Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 31, 2022

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 28C/2/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119213314
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Szántaiová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2022:3119213314.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom JUDr. Martou Szántaiovou v spore žalobcu: Agentúra sociálnych služieb

- ASS n.o. so sídlom Gagarinova 1261, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 45 732 078, zastúpeného
JUDr. Jánom Legerským, advokátom, Nám. sv. Anny 15/25, 911 01 Trenčín, IČO: 34 054 081, proti
žalovanému: Mesto Dubnica nad Váhom so sídlom Bratislavská 434/9, 018 41 Dubnica nad Váhom,
IČO: 00 317 209, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Marek Doktor, s.r.o. so sídlom Legionárska
7735/31B, 911 01 Trenčín, IČO: 52 536 891, o zaplatenie 40 505,09 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaný má v o č i žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 40

505,09 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 29.11.2019 do zaplatenia.

2. Žalobca odôvodnil svoju žalobu tým, že žalobca ako kupujúci uzavrel so žalovaným ako predávajúcim
kúpnu zmluvu č. SM X/XXXXKz zo dňa 28.2.2005 o prevode nehnuteľností, podľa ktorej bol vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností povolený dňa 6.5.2005 pod č. V XXX/XXXX a ktorá bola
zmenená dodatkami č. 1 zo dňa 29.12.2006 a č. 2 zo dňa 6.8.2007. Z tejto kúpnej zmluvy vznikol
žalobcovi peňažný záväzok na zaplatenie časti kúpnej ceny vo výške 6 490 000 Sk, ktorý bol podľa

dodatku č. 2 ku kúpnej zmluve splatný do 7 dní po obdržaní finančného príspevku zo štrukturálnych
fondov EÚ žalobcom, s tým že v prípade zamietnutia žiadosti žalobcu (kupujúceho) o finančný príspevok
zo štrukturálnych fondov EÚ v schvaľovacom procese vyhlásenej 1. výzvy pre programové obdobie
2007-2013vskoršomtermíne,predávajúciokamžiteodstúpiodkúpnejzmluvy.Kposkytnutiufinančného
príspevku zo štrukturálnych fondov EÚ žalobcovi došlo postupnými platbami tak, že celá suma tohto
finančného príspevku (posledná platba) bola žalobcovi uhradená ku dňu 27.2.2013. Preto až týmto
dňom mohla nastať splatnosť predmetného záväzku žalobcu 6,490.000,- Sk (215 428,53 eur) voči

žalovanému. Dňa 15.2.2010 došlo na žiadosť žalovaného k vyhotoveniu notárskej zápisnice č. N 8/2010
NZ, 4973/2010 notárom JUDr. Želmírou Pagáčovou so sídlom Notárskeho úradu Dubnica nad Váhom,
Fándlyho č. 130/8, v ktorej žalobca urobil vyhlásenie podľa § 41 ods. 2 zák.č. 233/1995 Z.z. v znení
neskorších predpisov (Exekučný poriadok), o tom, že uznáva záväzok voči žalovanému titulom zostatku
kúpnej ceny podľa vyššie označenej kúpnej zmluvy vo výške 215 428,53 eur, že tento záväzok splatí do
7 dní po obdržaní finančného príspevku zo štrukturálnych fondov EÚ a že v prípade neuhradenia tohto
záväzku v tejto lehote dáva výslovný súhlas k tomu, aby táto notárska zápisnica bola vykonateľným

exekučným titulom na vedenie exekúcie proti žalobcovi v prospech žalovaného. Napriek tomu, že
splatnosť peňažného záväzku žalobcu vo výške 215 428,53 eur voči žalovanému ešte nenastala, došlo
zo strany žalovaného ako oprávneného na podklade notárskej zápisnice uvedenej v bode I. žaloby k
podaniu návrhu na vykonanie exekúcie proti žalobcovi ako povinnému zo dňa 31.10.2012, v dôsledkučoho Okresný súd Trenčín vydal poverenie na vykonanie exekúcie č. 5309/120412 zo dňa 14.11.2012
súdnemu exekútorovi JUDr. Eve Šteinerovej so sídlom Exekútorského úradu Nové Mesto nad Váhom,
Lipová č. 7 a k začatiu exekúcie vydaním upovedomenia o začatí exekúcie tohto súdneho exekútora

pod č. EX 126/2012-2 zo dňa 20.11.2012. Žalobca proti takémuto postupu žalovaného namietal, pretože
k podaniu návrhu na vykonanie exekúcie došlo pred splatnosťou predmetnej pohľadávky. Výsledkom
snahy žalobcu o dosiahnutie zákonného stavu bolo napokon to, že dňa 7.3.2013 mestské zastupiteľstvo
žalovaného schválilo uznesenie č. 68/2013, ktorým v bode A) žiadalo primátora žalovaného o urýchlené
zastavenie exekučného konania proti povinnému a v bode B) odložilo splatnosť pohľadávky žalovaného

voči povinnému do 31.12.2014. Primátor žalovaného, ktorým bol v tom čase X.. S. Z., označené
uznesenie mestského zastupiteľstva vetoval a na základe toho mestské zastupiteľstvo žalovaného
schválilo uznesenie č. 75/2013 zo dňa 25.4.2013, ktorým došlo k prelomeniu veta primátora a uznesenie
mestského zastupiteľstva č. 68/2013 schválené dňa 7.3.2013 sa stalo pre primátora záväzným. Keďže
primátor žalovaného napriek tomu v zmysle tohto uznesenia nepostupoval, bol zo strany žalobcu podaný
podnet na preskúmanie zákonnosti postupu primátora žalovaného na Okresnú prokuratúru Trenčín

podľa ustanovení zák.č. 153/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov. Z upovedomenia o vybavení
tohto podnetu vyplynula nezákonnosť postupu primátora žalovaného spočívajúca v tom, že tento
nerešpektoval schválené uznesenie mestského zastupiteľstva a nepostupoval v súlade s ním. Žalobca v
snahezabrániťďalšiemupriebehuexekúcievedenejnavymoženieeštenesplatnejpeňažnejpohľadávky
podal na Okresný súd Trenčín, kde bolo toto exekučné konanie vedené pod č. 59Er 3937/2012, návrh

na odklad exekúcie zo dňa 22.8.2013. Tento exekučný súd v rámci výkonu svojej činnosti v exekučnom
konaní vyzval primátora žalovaného dňa 22.10.2013 na oznámenie toho, prečo (z akého dôvodu)
nerešpektuje a nepostupuje podľa prijatých záväzných uznesení mestského zastupiteľstva č. 68/2013
a č. 75/2013 a aby oznámil, či súhlasí s odkladom exekúcie do 31.12.2014. Na túto výzvu exekučného
súdu nebolo zo strany žalovaného reagované. Podľa názoru žalobcu je zrejmé jednak to, že v čase

podania návrhu na vykonanie exekúcie zo strany žalovaného zo dňa 31.10.2012 nebola ešte vôbec
predmetná pohľadávka splatná, keď jej splatnosť v súlade s podmienkami dojednanými v dodatku č.
2 ku kúpnej zmluve nastala až dňa 27.2.2013 a jednak to, že už v priebehu exekučného konania
došlo k platnému rozhodnutiu mestského zastupiteľstva žalovaného o odklade splatnosti predmetnej
pohľadávky do 31.12.2014. Žalobca práve v súlade s takýmto rozhodnutím predmetnú pohľadávku

uhradil v celom rozsahu, a to už ku dňu 29.10.2014 platbami na účet žalovaného a teda svoju
povinnosť na peňažné plnenie splnil v celom rozsahu ešte pred splatnosťou tejto pohľadávky určenou
rozhodnutím mestského zastupiteľstva žalovaného. Napriek tomu v dôsledku nesprávneho úradného
postupu žalovaného, ktorý bol povinný po rozhodnutí mestského zastupiteľstva o odklade splatnosti
ihneď navrhnúť zastavenie exekúcie, keďže túto nemožno viesť na podklade exekučného titulu, ktorý

ešte nie je vykonateľný a zároveň v dôsledku nesprávneho úradného postupu žalovaného, ktorý aj
samotný návrh na vykonanie exekúcie podal pred uplynutím dohodnutej doby splatnosti pohľadávky,
došlo k tomu, že súdny exekútor v rámci exekučného konania vedeného na návrh žalovaného odpísal z
bankového účtu žalobcu postupne peňažné sumy v celkovej výške 45 007,09 eur, z ktorej sumy časť vo
výške 1 900 eur vyplatil žalovanému ako oprávnenému a ktorá suma bola potom odpočítaná z celkovej

pohľadávky žalovaného 215 428,53 eur, ktorú tak potom žalobca priamo žalovanému vyplatil vo výške
213 528,53 eur (teda zníženej o sumu 1 900 eur) a časť vo výške 2 602 eur vrátil žalobcovi. Ostatná časť
sumy vymoženej súdnym exekútorom v rámci uvedeného exekučného konania od žalobcu vo výške
40 505,09 eur nebola žalobcovi vrátená napriek jeho opakovaným žiadostiam a táto suma predstavuje
podľa vyjadrenia súdneho exekútora trovy exekúcie a z toho dôvodu nemôže byť žalobcovi vrátená. Na

základe uvedeného je nepochybné, že suma 40 505,09 eur predstavuje škodu, ktorá vznikla žalobcovi
v dôsledku nesprávneho úradného postupu žalovaného, spočívajúceho v dvoch okolnostiach, a to 1)
že žalovaný podal návrh na vykonanie exekúcie pred splatnosťou pohľadávky voči žalobcovi a 2) že
žalovaný nepodal návrh na zastavenie (odklad) exekúcie po rozhodnutí mestského zastupiteľstva o
odklade splatnosti pohľadávky do 31.12.2014 a umožnil tak pokračovanie exekučného konania napriek

tomu, že žalobca pohľadávku sám z vlastných peňažných prostriedkov uhradil v celom rozsahu ešte
pred takto odloženou dobou splatnosti (okrem sumy 1900 eur, ktorú poukázal žalovanému súdny
exekútor). V príčinnej súvislosti s takýmto nesprávnym úradným postupom žalovaného vznikla škoda
na strane žalobcu vo výške 40 505,09 eur predstavujúca sumu zrazenú z bankového účtu žalobcu
súdnym exekútorom a použitú na úhradu trov exekúcie, keď je zrejmé, že ak by žalovaný postupoval

správne a zákonne a návrh na vykonanie exekúcie pred splatnosťou pohľadávky by vôbec nepodal,
alebo ak by po rozhodnutí mestského zastupiteľstva o odklade splatnosti pohľadávky neodkladne podal
návrh na zastavenie (odklad) exekúcie, nebolo by ku zrazeniu tejto peňažnej sumy z bankového účtu
žalobcu súdnym exekútorom došlo a nevznikol by súdnemu exekútorovi nárok na trovy exekúcie v takejvýške a teda aj prípadné zrazené sumy by musel žalobcovi vrátiť. Keďže takéto exekučné konanie, v
rámci ktorého došlo ku zrazeniu sumy z bankového účtu žalobcu, z ktorej mu nebola vrátená časť vo
výške 40.505,09 €, bolo vedené v dôsledku nesprávneho úradného postupu žalovaného, zodpovedá

žalovaný za takto vzniknutú škodu žalobcovi v celom rozsahu. Žalobca sa dozvedel o tejto škode dňa
23.2.2017, kedy mu bolo doručené konečné oznámenie súdneho exekútora o tom, že mu nebude
žiadna ďalšia suma zo súm zrazených z jeho bankového účtu vrátená, pretože nedošlo k žiadnemu
preplatku finančných prostriedkov. Žalobca v súlade s ustanoveniami § 15 a § 16 zák. č. 514/2003 Z.z.
v znení neskorších predpisov listom zo dňa 24.5.2019 doručeným žalovanému (primátorovi žalovaného

ako príslušnému orgánu podľa § 11 písm. a/ tohto zákona) dňa 29.5.2019 požiadal žalovaného
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
územnej samosprávy. Žalovaný na túto žiadosť v lehote vyplývajúcej z ustanovenia § 16 ods. 4 zák. č.
514/2003Z.z.vzneníneskoršíchpredpisovvôbecžiadnymspôsobomnereagoval,pričomšesťmesačná
lehota na predbežné prerokovanie nároku uplynula dňom 29.11.2019.

3. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že žalobca považuje námietky žalovaného proti
dôvodnosti uplatneného nároku vo vzťahu ku skutkovej a právnej podstate tohto nároku uvedenej v
podanej žalobe za neopodstatnené. K prvej námietke žalobca uvádza, že aj keby boli v nej obsiahnuté
tvrdenia o splatnosti pohľadávky žalovaného na zaplatenie časti kúpnej ceny podľa dodatku č. 2 ku
kúpnej zmluve vo výške 6 490 000 Sk (215 428,53 eur) do 7 dní po obdržaní finančného príspevku

zo štrukturálnych fondov EÚ žalobcom už ku dňu 25.9.2012 (a nie až ku dňu 27.2.2013, ako uvádza
žalobca v podanej žalobe) správne, tak táto skutočnosť nemá pre posúdenie dôvodnosti uplatneného
nároku žalobcu v zásade žiaden význam. Nesporné je, že žalovaný podal návrh na vykonanie exekúcie
dňa 31.10.2012, čo by v prípade, ak by predmetná pohľadávka v zmysle exekučného titulu, ktorým bola
notárska zápisnica č. N 8/2010 Nz 4973/2010 zo dňa 15.2.2010, bola splatná už ku dňu 25.9.2012,

znamenalo, že v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie mal žalovaný v zmysle tohto exekučného
titulu vykonateľnú pohľadávku. Podstata žalobcom namietaného nesprávneho úradného postupu
žalovaného pri výkone samosprávy však spočíva v tom, že následne po začatí exekučného konania,
došlo platným právnym spôsobom k odkladu (posunutiu) doby splatnosti pohľadávky vymáhanej v
exekučnom konaní, čím táto pohľadávka stratila vymáhateľnosť a nebolo možné preto po nastaní

takejto skutočnosti v exekučnom konaní ďalej pokračovať pre absenciu jednej zo základných podmienok
vedenia exekučného konania, ktorou je existencia vykonateľného exekučného titulu. Podstatné je to,
že po začatí exekučného konania došlo k odkladu splatnosti vymáhanej pohľadávky a tým k zániku
vykonateľnosti exekučného titulu, na podklade ktorého bolo exekučné konanie vedené a žalovaný
napriek tomu, že o odklade splatnosti vymáhanej pohľadávky sám rozhodol, tak neurobil žiaden úkon

smerujúci k okamžitému zastaveniu exekučného konania alebo aspoň k jeho odkladu do predĺženej
doby splatnosti pohľadávky (31.12.2014), hoci to bolo výlučne v dispozícii žalovaného, ktorý návrh
na vykonanie exekúcie podal. Preto táto námietka žalovaného aj v prípade jej správnosti nemôže
mať na uplatnený nárok žiaden vplyv. K druhej a tretej námietke žalobca uvádza, že nespochybňuje
skutkové tvrdenia žalovaného o tom, že uznesenie MsZ v Dubnici nad Váhom č. 424/2012 zo dňa

