Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, June 23, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/12/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119328795
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:6119328795.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov
senátu JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu: W.. B. N., I..
X.XX.XXXX, Z. O. X/A, XXX XX B., zastúpený: PALŠA A PARTNERI ADVOKATSKÁ KANCELÁRIA spol.
s.r.o., so sídlom Masarykova 13, 080 01 Prešov, proti žalovanému v 1. rade: R.. N. Q., I.. XX.XX.XXXX, Z.
O. X/B, XXX XX B. a v 2. rade: W. Q., I.. XX.XX.XXXX, Z. O. XB, XXX XX B., obaja zastúpení: Mgr. Karol

Ševec, advokát so sídlom Hlavná 29, 080 01 Prešov, o zaplatenie 9.000,- Eur s prísl., o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 8C/40/2019-235 zo dňa 16.12.2020 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 12.09.2019 na Okresnom súde Banská Bystrica návrh na vydanie platobného
rozkazu, ktorým sa domáhal voči žalovaným v 1. a v 2. rade zaplatenia sumy 9.000,- Eur spolu s úrokom

z omeškania vo výške 5 % zo sumy 9.000,- Eur od 18.06.2019 do zaplatenia z dôvodu, že žalovaní v
1. a 2. rade užívajú nehnuteľnosť - rodinný dom súp. číslo XXXX na LV č. XXXX, k.ú. B., ktorého sú
spoluvlastníkmi každý v 1 spolu so žalobcom v 1 nad rozsah ich spoluvlastníckych podielov, a to vo
výmere 62,68 m2. Pri tejto výmere ide podľa znaleckého posudku R.. J. o sumu 3.008,64 Eur ročne.
Za obdobie 3 rokov spätne od podania žaloby ide o sumu 9.025,92 Eur, ale žalobca si uplatňuje len
zaokrúhlenú nižšiu sumu 9.000,- Eur s prísl, ako aj trovy konania.

Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 24.07.2019 platobný rozkaz sp. zn.
31Up/867/2019, proti ktorému podali žalovaní odpor.
Dňa 03.09.2019 Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec Okresnému súdu Prešov podľa ust. § 14
ods. 3 zák. č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní.

2. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom č. k. 8C/40/2019-235 zo dňa 16.12.2020 tak, že cit.:

„I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovaným v 1. a 2. rade trovy konania v rozsahu 100 %.“

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 132 ods. 1; 136 ods. 1, 137

Občianskeho zákonníka a podľa § 70 ods. 1, 2 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností.

4. Konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
Právnypredchodcažalovaných,N.N.,vytvorilvrodinnomdomedvesamostatnébytovéjednotky,pričom
jednu bytovú jednotku odpredal na základe kúpnej zmluvy z roku 1957 právnemu predchodcovi žalobcu,
pričom uvedená zmluva bola registrovaná Štátnym notárstvom v B. pod zn. B. XX/XXXX. Podľa názoru

súdu prvej inštancie skutočnosti, že v predmetom rodinnom dome existujú samostatné bytové jednotky
svedčí aj fakt, že podľa kúpnej zmluvy z roku 1957, ale aj poistnej zmluvy z roku 1959 mali žalovaníadresné číslo X a žalobca má od r. 2019 potvrdené orientačné č. X a aj to, že časť patriaca N. N. bola
ako samostatná vec predmetom dedičského konania v roku 1982. Z kúpnej zmluvy z roku 1957 síce
vyplýva, že žalobca odpredal polovicu jeho účasti na nehnuteľnosti zapísanej v PKV č. XXX, k.ú. B.,

avšak okrem polovice pozemku odpredal zo stavby reálne vyčlenený priestor, ktorý však k výmere či už
zastavanej, resp. podlahovej plochy celého domu predstavuje podiel menší než 1, napriek tomu, že v
pozemkovejknihedošlokzápisuprevoduvovýške1.Ztohodôvodupodľanázoruprvoinštančnéhosúdu
nemohlo dôjsť na strane žalovaných k nadužívaniu svojich spoluvlastníckych podielov na úkor žalobcu,
nakoľko žalobca užíva presne tú časť, ktorú kúpil, a ktorú užívali jeho právni predchodcovia. Žalobca pri

kúpe bol pritom oboznámený tak s reálnym užívacím stavom, ako aj s údajmi z evidencie nehnuteľností.
Rozdiel vo výmerách vyplýva tiež zo znaleckého posudku V. M. z roku 1982, podľa ktorého zastavaná
plocha časti domu užívanej žalovanými činí 197 m2, ako aj zo znaleckého posudku R.. W. J., podľa
ktorého zastavaná plocha 1. nadzemného podlažia v užívaní žalobcu je vo výmere cca 83 m2 [(8,1 x
14,3) - 32,96] a žalovanej v 2. rade vo výmere cca 149 m2, a taktiež aj odborného vyjadrenia R.. W. Q.
č. XX/XXXX. Podľa platobných výmerov Mesta B. pre účely vyrubenia dane z nehnuteľnosti je pritom

zastavaná plocha užívaná žalobcom vo výmere 92 m2 . Vzhľadom na to, že údaje katastra sú záväzné
pokiaľ sa nepreukáže opak, súd v predmetnom konaní dospel na základe vykonaného dokazovania k
záveru, že opak bol preukázaný a teda, že podiely strán konania na rodinnom dome sú iné, pričom
zodpovedajú reálnemu užívaciemu stavu. Z toho dôvodu žalobca nemá nárok na zaplatenie náhrady
za nadužívanie od žalovaných.

5. Ak by súd považoval predmetnú kúpnu zmluvu z roku 1957 za neplatnú z dôvodu, že predmetom
predaja nemôže byť reálny podiel, ale len ideálny podiel, vzhľadom na to, že od roku 1957 bol tento stav
rešpektovaný, či už právnymi predchodcami žalobcu, resp. samotným žalobcom od roku 1989, možno
dospieť k záveru, že žalovaní, resp. ich právni predchodcovia vydržali vlastnícke právo k podielu na

predmetnom rodinnom dome v rozsahu, v akom ho aj v skutočnosti do dnešného dňa užívajú v zmysle
§ 134 Občianskeho zákonníka, keďže žalobca sa domáhal náhrady za užívanie až v roku 2018. Aj v
tomto prípade by nárok žalobcu nevznikol.

