Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, August 6, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/249/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8109207185
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8109207185.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu Cofin a.s., Hájnova 7120/30, Ľubotice, IČO: 31 690 378,
právne zastúpeného JUDr. Martinom Staroňom, advokátom, Hlavná 89, 080 01 Prešov, proti žalovaným
1/ Slovenská kniha Prešov, š.p., v likvidácii, Jakubovo nám. 12, Bratislava, 2/ F. U., nar. XX.XX.XXXX,
bytom X. XX, P. - O. X., 3/ L. U., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, P. - O. X., o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného v 1/ rade a žalovaných v 2/ a 3/ rade proti rozsudku

Okresného súdu Prešov č.k. 39C 39/2009-319 zo dňa 14.7.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odmieta odvolanie žalovaného v prvom rade.

Zrušuje rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o určení vlastníckeho práva a vracia vec na ďalšie
konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd žalobu voči žalovanému v 1/ rade zamietol. Určil, že žalobca
Cofin, a.s., Hájnova 7120/30, Ľubotice, IČO: 31690378 je vlastníkom rekreačnej chaty súp. č. XX
postavenej na parcele č. 1627, ktorá je zapísaná na LV č. XXX, katastrálne územie Y., obec Y., Okres
F.. Rozhodol, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Prvostupňový súd tak rozhodol o žalobe, kde žalobca žiadal, aby súd určil, že je vlastníkom rekreačnej

chaty súp. č. XX postavenej na parcele č. 627 zapísanej na LV č. XXX, k.ú. Y. z dôvodu, že túto rekreačnú
chatu vydražil príklepom licitátora dňa 25.3.1996.

Prvostupňový súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil, že dňa 25.3.1996 bola konaná dražba rekreačnej
chaty zapísanej ako stavba súp. č. XX, na LV XXX, k.ú. Y., pričom mala byť vydražená za cenu 200.000
Sk pri výške dražobnej zábezpeky 20.000 Sk a vydražiteľom sa mal stať žalobca. Po vykonaní dražby

likvidátor odovzdal žalobcovi kľúče od chaty a žalobca začal túto chatu užívať. Kópiami účtovných
dokladov bola žalobcom preukázaná úhrada dražobnej zábezpeky vo výške 20.000 Sk a účastnícky
poplatok vo výške 1.000 Sk.

Oznámením o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok zo dňa 16.4.1996 žalobca súdu
preukazoval jednostranný zápočet pohľadávok a záväzkov tam uvedených s tým, že pri hodnote

vydraženej nehnuteľnosti, po odrátaní dražobnej zábezpeky mal žalobca zaplatiť za nehnuteľnosť
180.000 Sk. Túto sumu žalobca započítal so sumou 170.124 Sk plynúcou z faktúry č. 32/92 a s jej
vymáhaním spojenými trovami a z faktúry č. 119/96 za inzerciu v novinách v sume 2.656,80 SK. Rozdiel
vo výške 7.217,20 Sk bol z účtu žalobcu poukázaný na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX.

Dňa 16.9.1996 žalobca uzatvoril aj poistnú zmluvu na poistenie majetku na rekreačnú chatu na adrese

Y. 30. Od 1.1.1996 do 31.12.2009 uhrádzal za chatu aj daň z nehnuteľnosti. Žalobca platil aj za odber
elektrickej energie na základe faktúr na odberné miesto Y. XX.Dňa24.10.2002podalžalobcanasprávukatastraSabinovnávrhnazápisvlastníckehoprávadokatastra
nehnuteľnosti záznamom. Správa katastra listom č.k. Z1493/02 zo dňa 27.2.2003 oznámila žalobcovi,

že verejnú listinu predloženú na zápis do katastra záznamom je potrebné zapísať v celom rozsahu.
Keďže na liste vlastníctva je zapísaná poznámka s obmedzujúcou povahou, návrh bolo možné zapísať
až po predložení zrušenia upovedomenia o začatí exekúcie.

Ďalej prvostupňový súd zistil, že dňa 8.4.2009 bola medzi žalovaným v 1/ rade a žalovanými v 2/ a 3/

rade uzavretá kúpna zmluva, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k rekreačnej chate súp.
č. XX dňa 28.4.2009 pod č. V424/2009.

