Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Eva Rešatková

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Tos/12/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8322010256
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8322010256.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Monoka a JUDr. Moniky Halkociovej na neverejnom zasadnutí konanom dňa 29.06.2022 v
Prešove takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku na podklade sťažnosti okresného prokurátora z r u š u j e
uznesenie Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T/40/2022 zo dňa 01.06.2022.

Podľa § 79 ods. 3 Tr. poriadku z a m i e t a žiadosť obžalovaného W. R., nar. XX.XX.XXXX v H., O.
republika, t. č. v ÚVV a ÚVTOS Košice, o prepustenie z väzby na slobodu.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Humenné uznesením sp. zn. 1T/40/2022 z 01.06.2022 podľa § 79 ods. 1 Tr. poriadku
prepustil obžalovaného W. R. z väzby na slobodu s odôvodnením, že rozsudkom vyhláseným na

hlavnom pojednávaní, ktoré bezprostredne predchádzalo výsluchu o väzbe, bol obžalovaný K. R.
odsúdený na trest odňatia slobody, ktorého výkon súd podmienečne odložil.

Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť prokurátor ihneď po jeho vyhlásení. V dodatočne predložených
dôvodoch sťažnosti, ktoré sú súčasťou dôvodov odvolania podaného v neprospech obžalovaného tak
proti výroku o vine ako aj proti výroku o treste, vyslovil, že s ohľadom na charakter danej trestnej

činnosti a osobu obvineného obava z možného pokračovania trestnej činnosti a možného vyhýbania
sa trestnému stíhaniu nepominula a dôvody útekovej a preventívnej väzby ako také i naďalej trvajú.
Preto navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a v prípade, že odvolací súd nerozhodne v merite veci v
zmysle návrhu prokurátora, rozhodnúť, že väzba i naďalej trvá. V tejto súvislosti odvolací súd len dopĺňa,
že prokurátor ako odvolateľ proti rozsudku navrhol ho zrušiť, uznať obžalovaného vinným zo zločinu
prevádzačstva podľa § 355 ods. 1, 3 písm. d) Tr. zákona a uložiť mu trest odňatia slobody vo výmere 7

rokov so zaradením pre jeho výkon do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Na podklade takto riadne a včas podanej sťažnosti prokurátorom ako osobou na to oprávnenou
krajský súd v zmysle § 192 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia,
proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého
uznesenia, a zistil, že sťažnosť je dôvodná.

Obžalovaný W. R. vykonáva väzbu na základe uznesenia Okresného súdu Humenné sp. zn.
17Tp/63/2021 z 27.11.2021 z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm. a), c) Tr. poriadku, lehota ktorej
začala plynúť dňa 24.11.2021 o 13,30 hod..

Trestné stíhanie sa proti menovanému vedie pre zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 1, 3 písm. d) Tr.

zákona, za ktorý je možné uložiť trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov až 10 rokov.Konajúci súd vyhlásil rozsudok vo veci samej dňa 01.06.2022, ktorým obžalovaného K. R. uznal vinným
z prečinu prevádzačstva podľa § 355 ods. 1 Tr. zákona a uložil mu trest odňatia slobody, výkon ktorého
mu podmienečne odložil popri treste prepadnutia veci a vyhostenia.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor v neprospech obžalovaného, keďže sa ním domáha
zrušenia rozsudku vo výroku o vine a treste a navrhuje uznať vinu podľa obžaloby, teda prísnejšie podľa
§ 355 ods. 1, 3 písm. d) Tr. zákona a uložiť obžalovanému trest na dolnej hranici zákonnej sadzby t.
j. vo výmere 7 rokov.

Sťažnostný súd prieskumom napadnutého uznesenia nezistil podstatné chyby konania, keďže
obžalovanému po podaní žiadosti o prepustenie z väzby v záverečnej reči bolo umožnené sa k nej
vyjadriť a predložiť argumenty na jeho prepustenie z väzby, pričom súčasne súdu uviedol adresu, na
ktorej by sa zdržiaval a kde by preberal súdne zásielky.

Postup ustanovený procesným predpisom v § 72 ods. 2 Tr. poriadku tak bol dodržaný.

Následne sťažnostný súd preskúmal i vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, ktoré je zdôvodnené
iba uložením trestu obžalovanému, ktorý nie je spojený s obmedzením osobnej slobody.

Sťažnostný súd napriek procesnej situácii s vyhlásením rozsudku konštatuje, že naďalej sa vedie
trestné stíhanie pre zločin, za ktorý je možné uložiť trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, pretože
prokurátor podal odvolanie v neprospech obžalovaného. Okrem toho konajúci súd uložil obžalovanému
trest vyhostenia, v rámci zabezpečenia výkonu ktorého môže súd vziať odsúdeného do väzby podľa §
441 ods. 3 Tr. poriadku z dôvodu obavy, že odsúdený sa bude skrývať alebo inak mariť výkon trestu

vyhostenia.

