Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, May 9, 2019

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 4C/96/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5318203505
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Plichtíková

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2019:5318203505.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdČadcasudkyňouJUDr.AnnouPlichtíkovouvsporežalobkýň:1/W..V.K.,N..X.XX.XXXX,

D.Á. XX, XXX XX S., 2/ V.. V. R.Á., N.. XX.X.XXXX, Š. XXX/XX, XXX XX C. N. M., žalobkyne 1/, 2/
zast.: JUDr. Miroslav Korch, Kukorelliho 1505/50, P.O.BOX 104, 066 01 Humenné, IČO: 42033063,
proti žalovanému: R. B. K., B..T..Y.., XXX XX V., J.: XXXXXXXX, zast.: Advokátska kancelária JUDr.
Stopka, JUDr. Cisarík s.r.o., Potočná 2835/1 A, 022 01 Čadca, IČO: 36866849, o vydanie bezdôvodného
obohatenia takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 1/ bezdôvodné obohatenie za čas od 1.1.2016 do
31.12.2016 vo výške 1 593,75 € s 5 % úrokom z omeškania ročne od 1.1.2017 do zaplatenia, všetko

v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Konanie žalobkyne 1/ z a s t a v u j e v časti týkajúcej sa zaplatenia 0,05 % úroku z omeškania ročne
zo sumy 1 593,75 € od 1.1.2017 do zaplatenia.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni 1/ trovy konania v rozsahu 100 %, vo výške, ktorá bude
vyčíslená po právoplatnosti rozsudku VSÚ prvostupňového súdu, v lehote do 3 dní od právoplatnosti

uznesenia VSÚ.

IV. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 2/ bezdôvodné obohatenie za čas od 1.1.2016 do
31.12.2016 vo výške 1 593,75 € s 5 % úrokom z omeškania ročne od 1.1.2017 do zaplatenia, všetko
v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V. Konanie žalobkyne 2/ z a s t a v u j e v časti týkajúcej sa zaplatenia 0,05 % úroku z omeškania ročne
zo sumy 1 593,75 € od 1.1.2017 do zaplatenia.

VI. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni 2/ trovy konania v rozsahu 100 %, vo výške, ktorá bude
vyčíslená po právoplatnosti rozsudku VSÚ prvostupňového súdu, v lehote do 3 dní od právoplatnosti
uznesenia VSÚ.

o d ô v o d n e n i e :

Podľa § 220 ods. 4 CSP súd arabskými číslicami označuje jednotlivé odseky odôvodnenia rozsudku,
ktoré zodpovedajú podstatným náležitostiam odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP:

1. Čo tvorilo záväzný predmet sporu, čím sa súd cítil byť viazaný: Podľa § 212 ods. 2, § 216 ods. 1, 2
CSP súd bol viazaný rozsudočným návrhom žalobkýň, v ktorom žiadali zaplatiť každá z nich po 1 593,75
€ ako bezdôvodné obohatenie za užívanie ich spoluvlastníckych podielov 10,625 za čas od 1.1.2016 do
31.12.2016 spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 1.1.2017 do zaplatenia (v časti 0,05 % úrokuz omeškania ročne právny zástupca žalobkýň vzal žalobu späť, konanie v tejto časti bolo zastavené v
nadväznosti na § 144, 145, 146 CSP).

2.Čotvrdiližalobkynevžalobe:Žalobkynevžalobezodňa27.12.2018žiadalipriznaťsumyuvedenépod
bodom 1 odôvodnenia tohto rozsudku na tom skutkovom základe, že sú podielovými spoluvlastníčkami
nehnuteľnosti kat. úz. V., LV XXXX, LV XXXX. Nehnuteľnosti tvoria spoločnú nehnuteľnosť (zákon č.
97/2013 Z. z.). Zo zákona sú teda žalobkyne aj členkami združenia vlastníkov lesa K.. Žalobkyniam
pripadá spoluvlastnícky podiel podľa listov vlastníctva po vykrátení 12,75 k 1050. Nehnuteľnosti užíva

