Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, June 14, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Cob/35/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8405200612
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8405200612.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.

Jozefa Angeloviča a JUDr. Jany Jančíkovej, v spore žalobcu: LEYRAM INVEST LLC, so sídlom 5305
River RD N STE B1, Oregon, IČO: 134805894, Spojené štáty Americké, zastúpeného advokátskou
kanceláriou VRBA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Sliezska 9, 831 03 Bratislava, IČO: 35 918 225, proti
žalovanému: Poľnonákup TATRY, a.s., so sídlom Slavkovská 36, 060 01 Kežmarok, IČO: 36 447 927,
zastúpený Weis & Partners s.r.o., so sídlom Ivánska cesta 30/B, 821 04 Bratislava, IČO: 47 234 776,
o zaplatenie 331.939,19 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Kežmarok č. k. 2Cb/34/2005-894 zo dňa 30.10.2020, takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu v celom rozsahu zamieta.

Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Štát má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) prvým rozsudkom č.
k. 2Cb/34/2005-497 zo dňa 15.10.2012 žalobu zamietol a zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy
konania.

2. Odvolací súd uznesením sp. zn. 5Cob/58/2013-563, 5Cob/59/2019-563 zo dňa 27.2.2014 rozsudok
okresného súdu zo dňa 15.10.2012 zrušil vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd v zrušujúcom
uznesení uviedol, že súd prvej inštancie posudzoval premlčanie práva žalobcu z hľadiska splatnosti
dohodnutej v Zmluve o úvere uzavretej medzi pôvodným veriteľom C. Ú. D., O.. I.. a dlžníkom N.J.
O., O.. I.. zo dňa 31.3.1998, a to bez ohľadu na splatnosť dohodnutú vo vzťahu k žalovanému ako
pristupujúcemu dlžníkovi v Zmluve o pristúpení k časti záväzku č. X/XXX/XXXX/O zo dňa 2.2.2000

uzavretej medzi pôvodným veriteľom C. Ú. D., O.. I.. ako veriteľom a žalovaným ako pristupujúcim
dlžníkom, z ktorej čl. X. vyplýva, že pristupujúci dlžník sa zaviazal, že na výzvu veriteľa splní za dlžníka
časť jeho peňažného záväzku zo zmluvy o úvere vo výške 15.000.000,- Sk, a to na účet, ktorého číslo
mu veriteľ oznámi vo výzve na splnenie záväzku. Odvolací súd s poukazom na ust. § 392 Obchodného
zákonníkaboltohonázoru,žesplatnosťzáväzkužalovanéhovovzťahukveriteľoviboladohodnutáažna
základe výzvy veriteľa na plnenie za dlžníka v časti jeho peňažného záväzku a na takto dohodnutú lehotu
splatnosti medzi veriteľom a pristupujúcim dlžníkom (žalovaným) nemá žiaden vplyv dohodnutá lehota

splatnosti medzi veriteľom a hlavným dlžníkom v zmluve o úvere. Tiež odvolací súd vychádzal z toho,
že pôvodný žalobca (Z., I.. W.. V..) výzvou zo dňa 16.6.2004 (č. l. 21) vyzval žalovaného v zmysle čl. X.
zmluvyopristúpenínasplneniepeňažnéhozáväzkuvovýške15.000.000,-Sk,atovlehotedo25.6.2004
na účet veriteľa vedeného v T. D., O.. I.. a teda až po tejto výzve žalovanému vznikla povinnosť akopristupujúceho dlžníka plniť záväzok vo vzťahu k veriteľovi, preto žalobcovi 4-ročná premlčacia doba na
úspešné uplatnenie práva podľa § 392 ods. 1, veta prvá Obchodného zákonníka konkrétne začala plynúť
dňom 26.6.2004. Odvolací súd preto zrušil rozsudok súdu prvej inštancie, keďže súd prvého stupňa

námietku premlčania nároku žalobcu neposúdil podľa ust. § 392 Obchodného zákonníka a uložil mu
povinnosť zaoberať sa dôvodnosťou výšky uplatneného nároku vo vzťahu k účastníkom tohto konania.

3. Súd prvej inštancie v poradí druhým rozsudkom č. k. 2Cb/34/2005-894 zo dňa 30.10.2020 rozhodol
nasledovne:

I. „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 331.939,19 eur s úrokom z omeškania vo výške 15
% ročne zo sumy 331.939,19 eur od 20.08.2004 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorého

po právoplatnosti rozsudku rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

III. Štátu priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorého
po právoplatnosti rozsudku, rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.“

4. Súd prvej inštancie vychádzal zo zisteného skutkového stavu:

4.1 Medzi právnym predchodcom žalobcu C., O.. I.. ako veriteľom a spoločnosťou N. O., O.. I.. ako
dlžníkom bola uzavretá zmluva o úvere pod číslom XX/XXXX/XXXXXXXX v znení jej Dodatkov na
poskytnutie úveru vo výške 94.750.000,- Sk dňa 31.3.1998. Dlžník - spoločnosť N. O., O.. I.. sa

zaviazal okrem iného aj k tomu, že poskytnuté peňažné prostriedky vráti, zaplatí úroky, zaplatí odplatu
za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky do 30.6.1998 a splní ďalšie
záväzky podľa zmluvy. V Dodatku č. 1 k ÚZ strany predĺžili lehotu na vrátenie úveru do 25.9.1998.

4.2 Zmluvou o pristúpení k časti záväzku č. X/XXX/XXXX/O zo dňa 2.2.2000 podľa § 533 Občianskeho

zákonníka uzavretou medzi C. O.. I.., ako veriteľom a spoločnosťou Poľnonákup TATRY a.s., ako
pristupujúcim dlžníkom pristúpil žalovaný k pôvodnej zmluve o úvere a zaviazal sa splniť za dlžníka N.
O., O.. I.. časť záväzku vo výške 15.000.000,- Sk, ktorý záväzok bol špecifikovaný v čl. II bod 1 zmluvy.
V článku III zmluvy za žalovaný zaviazal, že za pôvodného dlžníka splní časť jeho peňažného záväzku
zo zmluvy o úvere a tým sa stal novým dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi do sumy 15.000.000,- Sk.

Zároveň žalovaný prehlásil, že s podmienkami zmluvy uvedenej v článku II bod 1. je oboznámený a
vyslovuje s nimi súhlas. Podľa článku III bod 4. sa pristupujúci dlžník zaviazal, že na výzvu veriteľa splní
za dlžníka časť jeho peňažného záväzku zo zmluvy o úvere vo výške 15.000.000,- Sk, a to na účet,
ktorého číslo mu veriteľ oznámi vo výzve na splnenie záväzku.

X.X C., O.. I.. tiež uzavrela Zmluvu o pristúpení k časti záväzku č. X/XXX/XXXX/O dňa 2.2.2000 aj
so spoločnosťou N. R. O.. I.. X.: XX XXX XXX, ktorá sa ako pristupujúci dlžník zaviazala za dlžníka
N.J. O., O.. I.. splniť časť záväzku vo výške 55.000.000,- Sk. Za účelom zabezpečenia záväzku vo
vzťahu k pristupujúcemu dlžníkovi dňa 31.5.2000 uzatvorila C., O.. I.. ako veriteľ s N. R., O.. I.. ako
dlžník Zmluvu o zabezpečovacom prevode práva, ktorá zabezpečovala záväzok pristupujúceho dlžníka

N. R., O.. I.. zo Zmluvy o pristúpení zo dňa 2.2.2002 zaknihovanými cennými papiermi emitenta H. R.
O.. I.. v počte 27393ks a menovitej hodnote jedného ks 10.000,- Sk, ISIN XXXXXXXXXXXX, ktorých
majiteľom bol N. R., O.. I.. Postup v prípade porušenia záväzkov dlžníka bol v článku V bod 5.1. zmluvy
dohodnutý tak, že ak dlžník nesplní včas a riadne zabezpečovaný záväzok, t. j. do 30.11.2000, je veriteľ
oprávnený po predchádzajúcom písomnom upozornení dlžníka a márnom uplynutí 10-dňovej lehoty na

dodatočné splnenie zabezpečovaného záväzku, okamžite prevziať majetok, ktorý bol na základe tejto
zmluvy prevedený do jeho vlastníctva.

4.4 Dňa 4.2.2000 bol na spoločnosť N. O., O.. I.. vyhlásený konkurz, ktorý bol vedený Krajským súdom
Bratislava pod sp. zn. 2K/2/2000 (uznesením zo dňa 29.6.2010 Krajský súd Bratislava zrušil konkurz na

majetok úpadcu: N. O., O.. I.., ktorý bol vyhlásený uznesením č. k. 2K 2/2000-195 zo dňa 4.2.2000, po
splnení rozvrhového uznesenia, ktoré uznesenie bolo potvrdené uznesením Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 3Obo/115/2010 zo dňa 22.12.2010, vydaným dňa 19.1.2011. Spoločnosť bola po skončení konkurzu
ex offo dňa 28.8.2013 vymazaná z obchodného registra).X.X C., O.. I.. postúpila časť pohľadávky zo zmluvy o úvere vo výške 50.000.000,- Sk na I. J., O.. I..
zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.6.2000.