13.12.2012 (ktoré nemal žalobca doposiaľ v celom znení k dispozícii), ktorým bolo rozhodnuté o odklade
splatnosti pohľadávky do 31.12.2014, nebolo následne uznesením tohto orgánu žalobcu č. 1/2013 zo
dňa 12.2.2013 (ktoré tiež nemal žalobca vôbec k dispozícii) potvrdené, v dôsledku čoho stratilo platnosť,
avšak zároveň žalobca poukazuje na to, že následne bolo uznesením MsZ v Dubnici nad Váhom č.
68/2013 zo dňa 7.3.2013 rozhodnuté v bode B) uznesenia schválenie odkladu splatnosti predmetnej

pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní do 31.12.2014 a že toto uznesenie bolo potvrdené v zmysle
§ 13 ods. 8 zák. č. 369/1990 Zb. v znení neskorších predpisov platnom v danom čase uznesením MsZ
v Dubnici nad Váhom č. 75/2013 zo dňa 25.4.2013. V tomto smere zároveň žalobca poukazuje na
to, že je nesporné, že takéto rozhodnutie mestského zastupiteľstva o odklade splatnosti pohľadávky
mesta voči žalobcovi je rozhodnutím oprávneného orgánu žalovaného s poukazom tak na ustanovenie

§ 11 ods. 3 písm. a) zák. č. 369/1990 Zb. v znení neskorších predpisov ako aj na ustanovenie § 9
zák. č. 138/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. To znamená, že dňom 25.4.2013 došlo platným
rozhodnutímoprávnenéhoorgánužalovanéhokodkladusplatnostipohľadávkyvymáhanejvexekučnom
konaní (na základe návrhu žalovaného na vykonanie exekúcie zo dňa 31.10.2012) a týmto dňom stratil
exekučný titul, na podklade ktorého žalovaný podal návrh na vykonanie exekúcie, vykonateľnosť a

ďalšie vedenie exekúcie prebiehalo bez vykonateľného exekučného titulu. Dôsledkom tejto skutočnosti
vo vzťahu k prebiehajúcemu exekučnému konaniu bolo to, že vznikol dôvod na zastavenie exekúcie,
pretože sa vytvoril stav, kedy po začatí exekúcie odpadla vykonateľnosť exekučného titulu a teda
stav, aký bol podľa vtedy platných ustanovení zák. č. 233/1995 Z.z. dôvodom zastavenia exekúciepodľa § 57 ods. 1 písm. a) tohto právneho predpisu. Podľa žalobcu bolo preto za takéhoto stavu
povinnosťou žalovaného ako oprávneného, ktorý podal návrh na začatie exekúcie, aby ihneď podal
návrh na zastavenie exekúcie alebo aspoň skutočnosť odkladu splatnosti vymáhanej pohľadávky

ihneď oznámil súdnemu exekútorovi a súdu, kde by súd po zistení tejto skutočnosti aj bez návrhu
žalovaného ako oprávneného v zmysle § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. vo vtedy platnom znení
mohol rozhodnúť o zastavení exekúcie. Žalovaný nielenže nepodal návrh na zastavenie exekúcie, ani
neoznámil súdu odklad splatnosti vymáhanej pohľadávky a teda zánik vykonateľnosti exekučného titulu,
na podklade ktorého bola exekúcia vedená, ale navyše ani v liste žalovaného č.j. XXXXX/XXXX zo dňa

13.11.2013 (ktorý žalobca nemal doposiaľ k dispozícii) a ktorým žalovaný odpovedal na výzvu súdu
zo dňa 22.10.2013, žalovaný výslovne neoznámil skutočnosť, že došlo k odkladu splatnosti vymáhanej
pohľadávky a tým k zániku vykonateľnosti exekučného titulu. Žalovaný sa aj v tomto oznámení súdu
zaoberal len otázkou, či mestské zastupiteľstvo je oprávnené ukladať primátorovi mesta povinnosti
a teda v tomto prípade povinnosť podať návrh na zastavenie exekúcie. Táto otázka kompetenčného
sporu medzi orgánmi žalovaného, a to mestským zastupiteľstvom a primátorom, nemá však vôbec

žiaden vplyv na to, že riadnym a platným rozhodnutím mestského zastupiteľstva žalovaného došlo dňom
25.4.2013 k odkladu splatnosti vymáhanej pohľadávky až do 31.12.2014 a tým ku zániku vykonateľnosti
exekučného titulu, na podklade ktorého sa na návrh žalovaného exekučné konanie v danej veci začalo.
Podľa žalobcu je jednoznačne zodpovednosťou oprávneného v exekučnom konaní, aby v prípade
zániku vykonateľnosti exekučného titulu, na podklade ktorého podal návrh na vykonanie exekúcie,

ihneď navrhol zastavenie exekúcie alebo aspoň odklad exekúcie, čo podľa ustanovenia § 56 zák. č.
233/1995 Z.z. v znení platnom v danom čase (ku dňu 25.4.2013) bolo možné a pokiaľ tak neurobí, nesie
zodpovednosť za škodu, ktorá povinnému v dôsledku vedenia exekúcie bez existencie vykonateľného
exekučného titulu, vznikne. V danej veci je nesporné, že žalobca predmetnú pohľadávku vymáhanú
v exekučnom konaní uhradil v celom rozsahu na účet žalovaného ku dňu 29.10.2014 a teda ešte

pred odloženou splatnosťou tejto pohľadávky do 31.12.2014. Preto ani tieto námietky žalovaného nie
sú opodstatnené. K štvrtej námietke žalobca uvádza, že už zo skutočností uvedených k druhej a
tretej námietke je zrejmé, že pre posúdenie uplatneného nároku na náhradu škody v tomto konaní
spôsobenej nesprávnym úradným postupom žalovaného pri výkone samosprávy, nie je vôbec právne
významné, či mestské zastupiteľstvo žalovaného bolo alebo nebolo oprávnené zaviazať primátora

žalovaného na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ale významné je to, že žalovaný za okolností
uvedených v predošlej časti tohto vyjadrenia, nepodal návrh na zastavenie exekúcie a ani návrh
na odklad exekúcie. Z hľadiska zodpovednosti žalovaného za nesprávny úradný postup pri výkone
samosprávy je úplne irelevantné, ktorý orgán žalovaného bol oprávnený takýto návrh podať a je celkom
zrejmé, že to bol primátor, ktorý takúto svoju povinnosť ako štatutárny orgán žalovaného nesplnil.

Žalobca nemá dôvod spochybňovať správnosť tvrdení žalovaného o tom, že mestské zastupiteľstvo
žalovaného nemohlo primátorovi prikázať (zaviazať ho) podať návrh na zastavenie exekúcie a že takáto
vôľa primátora nemôže byť nahradená uznesením mestského zastupiteľstva, čo napokon jednoznačne
vyplýva aj z rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. 13S 64/2014-23 zo dňa 25.11.2015, ktorý na
dôkaz žalovaný k veci predložil a ktorým bolo zrušené uznesenie MsZ v Dubnici nad Váhom č.

389/2013 zo dňa 31.10.2013 v spojení s uznesením MsZ v Dubnici nad Váhom č. 365/2013 zo
dňa 26.9.2013. Týmito uzneseniami mestského zastupiteľstva žalovaného však nebolo rozhodnuté
o odklade splatnosti pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní, o ktorom bolo platne rozhodnuté
už uzneseniami MsZ v Dubnici nad Váhom č. 68/2013 zo dňa 7.3.2013 v jeho bode B) v spojení s
uznesením č. 75/2013 zo dňa 25.4.2013. Takéto uznesenie o odklade splatnosti pohľadávky vymáhanej

v exekučnom konaní, ktoré malo za následok zánik vykonateľnosti exekučného titulu, na podklade
ktorého bolo exekučné konanie na návrh žalovaného vedené, nebolo nikdy zrušené a bolo platným
rozhodnutím orgánu žalovaného oprávneného na prijatie takéhoto rozhodnutia. Teda to, že ďalšie
rozhodnutie mestského zastupiteľstva žalovaného, ktorým toto uložilo primátorovi žalovaného povinnosť
neodkladne podať návrh na zastavenie exekúcie, bolo rozhodnutím súdu zrušené, nemá žiaden vplyv na

podstatnú skutočnosť, že primátor žalovaného v rámci riadneho a zákonného plnenia svojich povinností,
bol povinný po odklade splatnosti pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní začatom na návrh
žalovaného, neodkladne podať návrh na zastavenie exekúcie alebo aspoň odklad exekúcie podľa
vtedy platného znenia príslušných ustanovení zák. č. 233/1995 Z.z. upravujúcich možnosť takéhoto
postupu, čo vôbec neurobil a čo ani nie je medzi stranami sporu v tomto konaní vôbec sporné (že

takýto návrh zo strany primátora žalovaného podaný nebol). Preto námietka žalovaného týkajúca sa
kompetenčného sporu medzi jeho dvoma orgánmi, a to mestským zastupiteľstvom a primátorom, o
tom či mohlo mestské zastupiteľstvo uložiť primátorovi povinnosť podať návrh na zastavenie exekúcie,
nemá pre toto konanie žiaden význam. Tým, že to žalovaný neurobil, umožnil, aby exekučné konaniepokračovalo a hoci žalobca napokon sám vymáhanú pohľadávku žalovanému uhradil, tak vzhľadom
na to, že sa tak stalo ešte počas stále trvajúceho exekučného konania, boli žalobcovi na základe
príkazu exekútora z účtu zrazené peňažné prostriedky, ktorými boli v konečnom dôsledku pokryté

zrejme len trovy exekúcie, pričom tieto by vôbec neboli vznikli, ak by došlo k zastaveniu exekúcie pred
dobrovoľným splnením vymáhanej povinnosti zo strany žalobcu, ktorú tento splnil ešte pred uplynutím
posunutej doby splatnosti pohľadávky. Zo súhrnu týchto skutočností je potom podľa žalobcu celkom
zrejmé, že škoda, ktorá vznikla na strane žalobcu takýmto odpísaním peňažných prostriedkov z jeho
účtu v prospech exekútora na pokrytie trov exekúcie, je v priamej príčinnej súvislosti s namietaným

nesprávnym úradným postupom žalovaného a preto žalovaný nesie plnú zodpovednosť za takto
spôsobenú škodu jeho nesprávnym úradným postupom pri výkone samosprávy. Na tejto zásadnej
skutočnosti nemôžu preto nič zmeniť ani skutočnosti uvádzané žalovaným vo štvrtej námietke, ktoré sú
pre túto vec aj celkom irelevantné. K piatej námietke žalobca uvádza, že práve vtedy, ak by žalovaný
ihneď alebo aspoň v primeranom čase po rozhodnutí jeho mestského zastupiteľstva o odklade splatnosti
vymáhanej pohľadávky, podal návrh na zastavenie exekúcie alebo aspoň odklad exekúcie, nevznikli

by trovy exekučného konania v takej výške, ako keby exekútor vymohol predmetnú pohľadávku v
rámci exekučného konania, keď je zrejmé, že žalobca napokon túto pohľadávku sám bez činnosti
exekútora v celom rozsahu žalovanému uhradil. Bol to len žalovaný, ktorý inicioval celé exekučné
konanie podaním návrhu na vykonanie exekúcie a bol to len žalovaný, ktorý sa po začatí takéhoto
exekučného konania musel dozvedieť z rozhodnutia jeho mestského zastupiteľstva, že exekučný titul,

na podklade ktorého bol návrh na vykonanie exekúcie podaný, stratil po začatí exekučného konania
vykonateľnosť, pretože bolo rozhodnuté o odklade splatnosti vymáhanej pohľadávky do 31.12.2014.
Preto to bol práve žalovaný, ktorý bol povinný pri riadnom výkone samosprávy v súlade s právnym
poriadkom v nadväznosti na túto skutočnosť neodkladne podať návrh na zastavenie exekúcie alebo
aspoň odklad exekúcie podľa vtedy platných ustanovení zák. č. 233/1995 Z.z., čo žalovaný neurobil.

K šiestej námietke žalobca uvádza, že k tejto sa nemá možnosť podrobnejšie vyjadriť z dôvodu, že
žalovaný vznesenú námietku premlčania žiadnym spôsobom neodôvodnil. Bez ohľadu na to žalobca
uvádza, že uplatnený nárok na náhradu škody nemôže byť premlčaný s poukazom na ustanovenia
§ 19 ods. 1 a 3 zák. č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, keď zo skutočností uvedených
už v podanej žalobe a k nej pripojených listinných dôkazov vyplýva, že žalobca sa o škode dozvedel

dňa 23.2.2017, kedy mu bolo doručené konečné oznámenie súdneho exekútora o tom, že mu nebude
vrátená žiadna ďalšia suma z celkového objemu peňažných prostriedkov zrazených z jeho bankového
účtu, pretože nedošlo k žiadnemu preplatku finančných prostriedkov. Žalobca v nadväznosti na zistenie
tejto skutočnosti z uvedeného oznámenia súdneho exekútora potom v súlade s ustanoveniami § 15
a 16 zák. č. 514/2003 Z.z. požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom pri výkone samosprávy listom zo dňa 24.5.2019, ktorý bol
doručený žalovanému dňa 29.5.2019. Žalovaný na túto žiadosť v lehote vyplývajúcej z ustanovenia § 16
ods. 4 zák. č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov vôbec nereagoval a preto šesťmesačná lehota
na predbežné prerokovanie nároku uplynula márne dňom 29.11.2019. Teda po dobu šesť mesiacov
počítanú od 29.5.2019 do 29.11.2019 subjektívna premlčacia doba (trojročná) na uplatnenie práva na

náhradu škody neplynula. Zo súhrnu týchto skutočností potom vyplýva, že žalobca mohol právo na
náhradu škody uplatniť na súde (vykonať) najskôr dňa 23.2.2017 a premlčacia doba na uplatnenie
tohto práva podľa § 19 ods. 1 a 3 zák. č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov by uplynula
až dňom 23.8.2020. Pokiaľ teda žalobca právo na náhradu škody uplatnil žalobou podanou na súde
dňa 20.12.2019, tak určite nemôže byť uplatnené právo premlčané. Preto ani neodôvodnená námietka

premlčania žalovaného nemá žiadne opodstatnenie.