žalovaný. Každoročne vypláca nájomné. Predmetom sporu je rok 2016. Za rok 2016 vyplatil žalovaný
podiely vo výške 150 € za 1 podiel. Žalobkyniam však každej vyplatil po 318,75 €, čo zodpovedá len
časti ich podielu v rozsahu 2,125. Časť podielu žalobkýň v rozsahu 10,625 podielov im nevyplatil. 10,625
x 150 € / 1 podiel = 1 593,75 € = bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného = predmet sporu. Keďže
nezaplatil v lehote splatnosti, patrí žalobkyniam aj úrok z omeškania v zákonnej výške. Úrok z omeškania
žiadali žalobkyne od 1.1.2017, kedy sa žalovaný dostal do omeškania s platením. K vznesenej námietke

premlčania žalovaného žalobkyne na čl. 153 spisu uviedli, že žalovaným subjektom je R. B. K. a nie
D. M. R. K.. Úkony jedného z nich nie sú úkonmi druhého subjektu. Je sporná hodnovernosť listín
predložených žalovaným a hodnovernosť valného zhromaždenia 10.12.2016, ktoré malo schvaľovať
účtovnú závierku za celý kalendárny rok 2016 (ale v roku 2016 za rok 2015). Žalobkyne sa dožadujú
zaplatenia sumy za rok 2016. Rok začína dňom 1.1.2016, končí sa dňom 31.12.2016. Objektívna lehota

môže začať plynúť až po uplynutí ročného obdobia a nie skorším dňom. Rovnako aj subjektívna lehota.
Teda najskôr 1.1.2017. Žaloba bola prijatá 21.12.2018. Žalovaný nesprávne uvádza 27.12.2018. K
premlčaniunedošlo.Pokiaľideovýškunároku,žalobkynevychádzalizdôkazužalovaného,ktorýzaplatil
žalobkyniam 318,75 € za 2,125 podielu, čo predstavuje 150 € / 1 podiel. Zvyšná časť podielov 10,625
x 150 € je predmet sporu.

3. Aké tvrdenia produkoval žalovaný: Žalovaný vo vyjadrení čl. 55 spisu vzniesol námietku premlčania.
Žalobkyne prevzali platby vo výške 315,25 € 16.12.2016, čoho dôkazom sú poštové poukážky. Muselo
im byť známe, že im nebola zaplatená celá suma vzhľadom k počtu súdnych konaní. O bezdôvodnom
obohatení sa teda dozvedeli 16.12.2016, nárok si mohli uplatniť od 17.12.2016 do 17.12.2018, žalobu

podali po uplynutí premlčacej lehoty 27.12.2018 (podobne rozhodnutie Okresného súdu Čadca sp.
zn. 16C/320/2016 zo dňa 9.2.2018). Taktiež valné zhromaždenie bolo dňa 10.12.2016, na ktoré
dostali žalobkyne pozvánku. Predmetom bola aj výplata plnenia. Nepredložili doklad o dôvodnosti
výšky požadovanej sumy. Sporné listy vlastníctva, z ktorých požadujú podiely, je len časť z celkovej
obhospodarovanej plochy. Sporná časť podielu, ktorá žalobkyniam nebola vyplatená, je bez právneho

titulu nadobudnutia, a to z toho dôvodu, že už v minulosti titul bol spochybnený rozsudkom Okresného
súdu Čadca 10C/333/00 zo dňa 22.11.2000. Po tom, čo bolo rozhodnuté, že petit je nevykonateľný,
žalovaný podal žalobu o určenie vlastníckeho práva.

4. Vykonané dôkazy, skutkový stav zistený z vykonaných dôkazov, dôkazy, ktoré boli zamietnuté a z

akých dôvodov:
1) Čl. 3 - výpis z OR.
2) Čl. 4 - LV XXXX - pod poradovým číslom 318, 319 je zápis vlastníckeho práva žalobkýň, teda
spoluvlastníckeho práva.
3) Čl. 57 - pozvánka na valné zhromaždenie 10.12.2016.

4) Čl. 58 - zápisnica z valného zhromaždenia 10.12.2016.
5) Čl. 65 - LV XXXX.
6) Čl. 78 - LV XXXX.
7) Čl. 95 - LV XXXX.
8) Čl. 155 - schválenie účtovnej uzávierky 31.12.2015.