4.6 Výzvou zo dňa 21.11.2000 bola spoločnosť N. R., O.. I.. vyzvaná veriteľom C., O.. I.. na splnenie
záväzku vo výške 55 mil. Sk v lehote 20 dní od doručenia výzvy, nakoľko vyhlásením konkurzu sa
pohľadávka spoločnosti N. O., O.. I.. stala splatnou.

4.7 V liste zo dňa 21.11.2000 označenom ako „Zmluva o pristúpení k časti záväzku - výzva na plnenie“ je
uvedené, že vyhlásením konkurzu na spoločnosť N. O., O.. I.. sa stala pohľadávka C., O.. I.. splatnou, a
preto sa C., O.. I.. obracia na žalovaného s výzvou na plnenie záväzku v súlade so zmluvou o pristúpení
vo výške 15.000.000,- Sk na číslo účtu XXXXXXX/XXXX, a to v lehote do 20 dní od doručenia výzvy.

4.8 Ďalšou Zmluvou o postúpení časti pohľadávky zo dňa 15.12.2000 postúpila C., O.. I.. časť

pohľadávky vo výške 40.117.245,- Sk zo zmluvy o úvere na spoločnosť I. I. O.. I.. D., X.: XX XXX XXX
spolu s časťou záväzku spoludlžníka N. R., O.. I.. vo výške 40.117.245,- Sk zo zmluvy o pristúpení k
časti záväzku zo dňa 2.2.2000, s ktorou časťou pohľadávky prešli na postupníka - I. I. O.. I.. aj práva
zo zabezpečovacieho prevodu práva k akciám H. R. O.. I.. (zistené zo súdneho konania vedeného pred
KS BA sp. zn. 66Cbi/499/2000).

X.X C., O.. I.. prihláškou pohľadávky zo dňa 13.3.2000 a jej doplnením zo dňa 22.9.2000 prihlásila
ako veriteľ do konkurzu celkovo sumu 56.762.900,36,- Sk, z toho istina vo výške 55.911.443,36,- Sk.
Táto výška pohľadávky bola predmetom prieskumného pojednávania vedeného na Krajskom súde
Bratislava pod sp. zn. 66Cbi/499/2000, na základe žaloby podanej C., O.. I.. dňa 26.10.2000. Krajský

súd rozsudkom č. k. 66Cbi/499/2000-115 zo dňa 15.4.2003 určil, že pohľadávka C., O.. I.. prihlásená v
konkurznom konaní úpadcu N. O., O.. I.. je vo výške 16.645.665,36,- Sk.

4.10 Listom zo dňa 19.2.2001, adresovaný C., O.. I.., pobočkou N., bol žalovaný upozornený na potrebu
zabezpečenia úhrady zo zmluvy o pristúpení pri vzájomných rokovaniach, ktoré sa konali v pobočke v

priebehu mesiaca december 2000. Zároveň bol požiadaný o stanovisko, resp. návrh riešenia úhrady
tohto záväzku.

4.11 Zo záznamu spísaného dňa 6.9.2001 vyplýva zápis z rokovania C., O.. I.., pobočka N. z návštevy
klienta - žalovaného, podľa ktorého cieľom návštevy bolo splatenie záväzku žalovaného na základe

zmluvy o pristúpení, ktorý mal žalovaný realizovať na základe výzvy veriteľa. Za účelom splácania
záväzku bol spracovaný návrh dohody o splácaní záväzku, ktorý bol zaslaný žalovanému. Žalovaný k
predmetnému návrhu v stanovisku uviedol, že trvá na odstúpení od plnenia záväzku, žiada zrušenie
zmluvy o pristúpení, pretože bola uzavretá v časovej tiesni, jej cieľom bolo zachovať funkčnosť N. O.,
O.. I.., záväzok nie je zabezpečený majetkom a navyše N. O., O.. I.. R. U.Á. je v konkurze, pričom

správca konkurznej podstaty vymáha tieto záväzky, je preto predpoklad z výťažku majetku vysporiadať
pohľadávku C., O.. I.. v plnej výške.

4.12 Zo záznamu z rokovania predstavenstva žalovaného a zástupcov C.D., O.. I.. D. a pobočka N. zo
dňa 23.10.2001, vyplýva, že predmetom bolo riešenie zmluvy o pristúpení a výsledkom rokovania bol

síce návrh C., O.. I.. na spôsob splácania záväzku zo strany žalovaného mesačne vo výške 10.000,-
Sk s tým, že v prípade ak správca konkurznej podstaty úpadcu N. O., O.. I.. uhradí pohľadávku C., O..
I.. táto suma sa preúčtuje ako splátka úveru, ktorý má žalovaný vo filiálke C.Ú., O.. I.. N. a ak úpadca
záväzok neuhradí, tak sa použije na úhradu zmluvy o pristúpení; avšak tento návrh zo strany žalovaného
nebol prijatý, nakoľko žalovaný mal za to, že započítaním splátok by uznal celý záväzok ich spoločnosti

voči C., O.. I.. D.. Zároveň žalovaný uviedol, že bude riešiť napadnutie zmluvy o pristúpení a že záväzok
nebude splácať.

X.XX C., O.. I.. ako postupca na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 8.1.2004 spísanej
vo forme notárskej zápisnice R. XXX/XXXX postúpila na spoločnosť Z., I.. W.. V... V Článku I

Predmet zmluvy je uvedené, že postupca týmto postupuje na postupníka a postupník preberá od
postupcu pohľadávky postupcu voči tretím osobám - dlžníkom, uvedené v prílohe 1 tejto zmluvy, ktoré
vznikli na základe dokumentov uvedených ohľadom tej ktorej pohľadávky v prílohe 1 tejto zmluvy.
Súčasťou postúpenej pohľadávky je aj ich príslušenstvo a všetky práva s nimi spojené, vrátane právzo zabezpečenia poskytnutého jednotlivými dlžníkmi a tretími osobami. Príloha č. 1 je neoddeliteľnou
súčasťou tejto zmluvy. V prílohe č. 1 je uvedené obchodné meno dlžníka N. O., O.. I.. C. J., X.: XX XXX
XXX, istina k 31.12.2013 vo výške 15.794.198,36 Sk, príslušenstvo k 31.12.2003 0,00 a celková suma

pohľadávky k 31.12.2003 vo výške 15.794.198,36 Sk.

4.14 Spoločnosť Z., I.. W.. V.. vyzvala listom dňa 16.6.2004 žalovaného, aby splnil svoj peňažný záväzok
vo výške 15.000.000, -Sk do 25.6.2004 s poukazom na uzavretú zmluvu o úvere, zmluvu o postúpení
pohľadávok zo dňa 8.1.2004 spísanú vo forme notárskej zápisnice a článok III bod. 4 zmluvy o pristúpení

v lehote do 25.6.2004.

4.15Ďalšouvýzvouzodňa12.8.2004,povyjadrenížalovanéhoasprávkynekonkurznejpodstatyúpadcu
N.J. O., O.. I.. S.. D. K., ktorá vo vyjadrení zo dňa 19.7.2004 uviedla, že uznaná výška pohľadávky
žalobcu predstavuje sumu 15.794.198,36 Sk, t. j. sumu zhodnú s pohľadávkou, ktorá bola postúpená z
C., O.. I.. na Z., I.. W.. V.., spoločnosť Z., I.. W.. V.. opätovne vyzvala žalovaného na úhradu peňažného

záväzku vo výške 15.000.000,- Sk v dodatočnej lehote do 19.8.2004 na tam uvedený účet.

4.16 Podľa rozvrhového uznesenia Krajského súdu Bratislava č. k. 2K/2/2000-1569 zo dňa 10.11.2006
je pri veriteľovi - oddelené uspokojenie spoločnosti Z., I.. W.. V.. (C., O.. I..) uznaná suma pripadajúca na
uspokojenievovýške15.794.198,36Sk,uhradenásuma1.600.000,-Sk,sumanavyplatenie601.814,90

Sk. Do 4. triedy bol prevedený zvyšok sumy 13.592.383,46 Sk a z tejto sumy bolo vyplatených
3.167.801,10 Sk, t. j. celkovo bola vyplatená suma 5.369.616,- eur. Zostatok pohľadávky spoločnosti
Z., I.. W.. V.. po uspokojení v rámci konkurzu bol vo výške 10.424.582,36 Sk. Žalobca si z tejto sumy
uplatnil žalobou voči žalovanému len sumu 10.000.000,- Sk, t. j. po prepočte 331.939,19 eur, teda sumu
nižšiu, ako mohol v skutočnosti od žalovaného žiadať.

