Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, April 29, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/57/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1321204677
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Hanusová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1321204677.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a
sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej o návrhu navrhovateľa: W.. W. C., nar.
XX.XX.XXXX, O. XXX, zastúpeného advokátkou I.. S. C., advokát, C. L. XX, D., proti žalovaným: X/ J.
K., nar. XX.X.XXXX, O. XX, J., 2/ W. K., nar. X.X.XXXX, Y. XX, J., 3/ I. T., nar. XX.X.XXXX, T. XX, E. J.,
4/ O. T., nar. XX.X.XXXX, T. XX, E. J., 5/ D. T., nar. XX.XX.XXXX, T. XX, E. J., 6/ C. Ď., nar. XX.X.XXXX,

T. XX, E. J., 7/ C. C., L.. XX.X.XXXX, T. XX, E. J., 8/ C. G., nar. XX.X.XXXX, T. XX, E. J., 9/ M. G., L..
XX.XX.XXXX, T. XX, E. J., 10/ MarP. P., L.. XX.X.XXXX, M. C. XX, P., 11/ J. P., L.. XX.XX.XXXX, Q. XX, J.,
12/ B. T., L.. XX.X.XXXX, T. XX, E. J. a 13/ Y. T., L.. XX.X.XXXX, T. XX, E. J., o nariadenie neodkladného
opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č.k. 15C/60/2021-42 zo
dňa 31.8.2021, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaným nepriznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým žalobca žiadal uložiť žalovaným povinnosť zdržať sa konania, ktorým by ho obmedzovali v
jeho vlastníckom práve a zasahovali by do výkonu jeho vlastníckeho práva k pozemkom evidovaným

Okresným Ú. D., katastrálnym odborom pre okres D., obec E. J., katastrálne územie E. J., a to parcely
R.-T. Č.. XXX/XXX zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa nariadenia neodkladného opatrenia domáhal,
pretože 13.6.2021 zistil, že na pozemku v jeho podielovom spoluvlastníctve, ktorý nadobudol dedením
po otcovi W.. W. C., bol v období od XX.X.XXXX do X.X.XXXX umiestnený pod zemou elektrický kábel

siahajúci až po vchod, na ktorom bola osadená brána. Ďalej uviedol, že na tomto pozemku parkujú autá
(najmä osobné motorové vozidlo zn. T. D. V. R. D.) a že v máji 2021 zistil, že na pozemku sú postavené
čierne stavby užívané ako garáže, ktoré tam bez vedomia a súhlasu vlastníka postavili žalovaní ako
vlastníci bytov a nebytových priestorov bytovky zapísanej v katastri nehnuteľností v katastrálnom území
E. J. na liste vlastníctva č. XXXX, čím mu bránia v nerušenom výkone jeho vlastníckeho práva.

3. Súd prvej inštancie posúdil návrh žalobcu a predložené listinné dôkazy podľa ustanovení § 324,
§ 325 ods. 1 a ods. 2 CSP a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, pretože nemal
za preukázanú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Z listu vlastníctva katastra
nehnuteľností katastrálneho územia E. J. č. XXXX zistil, že vlastníkmi bytov a nebytových priestorov
sú aj ďalšie osoby, ktoré v tomto konaní nie sú žalované. Z listu vlastníctva katastra nehnuteľností
vedeného pre katastrálne územie E. J. č. XXXX zistil, že žalovaný je vlastníkom 1. pozemku parc.

č. XXX/XXX, o výmere 365 m2, druh pozemku - orná pôda, a že je na ňom poznámka o podanom
návrhu na začatie konania na Okresný súd Bratislava III o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti(návrh podaný 9.3.2021 na súde vedený pod sp.zn. 12C/26/2021). Z podania, ktoré žalobca doručil
10.5.2021 Obecnému úradu E. J. označeného ako D. T. L. N. - konanie o odstránení čiernej stavby na
pozemku parc. č. XXX/XXX, B. Č.. XXXX, zistil, že ním žalobca žiadal o vydanie stanoviska k nelegálnym

