Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, May 23, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Cob/32/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117200723
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8117200723.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.
Mareka Kohúta a JUDr. Jany Jančíkovej, sudkyne spravodajkyne, v spore žalobcu: MAKOS, a. s., so
sídlom Mičkova 31, 085 01 Bardejov, IČO: 35 920 203, právne zastúpeného JUDr. Svätoslavom Vaškom,
advokátom so sídlom Baštová 5/A, 085 01 Bardejov, proti žalovanému: S-projekt, s. r. o., so sídlom
Okružná 55, 080 01 Prešov, IČO: 31 689 655 právne zastúpenému JUDr. Pavlom Hagyarim, advokátom

so sídlom Vlčkova 8/A, 811 04 Bratislava, o zaplatenie sumy 24.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov, č. k. 21Cb/7/2017-155 zo dňa 17.3.2022, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje II. a III. výrok uznesenia súdu prvej inštancie.

Žalovanému voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len ako „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 21Cb/7/2017 - 155 zo dňa
17.3.2022 v I. výroku konanie zastavil, v II. výroku priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100% a v III. výroku vyslovil, že žalobca nemá voči žalovanému nárok na náhradu
trov konania.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 13.1.2017 domáhal, aby súd uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 24.000,- eur s príslušenstvom, ako aj nahradiť trovy
konania, titulom bezdôvodného obohatenia. Podaním zo dňa 4.2.2022 vzal žalobca žalobu v celom
rozsahu späť z dôvodu, že po podaní žaloby na súd strany sporu urovnali svoje spory podpísaním
Zmluvy o postúpení pohľadávok a Prehlásenia, obidva dokumenty dňa 24.8.2017. Žalobca z dôvodov
hodných osobitného zreteľa vedúc strany sporu k tomu, že sa mimosúdne dohodli a dohodli sa na
krokoch smerujúcich aj k iným súdnym konaniam, čím prejavili spoločnú zhodnú vôľu nepokračovať

v súdnom konaní (ako aj v iných súdnych konaniach) a konania zastaviť, navrhol nepriznať stranám
sporu náhradu trov konania. Žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil, avšak dohodu nepovažoval za
dôvod hodný osobitného zreteľa, keďže táto bola súdu žalovaným predložená ešte v rámci úvodného
vyjadrenia a žalobca napriek uvedenej dohode odmietol vo veci uskutočniť späťvzatie, opakovane žiadal
o odročenie pojednávania a spor neúmerne v rozpore s dobrými mravmi a zásadou hospodárnosti
konania predlžoval. Podľa žalovaného nepriznanie náhrady trov konania v jeho prospech by bolo

neadekvátne skutočnosti, že žalobca inicioval konanie a umelo ho predlžoval, napriek vedomosti o
existencii dohody medzi sporovými stranami.

3. Súd prvej inštancie citujúc § 256 ods. 1, § 257 a § 262 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok(ďalejlenako „CSP“)dospelkzáveru,žezastaveniekonaniavdanomprípadeprocesnezavinil
žalobca, keďže vzal svoju žalobu v celom rozsahu späť, a to bez toho, aby tomuto späťvzatie žaloby

predchádzala zo strany žalovaného úhrada nároku žalobcu, ktorý je predmetom tohto konania preto
vznikol žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov tohto konania v rozsahu 100 %. Súd prvejinštancie nepovažoval žalobcom tvrdené skutočnosti v súvislosti s návrhom na nepriznanie náhrady trov
konaniazadôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,nazákladektorýchbynemalpriznaťnáhradutrovkonania,
k čomu dodal, že v danom konkrétnom prípade tu neexistujú žiadne také dôvody hodné osobitného

zreteľa. Podľa súdu prvej inštancie žalobca, ktorý zavinil zastavenie konania, nemá voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania.

4. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca odvolanie proti uvedenému uzneseniu odôvodňujúc ho
podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP, a to voči druhému a tretiemu výroku. Žalobca

s napadnutými výrokmi nesúhlasil, keďže pri späťvzatí žaloby odôvodnil svoj návrh, aby súd rozhodol o
trovách konania v zmysle § 257 CSP, kde jasne poznamenal, že sporové strany urovnali viaceré spory,
ktoré vzájomne viedli proti sebe, čo potvrdil aj listinami, v ktorých konkrétne poukázal na jednotlivé body
urovnania vzájomných sporov. Žalobca navrhoval súdu prvej inštancie, aby v zmysle § 376 CSP vyhovel
odvolaniu a nepriznal sporovým stranám náhradu trov konania s poukazom na § 257 CSP.

5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie žalobcu bolo podané
oprávnenouosobouvzákonomstanovenejlehote(§359a§362ods.1prvávetaCSP),viazanýdôvodmi
odvolania (§ 380 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP výklad opaku) dospel k záveru, že

napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 v spojení s § 390 CSP potvrdiť,
keďže vo výroku je vecne správne.

7. Podľa ust. § 357 písm. m) CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku
na náhradu trov konania.

8. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

9.Podľa§257CSP,výnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného

zreteľa.

