Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Monday, June 7, 2021

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/20/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118205613
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2021:5118205613.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v spore žalobcu: V., nP. bytom Q., právne

zastúpený JUDr. Martin Saloka, advokát so sídlom Zvonárska č. 8, Košice, proti žalovanému: J.. Q.
Porubec, nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXX/XX, D., právne zastúpený JUDr. Michal Kováč, advokát so
sídlom Sládkovičova 9, Žilina, IČO: 42 219 035, o zaplatenie 75.043 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I.Súdžalobužalobcuozaplateniesumy75.043eurspoluspríslušenstvomvcelomrozsahu zamieta.

II. Žalovanému proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 26.3.2018 domáhal titulom vydania bezdôvodného obohatenia
zaplatenia sumy 75.043 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy odo dňa

podania žaloby až do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný sú každý v 1 podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností v kat. úz. K. nad K., zapísaných na LV č. XXXX ako K. parc. č. XXX o výmere XXXX mX
zastavané plochy a nádvoria a na nej stojaca stavba - obchod so súp. č. XXXX. Žalobca a žalovaný
uzavreli už v r. 2003 a následne dňa 22.12.2008 s účinnosťou dňom 1.1.2009 v pozícii prenajímateľov
s COOP Jednota Čadca zmluvu o nájme nebytových priestorov (nájom nehnuteľnosti nájomcovi na

podnikateľskú činnosť prevádzkovanie maloobchodu) a nájomné bolo dohodnuté vo výške 1.606 eur.
Nájomné bol nájomca v súlade so zmluvou povinný platiť na bankový účet prenajímateľa vedený v
UniCredit Bank Slovakia a.s., pričom majiteľom bankového účtu prenajímateľov bol žalovaný. Žalobca
má dispozičné právo k bankovému účtu, avšak medzi ním a žalovaným bola dohoda, že žalobca nebude
robiť dispozičné úkony ako sú výbery peňažných prostriedkov z bankového účtu a žalobca žiaden
výber ani dispozíciu s predmetným bankovým účtom vrátane nakladania s finančnými prostriedkami
na bankovom účte nikdy neurobil. Žalobca neobdržal od žalovaného žiadne peňažné prostriedky ako

výnos z prenájmu prenajatej nehnuteľnosti. V období 9/2017 žalobca zistil, že žalovaný používal výnosy
z nájmu, ktorý zaplatil nájomca na prenajímateľmi určený bankový účet výlučne sám, využíva výnosy
(prijaté nájomné) výhradne pre svoje osobné účely a nevypláca žalobcovi jeho dohodnutý podiel na
nájme ako spoluvlastníkovi. Konaním žalovaného, ktorý ako jediný zo spoločného bankového účtu
vyberal a používal výnosy z nájmu nehnuteľnosti na základe nájomných zmlúv, sa tento bezdôvodne
obohatil na úkor žalobcu a získal tým neoprávnený majetkový prospech vo výške zodpovedajúcej
polovici nájomného. Žalobca požiadal banku o výpisy z bankového účtu, z ktorých je zrejmé, že žalovaný

nezaplatil žalobcovi podiel na nájomnom z nájomných zmlúv. Žalovaný osobnými výbermi z pokladne z
bankového účtu odčerpal neoprávnene finančné prostriedky predstavujúce 1 z hodnoty výberov, a to v
r. 2003 vo výške 4.481 eur, v r. 2004 vo výške 1.825 eur, v r. 2005 vo výške 2.556 eur, v r. 2006 vo výške10.788 eur, v r. 2007 vo výške 9.665 eur, v r. 2008 vo výške 663 eur, v r. 2009 vo výške 12.465 eur, v r.
2010 vo výške 21.900 eur, v r. 2011 vo výške 10.700 eur, teda celkovo 75.043 eur.

