Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 9, 2022

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 18C/66/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2320204920
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Mičeková

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2022:2320204920.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou Mgr. Janou Mičekovou, v právnej veci žalobcu:

Západoslovenská distribučná, a.s., IČO: 36 361 518, so sídlom Čulenova 6, Bratislava, zastúpený: AK
Herceg,s.r.o.,IČO:35890240,sosídlomKošická56,Bratislava,protižalovanej:F.S.,Q..XX.XX.XXXX,
U. Q. XXXX/XX G., Y., o zaplatenie 140,79 Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.12.2020 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na
zaplatenie sumy 140,79 Eur a náhrady trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 10.9.2019

vykonal kontrolu v mieste odberu elektriny na adrese D. X, Y., pričom bol zistený neoprávnený odber
elektriny podľa § 46 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, t.j. odoberanie energie bez zmluvného vzťahu s dodávateľom elektrickej
energie. O vykonanej kontrole spísal žalobca Protokol č. XXXXXX. Listom zo dňa 23.9.2019 zaslal
žalobca žalovanej výzvu na úhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, v ktorej vyzval
žalovanú na úhradu dlhu do 30 dní od vyhotovenia výzvy, pričom jej ponúkol možnosť odpustenia 15%
dlhu v prípade úhrady do 25.10.2019, resp. možnosť splatiť dlh v splátkach. Súčasťou výzvy bol protokol

č. XXXXXX a výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny č. XXXXXXXXXX. Výška
dlhu - škody bola 140,79 Eur. Žalovaná škodu neuhradila. Právny zástupca žalobcu zaslal žalovanej
predžalobnú výzvu zo dňa 27.10.2020 na zaplatenie škody do 5 dní od prevzatia výzvy. Žalovaná výzvu
neprevzala a škodu do dňa podania žaloby neuhradila.

2. Žalobca k návrhu na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu protokol o zistení neoprávneného
odberu č. XXXXXX zo dňa 10.9.2019, výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny,

výzvu na úhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom zo dňa 23.9.2019 s kópiou obálky s
doručenkou, predžalobnú výzvu zo dňa 27.10.2020 a zmluvu o združenej dodávke elektriny pre
odberateľa elektriny v domácnosti zo dňa 18.7.2016, informácie o ochrane osobných údajov zákazníkov.

3. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 18Csp/66/2020-24 zo dňa
10.3.2021, ktorý nebolo možné žalovanej doručiť do vlastných rúk, preto ho súd uznesením č.k.
18Csp/66/2020-56 zo dňa 2.11.2021 zrušil v plnom rozsahu (§ 266 ods. 3 CSP).

4. Žalovaná sa k žalobe napriek výzve súdu nevyjadrila.5. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Na pojednávanie sa dostavil právny zástupca žalobcu, nedostavil
sa žalobca a žalovaná, ktorej bolo predvolanie na pojednávanie doručené v súlade s ust. § 111 ods. 3
zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP). Súd v súlade s § 180 CSP vec prejednal

na pojednávaní bez ich prítomnosti.

6. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na podanej žalobe.
Nemá vedomosť o tom, že by na odbernom mieste bol niekto iný okrem žalovanej. Žalovaná bola
posledná, s ktorou bola uzatvorená zmluva na dané odberné miesto. Keďže na predmetnom odbernom

mieste aj po ukončení zmluvy bol vykonávaný odber, bola vykonaná kontrola. Žalujú neoprávnený odber
za rok 2019. Voči žalovanej je vedených viacero čiernych odberov. Nevie, z akého titulu bola uzatvorená
zmluva so žalovanou. Zmluvu na odberné miesto môže uzatvoriť ktokoľvek s tým, že žalobca neskúma,
aký je tam vzťah, teda aký je vzťah k predmetnej nehnuteľnosti, resp. odbernému miestu. Žalobca
vždy vyzýva posledného odberateľa elektriny s tým, že v prípade ak by mu ten napr. oznámil, že nie je
vlastníkom nehnuteľnosti a túto previedol, tak žalobca vyzve aktuálneho vlastníka. Žalobca má v tomto

sťaženú situáciu. Posielali žalovanej zásielku v marci 2019, ktorá sa vrátila ako neprevzatá v odbernej
lehote, čiže mali za to, že tam v tomto období žalovaná stále bývala.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením predložených listinných dôkazov ako aj oboznámením sa s
obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav: dňa 10.9.2019 vykonal žalobca

kontrolu v mieste odberu elektriny na adrese D. X/XXXX, Y., o čom spísal žalobca protokol č. XXXXXX.
Podľa predmetného protokolu bolo odberné miesto bez platnej zmluvy a v čase kontroly bolo svojvoľne
pripojené. Protokol je podpísaný za žalobcu osobou, ktorá neoprávnený odber zistila. Na protokole nie
je podpis odberateľa, pri podpise je uvedené: „neprítomná“. Žalobca na základe neoprávneného odberu
elektriny vypočítal výšku škody v zmysle zákona č. 251/2012 Z.z. vo výške 140,79 Eur, a to za obdobie

od 12.3.2019 do 10.9.2019. Žalobca zaslal žalovanej výzvu na úhradu spôsobenej škody. Výzva sa
žalobcovi vrátila s poznámkou zásielka neprevzatá v odbernej lehote.

