Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 25, 2020

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 15T/69/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3519010339
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Odnoga

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2020:3519010339.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudcom Mgr. Jánom Odnogom, v trestnej veci

obžalovaných: 1/ U. U., A.. XX.X.XXXX Q. P., 2/ D. O.Y., A.. XX.X.XXXX Q. S., stíhaných pre
prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona v znení účinnom do 31.7.2019
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 25.2.2020 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní: 1) U. U., A.. XX.XX.XXXX Q. P., trvalé bydlisko W. F. W., T.. U. XXX/XX, na slobode,

2) D. O., A.. XX.XX.XXXX Q. S., trvalé bydlisko A. P. A. Q., S. J. XXXX/XX, na slobode,

s ú v i n n í, ž e

obaja obžalovaní v presne nezistenom čase v nočných hodinách presne nezisteného dňa mesiaca apríl
2019, najneskôr dňa 16.04.2019, po predchádzajúcej vzájomnej dohode, v Brezovej pod Bradlom vnikli
na pozemok parcely registra „E" s parcelným číslom XXXX tak, že s použitím kombinovaných klieští
prestrihli asi 150 cm Vysoké drôtené oplotenie záhrady, následne cez prestrihnuté oplotenie spoločne

vošlinapredmetnýpozemokakliešťamiprestrihlivisiacizámok,ktorýmbolauzamknutáplechováchatka
slúžiaca na úschovu pracovného náradia, pričom z predmetnej chatky odcudzili motorovú pílu značky
Kraft KW 5200 oranžovo-bielej farby v hodnote 50 Eur, motorovú pílu značky Poulan 2800 čierno-zelenej
farby v hodnote 50 Eur, elektrický hoblík značky Parkside PEH30 C3 zelenej farby v hodnote 30 Eur,
3 hliníkové disky na osobné motorové vozidlo značky Škoda Octavia s rozmerom R 15 s nasadenými
zimnými pneumatikami značky Matador 195/65 R15 v hodnote 90 Eur a 1 samostatný hliníkový disk na
osobné motorové vozidlo značky Škoda Octavia v hodnote 20 Eur a s uvedenými vecami odišli, čím
poškodeným Ľ. C. a Y. C. spôsobili škodu v celkovej výške 240 Eur,

t e d a

spoločným konaním si prisvojili cudziu vec tým, že sa jej zmocnili a čin spáchali vlámaním,

č í m s p á c h a l i

prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného
zákona v znení účinnom do 31.7.2019.

Z a t o s a o d s u d z u j ú :Obžalovaný U. U.

Podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona, s prihliadnutím na § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona, § 36 písm.

l), n) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému určuje skúšobná doba v trvaní 24 (dvadsaťštyri)
mesiacov.

Obžalovaný D. O.

Podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona, s prihliadnutím na § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona, § 36 písm.

l), n), § 37 písm. m) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a), ods. 5 Trestného zákona per analogiam obžalovaného pre výkon trestu
odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodený Ľ. C., A.. X.XX.XXXX Y. F. Y. C., A.. XX.X.XXXX,
obaja trvale bytom M. H. XXX/XX, W. F. W. odkazujú s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom podal dňa 3.9.2019 na tunajšom súde
obžalobu sp. zn. Pv 353/19/3304-7 zo dňa 2.9.2019 na obžalovaných U. U., A.. XX.X.XXXX Q. P., D.

O., A.. XX.X.XXXX Q. S., stíhaných pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona v
znení účinnom do 31.7.2019 spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť
na skutkovom základe ako je uvedené vo výroku o vine tohto rozsudku.

Súd vo veci vydal dňa 11.9.2019 trestný rozkaz, proti ktorému podal prokurátor ako aj obžalovaný O.

odpor. Z toho dôvodu súd nariadil termín hlavného pojednávania.

Obidvaja obžalovaní na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.2.2020 na Okresnom súde Nové Mesto
nad Váhom po poučení o možnosti urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1, ods. 4 a o následkoch v rozsahu
ods. 5 až 8 Trestného poriadku vyhlásili podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, že sú vinní zo

spáchania skutkov uvedených v obžalobe. Následne preto súd postupoval podľa § 257 ods. 5 Tr. por. a
obžalovaným kládol otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por., na ktoré obžalovaní
odpovedali :
c) či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,
odpoveď všetkých obžalovaných : áno

d) či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť
na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,
odpoveď všetkých obžalovaných : áno
f) či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu
odpoveď všetkých obžalovaných : áno

g)čiboloboznámenýstrestnýmisadzbami,ktorézákonustanovujezatrestnéčinyjemukladenézavinu,
odpoveď všetkých obžalovaných : áno
h) či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako trestný čin,
odpoveď všetkých obžalovaných: áno.