4. Žalobca ako dôkaz označil a predložil kúpnu zmluvu č. SM X/XXXX Kz zo dňa 28.2.2005,
výpis uznesenia zo zasadnutia mestského zastupiteľstva Mesta Dubnica nad Váhom konaného dňa
14.12.2004 č. 105/2004, dodatok č. 1 zo dňa 29.12.2006 ku kúpnej zmluve, dodatok č. 2 zo dňa

6.8.2007 ku kúpnej zmluve, výpisy z účtu žalobcu, notárska zápisnica N 8/2010, Nz 4973/2010, NCRls
5086/2010 zo dňa 15.2.2010, upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 20.11.2012, výpis uznesenia zo
zasadnutia mestského zastupiteľstva Mesta Dubnica nad Váhom konaného dňa 07.03.2013 č. 68/2013
a č. 75/2013 zo dňa 25.04.2013, upovedomenie Okresnej prokuratúry Trenčín zo dňa 22.07.2013 o
vybavení podnetu, návrh na odklad exekúcie zo dňa 22.8.2013, výzva Okresného súdu Trenčín zo

dňa 22.10.2013, potvrdenie o vklade hotovosti na účet zo dňa 30.01.2014, 06.02.2014, 17.03.2014,
10.04.2014, 14.05.2014, 09.06.2014, hromadný príkaz na úhradu zo dňa 11.07.2014, potvrdenie o
vklade hotovosti na účet zo dňa 14.08.2014, 17.09.2014, 14.10.2014, výpis z účtu žalobcu za obdobieod 28.10.2014 do 31.10.2014, oznámenie JUDr. Evy Šteinerovej, súdnej exekútorky zo dňa 20.02.2017,
žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 24.05.2019.

5. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že na základe uznesenia Mestského zastupiteľstva v
Dubnici nad Váhom č. 46/2007 zo dňa 26. 6. 2007 bol spracovaný a podpísaný dodatok č. 2 ku
kúpnej zmluve č. X/XXXX Kz XX. 2. XXXX v znení jej dodatku č. 1 zo dňa XX. XX. XXXX, kde bolo
pretransformované uznesenie tak, že
a) zostatok kúpnej ceny vo výške 6 490 000,- Sk splatí kupujúci predávajúcemu do 7 dní po obdržaní

príspevku zo štrukturálnych fondov EU
b) v prípade zamietnutia žiadosti kupujúceho o fin. príspevok zo štrukturálnych fondov EU v
schvaľovacom procese vyhlásenej 1. Výzvy pre programové obdobie 2007 - 2013 v skoršom termíne,
predávajúci okamžite odstúpi od kúpnej zmluvy. Fikcia v žalobe, na základe ktorej bol vydaný platobný
rozkaz, že k splatnosti záväzku došlo až poslednou platbou je irelevantná, pretože uznesenie a
uzatvorený dodatok uvádzajú, že kupujúci uhradí predávajúcemu zostatok kúpnej ceny do 7 dní po

obdržaní príspevku zo štrukturálnych fondov EU a nie až po splatení celej sumy finančného príspevku
(posledná platba). Na základe žiadosti mesta zo dňa 8. 10. 2012 o sprístupnenie informácií, zaslanej
Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, bolo mestu dňa 22. 10. 2012 ministerstvom
oznámené že v rámci projektu boli zo strany RO pre ROP uhradené nasledovné žiadosti ASS, n.o.
o platbu: 14.11.2011 suma 574 696,33 eur, 24.04.2012 suma 493 408,90 eur, 20.06.2012 suma 446

852,82 eur, 25.09.2012 suma 366 744,83 eur, t.j. spolu 1 881 702,88 eur. Z dodatku k zmluve je
zrejmé, že poskytovateľ poskytne prijímateľovi nenávratný príspevok do výšky 1 891 796,11 eur. Rozdiel
medzi prijatou výškou príspevku a predpokladaného nenávratného príspevku je 10 093,23 eur. Z
uvedeného je zrejmé, že príspevok bol vyplatený žalobcovi do 25.09.2012. Je zrejmé, že do dňa začatia
exekučného konania nenastali skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku v exekučnom

konaní alebo ktoré by bránili jeho vymáhateľnosti. Na základe tejto informácie podalo mesto návrh na
vykonanie exekúcie Okresnému súdu Trenčín dňa 31. 10. 2012. Teda do podania návrhu na exekúciu
mal žalobca dostatok času a finančných prostriedkov zaplatiť žalovanému sumu 21 428,53 eur. Napokon
túto skutočnosť viackrát skonštatoval aj exekučný súd vo svojich rozhodnutiach v konaní vedenom pod
sp. zn. 59Er/3937/2012. Dňa 14.11.2012 vydal Okresný súd Trenčín poverenie na vykonanie exekúcie

č. 5309*120412 vo veci uhradenia kúpnej ceny na základe Notárskej zápisnice č. 8/2010 zo dňa
15.2.2010. Dňa 14.12.2012 bolo žalobcovi (povinnému) doručené upovedomenie o začatí exekúcie.
Dňa 20.12.2012 doručil žalobca súdnemu exekútorovi námietky proti exekúcii. Povinný v námietkach
uviedol, že ešte neobdržal celý finančný príspevok, záverečná splátka má byť realizovaná v roku
2013, ktorá má byť použitá na uhradenie pohľadávky. Pritom zo sprístupnenej informácie Ministerstva

pôdohospodárstva a rozvoja vidieka vyplýva, že už 25.9.2012 mal žalobca uhradených 1 881 702,88 eur,
takže už v roku 2012 zavádzal žalobca súd a neuviedol pravdivé údaje. Zároveň poukázal na uznesenie
Mestského zastupiteľstva v Dubnici nad Váhom č. 424/2012 z 13. 12. 2012, ktorým bola exekúcia
zastavená a vypracovaný splátkový kalendár na úhradu predmetnej pohľadávky do konca roka 2014.
V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na tú skutočnosť, že jediný subjekt, ktorý bol oprávnený exekúciu

zastaviť bol súd (podľa § 57 Exekučného poriadku platného a účinného v čase rozhodovania súdu), a nie
mestské zastupiteľstvo. Uznesenie mestského zastupiteľstva č. 424/2012 neobsahuje žiadny splátkový
kalendár. Výkon uznesenia mestského zastupiteľstva bolo podľa § 13 ods. 6 zákona č. 369/1990 Zb.
o obecnom zriadení vo vtedy platnom znení primátorom mesta pozastavený. Mestské zastupiteľstvo
na potvrdenie vetovaného uznesenia bolo zvolané na základe žiadosti 1/3 poslancov a uskutočnilo sa

dňa 12. 2. 2013. Mestské zastupiteľstvo uznesenie č. 424/2012 nepotvrdilo a uznesenie stratilo platnosť
podľa zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení vo vtedy platnom znení. Okresný súd v exekučnej
veci uznesením č. 59Er/3937/2012-33 zo dňa 19. 2. 2013 námietky žalobcu zamietol.
Vo vzťahu k uzneseniam Mestského zastupiteľstva v Dubnici nad Váhom č. 68/2013 a 75/2013 uviedol,
že mesto Dubnica nad Váhom zaslalo na Okresnú prokuratúru v Trenčíne podnet na preskúmanie

oboch uznesení dňa 26. 6. 2013 listom č.j. XXXXX/XXXX, ktorý bol prokuratúre doručený osobne
dňa 27. 6. 2013. Upovedomenie o vybavení podnetu bolo doručené mestu 14. 8. 2013. Vo vyjadrení
sa vôbec neuvádza, že by primátor mesta nepostupoval v súlade so zákonom. Naopak prokuratúra
konštatuje, že formulácia v bode A) tohto uznesenia je naformulovaná takým spôsobom, že z nej nie
je zrejmé, akým spôsobom má primátor vykonať úkony smerujúce k možnému zastaveniu exekučného

konania, čo spôsobuje neúplnosť tohto uznesenia, a tým pádom aj jeho terajšiu obsolentnosť a dočasnú
nevykonateľnosť. Ďalej prokurátor uvádza, že v rámci svojej právomoci nie je oprávnený konkrétnym
subjektom nariaďovať, ako takýto stav odstrániť, pričom ak mestské zastupiteľstvo riadne nešpecifikuje,
resp. nedoplní, akým spôsobom si v zmysle príslušných ustanovení osobitného zákona (zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti) predstavuje konkrétne konanie primátora v
danej veci, potom sa vystavuje riziku dlhodobej obsolentnosti a nevykonateľnosti tohto uznesenia. Za
kvalitu a obsah právneho textu však výsostne zodpovedá mestské zastupiteľstvo, ktoré jediné môže

tento ním vytvorený stav odstrániť. V žalobnom návrhu tvrdenia žalobcu, že v snahe zabrániť ďalšiemu
priebehu exekúcie vedenej na vymoženie ešte nesplatnej peňažnej pohľadávky podal na Okresný súd
Trenčín návrh na odklad exekúcie zo dňa 22.8.2013 a že súd vyzval žalovaného dňa 22. 10. 2013 na
oznámenie toho, prečo nerešpektuje a nepostupuje podľa prijatých záväzných uznesení MsZ a tento sa
nevyjadril, sa nezakladajú na pravde. Okresný súd Trenčín vyzval Ing. Jozefa Z., vtedajšieho primátora

mesta,abysavyjadril,zakéhodôvodunepostupujepodľaprijatéhouznesenia68/2013a75/2013.Mesto
DubnicanadVáhomreagovalonavýzvulistomč.j.XXXXX/XXXXzodňa13.11.2013,ktorýboldoručený
Okresnému súdu Trenčín dňa 14. 11. 2013. Okresný súd Trenčín uznesením č. k. 59Er/3937/2012-131
zo dňa 27.11.2013 rozhodol tak, že námietky žalobcu (v exekučnom konaní povinný) o odklad exekúcie
a odblokovanie účtov povinného zamietol.
Iniciatíva žalobcu vyústila 26.9.2013 do prijatia uznesenia Mestského zastupiteľstva v Dubnici nad

Váhom č. 365/2013, ktorým mestské zastupiteľstvo ukladá primátorovi mesta Dubnica nad Váhom
neodkladne podať návrh na zastavenie exekúcie vedenej voči neziskovej organizácii Agentúra
sociálnych služieb-ASS, IČO: 45732078 so sídlom Gagarinova 1261, Dubnica nad Váhom. Výkon
tohto uznesenia bol primátorom mesta pozastavený. Predmetné uznesenie č. 365/2013 bolo mestským
zastupiteľstvom v zmysle § 13 ods. 8 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení vo vtedajšom

znení potvrdené uznesením 389/2013 zo dňa 31. 10. 2013. Zároveň mestské zastupiteľstvo uznesením
390/2013 zo dňa 31. 10. 2013 zrušilo uznesenie č. 68/2013 bod A) zo dňa 7. 3. 2013. Prijatím uznesenia
365/2013 v spojení s uznesením 390/2013 bolo spôsobené, že primátorovi mestské zastupiteľstvo
nahradilo žiadosť o vzatie exekúcie späť uložením povinnosti primátorovi vziať exekúciu späť.
MestoDubnicanadVáhompodalovoveciprijatýchuznesenípodnetnaOkresnúprokuratúruvTrenčíne.

Okresný prokurátor dňa 29.01.2014 vydal protest prokurátora proti uzneseniu mestského zastupiteľstva
č. 389/2013 zo dňa 31. 10. 2013 a proti uzneseniu číslo 365/2013 zo dňa 26. 9. 2013 s tým, že uznesenia
sú v rozpore so zákonom č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v platnom znení. Prokuratúra v proteste
okrem iného konštatuje, že Ústava SR v čl. 61 ods. 1 a zákon o obecnom zriadení v § 10 ods. 1
zakotvujú, že orgánmi obce sú obecné zastupiteľstvo a starosta obce. Kým z Ústavy SR vyplýva, že

starosta je výkonným orgánom obce, vykonáva správu obce a zastupuje obec navonok (čl. 69 ods. 3),
postavenie zastupiteľstva obce Ústava SR neupravuje, len konštatuje, že obecné zastupiteľstvo tvoria
poslanci. Princíp deľby moci je uplatnený aj pri vymedzení pôsobnosti (kompetencií) orgánov obce.
Ústava SR nerozčleňuje pôsobnosť obce medzi starostu obce a obecné zastupiteľstvo, túto otázku
a jej riešenie ponecháva na bežné zákonodarstvo. Orgány obce pritom nie sú v pozícii vzájomnej

nadriadenosti či podriadenosti. Prokuratúra zároveň konštatuje, že v prípade vzatia a nevzatia exekúcie
späť sa jedná výlučne o rozhodovanie vo veciach správy obce, kde má primátor mesta výhradnú
kompetenciu a Mestské zastupiteľstvo mesta Dubnica nad Váhom do nej nemôže svojimi uzneseniami
nijakým spôsobom zasahovať. Protest prokurátora bol predmetom rokovania mestského zastupiteľstva
dňa 27. 4. 2014. Mestské zastupiteľstvo nevyhovelo protestu prokurátora a prijalo uznesenie číslo

