Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 1, 2022

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 27P/54/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119203149
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Pacherová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2022:3119203149.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II pred sudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou, PhD., vo veci starostlivosti súdu

o maloleté dieťa: B. I., L.. XX.XX.XXXX, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,
Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky: C. I., L.. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. X, P., P..Č.. O.
XXX, J., zastúpená advokátskou kanceláriou Cíbik Legal s.r.o., so sídlom Seberíniho 6/C, Bratislava a
otca: O. O., L.. XX.XX.XXXX, trvale bytom P., P..Č.. B. X, XXXX V., Š., o úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletej, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zveruje maloletú B. I., L.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.

II. Otec je povinný platiť výživné na maloletú B. I., L.. XX.XX.XXXX vo výške 394,- EUR
mesačne, vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc od 16.04.2019.

III.ZročnévýživnénamaloletúB.I.,L..XX.XX.XXXXzaobdobie od16.04.2019do15.06.2022
vo výške 15.156,- EUR je otec povinný zaplatiť k rukám matky, do 30 dní od doručenia tohto rozsudku.

IV. Styk otca s maloletou B. I., L.. XX.XX.XXXX sa neupravuje.

V. Zastupovať a spravovať majetok maloletej bude matka.

VI. Súd zrušuje neodkladné opatrenie tunajšieho súdu, č.k. 11P/59/2020-46 zo dňa 27.05.2020.

VII. Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamieta.

VIII. Súd priznáva matke voči otcovi dieťaťa nárok na náhradu konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.04.2019, domáhala úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletej B. I., L.. XX.XX.XXXX tak, že maloletá bude zverená do
jej osobnej starostlivosti s právom zastupovať maloletú a spravovať jej majetok, otec bude zaviazaný
povinnosťou platiť na maloletú výživné vo výške 200,- EUR mesačne a zmeškané
výživné vo výške 600€ bude zaviazaný zaplatiť matke do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Matka
žiadala, aby jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V návrhu uviedla, že s
otcom maloletej manželstvo neuzavreli. V spoločnej domácnosti žili v byte matky, ktorý vlastní v Novej

Dubnici. V januári 2018 otehotnela. Tehotenstvo bolo komplikované, vážne tehotenské nevoľnosti jej
sťažovali pracovné nasadenie. Otec dieťaťa začal od marca 2018 pracovať vo Švajčiarsku, posielal jej
na Slovensko peniaze. Po narodení dcéry prišiel na Slovensko na dva dni a odišiel späť do Švajčiarska.
Jeho správanie sa zmenilo, začal byť voči navrhovateľke ľahostajný a arogantný. Od narodenia videlotec dcéru celkovo štyrikrát. Naposledy matku kontaktoval dňa 04.01.2019 kedy chcel ísť s dcérou na
prechádzku, keďže mala po očkovaní teplotu stretnutie sa neuskutočnilo. Od tejto doby otec neprejavuje
záujem o maloletú B., matku nekontaktuje. Výživné na dieťa platí nepravidelne vo výške 200 € každý

druhý alebo tretí mesiac.

2. Otec vo vyjadrení k návrhu na začatie konania, doručenom tunajšiemu súdu dňa 29.06.2020 súhlasil s
tým, aby maloletá B. bola zverená do osobnej starostlivosti matke s tým, že ako otec bude platiť na dcéru
výživné vo výške 130 € mesačne. Potvrdil, že od marca 2018 pracuje vo Švajčiarsku, matke posielal

pravidelne peniaze na všetky výdavky spojené so starostlivosťou o domácnosť aj o maloletú B.. Pred
narodením dcéry pricestoval na Slovensko so záujmom starať sa o rodinu, a navrhoval, aby všetci odišli
žiť do Švajčiarska, čo navrhovateľka odmietla. Začala sa správať chladne, nervózne, ľahostajne. Medzi
partnermi došlo k citovému odcudzeniu. Napriek tomu mal otec záujem sa s dcérou stretávať, čo mu
matka dieťaťa neumožňovala, telefón nedvíhala, na jeho správy nereagovala. V ďalšom období posielal
výživné na dcéru v nepravidelných platbách a dúfal, že matka kontakt s ním obnoví. Do dnešného dňa