Nakoľko obžalovaní odpovedali na všetky uvedené otázky slovom „áno“ a súd nemal pochybnosti o
pravdivosti ich priznania viny, po zistení stanoviska prokurátora vyhlásenie obžalovaných o vine podľa
§ 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal a zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol, že
dokazovanie v rozsahu priznanej viny nevykoná a vykoná iba dokazovanie súvisiace s výrokom o treste
a náhrade škody. Na základe uvedeného, súd potom obžalovaných uznal za vinných prečin krádeže

podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona v znení účinnom do 31.7.2019 spolupáchateľstvom podľa§ 20 Trestného zákona, pretože obžalovaní svojím konaním naplnili všetky znaky skutkovej podstaty
uvedeného prečinu.

Z toho dôvodu súd na hlavnom pojednávaní dňa 25.2.2020 vykonal dokazovanie iba oboznámením
listinných dôkazov v súlade s ustanovením § 269 Trestného poriadku a to tak ako je uvedené v zápisnici
z hlavného pojednávania a vyhlásil rozsudok.

Z odpisu z registra trestov na obžalovaného U. vyplýva, že bol tri krát v minulosti odsúdený za spáchanie

trestného činu, pričom sa na neho hľadí ako na netrestaného.

Z odpisu z registra trestov na obžalovaného O.Y. vyplýva, že bol doposiaľ 5 krát odsúdený za spáchanie
trestného činu a jeden krát má podmienečne zastavené trestné stíhanie. V prípade troch odsúdený sa
na neho hľadí ako na netrestaného, nezahladené má dve odsúdenia a to pre majetkovú trestnú činnosť
§ 219 Trestného zákona (Neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku, elektronických

peňazí alebo inej platobnej karty) a to trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp.
zn. 2T/21/2015 zo dňa 18.2.2015, kde mu bol uložený trest povinnej práce 150 hodín, ktorý nevykonal a
bol mu nariadený náhradný trest odňatia slobody 66 dní v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia. Prepustený bol 19.11.2017. Ďalej bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Nové
Mesto nad Váhom sp. zn. 1T/149/2016 zo dňa 21.11.2016, právoplatným dňa 31.3.2017 na 28 mesiacov

trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom a skúšobnou dobou 30 mesiacov do 1.10.2019.
Uvedené odsúdenie vyplýva aj z oboznámeného trestného rozkazu, ktorý je súčasťou spisu. Celkovo
bol obžalovaný odsúdený za trestný čin 4 krát za majetkovú trestnú činnosť a raz pre držanie drog v
množstve pre vlastnú potrebu.

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaný U. spáchal 6 priestupkov a
obžalovaný O. 2 priestupky, jeden dopravný v roku 2015 a druhý dňa 13.12.2019 proti majetku, keď sa
dopustil krádeže alkoholu v hodnote 157,84 €.

Z lustrácie v sociálnej poisťovni vyplýva, že obžalovaný U. je v súčasnosti zamestnaný v spoločnosti Eco

Bags, s.r.o., obžalovaný O. nie je zamestnaný, naposledy bol zamestnaný v novembri 2017 v ÚVTOS,
na slobode pracoval naposledy v spoločnosti LUTO Automotive s.r.o. 1 deň. Od roku 2014 mal viacero
iba veľmi krátkych pracovných pomerov v rôznych spoločnostiach s väčšími pracovnými prestávkami.

Z oboznámených zápisníc o vydaní veci OO PZ Brezová pod Bradlom zo dňa 5.6.2019 vyplýva, že

obžalovaní vydali dobrovoľne odcudzené veci, ktoré sú uvedené v skutkovej vete obžaloby.
Z potvrdenia zo dňa 21.6.2019 vyplýva, že odcudzené veci boli vrátené poškodenému Ľ. C..

Podľa § 278 ods. 2 Trestného poriadku súd ďalej pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti,
ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia,
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od
toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom

tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä

na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že sa páchateľ priznal k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa § 36 písm. n) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ napomáhal pri
objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.Podľa § 37 písm. m) Trestného zákona priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ bol už za trestný čin
odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 38 ods. 8 Trestného zákona zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej
sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na
zníženiealebozvýšenietrestnejsadzbyjerozdielmedzihornouadolnouhranicouzákonomustanovenej
trestnej sadzby. Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej
sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody

na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie.