3. Žalovaný svojím podaním zo dňa 21.6.2018 (č.l. 164) žalobu považuje za nedôvodnú v celom
rozsahu bez akéhokoľvek právneho základu. V doplnení zo dňa 11.7.2018 (č.l. 169) uviedol, že z
dôvodu tvrdeného bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného malo dôjsť v r. 2003 až 2011
tým, že na jeho bankový účet, ku ktorému mal žalobca plné dispozičné oprávnenie, boli poukazované
pravidelné platby mesačného nájomného od nájomcu, a to k nájmu nehnuteľnosti v kat. úz. Krásno

nad K. spoluvlastnícky patriace tak žalobcovi, ako aj žalovanému, obom v podieloch 1, prijaté nájomné
žalobcovi jeho dohodnutý podiel na nájme ako spoluvlastníkovi nehnuteľnosti nevyplácal a žalobca
sa mal dozvedieť tieto tvrdenia až v mesiaci september XXXX. Žalovaný uviedol, že v tomto prípade
nejde o právny vzťah z bezdôvodného obohatenia ako ho mylne posudzuje žalobca, ale ide o vzťah z
podielového spoluvlastníctva podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Potom aj nárok spoluvlastníka
na náhradu za to, že druhý spoluvlastník poberá úžitky zo spoločnej veci nad rámec svojho podielu,

je nárokom z podielového spoluvlastníctva, a teda právnym vzťahov zo spoluvlastníctva. Toto právo,
nárok na náhradu, je nepochybne majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje v trojročnej premlčacej
lehote podľa § 101 Občianskeho zákonníka a uvedený nárok nemožno kvalifikovať ako nárok z
bezdôvodného obohatenia, pretože žiadna zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia v zmysle
§ 451 Občianskeho zákonníka na tento prípad nedopadá. Vzhľadom k vyššie uvedenému žalovaný

vzniesol námietku premlčania voči celému uplatnenému nároku žalobcu. Ďalším dôvodom, pre ktorý
je žaloba absolútne nedôvodná, je to, že žalovaný nikdy nebránil žalobcovi poberať výnosy z nájmu,
teda nájomného podľa jeho podielu na prenajatých nehnuteľnostiach. Žalobca mal plné dispozičné
právo k bankovému účtu, na ktorý bolo nájomné pravidelne mesačne poukazované, a teda žalovaný
rozporuje tvrdenia žalobcu o existencii dohody, že žalobca nebude robiť dispozičné úkony vo vzťahu

k bankovému účtu, pričom tvrdí, že žiadnu takúto dohodu so žalobcom nikdy nemali. Ak by takáto
dohoda existovala, tak počnúc jej platnosťou by žalovaný logicky zrušil dispozičné oprávnenie žalobcovi
k účtu. Keďže žalobca mal po celú dobu nájmu dispozičné oprávnenie k predmetnému bankovému účtu
žalovaného, tak mu nič nebránilo overiť si prijaté platby nájomného a stav účtu. O tom, že žalobca
mu nevyplácal podiel z nájmu, sa nevyhnutne musel dozvedieť v každom jednotlivom mesiaci, nakoľko

podľa jeho tvrdenia nedostával podiel na nájomnom. Navyše, žalobca mu nemal čo vyplácať, veď
bol disponentom účtu a svoj podiel z nájomného si mohol vybrať sám. Ak sa žalobca snaží tvrdením
o dozvedení sa uvedených skutočností až v mesiaci 09/2017 navodiť dojem, že sa o nich skutočne
dozvedel až v tomto období, robí tak účelovo preto, že podľa jeho názoru ide o bezdôvodné obohatenie.
Je nepochopiteľné, že žalobca sa o svoj podiel na nájomnom nezaujímal od r. 2003 až do r. 2017, pričom

nájomnú zmluvu podpisovali obaja spoluvlastníci, teda vedel, že spoločná vec je v nájme a vedel aj
o výške a periodicite nájomného a zároveň vedel aj o čísle bankového účtu, kde bolo poukazované
nájomné a bol disponentom účtu. Žalovaný popiera, že by mal v žalovanom období používať výnosy z
nájmu výlučne sám a výhradne na svoje osobné účely a o nedôvodnosti žaloby svedčí aj skutočnosť, že
žalobcom uvádzané sumy sú absolútne nezodpovedajúce sume obdržaného nájomného v jednotlivých

rokoch. Preto žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

4. Strany sporu v priebehu konania zotrvali na svojej argumentácii v spore, ako táto vyplýva z ich vyššie
opísaných písomných podaní.

