Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, August 30, 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 15C/560/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212203911
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Melišek

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:1212203911.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudcom JUDr. Ondrejom Meliškom v spore žalobcu: v 1. rade F. M., nar.

X.X.XXXX, bytom Q., U. XX a v 2.rade W. M., nar.XX.X.XXXX, bytom Q., U. XX, obaja právne zastúpení:
JUDr. Alojz Baránik, advokát s.r.o., Mateja Bela 8, Bratislava, IČO:46 940 561 proti žalovanému: FOR-
GLASS, s.r.o., Družstevná 8, Komárno, IČO: 36 543 497, právne zastúpený: JUDr. Claude Trelaj,
advokát, AK Nové Zámky, M.R. Štefánika 30 o zaplatenie 183 000 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom v prvom a druhom rade spoločne a nerozdielne sumu 183.000,- €
spolu s úrokom z omeškania vo výške 3% ročne zo sumy 183.000,- € počnúc od 7.4.2009 do zaplatenia.

Súd žalobu v zostávajúcej časti zamieta.

Súd vzájomnú žalobu žalovaného proti žalobcom v prvom a druhom rade zamieta.

Žalobcovia v prvom a druhom rade majú spoločne a nerozdielne nárok na plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou dňa 27.12.2012 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 183 000 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške
dvojnásobku diskontnej sadzby NBS počnúc od 30.3.2009 do zaplatenia, keď poukazoval na kúpnu

zmluvu uzatvorenú dňa 30.3.2009.

2. Prípisom doručeným súdu dňa 24.4.2012 žalovaný uviedol, že s podanou žalobou nesúhlasí, podľa
jeho názoru si žalobcovia nemôžu nárokovať celú časť nezaplatenej kúpnej ceny, a podľa neho mal
odstúpiť platne od kúpnej zmluvy, a teda celý nárok je neplatný. Zároveň podal protinávrh, ktorým žiadal
súd, aby zaviazal žalobcov na zaplatenie sumy 53 966,03 € s 9% ročným úrokom z omeškania od
23.4.2012 do zaplatenia, ako náhradu škody, ktorá mu mala konaním žalobcov vzniknúť.

3. Na pojednávaní konanom dňa 9.10.2014 a dňa 30.8.2016 súd vykonal dokazovanie výsluchom strán
sporu, kúpnou zmluvou, vyjadrením žalovaného zo dňa 23.4.2012, zmluvou o budúcej zmluve, a ďalšími
ku spisu pripojenými listinnými dôkazmi, a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a
právny stav:

4. Žalobcovia ako záujemcovia o odpredaj nehnuteľností uzavreli dňa 22.10.2008 so žalovaným

ako záujemcom o kúpu nehnuteľností zmluvu o budúcej zmluve, podľa ktorej sa účastníci zmluvy
zaviazali do 5 pracovných dní najneskôr však do 2 mesiacov od podpísania uzatvoriť kúpnu zmluvu
k nehnuteľnostiam v nej špecifikovaných (čl. 2 zmluvy o budúcej zmluve). Účastníci zmluvy o budúcej
zmluvy sa dohodli, že suma 200 000 Sk (6638,78 €) bude uhradená v deň podpisu zmluvy o budúcejzmluve a zvyšok kúpnej ceny vo výške 7 800 000 Sk bude vyplatený priamo na účet predávajúcich.
Podmienkou uzavretia kúpnej zmluvy, mala byť tá skutočnosť, že ďalší spoluvlastník pani Alžbeta
Csütörtökiová si k svojmu spoluvlastníckemu podielu vo výške 1 vysporiada všetky ťarchy, ktoré na

predmetných nehnuteľnostiach ležia. Pre prípad omeškania sa z podpisom kúpnej zmluvy si strany
dohodlipísomneustanovenieomožnostipožadovaťodprotistranyplnenierovnajúcesazmluvnejpokute
vo výške 200 000Sk. Následne dňa 22.12.2008 uzatvorili strany zmluvy o budúcej zmluve dodatok č. 1
k tejto zmluve, ktorým predĺžili lehotu na uzavretie kúpnej zmluvy do 31.3.2009.

