov. Na

povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ jedna
sporová strana splní povinnosť tvrdenia relevantných skutočností a unesie aj dôkazné bremeno na
ich preukázanie, v zmysle teórie presunu dôkazného bremena dochádza k tzv. presúvaniu dôkazného
bremena na protistranu. Ide o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov
konania v závislosti na aktuálnom stave konania. V danom prípade žalovaný predložil súpis skutočne

vykonaných prác, v ktorom konkretizoval jednotlivé položky materiálu a vykonaných prác s uvedením ich
ceny jednotlivo aj v celkovom súhrne, t.j. v sume 5.463 eur a ako dôkaz preukazujúci jeho tvrdenie, že
práce sú vykonané, predložil fotografie, ktoré potvrdzujú, že materiál je spracovaný podľa požiadaviek
žalobkyne, je uložený u žalovaného v dielni a pripravený na realizáciu diela. Žalovaný tak uniesol
bremeno tvrdenia, aj bremeno dôkazu. Naproti tomu žalobkyňa označila žalovaným predložené dôkazy

- fotografie ako fiktívne s tým, že takých si môže zabezpečiť na tisíce, avšak na svoje tvrdenia neoznačila
žiadne dôkazy, napr. nenavrhla vykonať obhliadku spracovaného materiálu u žalovaného v dielni,
resp. ocenenie odbornou osobou, či vypracovanie znaleckého posudku na ocenenie už vykonaných
prác žalovaným a pod., ktoré by vyvrátili tvrdenia žalovaného o tom, že práce na príprave zákazky
vykonal a tieto predstavujú sumu 5.463 eur. Žalobkyňa v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno,

keďže neoznačila žiaden dôkaz na podporu svojich tvrdení. V tejto súvislosti sa uviedlo, že súd
vykonáva dôkazy len na návrh sporových strán, sám z vlastnej iniciatívy nie je oprávnený zabezpečovať
potrebné dôkazy, ktoré žiadna zo sporových strán nenavrhla, nakoľko by tým neprimerane nahrádzal
aktivitu jednej zo sporových strán a porušil by základný princíp rovnosti sporových strán. Za danej
situácie žalovaným predložený súpis skutočne vykonaných prác sa považoval za nesporný s tým, že

hodnota materiálu a prác vykonaných žalovaným, na základe požiadaviek žalobkyne v zmluve o dielo,
predstavuje sumu 5.463 eur, pričom výsledok vykonaných prác nemôže žalovaný použiť inak, keďže
ide o veci vyrobené na zákazku podľa špecifických požiadaviek žalobkyne.

14. Ak sa žalobkyňa podanou žalobou domáha od žalovaného vrátenia poskytnutej zálohy v sume

2.000 eur, avšak následkom odstúpenia od zmluvy o dielo v zmysle § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka
by mala zaplatiť žalovanému sumu vykonaných prác, ktorá suma je vyššia ako ňou poskytnutá záloha
žalovanému, a to o sumu 3.463 eur, nemožno jej nárok považovať za opodstatnený a zákonný.

15. Súd prvej inštancie preto žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol.

16. Taktiež zamietol návrhy sporových strán na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov D. S. a
I. C., ako aj výsluchom svedka S. I. a vykonaním obhliadky na mieste samom u žalobkyne z dôvodu
hospodárnosti, nakoľko je nesporné, že medzi sporovými stranami došlo k platnému uzavretiu zmluvyo dielo a žalobkyňa pred tým, než bolo dielo realizované, odstúpila od zmluvy. V konaní taktiež nebolo
sporné a žalobkyňa to ani nerozporovala, že žalovaný začal s realizáciou prác a časť týchto prác
aj vykonal (realizácia výkopových prác a betonáž betónových pätiek). Z uvedeného dôvodu by

vykonávaniedôkazovohľadompriebehurealizácietýchtoprácžalovaným,atovýsluchomsvedkovresp.
obhliadkou na mieste samom u žalobkyne, by bolo nadbytočné a nehospodárne. Navyše, pokiaľ ide o
dôkaz navrhnutý žalobkyňou, ktorým mala byť obhliadkou na mieste samom u žalobkyne, je potrebné
uviesť, že z vyjadrenia žalobkyne a v podstate aj z vyjadrenia žalovaného vyplynulo, že žalobkyňa
po tom, čo odstúpila od zmluvy o dielo uzavretej so žalovaným, si zabezpečila realizáciu diela iným

subjektom, teda obhliadkou na mieste samom by už ani nebolo možné zistiť, či posúdiť žalovaným
vykonané práce na tomto diele, kde mal realizovať výkopové práce a betonáž pätiek.

17. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.

18. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Navrhla rozsudok

zrušiť a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie. Ako dôvod uviedla, že rozsudok je nezákonný,
vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a týmto rozsudkom sa žalovanému priznáva
neoprávnený majetkový prospech. Rozsudok je povrchný a nezohľadňuje skutočnosť, že dielo nebolo
vykonané, aj keď žalovaný tvrdí, že dielo vykonal, o čo sa opiera aj rozsudok. Ide iba o tvrdenie v
teoretickej rovine a žalobkyni sa z tohto diela nedostalo žiadne plnenie, a teda právom sa domáha

vrátenia poskytnutej zálohy. Dielo bolo objednané v presnom rozsahu za vopred dohodnutú cenu,
ktorého súčasťou mala byť aj dodávka a montáž predmetného diela. To, že žalovaný tvrdí, že dielo
vykonal, je zavádzajúce a ničím nepodložené. Keďže žalovaný vykonáva takúto činnosť, ktorá bola
predmetom objednávky, má za to, že ak by žalovanému mala ostať poskytnutá záloha, žalovaný bol
povinný v tomto objeme, resp. v celej dohodnutej cene vydať časť diela žalobkyni, resp. žalobkyňa mala

byť oslovená k prevzatiu časti diela.

19. Z procesného hľadiska neboli naplnené zákonné podmienky na spravodlivý proces, nakoľko
žalobkyňa dlhodobo pracuje v zahraničí, a preto požiadala o právnu pomoc advokáta. Tento zo
zdravotných dôvodov sa posledného pojednávania nemohol zúčastniť, a preto potom, čo súd neuznal

uplatnený dôvod pre ospravedlnenie sa z neúčasti na pojednávaní, bol súdu zaslaný list, v ktorom
požiadali prejednať vec bez prítomnosti právneho zástupcu žalobkyne a navrhli vykonať obhliadku na
mieste samom.

20. Nesprávnym bol i procesný postup súdu, ktorý nezohľadnil skutočnosť, že právny zástupca

žalobkyne doložil práceneschopnosť z kúpeľov v U. U., a preto sa pojednávania zúčastniť nemohol.
Žiadosti o odročenie pojednávania preto malo byť vyhovené a žalobkyni umožnené v rámci
spravodlivého súdneho procesu uplatniť si ďalšie dôkazné prostriedky na preukázanie oprávnenosti
podanej žaloby.

21. Žalovaný navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

22. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p preskúmal napadnutý rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie
žalobkyne nie je opodstatnené.

23. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktorom v plnom rozsahu odkazuje.

24. V danom prípade, ak to vyplýva z obsahu spisu, v septembri roku 2018 medzi stranami sporu bola
uzatvorenázmluvaodielovsúladesust.§631Občianskehozákonníka,predmetomktoréhobolavýroba
a montáž zábradlia, rámov a schodov. Ako objednávateľ diela vystupovala žalobkyňa a ako zhotoviteľ
žalovaný. Rovnako nesporným je to, že žalobkyňa od zmluvy účinne odstúpila.

25. S odstúpením od zmluvy Občiansky zákonník v ust. § 642 ods. 1 spája významné právne dôsledky.
Podľa tohto ustanovenia až do zhotovenia diela môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť; je však povinnýzaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich výsledok
použiť inak a nahradiť mu účelne vynaložené náklady.

26. S odstúpením od zmluvy v zmysle ust. § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vzniká objednávateľovi
povinnosť zaplatiť sumu, ktorá pripadá na vykonané práce a to bez zreteľa na to, či z týchto prác má
objednávateľ prospech. Uvedené neplatí len ak zhotoviteľ môže výsledok použiť inak. V prejednávanej
veci výsledok vykonaných prác zrealizovaných na základe požiadaviek žalobkyne je pre žalovaného
ako zhotoviteľa nepoužiteľný.

27. Pokiaľ ide o rozsah prác, žalovaný v priebehu konania predložil do spisu súpis vykonaných
prác a použitého materiálu, ktorých celková hodnota predstavovala čiastku 5.463 eur. Zároveň zo
strany žalovaného boli predložené fotografie preukazujúce rozsah ním realizovaných prác. Žalobkyňa
okrem tvrdenia o fiktívnosti predložených fotografií ničím právne významným nespochybnila rozsah
vykonaných prác a použitého materiálu zo strany žalovaného ako zhotoviteľa.

28. Pokiaľ ide o výkopové práce a betonáž betónových pätiek, tieto práce nepochybne vykonané boli.
Rovnako zo strany žalovaného boli vyhotovené kovové výrobky a to zábradlie a ďalší kovový materiál
pripravený na montáž, čo priamo vyplýva z predloženej fotodokumentácie nachádzajúcej sa na č.l. 50
až 53 spisu. Žalobkyňa v priebehu celého konania nenavrhla súdu vyžiadať si odborné vyjadrenie od

odborne spôsobilej osoby (§ 206 C.s.p.) a ani nenavrhla nariadenie znaleckého dokazovania (§ 207
C.s.p.).

