Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 14, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/137/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2109011977
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2109011977.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov
JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Kataríny Stanislavskej, v trestnej veci odsúdeného Y. V., nar.
XX.XX.XXXX v G. J., v konaní o osvedčenie resp. neosvedčenie sa v skúšobnej dobe podmienečného
prepustenia, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 25.07.2017, č. k.
3PP/134/2009-133, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 14.11.2017 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného Y. V., nar. XX.XX.XXXX,
z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že podľa § 68 ods. 2 Trestného zákona sa
v skúšobnej dobe stanovenej uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 22. 03. 2010, sp. zn.
3Pp/134/2009, právoplatným dňa 22. 03. 2010, ktorým bol podmienečne prepustený z výkonu trestu

odňatia slobody, ktorý mu uložil Krajský súd Nitra rozsudkom zo dňa 31. 10. 2002 sp. zn. 1T/45/2001,
právoplatný dňa 31. 10. 2002, pre trestný čin podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb.
účinného do 31. 12. 2005 na trest odňatia slobody v trvaní 11 rokov a 6 mesiacov, nepodmienečne so
zaradením do III. NVS, neosvedčil a zvyšok trestu odňatia slobody v trvaní 2 roky 9 mesiacov a 7 dní
vykoná.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že odsúdený bol uznesením Okresného súdu Trnava
zo dňa 22. 03. 2010, sp. zn. 3Pp/134/2009, právoplatným dňa 22. 03. 2010 podmienečne prepustený
z výkonu trestu odňatia slobody s určením skúšobnej doby sedem rokov, ktorý mu uložil Krajský súd
Nitra rozsudkom zo dňa 31. 10. 2002 sp. zn. 1T/45/2001, právoplatným dňa 31. 10. 2002 pre trestný čin
vraždy podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31. 12. 2005 v trvaní jedenásť

rokov a šesť mesiacov. Skúšobná doba odsúdenému plynula odo dňa 22.03.2010 do dňa 22.03.2017.

Okresný súd vo svojom rozhodnutí poukázal na rozsudok Okresného súdu Komárno zo dňa 20.10.2016,
sp. zn. 11T/66/2014, právoplatným dňa 12.01.2017, ktorým bol odsúdený Y. V. uznaný za vinného zo
zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a),

ods. 2 písm. d) v spojení s § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona, a bol mu uložený trest odňatia
slobody v trvaní jedenásť rokov nepodmienečne, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Odsúdenému bolo zároveň uložené ústavné
protialkoholické liečenie.Súd I. stupňa preto považoval za potrebné rozhodnúť tak, že odsúdený sa v skúšobnej dobe
podmienečného prepustenia z výkonu trestu neosvedčil a nariadil odsúdenému výkon trestu odňatia
slobody.

Proti tomuto uzneseniu podal ihneď na verejnom zasadnutí sťažnosť odsúdený (č. l. 131 druhá
strana spisu), ktorú do rozhodnutia sťažnostného súdu aj bližšie odôvodnil (č. l. 140 spisu), ako aj
prostredníctvom svojho obhajcu (č. l. 155 spisu).

V písomnom odôvodnení sťažnosti uviedol, že sa nestotožňuje s rozhodnutím okresného súdu o jeho
neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia a to z dôvodu, že skutku za ktorý
bol právoplatne uznaný za vinného rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa 20.10.2016, sp. zn.
11T/66/2014, právoplatným dňa 12.01.2017, ktorým bol odsúdený Y. V. uznaný za vinného zo zločinu

týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) v spojení s § 138 písm.
b), písm. j) Trestného zákona sa nedopustil. V tejto súvislosti poukázal na to, že v predmetnej trestnej
veci bolo podané dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky a rozhodnutie okresného súdu o jeho
neosvedčení je predčasné. Podľa jeho názoru okresný súd mal počkať na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky a následne až potom rozhodnúť. V ďalšom poukazuje na skutkové okolnosti

v predmetnej trestnej veci, z ktorých podľa jeho názoru vyplýva, že sa uvedenej trestnej činnosti v
predmetnej trestnej veci nedopustil. Zároveň namietal, že okresný súd odmietol výsluchy svedkov, ktorí
by potvrdili pravdivosť jeho tvrdení.

Z vyššie uvedených dôvodov navrhuje sťažnostnému súdu, aby zrušil napadnuté uznesenie a vrátil vec
okresnému súdu na rozhodnutie.

Krajský súd v Trnave ako nadriadený orgán na podklade riadne a včas podanej sťažnosti odsúdeným

preskúmal podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku správnosť výrokovej časti napadnutého uznesenia,
aj konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že podaná sťažnosť odsúdeným nie
je dôvodná.

Z obsahu pripojeného spisového materiálu sťažnostný súd zistil, že:

- uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 22. 03. 2010, sp. zn. 3Pp/134/2009, právoplatným dňa 22.
03. 2010 bol odsúdený Y. V. podmienečne prepustený z výkonu trestu

odňatia slobody, ktorý mu uložil Krajský súd Nitra rozsudkom zo dňa 31. 10. 2002 sp. zn. 1T/45/2001,
právoplatným dňa 31. 10. 2002 pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961
Zb. účinného do 31. 12. 2005 v trvaní jedenásť rokov a šesť mesiacov s určením skúšobnej doby sedem
rokov.

- skúšobná doba odsúdenému plynie odo dňa 22.03.2010 do dňa 22.03.2017.