9) Čl. 171 - dátum žaloby 27.12.2018 vzhľadom k vznesenej námietke premlčania.
Podľa § 153 ods. 1, 2 CSP a článku 5 základných zásad CSP súd neprihliadal a nevykonal dôkazy,
ktoré boli predložené oneskorene (až na pojednávaní dňa 9.5.2019) v rozpore s kogentnými lehotami
podľa § 167 CSP. Išlo o dôkazy - zápisnicu z valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 12.12.2009,
zoznam všetkých LV a všetkých nehnuteľností, ktoré žalovaný obhospodaruje. Na pojednávaní bolo

vyhlásené uznesenie, že na tieto dôkazy súd nebude prihliadať, nebude ich vykonávať. Ide o procesné
rozhodnutie o vedení konania, dokazovania, ktoré prináleží súdu a proti ktorému nie je možné podať
opravný prostriedok (§ 179 ods. 1, § 185 ods. 1 CSP). Dôvodom procesného rozhodnutia bolo, že
dôkazy boli predložené po uplynutí koncentračnej lehoty podľa § 167 ods. 4 CSP (duplika - čl. 161, bod13, koncentračná lehota 15 dní). Uznesenie - výzvu prevzal právny zástupca žalovaného 26.3.2019,
dôkazy a tvrdenia k týmto dôkazom predložil po uplynutí koncentračnej lehoty - na pojednávaní dňa
9.5.2019. Súd by musel pojednávanie odročiť, aby sa k dôkazom a tvrdeniam mohli vyjadriť žalobkyne,

aby im nebola odňatá možnosť konať pred súdom. Žalovaný mal možnosť predložiť dôkazy skôr, v rámci
koncentračných lehôt - podľa § 167 CSP. Z toho dôvodu boli dané dôvody na rozhodnutie podľa §
153 ods. 1, 2 CSP a článku 5 základných zásad CSP. Tento dôvod bol prioritným dôvodom, pre ktorý
súd neprihliadal na uvedené dôkazy a tvrdenia k nim smerujúce a nevykonal ich. Sekundárny dôvod
bol ten, že dôkazy súd považoval za právne irelevantné vzhľadom k predbežnému (aj konečnému)

právnemu názoru, ktorý zaujal. (Samotný žalovaný, ktorý mal vedomosť o celom majetku žalovaného a
žalobkýň, vyplatil žalobkyniam sumu 150 €/1 podiel, teda za 2,125 podielu sumu 318,75 €.) Za týchto
okolností odročovať pojednávanie a vykonávať dôkazy je aj v rozpore so zásadou bezprieťahovosti a
hospodárnosti konania.

5. Skutkové a právne vyhodnotenie sporu:

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným

obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.
Podľa § 458 ods. 2 Občianskeho zákonníka s predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj
úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.
Podľa § 458 ods. 3 Občianskeho zákonníka ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má

právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.
Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľa § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje
po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní.

Podľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov
pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej
salehotazačína.Akniejetakýtodeňvposlednommesiaci,pripadnekonieclehotynajehoposlednýdeň.
Podľa § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo
sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,

keď k nemu došlo.
Súd vychádzal aj právoplatného medzitýmneho rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 4C/1/2015 zo dňa
31.3.2016, kde medzi totožnými stranami konania bola záväzným spôsobom riešená otázka premlčania
nároku (súd vychádzal z uvedeného rozhodnutia v záujme jednotnosti rozhodovania totožného senátu
o totožnej otázke).

V danom prípade nejde o zmluvný nárok, pretože žalobkyne nepredložili platnú nájomnú zmluvu so
žalovanýmzarok2016.Ztohodôvodupremlčacialehotaneplynieakocelokkcelémunájomnémuzarok
2016. Ide o bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniká za každý deň užívania spornej nehnuteľnosti žalobkýň
žalovaným, a preto premlčacia lehota plynie u každého dňa, za ktorý žalobkyne mali právo na vydaniebezdôvodného obohatenia samostatne, teda od toho momentu, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý
raz. Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka premlčacia lehota je ohraničená dvoma lehotami
- objektívnou a subjektívnou. Žalobkyne sa musia domôcť svojho práva v subjektívnej lehote odo dňa,

kedy sa dozvedia, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na ich úkor obohatil. Najneskôr
je objektívna lehota 3 roky, ktorá sa počíta od vzniku bezdôvodného obohatenia. Je teda zrejmé, že
žalobkyne sú povinné uplatniť subjektívnu premlčaciu lehotu v rámci objektívnej premlčacej lehoty.
Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený
dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil.