Prvostupňový súd vec v prvom rade posúdil podľa § 80 písm. c/ O.s.p., a ďalej podľa § 90 O.s.p. a
podľa § 1, § 47b ods. 1 a 6 zákona č. 92/91 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v
znení účinnom ku dňu konania dražby a ďalej vychádzal z ust. § 11 ods. 1, 2, 3 zák. č. 427/1990 Zb. o

prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby. Aplikoval aj § 129
ods. 1 OZ, § 130 ods. 1 OZ, § 134 ods. 1, 2, 3 OZ, § 15d ods. 3 zák. č. 111/1990 Zb. a § 39 Občianskeho
zákonníka. Z procesného hľadiska aplikoval ust. § 153 ods. 1 O.s.p.

Zistil, že na strane žalobcov je naliehavý právny záujem na určení ich vlastníckeho práva, pretože v

katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľnosti je zapísaný iný subjekt.

Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je má ten, kto je
účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Pasívna vecná legitimácia žalovaných
v 2/ a 3/ rade vyplýva z výpisu LV č. XXX, k.ú. Y., ktorí sú vlastníkmi rekreačnej chaty číslo súpisné

XX na parcele č. 1627. Vzhľadom na skutočnosť, že na LV sú zapísaní ako vlastníci žalovaní v 2/ a
3/ rade, ktorí chatu nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva kúpnou zmluvou od žalovaného v 1/
rade, tento nie je pasívne vecne legitimovaný v danom konaní, a preto prvostupňový súd vo vzťahu k
žalovanému v 1/ rade žalobu zamietol.

Keďže žalobca tvrdil, že nadobudol vlastnícke právo k rekreačnej chate Y. XX na základe verejnej
dražby a prípadne aj z titulu vydržania, prvostupňový súd sa zaoberal obidvoma tvrdenými spôsobmi
nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcu k tejto nehnuteľnosti.

Skúmal, či postup pri verejnej dražbe bol dodržaný a či žalobcovi na základe tejto dražby vzniklo

vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Poukázal pritom na zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku, ktoré
neobsahovalo ustanovenie o verejnej dražbe, preto bolo potrebné postupovať podľa § 47d ods. 1, 6
zákona č. 62/91 Zb., podľa ktorého speňaží likvidátor majetok predajom veci na verejnej dražbe. Iným
spôsobom môže likvidátor postupovať len so súhlasom ministerstva udeleným po predchádzajúcom
prerokovaní so zakladateľom. Na postup pri verejných dražbách sa mali primerane použiť ustanovenia

zákona č. 427/1990 Zb.

Podľa § 11 ods. 1 tohto zákona vlastníctvo k veciam vydraženým príklepom licitátora prešlo na
vydražiteľa, ktorý bol povinný do 30 dní odo dňa dražby zaplatiť cenu dosiahnutú vydražením na
osobitný účet príslušného orgánu republiky po odpočítaní zostatku dražobnej zábezpeky. Ak vydražiteľ

v stanovenej lehote nezaplatí cenu, za ktorú vec vydražil, prechod vlastníctva k vydraženej veci sa
od začiatku zrušuje a dražobná zábezpeka pripadne príslušnému orgánu republiky. Z uvedeného
teda vyplýva, že vydražiteľ bol povinný zaplatiť cenu na osobitný účet, a preto podľa prvostupňového
súdu nebolo možné zaplatenie kúpnej ceny započítaním pohľadávky. Vzhľadom na uvedené nebolo
preukázané, že zo strany žalobcu došlo k úplnému zaplateniu ceny dosiahnutej vydražením v 30 dňovej

zákonnej lehote, čo malo za následok, že prechod vlastníctva k vydraženej veci sa od začiatku zrušuje.

Následneprvostupňovýsúdskúmalpodmienkynadobudnutiavlastníckehoprávavydržanímpodľa§134
ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom uviedol, že všetky podmienky musia byť splnené kumulatívne.
Zistil, že v danom prípade 10 ročná lehota na vydržanie uplynula. Táto plynula v čase od roku 1996,

kedy sa žalobca po verejnej dražbe ujal držby a túto chatu užíval do roku 2009.