sa tak nestalo, o svojej dcére nemá žiadne informácie. Otec uviedol, že pracuje vo Švajčiarsku v
obchodnejspoločnostiAxiansBrogerAGsmesačnýmpríjmom4.500CHF.Bývavspoločnejdomácnosti
s partnerkou a jej dvoma deťmi. Mesačné výdaje otec špecifikoval nasledovne: nájomné - 1.440 CHF,
zdravotné poistenie - 235 CHF, telefón v CH - 240 CHF, telefón v Sk - 160 CHF, energie (kvartálne)- 180
CHF, fitness - 70 CHF, obedy v práci - 400 CHF (obedové menu stojí cca. 15 CHF), cestovné do a z

práce - 300 CHF. Nevyhnutné výdaje otec vyčíslil sumou 4.090 CHF a upozornil na skutočnosť, že žije
v krajine s najvyššou životnou úrovňou, na čo žiadal aby súd pri určovaní výživného prihliadal.

3. Súd na základe vykonaného dokazovania rozhodol rozsudkom č. k. 27P/54/2020 - 105, zo dňa
12.10.2020, ktorým zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky s oprávnením oboch rodičov na

zastupovanie maloletej a spravovanie jej majetku, otcovi uložil povinnosť platiť na maloletú výživné
vo výške 200,- EUR mesačne, vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc doručením
rozsudku, povinnosť zaplatiť zročné výživné za obdobie od 16.04.2019 do 31.10.2020 vo výške 2.743,-
EURdo30dníodvykonateľnostirozsudku.Stykotcasmaloletoubolponechanýneupravený.Uvedeným
rozsudkom súd zároveň zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č. k. 11P/59/2020-46 zo dňa

27.05.2020. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
4. Na podklade odvolania otca maloletej Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd, uznesením č. k.
11CoP/179/2021 - 189 zo dňa 30.06.2021 rozsudok súd prvej inštancie v spojení s opravným uznesením
Okresného súdu Bratislava II, č.k. 27P/54/2020-160 zo dňa 03.03.2021, zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

5. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, že prvoinštatnčný súd porušil právo otca ako
účastníka konania tým že, súd nedoručil riadne otcovi predvolanie na pojednávanie (napriek tomu,
že otec oznámil svoju adresu na doručenie predvolania a zásielok) a neumožnil mu nariadeného
pojednávania sa zúčastniť a vyjadriť sa k veci a predniesť návrhy na doplnenie dokazovania. Odvolací
súd daný rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s tým, aby v predmetnej

veci nariadil pojednávanie, zabezpečil riadne predvolanie otca na ním označenú doručovaciu adresu,
poskytol otcovi možnosť vyjadriť sa na pojednávaní a k predloženým dôkazom, predniesol návrhy na
doplnenie dokazovania, poskytol mu priestor na záverečné reči a následne vo veci rozhodol a postupom
podľa § 220 CSP rozhodnutie odôvodnil.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, prednesom jej právneho zástupcu, výsluchom

kolízneho opatrovníka maloletej, oboznámil sa s obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 11P/59/2020,
oboznámil sa s rodným listom maloletej, dokladmi preukazujúcimi osobné a majetkové pomery matky
maloletej, aj ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
7. Z obsahu rodného listu súd zistil, že matkou maloletej B. I., L.. XX.XX.XXXX I. C. I., L.. XX.XX.XXXX
S. M. O. O., L.. XX.XX.XXXX.

8. Uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 05.06.2020, č. k. 27P/54/2020-26, bol maloletej
ustanovený Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, na
zastupovanie maloletej v predmetnom konaní.
9. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 11P/59/2020-46 zo dňa 27.05.2020 bolo nariadené neodkladné
opatrenie, ktorým bol otec dieťaťa zaviazaný povinnosťou platiť na dieťa výživné vo výške 150 €

mesačne, vždy k 15-temu dňu v mesiaci k rukám matky.
10. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I súd zistil, že C. I. je jedinou
spoločníčkou a konateľkou spoločnosti MK Holding s.r.o., so sídlom Pádivého 686/5, Trenčín, IČO: 50
958 259. Spoločnosť bola zapísaná 20.06.2017.11. Z daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2020 súd zistil, že spoločnosť MK
Holding s.r.o. za uvedené zdaňovacie obdobie vykázala výsledok hospodárenia pred zdanením vo výške
2.832,70 EUR (výnosy vo výške 5.252,- EUR a náklady 2.419,30 EUR), daň vo výške 57,38 EUR.