Vzhľadom k tomu, že žalobkyne majú niekoľkoročné súdne spory, potom okamih, resp. podmienka
zákona, kto sa na ich úkor obohatil, u žalobkýň je zhodná s okamihom, kedy mohli zistiť, že žalovaný
sa na ich úkor obohatil. Počiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty a objektívnej premlčacej
lehoty je u žalobkýň totožný. Prvýkrát mohli zistiť vtedy, keď im nevyplatil bezdôvodné obohatenie,
hoci ostatným spoluvlastníkom nájomné vyplatil za užívanie spoluvlastníckych podielov. Keďže táto
sporová situácia medzi žalobkyňami a žalovaným trvá niekoľko rokov, je preukázané, že žalobkyne a

ich právny zástupca túto situáciu sledujú a reagujú na nevyplatenie podielov podaním žaloby. Už aj
z rozsudočného návrhu je zrejmé, že žalobkyne žiadajú úrok z omeškania od 1.1.2017, teda žiadajú
úrok z omeškania odo dňa, ktorý nasleduje po dni, kedy bol povinný žalovaný spoluvlastníkom vyplatiť
nájomné, v prípade žalobkýň bezdôvodné obohatenie. Z toho pri aplikácii logického výkladu vyplýva,
že týmto dňom výplaty je dátum 31.12.2016 (dátum výplaty nájomného za kalendárny rok 2016 nemôže

byť skôr, než kalendárny rok 2016 je ukončený). Je z toho zároveň ustálené, že prvýkrát nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia za rok 2016 mohli žalobkyne uplatniť 1.1.2017. V tento časový
momentimbolaznámaosobažalovaného,ktorázodpovedázabezdôvodnéobohatenieavtentočasový
moment im bolo známe, že ostatným spoluvlastníkom nájomné bolo vyplatené, tak ako každoročne a že
žalobkyniam vyplatené nebolo. Dvojročná premlčacia lehota podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka

teda uplynula dňa 1.1.2019. Žalobkyne nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za rok 2016 uplatnili
dňa27.12.2018,čovyplývazprezenčnejpečiatkysúdu.Uplatniližalobuvčas,preduplynutímpremlčacej
lehoty. V tomto smere súd opakovane poukazuje na tú skutočnosť, že pri bezdôvodnom obohatení
sa nepremlčuje v prípade konštatovania premlčania celý nárok naraz ako pri nároku na zaplatenie
nájomného, ale za každý deň samostatne. To znamená, že keď by aj žalobkyne podali žalobu o niekoľko

dní po uplynutí premlčacej lehoty, došlo by k premlčaniu časti nároku v alikvótnej výške len za tieto
dni a nedošlo by k premlčaniu celého nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, tak ako to tvrdí
žalovaný. V tomto konkrétnom prípade však súd nezistil, že by bolo potrebné odpočítať od predmetu
sporu alikvótnu časť nároku, pretože žalobkyne uplatnili nárok na súde v rámci subjektívnej a objektívnej
premlčacej lehoty, teda včas. Pokiaľ ide o výšku nároku, v konaní je účtovným dokladom preukázané,

že žalovaný vyplatil žalobkyniam po 318,75 € za 2,125 podielu, čo znamená, že za 1 podiel im vyplatil
150 € a za zvyšných 10,625 podielov tak nevyplatil 1 593,75 € (10,625 x 150). Samotný žalovaný
predložil dôkaz o výške podielu 150 € za 1 podiel. Z tohto dôkazu súd vychádzal ako z objektívneho
dôkazu. Pokiaľ uvedená suma 150 € nebola za 1 podiel žalobkýň na uvedených listoch vlastníctva, na
ktorých sú ako spoluvlastníčky zapísané, potom ku dnešnému dňu žalovaný neprodukoval konkrétne

tvrdenia a dôkazy, za ktoré podiely, u ktorých nehnuteľností, na ktorých listoch vlastníctva zapísaných im
vyplatil podiely po 318,75 €. Žalovaný produkoval tvrdenia, že obhospodaruje množstvo nehnuteľností
a nielen nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané na uvedených listoch vlastníctva, ale samotný žalovaný robil
výpočet výšky podielov pre žalobkyne za 2,125 podielu a mal teda vedomosť, ktoré nehnuteľnosti
obhospodarujeazaktorénehnuteľnostitentovýpočetučinil.Súddalzapravdužalobkyniam,žetakučinil