4.17 Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 6.12.2006 postúpila spoločnosť Z., I.. W.. V.. pohľadávku
na spoločnosť A. P. Q., I. I.A. XX S. P., Q. R. V., X.: XX XXXXX. V Článku I Predmet zmluvy je uvedené, že
pohľadávka je špecifikovaná v prílohe č. 1 s tým, že pohľadávku nadobudol postupca na základe Zmluvy
o postúpení pohľadávok spísanej vo forme notárskej zápisnice s účinnosťou k 12.1.2004. Pohľadávku

postupca postupuje v plnej výške a s pohľadávkou sa postupuje ich príslušenstvom a všetky práva s nimi
spojené. V Prílohe č. 1 k tejto zmluve je uvedené obchodné meno dlžníka N. O., O.. I.. C. J., X.V.: XX
XXX XXX, istina k 10.11.2006 vo výške 14.194.198,36,-Sk, príslušenstvo k 10.11.2006 0,00 a celková
suma pohľadávky k 10.11.2006 vo výške 14.194.198,36,- Sk. Uznesením č. k. 2Cb/34/2005-137 zo dňa
24.4.2007, právoplatným dňa 16.5.2007 súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobcu na zmenu účastníka

konania.

4.18 Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.9.2007 postúpila spoločnosť A. P. Q. pohľadávku na
spoločnosť Z. H. Q., I. I.A. Q. X, R. K., C. I., O., I.. V Článku I Predmet zmluvy je uvedené, že postupca
postupuje na postupníka pohľadávku voči dlžníkovi N. O., O.. I.. C. J., X.: XX XXX XXX vzniknutú zo

zmluvy o úvere č. XX/XXXX/XXXXXXXX zo dňa 31.3.1998 v znení dodatkov k tejto zmluve celkom
vo výške 10.424.584,- Sk, ktorá suma predstavuje istinu. Pohľadávku nadobudol postupca na základe
Zmluvy o postúpení pohľadávok od spoločnosti Z., I.. W.. V.. s účinnosťou k 8.12.2006. Pohľadávku
postupca postupuje v plnej výške a s pohľadávkou sa postupuje aj príslušenstvom a všetky práva s ňou
spojené. Uznesením č. k. 2Cb/34/2005-154 zo dňa 28.9.2007, právoplatným dňa 2.11.2007, súd prvej

inštancie vyhovel návrhu žalobcu na zmenu účastníka konania.

4.19 Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 19.5.2008 postúpila spoločnosť Z. H. Q. pohľadávku na
spoločnosť A. P. Q.., I. I.A. I. XX, V. T. P., F. F., F. W. I., C., K., I.. V Článku I Predmet zmluvy je uvedené,
že postupca postupuje na postupníka pohľadávku voči dlžníkovi N. O., O.. I.. C. J. vzniknutú zo zmluvy

o úvere č. XX/XXXX/XXXXXXXX zo dňa 31.3.1998 v znení dodatkov k tejto zmluve celkom vo výške
10.424.584,- Sk, ktorá suma predstavuje istinu. Pohľadávku nadobudol postupca na základe Zmluvy
o postúpení pohľadávok od spoločnosti A. P. Q. a túto postupuje v plnej výške a s pohľadávkou sa
postupuje aj príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Uznesením č. k. 2Cb/34/2005-177 zo dňa
7.11.2008, právoplatným dňa 4.12.2008 súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobcu na zmenu účastníka

konania.

4.20 Podľa odpovede P. A. P. N. I., O.. I.. zo dňa 19.9.2012 k zmenám týkajúcim sa akcií emitenta H.
R., O.. I.., bola dňa 12.1.2001 uskutočnená zmena majiteľa cenných papierov (prevod vlastníctva) vprepočte 27393 ks akcií emitenta H. O.. I.., ISIN XXXXXXXXXXXX z účtu majiteľa cenných papierov N.
R., O.. I.. na účet nadobúdateľa I. I., O.. I.. Dňa 27.2.2001 bol v centrálnom depozitári podaný príkaz na
registráciu zriadenia záložného práva na akcie emitenta H. O.. I.., ISIN XXXXXXXXXXXX, v počte 27393

ks, záložca I. I., O.. I.., záložný veriteľ C., O.. I.. Dňa 27.8.2001 bola v centrálnom depozitári uskutočnená
zmena majiteľa cenných papierov prevod a prechod založených CP s prechodom záložného práva v
počte 27393 ks akcií na emitenta H. O.. I.., ISIN XXXXXXXXXXXX z účtu majiteľa I. I., O.. I.. na účet
nadobúdateľa N.. Z.. T., I.. I. W.. V.., X.: XX XXX XXX, záložný veriteľ C., O.. I.. Dňa 12.9.2001 bol v
centrálnom depozitári podaný príkaz na registráciu zániku záložného práva na akcie emitenta H. O.. I..,

ISIN XXXXXXXXXXXX v počte 27393 ks, jednacie číslo zmluvy XXXXXXXXXXXX.

4.21 Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.12.2014 postúpila spoločnosť A. P. Q.. pohľadávku na
spoločnosť O. O. O. Q., I. I. XXX XXth I. #., K. D., F. XXXXX, I. Š. O., X.: Q. XXXXXXXXXXX. V Článku
III Postupované pohľadávky je uvedené, že pohľadávkami postupovanými na základe tejto zmluvy sa
rozumejú pohľadávky, ktoré sú špecifikované v zozname, ktorý tvorí prílohu č. 1 k tejto zmluve. V prílohe

č. 1 zmluvy je uvedené obchodné meno dlžníka Poľnonákup Tatry, a. s., IČO: 36 447 927, konanie, ktoré
sa o pohľadávke vedie: Okresný súd Kežmarok sp. zn. 2Cb/341/2005 a poznámka: právnym titulom
pohľadávky je zmluva o pristúpení v spojitosti s zmluvou o úvere. A. P. Q.. nadobudol túto pohľadávku
na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa 19.5.2008 medzi Z. H. Q.. ako postupcom
a A. P. Q.. ako postupníkom. Uznesením č. k. 2Cb/34/2005-660 zo dňa 9.8.2016, právoplatným dňa

25.8.2016, súd prvej inštancie pripustil zmenu účastníkov konania na strane žalobcu.

4.22 Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 26.1.2018 postúpila spoločnosť O. O. O. Q. pohľadávku
na žalobcu. V Článku III Postupované pohľadávky je uvedené, že pohľadávkami postupovanými na
základe tejto zmluvy sa rozumejú pohľadávky, ktoré sú špecifikované v zozname, ktorý tvorí prílohu č.

1 k tejto zmluve. V prílohe č. 1 zmluvy je uvedené obchodné meno dlžníka Poľnonákup Tatry, a. s.,
IČO: 36 447 927, konanie, ktoré sa o pohľadávke vedie: Okresný súd Kežmarok sp. zn. 2Cb/341/2005 a
poznámka: právnym titulom pohľadávky je zmluva o pristúpení v spojitosti s zmluvou o úvere. O. O. O.
Q. nadobudol túto pohľadávku na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa 27.12.2014
medzi O. O. O. Q. ako postupcom a A. P. Q.. ako postupníkom. Uznesením č. k. 2Cb/34/2005-804 zo

dňa 12.10.2018, právoplatným dňa 16.10.2018, súd prvej inštancie pripustil zmenu účastníkov konania
na strane žalobcu.

X.XX C., O.. I.. v odpovedi na výzvu súdu za účelom zabezpečenia listinných dôkazov súdu oznámila, že
pred privatizáciou banky, časť úveru vo výške 50.000.000,- Sk postúpila na I. J., O.. I.. dňa 30.6.2000 a

dňa 22.4.2003 bola nesplatená časť úveru vo výške 15.794.198 eur odpísaná v bilancii banky (nárok na
uspokojenie odpísaním v bilancii banky nezanikol) a následne odpísaná a nesplatená časť pohľadávky
banky bola postúpená na spoločnosť Z., I.. W.. V.. Po postúpení pohľadávky už banka nedisponuje
dokumentmi uzavretými v súvislosti s poskytnutím a vymáhaním predmetného úveru, nakoľko tieto boli
po postúpení pohľadávok odovzdané postupníkom.

5. V odôvodnení súd prvej inštancie citoval ustanovenia Obchodného zákonníka, a to § 261 ods. 1 a
6, § 340 ods. 1 a 2, § 387 ods. 1, § 388 ods. 1, § 391 ods. 1, § 392 ods. 1, § 397, § 406 ods. 1, §
265 a ustanovenia Občianskeho zákonníka a to § 524, § 533, § 3 ods. 1, § 39 a § 92 ods. 7 zákona
č. 483/2001 Z. z. o bankách.

6. Súd prvej inštancie spornosť medzi stranami sporu ustálil na zodpovedanie otázok, či žaloba zo
strany žalobcu bola podaná včas vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, či bola podaná vecne
legitimovanou osobou vzhľadom na vznesenú námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie zo strany
žalovaného a či pohľadávka uplatnená v konaní zanikla s plnením priamo pôvodnému C. Ú. D., O.. I..

