Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 14, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10To/7/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121011690
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Monok
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8121011690.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr.
Evy Rešatkovej a JUDr. Petra Tobiaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 15.06.2022, v trestnej
veci proti obžalovanému J. P. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T/84/2021 zo dňa 23.12.2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného J. P..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný J. P. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa §
157 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

- dňa 06.06.2020 v čase približne o 18:12 hod. v meste Prešov, na štvorramennej križovatke účelových
komunikácií, označených ako vedľajšie cesty, s cestou I. triedy (1/20) - ul. Prešovská, označenej ako

hlavná cesta, viedol motorové vozidlo zn. Škoda Superb, ev. č. X. XXX R.., po vedľajšej ceste v smere
od nákupného centra ZOC KORAL k nákupnému centru ZOC MAX, pričom počas jazdy cez hlavnú
cestu, ktorú v mieste križovatky tvorí celkom 8 jazdných pruhov, neposlúchol pokyn vyplývajúci zo zvislej
dopravnej značky „P 1 - Daj prednosť v jazde!“ a počas jazdy rovno cez križovatku vošiel do pravého
jazdného pruhu hlavnej cesty určeného pre smer jazdy Prešov - Ľubotice, po ktorej tým smerom jazdil
motocykel zn. Honda Hornet, ev. č. L. XXX H., ktorý v tom čase viedol L. K., a ktorému nedal prednosť

v jazde a došlo k ich vzájomnej zrážke, pričom po zrážke došlo k pádu motocyklistu na zem, následkom
čoho utrpel L. K. stredne ťažké zranenie, a to zlomeninu priečneho výbežku 7. krčného stavca vľavo,
zlomeninu 4. driekového stavca a pomliaždenie a prekrvácanie pravého semenníka, ktoré vznikli v
príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou s dobou liečenia od 3 do 4 mesiacov, čím obvinený
ako vodič porušil ustanovenie § 20 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a
doplnení niektorých zákonov.

Za to mu bol uložený podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona a § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona s poukazom na §
38 ods. 3, § 36 písm. l) Tr. zákona peňažný trest vo výmere 500,- eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený,
bol obžalovanému ustanovený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiacov.

Súčasne podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona mu bol uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá všetkých druhov po dobu 12 mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku boli poškodení P. Z. poisťovňa, a. s., U. poisťovňa a L. K. s nárokom
na náhradu škody odkázaní na civilný proces.Proti tomuto rozsudku, proti jeho výroku o treste, v zákonom stanovenej lehote podal obžalovaný
prostredníctvom svojho obhajcu odvolanie, ktoré následne aj bližšie písomne odôvodnil. V písomnom
odôvodnení namietal, že uložený trest, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, považuje za

neprimerane prísny. Doposiaľ nebol súdený za spáchanie akéhokoľvek trestného činu, o čom svedčí
odpis registra trestov, ktorý je bez záznamov. Vodičské oprávnenie má od roku 2008 a počas tejto
doby sa dopustil viacerých dopravných priestupkov, avšak tak, ako to konštatuje súd, len v jednom
prípade išlo o závažné porušenie. Od dopravnej nehody, ktorej bol účastníkom sa poučil a pri vedení
motorového vozidla dáva veľký pozor na to, aby sa nedopúšťal porušovania predpisov o cestnej

premávke. Podľa neho účelom trestu zákazu činností je predovšetkým zabrániť opakovaniu trestného
činu, a preto je jeho uloženie úplne odôvodnené vtedy, keď páchateľ vyvolá trestným činom v doprave
pochybnosť o svojej spoľahlivosti alebo spôsobilosti viesť motorové vozidlo. Za závažný prejav vodičskej
nedisciplinovanosti považuje najmä vedenie motorových vozidiel po požití alkoholu, pričom spoločenský
záujem na ochrane ohrozených hodnôt vyžaduje, aby sa trest zákazu činnosti pravidelne ukladal aj
vtedy, keď nevznikne škodlivý následok, t.j. v prípadoch trestného činu opilstva podľa § 201a Tr. zákona