5. Žalobca na doplnenie uviedol, že účet mal slúžiť na platby nájomného a žiadne ďalšie iné transakcie
z neho nemali byť vykonávané a urobili jeden účet, s ktorým mohli obidvaja disponovať za celé toto
obdobie ako si uplatňujú nárok. S týmto účtom nedisponoval aj z toho dôvodu, že bola medzi nimi
ústna dohoda, že sa peniaze naakumulujú a podľa potreby sa používajú na opravu alebo investíciu
do nehnuteľností. Konkrétna dohoda, že by on alebo žalovaný jeho vyplácal, nemali, mali obidvaja

dispozičné právo s tým, že peniaze tam sú a budú. Plnenia nájomnej zmluvy kontroloval žalovaný a
on sa v podstate o tento účet aj staral. Z tohto účtu robil ročne možno dve, tri transakcie, prevažne
na platenie koncových daní. Nikdy ho nenapadlo, že by mal kontrolovať žalovaného či z účtu nejaké
finančné prostriedky zobral až v r. 2017 zistil, že nie je na účte suma, ktorá mala tam byť, keďže nájomné
sa nemenilo. V súčasnosti tento nájom je platený na účet tak, ako doposiaľ, ale on si už svoju časť vyberá

mesačne, je to tak už od obdobia r. 2014. V súčasnosti je dohoda taká, že každý si vyberá svoj podiel a to
50 % zo sumy, ktorá je pripísaná na účet, ale je disponentom tohto účtu. Tak, ako mu žalovaný nebránil v
dispozícii s účtom, nevyberal on tieto peniaze a taktiež žalovaný nemal právo vyberať čiastku, ktorá mu
neprináleží. Tento účet vznikol z jediného dôvodu, a to príjem nájmu. V r. 2011 prišla reč na stav financiína účte, že je tam minimum a keď sa pýta žalovaného, tak povedal, že sa dohodneme a tým to skončilo.
Ohľadom stavu účtu sa rozprávali v roku 2014. Prvýkrát kedy sa dozvedel o tom, že na tom účte je 0
alebo minimum presne určiť dátum nevedel, ale bolo to približne v r. 2009, keď náhodne pozrel výpis

z účtu a bola tam minimálny čiastka tak mu žalovaný povedal, že si požičal. Právny zástupca žalobcu
doplnil, že je možné tento nárok žalobcu posúdiť aj ako nárok na náhradu škody, ktorá bola spôsobená
žalovaným úmyselne, pretože žalovaný mal vedomosť o tom, že platby, ktoré prichádzajú na spoločný
účet nie sú len jeho a patria len v 1 a má zato, že tento nárok nie je premlčaný. Tým, že žalovaný
nakladal alebo disponoval a míňal nájomné a v tej časti, ktorá mu neprináleží ide o úmyselné konanie a

premlčacia doba je 10 rokov. Žalobca sa dozvedel o obsahu jednotlivých listín predložených mu bankou
v septembri 2017 a sú toho názoru, že nárok nie je premlčaný. Ďalej tvrdil, že dohoda, ktorá bola medzi
spoluvlastníkmi uzavretá spočívala v tom, že inkasované nájomné, ktoré malo byť poukazované na ich
účet, resp. na účet, ktorého vlastníkom bol žalovaný a iba spoludisponentom bol žalobca, že tá dohoda
spočívala v tom, že na tomto účte sa budú kumulovať finančné prostriedky inkasované od jednotlivých
nájomcov a následne potom čo sa obidvaja spoluvlastníci v danej veci stretnú, rozhodnú o ich použití.

Dohoda medzi nimi spočívala v tom, a tu bola absolútna dôvera medzi žalobcom a žalovaným, že až
okamihom, kedy žalobca požiadal banku o výpisy, až týmto okamihom, keď mu boli doručené tie výpisy,
až v tomto okamihu sa mohol žalobca dozvedieť a skutočne sa dozvedel o tom, že tam došlo k čerpaniu
peňažných prostriedkov, preto návrh premlčaný nie je. Pokiaľ nárok pochádza zo spoluvlastníckeho
vzťahu, žalovaný svojou činnosťou a výberom spoločných finančných prostriedkov a ich nepoužitím na

spoločný účel, získal neoprávnený majetkový prospech, a preto žiadal žalobe vyhovieť.