- z registra trestov vyplýva, že odsúdený bol doposiaľ 3 krát súdne trestaný.

- rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa 20.10.2016, sp. zn. 11T/66/2014, právoplatným dňa
12.01.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 12.01.2017, sp. zn. 4To/98/2016, bol
odsúdený Y. V. uznaný za vinného zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm.
a), ods. 2 písm. d) v spojení s § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona, a bol mu uložený trest odňatia
slobody v trvaní jedenásť rokov nepodmienečne, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon

trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Odsúdenému bolo zároveň uložené ústavné
protialkoholické liečenie.Sťažnostný súd v rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej mu z ustanovenia § 192 ods. 1 Trestného
poriadku preskúmal postup súdu I. stupňa pri rozhodovaní o osvedčení resp. neosvedčení sa v
skúšobnej dobe a zistil, že súd I. stupňa postupoval správne a v súlade so zákonom, keď určil termín

verejného zasadnutia, zistil všetky rozhodné skutočnosti pre svoje rozhodnutie a dospel k správnemu
právnemu záveru.

Súd I. stupňa postupoval v súlade so zákonom a správne, keď na podklade dôkazov vykonaných na

verejnom zasadnutí rozhodol v zmysle § 68 ods. 2 Trestného zákona, že odsúdený Y. V. sa v skúšobnej
dobe stanovenej uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 22. 03. 2010, sp. zn. 3Pp/134/2009,
právoplatným dňa 22. 03. 2010, ktorým bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody,
ktorý mu uložil Krajský súd Nitra rozsudkom zo dňa 31. 10. 2002 sp. zn. 1T/45/2001, právoplatný dňa
31. 10. 2002, pre trestný čin podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31. 12.
2005 na trest odňatia slobody v trvaní 11 rokov a 6 mesiacov, nepodmienečne so zaradením do III. NVS,

neosvedčil a zvyšok trestu odňatia slobody v trvaní 2 roky 9 mesiacov a 7 dní vykoná.

Sťažnostný súd sa s týmto postupom okresného súdu stotožňuje, pričom zdôrazňuje, že spáchanie
úmyselného trestného činu počas skúšobnej doby podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia

slobody, za ktorý bol právoplatne odsúdený (rozsudok Okresného súdu Komárno zo dňa 20.10.2016, sp.
zn. 11T/66/2014, právoplatným dňa 12.01.2017), je jednoznačným potvrdením, že odsúdený sa počas
skúšobnej doby nezmenil, jeho správanie sa nezlepšilo a uvedené podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody zjavne neviedlo v k náprave odsúdeného. Je pretom potrebné v jeho prípade
nariadiť výkon trestu odňatia slobody, ktorý by mal účinnejšie viesť k náprave odsúdeného.

K námietke odsúdeného, že súd I. stupňa nemal prihliadať na rozsudok Okresného súdu Komárno zo
dňa 20.10.2016, sp. zn. 11T/66/2014 a mal počkať na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR o dovolaní
odsúdeného, sťažnostný súd uvádza, že súd I. stupňa ani sťažnostný súd nie sú v tomto konaní

oprávnení preskúmať správnosť rozhodnutia o vine odsúdeného v konaní, ktoré sa viedlo na Okresnom
súdeKomárno,sp.zn.11T/66/2014aboloprávoplatneskončenédňa12.01.2017(uznesenímKrajského
súdu v Nitre zo dňa 12.01.2017, sp. zn. 4To/98/2016), nakoľko by svojim postupom nahrádzali
mimoriadny opravný prostriedok, čo nie je prípustné. Z tohto dôvodu je aj správny postup súdu I.
stupňa, kedy odmietol vykonať výsluch svedkov navrhnutých obhajobou, ktorí by mali potvrdiť, že tejto

trestnej činnosti sa nedopustil odsúdený, ako aj správne je rozhodnutie o nepripustení záujmového
združenia a to vzhľadom na to, že v konaní o osvedčení sa, resp. neosvedčení sa v skúšobnej dobe
podmienečného prepustenia, kedy bol odsúdený Y. V. opätovne právoplatne odsúdený, nie je potrebné
záujmové združenie pribrať do konania. Naviac odsúdeným ani jeho obhajcom nebolo do rozhodnutia
sťažnostného súdu predložené žiadne potvrdenie o tom, že sa na NS SR vedie konanie o dovolaní vo

veci Okresného súdu Komárno sp. zn. 11T/66/2014.

Sťažnostný súd, v rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej mu z citovaného ustanovenia, preskúmal
postup súdu I. stupňa pri rozhodovaní o osvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného

odsúdenia, pričom nezistil žiadne také pochybenia, ktoré by mali dopad na vecnú správnosť
napadnutého uznesenia.

Sťažnostný súd vyhodnotil sťažnosť odsúdeného za nedôvodnú a to z dôvodu, že bolo preukázané,

že sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia sa dopustil ďalšej trestnej činnosti, za ktorú
bol právoplatne odsúdený tak, ako bolo uvedené vyššie. Odsúdený neviedol v skúšobnej dobe
podmienečného prepustenia riadny život a tak sa uložené podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody sa minulo sledovanému účelu.

Správny je teda vyslovený záver súdom I. stupňa, že odsúdený sa neosvedčil v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia, ako aj správne je nariadenie výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 2 roky
9 mesiacov a 7 dní.Pretože nadriadený súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu napadnutého uznesenia, rozhodol tak, že
podľa § 193 ods. 1 písmeno c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.