stavbám a začatie konania o odstránení čiernej stavby, ktoré sa nachádzajú na pozemku parc. č. XXX/
XXX v katastrálnom území E. J. zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, s odôvodnením, že výstavbu a
užívanie garáží vlastníci pozemku neodsúhlasili. Na základe návrhu žalobcu súd posudzoval dva zásahy
do vlastníckeho práva žalobcu, a to umiestnenie elektrického kábla pod zemou od bytovky po vstupný
vchod a parkovanie áut, konkrétne jedného s R. D., čo vyhodnotil ako prirodzenú potrebu užívateľov

bytov a nebytových priestorov, pričom vytkol žalobcovi, že v návrhu neuviedol ako jednotliví žalovaní
obmedzovali jeho vlastnícke práva, resp. zasahovali do nich.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal rozhodnutie
zmeniť a jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť z dôvodu, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Konkrétne podľa neho súd základe vykonaného
dokazovania, a to oboznámením sa s predloženými mapami a fotografiami dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a úplne zmätočne sa zapodieval parcelami a stavbami, ktorých sa žalobný návrh
netýka. Vykonanie dôkazu spisom vedeným súdom pod sp. zn. 12C/26/2021 nenavrhol a súd sa
úplne zmätočne zapodieval porovnávaním okruhom žalobcov a žalovaných v danom konaní a v konaní

vedenom súdom pod sp. zn. 12C/26/2021. Uviedol, že sa domáha ochrany svojho vlastníckeho práva
proti osobám, ktoré mu do jeho práva zasahujú uložením káblov, vybudovaním brány, ktorá mu ako
oprávnenému vlastníkovi bráni vo vstupe na pozemok, ktorého je podielovým spoluvlastníkom a teda
nemôže vykonávať svoje vlastnícke právo a užívať predmet svojho vlastníctva.

5. Súdu prvej inštancie ďalej žalobca vytkol jeho domnienku, že garáže majú svoje listy vlastníctva a
uviedol, že garáže listy vlastníctva nemajú, sú to stavby realizované neznámymi osobami bez vedomia
a súhlasu vlastníka pozemku a bez stavebných povolení alebo ohlásení stavby. Zdôraznil, že v danej
veci si uplatňoval právo na ochranu svojho vlastníckeho práva k pozemku, do ktorých zasahujú osoby
tak, že bez právneho titulu položili do zeme elektrické vedenie, vybudovali tu bránu, čím mu zamedzili

vstup na pozemok a parkujú tam autami. Tieto fakty súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí ignoroval a
vôbecsaniminezaoberal.Súdprvejinštanciesapodľažalobcupostavildopozícieobhajcužalovanýcha
nebol v konaní nestranným, keď odobril parkovanie áut obyvateľmi bytovky na okolitých pozemkoch, ako
by bolo prirodzené parkovať autom na cudzom pozemku bez súhlasu jeho vlastníka. V žalobe presne
uviedol, že jeho práva sú obmedzené tým spôsobom, že na pozemku bola vybudovaná brána, sú tam

realizované práce, na ktoré nikdy nedal súhlas a pozemok je blokovaný parkujúcimi autami. Obyvatelia
bytovky vlastnia svoje byty, ale to im nezakladá právo zaberať okolité pozemky ako parkoviská a ihriská.
Ak by platili princípy, ktoré aplikoval súd prvej inštancie v tomto konaní, mohol by ktokoľvek vstúpiť
na pozemok kohokoľvek a povedať, že on vlastní byt neďaleko od jeho pozemku a teda bude u neho
parkovať a ešte sa tam aj prídu jeho deti hrať. Poukázal na to, že v danej veci sa nejedná o povinné

procesné spoločenstvo a teda návrh nemusí smerovať voči všetkým vlastníkom bytov v susediacom
bytovom dome.