12. Z obsahu nájomnej zmluvy uzavretej medzi C. V., L.. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX, J. ako
prenajímateľom a matkou ako nájomcom súd zistil, že matka má od 01.05.2021 prenajatý byt č. 74,
nachádzajúci sa na O. A. XXX, so súpisným číslom XXXX, za nájom ktorého platí nájomné vo výške
560,- EUR mesačne.
13. Z obsahu kúpnej zmluvy, uzavretej dňa 07.01.2021, medzi matkou ako predávajúcou a C. T.,

L..XX.XX.XXXX, ako kupujúcim, súd zistil, že matka predala byt č. 6, 1. poschodie, nachádzajúci sa v
bytovom dome súp. č. XXX na parcele č. XXX/XXX, zapísaný na Liste vlastníctva č. XXXX, okres W.,
M. L. K., Katastrálne územie Nová Dubnica, s dohodnutou kúpnou cenou 78.000,- EUR.

14. Na základe rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín zo dňa 24.01.2021 bola matke
od 01.10.2021 zastavená výplata prídavku na maloletú B. I. E. E. XX,XX R..

15. Z obsahu rozhodnutia o prídavku Spida zo dňa 29.10.2019 súd zistil, že otec maloletej poberá od
01.02.2019 na maloletú rodinné prídavky vo výške 200,- EUR mesačne.
16. Podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 05.02.2022, matka žiadala, aby súd zveril maloletú do
jej osobnej starostlivosti s právom oboch rodičov na zastupovanie maloletej a spravovanie jej majetku,
otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 400 ,- EUR mesačne, povinnosť zaplatiť

zročné výživné za obdobie od 16.04.2019 do 31.10.2020 vo výške 2.743,- EUR a od 01.11.2020
do 28.02.2022 vo výške 3.200,- EUR do 30 dní od vykonateľnosti rozsudku. Styk otca s maloletou
navrhovala ponechať neupravený. Svoj návrh matka dôvodila tým, že otec poberá rodinné prídavky vo
výške 200,- CHF mesačne na maloletú, pričom výživné na maloletú otec neplatí a nedoplatil ani dlžné
výživné. Matka vyčíslila svoje mesačné náklady vrátane nákladov na maloletú spolu na sumu 1.462,06

EUR, pozostávajúcu z nákladov na nájom vo výške 560,- EUR, spotrebný úver 25,05 EUR, poplatok za
škôlku a obedy 76,80 EUR (+ 50 EUR poplatok ZRPŠ - polročne), telefón 40,- EUR, nafta 150,- EUR,
potraviny a drogéria 300,- EUR, oblečenie pre maloletú 50,- EUR, VŠZP 79,31 EUR a poistku za auto
45,48 EUR (štvrťročne).
17. Súd v predmetnej právnej veci nariadil pojednávanie na deň 30.03.2022 o 09.30 hod, na

pojednávanie sa dostavila matka, právna zástupkyňa matky, kolízny opatrovník, nedostavil sa otec,
ktorému bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené, svoju neprítomnosť na pojednávaní
neospravedlnil, preto súd prijal uznesenie, ktorým rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti
otca. Ďalšie pojednávanie súd nariadil na deň 02.06.2022, opätovne sa nedostavil otec, ktorému bolo
predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené poštou aj emailom. Súdu nedoručil listinné dôkazy

na preukázanie svojich osobných a majetkových pomerov. Podľa § 180 Civilného sporového poriadku
súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti otca.