29. Čo sa týka obhliadky na mieste realizácie diela, táto v súčasnosti sa objektívne zrealizovať nedá.
Samotná žalobkyňa vo svojom stanovisku zo dňa 01.10.2021 (č.l. 100 spisu) poukázala na skutočnsoť,

že tzv. pätka pod predmetom diela nebola zrealizovaná v súlade s technickými normami a túto pätku
nová firma realizujúca dielo odstránila na klientove náklady a vykonala stavebné úpravy zodpovedajúce
realizácii diela. Z uvedeného teda nepochybne vyplýva, že pôvodné stavebné úpravy zrealizované
žalovaným už boli odstránené. V súvislosti s odstránením týchto pôvodných stavebných úprav je len
potrebné dodať to, že žalobkyni nič nebránilo formou súkromného znaleckého posudku (§ 209 C.s.p.)

zistiť kvalitu, rozsah a hodnotu takto pôvodne vykonaných stavebných úprav.

30. V rovine ničím nepreukázaných tvrdení zostali i tvrdenia žalobkyne, podľa ktorých dielo malo byť
zrealizované do konca roka 2018.

31. Podľa ust. § 191 C.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom sa starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje
inak.

32. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich
pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný
právnymipredpismivtom,akomázhľadiskapravdivostitenktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatuzásada
voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a
prostriedkamiprocesnejobranyspochybnenýtým,žesapripúšťadôkazopakudokazovanejskutočnosti.

Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz
svojho opaku.

33. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti

prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov
navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo
nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky
unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie
zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných

dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k
uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania
dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu
aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačnýskutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze,
ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné
bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

34. V prejednávanej veci žalobkyňa ničím právne významným nepreukázala, čo i len čiastočnú
dôvodnosť uplatneného nároku, nakoľko žalobkyňou už uhradená čiastka 2.000 eur je podstatne nižšia
než suma, ktorá pripadá na práce žalovaným ako zhotoviteľom už vykonané.

35. Nedôvodnými sú i námietky poukazujúce na nesprávny procesný postup súdu, ktorým bolo
znemožnené žalovanej uskutočňovať jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces. Právny zástupca žalobkyne žiadosťou o odročenie pojednávania (č.l. 92
spisu) požiadal o odročenie pojednávania nariadeného na deň 04.10.2021 o 9:00 hodine z dôvodu
práceneschopnosti - kúpeľnej liečby v U. U.. K tejto žiadosti žiadne potvrdenie o práceneschopnosti,
resp. o absolvovaní kúpeľnej liečby v U. U. doložené nebolo.

36. Uznesením zo dňa 01.10.2021 č.k. 7C 26/2019-96 doručeným právnemu zástupcovi žalobkyne
toho istého dňa, prvoinštančný súd žiadosti právneho zástupcu žalobkyne na odročenie pojednávania
vytýčeného na deň 04.10.2021 o 9:00 hodine nevyhovel. Podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia
kúpeľná liečba v U. U. nepredstavuje objektívnu prekážku, ktorá u právneho zástupcu žalobkyne

nastala v krátkom čase pred pojednávaním, nakoľko kúpeľná liečba je zvyčajne plánovaná niekoľko
mesiacov, resp. minimálne niekoľko týždňov vopred. Navyše ak právny zástupca žalobkyne vzal termín
pojednávania nariadený na deň 04.10.2021 na vedomie na pojednávaní konanom dňa 06.07.2021, mal
dostatok času, teda takmer tri mesiace na to, aby si zabezpečil substitučné zastúpenie na pojednávaní
konanom dňa 04.10.2021 iným advokátom. Dôvodom na odročenie pojednávania nemohlo byť ani

konštatovanie právneho zástupcu žalobkyne, že klientka trvala na jeho prítomnosti na pojednávaní,
nakoľko uvedenú skutočnosť nepodložil žiadnym hodnoverným spôsobom, t.j. nepreukázal že by
žalobkyňa odôvodnene trvala na jeho osobnom zastúpení.

37. V danom prípade právny zástupca žalobkyne riadne nepreukázal, že žalobkyňa odôvodnene

trvala na jeho osobnom zastúpení, keď z obsahu splnomocnenia zo dňa 24.05.2019 táto skutočnosť
nevyplýva. Právny zástupca žalobkyne o pojednávaní nariadenom na deň 04.10.2021 vedel
s dostatočným časovým predstihom, pričom právny zástupca žalobkyne nepreukázal existenciu
objektívnych skutočností brániacich mu udeliť substitučné plnomocenstvo inému advokátovi. Preto
dôvody na odročenie pojednávania nariadeného na deň 04.10.2021 nie je možné akceptovať ako

dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania v zmysle ust. § 183 ods. 1 C.s.p. Nemožno opomenúť,
že dôležitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná žiadosť strany sporu, resp. jej právneho zástupcu, o
odročenie pojednávania je na posúdení súdu, ktorý túto okolnosť posudzuje vždy podľa konkrétnych
individuálnych okolností prípadu. Súd prvej inštancie v danej veci postupoval v súlade s ust. § 183 ods.
1 a 4 C.s.p., ak pojednávanie nariadené na deň 04.10.2021 neodročil. Postupom súdu, ktorý sa neprieči

zákonu, preto nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý proces.

38. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p. rozsudok ako
vecne správny potvrdil.

39. Zároveň v odvolacom konaní úspešnému žalovanému bola priznaná i náhrada trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 % podľa ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p. s tým, že
o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

40. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).