10. Podľa § 262 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

11. Náhrada trov konania je podľa Civilného sporového poriadku ovládaná zásadou úspechu vo veci,
ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za
zavinenie znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Aj pri zastavení
konania je súd povinný skúmať zavinenie strán sporu, teda konanie ktorej zo strán sporu spôsobilo, že

došlo k zastaveniu konania. Zavinenie tak môže existovať na strane žalobcu aj na strane žalovaného.

12. V danom prípade žalobca podal dňa 13.1.2017 žalobu proti žalovanému a žiadal, aby žalovaný
bol zaviazaný k úhrade sumy 24.000,- eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania. Žalovaný v
písomnom vyjadrení k žalobe so žalobou nesúhlasil. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného už nevyjadril.

Súd prvej inštancie nariadil na prejednanie veci prvé pojednávanie na deň 21.11.2017. Právny zástupca
žalobcu žiadal odročiť pojednávanie z dôvodu kolízie s iným pojednávaním. Dňa 14.2.2019 žalovaný
súdu predložil Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 24.8.2017 a Prehlásenie zo dňa 24.8.2017.

13. Žalovaný ako postupca a spoločnosť K. M. R.. K.. S.. ako postupník dňa 24.8.2017 uzavreli Zmluvu

o postúpení pohľadávky, podľa ktorej žalovaný postúpil na postupníka pohľadávky a to aj voči dlžníkovi
MAKOS, a. s. - žalobcovi. Postúpená pohľadávka vyplýva zo zmluvy o dielo v znení jej dodatkov a
neuhradenejfaktúryč.1502auznaniadlhuvovýške11.400,-eurspríslušenstvom,zmluvnýmipokutami.
V prehlásení zo dňa 24.8.2017 žalobca a žalovaní uviedli, že žalobca vystupuje v konaní o zaplatenie
24.000,- eur proti žalovanému pred Okresným súdom Prešov sp. zn. 21Cb/7/2017 a tiež že žalovaný

vystupuje v súdnom konaní pred Okresným súdom Bardejov sp. zn. 4Cb/7/2016, v ktorom si uplatňuje
voči žalobcovi sumu 11.400,- eur. Predseda predstavenstva žalovaného v tomto prehlásení vyhlásil,
že voči žalovanému ku dňu podpisu tohto dokumentu neeviduje žiadne pohľadávky. Obe strany ďalej
prehlásili, že uskutočnia všetky úkony potrebné k zastaveniu konaní uvedených v tomto prehlásení.14. Súd prvej inštancie Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 24.8.2017 a Prehlásenie zo dňa
24.8.2017 doručil právnemu zástupcovi žalobcu a nariadil pojednávanie. Právny zástupca následne

žiadal pojednávania odročiť a to
- pojednávanie na deň 2.5.2019 z dôvodu kolízie v inej trestnej veci,
- pojednávanie na deň 11.2.2020 z dôvodu kolízie v inej veci a sprievodu na neodkladnom ošetrení
člena rodiny,
- pojednávanie na deň 28.5.2020 z dôvodu pracovnej neschopnosti právneho zástupcu žalobcu, a aj z

dôvodu kolízie v inej trestnej veci a aj z dôvodu liečenia štatutárneho zástupcu žalovaného,
- pojednávanie na deň 17.9.2020 z dôvodu kolízie v inej veci,
- pojednávanie na deň 21.10.2021 z dôvodu dočasnej práceneschopnosti právneho zástupcu žalobcu
a z dôvodu práceneschopnosti štatutárneho zástupcu žalovaného,
- pojednávanie na deň 7.12.2021 z dôvodu pretrvávajúcej dočasnej práceneschopnosti a aj z kolízie v
iných veciach.

15. Súd prvej inštancie právneho zástupcu žalobcu výzvou zo dňa 2.6.2020 tiež vyzval, aby sa vyjadril,
či na podanej žalobe trvá, alebo či ju berie späť vzhľadom na vyjadrenie žalovaného, podľa ktorého
nároky strán sporu boli vysporiadané dohodou ešte v roku 2017. Túto výzvu si právny zástupca žalobcu
prevzal dňa 17.6.2020 a k tejto sa nevyjadril.

16. Z uvedeného je zrejmé, že predmetom vysporiadania nárokov v Zmluve o postúpení pohľadávok
bol len nárok žalovaného voči žalobcovi vo výške 11.400,- eur, ktorý bol predmetom sporu vedeného
pred Okresným súdom Bardejov pod sp. zn. 4Cb/7/2016. Nárok uplatnený žalobcom v tomto konaní,
zaplatenie sumy 24.000,- eur, nebol predmetom vysporiadania v Zmluve o postúpení pohľadávky. O

tomto nároku sa zmieňujú strany sporu až v prehlásení, avšak z týchto listín nevyplýva, že by žalobcovi
bola suma 24.000,- eur uplatnená v tomto spore uhradená alebo že by došlo k započítaniu vzájomných
pohľadávok. Žalobca len prehlasuje, že voči žalovanému žiadne pohľadávky neeviduje. Je preto správny
záver súdu prvej inštancie, že procesné zavinenie za zastavenie konania je potrebné pričítať žalobcovi,
ktorý zobral žalobu späť, keďže preukázané nebolo, aby žalovaný svojim konaním zapríčinil stav

uspokojenia nároku žalobcu uplatneného v tomto konaní.