6.Zoskutočností,ktorévyplynulivpriebehukonania,malsúdprvejinštanciezato,žehlavnoumotiváciou

prepodanietejtožalobybolaneochotažalovanýchpristúpiťkusporiadaniuprávnychvzťahov,vdôsledku
čoho nebol žalobcovi poskytnutý úver. V konaní bolo nesporné, že byt žalobcu má samostatný vstup.
Z výpovede svedka súd ďalej zistil, že inžinierske siete, a teda aj samostatné merače má časť domu
užívaná žalobcom a časť užívaná žalovanými, a aj keď podľa svedka nie je možné nehnuteľnosť reálne
rozdeliť na tri byty, neznamená to, že je automaticky vylúčené rozdelenie domu na dva samostatné

domy. Za tým účelom je potrebné vyhotoviť geometrický plán, ktorým sa vytvoria samostatné parcely
pod časťou žalobcu a časťou žalovaných, taktiež požiadať stavebný úrad o rozdelenie rodinného domu
na dve súpisné čísla a následne spísať dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva,
ktorá sa spolu s geometrickým plánom a rozhodnutím staveného úradu vloží do katastra nehnuteľností.
Príslušný katastrálny úrad na základe návrhu povolí vklad vlastníckeho práva k novovzniknutým

nehnuteľnostiam a to všetko za predpokladu, že nie je potrebné vykonať stavebné úpravy. V prípade,
ak sa dohoda medzi spoluvlastníkmi nedosiahne, stále možno podať na súd návrh na zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.

7. Vzhľadom na to, že základ nároku nie je daný, súd sa nezaoberal námietkami žalovaných týkajúcich

sa nesprávneho výpočtu náhrady resp. k chybám pri výpočte tejto náhrady.

8. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie podľa ust. §§ 255 ods. 1 a 262 ods. 1 CSP,
pričom konštatoval, že žalovaní boli vo vzťahu k žalobcovi úspešní v rozsahu 100 %, preto im priznal
plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku.

9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Žiadal napadnutý
rozsudok zmeniť, žalobe vyhovieť a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov celého konania.

10. V odvolaní argumentoval, že súd prvej inštancie nesprávne dospel k ním uvádzaným (nesprávnym)

právnym záberom a rozsudok súdu prvej inštancie je nezákonný. Žalobca namietal nesprávnosť
rozhodnutia vyplývajúcu priamo z konania aj z písomného vyhotovenia rozsudku, uvedenú v odsekoch
28. a 29. odôvodnenia, v ktorých súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania a po jeho hodnotení
súdom ako na rozhodujúci faktor pre posúdenie tejto veci poukazuje na iné podiely strán na rodinnomdome a dokonca na to, že žalovaní resp. ich právni predchodcovia vydržali vlastnícke právo. Súd prvej
inštancie nepostupoval v zmysle procesného kódexu upravujúceho postup súdu - podľa ustanovení
§ 156 a nasl. CSP, keďže nezisťoval rozhodujúce skutočnosti pre rozhodnutie vo veci a v súlade so

zásadami, ktorými je ovládané civilné sporové konanie. Inak by dospel k správnemu rozhodnutiu o veci
samej. Nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie znemožnil realizáciu práv žalobcu strany pri
uplatnení svojich práv v súdnom sporovom konaní. Z vykonaného dokazovania nevyplynul právny záver,
ktorý prijal súd prvej inštancie a na základe ktorého žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Javí sa, že
súd prvej inštancie sa pri hodnotení vykonaného dokazovania a pri svojej rozhodovacej činnosti podľa

odôvodnenia rozsudku skôr neprimerane zameral na čosi úplne iné (odsek 30. odôvodnenia rozsudku,
ktorý by sa skôr hodil na procesný postup súdu uvedený v ust. § 168 CSP a nie do odôvodnenia dôvodov
rozhodnutia) a to navyše za skutkovej situácie, ktorú sám súd prvej inštancie opísal v inej časti rozsudku
(odseky 14., 15., 16. a 17. odôvodnenia). V prejednávanej právnej sporovej veci je žalobou uplatnený
nárok na poskytnutie zodpovedajúcej náhrady za užívanie veci nad rozsah spoluvlastníckych podielov.
V konaní bolo vykonaným dokazovaním nepochybne preukázané, že žalobca a žalovaní sú podielovými

spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV. č. XXXX, k. ú. B., obec B., vedenom Okresným úradom
B., katastrálnym odborom:
- pozemok - parc. č. C KN XXXX - záhrady o výmere 326 m2
- pozemok - parc. č. C KN XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 394 m2
- pozemok - parc. č. C KN XXXX - záhrady o výmere 352 m2

- stavba - rodinný dom, súpisné č. XXXX, postavený na pozemku parc. č. C KN XXXX - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 394 m2 v podiele 1 vo vlastníctve žalobcu, v podiele 1 vo vlastníctve žalovaného
v 1. rade a v podiele 1 vo vlastníctve žalovanej v 2. rade. V konaní bolo vykonaným dokazovaním
nepochybne preukázané, že predmetná stavba má dve samostatné časti, pričom jednu užíva žalobca
a jednu užívajú žalovaní. Každý z podielových spoluvlastníkov má do svojej časti svoj vlastný vstup. Z

výpisuzlistuvlastníctvajepreukázané,žežalobcaažalovanísúpodielovýmispoluvlastníkmidotknutých
nehnuteľností, v podieloch uvedených vyššie. Neobstojí tak bez ďalšieho záver súdu prvej inštancie,
že vzhľadom na to, že údaje katastra sú záväzné pokiaľ sa však nepreukáže opak, súd v predmetnom
konaní dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že opak bol preukázaný a teda, že podiely
stránkonanianarodinnomdomesúiné,pričomzodpovedajúreálnemuužívaciemustavu.Ztohodôvodu

žalobca nemá nárok na zaplatenie náhrady za nadužívanie od žalovaných.

