Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 27, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/48/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118358546
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:6118358546.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka,

členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobcu: RIAVA CORPORATION,
s.r.o. so sídlom Krásno nad Kysucou 1682, IČO: 45 289 506, zastúpený: Advokátska kancelária Kucek
& Partners, s.r.o., Bratislava - Staré Mesto, Mickiewiczova 9, IČO: 36 865 192, proti žalovanému: Urbár
Stránske, pozemkové spoločenstvo, so sídlom Stránske 168, IČO: 42 054 729, zastúpený: JUDr. Marta
Wertlenová, advokátka, so sídlom P., I. XXXX/XB, o zaplatenie 104.740,38 eur s príslušenstvom, na
odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 17C/10/2019-280 zo dňa 29.11.2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému súd proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina vo výroku I. zamietol žalobu o zaplatenie 104.740,38 eur
s príslušenstvom a výrokom II. rozhodol o trovách konania tak, že žalovanému proti žalobcovi priznal
nárok na náhradu v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na ust. § 451 Občianskeho
zákonníka, § 409 Obchodného zákonníka s konštatovaním, že v konaní žalobca nepreukázal na strane
žalovaného získanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko finančné prostriedky, ktoré poukázal žalobca

žalovanému, predstavovali plnenie za zmluvný vzťah vzniknutý z kúpnej zmluvy č. 1/2018, ktorú strany
sporu uzatvorili dňa 02.01.2018 a predmetom ktorej bol predaj drevnej hmoty. Hoci žalobca tvrdil, že
mu nebola zo strany žalovaného dodaná drevná hmota v takom objeme za akú zaplatil a že predmetné
faktúry uhradil omylom, tieto skutočnosti sa v konaní nepreukázali, naopak súd dospel k záveru, že
jednotlivé podklady pre fakturovanie, ktoré preukazovali množstvo dodaného dreva, podpisovali osoby,
ktoré žalovaný pokladal za osoby splnomocnené k takýmto úkonom. O trovách konania rozhodol súd s
poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP vzhľadom na úspech strán v konaní.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom zástupcu podal odvolanie
žalobca. Poukazoval na ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP s tým, že súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie zdôvodnil tým, že súd vykonané dôkazy vyhodnotil
v rozpore so skutkovým stavom, pričom záver súdu o tom, že konanie Z. C. legitimizuje podpisovanie
dodacích listov, je nesprávny, takisto ako aj záver o tom, že bol žalobcom poverenou osobou na tieto

úkony. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že pán C. bol v zmysle zmluvy uzatvorenej
medzi ním a žalobcom oprávnený výhradne na manipuláciu drevnej hmoty a nie na jej prevzatie
od žalovaného. V konečnom dôsledku by záver súdu viedol k tomu, že každá osoba, ktorú žalobca
predstavil žalovanému, resp. ak v danom momente pracovala v lese, mohla prevziať drevnú hmotu.Na takéto konanie bol vopred určený len uzavretý okruh osôb, a to pán N., resp. vodič nákladného
auta, ktorý drevnú hmotu odvážal alebo tzv. manipulant, ktorý bol prítomný s vodičom. Skutočnosť,
že drevo sa od marca 2018 začalo manipulovať už v lese, na uvedenom okruhu osôb nič nemení.

Skutočnosť, že žalovaný sa svojvoľne rozhodol odovzdávať drevo pánu C., nezakladá oprávnenie
tejto osoby na jeho prevzatie. Naopak žalovaný musel mať o tejto skutočnosti vedomosť, nakoľko
disponoval zmluvou o dielo uzatvorenou medzi C. a žalobcom, ktorú predložil ako prílohu k odporu. Z
uvedeného záväzku pána C. vyplýva, že jeho úlohou bolo vykonávať výhradne ťažbu, manipuláciu a
približovanie drevnej hmoty. Argumentácia súdu prvej inštancie, ktorým zdôvodnil svoje rozhodnutie,