6.1 Najprv sa súd prvej inštancie vysporiadal s námietkou premlčania s poukazom na zrušujúce
uznesenie Krajského súdu v Prešove, ale aj tiež na predloženú výzvu pôvodného veriteľa C., O..
I.. zo dňa 21.11.2000 aplikujúc ust. § 406 ods. 1 Obchodného zákonníka s určením spočívania
premlčacej doby voči žalovanému. Žalobca bol toho názoru, že premlčacia doba vzhľadom na

oznámenie o prebiehajúcom konkurznom konaní voči žalovanému prestala plynúť, avšak žalovaný s
touto argumentáciou nesúhlasil, pretože bol toho názoru, že neboli splnené podmienky v zmysle tohto
ustanovenia, a teda že žalovaný nebol písomne upovedomený o začatí súdneho konania (konkurzné
konanie úpadcu dlžníka N. O., O.. I..). Súd prvej inštancie predpokladal, že pri obyčajnom doručovanívýzvy pôvodného veriteľa zo dňa 21.11.2000 žalovanému v priebehu troch dní následne uplynutím
poskytnutej 20-dňovej lehoty na plnenie táto by uplynula 14.12.2000, a teda premlčacia doba začala
plynúť v polovici decembra roku 2000, dňa 15.12.2000. Konkurz na dlžníka N.Á. O., O.. I.. bol vyhlásený

dňa 4.2.2000, a teda v čase, kedy žalovaný bol vyzvaný na úhradu pohľadávky, podľa súdu prvej
inštancie vedel nielen z rokovania so C. Ú. D., O.. I.., že N. O. S. C. J., ale v neposlednom rade mu táto
skutočnosť bola písomne oznámená právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Z., I.. W.. V.. pred
uplynutím premlčacej doby výzvou na plnenie peňažného záväzku zo dňa 12.8.2004, kedy najneskôr
touto výzvou premlčacia doba prestala plynúť a v dôsledku jej spočívania bola žaloba na súde dňa

10.2.2005 podaná včas, preto podľa súdu prvej inštancie námietka žalovaného o premlčaní nároku
žalobcu je nedôvodná.

6.2 Ďalšou námietkou, ktorou sa súd prvej inštancie zaoberal bol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu, a to s poukazom na ustanovenie § 92 ods. 7 zákona o bankách a taktiež aj s poukazom na
neurčitosť a nezrozumiteľnosť zmlúv o postúpení pohľadávky. Súd prvej inštancie, čo sa týka splnenia

podmienok ustanovených zákonom o bankách, sa stotožnil s vyjadrením žalobcu a bol toho názoru,
že boli splnené všetky zákonné podmienky pre platné postúpenie bankovej pohľadávky. Žalovaný bol
vyzvaný bankou na plnenie dňa 21.11.2000 a k postúpeniu pohľadávky došlo zmluvou o postúpení
až dňa 8.1.2004, teda po uplynutí 90 dní po tom, čo bol žalovaný vyzvaný bankou na plnenie. Ďalej
súd prvej inštancie bol toho názoru, že zmluvy o postúpení pohľadávok, ktoré boli predložené v

súdnom konaní, nie sú pre rozpor so zákonom, či neurčitosť a nezrozumiteľnosť, neplatné, pričom
v zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 8.1.2004 spísanou vo forme notárskej zápisnice, ďalej v
zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 6.12.2006 a napokon aj zmluvou o postúpení pohľadávok
zo dňa 24.9.2007, je v ich prvom článku uvedené, že s postúpenou pohľadávkou prechádzajú aj
všetky práva s ňou spojené, čiže aj práva voči spoludlžníkom. Hoci vo všetkých týchto zmluvách sa v

prílohe uvádza dlžník N. O., O.. I.., bolo pre súd prvej inštancie nepochybné, aplikujúc aj ust. § 524
ods. 2 Občianskeho zákonníka, že s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené, pričom ide o akcesorické práva, ktoré sú spojené s pohľadávkou ako hlavným
záväzkom,aktorévznikliatrvajúvsúvislostisexistencioupohľadávkyajejobsahom.Podľanázorusúdu
prvej inštancie k prechodu týchto práv dochádza bez ďalšieho priamo zo zákona, a preto predmetné

zmluvy o postúpení pohľadávok sú právne perfektné, určité z hľadiska jednoznačného identifikovania a
vymedzenia postupovanej pohľadávky. Preto námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie vznesenú
žalovaným považoval súd prvej inštancie za nedôvodnú.

6.3 Súd prvej inštancie považoval za dôvodnú, pričom ustálil, že právny predchodca žalobcu sa domáhal

splnenia záväzku zo zmluvy o pristúpení, pričom z celkovej sumy 15.000.000,- Sk si žalobca uplatnil
10.000.000,- Sk, t. j. 331.939,19 eur, ktorá pohľadávka je odvodzovaná od základnej zmluvy o úvere
uzavretej medzi C. Ú. D., O.. I.. ako veriteľom a spoločnosťou N. O., O.. I.. ako dlžníkom, na ktorú
nadväzovala zmluva o pristúpení zo dňa 2.2.2000 uzavretá medzi C. Ú. D., O.. I.. ako veriteľom a
žalovaným ako pristupujúcim dlžníkom. S poukazom na listinné dôkazy súd prvej inštancie ustálil, že

zostatok pohľadávky po vykonaní konkurzu na spoločnosťou N. O., O.. I.. v prospech spoločnosť Z.,
I.. W.. V.. po čiastočnom uspokojení bol vo výške 10.424.582,36 Sk, ktoré si žalobca uplatnil voči
žalovanému len sumu 10.000.000,- Sk, teda sumu nižšiu ako mohol v skutočnosti od žalovaného žiadať.
Ďalej dodal, že žalovaný mal jednoznačnými dôkazmi preukázať, že po vydaní incidenčného rozsudku
došlo k splneniu pohľadávky, teda že nastali také skutočnosti, ktoré by mali za následok zánik tejto

pohľadávky, avšak z predložených listinných dôkazov sa to žalovanému preukázať nepodarilo a preto
súd prvej inštancie skonštatoval, že žalovaný v spore neuniesol dôkazné bremeno, keď v spore neboli
jeho tvrdenia o úhrade pohľadávky preukázané.

6.4 Zároveň súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 365, § 369 ods. 1 účinnom do 31.1.2004 v

spojení s § 763a a § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka uložil žalovanému zaplatiť aj úroky z omeškania
vo výške 15 % ročne od 20.8.2004 až do zaplatenia podľa lehoty splatnosti uvedenej vo výzve zo
dňa 12.8.2004, podľa ktorej sa žalovaný dostal do omeškania posledným dňom do 19.8.2004. Výšku
úrokovej sadzby uplatnenej žalobcom súd prvej inštancie vyhodnotil ako takú, ktorá nie je v rozpore s
právnymi predpismi. Záverom súd prvej inštancie dodal, že využívanie inštitútov pristúpenia záväzkov a

postúpenia pohľadávky je v súlade s právom a so zákonom, je právne prípustné a žiadnym spôsobom
nevedie k zneužívaniu práva, preto nemohlo dôjsť k rozporu so zásadami poctivého obchodného styku.
Žalovanýtaktiežnepreukázaltakýšikanóznyvýkonpráva,abysúdprvejinštanciemoholpriznaťochranužalovanémunazákladenímuvádzanýchtvrdeníoabsolútnejneprehliadanejprávnejsituáciespôsobenú
pôvodným veriteľom.

6.5Otrováchkonaniasúdprvejinštancierozhodolpodľa§255ods.1a§262ods.1Civilnéhosporového
poriadku a vzhľadom na plný úspech žalobcu mu priznal voči žalovanému náhradu trov konania v
rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

7. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, a to v
celom jeho rozsahu, pričom je toho názoru, že konanie má v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f)
CSP súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a v
zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

7.1 Žalovaný v odvolaní opätovne namieta a je toho názoru, že sa súd prvej inštancie s námietkou
premlčania správne nevysporiadal a jeho právne posúdenie je nesprávne. Žalovaný je toho názoru,
že premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz, a teda týmto dňom je deň,
kedy veriteľ objektívne mohol vykonať všetky úkony potrebné pre úspešné podanie žaloby, medzi ktoré
patrí aj možnosť požiadať dlžníka o plnenie, kedy veriteľ tak mohol urobiť hneď po vzniku dlhu a je

jedno či tak urobil alebo nie. Preto je žalovaný toho názoru, že žalobcova pohľadávka je jednoznačne
premlčaná, keďže splatnosť pohľadávky nastala po prvé už dňa 25.9.1998 od splatnosti úverovej zmluvy
aodtejtodobyuplynulaštvorročnápremlčaciadoba,podruhésplatnosťpohľadávkynastalaspoukazom
na ustanovenie § 14 písm. g) zákona č. 328/1991 Zb. vyhlásením konkurzu na hlavného dlžníka, a to dňa
4.2.2000 a uvedeným dňom plynula premlčacia lehota a taktiež premlčacia doba začala plynúť dňom

nasledujúcim po uzavretí zmluvy o pristúpení k záväzku, ktorý je dňom nasledujúcim po dni 2.2.2000.

