Rozsudok Judgement was issued on Monday, June 6, 2022

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 6C/7/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4222200556
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Pivarči

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2022:4222200556.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno, sudcom JUDr. Máriom Pivarčim, v právnej veci žalobcu: Obec Pribeta, so sídlom

Hlavná ulica č. 113, 946 55 Pribeta, IČO: 00306649, proti žalovaným: 1/ K. I., rod. R., 2/ S. R., rod. R.,
3/ W.Á., K., rod. R., 4/ K. I., rod. R., 5/ Š. R., 6/ S. R., a 7/. S. I., žalovaní 1/ až 7/ v konaní zastúpení:
Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, o zrušenie podielového
spoluvlastníctva., takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných 1/ až 6/ k nehnuteľnosti vedenej
na Okresnom úrade Komárno, katastrálny odbor, okres J., obec N., katastrálne územie N., na liste
vlastníctva číslo XXXX, parcely registra „C“ ako parcelné číslo XXX o výmere 367 m2 - zastavaná plocha

a nádvorie, patriacej do vlastníctva žalobcu v podiele 13/14 z celku, K. I., rod. R. v podiele 1/84 z celku,
S. R. v podiele 1/84 z celku, W. K., rod. R.j v podiele 1/84 z celku, K. I., rod. R. v podiele 1/84 z
celku, Š. R. v podiele 1/84 z celku, a podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného 7/ k nehnuteľnosti
vedenej na Okresnom úrade Komárno, katastrálny odbor, okres J., obec N., katastrálne územie N., na
liste vlastníctva číslo XXXX, parcely registra „C“ ako parcelné číslo XXX o výmere 643 m2 - záhrada,
patriacej do vlastníctva žalobcu v podiele 5/8 z celku a S. I. v podiele 3/8 z celku.

II. Súd v y p o r i a d a v a podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti vedenej na Okresnom úrade
Komárno, katastrálny odbor, okres J., obec N., katastrálne územie N., na liste vlastníctva číslo XXXX,
parcely registra „C“ ako parcelné číslo XXX o výmere 367 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, a k
nehnuteľnosti vedenej na Okresnom úrade Komárno, katastrálny odbor, okres J., obec N., katastrálne
územie N., na liste vlastníctva číslo XXXX, parcely registra „C“ ako parcelné číslo XXX o výmere 643
m2 - záhrada, tak, že nehnuteľnosť vedenú na Okresnom úrade Komárno, katastrálny odbor, okres
J., obec N., katastrálne územie N., na liste vlastníctva číslo XXXX, parcely registra „C“ ako parcelné
číslo XXX o výmere 367 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, a nehnuteľnosť vedenú na Okresnom úrade

Komárno, katastrálny odbor, okres J., obec N., katastrálne územie N., na liste vlastníctva číslo XXXX,
parcely registra „C“ ako parcelné číslo XXX o výmere 643 m2 - záhrada, p r i k a z u j e do výlučného
vlastníctva žalobcu v celosti (1/1).

III. Žalobca j e p o v i n n ý vyplatiť K. I., rod. R. sumu 13,63 eura, S. R. sumu 13,63 eura, W. K.,
rod. R. sumu 13,63 eura, K. I., rod. R. sumu 13,63 eura, Š. R. sumu 13,63 eura a S. I. sumu 752,33
eura titulom úplného vyporiadania podielového spoluvlastníctva v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto

rozhodnutia na Depozitný účet Slovenského pozemkového fondu č. IBAN: I. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX, C. XXXXXXX, vedený v štátnej pokladnici.

IV. Žalobcovi sa proti žalovaným 1/ až 7/ n á r o k na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :1. Dňa 15.02.2022 bola súdu doručená žaloba, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti vedenej na Okresnom úrade Komárno, katastrálny odbor,
okresJ.,obecN.,katastrálneúzemieN.,nalistevlastníctvačísloXXXX,parcelyregistra„C“akoparcelné