alebo všeobecného ohrozenia podľa § 180 Tr. zákona (R 1/1966). Od uvedenej dopravnej nehody už
ubehlo viac ako 1 a pol roka (takmer 20 mesiacov). Je toho názoru, že počas tejto doby dostatočne
preukázal (činmi, nielen slovami), že sa z neho stal opatrnejší vodič, ktorý dodržiava pravidlá cestnej
premávky, keď počas tejto doby okrem jedného priestupku, ktorý nebol závažný, o čom svedčí spôsob
jeho riešenia napomenutím, sa nedopustil žiadnych priestupkov. Nemali by preto existovať pochybnosti

o jeho spoľahlivosti a spôsobilosti viesť motorové vozidlo. Vzhľadom na okolnosti prípadu je toho názoru,
že v jeho prípade nie je dôvod na uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Má zato, že
uloženie tohto trestu by bolo na mieste v prípade, ak by po dopravnej nehode bolo zistené, že viedol
motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, návykovej látky, prípadne bez vodičského oprávnenia a pod. To
však nie je jeho prípad. Vodičské oprávnenie a možnosť viesť motorové vozidlo je nevyhnutné pri výkone

jeho zamestnania. Pracuje ako projektový manager v spoločnosti T. L., s. r. o. a v rámci výkonu jeho
pracovnejčinnostisamusípresúvaťautomnarôznemiestavrámciceléhoSlovenskaačastoajokolitých
krajín. Ročne najazdí približne 80 000 až 100 000 km. V prípade uloženia trestu zákazu činnosti na
dobu 12 mesiacov reálne hrozí, že príde o zamestnanie a v tejto aktuálnej dobe skokového zvyšovania
cien potravín, energií a takmer všetkého, stratí pravidelný finančný príjem, čo ho bezpochyby dostane

do ťažkej životnej situácie. Tento predpoklad bol potvrdený na hlavnom pojednávaní dňa 23.12.2021
výsluchom svedka T. U., ktorý je zástupcom spoločnosti T. L., s.r.o., jeho zamestnávateľa, ktorý uviedol
„... v prípade, že by p. P. o vodičský preukaz prišiel, museli by sme pracovný pomer ukončiť, čo by sme
neboli radi, keďže sme s ním spokojní.“. V zmysle § 34 ods. 1 Tr. zákona účelom trestu je zabezpečiť
ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí

podmienkynajehovýchovuktomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradíodpáchaniatrestných
činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Je toho názoru, že jeho
účasť na dopravnej nehode, následné trestné stíhanie, samotné odsúdenie a spôsob vedenia života
po dopravnej nehode svedčia o tom, že účel trestu v časti zabezpečenia ochrany spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu bude zabránené v páchaní ďalšej trestnej činnosti, výchova páchateľa a vedenie

riadneho života, už bol dosiahnutý. Odradenie iných od páchania trestnej činnosti a morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou bude podľa jeho názoru dosiahnuté uložením primeraného peňažného trestu.
Prihodnoteníďalšíchokolnostíprípadupovažujezadôležitépoukázaťajnatúskutočnosť,žepoškodený
L. K., ako druhý účastník dopravnej nehody, v značnej miere prispel vlastným pričinením k vzniku
dopravnej nehody, keď na úseku s najvyššou povolenou rýchlosťou 50 km/h, sa na začiatku reakcie

pohybovalnamotocyklirýchlosťoucca68,3km/h,čovyplývazozáverovznaleckéhoposudkuč.25/2020
(viď. odpoveď na 3. otázku), ktorý vypracoval znalec N.. T. P.. Poškodený mohol zabrániť nehode, ak by
sa pohyboval rýchlosťou nižšou a to max. cca 57,12 km/h (viď. odpoveď na 4. otázku). Z vykonaného
znaleckého dokazovania vyplýva, že poškodený L. K. je spoluvinníkom dopravnej nehody, lebo taktiež
porušil pravidlá cestnej premávky tým, že prekročil najvyššiu povolenú rýchlosť v danom úseku o 18,3