Ďalej zistil, že chata ako vec je spôsobilá byť vydržaná.Skúmal ďalej predpoklady dobromyseľnosti žalobcu, že mu vec alebo právo patrí, pričom nie je možné
vychádzať len zo subjektívnych predstáv držiteľa, ale musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ
pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možnosť s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu

na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosť, ktorej
vlastníctvonenadobudol.Dobromyseľnosťzanikávokamihu,kedysadržiteľzoznámilsoskutočnosťami,
ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec právom patrí alebo že je subjektom práva,
ktorého obsah vykonáva.

Právnym titulom, na základe ktorého žalobca odvodzoval začatie plynutia vydržacej doby bola verejná
dražba. V tomto prípade dobromyseľnosť žalobcu znamená, že žalobca bol ohľadne existencie svojho
práva v omyle. Prvostupňový súd bral do úvahy, že žalobca ani pri bežnej normálnej opatrnosti, ktorú
možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od neho požadovať, nemohol mať po celú
vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Omyl v súvislosti s dobromyseľnosťou bol
na jeho strane ospravedlniteľný. Žalobcovi v čase po verejnej dražbe boli likvidátorom odovzdané kľúče

od chaty a žalobca začal chatu užívať. Uzavrel poistnú zmluvu, platil faktúry za odvoz komunálneho
odpadu a za elektrinu a daň za nehnuteľnosť. Zo strany likvidátora žalobcovi nikdy nebolo oznámené, že
verejná dražba je neplatná a že nedošlo k zaplateniu vydraženej ceny. Samotná skutočnosť, že žalobca
nebol zapísaný na liste vlastníctva ešte neznamená, že nebol dobromyseľný. Žalobca podal na Správu
katastra Sabinov návrh na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností záznamom, kde správa

katastra oznámila žalobcovi, že verejnú listinu predloženú na zápis do katastra záznamom je potreba
zapísať v celom rozsahu.

Žalobca teda postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno od neho požadovať a skutočne žil
v dobrej viere, že je vlastníkom chaty.

Keďže účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym, žalobca
pri zachovaní obvyklej opatrnosti nemohol vedieť, že verejná dražba bola neplatná, keďže mu boli
odovzdané kľúče od chaty a nikto mu nikdy neoznámil, že dražba bola neplatná, pretože nedošlo k
zaplateniu kúpnej ceny. Preto po splnení všetkých podmienok nadobudol vlastnícke právo k rekreačnej

chate vydržaním.

Prvostupňový súd následne vyhodnotil kúpnopredajnú zmluvu uzavretú medzi žalovaným v 1/ a
žalovanými v 2/ a 3/ rade za neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože bola uzavretá bez
predchádzajúceho súhlasu ministerstva, čo je v rozpore s § 49b zákona 92/91 Zb. Na tento dôvod je

potrebné prihliadať z úradnej povinnosti.

O trovách konania prvostupňový súd rozhodne podľa § 151 ods. 3 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalovaní v 2/ a 3/ rade. Žiadali,

aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, aby
bolo prvostupňovým súdom riadne konanie dokončené.

Tým, že žalobca nezaplatil v zákonom stanovenej lehote cenu za vydraženú nehnuteľnosť, stratil úplne
právo na uchádzanie sa o kúpu danej nehnuteľnosti od žalovaného v 1/ rade. Žalovaný stratil právo

na získanie tejto nehnuteľnosti. Tým, že žalobca nezaplatil do 30 dní cenu nehnuteľnosti, žiadne právo
na priame získanie nehnuteľnosti vôbec nie je dané. Prvostupňový súd preto vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Žalovaní v 2/ a 3/ rade namietali, že žalobca sa oboznámil so skutočnosťami objektívne vyvolávajúcimi

pochybnosti o tom, že nehnuteľnosť mu patrí už 27.2.2003, nie tak, ako to uviedol prvostupňový súd
v napadnutom rozsudku. V tomto momente došlo k zániku dobromyseľnosti vlastníctva k nehnuteľnosti
zo strany žalobcu. Vydržacia doba v takom prípade bola len 7 rokov, čo na vydržanie nehnuteľnosti
nepostačuje. Namietali, že žalobca ako vydražiteľ získal chatu aj napriek tomu, že za chatu dražiteľovi
nezaplatil, zo zákona sa dokonca nesmie zúčastniť opakovanej dražby predmetnej nehnuteľnosti a