61/2014. Okresná prokuratúra Trenčín podala návrh na zrušenie predmetných uznesení na príslušný
Krajský súd v Trenčíne. Krajský súd v Trenčíne Rozsudkom č. k. 13S/64/2014-23 zo dňa 25. novembra
2015 zrušil uznesenie Mestského zastupiteľstva 389/2013 zo dňa 31. 10. 2013 v spojení s uznesením
MestskéhozastupiteľstvavDubnicinadVáhomč.365/2013zodňa26.9.2013.Ajkrajskýsúdkonštatuje
v rozhodnutí, že nielen štátne orgány, ako to vyplýva z čl. 2 ods. 2, ale ani orgány obce (mesta) si nesmú

uzurpovať právomoc, ktorá im nie je daná zákonom. Návrh na zastavenie exekúcie je oprávnený v
mene obce (mesta) podať len štatutárny orgán, ktorým je primátor. Pokiaľ primátor takúto vôľu neprejaví,
nemôže byť jeho vôľa nahradená uznesením mestského zastupiteľstva, a o to viac ho nemôže mestské
zastupiteľstvo zaviazať na podanie návrhu na zastavenie exekúcie proti jeho vôli, ide jednoznačne o
konanie v rozpore so zákonom a teda aj takto prijaté uznesenie je nezákonné. Z rozhodnutí príslušných

súdov ako aj vyjadrení prokuratúry v Trenčíne je zrejmé, že Mesto Dubnica nad Váhom v žiadnom
prípade neporušilo úradný postup, a teda nie je dôvod na domáhanie sa náhrady škody pre nesprávny
úradnýpostupžalobcompodľazákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkone
verejnej moci.
Exekúcia sa teda viedla na základe riadneho exekučného titulu, bola oprávnená (nakoľko žalobca riadne

nesplnil svoj riadne splatný záväzok voči žalovanému - čo viackrát skonštatoval aj exekučný súd) a
jednou zo základných povinností primátora mesta je majetok mesta zveľaďovať, chrániť a používať
všetky právne prostriedky na ochranu majetku, vrátane včasného uplatňovania svojich práv alebo
oprávnených záujmov pred príslušnými orgánmi, a to aj v zmysle Zásad hospodárenia s majetkommesta. V prípade ukončenia exekúcie (zaplatením pohľadávky počas exekúcie) sa aj súdy jednoznačne
spravujú zásadou, že oprávnenému vzniká nárok na náhradu trov exekúcie, ak bol s návrhom na
vykonanie exekúcie úspešný, prípadne ak k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku dobrovoľného

plnenia povinným až v priebehu exekúcie. Dobrovoľné splnenie dlhu povinným počas exekúcie teda
jednoznačne vylučuje zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie a v plnej miere priznáva jeho
oprávnenie uplatňovať svoje nároky prostredníctvom exekúcie. Plnenie žalobcu vykonané po tom, čo
žalovaný oprávnene podal návrh na vykonanie exekúcie, nemôže mať vplyv na povinnosť znášať trovy
exekučného konania. Vedenie exekúcie a spôsob jej vykonávania bolo v rukách exekútora, ktorý v

prípade plnenia počas exekúcie mal možnosti použitia ustanovenia § 60 Exekučného poriadku platného
a účinného v danom čase. Žalovaný predpokladá, že súdny exekútor vrátil exekučnému súdu poverenie
na vykonanie exekúcie práve z dôvodu § 60 písmeno e) Exekučného poriadku, podľa ktorého Poverenie
na vykonanie exekúcie vydané exekútorovi podľa § 44 exekútor bezodkladne vráti súdu, ak sa exekučné
konanie skončilo vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie. Takže rozhodne nemožno
odmenu súdneho exekútora vo výške 40 505,09 eur, na ktorú mal súdny exekútor nárok, považovať za

škodu, ktorá vznikla žalobcovi, a to z dôvodu, že tento si nesplnil svoju povinnosť stanovenú mu riadnym
exekučným titulom.
Žalovaný ďalej vzniesol z opatrnosti námietku premlčania nároku žalobcu.

6. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 08.09.2020 uviedol, že predkladá uznesenie Okresného súdu Banská

Bystrica sp. zn. 65Ek/2120/2019 zo dňa 08.06.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.06.2020,
ktorým súd zamietol námietky povinného (žalobcu) proti exekúcii. Z uvedeného dôvodu považuje
žalovaný toto rozhodnutie za prekážku res iudicata, nakoľko v tomto rozhodnutí sa otázkou notárskej
zápisnice, jej platnosti, vykonateľnosti, ako aj samotným záväzkovým vzťahom z nej vyplývajúcim už
zaoberal a vysporiadal Okresný súd Banská Bystrica. Navyše, pokiaľ žalobca tvrdí, že právo na vrátenie

pôžičky neexistuje, má pravdu, a to z dôvodu, že toto právo bolo skonzumované práve predmetnou
dohodou o urovnaní uzatvorenou formou notárskej zápisnice, ktorá predstavuje nový záväzok. Zároveň
dodal, že na určení, že právo na vrátenie pôžičky nemá na základe doposiaľ uvedeného žalobca ani
naliehavý právny záujem, nakoľko 2 pôžičky boli skonzumované notárskou zápisnicou a na základe
nich sa nemôže vykonávať a ani sa nevykonáva žiadny výkon rozhodnutia. Ako uviedol Okresný súd

Banská Bystrica, na základe uvedenej dohody o urovnaní žalobca 15 mesiacov žalovanému čiastočne
svoj záväzok plnil. Ak zmluvné strany prejavia vôľu uzatvoriť dohodu v písomnej forme a urobia tak u
notára, potom súd takúto ich dohodu považuje za jasnú, určitú, zrozumiteľnú a dostatočne preukázanú.
Súd vychádzajúc z princípu zmluvnej voľnosti a princípu záväznosti zmlúv v súkromnom práve, mal
za to, že išlo o slobodný, vážny a zrozumiteľný prejav vôle obidvoch účastníkov zmluvy, pričom ak by

žalobca nemal v úmysle urobiť takýto prejav vôle, nebolo jeho povinnosťou ho urobiť.

7. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 19.06.2020 uviedol, že žalobcom namietaný nesprávny úradný postup
pri výkone samosprávy spočívajúci v tom, že došlo platným právnym spôsobom k odkladu posunutia
doby splatnosti pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní sa nezakladá na pravde, pretože výkon

uznesenia č. 424/2012 zo dňa 13.12.2012, ktorým mestské zastupiteľstvo schválilo odloženie splatenia
kúpnej ceny bol v súlade s § 13 ods. 6 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších
predpisov primátorom mesta pozastavený. Poukázal na § 13 ods. 8 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom
zriadení v platnom znení. Na rokovaní mestského zastupiteľstva dňa 12. 2. 2013 uznesením č. 1/2013
mestské zastupiteľstvo nepotvrdilo platnosť uznesenia č. 424/2012 zo dňa 13. 12. 2012 a tým uznesenie

nenadobudlo platnosť a vykonateľnosť. Táto skutočnosť bola uvádzaná už v odpore proti platobnému
rozkazu. K námietke premlčania žalovaný uviedol, že doklad o tom, že žalobca sa o škode dozvedel
dňa 23.2.2017, kedy mu bolo doručené konečné oznámenie súdneho exekútora o tom, že mu nebude
vrátená žiadna ďalšia suma z celkového objemu peňažných prostriedkov zrazených z jeho bankového
účtu, pretože nedošlo k žiadnemu preplatku finančných prostriedkov nie je uvedený v už podanej žalobe

a žalovaný tiež takýmto dokladom nedisponuje. Z dokladov priložených k žalobe je ale zrejmé, že
žalobca bol súdnou exekútorkou JUDr. Evou Šteinerovou, Lipová 7, 915 01 Nové Mesto nad Váhom
upovedomený o začatí exekúcie EX 126/2012-2 už dňa 14. 12.2012 aj s upozornením, že ak pohľadávka
nebude do 14 dní od doručenia upovedomia uhradená, budú predbežné trovy exekúcie vo výške 40
332,80 eur a môžu byť i vyššie. Trvá na svojom názore, že žalovaný žiadnu škodu žalobcovi nespôsobil,

pretože dôsledne postupoval pri vymáhaní dlžnej sumy v súlade s platnou právnou úpravou, že ani
nemá byť žalovaný o náhradu škody. V prípade, že má žalobca pocit, že mu škoda vznikla, mal by si ju
uplatňovať na štáte podľa § 4 ods. 1 bod 3 zákona č. 514/2003 Z.z.8. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 03.08.2020 uviedol, že pre posúdenie začiatku plynutia premlčacej
doby podľa § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov je bez akéhokoľvek
významudoručenieupovedomeniaozačatíexekúciežalobcoviakopovinnémuobsahujúceajinformáciu

o predbežných trovách exekúcie (v súlade s príslušnými ustanoveniami zák. č. 233/1995 Z.z. v znení
neskorších predpisov) a naopak zo skutočností uvedených žalobcom v podanej žalobe ako aj vo
vyjadrení žalobcu k odporu žalovaného proti platobnému rozkazu je celkom zrejmé, že žalobca sa
o škode mohol dozvedieť až dňa 23.2.2017, kedy mu bolo doručené konečné oznámenie súdneho
exekútora o tom, že žiadna ďalšia suma z celkového objemu zrazených peňažných prostriedkov

z bankového účtu žalobcu mu nebude vrátená, pretože nedošlo k žiadnemu preplatku. Napokon
v čase doručenia upovedomenia o začatí exekúcie ešte žalobca vôbec nemohol vedieť, aký bude
priebeh exekúcie a aké peňažné prostriedky budú v rámci exekúcie z jeho bankového účtu zrazené a
žalobca sa tak nemohol dozvedieť o škode v čase, kedy ešte táto ani nevznikla (samotným doručením
upovedomenia o začatí exekúcie nemohla ešte žalobcovi žiadna škoda vzniknúť). K tretej skutočnosti
namietanej žalovaným uvádza žalobca, že táto tiež nemá vôbec žiadne opodstatnenie, keď žalobca

navyše ani v podanej žalobe uplatnený nárok na náhradu škody neodvodzuje od postupu súdneho
exekútora pri výkone exekučnej činnosti, ale od nesprávneho úradného postupu žalovaného ako orgánu
územnej samosprávy pri výkone samosprávy v zmysle § 10 ods. 1, ods. 2 písm. b) a ods. 3 zák. č.
514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, spočívajúceho v skutočnostiach uvedených v podanej
žalobe, na ktorých žalobca v celom rozsahu zotrváva.

9. Žalovaný ako dôkaz označil a predložil odpoveď Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka
Slovenskej republiky - sprístupnenie informácií zo dňa 30.05.2012, dodatok č. 1/
DZ XXXXXXXXXXX 01 01 k zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, emailová
komunikácia zo dňa 30.10.2012, uznesenie Okresného súdu Trenčín č.k. 59Er/3937/2012-33 zo dňa

19.02.2013, uznesenia prijaté na 24. neplánovanom zasadnutí Mestského zastupiteľstva v Dubnici nad
Váhom dňa 13.12.2012, uznesenia prijaté na 24. neplánovanom zasadnutí Mestského zastupiteľstva
v Dubnici nad Váhom dňa 12.02.2013, podnet Mesta Dubnica nad Váhom adresovaný Okresnej
prokuratúre Trenčín na preskúmanie uznesení MsZ 68 a 75/2013 zo dňa 26.06.2013, upovedomenie
Okresnej prokuratúry Trenčín zo dňa 08.08.2013, výzva Okresného súdu Trenčín zo dňa 22.10.2013,

výzva - odpoveď Mesta Dubnica nad Váhom zo dňa 13.11.2013, uznesenie Okresného súdu Trenčín
č.k. 59Er/3937/2012-131 zo dňa 27.11.2013, výpis uznesenia zo zasadnutia mestského zastupiteľstva
Mesta Dubnica nad Váhom konaného dňa 26.09.2013 č. 365/2013, uznesenia zo zasadnutia mestského
zastupiteľstva Mesta Dubnica nad Váhom konaného dňa 31.10.2013 č. 389/2013, uznesenia zo
zasadnutiamestskéhozastupiteľstvaMestaDubnicanadVáhomkonanéhodňa31.10.2013č.390/2013,

protest prokurátora zo dňa 29.01.2014, uznesenia prijaté na 37. plánovanom zasadnutí Mestského
zastupiteľstva v Dubnici nad Váhom dňa 27.02.2014, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k.
13S/64/2014-23 zo dňa 25.11.2015.

10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením výpisu žalobcu z registra neziskových organizácií, kúpnej

zmluvy č. SM X/XXXX Kz zo dňa 28.02.2005, výpisu uznesenia zo zasadnutia mestského zastupiteľstva
Mesta Dubnica nad Váhom konaného dňa 14.12.2004 č. XXX/XXXX, dodatku č. 1 zo dňa X9.12.2006
ku kúpnej zmluve, dodatku č. 2 zo dňa X.X.XXXX ku kúpnej zmluve, výpisov z účtu žalobcu,
notárskej zápisnice N 8/2010, Nz 4973/2010, NCRls 5086/2010 zo dňa 15.2.2010, upovedomenia
o začatí exekúcie zo dňa 20.11.2012, výpisu uznesenia zo zasadnutia mestského zastupiteľstva

Mesta Dubnica nad Váhom konaného dňa 07.03.2013 č. 68/2013 a č. 75/2013 zo dňa 25.04.2013,
upovedomenia Okresnej prokuratúry Trenčín zo dňa 22.07.2013 o vybavení podnetu, návrhu na
odklad exekúcie zo dňa 22.8.2013, výzvy Okresného súdu Trenčín zo dňa 22.10.2013, potvrdenia
o vklade hotovosti na účet zo dňa 30.01.2014, 06.02.2014, 17.03.2014, 10.04.2014, 14.05.2014,
09.06.2014, hromadného príkazu na úhradu zo dňa 11.07.2014, potvrdenia o vklade hotovosti na

účet zo dňa 14.08.2014, 17.09.2014, 14.10.2014, výpisu z účtu žalobcu za obdobie od 28.10.2014
do 31.10.2014, oznámenia JUDr. Evy Šteinerovej, súdnej exekútorky zo dňa 20.02.2017, žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 24.05.2019, odpovede Ministerstva
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky - sprístupnenie informácií zo dňa 30.05.2012,
dodatku č. 1/DZ XXXXXXXXXXX 01 01 k zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku,

emailovej komunikácie zo dňa 30.10.2012, uznesenia Okresného súdu Trenčín č.k. 59Er/3937/2012-33
zo dňa 19.02.2013, uznesení prijatých na 24. neplánovanom zasadnutí Mestského zastupiteľstva v
Dubnici nad Váhom dňa 13.12.2012, uznesení prijatých na 25. neplánovanom zasadnutí Mestského
zastupiteľstva v Dubnici nad Váhom dňa 12.02.2013, podnetu Mesta Dubnica nad Váhom adresovanýOkresnej prokuratúre Trenčín na preskúmanie uznesení MsZ 68 a 75/2013 zo dňa 26.06.2013,
upovedomenia Okresnej prokuratúry Trenčín zo dňa 08.08.2013, výzvy Okresného súdu Trenčín
zo dňa 22.10.2013, výzvy - odpovede Mesta Dubnica nad Váhom zo dňa 13.11.2013, uznesenia

Okresného súdu Trenčín č.k. 59Er/3937/2012-131 zo dňa 27.11.2013, výpisu uznesenia zo zasadnutia
mestského zastupiteľstva Mesta Dubnica nad Váhom konaného dňa 26.09.2013 č. 365/2013, uznesenia
zo zasadnutia mestského zastupiteľstva Mesta Dubnica nad Váhom konaného dňa 31.10.2013 č.
389/2013, uznesenia zo zasadnutia mestského zastupiteľstva Mesta Dubnica nad Váhom konaného dňa
31.10.2013 č. 390/2013, protestu prokurátora zo dňa 29.01.2014, uznesení prijatých na 37. plánovanom

zasadnutí Mestského zastupiteľstva v Dubnici nad Váhom dňa 27.02.2014, rozsudku Krajského súdu v
Trenčíne č.k. 13S/64/2014-23 zo dňa 25.11.2015, listín z pripojeného exekútorského spisu EX126/12,
a to oznámenia súdnej exekútorky zo dňa 18.05.2016, príkazu na odblokovanie zo dňa 30.05.2016,
vrátenia poverenia zo dňa 30.05.2016, listín z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Trenčín
sp.zn. 59Er/3937/2012, a to poverenia na vykonanie exekúcie, zaslania námietok zo dňa 22.12.2012,
uznesenia Okresného súdu Trenčín č.k. 59Er/3937/2012-33 zo dňa 19.02.2013, informácie Ministerstva

pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky zo dňa 27.12.2012, oznámenia Ministerstva
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky zo dňa 04.03.2013, uznesenia Okresného
súdu Trenčín č.k. 59Er/3937/2012-82 zo dňa 27.05.2013, uznesenia Okresného súdu Trenčín č.k.
59Er/3937/2012-91 zo dňa 17.06.2013,uznesenia Okresného súdu Trenčín č.k. 59Er/3937/2012-131 zo
dňa 27.11.2013, vyúčtovania zo dňa 30.05.2016.

11. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:

12.Zvýpisužalobcuzregistraneziskovýchorganizáciíbolozistené,žežalobcajeneziskováorganizácia
poskytujúca všeobecne prospešné služby, a to zariadenie podporovaného bývania, zariadenie pre

seniorov, zariadenie opatrovateľskej služby, domov sociálnych služieb, denný stacionár a prepravná
služba. Zakladateľom je fyzická osoba Ing. S. J., ktorý vykonáva aj funkciu riaditeľa. Žalobca vznikol
dňa 28.01.2010.

13. Kúpnou zmluvou č. SM X/XXXX Kz zo dňa 28.02.2005 bolo preukázané, že túto zmluvu uzatvorili

žalovaný ako predávajúci a právny predchodca žalobcu - Slovenská agentúra sociálnych služieb, n.o.
IČO: 36 119 181, ako kupujúci. Predmetom zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
zapísaným na LV č. XXXX pre k.ú. A. nad C., a to pozemku parc. č. KN XXXX/XXX - zastavané plochy o
výmere 1449 m2, pozemku parc. č. KN XXXX/XXX - zastavané plochy o výmere 2912 m2 a budovy súp.
č. XXXX (bývalá K. škola Z.) nachádzajúca sa na pozemku parc. č. KN XXXX/XXX za kúpnu cenu 6 500

000 Sk (215 760,47 eur) s tým, že časť kúpnej ceny v sume 10 000 Sk (331,94 eur) uhradí kupujúci pri
podpise kúpnej zmluvy a zostatok kúpnej ceny v sume 6 490 000 Sk (215 428,53 eur) splatí v termíne
do 31.12.2006. Kupujúci sa zaviazal, že predmet kúpy bude využívať výlučne pre účely prevádzkovania
Domova sociálnych služieb. Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolený dňa
06.05.2005. Predaj predmetných nehnuteľností bol schválený Mestským zastupiteľstvom v A. nad C.

uznesením č. X05/2004 zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 20 spisu). Dodatkom č. 1 zo dňa XX.XX.XXXX bola
zmenená splatnosť zostatku kúpnej ceny na termín XX.XX.XXXX. Dodatkom č. 2 zo dňa X.X.XXXX
bola zmenená splatnosť zostatku kúpnej ceny v sume 6 490 000 Sk (215 428,53 eur) tak, že sa splatí
na základe uznesenia Mestského zastupiteľstva č. 46/2007 zo dňa 26.06.2007 do 7 dní po obdržaní
finančného príspevku zo štrukturálnych fondov EÚ s tým, že v prípade zamietnutia žiadosti kupujúceho

o finančný príspevok zo štrukturálnych fondov EÚ v schvaľovacom procese vyhlásenej 1. výzvy pre
programovéobdobie2007-2013vskoršomtermíne,predávajúciodstúpiodkúpnejzmluvy.Dodatokč.2
bol schválený uznesením Mestského zastupiteľstva v Dubnici nad Váhom č. 46/2007 zo dňa 26.06.2007.

14. Z výpisov z účtu žalobcu bolo zistené, že na bankový účet žalobcu bola prijatá platba z účtu VU

SR, O.-V. č. XXXXXXXXXX/XXXX dňa 14.11.2011 v celkovej sume 545 961,51 eur, dňa 24.04.2012
v celkovej sume 468 738,45 eur, dňa 20.06.2012 v celkovej sume 424 510,17 eur, dňa 25.09.2012 v
celkovej sume 348 407,59 eur, z účtu VU SR PJ K. SR dňa XX.XX.XXXX v sume 102 485,99 eur, spolu
v sume 1 890 103,71 eur. Všetky platby boli prijaté z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX.

15. Z notárskej zápisnice spísanej dňa 15.2.2010 v Notárskom úrade notárky JUDr. Želmíry Pagáčovej
so sídlom v Dubnici nad Váhom č. N 8/2010, Nz 4973/2010, R. XXXX/XXXX bolo zistené, že žalobca
vyhlásil, že v prípade neuhradenia zostatku kúpnej ceny vo výške 215 428,53 eur na základe Kúpnej
zmluvy č. SM X/XXXX Kz v znení dodatkov do 7 dní po obdržaní finančného príspevku zo štrukturálnychfondov EÚ, bude táto notárska zápisnica vykonateľná a môže byť podľa nej vedený výkon rozhodnutia
oprávnenou osobou proti povinnej osobe na vymoženie povinnosti uhradiť zostatok kúpnej ceny.

16. Z upovedomenia o začatí exekúcie JUDr. Evy Šteinerovej - súdneho exekútora EX 126/2012-2 zo
dňa 20.11.2012 bolo zistené, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dňa 31.10.2012 na základe
vykonateľného exekučného titulu - notárskej zápisnice spísanej dňa 15.2.2010 v Notárskom úrade
notárky JUDr. Želmíry Pagáčovej so sídlom v Dubnici nad Váhom č. N 8/2010, Nz 4973/2010, NCRls
5086/2010. Upovedomením bol žalobca upozornený, že predbežné trovy exekúcie budú vo výške 40

332,80 eur a môžu byť vyššie.

17. Z výpisu uznesenia zo zasadnutia mestského zastupiteľstva Mesta Dubnica nad Váhom konaného
dňa 07.03.2013 č. 68/2013 a č. 75/2013 zo dňa 25.04.2013 bolo zistené, že mestské zastupiteľstvo
schválilo odklad splatenia pohľadávky - zostatku kúpnej ceny vo výške 215 428,53 eur v zmysle Kúpnej
zmluvy č. X/XXXX Kz zo dňa 28.02.2005 v znení jej dodatkov do 31.12.2014.

18. Z uznesení prijatých na 24. neplánovanom zasadnutí Mestského zastupiteľstva v Dubnici nad
Váhom dňa 13.12.2012 bolo zistené, že uznesením č. 424/2012 mestské zastupiteľstvo schválilo odklad
splateniapohľadávky-zostatkukúpnejcenyvovýške215428,53eurvzmysleKúpnejzmluvyč.X/XXXX
Kz zo dňa 28.02.2005 v znení jej dodatkov do 31.12.2014. Výkon tohto uznesenia bol pozastavený.

Z výpisu uznesení prijatých na 25. neplánovanom zasadnutí Mestského zastupiteľstva v Dubnici nad
Váhom dňa 12.02.2013 bolo zistené, že uznesením č. 1/2013 nebolo potvrdené pozastavené uznesenie
č. 424/2012 zo dňa 13.12.2012.
Z výpisu uznesenia zo zasadnutia mestského zastupiteľstva Mesta Dubnica nad Váhom konaného dňa
26.09.2013č.365/2013bolozistené,žeuznesenímbolouloženéprimátorovimestaDubnicanadVáhom

neodkladne podať návrh na zastavenie exekúcie voči žalobcovi.
Z výpisu uznesenia zo zasadnutia mestského zastupiteľstva Mesta Dubnica nad Váhom konaného dňa
31.10.2013 č. 389/2013 bolo zistené, že uznesením bolo potvrdené uznesenie č. 365/2013 zo dňa
26.09.2013.
Z výpisu uznesenia zo zasadnutia mestského zastupiteľstva Mesta Dubnica nad Váhom konaného dňa

31.10.2013 č. 390/2013 bolo zistené, že uznesením bolo zrušené uznesenie č. 68/2013 bod A) zo dňa
07.03.2013.
Z protestu prokurátora zo dňa 29.01.2014 bolo zistené, že prokurátor Okresnej prokuratúry v Trenčíne
podal proti uzneseniu Mestského zastupiteľstva Dubnica nad Váhom č. 389/2013 zo dňa 31.10.2013
protest z dôvodu porušenia ustanovenia § 10 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 1, § 13 ods. 1, ods. 4, ods. 5

zákona č. 369/1990 Z.z. o obecnom zriadení.
Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13S/64/2014-23 zo dňa 25.11.2015 bolo zrušené Uzneseniu
Mestského zastupiteľstva Dubnica nad Váhom č. 389/2013 zo dňa 31.10.2013 v spojení s Uznesením
Mestského zastupiteľstva Dubnica nad Váhom č. 365/2013 zo dňa 26.09.2013.
Z výpisu uznesení prijatých na 37. plánovanom zasadnutí Mestského zastupiteľstva v Dubnici nad

Váhom dňa 27.02.2014 bolo zistené, že uznesením č. 61/2014 sa vyhovelo protestu prokurátora č.j.
XXX/XX/XXXX-X zo dňa 29.012014 proti uzneseniu č. 389/2013 zo dňa 31.10.2013 a č. 365/2013 zo
dňa 26.09.2013 a zrušilo sa uznesenie č. 389/2013 zo dňa 31.10.2013.

19. Z upovedomenia Okresnej prokuratúry Trenčín zo dňa 22.07.2013 o vybavení podnetu bolo zistené,

že po preskúmaní spisového materiálu prokurátor zistil, že i bez podpisu uznesenia č. 75/2013, ktorým
bolo v danej veci prelomené veto primátora, sa toto stalo pre neho záväzným. Zastaviť prebiehajúce
exekučného konanie je oprávnený za zákonom stanovených podmienok iba nezávislý súd. Preto bod
A) preskúmavaného uznesenia, aj keď ním zrejme navrhovateľ (mestské zastupiteľstvo) chcel docieliť
podanie podnetu na zastavenie exekúcie, je prakticky nevykonateľný, nie je však vylúčená jeho zmena

novým uznesením obsahujúcim riadnu konkretizáciu textu, ktorá by korešpondovala s ustanovením §
57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku.

20. Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Trenčín sp.zn. 59Er/3937/2012 bolo zistené,
že v exekučnom konaní bolo vydané pre súdnu exekútorku JUDr. Evu Šteinerovú vydané poverenie

na vykonanie exekúcie č. XXXX*XXXXXX dňa 14.11.2012 na vymoženie sumy 215 428,53 eur na
základe notárskej zápisnice N 8/2010, Nz4973/2010, NCRls 5086/2010 zo dňa 15.02.2010. V exekučnej
veci podal žalobca ako povinný dňa 03.01.2013 námietky proti exekúcie, ktoré Okresný súd Trenčín
uznesením č.k. 59Er/3937/2012-33 zo dňa 19.02.2013 zamietol z dôvodu, že povinný nepreukázalžiadne okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku. Následne na základe odvolania
súd uznesením č.k. 59Er/3937/2012-82 zo dňa 27.05.2013 zamietol návrh žalobcu (povinného) na
zastavenie exekúcie a námietky proti exekúcie z dôvodu, že návrh povinného považoval súd za

nedôvodný a účelový, nakoľko vykonateľnosť exekučného titulu predstavuje materiály podklad exekúcie
a predmetná notárska zápisnica spĺňa podmienky materiálnej aj formálnej vykonateľnosti, teda je
spôsobilým exekučným titulom. Z rovnakých dôvodov zamietol aj námietky povinného proti exekúcii.
Z informácie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky zo dňa 27.12.2012
bolo zistené, že ministerstvo oznámilo žalobcovi, že v rámci žiadosti o platbu č. XXXXXXXXXXXXXX v

súčasnosti prebieha administratívna kontrola žiadosti o platbu č. 22120120095609 (záverečná platba).
Z tohto dôvodu neboli žalobcovi zaslané finančné prostriedky v aktuálnom roku 2012.
Z oznámenia Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky zo dňa 04.03.2013
bolo zistené, že ministerstvo oznámilo žalobcovi závery administratívnej kontroly žiadosti o platbu pri
kóde žiadosti o platbu v ITMS: XXXXXXXXXXXXXX, kód projektu ITMS: XXXXXXXXXXX a názor
projektu:Zvýšenierozsahuposkytovanýchsociálnychslužieb-ASSn.o.DubnicanadVáhom,žežiadosť

bola schválená a bol vyplatený finančný príspevok vo výške 107 880 eur z toho vlastný zdroj prijímateľa
5394,01 eur, zdroj EÚ 87 113,08 eur a zdroj ŠR 15 372,91 eur.
Taktiež návrh žalobcu (povinného v exekúcii) na zastavenie exekúcie zo dňa 31.05.2013 bol uznesením
Okresného súdu Trenčín č.k. 59Er/3937/2012-91 zo dňa 17.06.2013 zamietnutý z dôvodu, že súd
preskúmal exekučný titul a nezistil žiadne záväzné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zastavenie

exekúcie.
Dňa 22.08.2013 žalobca ako povinný podal návrh na odklad exekúcie, na základe ktorého Okresný súd
Trenčín výzvou zo dňa 22.10.2013 vyzval žalovaného (oprávneného v exekúcii), aby oznámil, z akého
dôvodu nerešpektuje a nepostupuje podľa prijatého záväzného uznesenia mestského zastupiteľstva č.
68/2013 a 75/2013. Mesto Dubnica nad Váhom dňa 13.11.2013 reagovalo odpoveďou, že nesúhlasí s

odkladom exekúcie z dôvodu, že mestské zastupiteľstvo nie jej oprávnené ukladať primátorovi mesta
žiadne úlohy. Okresný súd Trenčín uznesením č.k. 59Er/3937/2012-131 zo dňa 27.11.2013 návrh
žalobcu (povinného) na odklad exekúcie zamietol z dôvodu, že rozhodnutie obecného zastupiteľstva
o majetkovoprávnom úkone nie je autoritatívnym výrokom obce, ktorým sa individuálny právny vzťah
účastníkov zakladá, mení alebo ruší, ale je prejavom vôle obce. Notárska zápisnica spĺňa všetky

predpoklady riadneho exekučného titulu, pre to nie je dôvod exekúciu zastaviť.
Z vyúčtovania súdnej exekútorky JUDr. Evy Šteinerovej zo dňa 30.05.2016 v EX 126/2012 bolo zistené,
že k ukončeniu exekúcie došlo vymožením, pričom odmena predstavuje 33 327 eur, hotové výdavky
413,66 eur, DPH 20 % 6748,13 eur, spolu 40 488,79 eur.