8. Zo zmluvy o združenej dodávke elektriny pre odberateľa elektriny v domácnosti zo dňa 18.7.2016 mal
súd preukázané, že žalobca ako dodávateľ uzatvoril so žalovanou ako odberateľkou predmetnú zmluvu,

na základe ktorej sa žalobca zaviazal dodávať elektrinu do odberného miesta D. X, Y. a žalovaná ako
odberateľka sa zaviazala odoberať elektrinu a riadne a včas zaplatiť za dodávku elektriny. Zmluva bola
uzatvorená na dobu určitú a to do 17.7.2017. Podľa regob-u má žalovaná trvalý pobyt na adrese: Q.
XXXX/XX G., Y..

9. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny a) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení do prenosovej
sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou, 2. dodávke alebo
združenej dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo 4.
prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii

elektriny, b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného
zásahu odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, c) meraný
určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a ktoré
nezaznamenávaalebonesprávnezaznamenávaodberelektriny,alebourčenýmmeradlom,ktorénebolo
namontované prevádzkovateľom sústavy, d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie

elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie
distribúcie elektriny vykonané na základe žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o
združenej dodávke elektriny; takýto odber sa považuje za neoprávnený odo dňa, keď odberateľ elektriny
zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo neumožnil prerušenie distribúcie elektriny.

10. Podľa § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, pri neoprávnenom odbere elektriny je
ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne
vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody
spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom
vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).

11. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že na odbernom mieste na adrese D. X, Y.
došlo k neoprávnenému odberu elektriny, keď bolo zistené, že elektromer odoberal energiu v čase od
12.3.2019 do 10.9.2019, a to bez platnej zmluvy. Žalobcovi tak vznikla škoda spôsobená neoprávnenýmodberom elektriny, ktorú žalobca vyúčtoval vo výške 140,79 Eur. Žalobca však nepreukázal, že za
tento stav bola zodpovedná žalovaná. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že to bola práve žalovaná,
ktorá v tomto období odoberala elektrinu na odbernom mieste D. X, Y.. V zmysle vyššie citovaného

ustanovenia § 46 ods. 2 zákona o energetike, povinnosť uhradiť vzniknutú škodu pri neoprávnenom
odbere má ten kto elektrinu odoberal. Žalobca však neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania
pasívnej legitimácie žalovanej, a teda nepreukázal, že práve žalovaná bola osobou, ktorá neoprávnene
odoberala elektrinu. Skutočnosť, že žalovaná bola poslednou osobou, ktorá mala uzatvorenú zmluvu
na odber elektriny na predmetnom odbernom mieste (ktorá zmluva bola uzatvorená na dobu určitú-

do 17.7.2017) nepreukazuje, že to bola žalovaná, ktorá odoberala elektrinu na predmetnom odbernom
mieste v roku 2019. Sám žalobca uviedol, že nevie ani to, aký mala žalovaná vzťah k nehnuteľnosti,
keďže zmluvu na odberné miesto môže uzatvoriť ktokoľvek, pričom žalobca neskúma, aký je jeho vzťah
k predmetnej nehnuteľnosti, resp. odbernému miestu. Je teda možné, že žalovaná mala uzatvorenú
napr. nájomnú zmluvu, na základe ktorej užívala nehnuteľnosť s predmetným odberným miestom a
ako nájomníčka uzavrela so žalobcom zmluvu o združenej dodávke elektriny pre odberateľa elektriny

v domácnosti zo dňa 18.7.2016, ktorú uzatvorila na dobu určitú do 17.7.2017. Skutočnosť, ktorú
ďalej uviedol žalobca, že zásielka, ktorú žalobca doručoval žalovanej na adresu odberného miesta
v roku 2019 sa vrátila s označením zásielka neprevzatá v odbernej lehote, takisto nepreukazuje, že
odberateľkou elektriny na predmetnom odbernom mieste v rozhodnom období roku 2019 bola žalovaná.
To, že poštový doručovateľ takto označí zásielku neznamená, že sa adresát musí na predmetnej adrese

v čase doručovania zdržiavať. Poštový doručovateľ nemôže mať presnú vedomosť o tom kedy osoba,
ktorá žila v nejakej nehnuteľnosti túto opustila. Okrem uvedeného súd pre úplnosť uvádza, že žalovaná
nemá na predmetnej adrese ani adresu trvalého pobytu. Žalovaná má adresu trvalého pobytu na adrese:
Q. XXXX/XX G., Y., a to už od 11.6.2018. Vzhľadom k uvedenému súd žalobu zamietol.

12. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

13. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

14. Žalovanej ako strane, ktorá mala v konaní plný úspech, vzniklo právo na plnú náhradu trov konania
voči žalobcovi. Žalovanej však súd náhradu trov konania nepriznal, pretože si žiadne neuplatnila a ani
jej žiadne v súvislosti s týmto konaním nevznikli s tým, že o výške trov už nie je potrebné samostatne
rozhodovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to
v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Vodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(označeniesúdu,ktorémujeurčené,ktohorobí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.