km/h, čím sa pričinil k vzniku dopravnej nehody a teda aj k vzniku zranení, ktoré pri dopravnej nehode
utrpel. Súd pri ukladaní trestu na túto skutočnosť vôbec neprihliadal. Nepovažuje za spravodlivé, že
spoluvinník dopravnej nehody nebude nijako potrestaný ani morálne odsúdený, avšak jemu je uložený
trest, ktorý okrem finančnej ujmy (peňažný trest) spôsobí to, že príde o zamestnanie (trest zákazu
činnosti). Navrhol, aby odvolací súd po prejednaní odvolania zrušil výrok o treste z napadnutého

rozsudku a následne sám vo veci rozhodol, a to tak, že mu uloží peňažný trest na spodnej hranici trestnej
sadzby a neuloží mu trest zákazu činnosti. V prípade, že súd aj napriek uvedeným argumentom bude
mať za to, že trest zákazu činnosti je potrebné v jeho prípade uložiť, navrhol pri ukladaní trestu aplikovať
§ 39 ods. 1, ods. 3 písm. f) Tr. zákona a uložiť mu trest zákazu činnosti na dobu 6 mesiacov.Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia
§ 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods.

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo,pričomnachyby,ktoréneboliodvolanímvytýkanéprihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.

Po takomto prieskume odvolací súd zistil, že podané odvolanie nie je dôvodné.

V prvom rade je potrebné uviesť, že pred prvostupňovým súdom neboli vykonávané dôkazy súvisiace
s výrokom o vine obžalovaného, pretože tento na hlavnom pojednávaní konanom na okresnom súde
dňa 23.12.2021 po poučení urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku o tom, že je vinný
zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Po tom, čo obžalovaný aj kladne odpovedal na otázky

uvedené v ustanovení § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. poriadku, okresný súd podľa § 257 ods.
7, 8 Tr. poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného a vykonal len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a
o náhrade škody.

Pokiaľ ide o výrok o treste, v konaní pred súdom prvého stupňa boli dôkazy vykonané zákonným

spôsobom a to v rozsahu nevyhnutnom na spravodlivé rozhodnutie. Súd vykonané dôkazy vyhodnotil
spôsobom uvedeným v § 2 ods. 12 Tr. poriadku a takýmto postupom dospel k správnym záverom.
Zákonu zodpovedá aj odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom prvostupňový súd uviedol, ktoré
konkrétne dôkazy vo veci vykonal, ktoré skutočnosti z nich vyplývali a na základe ktorých konkrétnych
dôkazov dospel k svojim záverom. Podrobne a logicky tiež popísal akými úvahami sa spravoval pri

hodnotení vykonaných dôkazov. V tomto smere sú dôvody napadnutého rozsudku podrobné a vecne
správne, a preto na tieto krajský súd v podrobnostiach aj poukazuje.

Vychádzajúc z ust. § 34 ods. 1 Tr. zákona, účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k

tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 3, 4 veta prvá Tr. zákona trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený
čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd

prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Na uvedené kritériá ukladania trestov súd prvého stupňa prihliadal.