11. Z vykonaného dokazovania a ani z odôvodnenia rozsudku naopak nevyplynulo, prečo súd prvej
inštancie prijal taký záver, aký mal vyplynúť z rozsudku („opak bol preukázaný“), keď súd prvej inštancie
žalobuzamietolazožiadnejčastirozsudkunevyplynulaanitakápreveczásadnáazákladnáskutočnosť,

v akom (hypoteticky prípadnom) pomere majú byť „iné podiely strán konania na rodinnom dome“.
Predmetnú nehnuteľnosť preukázateľne žalovaní užívajú vo väčšom rozsahu ako je ich spoluvlastnícky
podiel, teda objektívne užívajú spoločnú vec nad rámec ich spoluvlastníckych podielov, čo už aj vo
svojich písomných vyjadreniach a ústnom prednese na pojednávaní opakovane potvrdili. Z obsahu
súdneho spisu vyplynulo, že žalobca a žalovaní nemajú so žalovanými uzatvorenú žiadnu dohodu o

užívaní nehnuteľnosti nad rámec spoluvlastníckych podielov žalovaných. Zo Znaleckého posudku č.
XXX/XXXX zo dňa 01.06.2019 znalca R.. W. J., vyplynulo skutkové zistenie, ktoré nebolo žiadnym
relevantným dôkazom v konaní žalovanými spochybnené, že žalovaní užívajú dotknutú nehnuteľnosť
naddôvodne a po práve užívaný rozsah ich spoluvlastníckych podielov, a to celkom o výmere 62,68 m2.
Znaleckým dokazovaním znalec dospel k záveru, že pri výmere plochy 62,68 m2 užívanej žalovanými

nad rámec ich spoluvlastníckych podielov ide o sumu 3.008,64 Eur ročne. Žalobou uplatnený nárok je
vo výške 3.000,- Eur za rok. Zápis o vlastníckom práve je bezpochyby správny a podľa zmlúv a zákona
vedený vo verejnej evidencii, či verejnom registri - v katastri nehnuteľností a to už niekoľko desaťročí,
o čom žalovaní vedomosť majú, podobne tak predmetnú vedomosť mali ich právni predchodcovia
žalobcu. Žalovaní nikdy reálne a preukázateľne do času tohto sporu nezaujali stanovisko, že sa cítia byť

podieloví spoluvlastníci v inom ako jednoštvrtinovom a teda evidovanom pomere. Právny vzťah medzi
sporovými stranami mal súd posúdiť v súlade s ust. § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka a o uplatnenom
nároku rozhodnúť podľa žaloby. Ani otázka vydržania nebola predmetom tohto konania a ani predmetom
vykonávania dokazovania, čo z procesnej stránky robí rozsudok pre jeho neurčitosť nekonzistentný a
až nezrozumiteľný pre jeho nepreskúmateľnosť, ale aj porušujúci zásadu rovnosti sporových strán, keď

súd „hľadá“ ďalšie alternatívne sekundárne „dôvody“ majúce cieľ podporiť jeho meritórne rozhodnutie,
ak by prípadne nebol v odvolacom konaní akceptovaný primárny dôvod ním zrealizovaného právneho
posúdenia veci, no najmä ide o nesprávne právne posúdenie merita právnej veci.12. Pokiaľ ide o odsek 30. rozsudku, ide o s vecou samou nesúvisiaci záver, ktorý nevyplýva z
vykonaného dokazovania, ale, a najmä, ide o ďalší zo série úplne nesprávnych záverov či úvah súdu
prvej inštancie v konaní. Súd na prvom pojednávaní dospel k záveru, že návrh žalobcu je podaný

dôvodne (predbežné posúdenie veci súdom), napriek tomu súd o veci samej rozhodol tak, že rozsudkom
žalobu zamietol, pričom žiadne iné, či nové skutočnosti od toho času reálne a preukázateľne v spore a
v spise nenastali a navyše súd prvej inštancie „rozhodol“, či prijal záver, že žalovaní majú byť podieloví
spoluvlastníci v „inom“ pomere „z titulu neplatnej zmluvy z roku 1957“, či alternatívne z „titulu vydržania
vlastníckeho práva právnymi predchodcami žalovaných k podielu na predmetnom rodinnom dome v

rozsahu, v akom ho aj v skutočnosti do dnešného dňa užívajú v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka,
keďže žalobca sa domáhal náhrady za užívanie až v roku 2018“ (a opäť alternatívne buď „žalovaní“
resp. „ich právni predchodcovia“). Žalobca má preto dokonca dôvodne očakávať, že na základe jeho
žaloby z roku 2019 na peňažné plnenie a najmä z takéhoto rozsudku nakoniec aj dôjde k zmene zápisu
v evidencii nehnuteľností na liste vlastníctva v časti B, keďže súd prvej inštancie mal pravdepodobne
podľa rozsudku dokonca zmeniť vlastnícke pomery, keď uviedol, že žalovaní sú podieloví spoluvlastníci

dotknutých nehnuteľností nie v podiele po jednej štvrtine, ale v „inom pomere“ a dôjde tak dokonca na
základe tohto rozhodnutia súdu k zmene zápisu tak, že číselné vyjadrenia podielového spoluvlastníctva
o veľkosti 64/128 a 1/4 a 1/4 sa zmenia a v evidencii nehnuteľnosti neurčito zapíšu v liste vlastníctva
na iný pomer a iný pomer a iný pomer. Stane sa tak na základe právneho posúdenia veci súdom prvej
inštancie, že jedna zo „samostatných bytových jednotiek“ je „samostatná vec“, o čom podľa súdu prvej

inštancie „svedčí aj fakt, že podľa kúpnej zmluvy z roku 1957, ale aj poistnej zmluvy z roku 1959 mali
žalovaní adresné číslo X a žalobca má od r. 2019 orientačné číslo X“ a aj to, „že časť patriaca N. N.“
podľa súdu prvej inštancie mala nakoniec byť „ako samostatná vec predmetnom dedičského konania v
roku 1982“. Odôvodnenie rozsudku a zvolená argumentácia súdom prvej inštancie nemá oporu v platnej
právnejúprave.Žalovanípreukázateľneužívajúnehnuteľnostivpodielovomspoluvlastníctvenadrozsah

ich spoluvlastníckeho podielu, a preto je žalobou uplatnený nárok dôvodný a po práve.

13. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní. Považovali napadnutý rozsudok za správny čo do zistenia
skutkového stavu aj právneho posúdenia veci samej. Nezastávali názor žalobcu, že došlo zo strany súdu
prvej inštancie k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie sa v konaní najprv

správne vysporiadal s predbežnou otázkou veľkosti podielov strán sporu k predmetnej nehnuteľnosti.
Išlo o otázku rozhodnú pre spravodlivé rozhodnutie vo veci požadovanej náhrady za užívanie časti
nehnuteľnosti. Žalovaní v konaní náležite preukázali, že podľa kúpnej zmluvy zo dňa 8.8.1957 právna
predchodkyňa žalobcu kúpila časť domu, ktorá nezodpovedá podielu 1 k celku, ale menšiu časť. V
akom podiele kúpila dom, je presne opísané v uvedenej kúpnej zmluve a to tak, že kúpila v prírode

odpovedajúce dve izby, kuchyňu, kúpeľňu, verandu a polovicu záhrady. Veľkosť podielu zodpovedá v
skutočnosti tej časti, ktorú užíva žalobca a ide o podiel menší ako 1. Vo väčšom rozsahu nemohol
žalobca nadobudnúť stavbu, ale len v rozsahu, ako vlastnila právna predchodkyňa s poukazom na opis
nehnuteľnosti. Uvedené vyplýva najmä z projektu plynofikácie, znaleckého posudku znalca V. M. z roku
1982, projektovej dokumentácie nadstavby žalovaného, situačného nákresu k poistnej zmluve z roku

1959, z výpovede svedka znalého miestnych pomerov R.. V. N., ako aj z účastníckej výpovede žalobcu,
ktorý na pojednávaní konanom dňa 19.2.2020 opísal, že časť domu, ktorú kúpil, pozostávala z dvoch
izieb, kuchyne, kúpeľne a verandy, čo presne zodpovedá časti domu podľa kúpnej zmluvy z roku 1957.
Sám žalobca na pojednávaní potvrdil, že do deliacej steny medzi jeho časťou a časťou rodinného domu
žalovaných, tak ako existovala minimálne od kúpy rodinného domu ním a existuje aj v súčasnosti, žiadne

stavebné zásahy nevykonal a túto hranicu zachoval v dobrej viere. Tato hranica v nezmenenej forme
existuje od roku 1957. Uvedenú deliacu hranicu zachoval žalobca aj v čase rokov 1990 až 1992, kedy
uskutočnil prestavbu rodinného domu v rámci nadstavby, a túto deliacu hranicu nerozporoval ani v čase
realizovanej nadstavby žalovaným v 1. rade so začiatkom v roku 1999 „v dobrej viere, že je to tak
kúpené, ako to v reály je“ - výpoveď žalobcu. Čiže žalobca nepreukázal v konaní, že kúpil presne 1

nehnuteľnosti. Sám žalobca v predžalobnej výzve jeho právneho zástupcu zo dňa 9.7.2018 tvrdí, že pred
niekoľkými dňami statik zistil, že ako podieloví spoluvlastníci neužívajú spoločnú nehnuteľnosť v rozsahu
svojich spoluvlastníckych podielov. Žalobca kúpil dom v menšej časti ako 1. Žalovaní v rámci právnej
istoty poukazujú na to, že väčšiu časť domu užívali od roku 1957 v dobrej viere, a minimálne ju vydržali,
nakoľko žalobca tiež na pojednávaní uviedol, že bol v dobrej viere, že je to tak kúpené, ako to v reály

je, t.j aj v súčasnosti. Je v rozpore s logikou, aby niekto predal časť izby, ktorú užíva. Nestotožňujú sa s
názorom žalobcu, že súd prvej inštancie sa vyjadril v rámci predbežného posúdenia veci, že jeho návrh
je dôvodný. Práve naopak súd vyslovil, že nárok žalobcu nie je dôvodný, vyplýva to jednak z rozsudku
zo dňa 16.12.2020, ktorým súd nárok žalobcu zamietol a nič nebráni odvolaciemu súdu oboznámiť sazo zvukovým záznam z pojednávania zo dňa 19.2.2020, ohľadne pravdivosti tvrdenia o predbežnom
posúdení veci súdom prvého stupňa. Žalobcovia zotrvávajú na ich doterajších vyjadreniach vo veci
samej, vrátane vyjadrení k znaleckému posudku R.. J., čo do jeho zrejmej nesprávnosti. S poukazom

na uvedené žalovaní žiadali napadnutý rozsudok potvrdiť v celom rozsahu a priznať im náhradu trov
odvolacieho konania.

14. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,

proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov odvolania

žalobcu v kontexte s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, nesprávnym skutkovým
zisteniam a nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne
a v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, a to všetko s
prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

16. Odvolací súd konštatuje, že porušením práva na spravodlivý súdny proces sa rozumie taký závadný
postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv strany sporu, ktoré
jej poskytujú predpisy upravujúce civilný proces. O procesnú vadu, ktorá má za následok nesprávny

procesný postup v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v
rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva.

17. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f/ CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu

veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po
právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom
medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže
príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v

dôsledkuktoréhozisťovalinéskutočnosti,príp.zistenýmskutočnostiam.Skutkovézistenienezodpovedá
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1 CSP (Dôkazy
súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;
pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.), a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán

sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,

eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185-§ 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné
okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného
dôkazu vyplývajú a podobne. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne
správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil

každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy,
ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom,
je zrejmý nesúlad.

18. K námietke o nesprávnom právnom posúdení § 365 ods.1 písm. h/ CSP odvolací súd poznamenáva,

že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zosprávnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn.
7Cdo/7/2010).

19. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku bolo
posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na dané skutkové okolnosti pre vyhovenie žalobe žalobcu.

20. Zo spisu vyplýva, že žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému
súdu Banská Bystrica dňa 12.09.2019 domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 9.000,- Eur s úrokom

z omeškania vo výške 5 % ročne od 18.06.2019 do zaplatenia.

21. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že spolu so žalovanými sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX k. ú. B., a to parcely C KN č- XXXX - záhrady o výmere 326
m2, parcely C KN č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 394 m2, parcely C KN č. XXXX -
záhrady o výmere 352 m2 a rodinného domu so súpisným číslom XXXX, ktorý je postavený na parcele

C KN č. XXXX, v podiele 1 vo vlastníctve žalobcu, v podiele 1 vo vlastníctve žalovaného v 1. rade a v
podiele 1 vo vlastníctve žalovanej v 2. rade.

22. Žalobca tvrdil, že v súvislosti so zamýšľaným cieľom žalobca zabezpečil znalca na vypracovanie
stanoviska k možnému rozdeleniu stavby. So žalovanými sa už od roku 2012 snažil dohodnúť na

zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, pričom k dohode nedošlo
z dôvodov na strane žalovaných. Predmetná stavba má dve samostatné časti, pričom jednu užíva
žalobca a jednu žalovaní. Každý z podielových spoluvlastníkov má do svojej časti vlastný vstup.
Pri spracovaní odborných podkladov a prehliadke predmetnej nehnuteľnosti však bolo zistené, že
predmetná nehnuteľnosť je zo strany žalovaných užívaná vo väčšom rozsahu ako je ich podiel, teda

nad rámec spoluvlastníckych podielov. Žalobca žalovaných viackrát upozornil na túto skutočnosť a
uviedol im, že neoprávneným užívaním tak dochádza k obmedzovaniu jeho vlastníckeho práva. Žalovaní
užívajú dotknúť nehnuteľnosť nad rozsah ich spoluvlastníckych podielov vo výmere 62,68 m2. Žalobca
si uplatňuje voči žalovaným nárok v rozsahu troch rokov spätne od podania žaloby teda od 8.7.2016 do
8.7.2019 a zároveň si uplatňuje voči žalovaným aj úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po lehote

určenej v predžalobnej výzve zo dňa 4.9.2019, ktorá bola žalovaným stanovená do 17.6.2019.

23. Z údajov vyplývajúcich z pozemnoknižnej vložky č. XXX k. ú. B. vyplýva, že vlastníkom nehnuteľnosti
nadobudnutej od Z. a S. Y. bol N. N., ktorý odpredal časť nehnuteľnosti W. U. rod. B. na základe kúpnej
zmluvy zo dňa 08.08.1957.

24. Podľa kúpnej zmluvy uzavretej medzi N. N. ako predávajúcim a W. U. ako kupujúcou predmetom
kúpy bola 1 nehnuteľnosti, avšak predmet kúpnej zmluvy je špecifikovaný tak, že ide o dve izby, kuchyňu,
kúpeľňu, verandu a polovicu záhrady.

25. Rodina U. neskôr predala svoju časť nehnuteľnosti rodine E., ktorí boli právnymi predchodcami
žalobcu, konkrétne jeho starými rodičmi.

26. Žalobca nadobudol svoj podiel v nehnuteľnosti kúpou od svojej matky W. N. a od jej súrodencov G.
E., W. E. a N. J., z ktorých každý vlastnil podiel 1.

27. Z uvedeného vyplýva, že právni predchodcovia žalobcu na základe predmetnej kúpnej zmluvy
nadobudli ideálnu 1 uvedených nehnuteľností.

28. Nárok spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho

podielu vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Jeho nevyhnutným predpokladom
je užívanie tejto veci druhým spoluvlastníkom (ostatnými spoluvlastníkmi) nad rozsah jeho (ich)
spoluvlastníckeho podielu.

29. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí aj žalovaní vo svojej procesnej obrane vychádzali z kúpnej

zmluvy uzavretej medzi predávajúcim N. N. a kupujúcou W. U., rod. B. dňa 08.08.1957.

30. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na závere, že právny predchodca žalovaných, N. N.,
vytvoril v rodinnom dome dve samostatné bytové jednotky, pričom jednu bytovú jednotku odpredal nazáklade kúpnej zmluvy z roku 1957 právnemu predchodcovi žalobcu, pričom uvedená zmluva bola
registrovaná Štátnym notárstvom v Prešove pod zn. Pr XX/XXXX. Podľa názoru súdu skutočnosti, že
sa v predmetom rodinnom dome existujú samostatné bytové jednotky svedčí aj fakt, že podľa kúpnej

zmluvy z roku 1957, ale aj poistnej zmluvy z roku 1959 mali žalovaní adresné číslo X a žalobca má od
r. 2019 potvrdené orientačné č. X. a aj to, že časť patriaca N. N. bola ako samostatná vec predmetom
dedičskéhokonaniavroku1982.Zkúpnejzmluvyzroku1957sícevyplýva,žežalobcaodpredalpolovicu
jeho účasti na nehnuteľnosti zapísanej v PKV č. XXX, k.ú. B., avšak okrem polovice pozemku odpredal
zostavbyreálnevyčlenenýpriestor,ktorývšakkvýmerečiužzastavanej,resp.podlahovejplochycelého