je zjavne nepresvedčivá, s ohľadom na uvedené je potom otázne, či v prípade ak drevo prevzala
neoprávnená osoba, možno bez ďalšieho skúmania uzavrieť, že žalovaný dodal drevnú hmotu v objeme,
ktorý následne žalobcovi vyfakturoval prostredníctvom sporných faktúr. Podľa odvolateľa sa súd s
týmito dôvodmi riadne nevyporiadal, naopak považoval tieto veci za nesporné napriek tomu, že žalobca
uvedené v konaní namietal a popieral. Tiež záver o tom, že pokiaľ existuje záväzkový vzťah, tak to samo
o sebe nemôže znamenať neexistenciu dôvodu na vydanie bezdôvodného obohatenia, je nesprávny.

Je nelogické, aby pán C. žalobcovi fakturoval drevo v objeme 670 m3, pričom na základe sporných
faktúr mal žalobca obdržať drevo v objeme 1507,75 m3. Keďže sa súd s týmto tiež riadne nevysporiadal,
zakladá to nepreskúmateľnosť, a teda nezákonnosť rozhodnutia. Pokiaľ išlo o úhradu kúpnej ceny za
spornú faktúru v sume 45.099,32 eur, má žalobca za to, že pri posudzovaní zákonnosti zápočtu, vec súd
prvej inštancie tiež nesprávne posúdil. Pokiaľ súd konštatoval, že písomná forma bola zachovaná (e-

mail), takýto podpis musí byť vždy zaručeným elektronickým podpisom alebo elektronickou pečaťou, čo
v danom prípade absentovalo. Podľa odvolateľa tak nedošlo k riadnemu zápočtu pohľadávok žalobcu
a žalovaného. Tým, že žalobca doložil faktúru, ktorú vystavil pán C. na objem drevnej hmoty 670
m3 a žalovaný fakturoval drevnú hmotu v objeme 1507,75 m3 jasne preukazuje existenciu rozdielu
medzi vyfakturovaným a skutočne dodaným drevom zo strany žalovaného, súd však pri posudzovaní

nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia toto nezohľadnil. Na základe uvedených dôvodov
žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a priznal žalobcovi žalovanú sumu, resp.
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu vyjadril žalovaný, ktorý žiadal odvolanie

odmietnuť. V danom prípade sa žalovaný ohradil voči tvrdeniu žalobcu, že mal vedomosť o prekročení
kompetencie pri preberaní drevnej hmoty Z. C., ktorý pracoval pre žalobcu, keďže takýto záver je
produkovaný žalobcom, je nesprávny a žalobca podsúva túto tézu súdu účelovo s cieľom získať
pre seba neoprávnený prospech tým, že drevnú hmotu v uvedenom objeme prevzal, spracoval na
ním požadovaný sortiment vlastnou mechanizáciou pracovníkmi pre neho pracujúcimi a odviezol z

hospodárskeho lesa žalovaného vlastnými motorovými vozidlami. Zároveň žiada vrátiť zaplatenú kúpnu
cenu za prevzatú, spracovanú a odvezenú drevnú hmotu v uvedenom objeme. Zástupca žalobcu
pán N. predstavil osobu pána C. žalovanému ako osobu, ktorá bude tieto práce vykonávať podľa
pokynov žalobcu a žalovaný preto nemal žiadny dôvod v priebehu vykonávania činnosti nedôverovať
obchodnému partnerovi. Žalovaný prirodzene počítal s tým, že žalobca a pracovníci vykonávajúci prácu

pre neho konajú v súlade s dobrými mravmi a postupujú podľa zásad poctivého obchodného styku. Z
vykonaného dokazovania najmä z výpovedi svedkov jednoznačne vyplynulo, že oprávnený zástupca
žalobcu pán N. vydával pokyny pánu C., či už počas jeho osobnej prítomnosti na mieste samom
alebo telefonicky a týkalo sa to spracovania drevnej hmoty, pričom sám žalobca prostredníctvom C.
spracovával drevnú hmotu na ním požadovaný sortiment. Už tým momentom, keď žalobca dal C. pokyn