6. Žalovaný na doplnenie udával, že dohoda bola taká, že naakumulované peniaze sa budú používať
na opravu a údržbu, investície ostatných nehnuteľností. K spôsobu ako sa nájom z nájomnej zmluvy

medzi nimi rozdelí uviedol, že dohoda bola len ústna, že prostriedky, ktoré budú na účte sa použijú len
na opravy, údržbu, investície do budov, ktoré mali v spoločnom vlastníctve, iná dohoda o rozdeľovaní
nebola. S prostriedkami disponoval on, žalobca o týchto investíciách vedel a na 99 % všetky tieto
prostriedky boli investované spoločne na projekty. Doložil prehľad za jednotlivé obdobia kde finančné
prostriedky z nájmu boli investované. Žalobca bol po celý čas disponentom tohto účtu. Vždy prebiehali

rokovaniaotýchtoinvestíciách,nikdynebránilžalobcovi,abyjemuprináležiacučasťnájomnéhosivybral
a žalobca nikdy o vyplatenie podielu ani nežiadal. Na osobné účely nikdy nepoužil nájomné. Nájomné
prebieha stále na jeden účet a žalobca si peniaze vyberie. Žalovaný zotrval na námietke premlčania. Pri
zmluvnom vzťahu zo spoluvlastníctva je objektívna alebo iba jedna teda trojročná premlčacia lehota. Ak
by išlo o namietané bezdôvodné obohatenie tento nárok je tiež nepochybne premlčaný a to v dôsledku

márneho uplynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby. Ak jej začiatok viažeme na vedomosť
objektívnu preukázateľnú žalobcu o stave finančných prostriedkov čo bolo najneskôr v roku 2014, jej
márnym uplynutím došlo k premlčaniu celého uplatneného nároku. Žalobca svojou žalobou sa domáha
vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie rokov 2003 až 2011, žalobu podal až dňa 26.3.2018 t.j.
nepochybne až po márnom uplynutí subjektívnej premlčacej doby. Z toho dôvodu aj bez toho, aby sa súd

z dôvodu hospodárnosti konania zaoberal ďalšími výdavkami, mal by bez toho, aby meritórne prejednal
vec z dôvodu dôvodne vznesenej námietky premlčania žalobu ako celom zamietnuť.

7. Z výpisu z listu vlastníctva č. 2054 pre kat. úz. K. nad K. súd zistil, že K. parc. č. XXX o výmere XXXX

mX a stavba - obchod súp. č. XXXX na K. parc. č. XXX je v podielovom spoluvlastníctve strán sporu
každý v 1/2 , titul nadobudnutia kúpna zmluva č. V XXXX/XX.

8. Zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 14.6.2005 a jej dodatkov (čl. 6-11) súd zistil, že
bola uzavretá medzi prenajímateľom 1/ a 2/ (žalobca a žalovaný) a nájomcom COOP Jednota Čadca,

predmetom zmluvy bola stavba súp. č. XXXX na parc. K. XXX a pozemok K. XXX zapísané na LV č.
XXXX k. územie K. nad K., bola uzavretá na dobu neurčitú, výška nájomného za predajňu XX.XXX Sk
mesačne: Zároveň bolo dohodnuté, že platby nájmu budú realizované na účet prenajímateľa vedenom v
HVB Bank Žilina mesačne do 14. dňa v mesiaci. Dodatkom č. 2 k zmluve o nájme nebytových priestorov
sa zmluvné strany dohodli o výške nájmu na 45 tisíc Sk mesačne.

9. Zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 22.12.2008 (čl. 12) uzavretej medzi prenajímateľom 1/
a 2/ (žalobca a žalovaný) a nájomcom COOP Jednota Čadca súd zistil, že predmetom nájmu bola stavba
súp. č. 1164 na parc. XXX a pozemok zapísaný na LV č. XXXX v kat. úz. K. nad K., zmluva uzatvorená nadobu neurčitú od X.X.XXXX, výška nájomného 1.606 eur mesačne, platby nájomného budú realizované
na účet prenajímateľa v UniCredit Bank Slovakia, a.s. mesačne do 14. dňa v bežnom mesiaci.