7.2 S poukazom na zverejnené judikáty R 28/1984 a R 91/2004 žalovaný bol toho názoru, že ak doba
plnenia nie je určená zákonom, rozhodnutím alebo zmluvou, splatnosť vyvolá veriteľ tým, že požiada
dlžníka o plnenie a v takom prípade je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo bol veriteľom

požiadaný o jeho splnenie a pre účely premlčania je preto významný prvý objektívny okamih, kedy tak
môže urobiť a o plnenie požiadať, a preto sa v takýchto prípadoch začiatok plynutia premlčacej doby
nespája s dňom nasledujúcim po dni, kedy bol dlžník veriteľom o plnenie skutočne požiadaný, ale ku dňu
keď veriteľ prvý krát mohol objektívne dlžníka o plnenie požiadať. Žalovaný je tiež toho názoru, že nebolo
preukázané písomné oznámenie veriteľa o začatom súdnom konaní pred uplynutím premlčacej doby v

zmysle ustanovenia § 406 ods. 1 Obchodného zákonníka a z uvedeného dôvodu preto sa nestotožňuje s
názoromsúdu,podľaktoréhožalovanýminimálnenazákladevýzvyzodňa21.11.2000vedel,žekonkurz
na N. O., O.. I.. bol vyhlásený, ktorá skutočnosť mu bola písomne oznámená predchodcom žalobcu
spoločnosťou Z., I.. W.. V.. pred uplynutím premlčacej doby výzvou na plnenie peňažného záväzku
zo dňa 12.8.2004. Podľa žalovaného upovedomenie o začatí konania adresované spoludlžníkom a

doručené pred uplynutím premlčacej doby musí byť urobené písomne a musí byť dostatočne určité, a
teda v tomto prípade by malo ísť o oznámenie o podanej prihláške pohľadávky do konkurzného konania.
Podľa žalovaného z výzvy zo dňa 21.11.2000 nevyplýva, že ide o písomné upovedomenie o začatom
konaní pred uplynutím premlčacej doby, keďže v tejto výzve sa len konštatuje, že konkurz bol vyhlásený,
a teda nie je možné toto vykladať ako oznámenie o podanej prihláške, keďže z toho listu ani len

nevyplýva, že by spoločnosť C. prihlásila do konkurzného konania prihlášku. Ani záznamy z rokovania
medzi žalovaným a spoločnosťou C., O.. I.. žalovaný nepovažuje za písomné oznámenie veriteľa o
začatom súdnom konaní, keďže taktiež z týchto záznamov nevyplýva, že pohľadávka bola prihlásená
v určitej výške a ďalej dodáva, že v čase výzvy na plnenie peňažného záväzku učinenej spoločnosťou
Z., I.. W.. V.. už pohľadávka bola premlčaná a pokiaľ súd prvej inštancie považoval tento list za písomné

oznámenie veriteľa, tak ako to bolo uvedené vyššie, pohľadávka bola zosplatnená vyhlásením konkurzu
a od toho zosplatnenia premlčacia lehota už uplynula.

7.3 Ďalej žalovaný v odvolaní namietal, že jednotlivé postúpenia pohľadávky sú neurčité a
nezrozumiteľné. Žalovaný je toho názoru, že pôvodná pohľadávka spoločnosti C., O.. I.. bola postúpená

notárskou zápisnicou na spoločnosť Z., I.. W.. V.., avšak z čl. 1 a prílohy č. 1 vyplýva, že sa jedná o
pohľadávku voči spoločnosti N. O., O.. I.. v konkurze a nevyplýva, že by sa malo jednať o pohľadávku
žalovaného. Ďalšou zmluvou o postúpení pohľadávky na zahraničnú spoločnosť so sídlom C. Q. sa
postúpila pohľadávka voči spoločnosti N. O., O.. I.., pričom právnym dôvodom je zmluva o úvere a niezmluvaopristúpeníkzáväzku.Ďalšiazmluvaopostúpenípohľadávkyjetotožnáakovpredchádzajúcom
prípade, a preto žalobca nie je v tomto konaní aktívne legitimovaný. Žalovaný sa nestotožňuje s
odôvodnenímsúdu,žeprihliadnutímnazmluvnéustanoveniaaust.§524ods.2Občianskehozákonníka

je nepochybné, že s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou
spojené, teda aj akcesorické práva, ktoré sú spojené s pohľadávkou ako hlavným záväzkom, a ktoré
vznikli a trvajú v súvislosti s existenciou pohľadávky a jej obsahom, ktoré konštatovanie je v rozpore s
odôvodnením súdu v bode 50 odôvodnenia, kde súd prvej inštancie konštatuje, že pristupujúci dlžník
nie je zaviazaný v rámci akcesorického vzťahu, ale priamo a v rovnakom rozsahu ako pôvodný dlžník a

medzi pôvodným a pristupujúcim dlžníkom ide o spoločný záväzok, ktorý má charakter solidárneho dlhu.
V tomto smere žalovaný považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za zmätočné a jednotlivé tvrdenia a
závery používané v tendenčný prospech žalobcu. Žalovaný je toho názoru, že obligatórnou náležitosťou
zmluvy o postúpení pohľadávky je identifikácia postupovanej pohľadávky, ktorá musí obsahovať okrem
popisu pohľadávky, čo sa týka jej výšky a právnych skutočností, na ktorých sa zakladá, aj označenie
postupcovho dlžníka obzvlášť vtedy, keď právny poriadok v prípade pohľadávky s viacerými dlžníkmi

umožňuje platne postúpiť pohľadávku vo vzťahu k jednému z dlžníkov.

7.4Vďalšejčastiodvolaniažalovanýboltohonázoru,žežalobcanepreukázallistinamiadokumentmi,od
čoho odvíja žalovaný nárok, keďže žalobca mal predložiť zmluvné dokumenty týkajúce sa postupovania
pôvodnej pohľadávky ako aj plnení, ktoré boli vo vzťahu k pôvodnému veriteľovi realizované a ktorými

došlo k výpočtu žalovanej istiny žalobcom a jeho právnymi predchodcami. Za predpokladu existencie
troch solidárnych dlžníkov s rôznym rozsahom záväzku na plnenie žalovaný považuje za právne
vylúčenú možnosť postúpenia pohľadávky len voči jednému z dlžníkov, a to žalovanému, pričom
predmetom postúpenia je pohľadávka a nie dlžník. Žalovaný v odvolaní opätovne uviedol názor, že
pohľadávka zanikla splnením, keďže z pôvodnej pohľadávky vo výške 94.750.000,- Sk bolo postúpené

50.000.000,- Sk na spoločnosť I. J. O.. I.., následne 40.000.000,- Sk na spoločnosť I. I., O.. I.. a zároveň
si spoločnosť C., O.. I.. prihlásila svoju pohľadávku vo výške 14.882.755,- Sk do konkurzného konania
voči úpadcovi N. O., O.. I.., potom spoločnosť C., O.. I.. postúpila 15.794.198,36 Sk na spoločnosť
Z., I.. W.. V.. a ponechala si zostatok pohľadávky voči pôvodnému dlžníkovi v sume 851.457,31 Sk,
pričom spoločnosť Z., I.. W.. V.. obdŕžala v konkurznom konaní sumu 7.600.000,- Sk a spoločnosť C.

sumu 411.449,60 Sk. Žalovaný opätovne zdôraznil, že pristúpil k pôvodnému záväzku len v časti vo
výške 15.000.000,- Sk, a teda žalovaný zodpovedal za pôvodný záväzok len v rozsahu splnenia prvých
15.000.000,- Sk z celkového pôvodného záväzku.

7.5 Ďalej žalovaný dodal, že pôvodný veriteľ postupovaním časti pôvodnej pohľadávky vytvoril právnu

situáciu súčasnej existencie štyroch veriteľov a troch dlžníkov zaviazaných v rôznom rozsahu k tej
istej pohľadávke, ktoré konanie nemôže požívať právnu ochranu, je v rozpore s dobrými mravmi
a zásadami poctivého obchodného styku z dôvodu, že pôvodný veriteľ vytvoril svojimi jednotlivými
právnymi vzťahmi absolútne nepriehľadnú právnu situáciu, využíval inštitút pristúpenia záväzku, inštitút
postúpenia pohľadávky pri súčasnom vlastnom uplatňovaní časti pôvodnej pohľadávky. Aj preto je

žalovaný toho názoru, že súd prvej inštancie sa s dôvodmi o nemožnosti požívania právnej ochrany
konania žalobcu nevysporiadal. Vzhľadom k tomu, že odôvodnenie súdu prvej inštancie žalovaný
považuje za nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné, má konanie inú vadu, ktorá môže mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, čím došlo k zásahu do jeho práv na súdnu ochranu a
spravodlivý proces. Žalovaný odvolaciemu súdu navrhol, aby zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak,

že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalovanému prizná náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

8. K odvolaniu žalovaného doručil súdu vyjadrenie žalobca, ktorý sa s tvrdeniami žalovaného nestotožnil
a je toho názoru, že súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal všetkými námietkami žalovaného
týkajúcich sa premlčania, riadne ich odôvodnil a aplikoval správne právne normy.