So zreteľom na uvedené preto sťažnostný súd bol povinný preskúmať materiálne podmienky väzby a
možnosti jej nahradenia zákonnými opatreniami, pričom so zreteľom na uznanie viny možno v tomto
štádiu konania usudzovať na vysokú mieru pravdepodobnosti, že skutok, ktorý sa kladie obžalovanému

za vinu, sa stal, tento vykazuje znaky trestného činu a mal ho spáchať obžalovaný. Sporným sa javí
predovšetkým právna kvalifikácia, ktorú namietal v odvolaní prokurátor. V súvislosti s opodstatnenosťou
trestného stíhania sťažnostný súd dáva do pozornosti výpovede svedkov menom H. A. Er, A. H. a E.
Q., ktorí potvrdzovali prevoz po príchode do EÚ, pričom svedok H. A. Er mal vo svojom mobile dáta,
ktoré ho spájali s obžalovaným (dve totožné mobilné čísla, či fotografia auta, ktoré mal obžalovaný k

dispozícii). Dôvodnosť trestného stíhania je tak daná.

Následne preskúmaval sťažnostný súd dôvody, pre ktoré bol obžalovaný vzatý do väzby.

Je faktom, že obžalovaný sa zdržiava v členskom štáte EÚ, avšak má záväzky aj v Turecku, ktorá krajina

nie je členským štátom EÚ a ktorej je štátnym občanom. Vzhľadom na rodinné väzby, ktoré obžalovaný
mávčlenskomštáteEÚaleajvštátemimoEÚ,naďalejhrozíreálnaobava,žeobžalovanýpoprepustení
z väzby by mohol opustiť svoje terajšie bydlisko v Nemecku, keďže hrozba relatívne vysokého trestu
(najmenej 7 rokov) z dôvodu podania odvolania v neprospech obžalovaného nepominula, čo zodpovedá
útekovému dôvodu väzby uvedenému v § 71 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku.

Ani preventívny dôvod väzby nie je zoslabený v takom rozsahu, aby tento úplne zanikol. Je evidentné,
že táto trestná činnosť bola organizačne zabezpečovaná z Nemecka, čomu nasvedčuje nielen výpoveď
obžalovaného, ak mal previezť brata kamaráta z Nemecka, ale aj telefonicky kontakt osvedčujúci
pobyt účastníka tejto stanice v Nemecku, keďže predvoľba telefónneho čísla sa viaže na Nemecko.

So zreteľom na charakter trestnej činnosti a jej povahu možno viesť úvahu o tom, že obžalovaný bol
prenajatý na túto nelegálnu činnosť a teda, keďže ide spravidla o platenú aktivitu a obžalovaný ako sa
vyjadril má iba sociálne dávky, možno s vysokou pravdepodobnosťou predpokladať, že si finančný zdroj
príjmu zabezpečuje práve týmto spôsobom. Je ťažko uveriteľné, aby obžalovaný cestoval z Nemecka
do Sniny navštíviť ženu, s ktorou sa zoznámil prostredníctvom sociálnej siete, pričom ako sa vyjadril

sám pri svojom výsluchu dňa 27.11.2021, v Turecku má manželku s trojročným dieťaťom a v Nemecku
má ďalšie tri dospelé deti.Keďže dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a), c) Tr. poriadku naďalej pretrvávajú, pritom útekový
dôvod väzby sa posilnil uložením trestu vyhostenia, sťažnostný súd posudzoval, či v tomto záverečnom
štádiu trestného stíhania nie je možné nahradiť väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Obžalovaný sa pri rozhodovaní o väzbe vyjadril, že v prípade jeho prepustenia z väzby bude rešpektovať
všetky predvolania a dostaví sa na procesné úkony. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný nemá pobyt
na území Slovenskej republiky, jeho pobyt je ním uvádzaný na dvoch adresách v Nemecku, okrem
toho má možnosti ako štátny občan Turecka žiť aj v domovskej krajine, sťažnostný súd uvádza, že
prostriedkydohľaduniesúspôsobilézabezpečiťobžalovanéhovkonanípredsúdomapretotentoinštitút

nahradenia väzby nepovažuje za dostatočný.

To boli stručné dôvody, pre ktoré sťažnostný súd vyhovel sťažnosti prokurátora, na podklade práve
ním podanej sťažnosti zrušil napadnuté uznesenie a postupom podľa § 79 ods. 3 Tr. poriadku zamietol
žiadosť obžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu.

Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.