10. Z výpisov z účtu, ktoré predložil žalobca (č.l. 14 - 157) je nesporné, že na účet UniCredit Bank vedený
na meno žalovaného sú uvedené transakcie - úhrady platby nájomného v období rokov 2003 až 2012.

XX. D. a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. U. v kat. úz.
K. nad K., každý v X a tieto dali do nájmu spoločnosti E. Q. H., ktorá v posudzovanom rozhodnom

období (XXXX až XXXX) užívala predmetné nehnuteľnosti. C. medzi stranami sporu nebolo sporné a
teda súd považuje za preukázané, že nájomné za nájom predmetných nehnuteľností bol realizovaný
bezhotovostnými platbami na účet označený prenajímateľom vedený v L. A. B. a.s. vedený na meno
žalovaného.

XX. W. § X37 ods. 1 a X Y. zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na

právachapovinnostiachvyplývajúcichzospoluvlastníctvakspoločnejveci.Akniejeprávnympredpisom
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.

XX. Z plurality subjektov - spoluvlastníkov plynie členenie vzťahov vznikajúcich v rámci spoluvlastníctva
na vzťahy vnútorné - vznikajúce medzi samotnými spoluvlastníkmi a vzťahy vonkajšie - založené

vzťahom spoluvlastníkov a tretích osôb. D. právny vzťah medzi spoluveriteľmi je rozhodujúci pre
posúdenie či veriteľ, ktorý prijal celé plnenie, má povinnosť vydať ostatným spoluveriteľom podiely, ktoré
na nich pripadnú alebo sa inak s nimi vyrovnať (rozhodujúca je výška ich podielov).

XX. W. § 5X5 ods. 1 a X Y. zákonníka, či spoluveriteľ, ktorý dostal plnenie nedeliteľné alebo celé plnenie,

ktoré mohol žiadať ktorýkoľvek zo spoluveriteľov, je ostatným spoluveriteľom niečím povinný, závisí od
pomeru medzi spoluveriteľmi. Y. platí, ak spoluveriteľ dostal viac, než koľko na neho pripadá.

XX. V tomto ustanovení je upravený vnútorný vzťah medzi spoluveriteľmi pre prípad, že niektorý
zo spoluveriteľov prijal celé plnenie alebo prijal nedeliteľné plnenie. M. pomer medzi spoluveriteľmi

sa spravuje právnym vzťahom, na základe ktorého vznikla solidarita veriteľov (t.j. na základe
spoluvlastníckehovzťahu).Akjedenzospoločnýchveriteľovprevzaloddlžníkanazákladezáväzkového
právneho vzťahu toto plnenie, má povinnosť vydať ostatným spoluveriteľom podiely, ktoré na nich
pripadnú alebo sa inak s nimi vyrovnať.

XX. A. nesporné, že žalovaný prevzal nájomné, načo bol oprávnený, bol daný právny dôvod na prijatie
celého nájomného od nájomcu, z čoho vyplýva nesprávny záver žalobcu, že sa žalovaný bezdôvodne
obohatil na úkor žalobcu, keďže získal majetkový prospech na jeho úkor, keďže nevyplácal žalobcovi
jeho dohodnutý podiel na nájme ako spoluvlastníkovi. D. tvrdil, že bola ústna dohoda, že žalobca
nebude robiť dispozičné úkony ako sú výbery peňažných prostriedkov z bankového účtu, žalobca

neobdržal od žalovaného žiadne peňažné prostriedky ako výnos z prenájmu prenajatej nehnuteľnosti,
žalovaný používal výnosy z nájmu, ktorý zaplatil nájomca na prenajímateľmi určený bankový účet
výlučne sám, využíva výnosy (prijaté nájomné) výhradne pre svoje osobné účely a nevypláca žalobcovi
jeho dohodnutý podiel na nájme ako spoluvlastníkovi. C. tvrdenia žalobcu žalovaný v priebehu konania
poprel, k spôsobu rozdelenia nájmu udával, že peňažné prostriedky plynúce z prenájmu spoločnej