6. Žalobca odvolaním namietal, že súd prvej inštancie mu napadnutým uznesením ako vlastníkovi
pozemku nepriznal ochranu proti osobám, ktoré zasahujú do jeho práv, ba naopak jeho návrh označil

za „nezmyselný, absurdný, až scestný“. Poukázal na list vlastníctva č. XXXX k bytovému domu, z
ktorého vyplýva, že tento dom je postavený na pozemku parcela č. XXX/X a vlastníci bytov nedisponujú
žiadnymi právami k jeho pozemku parc. č.XXX/XXX v katastrálnom území E. J.. Na tento pozemok
vstupujú obyvatelia bytového domu, označení ako žalovaní, porušujú jeho ústavou garantované práva,
keď na pozemku v jeho vlastníctve vykonávajú činnosti (parkovanie, blokovanie vstupu na pozemok

vybudovaním brány, ťahanie kábla, stavanie garáži) bez vedomia a súhlasu vlastníka pozemku.
Výkon jeho vlastníckeho práva je opakovane vlastníkmi bytového domu (žalovanými) napádaný a
obmedzovaný. Obyvateľom bytového domu nepatrí právo na pozemok vstupovať a ani ho inak užívať,
a to bez ohľadu na to, či pozemky tvoria bezprostredné okolie bytového domu alebo nie. „Čierne stavby“
sú nelegálne postavené garáže, ktoré stoja na parcele č. XXX/XXX, boli vystavané bez povolenia

vlastníka, a aj bez povolenia nebohého otca žalobcu. Žalobca má legitímne právo domáhať sa ochrany
vlastníckeho práva, bez ohľadu na to, ako riešili danú situáciu predchádzajúci vlastníci. Bytový dom
má svoj list vlastníctva č. XXXX, na ktorom je jasne vymedzené vlastnícke právo k bytovému domu a
jasne určené vlastnícke práva k pozemkom pod bytovým domom. Garáže sú nelegálne čierne stavbya nemajú list vlastníctva a nie sú ani uvedené na parcele vedené v katastri nehnuteľností ako číslo
XXX/X ako to súd mylne uvádza. Vzhľadom na to žalovaným nepatrí právo na pozemok vstupovať a
ani ho inak užívať, a to bez ohľadu na to, či pozemok tvorí bezprostredné okolie bytového domu alebo

nie. Tým, že na uvedený pozemok vstupujú, užívajú ho a vykonávajú na ňom činnosti bez súhlasu
vlastníkaapríslušnýchpovolení(ukladaniekáblov,vystavaniegaráží,parkovanie,zamedzovanievstupu
na pozemok), dochádza zo strany žalovaných k zasahovaniu a obmedzovaniu jeho vlastníckeho práva.

7.Odvolacísúdpreskúmalaprejednalvecvzmysleustanovení §379a§380ods.1CSPbeznariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
dôvodné nie je.

8. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd
môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa ustanovenia § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak
sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

10. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä,
aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

12. Podľa ustanovenia § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania

uznesenia súdu prvej inštancie.

13. Nariadiť neodkladné opatrenie podľa citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku je možné,
ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom
neodkladných opatrení je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre ich nariadenie je

osvedčenie, že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ohrozené, príp. že by bola ohrozená exekúcia. Preto
je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo
bezprostrednej ujmy. Splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť

len zo samotných tvrdení žalobcu, no je potrebné tieto tvrdenia osvedčiť, a to aspoň do tej miery,
že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti, keď pri nariaďovaní neodkladného
opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) teda znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie (a nie všetky rozhodujúce) skutočnosti, za účelom dočasnej

úpravy pomerov strán sporu, ktorá neznesie odklad.

14. Odvolací súd pri rozhodovaní o odvolací podanom vo veci žalobcom vychádzal z tvrdení žalobcu
v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, prihliadol na skutočnosti vyplývajúce z listín, ktoré sú
obsahom spisu a zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neosvedčil skutočnosti

odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia v požadovanom znení. Žalobca podaným návrhom
osvedčil, že je vlastníkom pozemku v katastrálnom území E. J. vedenom ako parc.č. XXX/XXX v podiele
X/X a pripojil k nemu list vlastníctva katastrálneho územia E. J. Č.. XXXX, preukazujúci vlastnícke práva
k bytom a nebytovým priestorov v bytovke na T. A. Č.. XX E. E. J.. Žalobca v podanom návrhu, ktorý
nesmeroval voči všetkým vlastníkom bytom a nebytových priestorov v tomto dome netvrdil, že všetci