Pokiaľ ide o spôsob spáchania činu a jeho následok, vzhľadom na odvolacie námietky obžalovaného
týkajúce sa spoluzavinenia poškodeného L. K. odvolací súd zdôrazňuje, že ak dopravná nehoda spočíva
v strete dvoch vozidiel na križovatke hlavnej cesty s vedľajšou cestou, je za takýto stret zásadne
zodpovedný vodič, ktorý do križovatky vošiel z vedľajšej cesty, pretože jeho povinnosťou je dať prednosť
v jazde vozidlám prichádzajúcim po hlavnej ceste. Samotná okolnosť, že vodič, ktorý má prednosť v

jazde, ide rýchlosťou presahujúcou stanovený limit, nič nemení na povinnosti vodiča prichádzajúceho
z vedľajšej cesty dať prednosť v jazde vodičovi prichádzajúcemu po hlavnej ceste. Prednosť vodiča
idúceho po hlavnej ceste teda nezaniká len v dôsledku toho, že tento vodič ide nedovolenou rýchlosťou.
Príčinoustretujepotomskutočnosť,ževodičprichádzajúcizvedľajšejcestynedalprednosť.Prekročenie
dovolenej rýchlosti vodičom idúcim po hlavnej ceste môže mať iba obmedzený význam, a to v podstate

len z hľadiska miery následku vzniknutého zo stretu, za ktorý však primárne zodpovedá vodič vozidla
prichádzajúceho z vedľajšej cesty.

Uvedené zásady vyplývajú z toho, že ak sa porovnajú povinnosti oboch vodičov, je povinnosť dať
prednosť v jazde kvalitatívne vyšším stupňom povinnosti, než je povinnosť dodržať limit povolenej

rýchlosti. Porušenie povinnosti dať prednosť v jazde bez ďalšieho už samo osebe vedie k celkom
bezprostrednémuareálnemunebezpečenstvustretuvozidiel,pretožesavždytýkasituácie,vktorejideo
vzťah najmenej dvoch vozidiel s pretínajúcim sa smerom jazdy. Porušenie povinnosti dodržať stanovenýrýchlostný limit samo osebe nevedie k vzniku takéhoto nebezpečenstva a zakladá ho až v spojení s
ďalšími podmienkami a okolnosťami konkrétnej situácie v cestnej premávke.

Od uvedených zásad sa možno výnimočne odchýliť, pokiaľ to je odôvodnené jednak extrémnou mierou
porušenia povinností vodiča idúceho po hlavnej ceste dodržať stanovený rýchlostný limit a jednak
tým, že rýchlosť jazdy vodiča idúceho po hlavnej ceste fakticky znemožní vodičovi prichádzajúcemu z
vedľajšej cesty splnenie povinnosti dať prednosť. Ide o to, že len v dôsledku vysokej rýchlosti vozidla
idúceho po hlavnej ceste vodič vozidla prichádzajúceho z vedľajšej cesty aj pri snahe dať prednosť v

jazde objektívne nemôže bezpečne vykonať jazdný manéver spočívajúci v prejdení križovatky. Typickým
rysom takejto situácie je to, že vodič, ktorý je inak povinný dať prednosť v jazde, len v dôsledku vysokej
rýchlosti jazdy vozidla, ktorému má dať prednosť, uvidí toto vozidlo až v čase, keď už nie je reálne, aby
muprednosťskutočnedal.Nedanieprednostituvšaknesmiebyťdôsledkomtoho,ževodičprichádzajúci
z vedľajšej cesty opomenul nejakú významnú okolnosť, ktorú mohol bežne vnímať alebo ktorú mohol
ľahko predvídať.

V predmetnej veci však spoluvinu poškodeného na dopravnej nehode zo skutku ustáleného v
napadnutom rozsudku vo významnejšej miere nie je možné vyvodiť. Výraznejšie pričinenie sa o vznik
kolíznej situácie zo strany poškodeného nie je možné vyvodiť ani z obsahu spisu. Aj keď poškodený na
rovnom úseku cesty povolenú rýchlosť prekročil (podľa znaleckého posudku N.. P. o 18,3 km/h, podľa

znaleckého posudku N.. Y. o 4,3 km/h), ak by sa obžalovaný plne venoval vedeniu vozidla a sledoval
situáciu v cestnej premávke, tak by poškodeného motocyklistu jazdiaceho po hlavnej ceste musel vidieť.
Poškodený teda obžalovanému vo významnejšej miere nesťažil splnenie povinnosti dať mu prednosť
v jazde.