domu predstavuje podiel menší než 1/2, napriek tomu, že v pozemkovej knihe došlo k zápisu prevodu vo
výške 1/2. Z toho dôvodu podľa názoru súdu nemohlo dôjsť na strane žalovaných k nadužívaniu svojich
spoluvlastníckych podielov na úkor žalobcu, nakoľko žalobca užíva presne tú časť, ktorú kúpil, a ktorú
užívali jeho právni predchodcovia. Žalobca pri kúpe bol pritom oboznámený tak s reálnym užívacím
stavom, ako aj s údajmi z evidencie nehnuteľností. Rozdiel vo výmerách vyplýva tiež zo znaleckého
posudku V. M. z roku 1982, podľa ktorého zastavaná plocha časti domu užívanej žalovanými činí 197

m2, ako aj zo znaleckého posudku R.. W. J., podľa ktorého zastavaná plocha 1. nadzemného podlažia
v užívaní žalobcu je vo výmere cca 83 m2 [(8,1 x 14,3) - 32,96] a žalovanej v 2. rade vo výmere cca
149 m2, a taktiež aj odborného vyjadrenia R.. W. Q. č. XX/XXXX. Podľa platobných výmerov Mesta B.
pre účely vyrubenia dane z nehnuteľnosti je pritom zastavaná plocha užívaná žalobcom vo výmere 92
m2. Vzhľadom na to, že údaje katastra sú záväzné pokiaľ sa však nepreukáže opak, súd v predmetnom

konaní dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že opak bol preukázaný a teda, že podiely
stránkonanianarodinnomdomesúiné,pričomzodpovedajúreálnemuužívaciemustavu.Ztohodôvodu
žalobca nemá nárok na zaplatenie náhrady za nadužívanie od žalovaných.

31. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že ak by súd považoval predmetnú kúpnu zmluvu z roku 1957

za neplatnú z dôvodu, že predmetom predaja nemôže byť reálny podiel, ale len ideálny podiel, vzhľadom
na to, že od roku 1957 bol tento stav rešpektovaný, či už právnymi predchodcami žalobcu, resp.
samotným žalobcom od roku 1989, možno dospieť k záveru, že žalovaní, resp. ich právni predchodcovia
vydržali vlastnícke právo k podielu na predmetnom rodinnom dome v rozsahu, v akom ho aj v skutočnosti
do dnešného dňa užívajú v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka, keďže žalobca sa domáhal náhrady

za užívanie až v roku 2018. Aj v tomto prípade by nárok žalobcu nevznikol.

32. Žalovaní v priebehu konania argumentovali tak, že podľa práva platného v čase uzatvorenia
predmetnej kúpnej zmluvy nebola pri deľbe budovy - stavby v roku 1957 možnosť zápisu v podielovom
vyjadrení, preto v kúpnej zmluve je podrobný popis odpredaja časti budovy.

33. Žalobca v priebehu celého konania tvrdil, že kúpil polovicu nehnuteľnosti.

34. Žalovaní naopak tvrdili, že žalobca a ani jeho právni predchodcovia nenadobudli 1/2 nehnuteľnosti,
ale len v kúpnej zmluve špecifikovanú jej časť, t. j. 2 izby, kuchyňu, kúpeľňu, verandu a polovicu záhrady.

35. Z výpisu z pozemnoknižnej vložky č. XXX k. ú. B. pod A. vyplýva, že ide o nehnuteľnosť parc. č.
XXXX/X - Dom a dvor čp. XXXX O. č. X o výmere 424 m2 a parc. č. XXXX/X - záhrada intraviláne o
výmere 645 m2.

36. Z časti B PKV č. XXX pod B7 ďalej vyplýva, že na 1/2 N. N. pod B 5/a, 6/a podľa kúpnopredajnej
zmluvy vystavenej v B. dňa 8. augusta 1957 a rozhodnutia Odboru pre výstavbu rady MSNV B. číslo:
Výst. XXXX/XXXX vkladá sa vlastnícke právo: W. U. rod. B. na 1.

37. Z časti B pod B8 vyplýva, že na 1/2 W. U., rod. B., vykonanej v B. dňa 29. júla 1961 a rozhodnutia

Okresného národného výboru v B. číslo: XXX/XX vkladá sa vlastnícke právo W. E., rod. J., na polovicu.

38. Z listu vlastníctva LV č. XXXX k. ú. B. vyplýva, že žalobca a žalovaní v 1. a v 2. rade sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností v k. ú. B., a to záhrady parc. č. XXXX o výmere 326 m2, parc. č. XXXX -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 394 m2, parc. č. XXXX - záhrada o výmere 352 m2 a rodinného

domu súp. č. XXXX na parcele č. XXXX, a to žalobca B. N. v podiele 64/128 titulom kúpy (R 1/2476/91),
žalovaný v 1. rade R.. N. Q. v podiele 1/4 titulom darovacej zmluvy V XXXX/XXXX u a žalovaná v 2.
rade W. Q. v podiele 1/4 titulom darovacej zmluvy V XXX/XXXX.39. Vychádzajúc z predmetných listinných dôkazov je zrejmé, že právni predchodcovia žalobcu a
následne žalobca nadobudli spoluvlastnícky podiel k dotknutej nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele
v rozsahu 1/2.

40. Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie aj žalovaní nedôvodné zamerali na to, že v
kúpnej zmluve zo dňa 08.08.1957 je uvedené, že kupujúca W. U. kupuje A nehnuteľnosti, a to 2 izby,
kuchyňu, kúpeľňu, verandu a polovicu záhrady.

41. Túto špecifikáciu nie je možné považovať za špecifikáciu predmetu kúpy, ale len za špecifikáciu
užívacieho stavu. Kupujúca W. U. nemohla kúpou nadobudnúť užívací stav, mohla nadobudnúť iba
podiel vo vlastníctve. Inak povedané, kupujúca a právni predchodcovia žalobcu a žalobca sám nemohli
kúpiť dve izby, kuchyňu, kúpeľňu, verandu a polovicu záhrady, pretože vo vzťahu k celej nehnuteľnosti
majú ideálny spoluvlastnícky podiel v rozsahu 1/2, v rámci ktorého nie je možné určiť, ktoré časti
nehnuteľnosti patria do spoluvlastníctva žalobcu a do spoluvlastníctva žalovaných.