ako má manipulovať vyťažené drevo a ako ho má spracovať, došlo k dodaniu a prevzatiu drevnej
hmoty žalobcom, nakoľko už týmto momentom mu bolo umožnené s predmetom kúpy v dohodnutom
mieste nakladať podľa jeho vlastných potrieb. O množstve spracovanej a prevzatej drevnej hmoty sú
vystavené záznamy LA-43 podpísané manipulantom pánom C.. Až po doručení platobného rozkazu
bol oslovený pán C., aby pre účely súdneho konania sprístupnil informácie žalovanému, týkajúce sa

právneho vzťahu, na základe ktorého pracoval pre žalobcu. Vtedy bola žalovanému poskytnutá zmluva
o dielo, ktorú neskôr predložil súdu. V. N. a ani žiadna iná poverená osoba žalobcu nepredstavili
žalovanému iné osoby pracujúce v ich mene v hospodárskom lese žalovaného, najmä nepredstavili
pilčíkov, ktorí pílili drevo na pni, ani vodičov a ich manipulantov, ktorí mali poverenie podľa tvrdení
žalobcu preberať drevnú hmotu od žalovaného. Napriek tomu vo všetkých prípadoch, keď títo preberali

drevnú hmotu, nenamietal podpisovanie dokladov vodičmi, alebo ich manipulantmi. Žalovaný preto
nemal žiadny dôvod pochybovať o tom, že ak manipulant pri vodičovi a vodič samotný môžu prebrať
drevnú hmotu, môže tak logicky postupovať aj osobne predstavený manipulant Z. C., ktorý navyše
priamo v hospodárskom lese už drevnú hmotu spracovával podľa pokynov žalobcu. Vystavované faktúryprevzal aj pán N. osobne aj s pripojenými dokladmi LA-43, ktoré podpísal Z. C., čo potvrdil svojim
podpisom na dokladoch, avšak nesprávnosť vystavených dokladov nikdy u žalovaného nenamietal a
faktúry boli zo strany žalobcu uhradené. Žalobca tiež klame a účelovo uvádza, že manipulant Z. C.

nevystavil iba faktúru č. 5 (na objem 670 m3 dreva), ale vystavili ich viac a boli mu zaplatené zo strany
žalobcu. Žalovaný vysvetlil, že účelom predloženia tejto faktúry bolo preukázanie existencie zmluvného
vzťahu medzi žalobcom a manipulantom Z. C. a nie preukazovať objem dodaného a spracovaného
dreva. Žalobca však účelovo súdu podsúva, že údajne nemalo dôjsť k dodaniu drevnej hmoty v objeme
1507,75 m3, ale k inému menšiemu objemu. Faktom však je, že toto tvrdenie nijako nepreukázal.

Čo sa týka zaručeného elektronického podpisu, opäť žalovaný poukazuje na prílišný formalizmus
žalobcu, keď chýbajúci elektronický podpis a časová pečať v bežnom e-maile nemôže byť dôvodom
pre spochybňovanie právneho úkonu vykonaného štatutárnym zástupcom žalobcu, ak však štatutárny
zástupca nebol oprávnený zápočet vystaviť, nemôže to byť na ťarchu žalovaného.

4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný nesprávne navrhuje odmietnuť

odvolanie, pre ktoré však absentujú náležitosti v zmysle § 363 CSP, resp. § 386 ods. 1 CSP. Tiež
sa ohradil voči tvrdeniam žalovaného spočívajúcich v tom, že žalobca sa chce na úkor žalovaného
neoprávnene obohatiť, toto kategoricky odmietol. Pokiaľ žalovaný uvádza akým spôsobom získal
predloženú zmluvu o dieloch medzi žalobcom a Z. C., jedná sa o novotu v odvolacom konaní a nemožno
na to prihliadať. Čo sa týka Z. C. tento nebol oprávnený na prevzatie drevnej hmoty a podpisovanie

dokladov o pôvode dreva, čo jasne vyplynulo z výsluchu svedka N.. Žalobca nikdy netvrdil, že mu
žalovaný nedodal žiadne drevo, avšak namieta nedodanie dreva v množstve, ktoré je uvedené v
sporných faktúrach vystavených na základe dokumentoch LA-43 podpísaných Z. C.. Žalobca má za to,
že dostatočným spôsobom preukázal existenciu bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. V
ostatnom zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v intenciách ust. § 379 a § 381
CSP a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP odvolaním napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

6. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku odvolací súd vychádzal z rozsahu odvolania, ako aj zo
spisového materiálu, pričom pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvej
inštancie. Je nepochybné, že predmetom konania bola žaloba o vydanie neoprávneného obohatenia v
zmysle § 451 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie sa oboznámil s listinnými dôkazmi, vykonal
výsluch svedkov, pričom jednotlivé dôkazy vyhodnotil a dospel k záveru, že žalobca nepreukázal ním

tvrdenie skutočnosti o získaní bezdôvodného obohatenia a žalovaným na jeho úkor tým, že mu dodal
menšie množstvo drevnej hmoty, ako bolo fakturované a zaplatené. Z dokazovania vyplynulo, že medzi
účastníkmi existoval zmluvný vzťah, a to na základe kúpnej zmluvy č. 1/2018 zo dňa 02.01.2018.
Na základe tejto rámcovej zmluvy sa žalovaný zaviazal žalobcovi dodávať drevnú hmotu, pričom
za dodané drevo na základe vystavených faktúr žalobca zaplatil kúpnu cenu. Jedným z podkladov

pre fakturáciu množstva dodaného dreva boli doklady LA-43 (doklad o pôvode dreva), ktorým musí
disponovať každá osoba manipulujúca s drevom pri jeho odvoze zo skladu alebo odvozného miesta v
lese. Žalobca vykonával ťažbu dreva a odvoz do marca 2018 na manipulačný sklad, neskôr sa dohodol
so žalovaným na manipulácií a prevzatie drevnej hmoty priamo v jednotlivých odberných miestach
na pozemkoch Urbáru Stránske vo vlastnej réžií pracovníkmi žalobcu, resp. ním určenými osobami a

vlastnou mechanizáciou, za tým účelom bol v lese umiestnený manipulačný stroj, na ktorom pracovník
žalobcu, resp. na základe dohody ním poverená osoba Z. C. vykonával manipuláciu a spracovanie
drevnej hmoty priamo v lese, odkiaľ ich žalobca svojimi vodičmi na svojich autách a mechanizmoch
odvážal. Pán C. spracovával drevnú hmotu na žalobcom zadaný sortiment a množstvá a takto ju
chystal k preprave. Jednotlivé doklady o pôvode dreva podpisovali vodiči nákladných motorových

vozidiel, manipulátori, resp. niektoré doklady podpísal aj Z. C.. Vystavené faktúry aj s príslušnými
dokladmi prevzal zástupca žalobcu pán N., čo potvrdil svojim podpisom a na základe týchto podkladov
boli uhradené žalovaným vystavené faktúry. Žalobca s odstupom času žiadal od žalovaného vrátenie
sumy 104.740,38 s príslušenstvom z dôvodu, že nie všetka drevná hmota, ktorá bola vyfakturovaná
a zaplatená, mu v skutočnosti bola aj dodaná. Poukazoval na to, že niektoré doklady o pôvode dreva

podpísal pán C., ktorý však na to nemal riadne oprávnenie. Žalobca tak tvrdil, že na strane žalovaného
došlo k bezdôvodnému obohateniu. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal
tieto tvrdenia, preberal drevnú hmotu spolu s dokladmi o pôvodne dreva, z ktorých vyplynulo aj
množstvo drevnej hmoty, drevo odvážal vlastnými nákladnými motorovými vozidlami, pričom podľajeho požiadaviek jeho obchodný partner pán C. na základe zmluvy vykonával pre neho manipuláciu
dreva podľa žalobcom požadovaných potrieb (krátenie dreva, spracovanie drevnej hmoty). Súd prvej
inštancie konštatoval, že drevná hmota predstavovala predmet kúpy medzi účastníkmi sporu, pričom