V dôsledku porušenia povinnosti plynúcej z pravidiel bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky utrpel
poškodený L. K. zranenia majúce charakter ťažkej ujmy na zdraví.

Správne prvostupňový súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť (obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu
priznal a úprimne ho oľutoval) a nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť.

Z hľadiska hodnotenia osoby obžalovaného prvostupňový súd tiež správne zistil, že obžalovaný v registri
trestov nemá doposiaľ žiaden záznam o spáchaní trestného činu. Z evidenčnej karty vodiča a evidencie
priestupkov zase vyplýva, že obžalovaný je držiteľom vodičského preukazu od roku 2008. Za obdobie
rokov 2012 až 2019 sa dopustil 16 priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, z

ktorých viacero bolo spáchaných prekročením najvyššej dovolenej rýchlosti, ale i používaním mobilného
telefónu pri vedení vozidla či nerešpektovaním dopravných značiek. Len jeden priestupok bol spáchaný
závažnejším porušením predpisov, nikdy však nespôsobil dopravnú nehodu a neviedol vozidlo pod
vplyvom alkoholu. Z vykonaných dôkazov tiež možno vyvodiť, že je zamestnaný na pozícii, v ktorej je
nevyhnutné vodičské oprávnenie, je slobodný a bez vyživovacej povinnosti.

Vzhľadom na uvedené, aj s prihliadnutím na vyhlásenie viny obžalovaným, tiež podľa odvolacieho súdu
na dosiahnutie účelu trestu bude postačovať uloženie alternatívnych trestov, teda trestov iných, než
odňatia slobody. Tak trest peňažný, ako aj zákazu činnosti súd prvého stupňa uložil pri dolnej hranici,
resp. na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Za správne a zákonné je potrebné považovať aj rozhodnutie súdu prvého stupňa o uložení trestu zákazu
činnosti vo výmere 12 mesiacov. Je potrebné zdôrazniť, že obžalovaný ťažkú ujmu na zdraví spôsobil
poškodenej pri vedení motorového vozidla porušením dopravných predpisov. Uloženie trestu zákazu
činnosti vykonávať takúto činnosť vo výmere na dolnej hranici trestu je aj podľa odvolacieho súdu

nevyhnutné na dosiahnutie účelu trestu, ktorým je podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona zabezpečiť ochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov,
pričom trest zároveň vyjadrí aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest totiž musí plniť nielen
funkciu individuálnej prevencie, ale musí pôsobiť výchovne aj vo vzťahu k ostatným členom spoločnosti

a vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Nie je možné súhlasiť ani s návrhom obžalovaného, aby pri ukladaní trestu zákazu činnosti bolo použité
ust. § 39 ods. 1 Tr. zákona o mimoriadnom znížení trestu. Podľa tohto ustanovenia možno páchateľoviuložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného Trestným zákonom, ak súd vzhľadom na okolnosti
prípadualebovzhľadomnapomerypáchateľamázato,žebypoužitietrestnejsadzbyustanovenejtýmto
zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj

trest kratšieho trvania. V predmetnom prípade však odvolací súd zistil, že takéto mimoriadne okolnosti
dané nie sú a že trest uložený napadnutým rozsudkom je trestom primeraným, zodpovedajúcim aj
záujmu na zabezpečení ochrany spoločnosti. Mimoriadnymi pomermi nie je totiž ani hrozba straty
zamestnania pri odobratí vodičského oprávnenia, pretože o tejto hrozbe obžalovaný vedel už v čase
spáchania trestného činu, no v jeho spáchaní mu to nezabránilo.

Vzhľadom na uvedené krajský súd o odvolaní obžalovaného jednomyseľne rozhodol tak, že ho podľa
§ 319 Tr. poriadku ako nedôvodné zamietol.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je

prípustný.