8.1 Žalobca je toho názoru, že vzhľadom na ustanovenie čl. 3 bod 4 zmluvy o pristúpení k záväzku je
nepochybné,žezmluvnéstranytejtozmluvysidohodlisplatnosťzáväzkuapremlčaciadobamohlazačať
plynúť najskôr doručením výzvy žalovanému, pričom preukázateľne táto bola zaslaná po 21.11.2000.
Žalobca tiež poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR 4Cdo/146/2008 zo dňa 31.7.2008, v ktorom

bol vyslovený právny názor, že premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr ako veriteľ vyzve dlžníka
na plnenie a až splatnosťou vzniká možnosť uplatnenia práva na súde, ktorá je pojmovým znakom
nároku. Žalobca je toho názoru, že rozhodnutia citované žalovaným nie sú použiteľné na tento prípad
a je podstatné poukázať na ust. § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka, pričom v tejto veci je úplnenepochybné, že žalovaný mal plniť až na výzvu žalobcu. Žalobca ďalej dodal, že právo sa voči
žalovanému nemohlo premlčať, keďže C. Ú. D., O.. I.. si právo na zaplatenie žalovanej pohľadávky
uplatnilavkonkurznomkonaníaprihlásenápohľadávkabolariadneuznanápričomjezrejmé,žekonkurz

na spoločnosť N. O., O.. I.. bol zrušený až dňa 22.12.2010 a premlčacia lehota do tejto doby neplynula.
Žalobca poukázal, že Všeobecná úverová banka, a. s. po prvý raz písomne upovedomila žalovaného
o začatom konkurznom konaní voči primárnemu dlžníkovi už listom zo dňa 21.11.2000, z ktorého je
nepochybné, že sa voči N. O., O.. I.. začalo súdne konanie, ktorého cieľom bolo dosiahnuť pomerné
uspokojenie veriteľov úpadcu, pričom zákon podľa názoru žalobcu neobsahuje požiadavku, aby žalobca

žalovanému oznámil, že si do konkurzu prihlásil svoju pohľadávku, tak ako to tvrdí žalovaný. Z výzvy
právneho zástupcu spoločnosti Z., I.. W.. V.. zo dňa 12.8.2004 podľa žalobcu jednoznačne vyplýva,
že pôvodný veriteľ si do konkurzu prihlášku podal a jeho pohľadávka mu bola uznaná. Aj zo záznamu
z rokovania žalovaného a zástupcov C. Ú. D., O.. I.., ktorý je podpísaný členmi štatutárneho orgánu
žalovaného a aj zástupcami predchodcu žalobcu, je zrejmé, že v deň spísania záznamu sa žalovanému
stalo známym, že právny predchodca žalobcu vymáha žalovanú pohľadávku voči primárnemu dlžníkovi

N. O., O.. I.. v konkurznom konaní. Pre žalobcu je z písomnosti zo dňa 21.11.2000, 23.10.2001 a
12.8.2004 zrejmé, že žalobca žalovaného nepochybne písomne upovedomil o začatom súdnom konaní
voči spoludlžníkovi, a to pred uplynutím premlčacej doby, pričom zákon nestanovuje presné formálne
náležitosti predmetného oznámenia a dokonca ani to, aby veriteľ upovedomil dlžníka tak, že všetky
skutočnosti pojme do jednej listiny.

8.2 Žalobca sa taktiež nestotožňuje s argumentáciou žalovaného ohľadom nedostatku jeho aktívnej
vecnej legitimácie na podanej žaloby. Podľa žalobcu v zmluve je jednoznačne špecifikované, v akom
rozsahu sa pohľadávka postupuje, teda že súčasťou je aj jej príslušenstvo, všetky práva s ňou spojené,
teda aj práva voči spoludlžníkom vrátane práv zo zabezpečenia poskytnutého jednotlivými dlžníkmi a

tretími osobami, pričom k prechodu práv dochádza priamo bez ďalšieho priamo zo zákona na základe
§ 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a teda podľa žalobcu na základe zmluvy zo dňa 8.1.2004
bola pohľadávka postúpená nie len voči dlžníkovi N.Ľ. O., O.. I.. C. J., ale aj voči žalovanému,
nakoľko pohľadávka voči žalovanému predstavovala poskytnuté zabezpečenie veriteľovi. Žalobca ďalej
vo svojom vyjadrení poukazuje, že svoj nárok dostatočne preukázal a nestotožňuje sa s názorom, že

pohľadávka zanikla splnením poukazujúc na listiny predložené v spore, a to najmä zmluvu o úvere,
rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 66Cbi/499/2000-115 ako aj na rozvrhové uznesenie
Krajského súdu v Bratislave 2K/2/2000-1569.

8.3 Žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalobcovi

náhradu trov odvolacieho konania.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej
lehote (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) oprávnenou
osobou (§ 359 CSP), prejednal odvolanie podané žalovaným a preskúmal rozhodnutie súdu prvej

inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP
bez toho, aby nariadil pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario). Pretože rozsudok vo veci samej
musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods.
2, § 219 ods. 1, 3 CSP). Po prieskume napadnutého rozsudku (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel

odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil
(§ 388 CSP.)

10. Žalovaný je toho názoru, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k
nesprávny skutkovým zisteniam. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd môže

dospieť nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov alebo porušením pravidiel
formálnej logiky. Nielen súdnou praxou, ale aj teóriou práva je ustálené, že dokazovanie v súdnom
spore prebieha vo viacerých fázach - od navrhnutia dôkazu, cez jeho zabezpečenie, vykonanie a
následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou strán
sporu, len súd rozhodne, ktorý z označených a navrhnutých dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje

prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy strán sporu na vykonanie dokazovania
sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového
stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu
podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. Čo sa týka hodnotenia dôkazov, odvolací súd uvádza, žeCivilný sporový poriadok upravuje zásadu voľného hodnotenia dôkazov v § 191 ods. 1, v zmysle ktorej
dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

11. V danom prípade je odvolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav,
ktorý vyplynul najmä z predložených listín strán sporu. Súd prvej inštancie skutkovým zisteniam venuje
časť svojho odôvodnenia v bodoch 19 až 33.

12. Ďalej žalovaný namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený
skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

13. Podľa názoru odvolacieho súdu práve v aplikácii práva na zistený skutkový stav súd prvej inštancie
nepostupoval správne. Hoci na zistený skutkový stav použil správne právne normy uvedené v bodoch 34
až 48, tieto nesprávne interpretoval, v dôsledku čoho došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.

14. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu 2.2.2000
(ďalej len „Obchodný zákonník“) táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak
pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré

nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku,
sa spravujú iba ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

15. Podľa § 524 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu
8.1.2004 (ďalej len „Občiansky zákonník“) veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť

písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s
ňou spojené.

Podľa ust. § 526 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného
odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ

postupníkpostúpeniepohľadávkydlžníkovinepreukáže,zbavísadlžníkzáväzkuplnenímpostupcovi.Ak
postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania
zmluvy o postúpení.

16. Podľa § 533 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 2.2.2000 kto bez súhlasu dlžníka

dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri
pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu
platí obdobne.

17. Podľa ust. § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu

je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má
tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od
ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

Podľa ust. § 511 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie

je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom
pomererovnaké.Dlžník,protiktorémuboluplatnenýnárokvyšší,nežzodpovedájehopodielu,jepovinný
bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje
námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili
alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili.

Podľa ust. § 511 ods. 3 Občianskeho zákonník ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil,
je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov
svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.18. V prvom rade bolo potrebné sa vysporiadať s otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Aktívnou
vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi

ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok
uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna
zo strán sporu nenamieta. (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.6.2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009)

19. V danom prípade si žalobca voči žalovanému uplatňuje peňažnú pohľadávku, ktorá mala byť
predmetom postupovanej pohľadávky od pôvodného a prvého veriteľa C. Ú. D. O.. I... Právne účinky
postúpenia pohľadávky nastávajú priamo uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky, pričom oznámenie
alebo preukázanie postúpenia dlžníkovi nie je z hľadiska účinkov postúpenia významné. Kým však
dlžníkovi nie je postúpenie pohľadávky oznámené postupcom alebo preukázané postupníkom, stále

je oprávaný plniť svojmu pôvodnému veriteľovi, čo však nemení na závere, že prevod pohľadávky
už nastal. Odvolací súd poukazuje, že pôvodný žalobca Z. I.. W.. V.. a aj ostatní nadobúdatelia
postúpenie pohľadávky preukazovali výlučne Zmluvou o postúpení pohľadávky, oznámenia o postúpení
pohľadávky adresované a doručované žalovanému predložené neboli. V takom prípade súd prvej
inštancie vzhľadom na námietky žalovaného mal posúdiť, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky z

pôvodného veriteľa C. Ú. D., O.. I.. na spoločnosť Z. I.. W.. V.. a následne až na terajšieho žalobcu.

