Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 27, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/54/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5620202786
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5620202786.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého
a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v spore žalobcu: D. S., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. P. XX, A. E., zastúpeného JUDr. Dušanom Jančim, advokátom, s miestom
výkonu advokácie Garbiarska 695, Liptovský Mikuláš, IČO: 42 223 938, proti žalovanému: O. S., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. P. XX, A. E., zastúpenému JUDr. Miloslavom Hrickom, advokátom, s miestom

výkonu advokácie Ul. 1. mája 709, Liptovský Mikuláš, IČO: 42 219 361, o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k.
21C/43/2020-229 zo dňa 18. marca 2022, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. potvrdzuje.

Vo výroku I. zostáva uznesenie súdu prvej inštancie nedotknuté.

Žalobcovi sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil (výrok I.) a žalovanému nepriznal nárok
na náhradu trov konania (výrok II.).

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou na súd prvej inštancie dňa
05.10.2020 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd určil, že je výlučným vlastníkom pozemku registra „C“
parc. č. 970/16, o výmere 390 m2, záhrady, pozemku registra „C“ parc. č. 970/20, o výmere 410 m2,
zastavaná plocha a nádvorie a rodinného domu súpisné číslo XX, postaveného na pozemku registra
„C“ parc. č. 970/20, ktoré všetky nehnuteľnosti sú vedené na liste vlastníctva č. XX, katastrálne územie
J. P., obec J. P., okres A. E.. Svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že ako darca spolu so žalovaným

ako obdarovaným uzatvorili dňa 08.02.2001 formou notárskej zápisnice darovaciu zmluvu a zmluvu
o zriadení vecného bremena, ktorej predmetom bolo darovanie nehnuteľností uvedených v žalobnom
návrhu a zriadenie vecného bremena v prospech žalobcu. Z dôvodu hrubého porušenia dobrých mravov
žalovaným vyzval žalobca podľa § 630 Občianskeho zákonníka žalovaného na vrátenie darovaných
nehnuteľností, avšak tento na predmetnú výzvu nereagoval. Výzvu žalobca považoval za doručenú,
pretože sa mu nevrátila ako neprevzatá, resp. nedoručená a od zaslania ubehla značná doba.

3. Podaním doručeným súdu dňa 09.02.2022 zobral žalobca bez uvedenia dôvodu žalobu späť v celom
rozsahu. Vo vzťahu k rozhodnutiu o náhrade trov konania navrhol, aby žiadna zo strán sporu nemala
nárok na náhradu trov konania.

4. Súd prvej inštancie právne poukázal na § 144, § 145 § 256 ods. 1 a § 257 CSP. Konanie zastavil,

nakoľko k späťvzatiu žaloby žalobcom došlo ešte pred začatím pojednávania, resp. predbežného
prejednania sporu a súhlas žalovaného v tomto prípade nebol potrebný. O trovách konania súd rozhodolpodľa ust. § 257 CSP. Poukázal na to, že k späťvzatiu žaloby žalobcom došlo bez akéhokoľvek
odôvodnenia, čím procesne zavinil zastavenie tohto konania, preto by mal podľa § 256 ods. 1 CSP
mať žalovaný proti nemu právo na náhradu trov konania, avšak vzhľadom na vysoký vek žalobcu (83

rokov), ako aj jeho značne nepriaznivý zdravotný stav (vyplývajúci z lekárskej správy zo 07.12.2018
na č.l. 6 - 7, lekárskej správy z 05.10.2018 na č.l. 8, lekárskej správy z 31.05.2018 na č.l. 9, lekárskej
správy z 10.09.2018 na č.l. 10), kedy je žalobca dokonca nútený používať kyslíkový prístroj, prihliadnuc
tiež na majetkové a osobné pomery žalovaného, ktorý je vlastníkom vyššie uvedených nehnuteľností a
je zárobkovo činný vo Veľkej Británii, súd konštatoval existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa

podľa
§ 257 CSP, ktoré mu výnimočne odôvodňovali nepriznať protistrane, t.j. žalovanému voči tomuto
žalobcovi nárok na náhradu trov konania, a preto mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