nehnuteľnosti sa na účte naakumulujú a podľa potreby použijú na opravy, údržbu alebo investície do
budov, ktoré mali v spoločnom vlastníctve, iná dohoda o rozdeľovaní výnosu z nájmu nebola, žalobca
mal po celú dobu plné dispozičné oprávnenie k bankovému účtu, mal právo kedykoľvek zistiť stav tohto
účtu. F. v tomto smere (o spôsobe vyrovnania prijatých peňažných prostriedkov plynúcich z prenájmu
spoločnej nehnuteľnosti) medzi spoluvlastníkmi neexistovala. W., že došlo k bezdôvodnému obohateniu

na strane žalovaného musí byť nielen tvrdená, ale aj v konaní nepochybne preukázaná a na preukázanie
tejto zákonnej podmienky nebol žalobcom označený žiaden dôkaz. O plnenie bez právneho dôvodu
ide tam, kde právny dôvod od samého začiatku neexistoval, to znamená, že vôbec nenastala právna
skutočnosť, ktorá by mala za následok vznik právneho vzťahu, obsahom ktorého by bola povinnosť a
zároveň právo na poskytnuté plnenie. V danom prípade však existoval právny dôvod plnenia (zmluva

o nájme nehnuteľností). W. názoru súdu nárok žalobcu je nárokom, ktorý má základ v podielovom
spoluvlastníctve strán sporu k predmetným nehnuteľnostiam, na ktorý vzťah je potrebné aplikovať
ustanovenie § X37 ods. 1 Y. zákonníka v spojení s § 123 Y. zákonníka.XX. Z podanej žaloby, ako aj z vykonaných dôkazov vyplýva, že nárok žalobcu voči žalovanému
na podiel na náhrade za užívanie spoločnej veci inou osobou (podiel na nájomnom) v rozsahu jeho
spoluvlastníckeho podielu k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré celé nájomné podľa zmluvy o nájme

bolo vyplácané na účet žalovaného a nájomné prijal žalovaný na účet zriadený na jeho meno ako
spoluvlastník predmetnej spoločnej veci je nárokom, ktorý má základ v podielovom spoluvlastníctve
vyplývajúci zo zákona - ustanovenie § X37 ods. 1 Y. zákonníka v spojení s § 123 Y. zákonníka a teda
nie je správne kvalifikovať nárok žalobcu ako nárok z bezdôvodného obohatenia.

XX. T. otázkou, od riešenia ktorej bolo závislé prijatie záveru o premlčaní uplatneného práva bola otázka,
odkedy začína plynúť premlčacia doba v prípade, ak čas plnenia nie je dohodnutý (ani inak určený),
keďže dohoda vzájomného vyrovnania výnosu z nájmu v danom prípade neexistovala a žalovaný prijal
celé plnenie. M. na to, že žalovaný vzniesol námietku premlčania, súd sa ďalej zaoberal otázkou, či sa
žalovaný dovolal premlčania uplatneného nároku účinne.

XX. W. sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až XXX). Na premlčanie
súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo
veriteľovi priznať (§ X00 ods. 1 Y. zákonníka).

XX. W. nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď

sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 Y. zákonníka).

XX. W. § 563 Y. zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo
určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

XX. W. je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť práva) možno
odvrátiť námietkou. J. o uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez
toho,žebyprávobolobývalovykonané,vdôsledkučohopovinnýsubjektmôžečeliťsúdnemuuplatneniu
práva námietkou premlčania. D. tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. L. námietky
premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže

priznať. W. dobou sa rozumie časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, inak môžu nastať účinky
premlčania podľa § 100 Y. zákonníka. W. doba je ustanovená konkrétnym časovým úsekom, ktorý má
určený začiatok plynutia. F. premlčacej doby určuje zákon.