21. Z oznámenia JUDr. Evy Šteinerovej, súdnej exekútorky EX 126/12 zo dňa 20.02.2017 bolo zistené,
že súdna exekútorka oznámila žalobcovi ako povinnému v exekučnom konaní, že pohľadávka v sume
255 933,62 eur bola uhradená v sumách 2566,87 eur, 2855,85 eur, 36962,57 eur a 19,80 eur na
exekútorskýúradavsume213528,53eurpriamooprávnenému.Žiadnypreplatoknevznikol.Oznámenie
bolo doručené žalobcovi dňa 23.02.2017.

22. Z pripojeného exekútorského spisu súdnej exekútorky JUDr. Evy Šteinerovej EX 126/2012 bolo
zistené, že dňa 18.05.2016 súdny exekútorka oznámila žalobcovi ako povinnému v exekúcii, že trovy
exekúcie boli vyčíslené už viackrát, po prvý raz v upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 20.11.2012,
ďalšie trovy boli vyčíslené v exekučných príkazoch a aj v liste zo dňa 19.05.2015. Z príkazu na

odblokovanie účtu zo dňa 30.05.2016 bolo zistené, že týmto príkazom súdna exekútorka odblokovala
bankový účet žalobcu ako povinného v exekúcii. Dňa 30.05.2016 súdna exekútorka vrátila súdu
poverenie na vykonanie exekúcie s tým, že došlo k skončeniu exekúcie vymožením pohľadávky,
príslušenstva a trov exekúcie dňa 27.05.2016.

23. Z potvrdení o vklade hotovosti na účet bolo zistené že žalobca vložil na bankový účet žalovaného
dňa 30.01.2014 sumu 500 eur, 06.02.2014 sumu 500 eur, 17.03.2014 sumu 500 eur, 10.04.2014 sumu
500 eur, 14.05.2014 sumu 500 eur, 09.06.2014 sumu 500 eur, 14.08.2014 sumu 500 eur, 17.09.2014
sumu 500 eur, 14.10.2014 sumu 500 eur.
Z hromadného príkazu na úhradu zo dňa 11.07.2014 bolo zistené, že žalobca uhradil na bankový účet

žalovaného sumu 500 eur.
Z výpisu z účtu žalobcu za obdobie od 28.10.2014 do 31.10.2014 bolo zistené, že žalobca uhradil
žalovanému sumu 208 528,53 eur dňa 28.10.2014.24. Žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 24.05.2019 bolo preukázané,
že žalobca touto žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom územnej samosprávy dňa 24.05.2019.

25. Z odpovede Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky - sprístupnenie
informácií zo dňa 30.05.2012 (08.10.2012) bolo zistené, že na základe Zmluvy o NFP č. U k projektu
- kód projektu ITMS: XXXXXXXXXXX a názor projektu: Zvýšenie rozsahu poskytovaných sociálnych
služieb - ASS n.o. Dubnica nad Váhom boli uhradené tieto žiadosti o platbu: ŽoP č. XXXXXXXXXXXXXX

v sume 574 696,33 eur s dátumom úhrady 14.11.2011, ŽoP č. XXXXXXXXXXXXXX v sume 493 408,90
eur s dátumom úhrady 24.04.2012, ŽoP č. XXXXXXXXXXXXXX v sume 446 852,82 eur s dátumom
úhrady 20.06.2012, ŽoP č. XXXXXXXXXXXXXX v sume 366 744,83 eur s dátumom úhrady 25.09.2012.

26. Z podnetu Mesta Dubnica nad Váhom adresovaný Okresnej prokuratúre Trenčín na preskúmanie
uznesení MsZ 68 a 75/2013 zo dňa 26.06.2013 bolo zistené, že Mesto Dubnica nad Váhom podalo na

Okresnú prokuratúru Trenčín podnet na preskúmanie uznesení MsZ 68 a 75/2013 zo dňa 26.06.2013
z dôvodu, že je toho názoru, že tieto uznesenia sú v rozpore s ustanoveniami zákona č. 369/1990 Zb.
o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení
neskorších predpisov a je pre mesto zjavne nevýhodné, pretože spôsobuje znehodnocovanie majetku
mesta.

27. Z upovedomenia Okresnej prokuratúry Trenčín zo dňa 08.08.2013 bolo zistené, že prokurátor môže
preskúmať v prípade hospodárenia a nakladania s majetkom mesta uznesenie len po formálnej stránke.
Uviedol však, že formulácia v bode A) tohto uznesenia je naformulovaná takým spôsobom, že z nej nie
je zrejmé, akým spôsobom má primátor vykonať úkony smerujúce k možnému zastaveniu exekučného

konania, čo spôsobuje neúplnosť tohto uznesenia a tým pádom aj jeho terajšiu obsolentnosť a dočasnú
nevykonateľnosť.

28. Žalobca na pojednávaní dňa 05.11.2021 uviedol, že trvá na tom, že uznesenie, ktorým bola odložená
splatnosť pohľadávky, bolo záväzné pre primátora a že žalobca sa dozvedel o škode až momentom, keď

mu súdna exekútorka oznámila, že mu žiadne peňažné prostriedky nevráti. Poukázal na výzvu súdu z
č. l. 104 pripojeného exekučného spisu, v ktorom exekučný súd ešte v roku 2013 vyzval žalovaného
na vyjadrenie ,,prečo nie je rešpektované záväzne uznesenie mestského zastupiteľstva a či súhlasí s
odkladom predmetnej exekúcie do 31.12.2014“. V tom, že čase neboli žiadne peňažné prostriedky z
účtu žalobcu zrazené.

29. Žalovaný na pojednávaní dňa 05.11.2021 uviedol, že ako vyplýva z oznámenia súdnej exekútorky,
tento moment strhnutia peňažných prostriedkov na trovy exekúcie mohlo byť skôr ako dňa 29.10.2014.
Po preštudovaní exekučného spisu bolo zistené, že sa tam nenachádza žiadna listina, z ktorej by
vyplývalo kedy boli peňažné prostriedky v rámci exekúcie strhnuté z účtu žalobcu. Má za to, že

keď žalobca poukazuje na odklad vykonateľnosti exekučného titulu, na základe ktorého mal primátor
zobrať návrh na vykonanie exekúcie späť, poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.zn.
13S/64/2014 (č.l. 115 spisu), v ktorom krajský súd uviedol, že nemožno mestským zastupiteľstvom
uložiť primátorovi takúto povinnosť a uznesenie mestského zastupiteľstva nie je pre exekučný súd
záväzné. Trvá na tom, že momentom kedy sa žalobca dozvedel o škode bol moment strhnutia

peňažných prostriedkov z účtu a tento moment nemožno viazať na oznámenie súdnej exekútorky zo dňa
20.02.2017. Začiatok plynutia premlčacej doby viazať na nejaké fiktívne nevrátenie sumy vymoženej v
rámci exekučného konania, nakoľko ak boli peňažné prostriedky strhnuté v rámci exekúcie, nemožno
dobromyseľne očakávať, že tieto budú z nejakého dôvodu vrátené. K výzve súdu, na ktorú poukázal
žalobca, uviedol, že súd síce vyzval žalovaného na to, či súhlasí s odkladom exekúcie do 31.12.2014,

ale na túto výzvu reagoval žalovaný tak, že nesúhlasil, nakoľko na to nemal dôvod.

30. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 14.01.2022 uviedol, že podľa jeho názoru samotné podanie návrhu
na začatie exekúcie zo strany žalovaného proti žalobcovi nie je vôbec úradným postupom, nakoľko
ide o realizáciu obchodnoprávneho vzťahu v zmysle zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v

znení neskorších predpisov a nie o realizáciu administratívnoprávneho vzťahu. Domáhanie sa práv
z obchodnoprávneho vzťahu nie je úradným postupom, nakoľko žalovaný v tomto postavení nie je
orgánom, ktorý rozhoduje o právach tretích osôb. Poznamenal, že realizácia práva nie je schopná
spôsobiť škodu. Pri takomto právnom názore by všetky podania na súd mohli spôsobiť škodu, čo je všakneprípustné. Žalovaný uplatnil svoje právo na základe exekučného titulu a podal návrh na exekúciu.
Úlohou súdneho exekútora a súdu teda bolo následne posúdiť, či podaný návrh je zákonný. Vzhľadom
na to, že súdny exekútor následne začal výkon exekúcie, je zrejmé, že Podanie bolo zákonné a žalovaný

bol oprávnený na jeho podanie. Je vylúčené, aby takýmto podaním vznikla žalobcovi škoda, keďže
podanie spĺňalo všetky zákonné predpoklady. Pokiaľ exekučný súd vyhodnotil podanie žalovaného tak,
že následne začal s výkonom exekúcie, žalovaný nie je zodpovedný za vznik škody v prípade, ak
exekučný súd začal výkon exekúcie neoprávnene. Žalovaný nemôže niesť zodpovednosť za to, ak svoj
nárok uplatnil a exekučný súd mu výkonom exekúcie dal za pravdu. Na to je súdny mechanizmus,

aby vyhodnotil, či uplatňovaný nárok je zákonný. V prípade, ak by podaný návrh nebol zákonný,
následne by súdny exekútor nezačal s výkonom exekúcie. Má teda za to, že ak aj došlo ku vzniku
škody, zodpovednosť za túto škodu svojím rozhodnutím nesie súdny exekútor, resp. súd a nie žalovaný.
Žalovaný sa podaním podaným súdnemu exekútorovi len domáhal ochrany svojho práva, ak tak konal
nesprávne,malhonatosúdnyexekútor,resp.súdupozorniť.Čojevšakpodstatné,vočizačatiuexekúcie
boli opakovane zo strany žalobcu podané rôzne námietky, sťažnosti či iné opravné prostriedky. Všetky

takéto podania boli vždy súdom zamietnuté a nebolo im vyhovené. Okresný súd Trenčín Poverením č.
XXXX * XXXXXX, č. k. 59Er/3937/2012-12 dňa 14.11.2012 poveril súdneho exekútora na vymoženie
sumy vo výške 215 428,53 eur (druhý list exekučného spisu). V nadväznosti na toto poverenie súdny
exekútor vydal Upovedomenie o začatí exekúcie EX 126/2012-2 zo dňa 20.11.2012 (str. 46 exekučného
spisu). Následne v Uznesení č. k. 59Er/3937/2012-33, zo dňa 19.02.2013 (str. 75 súdneho spisu, str.

33 exekučného spisu) súd námietky povinného proti exekúcii zamietol. Rovnako tak súd Uznesením
č. k. 59Er/3937/2012-91 zo dňa 17.06.2013 (str. 91 exekučného spisu) zamietol návrh povinného na
zastavenie exekúcie zo dňa 31.05.2013 a aj Uznesením č. k. 59ER/3937/2012-82 zo dňa 27.05.2013
(str. 82 exekučného spisu) námietky povinného proti exekúcii zamietol a rovnako aj návrh na zastavenie
exekúcie. Taktiež Okresný súd Trenčín Uznesením č. k. 59Er/3937/2012-131 zo dňa 27.11.2013 (str.

96 súdneho spisu) návrh žalobcu ako povinného na odklad exekúcie a odblokovanie účtov zamietol.
Rovnako aj súdny exekútor v liste Zaslanie námietok povinného proti exekúcii zo dňa 22.12.2012 (str. 13
exekučného spisu) adresovanému Okresnému súdu Trenčín uviedol, že ,,sa nestotožňuje s dôvodmi,
ktoré povinný uviedol v námietkach“. Otázka správnosti postupu ohľadne žalovaného - podanie návrhu
na začatie predmetnej exekúcie zo strany žalovaného, teda už súdom posudzovaná bola vo všetkých

vyššie uvedených rozhodnutiach, a teda súd sa s touto otázkou už vysporiadal a dospel k záveru, že
podanie je oprávnené a zákonné a neexistoval žiadny dôvod na zastavenie danej exekúcie, a preto nie
je žiadny dôvod, aby sa súd od tohto právneho posúdenia odklonil v tomto konaní.
K tvrdeniu žalobcu, že Uznesenie mestského zastupiteľstva Mesta Dubnica nad Váhom č. 68/2013
zo dňa 07.03.2013, ktorým Mestské zastupiteľstvo v Dubnici nad Váhom žiada primátora o urýchlené

zastavenie exekučného konania voči žalobcovi (ďalej aj len ako ,,Uznesenie č. 68/2013“) je platné a
záväzné, uviedol, že už v exekučnom spise číslo EX 162/2012, sp. zn. 59Er/3937/2012 je na strane
111 priložený Výpis uznesenia zo zasadnutia mestského zastupiteľstva konaného dňa 31.10.2013 č.
390/2013 zo dňa 11.11.2013, ktorým sa ruší Uznesenie č. 68/2013 bod A. Rovnako je tak predmetný
výpis aj súčasťou súdneho spisu v danej veci priložený na strane 101. Z Oznámenia zo dňa 18.05.2016,