výhra žalobcu v prejednávanej veci je nespravodlivá a zahanbujúca. Namietali absolútnu neplatnosť
právneho úkonu, ktorým nadobudli nehnuteľnosť od žalobcov, keď tieto skutočnosti neboli predmetom
dokazovania pred prvostupňovým súdom.Odvolanie v zákonom stanovenej lehote podal aj likvidátor žalovaného v 1/ rade, ktorý namietal,
že žalobca je vlastníkom spornej nehnuteľnosti. Uviedol, že dňa 25.3.1996 bola vykonaná dražba
nehnuteľnosti za 200.000 Sk. Dňa 16.4.1996 Ing. D. jednostranne Slovenskej knihe Prešov, štátny

podnik, v likvidácii, oznámil vzájomné započítanie pohľadávok a záväzkov, následne uhradil za chatu
sumu vo výške 7.219,20 Sk. Návrh na vklad vlastníckeho práva v katastri vtedajším likvidátorom podaný
nebol. K tomu došlo z dôvodu nesplnenia si resp. neuhradenia sumy za vydraženú nehnuteľnosť.
Namietal konanie žalobcu ako nezákonné. Taktiež namietal záver prvostupňového súdu o absolútnej
neplatnosti zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným v 1/ a žalovanými v 2/ a 3/ rade. Žalobca nedržal vec v

dobrej viere, že mu patrí, snažil sa vec nadobudnúť na základe trestného činu zvýhodňovania veriteľa. V
súčasnej dobe chatu na základe riadneho zákonného nadobudnutia užívajú a sú platitelia dane žalovaní
v 2/ a 3/ rade.

K odvolaniu žalovaného v 1/ rade sa písomne vyjadril žalobca, ktorý namietal oprávnenosť osoby
žalovanéhov1/radepodaťopravnýprostriedok.Vovzťahukodvolaniužalovanýchv2/a3/radežalobca

uviedol, že nadobudol vlastnícke právo vydržaním, kedy 13 rokov dobromyseľne držal chatu a vydržal
túto nehnuteľnosť vo svoj prospech. Žiadal rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a uplatnil si trovy
konania.

Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok

súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo vo vzťahu k výroku o určení vlastníckeho
práva, vo vzťahu k výroku, ktorým žaloba voči žalovanému v 1/ rade bola zamietnutá, preskúmal
podmienky, za ktorých môže vo veci vykonať odvolacie pojednávanie a zistil, že vo vzťahu k žalovaným
v 2/ a 3/ rade prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne vec právne posúdil a
vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade zistil, že žalovaný nie je oprávnenou osobou na podanie opravného

prostriedku proti tomuto výroku.

Podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na
odvolanie nie je oprávnený.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žaloba voči žalovanému v 1/ rade bola zamietnutá. Z obsahu
tohtovýrokuvyplýva,žežalobcavovzťahukžalovanémuv1/radenebolúspešnýmúčastníkomkonania,
úspešným účastníkom konania je žalovaný v 1/ rade.

Z uvedeného preto vyplýva, že vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade je uplatňovaným právam žalobcu

nebolo vyhovené, teda žalovaný v 1/ rade bol úspešným účastníkom konania a ako úspešný účastník
konania, keďže nedošlo k zásahu do jeho majetkových ani iných práv, nie je oprávnenou osobou podať
odvolanie proti tomuto výroku rozsudku súdu prvého stupňa. Preto vo vzťahu k jeho odvolaniu odvolanie
odmietol.

Žalobca si uplatňoval následne aj vlastnícke právo voči žalovaným v 2/ a 3/ rade. Vo vzťahu ku
účastníkom konania žalovaný v 1/ rade nebol vecne posudzovaný. Vecne posudzovaný bol len v prvom
zamietavom výroku rozsudku súdu prvého stupňa. Preto aj vo vzťahu k odvolaniu proti tomuto výroku
toto odmietol.

Vo vzťahu k odvolaniu medzi žalobcom a žalovanými v 2/ a 3/ rade odvolací súd zistil, že prvostupňový
súd nedostatočne zistil skutkový stav, preto nemohol správne ani aplikovať právny predpis a zákonne
spravodlivo rozhodnúť.