42. Spoluvlastníctvo znamená, že vec je vo vlastníctve viacerých subjektov bez toho, aby bola
reálne rozdelená. Všetky tieto osoby sú tak považované akoby za vlastníka spoločnej veci. Rovnaké
práva a povinnosti, ktoré má jediný vlastník veci, v prípade spoluvlastníctva prislúchajú všetkým
spoluvlastníkom. Ide najmä o právo držať a užívať predmet svojho spoluvlastníctva, požívať jeho plody

a úžitky a nakladať s ním, prípadne sa domáhať i ochrany prostredníctvom vlastníckych žalôb.

43. Základným pojmovým znakom spoluvlastníctva je podiel, ktorý vyjadruje mieru, akou sa
spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
Každý z podielových spoluvlastníkov má určitý podiel na veci. Tento podiel však nepredstavuje reálnu

časť na veci, ktorá by bola vo výlučnom vlastníctve niektorého zo spoluvlastníkov. Hovoríme tu o
ideálnom podiele. Všetci spoluvlastníci sú vlastníkmi veci ako celku a žiadny z nich nemá na spoločnej
veci presne vymedzenú či vyčlenenú časť, ak sa nedohodnú inak. Podiel neurčuje, ktorá konkrétna
časť spoločnej veci je vo výlučnom užívaní či vlastníctve toho-ktorého spoluvlastníka. Zjednodušene
povedané, podielový spoluvlastník má svoj podiel na celej spoločnej veci, na každom jej kúsku, každom

metri štvorcovom, bez toho, aby bola vyčlenená reálna plocha či časť, ktorú by mohol výlučne užívať
či vlastniť.

44. Ako vyššie konštatoval odvolací súd. zákon nevylučuje dohodu medzi spoluvlastníkmi o spôsobe
užívania spoločnej veci. Každý zo spoluvlastníkov sa podieľa na právach a povinnostiach vyplývajúcich

zo spoluvlastníctva v takom rozsahu, aký zodpovedá veľkosti jeho podielu. Ak nie je právnym
predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.
Spoluvlastnícky podiel je v podstate číselným vyjadrením právneho statusu spoluvlastníka vo vzťahu k
spoločnej veci, a teda určuje mieru účasti na právach a povinnostiach viažúcich sa k tejto spoločnej veci.

45. Podľa ust. § 7 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), kataster obsahuje tieto údaje:
a) geometrické určenie a polohové určenie nehnuteľností a katastrálnych území.
b) parcelné čísla, údaje o parcelách registra "C" evidovaných na katastrálnej mape, údaje o parcelách
registra "E" evidovaných na mape určeného operátu, druhy a výmery pozemkov, súpisné čísla

stavieb, údaje o príslušnosti pozemkov k zastavanému územiu obce, 2) údaje o druhoch chránených
nehnuteľností, o cene nehnuteľnosti a údaje o využívaní nehnuteľností, vybrané údaje na začlenenie
pozemkov do poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo do lesného pôdneho fondu, údaje o
bonitovaných pôdnoekologických jednotkách, vybrané údaje na tvorbu a ochranu životného prostredia
a vybrané údaje pre iné informačné systémy o nehnuteľnostiach,

c) údaje o právach k nehnuteľnostiam, údaje o vlastníkovi nehnuteľnosti (ďalej len "vlastník") a o inej
oprávnenej osobe, ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné
číslo a ak ide o cudzinca iný identifikátor a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov,
sídlo a identifikačné číslo, ako aj údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam,
d) údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach alebo údaje o bodových poliach,

e) sídelné a nesídelné geografické názvy.

46. Podľa ust. § 70 Katastrálneho zákona, údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa
nepreukáže opak.47. Z listinných dôkazov, a to z výpisu z PKV č. XXX k. ú. B. a z LV č. XXXX k. ú. B. jednoznačne vyplýva,
že právni predchodcovia žalobcu boli a žalobca je podielovým spoluvlastníkom dotknutej nehnuteľnosti

v spoluvlastníckom podiele 1/2. Údaje v predmetných verejných listinách je potrebné považovať za
hodnoverné, pretože opak nebol preukázaný. Aj v samotnej kúpnej zmluve z 08.08.1957 je uvedené,
že predávajúci N. N. odpredáva svoje účasti z nehnuteľnosti zapísané v pozemnoknižnej vložke č. XXX
kat. územie B. a to parcely číslo XXXX/X - dom a dvor č. p. XXXX a parcela číslo XXXX/X - záhrada
v intraviláne, všetko v B., na O. ulici č. X na jeho mene v pozemkovej knihe zapísané pod B 5, a, b,

v polovici, a to tak, že tieto odpredávané nehnuteľnosti v prírode odpovedajú dvom izbám, kuchyni,
kúpeľni, verande a polovici záhrady... (bod 1. kúpnej zmluvy).

48. Z kúpnej zmluvy z roku 1957 vyplýva, že právna predchodkyňa žalobcu nadobudla ideálny
spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach vo veľkosti 1/2 v pomere k celku. Opis predávanej časti
rodinného domu, nie je spôsobilý sám o sebe založiť vydržanie vlastníckeho práva a súd prvej inštancie

bezvykonanéhodokazovaniakotázkevydržania,nemôžeoprieťvydržaniežalovanýchlenoichtvrdenie
o užívaní bez vykonaného dokazovania aj k splneniu ostatných podmienok vydržania. Samotný opis
predávanej polovice domu nepredstavuje predmet zmluvy, je len jeho bližšou špecifikáciou. Aj v roku
1957 platil na Slovensku inštitút ideálneho spoluvlastníctva oproti reálnemu spoluvlastníctvu.