číslo listu EX 126/2012-153 (ďalej aj len ako ,,Oznámenie“), ktoré súdny exekútor - JUDr. Eva Šteinerová
zaslal žalovanému, a ktoré si žalovaný prevzal dňa 23.05.2016 (vyplýva z doručenky, ktorá je súčasťou
exekútorského spisu) je zrejmé, že žalobca je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi ešte sumu vo
výške 36 982,37 eur. Následne bezprostredne po tomto Oznámení je súčasťou exekútorského spisu
Príkaz na odblokovanie účtu zo dňa 30.05.2016, číslo listu EX 126/2012-155. Je teda zrejmé, že v

období od 23.05.2016 do 30.05.2016 žalobca zvyšnú sumu vo výške 36 982,37 eur uhradil súdnemu
exekútorovi. Žalobca bol viackrát upovedomený o vyčíslení trov súdneho exekútora, nakoľko sa priamo
v Oznámení uvádza, že trovy žalobcovi boli vyčíslené viackrát. Rovnako je zrejmé, že najneskôr dňa
23.05.2016 sa žalobca nepochybne dozvedel (momentom prevzatia Oznámenia) o tom, akú sumu je
ešte potrebné uhradiť na zastavenie exekúcie, ktorú aj následne bezodkladne uhradil. Skutočnosť,

že žalobca uhradil trovy súdnemu exekútorovi, je nepochybná aj na základe listu Vrátenie poverenia
na vykonanie exekúcie - č.k.: N 8/2010, Nz4973/2010, NCRIs5086 zo dňa 30.05.2016 (druhý list
exekútorského spisu), kedy súdny exekútor informuje súd o tom, že exekučné konanie sa skončilo
vymožením pohľadávky, príslušenstva a trov exekúcie dňa 27.05.2016. Je teda zrejmé, že najneskôr
dňa 27.05.2016 došlo zo strany žalobcu (povinného) k úhrade trov exekučného konania (resp. celej

exekvovanejsumy),atedaideomoment,kedysažalobcadozvedelovznikubezdôvodnéhoobohatenia,
keďže je zrejmé, že vedome uhradil celú sumu tak, ako ju požadoval súdny exekútor, a teda pokiaľ bola
táto úhrada bezdôvodným obohatením (ako to žalobca tvrdí), tak je zrejmé, že si musel byť vedomý
toho, že uhrádza túto sumu bez právneho dôvodu už ihneď v momente jej úhrady, teda premlčacia dobazačína plynúť dňom tejto úhrady, t.j. 27.05.2016 - premlčacia doba tak uplynula dňa 27.11.2019. Žalobca
žalobu na súd podal dňa 23.12.2019 (po viac ako 3 rokov a 6 mesiacov), z čoho je zrejmé, že nárok
žalobcu na domáhanie sa svojho práva (nároku na náhradu škody) na súde je premlčaný. Navrhol ako

dôkazy oboznámiť všetky listiny, na ktoré sa v tomto vyjadrení odvoláva.

31. Žalobca na pojednávaní dňa 21.01.2022 uviedol, že súhlasí s názorom žalovaného uvedeným
vo vyjadrení, že v danom prípade ide o obchodnoprávny vzťah a tým mení právnu argumentáciu
uplatneného nároku a čo sa týka námietky premlčania, v prípade ak vzťah súd posúdi ako

obchodnoprávny je premlčacia doba 4 ročná z čoho vyplýva, že nárok nie je premlčaný. V tejto súvislosti
poukázal na rozhodnutie NS SR publikované v ZSP 6/2021 pod sp.zn. 1Cdo/201/2018. Za porušenie
právnej povinnosti žalovaným žalobca považuje skutočnosť, že žalovaný predložil pohľadávku na
vymáhanie pred dobou splatnosti podľa notárskej zápisnice a tým je splnená podmienka zodpovednosti
za škodu.

32. Žalobca v rámci záverečnej reči uviedol, že bolo preukázané, že celá suma z fondov bola uhradená
žalobcovi dňa 27.02.2013, teda splatnosť pohľadávky bola 06.03.2013. Z obsahu exekučného spisu
vyplýva, že žalovaný podal návrh na vykonanie exekúcie pred touto lehotou splatnosti a to 31.10.2012
a preto je zodpovedný za vznik škody, ktorá bola žalovanému zrazená žalovanému v rámci exekúcie.
Žalovaný nereagoval na vôľu posunúť lehotu splatnosti a exekúcia ďalej pokračovala, čím zavinil vznik

škody. Ide o vzťah podľa obchodného zákonníka, podľa ktorého je premlčacia lehota 4-ročná.

33. Žalovaný na pojednávaní dňa 21.01.2022 uviedol, že je potrebné rozlišovať medzi
občianskoprávnym a obchodnoprávnym vzťahom. V danom prípade ide o občianskoprávny vzťah.
Uvedenie, že ide o obchodnoprávny vzťah vo vyjadrení zo dňa 14.01.2022 bolo chybou v písaní. Keď

teda vychádzame z toho, že ide o občianskoprávny vzťah, premlčacia doba je 3-ročná pri náhrade
škody 2- ročná a pre začiatok plynutia premlčacej doby sa vychádza z dátumu 27.05.2016, kedy došlo
k skončeniu exekúcie vymožením pohľadávky a trov exekúcie. Uplatnenie tejto škody nie je uplatnením
z nesprávneho úradného postupu a v prípade ak tento vzťah bude posúdený ako súkromnoprávny,
nemožno hovoriť o žiadnom porušení povinnosti žalovaného z kúpnej zmluvy. Z uvedeného dôvodu tu

nie je daná zodpovednosť žalovaného za škodu. Nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že žalovaný podal návrh
na vykonanie exekúcie pred lehotou splatnosti. Oprávnenosť exekúcie bola opakovane posudzovaná a
preto podaním návrhu na vykonanie exekúcie ani nemôže vzniknúť škoda.

34. Žalovaný v rámci záverečnej reči uviedol, že v konaní bolo preukázané, že exekúcia bola vedená

riadne a zákonne a v súlade so všetkými právnym predpismi. Túto skutočnosť preukazujú všetky
rozhodnutia súdu v exekučnom konaní a preto nemohla vzniknúť žiadna škoda, ktorá by predstavovala
trovy exekúcie. Je potrebné konštatovať, že v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie bola aj
pohľadávka splatná, nakoľko žalobcom tvrdené uznesenia nie sú spôsobilým úkonom, ktorými by došlo
k predĺženiu splatnosti pohľadávky. Taktiež neexistuje nárok žalobcu, aby mu splatnosť pohľadávky bola

predĺžená. Žalovaný tak nenesie zodpovednosť za škodu, ktorou majú byť trovy exekúcie, ktoré zaplatil
žalobca v rámci exekučného konania.

35. Podľa § 588 Obč. zák. z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu
odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú

cenu.

36. Podľa § 415 Obč. zák. každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na
majetku, na prírode a životnom prostredí.

37. Podľa § 420 Obč. zák. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

38. Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

39. Podľa § 101 Obč. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je
trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.40. Podľa § 106 ods. 1 Obč. zák. právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa
poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

41. Podľa § 106 ods. 2 Obč. zák. najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide
o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to
neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

42. V prvom rade súd skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na podanie žaloby. Kúpnu zmluvu č.

SM 4/2015 Kz zo dňa 28.02.2005 v znení neskorších dodatkov uzatvoril právny predchodca žalobcu -
Slovenská agentúra sociálnych služieb, n.o. IČO: 36 119 181, ako kupujúci. Následne došlo k splynutiu
tejto neziskovej organizácie so žalobcom, v dôsledku čoho v zmysle § 16 ods. 3 zákona č. 213/1997 Z.z.
o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov
došlo k prechodu majetku a všetkých práv a povinností tejto neziskovej organizácie na žalobcu. Táto
skutočnosť sa premietla aj do notárskej zápisnice spísanej JUDr. Želmírou Pagáčovou, notárkou so

sídlom v Dubnici nad Váhom N 8/2010, Nz 4973/2010, NCRls 5086/2010 dňa 15.2.2010, v ktorej ako
dlžník - povinná osoba vyhlásil svoj záväzok a súhlas s vykonateľnosťou záväzku žalobca. V spojitosti s
podaním tejto notárskej zápisnice na vykonanie exekúcie žalovaným žalobca tvrdí, že mu vznikla škoda,
ktorej náhradu si v tomto konaní uplatňuje žalobou. Tým je daná jeho aktívna legitimácia.

43. V druhom rade je potrebné vyriešiť otázku charakteru vzťahu sporových strán. Žalobca svoj
uplatnený nárok na zaplatenie sumy 40 505,09 eur v žalobe definoval ako nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom územnej samosprávy v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov. Svoju právnu argumentáciu na poslednom pojednávaní zmenil tak, že vzťah

sporovýchstránjevzťahomobchodnoprávnymasvojnárokuplatňujeakonároknanáhraduškodypodľa
zákona č. 513/1991 Z.z. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Žalovaný posúdil vzťah
sporových strán ako občianskoprávny a vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu.
Súd vyhodnotil predmetný vzťah sporových strán založený kúpnou zmluvou č. SM X/XXXX Kz zo
dňa 28.02.2005 ako súkromnoprávny, občianskoprávny vzťah uzatvorený podľa ustanovení zákona č.

40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Vychádzal z pováh subjektov, nakoľko v danom prípade je žalobcom
(kupujúcim) nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby založená podľa zákona
č. 213/1995 Z.z. a žalovaným (predávajúcim) je mesto. Mesto (obec) má pri nakladaní so svojím
majetkompoformálnejstránkepostaveniesubjektusúkromnéhopráva,nemápostavenievrchnostenské
k druhej zmluvnej strane a preto v prípade tvrdeného nesprávneho postupu jeho orgánov nemožno

posudzovať prípadnú zodpovednosť za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Preto s poukazom
na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30.06.2020, sp.zn. 1Cdo/201/2018, na ktorý poukazoval sám
žalobca na poslednom pojednávaní, neobstojí argumentácia žalobcu, na ktorú sa odvolával v žalobe
(ktorú napokon zmenil), podľa ktorej svoj nárok odvodzoval zo zodpovednosti žalovaného za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom územnej samosprávy. V danom prípade však nejde ani o

obchodnoprávny vzťah, aj keď ide o vzťah dvoch právnických osôb, nakoľko aby išlo o obchodnoprávny
vzťah musela by byť splnená podmienka podľa § 261 ods. 4 zákona č. 513/1991 Zb., čo v danom prípade
žalobca ako nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby, ktorá je podľa výpisu z
registra (č.l. 4 spisu) založená fyzickou osobou a nevykonáva podnikateľskú činnos,ť nespĺňa. Zmyslom
zákona č. 213/1997 Z.z. je práve tvorba základne pre poskytovanie všeobecne prospešných služieb

právnickými osobami odlišnými od štátu či od územnej samosprávy.

44. Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovaným
ako predávajúcim bola dňa 28.02.2005 uzavretá kúpna zmluva č. SM 4/2015 podľa ustanovení § 588
a nasl. Občianskeho zákonníka (ako bolo vyššie odôvodnené ide o občianskoprávny vzťah) v znení

účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
- pozemku parc. č. KN XXXX/XXX - zastavané plochy o výmere 1449 m2, pozemku parc. č. KN XXXX/
XXX - zastavané plochy o výmere 2912 m2 a budovy súp. č. XXXX (bývalá K. škola Z.) evidovaných na
LV č. XXXX pre k.ú. A. nad C.. K zmluve boli uzavreté stranami sporu dva dodatky, pričom dodatkom č.
2 zo dňa 6.8.2007 bola zmenená splatnosť zostatku kúpnej ceny v sume 6 490 000 Sk (215 428,53 eur)

tak, že sa splatí na základe uznesenia Mestského zastupiteľstva č. 46/2007 zo dňa 26.06.2007 do 7 dní
po obdržaní finančného príspevku zo štrukturálnych fondov EÚ s tým, že v prípade zamietnutia žiadosti
kupujúceho o finančný príspevok zo štrukturálnych fondov EÚ v schvaľovacom procese vyhlásenej 1.
výzvy pre programové obdobie 2007 - 2013 v skoršom termíne, predávajúci odstúpi od kúpnej zmluvy.Dodatokč.2bolschválenýuznesenímMestskéhozastupiteľstvavDubnicinadVáhomč.46/2007zodňa
XX.XX.XXXX. Táto dohoda o splatnosti zostatku kúpnej ceny vo výške 215 428,53 eur bola premietnutá
aj do notárskej zápisnice N 8/2010, Nz 4973/2010, NCRls 5086/2010 zo dňa 15.2.2010, v ktorej žalobca

vyhlásil súhlas s vykonateľnosťou tohto záväzku.

45. Žalovaný podal návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je notárska
zápisnica N 8/2010, Nz 4973/2010, NCRls 5086/2010 zo dňa 15.2.2010 na vymoženie sumy 215
428,53 eur dňa 05.11.2012 (návrh zo dňa 31.10.2012 doručený súdnej exekútorke dňa 05.11.2012).

Tento návrh podal žalovaný na základe skutočnosti, že bol presvedčený, že nastala vykonateľnosť
notárskej zápisnice, t.j. nastala splatnosť zostatku kúpnej ceny. Toto presvedčenie nadobudol žalovaný
z odpovede Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, ktoré bolo žalovanému doručené dňa
22. 10. 2012 a ktorou ministerstvo žalovanému oznámilo že v rámci projektu boli zo strany RO pre ROP
na základe zmluvy o nenávratný finančný príspevok č. U k projektu - kód projektu ITMS: XXXXXXXXXXX
uhradené nasledovné žiadosti ASS, n.o. o platbu: 14.11.2011 suma 574 696,33 eur, 24.04.2012 suma

493 408,90 eur, 20.06.2012 suma 446 852,82 eur, 25.09.2012 suma 366 744,83 eur, t.j. spolu 1 881
702,88 eur (č.l. 72 spisu).
Zo skutočnosti, že žalovaný si pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, najprv vyžiadal informáciu
od poskytovateľa nenávratného finančného príspevku žalobcovi a z formulácie v kúpnej zmluve
„v prípade zamietnutia žiadosti kupujúceho o finančný príspevok zo štrukturálnych fondov EÚ v

schvaľovacom procese vyhlásenej 1. výzvy pre programové obdobie 2007 - 2013 v skoršom termíne,
predávajúci odstúpi od kúpnej zmluvy“ vyplýva, že žalovaný nemal vedomosť o tom, kedy dôjde k
realizácii projektu ITMS: XXXXXXXXXXX. Žalovaný sa v konaní bránil tvrdením, že splatnosť kúpnej
ceny nastala do 7 dní po obdržaní príspevku (zrejme v sume postačujúcej na úhradu kúpnej ceny) zo
štrukturálnych fondov EÚ a nie až po splatení celej sumy finančného príspevku (posledná platba), ktorú

skutočnosť tvrdil žalobca.