20. V tomto momente však odvolací súd považuje za potrebné posúdiť, ako vznikol záväzkový vzťah
medzi prvým veriteľom C. Ú. D., O.. I.. a žalovaným a čo z toho vyplýva pre postúpenie pohľadávky
voči žalovanému. Žalovaný uzatvoril so C. Ú. D., O.. I.. Zmluvu o pristúpení k záväzku, a to záväzku

spoločnosti N. O., O.. I.. voči C. Ú. D., O.. I.. založeného zmluvou o úvere, na základe ktorej veriteľ C.
Ú. D., O.. I.. poskytla dlžníkovi N. O., O.. I.. úver a dlžník N. O., O.. I.. sa zaviazal tento úver veriteľovi
C. Ú. D., O.. I.. vrátiť.

21. Zmluva o pristúpení k záväzku (kumulatívna intersecia) je uzatváraná bez účasti dlžníka a

jej účinnosť nie je podmienená dlžníkovým súhlasom. Pristupujúci dlžník sa nestáva účastníkom
základného záväzkového vzťahu ako celku a je zaviazaný iba v rozsahu subjektívnej povinnosti, ktorá
zodpovedá dlhu, ku ktorému pristúpil, preto pristúpenie ku konkrétnemu záväzku teda samo osebe
neznamená generálny vstup tretej osoby do záväzkového vzťahu, ktorého obsahom je spravidla väčšie
množstvo subjektívnych práv a povinností a nemení sa ani osoba dlžníka. Na jeho strane záväzkového

vzťahu však dochádza k rozšíreniu počtu zaviazaných osôb, pokiaľ ide o povinnosť, vo vzťahu ku
ktorej pristupujúci dlžník k záväzku zmluvne pristúpil. Pristupujúci dlžník však nie je zaviazaný v rámci
akcesorického vzťahu, ale priamo a v rovnakom rozsahu ako pôvodný dlžník. Medzi pôvodným a
pristupujúcim dlžníkom ide o spoločný záväzok, ktorý ma charakter solidárneho dlhu ex lege.

22. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný bol od uzavretia zmluvy o pristúpení k záväzku so spoločnosťou
N. O., O.. I.. spoločne a nerozdielne zaviazaný zaplatiť veriteľovi C. Ú. D., O.. I.. zaplatiť sumu
15.000.000,- Sk. Na solidárne záväzky je potrebné aplikovať ust. § 511 Občianskeho zákonníka, z
ktoréhovyplýva,žeakviacdlžníkovmátomuistémuveriteľovisplniťdlhspoločneanerozdielne,jeveriteľ
oprávnenýpožadovaťplnenieodktoréhokoľvekznich.Predmetnéznamenámnohosťprávnychvzťahov,

teda že počet záväzkov sa rovná počtu dlžníkov, ktorý každý má s veriteľom relatívne samostatný
právny vzťah, napríklad že každý zo spoludlžníkov môže mať napríklad inak dohodnutú splatnosť
svojho záväzku, prípadne inak vymedzené ostatné podmienky. Aj v prípade existencie solidárneho
záväzku veriteľ samozrejme môže postúpiť svoju pohľadávku ako celok, teda voči všetkým solidárnym
dlžníkom, na tretiu osobu, pričom zákon nevylučuje postúpenie pohľadávky ani vo vzťahu k jednému

zo solidárnych dlžníkov, čo v takomto prípade znamená, že postupca ostáva naďalej veriteľom voči
ostatným spoludlžníkom, ktorí sú zaviazaní spoločne a nerozdielne.

23. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi C. Ú. D., O.. I.. a prvým žalovaným Z. I.. W..
V.. vyplýva, že postupovaná pohľadávka je špecifikovaná v prílohe k zmluve a to uvedením dlžníka N.

O., O.. I.., číslom úverovej zmluvy a aktuálnou výškou pohľadávky. Vzhľadom na takto špecifikovanú
postupovanú pohľadávku a existenciu solidárneho záväzku medzi žalovaným a spoločnosťou N. O.,
O.. I.. bolo potrebné zodpovedať otázky, či došlo k postúpeniu pohľadávky z veriteľa C. Ú. D., O.. I.. ajvoči žalovanému na prvého žalobcu spoločnosť Z. I.. W.. V.. a či týmto postúpením došlo zároveň aj k
postúpeniu pohľadávky voči žalovanému ako právo spojené s pohľadávku.

24. Postúpenie pohľadávky vyžaduje náležitú identifikáciu predmetu postúpenia, za účelom exaktného
definovania tej časti práva na plnenie, ktorou na základe cesie disponuje postupník a ktorá
bola postúpením individualizovaná. Keďže zmluva o postúpení pohľadávky je obligatórne písomná,
predmet postúpenia musí byť v zmluve dostatočne vymedzený a určitosť prejavu vôle musí vyplývať
priamo z textu listiny. Základnou podmienkou z hľadiska určitosti predmetu postúpenia je nielen

identifikácia pohľadávky, ale aj identifikácia dlžníka, ktorý je alebo má byť nositeľom povinnosti
zodpovedajúcej postupovanej pohľadávke. Bez náležitého označenia dlžníka nie je zachovaná
podmienka individualizovania postupovanej pohľadávky, a tým ani určitosti zmluvy ako celku.

25. Odvolací súd s poukazom na právnu teóriu (uvedenú najmä v komentároch k Občianskemu
zákonníku) zdôrazňuje, že záväzky jednotlivých solidárne zaviazaných dlžníkov spája identita plnenia,

resp. predmet plnenia. Postupovaním pohľadávky v prípade existencie solidárneho záväzku sa zaoberal
Najvyšší súd ČR, ktorý uviedol, že ak je v zmluve o postúpení pohľadávky dohodnuté, že postupca
postupuje na nadobúdateľa pohľadávku len voči jednému z viacerých solidárne zaviazaných dlžníkov,
nemožno zo samotnej identifikácie postupovanej pohľadávky vyvodiť, že predmetom cesie bola tiež
pohľadávka veriteľa voči ostatným (v zmluve neuvedeným) solidárne zaviazaným spoludlžníkom (sp. zn.

29Odo1162/2006).Zuvedenýchzáverovvyplýva,ženietdôvodu,abyzmenavosobeveriteľavovzťahu
k jednému zo solidárnych spoludlžníkov v dôsledku postúpenia pohľadávky voči tomuto spoludlžníkovi
mala bez ďalšieho dosah do relatívne samostatných právnych vzťahov medzi veriteľom (postupcom)
a ostatnými („nepostúpenými“) spoludlžníkmi. Preto, ak veriteľ postúpi svoju pohľadávku voči jednému
z viacerých solidárne zaviazaných spoludlžníkov, stáva sa postupník veriteľom iba vo vzťahu k tomuto

dlžníkovi, zatiaľ čo ostatní spoludlžníci sú naďalej zaviazaní (na to isté plnenie) postupcovi. Zachovaný
ostáva charakteristický prvok pasívnej solidarity, ktorým je jednotnosť plnenia a jeho predmetu a všetci
pôvodní spoludlžníci sú naďalej zaviazaní na to isté plnenie, aj keď v dôsledku postúpenia už nie tomu
istému veriteľovi.