17. Žalobca uvedomujúc si zavinenie za zastavenie konania navrhoval súdu prvej inštancie rozhodnutie
o trovách konania modifikovať aplikujúc ust. § 257 CSP a náhradu trov konania stranám sporu nepriznať.

18. V prípade aplikácie ust. § 257 CSP súd nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím
zavinením, aby tieto trovy nahradila druhej strane. Toto ustanovenie však nemožno vykladať tak, že
možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať
náhradu trov úspešnej strane, vždy musí ísť o výnimočný prípad. Podľa súdnej praxe pri posudzovaní
okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na pomery všetkých strán, na okolnosti, ktoré

viedli strany k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí
zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to,
aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči strane, a aby neodporovalo dobrým
mravom. Toto ustanovenie je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby
postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom, pričom zákon stanovuje

všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru, než by plynul z
dispozície právnej normy.

19. Je vecou konkrétneho prípadu, či došlo k takým okolnostiam, ktoré môžu byť podkladom na
rozhodnutie o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania. Keďže ide

o odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu,
použitie § 257 CSP je odôvodnené predovšetkým tam, kde by strohá aplikácia ustanovenia o náhrade
trov konania mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducej tvrdosti.

20. Súd prvej inštancie skonštatoval, že v danom prípade neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa

nestotožniac sa s argumentáciou žalobcu. Žalobca s týmto odôvodnením nesúhlasil a opätovne
zdôraznil, že sporové strany urovnali viaceré spory, vedúce vzájomne proti sebe.21. Tak ako už odvolací súd konštatoval vyššie z listín, ktoré predložili strany sporu (Zmluva o postúpení
pohľadávok a Prehlásenie) nevyplýva, že by medzi stranami došlo k urovnaniu sporov tak, ako to
prezentuje žalobca. Postúpením pohľadávky žalovaného voči žalobcovi vo výške 11.400,- eur (spor

vedený pred Okresným súdom Bardejov pod sp. zn. 4Cb/7/2016) došlo k zmene osobe veriteľa, ale
nie k zániku pohľadávky. Prehlásením zo dňa 24.8.2017 strany sporu následne vyhlásili, že voči sebe
žiadne pohľadávky neevidujú a zhodne sa zaviazali učiniť kroky k zastaveniu súdnych konaní. Žalobca
krok k zastaveniu tohto súdneho konania učinil až doručením späťvzatia žaloby dňa 4.2.2022, čo je 4
a pol roka od samotného prehlásenia žalobcu.

22. Keďže žalobca nesúhlasil s právnym posúdením súdu prvej inštancie o neexistencii dôvodu hodného
osobitné zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania, odvolací súd pripomína, že strane sporu
neprináleží právo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho,
aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá.
Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani exemplifikatívne. Výklad

týchto podmienok je ponechávaný súdnej praxi, pričom nepriznanie náhrady trov konania úspešnej
strane sporu je výnimkou zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového
konania, preto súdy podľa ust. § 257 CPS rozhodujú iba vo výnimočných prípadoch.

23. Podľa názoru odvolacieho súdu za dôvod hodný osobitného zreteľa k nepriznaniu náhrady trov

konania by mohla byť len taká dohoda strán sporu, ktorá by skutočne a komplexne riešila všetky sporné
nároky strán sporu vrátane trov súdneho konania a z ktorej by bolo jasne a zrozumiteľne zrejmé, ako
bolo vysporiadané s predmetom sporu. V tomto prípade odvolací súd dospel k záveru, že z predložených
listín vyplýva len to, že žalobca upustil od súdneho vymáhania sumy 24.000,- eur prehlásením, že voči
žalovanému žiadne pohľadávky neeviduje a že uskutoční kroky k zastaveniu konania. Preto tento prejav

vôle žalobcu odvolací súd nehodnotí ako dohodu strán sporu o urovnaní vzájomných sporných nárokov.
Zároveň odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie konštatuje, že v danom prípade neboli
zistené iné okolnosti, ktoré by mohli byť posúdené ako dôvody hodné osobitné zreteľa a žalobca ani
iní okolnosti neuvádzal.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd postupom podľa ust. § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu
prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil.

K trovám odvolacieho konania

25. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

26. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou
úspechu v konaní. Ak mala strana plný úspech vo veci, prizná sa jej tiež celá náhrada nákladov konania,

ak mala strana len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Ak je úspech a
neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení,
podľa ktorých žalovaný ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na

náhradu trov tohto štádia konania proti žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto
trov ustáli postupom podľa ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody - § 421 a § 422 CSP) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací
návrh ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie dovolania.