49. Z uvedeného dôvodu a v spojitosti so záverom, že v predmetnej kúpnej zmluve je špecifikovaný len
užívací stav, nie je možné súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že opak bol preukázaný, keďže z
vyššie popísaných verejných listín žiadny opak preukázaný nebol.

50. Samotná skutočnosť, že žalovaní v 1. a v 2. rade užívajú nehnuteľnosť nad rámec ich

spoluvlastníckeho podielu, nie je právnou skutočnosťou, s ktorou ust. § 132 a nasl. Občianskeho
zákonníka spája nadobudnutie vlastníckeho práva k veci.

51. Pokiaľ ide o otázku vydržania, ktorú súd prvej inštancie podporne použil pre zdôvodnenie svojho
rozhodnutia, pričom námietku vydržania vzniesli žalovaní, odvolací súd konštatuje, že jednou z

podmienok vydržania je dobromyseľnosť.

52. Žalovaní nemohli nadobudnúť spoluvlastnícky podiel k predmetnej nehnuteľnosti nad rozsah svojho
spoluvlastníckeho podielu vydržaním, lebo neboli dobromyseľní. Samotní žalovaní totiž mali vedomosť o
tom, v akom podiele sú spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, čo vyplýva z relevantných listín (PKV

a LV), z ktorých vyplýva aj rozsah spoluvlastníckeho podielu žalobcu i žalovaných. Pre nadobudnutie
nepreukázali žiadny titul. To, že nadužívali svoj spoluvlastnícky podiel, neznamená na ich strane titul
pre vydržanie. Okolnosť, že právni predchodcovia žalobcu a žalobca sám nenamietali nadužívanie časti
nehnuteľnosti žalovanými (až v roku 2017 žalobca) neznamená, že u právnych predchodcov žalobcu
a následne u žalobcu došlo k zmenšeniu ich spoluvlastníckeho podielu. Žalovaní nemohli nadobudnúť

podiel v užívacom stave, mohli nadobudnúť len podiel v nehnuteľnosti.

53. Na uvedenom názore odvolacieho súdu nič nemení ani námietka žalovaných, že rozsah ich
spoluvlastníctva, tak ako v súčasnosti rodinný dom užívajú, nebol žalobcom ani jeho právnymi
predchodcami spochybňovaný, taktiež ho žalobca nespochybňoval ani v čase nadstavby nad jeho

bytom, ani v čase nadstavby žalovaným v 1. rade, pričom v rámci nadstavieb bol žalobca účastníkom
stavebných konaní.

54. To, že žalobca vo vzťahu k existujúcemu stavu mlčal, len znamená, že nenamietal užívací stav,
avšak nie vlastnícke vzťahy. Nemohlo mu preto bez právneho dôvodu zaniknúť ani v časti právo na

spoluvlastnícky podiel v rozsahu 1/2 k celku.

55. Samotní žalovaní v priebehu konania niekoľkokrát poukazovali na užívací stav a na to, že ho
žalobca a jeho právni predchodcovia nenamietali (napr. odpor proti platobnému rozkazu; vyjadrenie
žalovaných vo veci č.1. 97 odseky 1, 2., 3.; vyjadrenie žalovaných č.1. 211 zo dňa 16.03.2020; zápisnica

z pojednávania zo dňa 16.12.2020.

56. Ak teda súd prvej inštancie postavil svoj záver na tom základe, že predmet kúpy bol v kúpnej
zmluve zo dňa 08.08.1957 presne špecifikovaný, a teda že právni predchodcovia žalobcu a žalobca odnich nenadobudli nehnuteľnosť v rozsahu 1/2, ale len v kúpnej zmluve presne špecifikovaný predmet
kúpy a preto žalobca je podielovým spoluvlastníkom v menšom podiele než v 1/2 a žalovaní nadobudli
nadužívanú Časť titulom vydržania, záver súdu prvej inštancie je nesprávny.

57. Odvolací súd už len na margo poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku v odseku 29.,
týkajúceho sa kúpnej zmluvy, na ktorú podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie síce dôvodne
poukázal a správne konštatoval, že predmetom predaja nemôže byť reálny podiel, ale len ideálny podiel,
avšak jeho ďalšie úvahy s týmto konštatovaním spojené sú nesprávne, pokiaľ ide o vydržanie podielu v

rodinnom dome v rozsahu, v akom ho v skutočnosti do dnešného dňa užívajú, a to z dôvodov uvedených
vyššie.

58. Základ nároku podľa odvolacieho súdu je z doposiaľ vykonaného dokazovania daný, no je potrebné
na strane druhej prisvedčiť námietkam žalovaných vo vzťahu k nesprávnosti vyčíslenia výšky náhrady
za užívanie časti spoločnej nehnuteľnosti nad rámec spoluvlastníckych podielov žalovaných, tak ako

ich zadefinoval svedok Q. vo svojej výpovedi a aj vo svojom odbornom vyjadrení. Bude úlohou súdu
prvej inštancie zistiť skutočnú výšku náhrady za užívanie spoločnej nehnuteľnosti zo strany žalovaných
nad rámec ich spoluvlastníckych podielov, pričom dôkazné bremeno zaťažuje žalujúcu stranu, ktorá je
povinná toto dôkazné bremeno aj uniesť, avšak nie na podklade nesprávneho znaleckého posudku,
ktorý v konaní predložila. Pokiaľ zotrvá žalovaná strana na svojej námietke vydržania, je taktiež povinná

preukázať splnenie všetkých zákonných podmienok tvrdeného vydržania vlastníckeho práva.

59. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok postupom podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a
vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

60. Úlohou súdu prvej inštancie bude vo veci opätovne rozhodnúť s tým, že v intenciách vyššie
naznačeného posúdi opodstatnenosť nároku žalobcu na náhradu za nadužívanú časť spoluvlastníckeho
podielu a vyporiada sa s prípadnou výškou náhrady uplatnenej žalobcom. Súd prvej inštancie rozhodne
aj o trovách tohto odvolacieho konania.

61. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).