za sporné nehnuteľnosti. Žalobkyne sú v dôkaznej núdzi, pretože všetky listinné dôkazy sú v dispozícii u
žalovaného, ide o nútené spoločenstvo. V tomto smere bol teda povinný produkovať tvrdenia a dôkazy
žalovaný a nie žalobkyne. Žalobkyne jednoznačným a správnym spôsobom odvodili výšku žalovanej
sumy z dôkazu, ktorý produkoval samotný žalovaný a správnosť ktorého žalovaný ku dnešnému dňu vo
vzťahu k vymáhaným podielom nevyvrátil. Bolo povinnosťou žalovaného produkovať tvrdenia a dôkazy,

za ktoré nehnuteľnosti, na ktorých listoch vlastníctva a za ktoré podiely vyplatil žalobkyniam podiel
318,75 €, keď to nevyplatil za podiely zapísané na listoch vlastníctva žalobkýň XXXX, XXXX kat. úz.
V.. Súd mal za to, že výška nároku je správna a preukázaná a vychádzal z tejto výšky. Pokiaľ uvádzal
žalovaný, že spochybňuje podiel 10,625 u každej zo žalobkýň a nespochybňuje podiel 2,125 u každej
zo žalobkýň, a to z toho dôvodu, že na podiel 10,625 žalobkyne nemajú právny titul nadobudnutia, k

tomu súd uvádza. Podľa § 70 ods. 1 katastrálneho zákona platí zákonná domnienka záväznosti zápisu
na liste vlastníctva, a to aj záväznosti zápisu výšky spoluvlastníckeho podielu. Ide o zákonnú domnienku
podľa § 195 CSP. Žalovaný túto zákonnú domnienku nevyvrátil, preto súd zo zákonnej domnienky
zápisu výšky spoluvlastníckych podielov vychádzal. Samotné tvrdenie, že prebieha súdne konanie,ktoré spochybňuje výšku spoluvlastníckeho podielu žalobkýň, titul ich nadobudnutia, nepovažoval súd
v tomto štádiu konania za vyvrátenie zákonnej domnienky (takým dôkazom by bol až právoplatný a
záväzný rozsudok). Vyvrátenie zákonnej domnienky nemôže byť predmetom procesného dokazovania

vo veci sp. zn. 4C/96/2018. Dôkazné bremeno na vyvrátenie zákonnej domnienky záväzného zápisu
výšky spoluvlastníckych podielov má žalovaný, ktorý spochybnil záväznosť zákonnej domnienky.
Žalovaný však dôkaz, ktorý by mal právnu relevanciu, teda právoplatný rozsudok, nepredložil. Súd
teda naďalej vychádzal zo zákonnej domnienky a záväznosti zápisu spoluvlastníkov - žalobkýň a výšky
ich spoluvlastníckych podielov na listoch vlastníctva. Vychádzal zo záveru, že žalobkyniam patrí aj

nevyplatený spoluvlastnícky podiel 10,625 x 150 = 1 593,75 € každej zo žalobkýň. Pokiaľ v budúcnosti v
osobitnom konaní bude určený za spoluvlastníka spoluvlastníckeho podielu 10,625, ku ktorým sú toho
času zapísané ako spoluvlastníčky žalobkyne, momentom právoplatnosti uvedeného rozsudku bude na
strane žalobkýň bezdôvodné obohatenie a pre nového spoluvlastníka začne plynúť nová premlčacia
lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia. Keďže predmetom sporu bolo vydanie bezdôvodného
obohatenia, podľa § 458 Občianskeho zákonníka išlo o peňažné plnenie. K peňažnému plneniu prináleží

aj príslušenstvo podľa § 121 Občianskeho zákonníka, v tomto prípade úrok z omeškania. Úrok z
omeškania vo výške 5 % ročne je zákonným úrokom z omeškania a do omeškania sa žalovaný dostal
od 1.1.2017 vzhľadom k tomu, že kalendárny rok trvá od 1.1.2016 do 31.12.2016. Z toho dôvodu súd
priznal žalobkyniam právo na zákonný úrok z omeškania od 1.1.2017 do zaplatenia.

6. Trovy konania: Výrok o náhrade trov konania súd podriadil pod ustanovenie § 255 ods. 1 CSP.
Žalobkyne mali v konaní plný úspech, preto im súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Výška bude vyčíslená bez ďalšej výzvy súdu po právoplatnosti rozsudku VSÚ Okresného súdu Čadca.
Splatnosť nastane tretí deň po právoplatnosti uznesenia VSÚ.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline
prostredníctvom Okresného súdu Čadca. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom

sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.