táto bolo dodávaná z hľadiska patriaceho žalovanému, pričom drevo bolo umiestnené v priestorových
jednotkáchhospodárskeholesa.Žalobcoviboloumožnenénakladaťspredmetomkúpyužvmiestetakto
dohodnutom (priamo v lese), keď jeho zástupca pán N. vydával ešte pred začatím manipulácie pokyny
manipulantovi, ktoré geľby (hromady dreva) treba spravovať a na aký sortiment. Pán C. potom podľa
pokynov žalobcu predmet kúpy zmanipuloval a nachystal na odvoz, pričom použil na to mechanizáciu

vo vlastníctve žalobcu. Zamestnanci žalobcu - vodiči zmanipulovaný predmet kúpy naložili postupne
na vozidlá a z miesta dodania odviezli preč. Nie je možné dospieť k záveru, že žalovaný predmet
kúpy - drevo nedodal iba preto, že na podklade pripojenom k faktúre je podpísaný Z. C. a že úhradou
týchto faktúr došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu v požadovanej výške. Súd prvej
inštancie tak dospel k záveru, že žalovaný mohol dôvodne predpokladať u Z. C., že je splnomocnenou
osobou na úkony týkajúce sa preberania a následnej manipulácie s drevnou hmotou, navyše ak

ním podpísané podklady slúžili k fakturácií, ktorú prevzal zástupca žalobcu pán N. a k správnosti
uvedených pokladov nič nenamietal. Jednotlivé vystavené faktúry boli zo strany žalobcu zaplatené a až
s odstupom niekoľkých mesiacov prišiel žalobca s tvrdením, že drevnú hmotu, kde bol podpis pána C.,
neprevzal. Súd prvej inštancie konštatoval, že na zaplatenie faktúr, ktorými bolo deklarované množstvo
odobratej drevnej hmoty, malo zmluvný podklad a nedošlo preto na strane žalovaného k bezdôvodnému

obohateniu, preto potom žalobu ako nedôvodnú zamietal. Odvolací súd na základe vyššie uvedených
skutočnosti konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre
posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 195 CSP a dospel k skutkovým
a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a na ktoré v zmysle ust. §
387 ods. 2 CSP poukazuje súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia, riadnym spôsobom

uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviska procesných strán, výsledky
vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých
vyvodil svoje právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s ust. § 220
CSP zdôvodnil. Odvolací súd tak nepovažoval odvolacie dôvody uvedené žalobcom v odvolaní v zmysle
§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP za dôvodné. Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, ako aj z

vyjadrení svedkov, ktorí v konaní boli vypočutí, mal aj odvolací súd preukázané, že zmluvný vzťah medzi
účastníkmi vznikol na základe zmluvy č. 1/2018, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal dodať žalobcovi
drevnú hmotu. Táto bola ťažená na pozemkoch žalovaného, pripravená na jednotlivých odberných
miestach a podľa požiadaviek žalobcu bola drevná hmota spracovávaná a žalobcom odvážaná na jeho
motorových vozidlách. Na základe podkladov vystavených žalovaným boli vystavené následne faktúry,

ktorými bolo deklarované množstvo drevnej hmoty dodané žalobcovi a ním odvezené a tiež vyúčtovaná
cena za takto dodaný tovar. Uvedené podklady a faktúry žalobca akceptoval a za dodaný tovar zaplatil
dohodnutú kúpnu cenu. Až s odstupom času tvrdil, že žalovaný mu nedodal také množstvo dreva, aké
bolo fakturované v jednotlivých faktúrach. Aj odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie sa riadne
vysporiadal so všetkými tvrdenými skutočnosťami s prihliadnutím na listinné dôkazy a výpovede svedkov

a stotožnil sa so záverom, že v tomto prípade žalobca nepreukázal ním tvrdené skutočnosti, že by sa
žalovaný na jeho úkor obohatil.

7. Pretože vo svojom odvolaní žalobca neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by neboli preskúmavané
súdom prvej inštancie, resp. ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav

odvolacím súdom, z týchto dôvodov potom odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdil.

8. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý bol úspešný v odvolacom konaní, priznal proti žalobcovi nárok

na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 262 CSP).

9. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2

mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).