číslo XXX o výmere 367 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, a k nehnuteľnosti vedenej na Okresnom
úrade Komárno, katastrálny odbor, okres J., obec N., katastrálne územie N., na liste vlastníctva číslo
XXXX, parcely registra „C“ ako parcelné číslo XXX o výmere 643 m2 - záhrada, tak, že nehnuteľnosť
vedenú na Okresnom úrade Komárno, katastrálny odbor, okres J., obec N., katastrálne územie N., na
liste vlastníctva číslo XXXX, parcely registra „C“ ako parcelné číslo XXX o výmere 367 m2 - zastavaná

plocha a nádvorie, a nehnuteľnosť vedenú na Okresnom úrade Komárno, katastrálny odbor, okres J.,
obec N., katastrálne územie N., na liste vlastníctva číslo XXXX, parcely registra „C“ ako parcelné číslo
XXX o výmere 643 m2 - záhrada (ďalej ako Predmetné nehnuteľnosti). Žalobca uviedol, že žalovaní 1/
až 7/ sú neznámymi vlastníkmi pôdy a jedná sa o územie pod miestnou komunikáciou K. B., územie
plánovaného centrálneho námestia obce a územie plánovanej centrálnej zástavby bytovými a rodinnými
domami, ktoré Obec N. roky vyporiadavala odkúpením spoluvlastníckych podielov na týchto aj okolitých

parcelách. Z plánovanej zástavby je doteraz postavený bytový dom so 6 bytovými jednotkami, ku
ktorému vedie miestna komunikácia K. B., pod ktorou pozemky nie sú zatiaľ majetkovo vysporiadané
(parc. č. XXX a XXX) Po vysporiadaní týchto parciel bude možné zapísať vlastníctvo k pozemkom pod
miestnou komunikáciou vedúcou k bytovému domu v prospech obce N..

2. Žalobca k žalobe pripojil Zmluvu o prevode vlastníctva č. XXXXX/XXXX-N.-Q..XX zo dňa 06.09.2021,
list vlastníctva č. XXXX a XXXX, územný plán - zmeny a doplnky č. 2/2016.

3. Žalovaný k podanej žalobe uviedol, že v zmysle zákona č. 330/91 Zb. v znení noviel s pozemkami
nezistenýchvlastníkovnakladáSlovenskýpozemkovýfondBratislava(ďalejajakoSPF),ktorýzastupuje

nezistených vlastníkov v konaní pred súdom alebo pred orgánmi verejnej správy. K žalobnému návrhu
uviedol,žesastotožňujesnavrhnutýmspôsobomzrušeniaavyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctva.
Uprednostňuje rovnako ako žalobca, zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva formou
prikázania spoluvlastníckych podielov žalovaných do vlastníctva žalobcu, nakoľko reálna deľba nie
je možná z dôvodu, že pozemky v k. ú. Pribeta, nachádzajúce sa v intraviláne rovnomennej obce,

zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu Komárno, katastrálneho odboru, na hore uvedených
listoch vlastníctva sa nachádzajú pod a pri miestnej komunikácii, v budúcnosti majú slúžiť ako centrálne
námestie a centrálna bytová zástavba s bytovými, ale aj rodinnými domami a chodník a reálna deľba
by tak, či tak nebola vhodná s ohľadom na tvar a veľkosť spoluvlastníckych podielov. Čo sa týka
určenia výšky primeranej náhrady za spoluvlastnícke podiely, uviedol, že výška v hodnote 3,12 €/m2

je primeraná.

4. Žalobca v replike uviedol, že súhlasí v vyjadrením žalovaného s tým, že žalovaným 1/ až 6/ zaplatí
každému sumu 13,63 eura a žalovanému 7/ zaplatí sumu 752,33 eura do 15 dní od právoplatnosti
rozhodnutia na depozitný účet SPF.

5. Keďže sa jedná o vec jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné
a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur, súd vo veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 177 písm. b) CSP, keďže tak žalobca ako aj žalovaný písomne súhlasili
s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia

pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku. Miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 26.05.2022, sporové
strany, resp. ich zástupcovia, na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní. Súd po oboznámení sa
s obsahom listín predložených v priebehu konania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

6. Žalobca sa ako podielový spoluvlastník podanou žalobou domáhal zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva k Predmetným nehnuteľnostiam tak, že by tieto Predmetné nehnuteľnosti
boli prikázané do jeho výlučného vlastníctva za súčasnej povinnosti žalobcu vyplatiť ostatných
spoluvlastníkov, s ktorým navrhnutým spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva sa žalovaný
stotožnil.Čosatýkaurčeniavýškyprimeranejnáhradyzaspoluvlastníckepodiely,stranysporusazhodli,

že výška v hodnote 3,12 eura/m2 je primeraná. Medzi stranami sporu skutkové tvrdenia sporné neboli.7. Podľa § 136 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občianskeho
zákonníka), vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo
bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

8. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

9. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení

spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

10. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému

alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

11. Podľa § 149 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), prostriedkami

procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových
tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov
a hmotnoprávne námietky.

12. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce

skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

13. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

14. Ustanovenie § 142 Občianskeho zákonníka upravuje zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva autoritatívnym rozhodnutím súdu, ktoré prichádza do úvahy v prípade, ak podieloví
spoluvlastníci nedosiahnu dohodu o zrušení podielového spoluvlastníctva. Toto konanie je návrhovým
konaním, čo znamená, že predpokladom na začatie konania je podanie návrhu ktorýmkoľvek (jedným
alebo viacerými) z podielových spoluvlastníkov bez ohľadu na veľkosť spoluvlastníckeho podielu a

stanovisko ostatných spoluvlastníkov. Účastníkmi konania musia byť všetci spoluvlastníci, súd nemôže
prejednať návrh len s niektorými zo spoluvlastníkov. Z procesného hľadiska sú výrok rozhodnutia
o zrušení podielového spoluvlastníctva a výrok o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva navzájom
viazané, a teda nie je možné, aby jeden výrok nadobudol právoplatnosť a druhý nenadobudol. Súd je
viazaný návrhom na zrušenie podielového spoluvlastníctva, no nie je viazaný navrhovaným spôsobom

vyporiadania, môže teda rozhodnúť o vyporiadaní iným spôsobom. Ak teda súd zruší podielové
spoluvlastníctvo, je povinný spoluvlastníctvo aj vyporiadať. Z jazykového vyjadrenia § 142 Občianskeho
zákonníka vyplýva, že súd nemôže rozhodnúť o spôsobe vyporiadania svojvoľne, ale je viazaný
nasledovným záväzným poradím: 1. Rozdelenie veci, 2. Prikázanie veci jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom za primeranú náhradu, 3. Nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku. V prípade,

ak strany v konaní pred súdom dosiahnu zmier, je možné docieliť hocktorý spôsob vyporiadania bez
ohľadu na jeho zákonné poradie. Zákon takisto určuje hľadiská, na ktoré je súd povinný prihliadať
pri rozhodovaní o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Súd tak prihliada jednak na veľkosť
spoluvlastníckych podielov, a jednak na účelné využitie veci. Nejde však o jediné a rozhodujúce
hľadiská (napokon, aj zo jazykového vyjadrenia posudzovanej právnej normy vyplýva, že súd na ne

„iba“ prihliadne), súd prihliada i na iné okolnosti prípadu. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu pritom nie
je rozhodujúca.

15. Rozdelenie veci je prvým a prednostným spôsobom vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, súd
tak musí v prvom rade skúmať, či je vec možné reálne rozdeliť. Z praktického hľadiska bude tento

spôsob vyporiadania vhodný najmä vtedy, ak každý zo spoluvlastníkov má záujem udržať si vlastnícke
právo k veci, hoci len k jej určitej časti. Pokiaľ majú spoluvlastníci (jeden alebo viacerí) záujem svoj podiel
predovšetkým speňažiť, bude vhodnejším spôsobom vyporiadania predaj veci a rozdelenie výťažku
prípadne prikázanie veci spoluvlastníkovi, ktorý má o vec záujem. O reálne rozdelenie pôjde iba vtedy,ak reálna deľba má za následok rozdelenie veci podľa podielov jednotlivých spoluvlastníkov, a preto sa v
takomtoprípadeaninevyžadujemajetkovévyporiadanie.Každýzbývalýchspoluvlastníkovsatotižstáva
výlučným vlastníkom reálne rozdelenej veci. V predmetnej veci súd skúmal, či nie je možné rozdelenie

veci a na základe nesporných tvrdení strán sporu dospel k záveru, že reálna deľba Predmetných
nehnuteľností nie je vhodná z dôvodu, že Predmetné nehnuteľnosti sa nachádzajú pod a pri miestnej
komunikácii, v budúcnosti majú slúžiť ako centrálne námestie a centrálna bytová zástavba s bytovými,
ale aj rodinnými domami a chodník a reálna deľba by tak, či tak nebola vhodná s ohľadom na tvar a
veľkosťspoluvlastníckychpodielov.Naviac,akosámzástupcažalovanýchuviedol,súhlasísnavrhnutým

spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva a uprednostňuje rovnako ako žalobca,
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva formou prikázania spoluvlastníckych podielov
žalovaných do vlastníctva žalobcu. Na základe uvedeného preto súd dospel k záveru, že v danom
prípadespoluvlastnícinemajúzáujemudržaťsivlastníckeprávokveci,majúzáujemsvojpodielspeňažiť
a reálna deľba Predmetnej nehnuteľností by nebola vhodná s ohľadom na nespornú skutočnosť, že
Predmetné nehnuteľnosti sa nachádzajú pod a pri miestnej komunikácii, v budúcnosti majú slúžiť ako

centrálne námestie a centrálna bytová zástavba s bytovými, ale aj rodinnými domami a chodník a reálna
deľba by nebola vhodná s ohľadom na tvar a veľkosť spoluvlastníckych podielov.

16. Ak reálne rozdelenie veci nie je možné, môže súd vyporiadať spoluvlastníctvo v poradí druhým z
preferovaných spôsobov ? prikázaním veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom do ich vlastníctva.

Predpokladom tohto spôsobu je skutočnosť, že vlastník veci má záujem stať sa vlastníkom celej
veci, resp. spoluvlastníkom s iným. Tento spôsob vyporiadania predpokladá majetkové vyporiadanie
s tými, ktorí prestávajú byť vlastníkmi. V danom prípade mal súd za to, že boli splnené podmienky
na vyporiadanie spoluvlastníctva prikázaním veci žalobcovi, ktorý mal záujem stať sa vlastníkom
Predmetných nehnuteľností, pričom žalovaný s uvedeným spôsobom vyporiadania súhlasil a stotožnil

sa s navrhnutým spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Uprednostnil rovnako
ako žalobca, zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva formou prikázania spoluvlastníckych
podielov žalovaných do vlastníctva žalobcu. Strany sporu sa zhodli aj na výške primeranej náhrady,
ktorá je podmienkou prikázania veci spoluvlastníkovi. Súd má ďalej za to, že prikázaním veci žalobcovi
sa vytvoria priaznivé podmienky na nerušené využitie Predmetných nehnuteľností.

17. Na základe vyššie uvedeného preto súd zrušil podielové spoluvlastníctvo k Predmetným
nehnuteľnostiam a vyporiadal ho tak, že ho za náhradu 843,11 eura (t. j. 6 x 13,63 eura + 752,33 eura)
prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu v celosti.

18. Podľa § 232 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v
odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. V danom prípade súd vzhľadom na dohodu strán sporu
umožnil žalobcovi sumu vyporiadacieho podielu vo výške 843,11 eura zaplatiť v lehote 15 dní od
právoplatnosti rozsudku.

19. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

20. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní úspešný v
celom rozsahu, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Keďže však žalobca
uviedol, že si trovy konania voči žalovanému uplatňovať nebude, súd rozhodol tak, že mu náhradu
trov konania nepriznal. V súvislosti s interpretáciou zákonného ustanovenia § 262 ods. 1 a ods. 2

CSP súd poznamenáva, že dvojfázové rozhodovanie o trovách konania v zmysle tohto ustanovenia,
predpokladajúce prvé rozhodnutie len o nároku na náhradu trov konania v rámci konečného rozhodnutia
vo veci a druhé rozhodnutie súdu o výške náhrady trov konania, má zmysel len pri pozitívnom vyriešení
otázky nároku na náhradu a naopak, takýto zmysel stráca, ak žiadna zo strán sporu nemá nárok na
náhradu trov konania (jedna preto, že ju na to neoprávňuje výsledok konania, resp. že si ich neuplatňuje

a druhá preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť alebo sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,
odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov konania). V danom prípade preto súd s poukazom na vyššie
uvedené rozhodol tak, že žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
- Okresný súd Komárno, so sídlom Pohraničná 6, 945 01 Komárno, na Krajský súd v Nitre, so sídlom

Štúrova 9, 950 48 Nitra.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
f) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.