18. Matka pred súdom vypovedala, že s otcom maloletej manželstvo neuzavreli, v januári 2018
otehotnela. Uviedla, že tehotenstvo bolo komplikované. Otec maloletej začal od marca 2018 pracovať vo

Švajčiarsku. Počas jej tehotenstva prišiel zo Švajčiarska dva alebo tri krát na Slovensko. V deň pôrodu
prišiel na Slovensko, avšak po dvoch dňoch odišiel späť do Švajčiarska, následne prišiel pozrieť dcéru
dva až tri krát, naposledy keď mala 2 mesiace. Matka s otcom maloletej nie je v kontakte, otec sa o dcéru
nezaujíma. Výživné zaplatil naposledy v máji 2019 vo výške 200,- EUR. Od tejto doby matke neprispieva
na maloletú žiadnou sumou. O dcéru sa nezaujíma ani telefonicky. K svojim pomerom uviedla, že je

jedinou spoločníčkou v obchodnej spoločnosti MK Holding, s.r.o., ktorej sa venuje od konca roku 2020,
firma sa zaoberá účtovníctvom a administratívnymi prácami. Pre firmu pracuje spolu so sestrou. Matka
ďalej uviedla, že vo februári 2021 predala byt v Novej Dubnici za 78.000,- EUR, z kúpnej ceny vyplatila
hypotéku a zostalo jej asi 10.000,- EUR. Matka nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, v Bratislave býva na O.
XXXajsmaloletoudcérou,zanájomktoréhoplatíuž580,-EURmesačne.Matkamanželstvoneuzavrela

a okrem B. iné deti nemá. K dcére uviedla, že chodí do škôlky na T.. Informácie o otcovi maloletej má
len zo súdu alebo z ÚPSVaRu, ktorý jej oznámil, že jej zastavujú prídavky z dôvodu, že otec poberá vo
Švajčiarsku prídavky na dieťa vo výške 200 frankov, pričom matke neplatí žiadne výživné a neposiela jej
aniprídavkynadieťa.Matkinmesačnýpríjemzpodnikaniajevovýške800EURačerpáajzpeňazí,ktoré
má z predaja nehnuteľnosti. V škôlke platí 80 EUR mesačný poplatok vrátane stravy a polročný poplatok

do ZRPŠ 50 EUR. Ďalšie výdaje má so stravou, ošatením, taktiež platí životné poistenie na maloletú vo
výške25EURmesačne.Uviedla,žeotecmaloletejjejneprispievažiadnoufinančnoučiastkou,neposiela
jej ani žiadne ošatenie alebo iné potrebné veci pre maloletú, a to ani pri príležitosti sviatkov. Ohľadom
maloletej sa neinformuje, nechodí ju navštevovať. Matka vzhľadom na skutočnosť, že sa dozvedela otom, že otec poberá na maloletú vo Švajčiarsku rodinné prídavky na dieťa vo výške 200 EUR mesačne,
pričom tieto jej neposiela, navrhovala určiť výživné vo výške 400,- EUR mesačne odo dňa podania
návrhu.

19. Kolízny opatrovník pred súdom uviedol, že súhlasí so zverením maloletej B. do starostlivosti matke,
a vzhľadom na skutočnosť, že otec poberá prídavky vo výške 200 frankov súhlasil s navrhovaným
výživným vo výške 400,- EUR mesačne. Súhlasil aj návrhom matky ohľadom zastupovania maloletej
a správy jej majetku, keďže otec žije dlhodobo vo Švajčiarsku a žiadnou formou sa nepodieľa na

starostlivosti o maloletú, neprejavuje záujem stretávať sa so svojou dcérou, z ktorého dôvodu navrhoval
jeho styk s maloletou neupraviť.

20. Právny zástupca matky pred súdom uviedol, že navrhujú, aby bola výlučne matka oprávnená
maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, čo tým, že otec dlhodobo žije a pracuje vo Švajčiarsku,
na maloletú neplatí žiadne výživné, nepodieľa sa na starostlivosti o svoju dcéru, nenavštevuje ju,

a nekontaktuje sa ani s matkou. Uviedol tiež, že matka má vedomosť, že otec je zadlžený tak vo
Švajčiarsku ako aj na Slovensku, preto existuje obava, že ak by dieťa nadobudlo akýkoľvek majetok
mohol by ho otec použiť na svoj účel. Žiadal tiež, aby súd priznal matke nárok na náhradu trov konania
voči otcovi vo výške 100 %, z dôvodu, že sa konalo viacero pojednávaní, na ktoré sa matka vždy
dostavila, otec sa nedostavoval, čím jej vznikli ďalšie výdaje spojené s trovami právneho zastúpenia.

21. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery

v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.

Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na

výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;

to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 55 Civilného mimosporového poriadku, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je
to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

22. V zmysle § 36 ods. 1 Zákona o rodine súd rozhoduje o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom v prípadoch, kedy rodičia maloletých detí neuzavreli manželstvo a nežijú spolu, tak
ako je tomu v danom prípade, resp. rodičia maloletého detí sú manželia a nežijú spolu. Z vykonaného
dokazovania mal súd za preukázané, že v čase podania návrhu na súd rodičia nežili po dobu jedného
roka v spoločnej domácnosti, čím je splnená hmotnoprávna podmienka pre úpravu výkonu rodičovských

práv a povinností k maloletému dieťaťu.

23. Právna úprava Zákona o rodine vychádza zo zásady, že autoritatívne rozhodovanie súdu o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností je až druhoradým riešením, pokiaľ medzi rodičmi nedôjde k
dohode o úprave výkonu rodičovských práv a povinností resp. ak uzavretá dohoda nie je v záujme

maloletého dieťaťa a umožňuje rodičom, ktorí spolu nežijú, kedykoľvek sa o úprave výkonu ich
rodičovských práv a povinností dohodnúť. Matka sa domáha v konaní autoritatívneho rozhodnutia súdu,
ktorým dôjde de facto iba k potvrdeniu stavu, ktorý v súvislosti so starostlivosťou o dcéru už existuje,
ktorý stav ani otec ani matka nenamietali. Súd preto rozhodol tak, ako je uvedené v I. enunciáte tohto
rozsudku a maloletú Leu zveril do osobnej starostlivosti matke. Súd dospel k záveru, že matka má

vytvorené všetky predpoklady na zabezpečenie starostlivosti o maloletú. Súd prihliadol aj na skutočnosť,
že doterajšiu starostlivosť o dcéru vykonávala matka, keďže otec žije dlhodobo vo Švajčiarsku a na
starostlivosti o maloletú sa nijakým spôsobom nepodieľal.

24. Ďalšou otázkou bola otázka určenia výšky výživného na maloletú. Rodičia maloletej sa nevedeli

dohodnúť na výške výživného, matka žiadala výživné vo výške 200,- EUR mesačne, následne po zistení,
že otec poberá vo Švajčiarsku prídavky na dieťa vo výške 200,- CHF, žiadala určiť výživné vo výške
400,- EUR. Otec maloletej žiadal, aby ho súd zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletej vo
výške 130,- EUR mesačne.

25. Zákon o rodine určuje všeobecné hľadiská, na ktoré súd prihliada pri určení vyživovacej povinnosti a
to sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov, s prihliadnutím na odôvodnené potreby
oprávneného dieťaťa. Rozsah vyživovacej povinnosti musí byť určený tak, aby zodpovedal príjmom a
majetkovým pomerom oboch rodičov, pričom je nutné vziať do úvahy i zárobkové možnosti každého
z rodičov, ktoré sú závislé od ich pracovnej kvalifikácie, vzdelania, obratnosti a schopnosti, avšak aj