Je potrebné konštatovať, že verejná dražba nehnuteľnosti, ktorá bola vykonaná dňa 25.3.1996 bola
realizovaná na základe zákona č. 427/1990 Zb., tak, ako to správne posudzoval aj súd prvého stupňa.
Žalobca odvodzoval svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti buď od tejto verejnej dražby alebo následne
od vydržania nehnuteľnosti v dobrej viere.

Podľa zákona č. 427/1990 Zb. verejná dražba (a § 47b zák. č. 111/1990 Zb.), ktorou sa realizoval prevod
vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby podľa stanoviska Ústavného
súdu Českej republiky v náleze sp. zn. II.ÚS 303/95 (ale aj IV.ÚS 170/04 a II.ÚS 1161/08), ale aj v
rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 71/2011 konštatuje, že vlastníctvo nadobúdané podľa§ 9 ods. 1 a § 11 ods. 1 zákona č. 427/90 Zb. je vlastníctvom nadobúdaným na základe zmluvy, kde
štát je jej stranou a príklep je akceptáciou ponuky, resp. formálnou a záväznou deklaráciou toho, že
došlo ku konsenzu. Postup štátu podľa uvedeného zákona nebol rozhodovaním nositeľa verejnej moci,

ale rozhodovaním doterajšieho vlastníka majetku v súkromnoprávnom vzťahu o tom, ako so svojim
majetkom naloží. Z uvedeného vyplýva, že príklep licitátora nekonštituoval vlastnícke právo žalobcu,
ale v dôsledku rozhodnutia o tom, že medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade došlo ku konsenzu, bolo
následne potrebné uzavrieť kúpnopredajnú zmluvu odrážajúcu podmienky vydraženia nehnuteľnosti,
ktorá zmluva podľa § 47 Občianskeho zákonníka a podľa § 133 Občianskeho zákonníka musela byť

na konštituovanie vecných práv zapísaná v katastri nehnuteľnosti. Prvostupňový súd si túto okolnosť
nevšimol, keď vôbec nevyhodnotil komunikáciu medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade, kde žalobca
prípisom zo dňa 3.7.1996 zaslal žalovanému v 1/ rade potvrdenú kúpnu zmluvu a dňa 28.6.1996
Slovenská kniha, štátny podnik v likvidácii žiadal žalobcu podpísať kúpnu zmluvu, aby mohli dať návrh
na vklad príslušnému katastrálnemu úradu.

Tieto okolnosti, ktoré naznačil odvolací súd, majú podstatný vplyv na ďalšie posúdenie skutkového
stavu, keď je potrebné vyhodnotiť situáciu, že k zavkladovaniu kúpnopredajnej zmluvy nedošlo a nastal
právny stav podľa § 47 ods. 2 Občianskeho zákonníka svedčiaci o nevyvrátiteľnej právnej domnienke,
že účastníci od zmluvy odstúpili. Táto okolnosť prvostupňovým súdom vo vzťahu k dobromyseľnosti a
dobrej viere žalobcu pri vstupe do držby, resp. prerušení vydržacej doby, vôbec nebola vyhodnotená.

Bez povšimnutia zostalo aj konštatovanie prvostupňového súdu, ktoré nakoniec odvolací súd ani
nespochybňuje, že po neuhradení kúpnej ceny do 30 dní odo dňa dražby sa prechod vlastníctva k
vydraženej veci od začiatku zrušuje podľa § 11 ods. 1 zák. č. 427/1990 Zb. Opäť prvostupňový súd
neskúmal, akým spôsobom nevyhodnotil túto okolnosť vo vzťahu k dobromyseľnosti a dobrej viere

pri vstupe do držby žalobcu. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobca kúpnu cenu podľa
svojho tvrdenia uhradil, a to formou oznámenia o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok zo
dňa 16.4.1996 (čl. 78) súdneho spisu, kde okrem iného započítaval faktúru č. 32/92 včetne súdnych
poplatkov, trov právneho zástupcu a úrokov z omeškania v celkovej výške 170.124 Sk a faktúru č.
119/96 za inzerciu v Prešovských novinách vo výške 2.656,80 Sk. Na čl. 128 súdneho spisu je listina,