Podľa § 48 ods. 2 Trestného zákona súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla
do ústavu na výkon trestu
a) s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu

nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin,
b) so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu
bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin; na predchádzajúce
odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený.
Podľa § 48 ods. 5 Trestného zákona pri zaradení páchateľa do ústavu na výkon trestu minimálneho,

stredného alebo maximálneho stupňa stráženia nie je súd viazaný ustanoveniami odsekov 2 a 3 ani
vtedy, ak schvaľuje dohodu o uznaní viny a prijatí trestu alebo zníži trest pod dolnú hranicu trestnej
sadzby podľa § 39 ods. 2 písm. b).

Podľa § 49 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného zákona súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia

slobody neprevyšujúceho dva roky, ak
a) vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom
žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a
nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

(2)Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z
výkonu trestu odňatia slobody.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody

určí súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po
dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Skúšobná doba neplynie počas výkonu nepodmienečného
trestu odňatia slobody a počas výkonu väzby.

V súvislosti s rozhodovaním o treste je vždy potrebné zohľadniť základné pravidlá pre ukladanie trestu

uvádzané v § 34 Trestného zákona. Toto ustanovenie v odseku 1 zakotvuje účel trestu, podľa ktorého
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od
páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Trest je pritom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho

funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom
trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok
individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom
spoločnosti - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné
pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).

Ochrana spoločnosti sa tak uskutočňuje dvoma základnými prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a
prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli
dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou.Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov

spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,
za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a
generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na

páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.
Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti (úmernosti) trestu, z
ktorej vyplýva, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného
určuje aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd
vytvárazveľkejčastiužnazákladehodnoteniapovahyazávažnostispáchanéhotrestnéhočinu(t.j.čiide
o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy

páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie
prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností
a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska
posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie
pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu

o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom
poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a
výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.
Pri ukladaní trestu pritom treba vždy vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a
to z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu.

V intenciách vyššie uvádzaných základných zásad pre ukladanie trestu súd pri prihliadnutí na spôsob
spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy uložil obžalovaným U. ako aj O. ako druh trestu trest odňatia
slobodyatovovýmere6mesiacovstým,žeobžalovanémuU.spodmienečnýmodkladomvýkonutrestu
a určením skúšobnej dva roky a obžalovanému O. nepodmienečný trest odňatia slobody so zaradením

do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Pri obligatórnom skúmaní pomeru a miery závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd
u obžalovaných zistil dve poľahčujúce okolnosti a to podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, že sa
obžalovaní priznali a svoj čin úprimne oľutovali a ďalej aj podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, že
napomáhali pri objasňovaní trestnej činnosti v konaní pred súdom príslušnému orgánu a to jednak

súdu, keďže obžalovaní svojimi vyhláseniami o vine na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1
písm. b) Trestného poriadku v podstate odbremenili súd od dokazovania ich viny, ktorou skutočnosťou
napomáhali súdu pri objasňovaní trestnej činnosti a prispeli k hospodárnosti konania, pričom priznávali
sa od začiatku prípravného konania a aj vrátili odcudzené veci. U obžalovaného U. nezistil súd žiadnu
priťažujúcu okolnosť, pretože predchádzajúce odsúdenia má zahladené, u obžalovaného O. súd zistil

jednu poľahčujúcu okolnosť a to podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, že už bol za trestný čin
odsúdený. Súd bol toho názoru, že na predchádzajúce nezahladené (neosvedčené) odsúdenia je
potrebné prihliadať z dôvodu, že sa jednalo o druhovo rovnakú majetkovú trestnú činnosť.
Súd sa pri konečných úvahách o ukladaní trestu a jeho výmere riadil základnými zásadami pre ukladanie
trestu a prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce

okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, postoj k
spáchanej trestnej činnosti a dospel k záveru, že u všetkých obžalovaných je zákonným, primeraným ale
aj spravodlivým trestom trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby 6 mesiacov. S poukazom
na § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, obžalovanému U. súd výkon trestu podmienečne odložil a
určil skúšobnú dobu, pričom súd prihliadol k tomu, že sa na neho hľadí ako na netrestaného, je riadne

zamestnaný, vrátil odcudzené veci, priznal sa k spáchaniu trestného činu a tento oľutoval.
Pokiaľ ide o obžalovaného O., súd bol toho názoru, že nie sú splnené podmienky na podmienečný
odklad výkonu trestu, resp. zákon v jeho prípade aj vylučuje podmienečný odklad výkonu trestu odňatia
slobody. Stíhaného skutku sa totiž dopustil v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného odkladu
výkonu trestu v konaní 1T/149/2016, ktorá skúšobná doba plynula do 1.10.2019. Ustanovenie § 49 ods.