ďalších okolností. Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu má byť
poskytované, v prípade dieťaťa všetkých životných potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej
ale i duševnej. Náklady na hradenie životných potrieb dieťaťa teda predstavujú úhrady za bývanie,
vrátane poskytovaných služieb, ošatenie, dopravu, hygienu, kultúru, náklady spojené so školou, či
prípravou na budúce povolanie, náklady spojené s trávením voľného času dieťaťa, jeho záľubami a

podobne. Základným účelom výživného na maloleté dieťa je teda zabezpečenie uspokojovania všetkých
životných potrieb dieťaťa pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej ale i duševnej a tomu by mala
zodpovedať aj výška výživného, ktorou rodič, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, na výživu dieťaťa
prispieva.26. S poukazom na vyššie uvedené, súd pri určovaní výšky výživného vychádzal najmä z odôvodnených
potrieb maloletej, ktorá je v súčasnosti takmer 4 ročným dieťaťom, navštevuje materskú škôlku, za ktorú

matka platí 76,80 EUR mesačne, matka má taktiež náklady na stravu, hygienu, bývanie, ako aj ďalšie
výdavky spojené so starostlivosťou o maloletú. Súd považoval matkou vyčíslené výdavky na maloletú
B. za primerané, pokrývajúce základne potreby maloletej a odzrkadľujúce životnú úroveň matky. Súd
taktiež prihliadol na skutočnosť, že osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečuje od jej narodenia matka
a otec sa na tejto starostlivosti nijakým spôsobom nepodieľa. Otcovi bola neodkladným opatrením č.k.

11P/59/2020-46 zo dňa 27.05.2020 uložená povinnosť platiť výživné na maloletú vo výške 150,- EUR
mesačne,avšaktútosúdomstanovenúpovinnosťsiotecneplnil.Napriekvkonaníotcomdeklarovanému
úmyslu zúčastňovať sa pojednávaní, otec zostal v tomto konaní absolútne pasívny, nezúčastňoval sa
pojednávaní, svoju neúčasť neospravedlnil, rovnako nepreukázal súdu svoje majetkové pomery. Súd
preto pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca vychádzal otcom uvádzaného príjmu 4.500 CHF.
Súd v danom prípade považoval výšku výživného 200,- EUR za primeranú zárobkovým možnostiam a

schopnostiam otca ako aj odôvodneným potrebám maloletej. Výdaje otca na telefón aj na Slovensku
aj vo Švajčiarsku nepovažoval za nevyhnutné, keďže otec žije vo Švajčiarsku, tiež nepovažoval za
nevyhnutné výdaje na fitness vo výške 70,- EUR mesačne, vyhovujúcu telesnú kondíciu si môže otec
udržiavať bez potreby platiť mesačne 70,- EUR (napr. beh, cvičenie v domácom prostredí a pod.) Matka
žije s B. v Bratislave, kde nemá blízku rodinu, ktorá by jej mohla v starostlivosti o dieťa pomôcť, preto ak

chce pracovať, musí dieťa umiestniť do škôlky, s čím sú spojené mesačné poplatky. Otec iné vyživovacie
povinnosti okrem maloletej nemá, pričom jeho príjem umožňuje platiť výživné vo výške 200,- EUR
napriek tomu, že žije v krajine s najvyššou životnou úrovňou. Pokiaľ ide o tvrdenia otca, že matke
uhrádzal platby už skôr, súd z bankových výpisov zistil, že tieto boli realizované pred obdobím, kedy
matka podala návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností.

27. Neopomenuteľnou je tiež skutočnosť, že vykonaným dokazovaním súd zistil, že sociálny úrad
vo Švajčiarsku otcovi s účinnosťou od 01.02.2019 priznal nárok na prídavky na dieťa vo výške 200,-
CHF mesačne, z ktorého dôvodu bolo vyplácanie rodinných prídavkov matke na Slovensku zastavené.
Ako vyplýva z konštantnej judikatúry, prídavok na dieťa je štátnou sociálnou dávkou, ktorý je účelovo

určený na zabezpečenie výchovy a výživy nezaopatreného dieťaťa. Táto dávka sa musí dostať do sféry
maloletého dieťaťa. Bolo by v rozpore s účelovým určením rodinných prídavkov a aj v rozpore z dobrými
mravmi, ak by táto sociálna dávka bola použitá na zvyšovanie životnej úrovne, či na uspokojovanie
potrieb otca. Rozhodovanie o tom, ktorému z rodičov budú vyplácané rodinné prídavky síce nepatrí
do právomoci súdu, avšak do jeho kompetencie patrí rozhodovanie o tom, ako sa tieto účelovo