5. Proti výroku II. uvedeného uznesenia podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu
odvolanie. V odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom, nakoľko v danom prípade

neboli dané dôvody v zmysle § 257 CSP. Pokiaľ ide o dôvody hodné osobitného zreteľa: vysoký vek
žalobcu, jeho zlý zdravotný stav a jeho osobné pomery a skutočnosť, že on je vlastníkom dotknutých
nehnuteľností a je zárobkovo činný vo Veľkej Británii, tieto skutočnosti nie sú dôvodmi, ktoré možno
označiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa. Žiadna z týchto skutočností neovplyvnila to, že žalobca
podal žalobu na súd a na jeho ďalší postup v konaní. Žalobcov vek, zdravotný stav a osobné pomery

boli v čase podania žaloby v podstate rovnaké, ako v čase jej späťvzatia. Dôvodom späťvzatia žaloby
nebol vek, zdravotný stav alebo osobné pomery žalobcu, ktoré by mu bránili v tom, aby v konaní
riadne pokračoval. Vzal žalobu späť z dôvodu, že (právne zastúpený) žaloval osobu bez pasívnej vecnej
legitimácie a tento nedostatok sa mu nepodarilo napraviť ani návrhom na pripustenie R. S. do konania.
S ohľadom na uvedené navrhoval, aby odvolací súd zmenil uznesenie v napadnutom výroku a priznal

žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

6. K podanému odvolaniu sa vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobca. Napadnuté
uznesenie považuje za vecne správne, vydané na základe objektívne zisteného skutkového stavu,
preskúmateľné a zrozumiteľné. V plnom rozsahu sa stotožnil s rozhodnutím súdu a jeho skutkovými a

právnymi zisteniami. Má za to, že žalovaný v odvolaní neprichádza so žiadnym novým tvrdením, ktoré
by nepoužil v predchádzajúcom konaní a s ktorým by sa súd nevysporiadal. Opätovne poukázal na to,
že v danom prípade existujú výnimočné okolnosti, ktoré odôvodňujú nepriznanie žalovanému náhradu
trov konania. Vyslovil súhlas s vyjadrením súdu, že majetkové pomery žalovaného sú dostatočné na
to, aby pre neho nebolo nespravodlivé nemať právo na náhradu trov konania. S ohľadom na uvedené

skutočnosti navrhol odvolaciemu súdu, aby uznesenie v napadnutom výroku potvrdil ako vecne správne
a žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania.

7. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, na základe odvolania žalovaného v rozsahu a z dôvodov
daných ustanoveniami § 379, § 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len

„CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania a bez
nariadenia pojednávania toto rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 vo výroku II. o náhrade trov konania
potvrdil ako vecne správne. Uznesenia súdu prvej inštancie vo výroku I., odvolaním nenapadnutom, sa
nedotýka.

8. Len na zdôraznenie správnosti uznesenia v napadnutej časti dopĺňa:

9. Rozhodovanie súdu o náhrade trov konania v sporovom konaní vychádza zo zásady úspechu vo veci
(§ 255 CSP), resp. zodpovednosti za zavinenie (§ 256 CSP). Len vo výnimočných prípadoch, ak sú tu
dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.

10. Každé rozhodnutie súdu, ktorým úspešnej sporovej strane neprizná náhradu trov konania, musí
byť zo svojej podstaty výnimočným rozhodnutím, prijatým na základe riadneho zváženia všetkých
relevantných okolností konkrétneho prípadu a na základe prísne reštriktívneho výkladu ust. § 257 CSP
a v ňom obsiahnutej formulácie „dôvody hodné osobitného zreteľa“.

11. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je významným z hľadiska aplikácie
ust. § 257 CSP nielen charakter konania alebo charakter procesnej situácie, ale i okolnosti, ktoré viedli k
uplatneniunárokunasúde,postojstránvkonaní,pričomjepotrebnéprihliadaťkmajetkovým,sociálnym,osobným a ďalším pomerom všetkých strán. Je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by
mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery
oprávnenej strany. Vo všeobecnosti možno povedať, že vždy treba zvažovať okolnosti konkrétneho

prípadu, a to nielen okolnosti spočívajúce vo veci, ale i okolnosti na strane strán, a to nielen toho, v
koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok nie je
priznaný, či totiž možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na ich
náhradu, keď mal v konaní úspech.

12. V danom prípade súd prvej inštancie v napadnutom uznesení správne vychádzal z procesnej
zodpovednosti za zavinenie a správne aj dospel k záveru, že v danej veci zastavenie konania z
dôvodu späťvzatia žaloby zavinil žalobca, ktorý by mal z tohto dôvodu podľa § 256 ods. 1 CSP uhradiť
žalovanému trovy konania.

13. Taktiež správne, posudzujúc žalobcom uvádzané výnimočné okolnosti, resp. dôvody hodné

osobitného zreteľa, vysoký vek žalobcu (83 rokov), nepriaznivý zdravotný stav, vyplývajúci z lekárskych
správ, kedy je žalobca dokonca nútený používať kyslíkový prístroj, charakter sporu a strán sporu s
prihliadnutím na majetkové a osobné pomery žalovaného, aplikoval § 257 CSP, v ktorom je zakotvené
moderačné právo súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania. Odvolací
súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k rovnakému názoru ako súd prvej inštancie.

14. Pokiaľ ide o námietky žalovaného odvolací súd nenamieta tvrdenie žalovaného, žeby niektorý z
dôvodov, ktoré viedli súd k aplikácii ust. § 257 CSP ovplyvnili žalobcu k podaniu žaloby na súd, a taktiež
nemá za preukázané, že by niektorý z dôvodov viedol žalobcu k späťvzatiu
predmetnej žaloby. Nestotožňuje sa so záverom žalovaného, že by sa nejednalo o dôvody hodné

osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa môžu mať rôzny charakter. Ich existenciu skúma
súd individuálne v každej prejednávanej veci. Právna úprava nevylučuje vidieť dôvody hodné osobitného
zreteľa i vo vzájomných vzťahoch medzi účastníkmi, či ich príbuzenskom pomere. Odvolací súd v tomto
smere poukazuje na svoje vyjadrenie obsiahnuté v bode 9. odôvodnenia daného uznesenia. Právna
úprava pritom nevyžaduje, aby tieto dôvody ovplyvňovali podanie žaloby, resp. boli podmienkou pre

späťvzatie podanej žaloby. Žalobcom uvádzané dôvody (vek žalobcu, resp. jeho zdravotné problémy)
je potrebné posudzovať v kontexte obsahu predmetného sporu, keď žalobca vo veku 83 rokov inicioval
súdne konanie voči žalovanému, ktorý je jeho synom (domáhal sa súdneho rozhodnutia, ktorým by súd
rozhodol, že on je výlučným vlastníkom nehnuteľností bližšie špecifikovaných v žalobe, ktoré tomuto
žalovanému daroval, a to pre správanie tohto žalovaného, ktoré žalobca vyhodnotil ako v rozpore s

dobrými mravmi). Odvolací súd potom v zhode s názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že sú
dané dôvody hodné osobitného zreteľa na využitie moderačného práva vyplývajúceho z ust. § 257 CSP.
Zároveň odvolací súd poznamenáva, že žalovaný dostal priestor na vyjadrenie k prípadnej aplikácii §
257 CSP (výzva súdu zo dňa 10.02.2022, doručenka nachádzajúca sa na č. l. 223 spisu), avšak túto
možnosť nevyužil, pričom aplikáciu uvedeného ustanovenia pred súdom prvej inštancie nenamietal.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262
ods. 1 a § 257 CSP. Nakoľko žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, žalobca by mal voči nemu
nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd však, vzhľadom na procesnú zodpovednosť
žalobcu na zastavení konania, ako aj samotný predmet odvolacieho konania, na rozhodnutie o trovách

odvolacieho konania aplikoval ustanovenia § 257 CSP a žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)