5. Následne dňa 30.3.2009 žalobcovia v 1. a 2. rade ako predávajúci v 1. a 2. rade a pani Alžbeta
Csütörtökiová ako predávajúca v treťom rade uzatvorili so žalovaným ako kupujúcim kúpnu zmluvu,
predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. 9885, vedený Okresným úradom Komárno
katastrálny odbor, ktoré nehnuteľnosti sa nachádzajú v katastrálnom území Komárno. Predávajúci v 1. a
2. rade boli spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností vo výške 1 k celku a pani Alžbeta Csütörtökiová
ako predávajúca v 3. rade bola taktiež spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností v pomere 1 k celku.

Podľa článku 3 kúpnej zmluvy si účastníci zmluvy dohodli zaplatenie kúpnej ceny nasledovne: časť
kúpnej ceny vo výške 200 000 Sk (6638 €) mala byť zaplatená kupujúcim pred podpisom kúpnej zmluvy,
ďalšia časť kúpnej ceny vo výške 5 513 058 Sk (183 000 €) mala byť vyplatená formou hypotekárneho
úveru poskytnutého ČSOB, a.s. prevodom na účet predávajúcich a zvyšok kúpnej ceny vo výške 3 086
942 Sk (102 467,50 €) mala byť uhradená v hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy. Súčasťou zmluvy bolo i

uvedenieaoboznámeniekupujúcehosťarchami,ktorénanehnuteľnostisú.Dodatkomkukúpnejzmluve
zo dňa 6.4.2009 účastníci zmluvy upravili znenie článku 6 nasledovne: „Zmluvné strany sa dohodli, že v
prípade, že nedôjde zo strany ČSOB, a.s., k poskytnutiu finančných prostriedkov na zaplatenie kúpnej
ceny podľa článku 3 ods.3 tejto zmluvy, predávajúci majú právo od tejto zmluvy odstúpiť“.
Z predloženého výpisu z listu vlastníctva č 9885 vedený Okresným úradom Komárno katastrálnym

odborom zo dňa 26.3.2012 vyplýva, že žalovaný sa stal výlučným vlastníkom uvedených na tomto liste
vlastníctva.

6. Žalovaný sa k žalobe vyjadril, že zmluvu o budúcej zmluve uzatvorili a pri jej podpise odovzdal
žalobcom sumu 6638 €, pričom pri podpise tejto zmluvy bolo predávajúcim uvedené, že sumu 183 000 €

uhradí krytím hypotekárnym úverom od spoločnosti ČSOB, a.s. Ďalej uviedol, že pred podpisom kúpnej
zmluvy mal so žalobcami uzavrieť notársku zápisnicu, ktorou sa mal zaviazať zaplatiť sumu 69 000 €,
pričom týmto mala byť uhradená časť kúpnej ceny vo výške 102 467,50€, ktorá časť mala byť zaplatená
v hotovosti pri podpise zmluvy. Žalovaný uviedol, že dňa 27.4.2010 odstúpil od kúpnej zmluvy, pričom
však predávajúci s odstúpením nesúhlasili, nakoľko možnosť odstúpiť od zmluvy mali iba predávajúci.

Žalovaný ďalej namietal skutočnosť, že žalobcovia požadujú zaplatenie celej sumy vo výške 183 000 €,
nakoľko podľa neho ako podielový spoluvlastníci majú nárok iba na polovicu sumy, t.j. sumu 91 500 €.

7. Žalobcovia k veci uviedli, že uvedenú sumu považujú v celej výške z dôvodu, že sa jedná o spoločnú
pohľadávku, ktorú môže vymáhať ktorýkoľvek z veriteľov.