určené finančné prostriedky dostanú do dispozičnej sféry maloletého, t.j. prostredníctvom rodiča, ktorý
zabezpečuje jeho osobnú starostlivosť. V posudzovanom prípade, po prepočítaní prídavku na dieťa v
sume 200,- CHF na eurá ide zhruba o sumu 194,- EUR. Súd preto určil bežné výživné ako sumu 200,-
EUR + 194,- EUR (rodinné prídavky), spolu v celkovej výške 394,- EUR mesačne. Súd vyhodnotiac
všetky skutkové okolnosti, ako aj listinné dôkazy, vychádzajúc zo zákonných ustanovení mal za to, že

súdom určená výška vyživovacej povinnosti otca k maloletej zodpovedá jej odôvodneným potrebám a
zároveň zohľadňuje životnú úroveň rodičov. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd návrh matky vo zvyšnej
časti zamietol.

28. Súd v súlade s § 77 ods. 1 Zákona o rodine priznal maloletej nárok na výživné odo dňa podania

návrhu, t. j. odo dňa 16.04.2019. Z uvedeného dôvodu maloletej B. vznikol nárok na zročné výživné za
obdobie od 16.04.2019 do 15.06.2022, in concreto za obdobie od 16.04.2019 do 16.04.2022, t. j. za
36 mesiacov x 394 EUR, t. j. 14.184,- EUR, za obdobie od 16.04.2022 do 30.04.2022, t. j. 14 dní (394
EUR : 30 dní x 14 dní)
t. j. 184,- EUR a za mesiace 05/2022 a 06/2022, t. j. za 2 mesiace x 394 EUR, t. j. 788,- EUR, teda spolu

v zaokrúhlenej výške 15.156,- EUR.

29. Ďalšou otázkou, ktorú bol súd povinný riešiť, je zastupovanie maloletej a správa jej majetku.
Zastupovanie dieťaťa navonok je právo rodiča konať za dieťa s právnymi účinkami, ktoré je odrazom
práva rodičov o dieťati rozhodovať. Správa majetku dieťaťa predstavuje právo rodiča obhospodarovať

majetok dieťaťa v súlade so záujmami dieťaťa. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho
majetokmajúspravidlaobajarodičia.Výkontýchtoprávlenjednýmzrodičovnastávavprípade,akdruhý
zrodičovnežije,jeneznámy,nemáspôsobilosťnaprávneúkonyvplnomrozsahualebobolrodičovských
práv pozbavený, či mu boli tieto obmedzené alebo pozastavené. V posudzovanom prípade však súdprihliadol na výnimočnosť situácie a rozhodol tak, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok bude
výlučnematka,nakoľkootecžijevoŠvajčiarsku,smatkoumaloletejniesúvkontakteaotecsaomaloletú
nezaujíma. V prípade, ak by súd priznal toto právo obom rodičom, mohla by nastať situácia, že matke

bude znemožnené vykonať právny úkon bez súhlasu otca (resp. bez kontaktu s otcom). Súd uvádza, že
v prípade, ak sa zmenia pomery, je možné kedykoľvek toto rozhodnutie zmeniť.

30. Ani jeden z rodičov nežiadal upraviť styk otca s maloletou B., preto súd tento styk neupravil.

31. O zrušení neodkladného opatrenia tunajšieho súdu 11P/59/2020-46- zo dňa 27.05.2020 bolo
rozhodnuté podľa § 337 ods. 3 CSP.

32. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 55 CMP. V prejednávanej veci považoval
súd za spravodlivé, aby priznal matke nárok na náhradu trov konania, keďže matka sa dostavovala
na nariadené pojednávania a predkladala v konaní dôkazy, naproti čomu otec sa pojednávaní

nezúčastňoval, svoju neprítomnosť ničím neospravedlnil, v konaní nepredkladal dôkazy, na predloženie
ktorých bol zo strany sú vyzvaný a z ktorého dôvodu súd opakovane odročoval pojednávania. Matke tým
vznikli v konaní trovy právneho zastúpenia a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd považoval za
spravodlivé priznať jej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov bude rozhodnuté
po právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.