títo vlastníci zasahujú do jeho vlastníckeho práva, teda že k zásahu do jeho práv nedošlo tým, že by
spolu s užívaním svojich bytov a nebytových priestorov všetci užívali aj predmetný pozemok žalobcu. A
preto, aj keď nebolo potrebné v danom prípade podať návrh voči všetkým vlastníkom bytov a nebytových
priestorov v tejto bytovke ako správne v odvolaní uvádzal žalobca, bolo potrebné uviesť ako každý zo
žalovaných zasahuje do jeho práva, čo však návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahoval.

V návrhu nebolo uvedené, ktorý zo žalovaných uložil na predmetnom pozemku elektrický kábel, kto na
ňom parkuje (len, že to je najmä auto s R. D.) a kto užíva garáže postavené na jeho pozemku, a teda
to, kto a akým spôsobom zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu, a preto záver súdu prvej inštancie,
že návrh nie je jednoznačne vecne vymedzený, je správny.15. Žalobca podľa odvolacieho súdu neosvedčil naliehavosť a nutnú potrebu bezodkladnej úpravy
pomerov medzi stranami a tvrdenia o tom, že žalovaní užívajú bez jeho súhlasu jeho pozemok na

uloženie elektrického kábla, vystavanie garáží, parkovanie a zamedzujú vstupu na pozemok nepodporil
žiadnymi dôkazmi, ktoré by dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovaným
aspoň osvedčovali. Z predložených fotografii, na ktorých je zaznamenaná brána s elektrickým káblom a
parkujúce auta nevyplývajú skutočnosti, ktoré by svedčili o takom správaní sa konkrétnych žalovaných,
ktoré zasahovalo do jeho vlastníckeho práva, a ani v návrhu neuvádzal akým spôsobom ten - ktorý

žalovaný zasahuje do jeho vlastníckeho práva, teda kto uložil do zeme elektrické vedenie, kto užíva
bránu, kto parkuje na pozemku a kto si postavil na jeho pozemku garáž. Žalobca nepredložil súdu žiadne
dôkazy, ktoré by podporovali záver o bezodkladnej a naliehavej potrebe úpravy pomerov medzi stranami
sporu, a preto nemohol byť vyvodený iný záver ako ten, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia je potrebné zamietnuť. Odvolací súd odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie dopĺňa,
že aj keď sa žalobca stal vlastníkom predmetného pozemku dedením po otcovi, zomrelom 6.11.2020,

predmetný pozemok bol užívaný inými osobami dlhšiu dobu, a preto nie je splnená ani stanovená
podmienka naliehavosti úpravy pomerov neodkladným opatrením. Žalobca má možnosť brániť sa proti
zásahom žalovaných do jeho vlastníckeho práva v súdnom konaní vo veci samej, i keď v konaní o
nariadenie neodkladného opatrenia nepreukázal hrozbu bezprostrednej ujmy na svojich právach .

16. S poukazom na vyššie uvedené, po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností
vyplývajúcich z obsahu spisu, prihliadajúc na dôvody uvedené žalobcom v odvolaní, dospel odvolací
súd k záveru zhodnému so súdom prvej inštancie, že neboli naplnené predpoklady pre nariadenie
neodkladného opatrenia, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387
ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

17. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa ustanovenia § 396 ods.
1 CSP, v spojení s ustanoveniami § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaným, ktorí mali vo
veci úspech, nepriznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Vychádzal z názoru,
že rozhodnutím odvolacieho súdu sa konanie o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia

končí, a keďže žalobca, v dôsledku zamietnutia návrhu, v konaní nebol úspešný a žalovaní sa o konaní
nedozvedeli,nakoľkoimnapadnutéuznesenievzmysleustanovenia§331ods.1CSPnebolodoručené,
nevznikli im žiadne trovy, na náhradu ktorých by mali voči žalobcovi, ako neúspešnej strane, nárok.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).