26. Aplikujúc vyššie uvedené posúdenia relevantnej právnej úpravy na daný prípad odvolací súd
konštatuje, že predmetom Zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi C. Ú. D., O.. I.. a Z. I.. W.. V..
nebola pohľadávka voči žalovanému, ale len pohľadávka voči spoločnosti N. O., O.. I.., keďže len táto
spoločnosť bola ako dlžník identifikovateľná podľa prílohy k tejto zmluve. Z uvedenej zmluvy o postúpení
pohľadávky jednoznačne nevyplýva, že postupca C. Ú. D., O.. I.. týmto mienila postúpiť aj pohľadávku

voči žalovanému. Tento záver je umocnený aj o ďalšie skutočnosti, a to že okrem žalovaného bol ďalším
spoludlžníkom aj aj spoločnosť N. R., O.. I.., a teda je viac než žiaduce, aby dlžník, voči ktorému sa
pohľadávky postupuje bol určený presne. Ďalej C. Ú. D., O.. I.. ako postupca ešte pred postúpením
pohľadávky na prvého žalobcu Z. I.. W.. V.. postupovala časť svojej pohľadávky vo výške 40.117.245,-
Sk zo zmluvy o úvere na spoločnosť I. I. O.. I.. D., X.: XX XXX XXX spolu s časťou záväzku spoludlžníka

N. R., O.. I.. zo zmluvy o pristúpení k časti záväzku (zistené zo súdneho konania vedeného pred KS BA
sp. zn. 66Cbi/499/2000). Porovnaním týchto zmlúv o postúpení pohľadávky, predmetom ktorých bolo
postúpenie totožnej pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o úvere, avšak v rozdielnej výške, je zrejmé, že v
prípade postúpenia na spoločnosť I. I. O.. I.. predmetom postúpenia bola aj časť záväzku spoludlžníka
N. R., O.. I.., pričom v tomto prípade Zmluva o postúpení pohľadávky na spoločnosť Z. I.. W.. V.. o

postúpení záväzkoch spoludlžníkov nepojednáva vôbec.

27. Keďže odvolací súd dospel k záveru, že v prípade, ak sa postupuje solidárny záväzok, musí byť
spoludlžník označený v zmluve o postúpení pohľadávky dostatočne určito, nie je možné zároveň, tak ako
to uviedol súd prvej inštancie, dospieť k záveru, že právo na vymáhanie pohľadávky voči spoludlžníkovi

prechádza spolu s pohľadávkou ako právo s ňou spojené podľa ust. § 524 Občianskeho zákonníka. V
tomto smere odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného, ktorý poukázal na zmätočnosť
odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom na jednej strane konštatuje, že pristupujúci dlžník nie
je zaviazaný v rámci akcesorického vzťahu, ale priamo a v rovnakom rozsahu ako pôvodný dlžník a na
strane druhej vyslovuje nepochybný záver, že s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo

a všetky práva s ňou spojené, teda aj akcesorické práva, ktoré sú spojené s pohľadávkou ako hlavným
záväzkom.28. Odvolací súd je toho názoru, že vzhľadom na zákonné založenie solidárneho záväzku medzi
pôvodným dlžníkom a pristupujúcim dlžníkom zmluvou o pristúpení k záväzku, čím vzniká popri hlavnom
záväzku ďalší záväzok voči pristupujúcemu dlžníkovi, nie je správna taká interpretácia právnych noriem,

žezáväzokspoludlžníkajeakcesorickýmzáväzkom,ktorýprechádzaspostúpenoupohľadávkoupriamo
na postupníka. Tento záver podľa odvolacieho súdu vychádza aj z toho, že záväzok spoludlžníka
nesleduje osud záväzku toho dlžníka, ktorý poskytol zabezpečenie svojho záväzku, čo znamená,
že zabezpečenie pôvodného záväzku má zmluvný základ medzi veriteľom, dlžníkom a prípadne
aj treťou osobou a následný vznik pasívnej solidarity nemôže mať bez ďalšieho ten následok, že

pôvodné zabezpečenie sa v celom rozsahu vzťahuje aj na pristupujúceho dlžníka. Pod slovným
spojením „práva spojené s pohľadávkou“ podľa odvolacieho súdu je potrebné rozumieť najmä práva
veriteľa na zabezpečenie pohľadávky (napr. záložné právo, ktoré zabezpečuje postúpenú pohľadávku),
právo na súdne uplatnenie pohľadávky (nárok) vrátane oprávnenia na jej exekučné vymáhanie, právo
na príslušenstvo pohľadávky (§ 121 Občianskeho zákonníka) avšak nemožno ním rozumieť právo
vyplývajúce z celkom odlišnej právnej skutočnosti voči inému dlžníkovi, ktoré má k prevádzanej

pohľadávke len ten vzťah, že vyplýva zo skutkovo spolu súvisiaceho právneho úkonu.

29. Odvolací súd záverom ustaľuje, že záväzok žalovaného zo zmluvy o pristúpení k záväzku zo
spoločnosti C. Ú. D., O.. I.. postúpený na spoločnosť Z. I.. W.. V.. a následne na ďalších nadobúdateľov
postúpený nebol a ako právo neprešiel s postupovanou pohľadávkou, ktorá bola v Zmluve o postúpení

pohľadávky určená v prílohe č. 1 obchodným menom dlžníka N. O., O.. I.. C. J., X.: XX XXX XXX, istina
k 31.12.2013 vo výške 15.794.198,36 Sk, príslušenstvo k 31.12.2003 0,00 a celková suma pohľadávky
k 31.12.2003 vo výške 15.794.198,36 Sk. Pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu
odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok v jeho výroku tak, že žalobu zamietol.

30. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné sa zaoberať ďalšou argumentáciou
strán sporu, čo by prichádzalo do úvahy v prípade, ak by žalobca preukázal svoju aktívnu vecnú
legitimáciu. Odôvodnenie rozhodnutí všeobecných súdov je častým predmetom posudzovania v
rozhodovacej činnosti nielen ústavného súdu a aj štrasburských orgánov ochrany práv z pohľadu
dodržiavania práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv. Podľa rozhodnutých týchto
orgánov ochrany práva v odôvodnení rozhodnutia všeobecný súd odpovedá na konkrétne námietky
strán sporu, keď jasne a zrozumiteľne dá odpoveď na všetky kľúčové právne a skutkovo relevantné
otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ústavný súd SR však v rozhodovacej praxi na viacerých
miestach pripomenul, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu,

ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania
(I. ÚS 241/07). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v
dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsku z 21. 1. 1999) a
nevyžaduje sa, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však

ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento
argument (Georiadis c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998).

K trovám konania

31. Podľa § 396 ods. 1 a 2 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie. Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

32.Podľa§255ods.1 aods.2CSPsúdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvo

veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá náhradu trov konania právo

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

33. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou
úspechu v konaní. Ak mala strana plný úspech vo veci, prizná sa jej tiež celá náhrada nákladov konania,ak mala strana len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Ak je úspech a
neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

34. Keďže odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie, ide o zmenu ktorá má nepochybne vplyv aj na
posúdenie úspechu strán v spore. Preto odvolací súd podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení
rozhodol o trovách celého konania, a ich náhradu priznal žalovanému ako sporovej strane, ktorá mala
v súdnom konaní plný úspech, a to proti žalobcovi, ktorý úspech v spore nemal. Výšku týchto trov
ustáli postupom podľa ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia

odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. Podľa čl. 4 Základných princípov CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe
výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného
zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého
ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám

zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva
tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a
poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

36. Civilný sporový poriadok vypustil úpravu trov štátu, pričom zákonodarca nezohľadnil prípad, keď štát

vynaložil zo svojich prostriedkov náklady súvisiace s vykonaním dokazovania, ktoré navrhli strany sporu.

37. Povinnosťou súdu je preto sa s touto situáciou vysporiadať. Súd aplikujúc základné princípy čl. 4 ods.
2CSPmázato,žeštátupatrínáhradatrov,ktorémureálnevznikli areálneichvynaložil.Predchádzajúci
právny predpis upravujúci civilný proces (Občiansky súdny poriadok - § 148) garantoval nárok štátu na

náhradu trov, ktoré mu v tom ktorom konkrétnom konaní vznikli. Garanciu tohto nároku už nový procesný
predpis nedáva a štát nemá priestor na uplatnenie si skôr vzniknutých trov. Súd preto dospel k záveru,
že je potrebné aplikovať základný princíp uvedený v čl. 4 ods. 2 CSP a priznať štátu nárok na náhradu
vzniknutých trov.

38. Pre priznanie tohto nároku štátu si súd volí ako normu, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom,
s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva CSP tak, že jej
výsledkom bude rozumné usporiadanie procesných vzťahov, zohľadňujúce stav a poznatky právnej
náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít priznávajúcich v doterajšej súdnej praxi
štátu nárok na náhradu vynaložených trov konania.

39. Podľa § 259 CSP ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má
táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

40. Podľa § 258 ods. 1 CSP svedkovi môže súd ako svedočné priznať náhradu účelne vynaložených

hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom.

41. Vzhľadom na absenciu úpravy trov konania štátu v CSP súd aplikoval ust. § 259 CSP, nakoľko štátu
vznikli trovy konania v súvislosti s dokazovaním. Zo štátnych prostriedkov boli uhradené faktúry P. A. P.
N. I., O.. I.. (dokazovanie navrhovala žalovaný) a svedočné X.. I. (vypočutie navrhol žalobca). Vzhľadom

na to, že žalobca bol v konaní neúspešní a štátu vznikli trovy konania spojené s vykonávaním dôkazu,
súd analogicky rozhodol, že štát - Slovenská republika má právo na plnú náhradu trov konania voči
neúspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti
rozsudku vo veci samej.

42. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 422 CSP dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie.

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody - § 421 a § 422 CSP)) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací
návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.