46. Podľa názoru súdu je ustanovenie zmluvy o splatnosti zostatku kúpnej ceny, ktoré bolo premietnuté
aj do notárskej zápisnice (exekučný titul v predmetnej exekúcii) nejasné, dostatočne neurčité, nakoľko
zo správania strán sporu počas záväzkového vzťahu možno vyvodiť, že zmluvné strany kúpnej zmluvy

vychádzali pri určení momentu splatnosti zostatku kúpnej ceny odlišne. Nejasnosť vyplýva aj zo
skutočnosti, že kúpna zmluva bola uzavretá 28.02.2005, dodatok k nej upravujúci termín splatnosti
zostatku kúpnej ceny viazaný na nenávratný finančný príspevok 06.08.2007, pričom obdobie, kedy
kupujúci mohol požiadať o finančný príspevok zo štrukturálnych fondov EÚ bol stanovený na obdobie
rokov 2007 až 2013. Z formulácie „7 dní po obdržaní príspevku zo štrukturálnych fondov EÚ“ nie je

vôbec zrejmé, z akej platby sa pri stanovení splatnosti záväzku má vychádzať, či sa viaže na konkrétny
projekt, alebo o aký konkrétny príspevok má ísť. Ďalšia skutočnosť, ktorá poukazuje na nejasnosť tohto
ustanovenia je správanie sa žalobcu, ktorý z čiastočných platieb nenávratného finančného príspevku
hradil najprv platby spojené s rekonštrukciou nehnuteľností, ktorých prevod vlastníckeho práva bol
predmetom predmetnej kúpnej zmluvy uzavretej so žalovaným, a až po prijatí poslednej platby uhradil

zostatok kúpnej ceny žalovanému.
Pri výklade tohto ustanovenia vychádza súd z princípu zmluvnej interpretácie contra proferentem, podľa
ktorého sa majú pojmy, slovné spojenia, či celé ustanovenia použité pri formulovaní zmluvy, vykladať
v neprospech (na ťarchu) tej zmluvnej strany, ktorá tento pojem použila po prvý raz, resp. na ťarchu
strany, ktorá trvala na jeho zahrnutí do obsahu zmluvy. Je to princíp, ktorý slovenský právny poriadok

upravuje ako špeciálne výkladové pravidlo v Obchodnom zákonníku, a Občiansky zákonník ho upravuje
pre oblasť spotrebiteľských zmlúv. Ako všeobecné výkladové pravidlo by však mal byť jednoznačne
aplikovateľný na všetky občianskoprávne vzťahy. Uvedené potvrdzuje aj právna teória, podľa ktorej
môžu súdy toto výkladové pravidlo použiť v zmysle analógie práva (analogia iuris) aj na občianskoprávne
vzťahy, ako je to aj podľa českej judikatúry. Vzhľadom na skutočnosť, že toto zmluvné ustanovenie podľa

názoru súdu nejasne, neurčito upravuje dátum splatnosti zostatku kúpnej ceny, nakoľko nešpecifikuje
presné podmienky určenia tohto momentu, pri výklade contra proferentem, keď súd vychádzal z toho, že
zmluvnou stranou, ktorá túto formuláciu ustanovenia použila, bol žalovaný ako predávajúci (s poukazom
aj na úpravu možnosti odstúpenia od zmluvy v prípade zamietnutia žiadosti a na skutočnosť, že v konaní
nebol tvrdený opak), vykladá toto zmluvné ustanovenie tak, že splatnosť zostatku kúpnej ceny v zmysle

kúpnej zmluvy a notárskej zápisnice nastala do 7 dní po obdržaní nenávratného finančného príspevku
zo štrukturálnych fondov EÚ žalobcom, t.j. po poslednej čiastkovej úhrade príspevku na základe projektu
ITMS: XXXXXXXXXXX.47. Ako vyplýva z informácie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky
zo dňa 27.12.2012 bolo zistené, že ministerstvo oznámilo žalobcovi, že v rámci projektu ITMS:
XXXXXXXXXXX - žiadosti o platbu č. XXXXXXXXXXXXXX v čase podania informácie prebieha

administratívna kontrola žiadosti o platbu č. XXXXXXXXXXXXXX (záverečná platba). Z tohto dôvodu
neboli žalobcovi zaslané finančné prostriedky v aktuálnom roku 2012 (č.l. 49 exekučného spisu).
Následne ministerstvo dňa 04.03.2013 žalobcovi oznámilo, že záverečná platba projektu ITMS:
22120120095 bola schválená (č.l. 66 exekučného spisu) a ako vyplýva z výpisu z účtu žalobcu, táto
bola prijatá dňa 27.02.2013 (č.l. 32 spisu). Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že až od tohto

momentu plynie 7 dní do splatnosti zostatku kúpnej ceny a splatnosť nastala dňa 06.03.2013.
Na základe uvedeného, keď žalovaný podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 05.11.2012, avšak
splatnosťpodľanotárskejzápisnice,ktorábolavexekúciiexekučnýmtitulom,nastalaaždňa06.03.2013,
súd uzavrel, že žalovaný podal návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý
doposiaľ nenadobudol vykonateľnosť. Po tomto dátume žalovaný uhradil zostatok kúpnej ceny
žalovanému priamo.

48. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný podal návrh na vykonanie exekúcie na základe notárskej
zápisniceakoexekučnéhotituluažalobcomažalovanýmuvádzanéuzneseniamestskéhozastupiteľstva
v Dubnici nad Váhom a následný postup primátora (ktorý bol preskúmavaný aj prokurátorom) sa týkali
kúpnej zmluvy a nie exekučného titulu (keďže nemožno odložiť vykonateľnosť notárskej zápisnice

ako verejnej listiny) a žalobca zmenil právnu argumentáciu a nárok na náhradu škody si neuplatňuje
ako nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom územnej samosprávy podľa
zákona č. 514/2003 Z.z., súd sa týmito uznesenia a postupom nezaoberal, nakoľko nemajú pre danú
vec právny význam. Taktiež uznesenie Mestského zastupiteľstva v Dubnica nad Váhom č. 365/2013,
ktorým mestské zastupiteľstvo uložilo primátorovi mesta Dubnica nad Váhom neodkladne podať návrh

na zastavenie exekúcie bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13S/64/2014-23 zo
dňa 25.11.2015.

49. K námietke žalovaného, že rozhodnutia Okresného súdu Trenčín vydané v rámci exekučného
konania sp. zn. 59Er/3937/2012 zakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci ohľadom otázky

vykonateľnosti exekučného titulu, súd uvádza, že v danom prípade sa nejedná o rozhodnutia, ktoré
by riešili otázku existencie hmotnoprávneho vzťahu medzi sporovými stranami, nakoľko exekučný súd
sa zaberá iba otázkou formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Z uvedeného dôvodu
tieto rozhodnutia exekučného súdu nezakladajú prekážku právoplatne rozhodnutej veci o existencii
pohľadávky, splatnosti pohľadávky a zodpovednosti za škodu.

50. Keď súd uzavrel, že žalovaný podal návrh na vykonanie exekúcie pred vykonateľnosťou
exekučného titulu, porušil tým všeobecnú prevenčnú povinnosť podľa § 415 Obč. zák. Ide o všeobecnú
občianskoprávnu prevenciu, ktorá je právnou povinnosťou, ktorej porušenie predstavuje protiprávne
konanie a má za následok vznik všeobecnej občianskoprávnej povinnosti podľa § 420 Obč. zák.

Porušenie tejto povinnosti prichádza do úvahy vtedy, keď neexistuje osobitné ustanovenie, ktoré sa
vzťahuje na daný prípad. Prevenčná povinnosť zahŕňa síce iba bežnú mieru opatrnosti vo vzťahu ku
konkrétnej situácii, avšak v danom prípade, keď bolo ustanovenie o splatnosti (ako bolo vyššie uvedené)
nejasné a túto neistotu ohľadom jeho výkladu spôsobil žalovaný, tento mal byť pred podaním návrhu
na vykonanie exekúcie obozretnejší. Žalovaný nepreukázal zbavenie sa tejto zodpovednosti. Podľa

názoru súdu dotazovanie sa na Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky
nepostačuje, nakoľko z odpovede ministerstva vôbec nevyplýva, či bol projekt ukončený záverečnou
platbou, či ide len o čiastkové platby v rámci prebiehajúceho projektu, či poskytnuté čiastkové platby
neboli viazané na konkrétny účel použitia. Taktiež podľa názoru súdu mal žalovaný z opatrnosti pred
podaním návrhu na vykonanie exekúcie dotazovať aj žalobcu ako kupujúceho, či došlo k obdržaniu

finančných prostriedkov na vyplatenie zostatku kúpnej ceny. Na základe uvedených skutočností súd
dospel k záveru, že žalovaný tým, že podal návrh na vykonanie exekúcie na základe nevykonateľného
exekučného titulu, porušil prevenčnú povinnosť podľa § 415 Obč. zák., čo zakladá jeho zodpovednosť
za škodu podľa § 420 Obč. zák.

51. Keď súd ustálil, že žalovaný svojím konaním porušil povinnosť a zodpovedá za ňu podľa § 420 Obč.
zák., je potrebné preskúmať ďalšie predpoklady zodpovednosti za škodu. Tým predpokladom je vznik
škody. Žalovanému v danom prípade vznikla škoda v sume trov exekúcie, ktoré uhradil v exekučnom
konaní, ktoré bolo začaté na návrh žalovaného. Táto škoda vznikla v sume 40 505,09 eur a súd jumal preukázanú oznámením súdnej exekútorky. Tretí predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, a to
existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním žalovaného a vzniknutou škodou je podľa
názoru súdu daný, keďže predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu je potrebné chápať ako priamu

väzbu javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok).
Táto existencia je daná tým, že práve konaním žalovaného (podanie návrhu na vykonanie exekúcie na
základe nevykonateľného exekučného titulu) bola spôsobená škoda na majetku žalobcu, a to zaplatenie
trov exekúcie. Na základe takto zisteného stavu súd dospel k záveru, že žalovaný zodpovedá podľa §
420 ods. 1 Obč. zák. za škodu spôsobenú žalobcovi v sume 40 505,09 eur.

52. Následne sa súd zaoberal na základe námietky premlčania vznesenej žalovaným otázkou
vymáhateľnosti uplatneného nároku a dospel k záveru, že námietka premlčania vznesená žalovaným
je dôvodná. Keďže súd ustálil, že vzťah medzi sporovými stranami je vzťahom občianskoprávnym,
posudzoval otázku premlčania podľa ustanovení § 100 a nasl. Obč. zák. Pri náhrade škody je stanovená
ustanovením § 106 ods. 1 Obč. zák. subjektívna a objektívna premlčacia doba. Žalovaný pri vznesení

námietky premlčania tvrdil, že momentom začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby je 23.05.2016,
t.j. moment, kedy sa žalobca nepochybne dozvedel (momentom prevzatia oznámenia súdnej exekútorky
o výške trov exekúcie) o tom, akú sumu je ešte potrebné uhradiť na zastavenie exekúcie, ktorú aj
následne uhradil. A najneskôr dňom 27.05.2016 došlo zo strany žalobcu k úhrade trov exekúcie.
Žalobca sa bránil tvrdením, že začiatok plynutia premlčacej lehoty nastal dňom 23.02.2017, kedy súdna

exekútorka oznámila žalobcovi, že suma 40 505,09 eur sa započítava na trovy exekúcie a táto nebude
žalobcovi súdnou exekútorkou vrátená.
Premlčacia doba začína plynúť dňom, kedy sa poškodený skutočne (nie iba predpokladane) dozvedel
o škode, t. j. kedy nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy určitého druhu, ktorý možno natoľko
objektívne vyčísliť v peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok uplatniť na súde, a ďalej o tom, kto za

škodu zodpovedá. Pojem „dozvie sa o škode“ vyjadruje nielen vedomosť poškodeného o protiprávnom
úkone alebo o udalosti, ktorou bola škoda spôsobená, ale aj o tom, že vznikla majetková ujma určitého
druhu a rozsahu, ktorú možno natoľko objektívne vyjadriť - vyčísliť v peniazoch, aby poškodený mohol
svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde (Z IV, s. 634 ods. 3). Nemusí ísť priamo o zistenie,
stačí, aby skutkové okolnosti, ktorými poškodený disponuje, mohli viesť k záveru o určení zodpovedného

subjektu(nejdetedaonespochybniteľnúistotuvurčenízodpovednejosoby).určenízodpovednejosoby).
Poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá, v okamihu preukázateľného získania informácie
o skutkových okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok o tom, konkrétne
ktorá fyzická alebo právnická osoba za škodu zodpovedá; v uvedenom okamihu nemusí byť daná z
rozhodnutia súdu vyplývajúca nespochybniteľná istota poškodeného o zodpovednom subjekte a o jeho

zodpovednosti (R 16/2014).
Na základe uvedených skutočností dospel súd k záveru, že žalobca sa preukázateľne o skutkových
okolnostiach, že žalovaný mu spôsobil škodu dozvedel v momente úhrady trov exekúcie súdnej
exekútorke, nakoľko ako vyplýva z priebehu exekučného konania (59Er/3937/2012, EX 126/12) žalobca
bol v celom jeho priebehu presvedčený, že exekúcia je vedená nedôvodne a za týmto účelom podával aj

podania na dosiahnutie jeho zastavenia (námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie, odklad
exekúcie). Momentom zaplatenia trov exekúcie sa dozvedel o vzniku škody a kto za ňu zodpovedá.
Týmto momentom bol dátum (ako vyplýva z vrátenia poverenia zo dňa 30.05.2016) 27.05.2016, kedy
začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody, ktorá
uplynula dňa 27.05.2018. Vzhľadom na skutočnosť, že žaloba bola podaná dňa 20.12.2019, táto

bola podaná po uplynutí subjektívnej premlčacej doby. Aj keby súd vychádzal z dátumu uvádzaného
žalobcom, t.j. 23.02.2017, kedy by premlčacia lehota uplynula dňom 23.02.2019, pri podaní žaloby dňa
20.12.2019, by bol nárok premlčaný.

53. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na náhradu škody uplatnený touto

žalobou je premlčaný a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

54. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 C.s.p. a žalovanému ako strane sporu, ktorá mala vo
veci plný úspech priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva v rozsahu
100 % proti žalobcovi ako strane sporu, ktorá vo veci úspech nemala. O výške náhrady trov konania súd

rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného
súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1, 2 C.s.p. v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,
čo sa ním sleduje a podpis. Náležitosťou podania urobeného v prebiehajúcom konaní je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.

Podľa § 363 C.s.p. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.