8. Na pojednávaní konanom dňa 9.10.2014 žalobcovia uviedli, že nárok na zaplatenie 183 000 € majú
iba oni, a to z dôvodu, že nadobudnutie nehnuteľností financovali oni a taktiež s týmto súhlasila i ďalšia
spolupredávajúca pani Csütörtökoivá. Ďalej uviedol, že pred odkúpením farmy dostal od žalovaného
400 000 Sk, pričom však uviedol, že 200 000 Sk bola časť kúpnej ceny a 200 000 Sk bolo započítaných

na zmluvnú pokutu. Ďalej uviedol, že kúpnu cenu vo výške 69 210 € mal zaplatiť žalovaný do 7.5.2009,
avšak takto nekonal, a preto dali uvedenú sumu exekútorovi.
Žalovanýuviedol,žežalobcomzaplatilsumu200000Skanásledneformouexekúciezaplatilkúpnucenu
40 759 €. K financovaniu prostredníctvom úveru od ČSOB, a.s., sa vyjadril tak, že mali úver schválený,
avšak tento nezobral, nakoľko nemal výhodné podmienky z dôvodu vyšších splátok ako očakávali.

9. Na pojednávaní dňa 30.8.2016 žalovaný uviedol, že je názoru, že žalobca môže vymáhať iba polovicu
kúpnej ceny t.j. 146 053,25 €, pričom toto tvrdenie odvádza od toho, že boli spoluvlastníkmi polovice
nehnuteľností s pani Csütörtökiovou, a táto mala podľa ich vyjadrenia previesť svoj vlastnícky podiel
na inú osobu ako na žalovaného, čím teda žalovaný nikdy nemal byť vlastníkom celej nehnuteľnosti.

Poukázal na vyjadrenie pani Csütörtökiovej z trestného konania, kde uviedla, že vyplatenie kúpnej ceny
malo byť urovnanie vzájomných vzťahov medzi žalobcami a ňou, pričom však tento vzťah je vzťah, ktorý
sa nemôže vzťahovať na kúpnu zmluvu. Uviedol ďalej, že pri podpise zmluvy o budúcej zmluve bola
odovzdaná časť kúpnej ceny 6638 €, následne mala byť uhradená suma 33 257,50 € pri podpise kúpnejzmluvy a cestou exekúcie bola vymožená suma 69 210 €, čím podľa žalovaného dlh žalobcov môže byť
najviac vo výške 36 947,75 €. Žiadal o výsluch svedka Mgr. Červenáka, ktorý podľa jeho vyjadrení by
vniesol viac jasností do toho, ako bola hradená kúpna cena a realizovaný celý podpis kúpnej zmluvy

a tiež pani Csütörtökiovej.
Žalobcovia sa vyjadrili tak, že časť kúpnej ceny 33 257,50 € nebola nikdy vyplatená a suma vymožená
v exekúcii t.j. 69 210 € predstavovala sumu na základe dohody o znížení kúpnej ceny z 8 800 000 Sk
na 8 000 000 Sk. Ďalej namietli vypočutie svedka Mgr. Červenáka a to z dôvodu, že ak bol poverený
žalovaným, tak je to ako by sa mal vypočuť sám žalovaný. Ďalej dodali, že suma 183 000 € doposiaľ

zaplatená nebola, a táto mala byť zaplatená na ich účet a to so súhlasom pani Csütörtökiovej.

10. Podľa § 588 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej OZ) z kúpnej zmluvy vznikne
predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy
prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu

Podľa § 591 prvá veta OZ ak nie je dohodnuté inak ani ak to nie je obvyklé, sú účastníci povinní plniť
bez zbytočného odkladu

Podľa § 513 OZ ak je dlžník zaviazaný na rovnaké plnenie niekoľkým veriteľom, ktorí sú podľa zákona,
podľa rozhodnutia súdu alebo podľa zmluvy voči nemu oprávnení spoločne a nerozdielne, môže

ktokoľvek z veriteľov žiadať celé plnenie a dlžník je povinný splniť v celom rozsahu tomu, kto o plnenie
požiada prvý.

Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v
dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o

deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

11. V danom prípade súd vzťah žalobcov a žalovaného hodnotil ako vzťah vychádzajúci z kúpnej
zmluvy, pričom v konaní si žalobcovia nárokovali zaplatenie kúpnej ceny. Súd mal preukázané, že
medzi žalobcami a žalovaným bola dňa 30.3.2009 uzatvorená kúpna zmluva, predmetom ktorej boli
nehnuteľnosti zapísané v katastrálnom území Komárno na LV č. 9885. Z výpovedí účastníkov bolo

preukázané, že uzavretiu kúpnej zmluvy predchádzalo uzavretie zmluvy o budúcej zmluve, pri podpise
ktorej žalobcovia dostali zaplatenú časť kúpnej ceny vo výške 6638 € a následne mala byť postupnými
splátkami splatená zvyšná kúpna cena a to tak, že prostredníctvom úveru malo byť zaplatené 183 000
€ a v hotovosti cena 102 467,50 €, ktorú časť kúpnej ceny, ako bolo dokázané výpoveďami účastníkov
vymáhajú a vymohli žalobcovia na základe notárskej zápisnice, pričom táto bola znížená na sumu 69

210 €.
12.Súdsaprimárnemuselzaoberaťplatnosťoukúpnejzmluvyresp.tým,čiodstúpenieodkúpnejzmluvy
urobené žalovaným bolo riadne. Súd má za to, že kúpna zmluva tak ako bola podpísaná je platná a
to z dôvodu, že obsahuje všetky podstatné náležitosti vyžadované zo zákona. Čo sa týka pôvodného
dojednania o neplatnosti zmluvy z dôvodu neposkytnutia úveru žalovanému spoločnosťou ČSOB, a.s.,

ktoré však bolo dodatkom modifikované, avšak i v prípade neúčinnosti tejto modifikácie, súd má zato,
že toto ustanovenie zmluvy nemožno na zmluvu aplikovať, nakoľko k nečerpaniu úveru prišlo z vôle a
vedomím zavinením žalovaného, keď čerpanie úveru ako sám uviedol odmietol. Čo sa týka odstúpenia
od zmluvy, tu je jednoznačne preukázané, že od zmluvy mohli v zmysle dodatku ku kúpnej zmluve
odstúpiť iba predávajúci, t.j. žalobcovia a títo tak neurobili, a teda odstúpenie zo strany žalovaného

platné nie je, nakoľko zákon pripúšťa odstúpenie od zmluvy iba tam, kde to pripúšťa zmluva resp.
priamo zákon, ktorá podmienka v danom prípade naplnená nebola. Zákon pri kúpnej zmluve pripúšťa
odstúpenie od zmluvy iba z dôvodu nároku vád predmetu kúpy, o ktorých vadách sa v danom prípade
nedá hovoriť, nakoľko žalovaný ako kupujúci bol riadne informovaný o vadách, teda ťarchách, ktoré na
predmetných nehnuteľnostiach spočívali, a vzhľadom k tomu, že žalovaný sa po podpise zmluvy stal

riadnym vlastníkom nehnuteľností v pomere 1/1, je súd názoru, že v čase prepisu vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam nemohli na nich spočívať ťarchy, nakoľko by vtedajšia správa katastra nevykonala
zápis do listu vlastníctva, čím tvrdenie žalovaného o dôvode na odstúpenie od zmluvy súd považuje
za účelové.13. Ďalej sa súd musel vysporiadať s otázkou aktívnej legitimácie žalobcov, pri ktorej je súd toho názoru,
že aktívna legitimácia žalobcov je daná a to na domáhanie sa zaplatenia celej sumy, nakoľko sa jedná

o spoločný záväzok v zmysle § 513 OZ, keďže dlžník svoj dlh zo zmluvy mohol plniť komukoľvek
z predávajúcich ako svojich veriteľov, a teda sa jedná o spoločný dlh voči predávajúcim, a plnením
ktorémukoľvek z nich sa stáva plnenie uspokojené. K uvedenému tvrdeniu súd uvádza, že občiansky
zákonník zavádza aktívnu solidaritu v 4 prípadoch, z ktorých jeden je i podielové spoluvlastníctvo (139
ods. 1 OZ) (pozri Števček, Dulak, Bajánková, Fečík, Sedlačko, Tomašovič a kol.: Občiansky zákonník II,

C.H. Beck 2015, s.1777). Je teda nepochybné, že žalobcovia ako podielový spoluvlastníci predmetných
nehnuteľností sa mohli domáhať ako solidárni veritelia zaplatenia celej istiny a nie iba časti tejto sumy.