2 Trestného zákona výslovne vylučuje možnosť podmienečného odkladu výkonu trestu podľa § 49 ods.
1 písm. a) Trestného zákona, ak sa páchateľ dopustí spáchania úmyselného trestného činu v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia. Súd pritom zvažoval potenciálne aj ukladanie alternatívneho trestu,
vzhľadom na to, že sa jedná o prečin, dospel však k záveru, že jeho uloženie je buď nemožné vzhľadomnapotrebusplneniazákonnýchpodmienokpokiaľideopeňažnýtrest,keďžeobžalovanýdlhodobonikde
nepracuje, nemožno predpokladať, že by mal finančné prostriedky na jeho zaplatenie, tiež uloženie
povinnej práce nie je vhodné, nakoľko už v minulosti tento alternatívny trest sa minul účinku, kedy

obžalovaný trest povinnej práce nevykonal a bol mu nariadený výkon nepodmienečného trestu. Aj
napriek existencii skúmania možnosti ukladania týchto trestov súd však zastáva názor, že vzhľadom
na osobu obžalovaného, jeho viaceré odsúdenia za majetkovú trestnú činnosť v minulosti ako aj to, že
nepracuje a dokonca aj toto posledné stíhanie sa minulo u neho účinku polepšenia, keďže sa v decembri
2019 opätovne dopustil protiprávneho konania majetkového charakteru, krádeže alkoholu v obchode

v hodnote 157 €. Na základe uvedených skutočností je u neho podľa názoru súdu plne odôvodnené
uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody. Pri konečnej úvahe o výške trestu odňatia slobody
vo výmere 6 mesiacov súd prihliadol aj na priznanie sa k tejto trestnej činnosti, dobrovoľné vydanie
odcudzených vecí ako aj k tomu, že vo veci sp. zn. 1T/149/2016 prichádza do úvahy premena trestu
vo výmere 28 mesiacov.
Podľa § 48 ods. 1 písm. a), ods. 5 Trestného zákona per analogiam súd obžalovaného zaradil na

výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia ako by tomu bolo pri dohode
o vine a treste (ktoré ustanovenie možno použiť obdobne ako pri ukladaní trestu pod dolnú hranicu pri
vyhlásení viny na hlavnom pojednávaní). Súd si je vedomý, že v zásade prichádzalo do úvahy zaradenie
obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona do ústavu na výkon so stredným stupňom
stráženia, pretože v posledných 10-tich rokoch bol vo výkone trestu, ktorý mu bol uložený za úmyselný

trestný čin, avšak súd zvážil nasledovné skutočnosti, ktoré podľa názoru súdu sú významné a svedčia
v prospech dostatočnej nápravy obžalovaného aj v ústave s minimálnym stupňom stráženia. V prvom
rade je to dĺžka doposiaľ jediného vykonávaného trestu odňatia slobody a to iba 66 dní a tiež dĺžka
trestu, výkon ktorého je u obžalovaného vysoko pravdepodobný (6mesiacov + premena 28 mesiacov).
Tiež súd v rámci rozhodovania týmto zaradením obžalovanému zohľadnil jeho postoj k trestnej činnosti,

priznanie, oľutovanie, dobrovoľné vrátenie vecí a urobenie vyhlásenia o vine tak ako by to mohol urobiť
aj prokurátor pri dohode o vine a treste, kedy by nebol viazaný (rovnako ako súd) ustanoveniami § 48
ods. 2, 3 Trestného zákona.
Takto uložené tresty podľa názoru súdu napĺňajú účel trestu, plnia funkciu ochrany spoločnosti a plnia
funkciu tak individuálnej ako aj generálnej prevencie.

Pokiaľ ide o uplatnený nárok na náhradu škody, hoci poškodení si náhradu škody uplatnili (za ich
spoločné veci uvedené v skutkovej vete výroku rozsudku) prostredníctvom Ľ. C., bolo preukázané,
že veci boli vrátené, pričom už následne neprebehol ich výsluch, v ktorom by sa ku škode opätovne
vyjadrovali, čím ostal do súdneho konania ich nárok uplatnený, z toho dôvodu ich súd podľa § 288 ods.
1 Trestného poriadku odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Pokiaľ ide o drobnú škodu

na zámku, nie je vôbec zrejmé, či škoda bola uplatnená, keďže poškodený uviedol k nemu, že tento nie
je drahý pričom táto škoda na zámku nebola ani súčasťou skutkovej vety podanej obžaloby, preto o nej
nebolo možné rozhodovať a preto súd o škode rozhodol ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom

Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží
tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech
obžalovaného.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní
obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.

Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca

obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Akje obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný
zástupca alebo jeho obhajca.

Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka
mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli.

Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o

náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže
podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.