z ktorej vyplýva, že žalobca za faktúru č. 32/92 v celkovej výške 170.124 Sk získal od žalovaného v
1/ rade práva vyplývajúce z nájomných zmlúv na predajne v U., X. O. Z., F. Z., M., F., F. O. X., P.,
M., pričom žalobca postupne bude odpredávať tituly a ďalšie úkony, kde účastníci tejto zápisnice sa
zaviazali uzavrieť zmluvu upravujúcu dohovory uvedené v tejto zápisnici. Zápisnica je zo dňa 15.3.1995,
teda pred oznámením o vzájomnom započítaní záväzkov zo dňa 16.4.1996, kde práve započítaná

faktúra 32/92 mala byť predmetom kompenzácie žalovaného v 1/ rade už v marci 1995. Toto konanie
žalobcu v súvislosti so započítaním kúpnej ceny a dobromyseľnosťou a dobrou vierou pri vstupe do
držby prvostupňový súd nevyhodnotil.

Z ust. § 134 Občianskeho zákonníka platí, že nehnuteľnosť možno nadobudnúť aj vydržaním, kedy

základnou podmienkou okrem existencie oprávnenej držby uplynutia vydržacej doby a spôsobilého
predmetu vydržania je, že je potrebné aj dobromyseľne vstúpiť do oprávnenej držby. Dobrá viera musí
byť hodnotená veľmi prísne s prihliadnutím na individuálne skutočnosti posudzovanej veci sa musí javiť
rozhodnutie ako spravodlivé. O dobrú vieru ide vtedy, ak nadobúdateľ nehnuteľnosti ani pri vynaložení
potrebnej opatrnosti, ktorú možno od neho s ohľadom na okolnosti a povahu prípadu požadovať, nemal,

prípadne ani nemohol mať z hľadiska kritériá primerane obozretného jedinca dôvodné pochybnosti o
tom, že v skutočnosti mu svedčí vlastnícke právo k chate na Y.. XX. Prvostupňový súd vôbec neskúmal
vnútorné presvedčenie o správnosti a poctivosti konania žalobcu pri vstupovaní do držby.

Keďže v tejto časti prvostupňový súd nielenže nedostatočne zistil skutkový stav, nesprávne aplikoval

právny predpis, svoje rozhodnutie náležitým spôsobom neodôvodnil, rozhodnutie súdu prvého stupňa
je vo vzťahu k momentu vstupu žalobcu do dobromyseľnej držby nepreskúmateľné, bolo povinnosťou
odvolacieho súdu výrok rozsudku súdu prvého stupňa o určení vlastníckeho práva žalobcu zrušiť a vrátiť
na ďalšie konanie a rozhodnutie podľa § 221 ods. 1 písm. h/ a f/ O.s.p.

Úlohou prvostupňového súdu bude v ďalšom konaní podrobne skúmať okolnosti dobromyseľnosti
vstupu žalobcu do držby a dobromyseľnosť držby počas celej vydržacej doby. Je potrebné vyhodnotiť
okolnosti, ktoré viedli k užívaniu nehnuteľnosti žalobcom, teda nielen odovzdanie kľúčov likvidátorom a
užívanie nehnuteľnosti žalobcom, ale aj základný právny princíp súkromného práva, morálnu kategóriužalobcu v rozsahu dobromyseľnosti vstupu do držby a to nielen v súvislosti s vedomosťou o tom, aké
následky môže mať nezaplatenie kúpnej ceny za nehnuteľnosť, ale aj poctivosť konania v súvislosti so
započítaním kúpnej ceny a predchádzajúcimi úkonmi vo vzťahu k časti započítavanej pohľadávky, ale

aj vedomosť žalobcu o nevyhnutnosti postupu podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, prípadne
§ 47 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k jeho ostražitosti, starostlivosti a informovanosti,
ktorú možno od žalobcu s ohľadom na okolnosti prípadu, povahu právneho úkonu, predchádzajúce
skúsenosti s obdobnými formami nadobúdania vlastníctva k nehnuteľnostiam a s poukazom na
primeranú obozretnosť očakávať. Až v takom prípade prvostupňový súd vyhodnotí, či skutočne žalobca

nadobudol vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, či dražbou alebo vydržaním a až v takom
prípade bude môcť spravodlivo vo veci aj rozhodnúť.

Prvostupňový súd v konečnom rozhodnutí o veci rozhodne aj o trovách celého konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.