14. Ohľadne výšky istiny súd uvádza, že priznal výšku 183 000 €, pričom mal preukázané, že táto suma
je správna. Súd sa pri výpočte spravoval nasledovným. Kúpna cena za nehnuteľnosti bola stranami
zmluvy dohodnutá na 8 000 000 Sk (265 551,30 €), pričom táto suma vyplýva z originálu kúpnej

zmluvy, ktorá bola predložená na pojednávaní dňa 9.10.2014 (čl 192 spisu) a ktorá obsahuje čestné
prehlásenie podpísané žalovaným, z ktorého vyplýva, že kúpna cena bola dohodnutá takto. Z tejto
sumy, ako bolo jasne povedané, tak žalobcami ako i žalovaným, žalobcovia prebrali sumu 2krát 6 638 €
(teda 2krát po 200 000 SK). A následne vymohli sumu 69 210 € prostredníctvom exekútora, čo potvrdili
nielen žalobcovia ale i žalovaný. Teda žalobcovia získali z kúpnej ceny doposiaľ sumu 82 486 € (súčet

69210+6638+6638). Zvyšok kúpnej ceny, ktorá nebola zaplatená predstavuje sumu 183 065,30 €, teda
na túto sumu by mali žalobcovia nárok (suma predstavuje rozdiel 265 551,30-82 486). Teda ak sa
žalobcovia domáhajú zaplatenia sumy 183 000 €, je táto ich požiadavka legitímna. Súd k náhrade sumy
zaviazal žalovaného, a to z dôvodu, že uzavrel kúpnu zmluvu, na základe ktorej bolo na neho prevedené
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré vlastnícke právo bolo Správou katastra Komárno riadne

zavkladované a žalovaný sa stal vlastníkom predávaných nehnuteľností v pomere 1/1, čím povinnosť
predávajúcich z kúpnej zmluvy bola splnená. Uvedenej povinnosti predávajúcich previesť vlastnícke
právo zodpovedá povinnosť žalovaného ako kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu, ktorá povinnosť nebola
doposiaľ v celej miere splnená. Kúpna cena, ako výsledok dohody strán kúpnej zmluvy, je konsenzom
prejavu ich vôle dohodnúť sa na odpredaji predmetu kúpy, pričom je povinnosť v kúpnej zmluve ju uviesť.

V danom prípade kúpna cena bola dohodnutá na 8 000 000 SK. Ako bolo dokázané, či už priamo na
pojednávaní alebo z písomných vyjadrení strán sporu bola zaplatená iba časť tejto ceny a to tak, ako je
popísané vyššie. Teda pre nesplnenie povinnosti kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu v dohodnutej výške
a vzhľadom k stále platnému základnému pravidlu civilného práva „pacta sunt servanda“, súd zaviazal
žalovaného ako kupujúceho z kúpnej zmluvy, ktorý si svoje povinnosti zo zmluvy nesplnil, k zaplateniu

zvyšku kúpnej ceny, teda k zaplateniu sumy 183 000 €. Súd iba poznamenáva, že na tomto názore
nezmení nič ani tá skutočnosť, že kúpna cena nehnuteľností by bola dojednaná na sumu 8 800 000 SK,
nakoľko v tom prípade by mal žalovaný povinnosť zaplatiť vyššiu časť kúpnej ceny.

15. O nároku na úrok z omeškania rozhodol súd tak, že nárok priznal počnúc od 7.4.2009 vo výške 3%

ročne. K výške uvádza súd, že táto sa rovná dvojnásobku diskontnej sadzby ECB, ktorá bola platná
v čase omeškania dlžníka, pričom dvojnásobok diskontnej sadby vychádza zo žaloby a požiadavky
žalobcov a je v súlade s nariadením vlády 87/1995 Z.z. O dobe od ktorej začínajú úroky z omeškania
plynúť, teda i plynutie samotného omeškania dlžníka súd konštatuje, že splatnosť dlhu bola ustálená
na deň 6.4.2009 a omeškanie nastalo nasledovný deň, teda 7.4.2009. K splatnosti kúpnej ceny súd