XX. D. strany sa nie vždy dohodnú o splatnosti záväzku. Y. splatnosti práva na plnenie má pritom

rozhodujúci význam predovšetkým pre posúdenie, či a kedy nastáva actio nata, pre začiatok plynutia
všeobecnejpremlčacejdoby(§101Y.zákonníka)aprezačiatokomeškaniadlžníka(§517Y.zákonníka).
Už v judikáte R XX/XXXX bol prijatý záver, podľa ktorého „ak nebola doba splnenia dlhu dohodnutá
ani inak ustanovená, začína premlčacia doba plynúť nasledujúcim dňom po vzniku dlhu“. Na tomto
závere sa ustálila aj neskoršia súdna prax (rozhodnutie NS SR sp. zn. X E. XX/XXXX, ktoré bolo

neskôr publikované v D. stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR ako judikát R XX/XXXX)
zotrvávajúca na tom, že ak doba plnenia nie je určená zákonom, rozhodnutím alebo zmluvou, splatnosť
vyvoláva veriteľ tým, že dlžníka požiada o plnenie (§ 563 Y. zákonníka). F. je v takom prípade povinný
splniť dlh prvého dňa po tom, čo bol veriteľom požiadaný o jeho splnenie. Ak má veriteľ možnosť sám
vyvolať splatnosť dlhu, má právo aj vykonať svoje právo vyplývajúce zo záväzku. W. účely premlčania

je preto významný prvý objektívny okamih, kedy tak môže urobiť a požiadať o plnenie. T. je preto
bezpochyby deň bezprostredne nasledujúci po dni, v ktorom dlh vznikol.

XX. W. všeobecnú premlčaciu dobu platí, že začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo - objektívne

posudzované - vykonať po prvý raz. C. dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné dôvodne vykonať
podaním návrhu (žaloby) na súde t.j. keď sa právo stalo nárokom (actio nata). N. je rozhodné, z akého
dôvodu - či subjektívneho alebo objektívneho - tak veriteľ neurobil.

XX. W. ide o vznesenú námietku premlčania nároku žalobcu zo strany žalovaného, súd zdôrazňuje, že

žalobca svoje právo mohol uplatniť na súde už v roku XXXX (približne v r. XXXX, keď náhodne pozrel
výpis z účtu a dozvedel sa o tom, že na účte je X alebo minimum), najneskôr XXXX (ohľadom stavu
účtu sa rozprávali v roku XXXX) a mohol uplatniť svoj nárok vyplatenie svojho podielu z nájomného za
prenájom spoločnej veci voči žalovanému, t.j. deň po dni, kedy boli pripísané peňažné prostriedky naúčet.B.jetohonázoru,žeakdobaplnenianiejeurčenázákonom,rozhodnutímalebozmluvou,splatnosť
vyvoláva veriteľ tým, že dlžníka požiada o plnenie (§ 563 Y. zákonníka). F. je v takom prípade povinný
splniť dlh prvého dňa potom, čo bol veriteľom požiadaný o jeho splnenie. Ak má veriteľ možnosť sám

vyvolať splatnosť dlhu, má právo aj vykonať svoje právo vyplývajúce zo záväzku. W. účely premlčania je
preto významný prvý objektívny okamih, kedy tak môže urobiť a požiadať o plnenie. I zo správania strán
sporujenepochybné,žeodrokuXXXXfinančnéprostriedkyplynúcezprenájmuspoločnejnehnuteľnosti
realizujú v rámci deliteľného plnenia XX:XX a solidarita veriteľov vznikla na základe spoluvlastníckeho
vzťahu. M. dĺžku premlčacej doby pre práva z občianskoprávnych vzťahov stanovuje zákona na tri roky.

K. žalobca uplatňoval svoj nárok za obdobie rokov XXXX až XXXX vo výške spolu XX.XXX eur a
podal na súd žalobu XX.X.XXXX, t.j. nepochybne až po márnom uplynutí trojročnej premlčacej doby (jej
márnym uplynutím ku koncu roku XXXX), preto nárok, ktorý v toto konaní uplatňuje je premlčaný.

XX. Na základe vyššie uvedených úvah súd dospel k záveru, že žalovaný dôvodne vzniesol námietku
premlčania a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

XX. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 262 ods. X E. (o nároku na náhradu trov
konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) v spojení s ustanovením §
255 ods. X E., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

XX. D. ako úspešnej strane sporu vznikol nárok na náhradu trov konania, a preto súd priznal žalovanému
proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu XXX %.

XX. W. § X62 ods. 2 E., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo

veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366
Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).