poukazuje na ustanovenie § 591 OZ, teda určenie okamihu povinnosti plniť. Ak nie je určené v zmluve
inak platí, že plnenie musí nastať bez zbytočného odkladu. Súd má za to, že takto stanovené plnenie
môže byť dané na deň zápisu vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, teda na deň
6.4.2009, nakoľko týmto dňom sa stal kupujúci (žalovaný) vlastníkom nehnuteľností a na druhej strane
mal týmto okamihom plniť svoju povinnosť zo zmluvy, teda zaplatiť kúpnu cenu. Ak ju týmto dňom

nesplnil, tak tým sa dňom 7.4.2009 dostal do omeškania. Z toho dôvodu súd žalobu v časti o priznanie
úroku z omeškania počnúc dňom 30.3.2009 zamietol.

16. O vzájomnom návrhu žalovaného, ktorý urobil podaním doručeným súdu dňa 24.4.2012 a ktorým
požadoval, aby súd uložil žalobcom povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 53 966,03 € s 9% ročným

úrokom z omeškania od 23.4.2012 do zaplatenia súd rozhodol tak, že tento vzájomný návrh zamietol a to
z dôvodu, že v celom rozsahu vyhovel žalobe žalobcov, a teda nevzhliadol dôvod pre ktorý by žalobcom
mal uložiť povinnosť zaplatiť túto sumu. Žalobca žiadnym spôsobom v konaní nepreukázal, že by mu z
konania žalobcov vznikla taká škoda, ktorej zaplatenia sa domáhal, resp. ako sa v konaní preukázalo,žalovaný predmetné nehnuteľnosti ďalej predal, a teda tvrdenie, že nemohol s nehnuteľnosťami ďalej
nakladať a prípadne ich aj scudziť, a teda tým mu vznikla škoda v konaní žiadnym spôsobom neobstojí.

17. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa §262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej i CSP) k § 255 ods. 1 CSP a to tak, že žalobcom v prvom a druhom rade priznal
náhradu trov konania v celom rozsahu, keďže títo mali v konaní plný úspech, keďže súd im priznal celú
istinu tak, ako sa jej zaplatenia domáhali a na druhej strane zamietol vzájomný návrh žalovaného.

18. Žalovaným navrhnutý dôkaz o výsluch Mgr. Červenáka a pani Csütörtökiovej súd nevykonal z
dôvodu,ženevzhliadoldôvodprevykonanietýchtodôkazov.PaniCsütörtökiovúnepovažujezapotrebné
vypočuť z dôvodu, že sa jedná o spoločný dlh žalovaného ako kupujúceho voči všetkým predávajúcim,
a teda vzťah pani Csütörtökiovej s pánom Nagyom a s pani Nagyovou nie je pre konanie potrebné
zisťovať a riešiť, keďže by nič vyjadrenie o ich vzťahoch nezmenilo na tom, že si môžu žalobcovia ako
podielový spoluvlastníci vymáhať celý dlh. Výsluch Mgr. Červenáka, ktorý mal, ako to vyplýva z kúpnej

zmluvy, z článku 10, zastupovať žalovaného iba v katastrálnom konaní, súd nevykonal z dôvodu, že
by sa nevedel vyjadriť k tvorbe kúpnej ceny ani ďalším okolnostiam potrebným pre konanie, nakoľko
katastrálne konanie nastupuje až po podpise zmluvy, teda v čase po dojednaní kúpnej ceny, ktorej
zaplatenie je predmet sporu.

19. Záverom súd iba poznamenáva že v zmysle § 232 ods. 3 CSP je lehota na plnenie stanovená priamo
zákonom na tri dni, a preto nemusí byť uvedená priamo vo výroku rozsudku. Vo výroku rozsudku by bolo
nutné uviesť iba lehotu, ktorá je dlhšia ako tri dni. V prípade ak vo výroku rozsudku lehota na plnenie
ustanovená nie je, má sa za to, že žalovaný je povinný plniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Nitre.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.