Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, January 25, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/58/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317200326
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8317200326.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Martina Barana a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcov: X. P. J., N.. XX.XX.XXXX P. X.
V. J., N.. XX.XX.XXXX, Y. A. XXX XX M., obaja zastúpení JUDr. Vlastou Pastorkovou, advokátkou so
sídlom Strojárska 3998, 069 01 Snina proti žalovaným: 1. R. N., V.. N.. XX.XX.XXXX, A. A. N. R. Č.. X,
XXX XX T. N. R., X. R. N., N.. XX.XX.XXXX P. X. V. N., N.. XX.XX.XXXX, Y. A. A. N. R. Č.. X, XXX XX
T. N. R., v konaní o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, o odvolaní žalovaných
proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 16.06.2020 č. k. 15C/12/2017-269 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok so spresnením označenia dátumov narodenia žalovaných v 2. a v 3. rade:

R. N., N.. XX.XX.XXXX, V. N., N.. XX.XX.XXXX, Y. A. A. N. R. Č.. X, XXX XX T. N. R..

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit. :

„I. Žalovaní v 1. až 3. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom v 1. a v 2. rade náhradu
škody vo výške 575,33 eur a to v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcom vo vzťahu k žalovaným priznáva súd nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 % s tým,
že o ich o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovaní v 1. až 3. rade sú povinní zaplatiť na účet tohto súdu súdny poplatok vo výške 1.566,- eur
do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Rozhodnutie odôvodnil zistením, že súd vo veci už právoplatne rozhodol o náhrade nemajetkovej

ujmy (rozsudok Okresného súdu Humenné z 22.2.2019, č. k. 15C/12/2017-180 v spojení s opravným
uznesením z 12.12.2019, č. k. 15C/12/2017-235 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z
4.2.2020, č. k. 3Co/3/2020-244). Po zrušení rozsudku v časti o zaplatenie 575,33 eura, predmetom tohto
konania zostal nárok žalobcov na zaplatenie náhrady škody, titulom nákladov spojených s pohrebom.
V konaní bolo vyššie citovaný rozsudkom konštatované, že konaním žalovaného v 1. rade došlo k
usmrteniu dcéry žalobcov pri manipulácií s dlhou vzduchovou zbraňou. Trestné konania vo vzťahu
k žalovanému v 1. rade bolo právoplatne zastavené, pretože páchateľ trestného činu nebol trestne

zodpovedný pre nedostatok veku a zodpovednosť žalovaných ako rodičov žalovaného v 1. rade je daná
v zmysle vyššie označeného právoplatného rozsudku.3. Žalobcovia výšku uplatnenej škody titulom nákladov spojených s pohrebom preukazovali faktúrou
č. XXXXXXXXX, vyhotovenou živnostníkom B. na sumu 477 eur, ktorú žalobcovia dodávateľovi dňa
06.07.2015uhradili,tieždodacímlistomzodňa06.07.2015oddodávateľkyK.nasumu178eurponíženú

o príspevok na pohreb vo výške 79,67 eura, ktorý bol žalobcom poskytnutý z úradu práce a sociálnych
vecí. Z predmetných listinných dôkazov, ktoré žalobcovia na pojednávaní predložili aj v origináli, súd
dospelkzáveru,žecelkovávýškanákladovspojenýchspohrebommaloletejdcéryžalobcovpredstavuje
575,33 eura. Obrana žalovaných v konaní spočívala v tom, že žalobcom plnili tak, že sumu 400 eur
im vyplatili deň pred pohrebom, preto žiadali tieto už zaplatené náklady zohľadniť. Žalobcovia naopak

popreli, aby im žalovaní sumu 400 eur zaplatili.

4. S poukazom na ustanovenie § 420 ods. 1, § 449 ods. 2 Občianskeho zákonníka súd uzavrel,
že žalobcovia v konaní uniesli svoje dôkazné bremeno a preukázali, že zaplatili 575,33 eura
titulom nákladov spojených s pohrebom maloletej dcéry. Ich výpovede boli v konaní zdokladované
predovšetkým listinnými dôkazmi, a to faktúrou a dodacím listom. V konaní nebolo sporné, že žalovanú

sumu žalobcovia skutočne zaplatili. Naopak žalovaní nepreukázali svoju procesnú obranu, a to svoje
tvrdenie, že žalobcom uhradili sumu 400 eur. Nie je o tom žiaden písomný doklad a ich obranu (výsluch
svedkýň) súd považoval za účelovú. Keďže strany nemali ďalšie návrhy na dokazovanie, súd vo veci
dokazovanie vyhlásil za skončené a rozhodol, že nárok žalobcov je opodstatnený.

5. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 CSP tak, že priznal žalobcom nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 50 %. Súd poukázal na to, že žalobcovia boli v celom konaní úspešní,
avšak v zmysle § 257 CSP prihliadol aj na dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalovaných,
ktoré súvisia jednak s predmetom konania, a jednak s ich osobným a majetkovým postavením. V
konaní bolo preukázané, že protiprávne konanie spôsobil vtedy maloletý syn - žalovaný v 1. rade, a nie

priamo žalovaní v 2. a 3 rade, ktorí ho v konaní zastupujú zo zákona, ako jeho rodičia a tiež z dôvodu,
že žalovaným bolo priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov vzhľadom na ich majetkové,
zárobkovéasociálnepomery.Pretosúdpostupompodľa§257CSPznížilnároknanáhradutrovkonania
žalobcom zo 100 % na 50 %.

6. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní navrhujúc, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil, alternatívne zmenil a zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcom z titulu
náhrady škody 175,33 eura. Tiež žiadali o trovách konania rozhodnúť tak, že žiadnej zo strán súd
neprizná nárok na náhradu trov konania. Pokiaľ ide o náhradu škodu, ktorú si žalobcovia uplatnili titulom
pohrebných nákladov v celkovej výške 575,33 eura, súd bez akéhokoľvek od odôvodnenia nezohľadnil

skutočnosť, že žalovaní žalobcom poskytli sumu 400,- eur, čo v konaní preukázali výsluchom svedkýň
Z. N. a T. F.. Preto majú za to, že po odpočítaní už zaplatenej sumy, mali byť zaviazaní len na náhradu
škody vo výške 175,33 eura. Zároveň žiadali, aby pri trovách konania bolo použité ustanovenie § 257
CSP v celom rozsahu, a to z pohľadu ich osobných, zárobkových a majetkových pomerov, i vzhľadom
na okolnosti daného prípadu..

7. Žalobcovia sa k odvolaniu žalovaných nevyjadrili.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas oprávneným subjektom, t.j. oprávnenou stranou, v

ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťal po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365
CSP), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie v
medziach daných rozsahom (§ 379 CSP), dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex
offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP). Súd bol

pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť
dokazovanie (§ 383 CSP), a preto postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a
na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) dospel k záveru,
že odvolanie žalovaných nie je dôvodné.

9. Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, odôvodnením
napadnutého rozhodnutia ako aj právnym posúdením uplatneného nároku o náhradu škody titulom
nákladov spojených s pohrebom maloletej dcéry žalobcov, a následne uplatnenými odvolacíminámietkami, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval v konaní správne, správne zistil
skutkový stav veci, a vec aj správne právne posúdil.

10. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou
označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť

tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa
rozumieprocesnázodpovednosťúčastníkakonaniazato,ževkonanínebolipreukázanéjehotvrdenia,a
že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena
jeumožniťsúdurozhodnúťovecisamejajvtakýchprípadoch,kedynebolipreukázanéurčitéskutočnosti
významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý
nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení alebo preto, že takáto skutočnosť

nemohla byť preukázané vôbec).

11. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenie dôkazov na
preukázanietvrdení,jedanýhypotézouhmotnoprávnejnormy,ktoráupravujespornýprávnypomerstrán
konania.Tátonormazásadneurčujetakrozsahdôkaznéhobremena(okruhskutočností,ktorémusiabyť

preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť
dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak
bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný nie je procesným subjektom, ktorého by sa
vyššie spomenutá povinnosť netýkala; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť musí tvrdiť, a na svoje
tvrdenia musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena.

Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti
na aktuálnom stave (priebehu konania) a na tom, ako právne norma vymedzuje práva a povinnosti
účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.

12. Odvolací súd posúdil ako vecne správne závery súdu prvej inštancie o tom, že žalobcovia v konaní

nepochybne preukázali výšku škody, ktorú uhradili titulom zaplatených nákladov spojených s pohrebom
ich maloletej dcéry vo výške 575,33 eura. Je potrebné si uvedomiť, že pri usmrtení sa uhrádzajú
aj primerané náklady spojené s pohrebom pokiaľ neboli uhradené pohrebným poskytnutým podľa
predpisovonemocenskompoistení(§449ods.2Občianskehozákonníka).Ajtuplatízásada,ženáklady
spojené s pohrebom sa uhrádzajú tomu, kto ich vynaložil. V konaní bolo nepochybne preukázané, že išlo

o náklady účtované dodávateľom J. B. (dodanie rakvy s príslušenstvom), a dodávateľom A. K. (kvetinové
dary pre maloletú zosnulú); tiež bolo preukázané, že žalovanú výšku škody zaplatili žalobcovia. Žalovaní
v odvolaní, ako aj pred súdom prvej inštancie tvrdili, že deň pred pohrebom žalobcom uhradili sumu
400,- eur, titulom nákladov spojených s pohrebom, čo preukazovali výsluchom svedkov Z. N. a T. F..
Súd prvej inštancie obidve tieto svedkýň v konaní vypočul, pričom ide o staré matky žalovaného v 1.

rade, resp. ide o matky žalovaných v 2. a v 3. rade. Súd prvej inštancie vzhľadom na blízky príbuzenský
vzťah svedkýň s osobami žalovaných, na ich svedecké výpovede neprihliadol a vyhodnotil ich ako
tendenčné a účelové, s čím sa odvolací súd stotožňuje, a v uvedenom zmysle preto žalovaní svoju
procesnú povinnosť tvrdenia nesplnili.

13. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na ustanovenie § 185 CSP, v ktorom je zavedený princíp
formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli
strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže
urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslili strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi
dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej

iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu.

14. Z dôvodov vyššie uvedených odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
vecne správny, vrátane správneho výroku o trovách konania, v ktorom už bolo zohľadnené ustanovenie
§ 257 CSP, t.j. dôvody hodné osobitného zreteľa v rozsahu 50 % pre nepriznanie plnej náhrady trov

konania. Navyše žalovaní si musia uvedomiť, že pri rozhodovaní postupom podľa § 257 CSP treba
prihliadnuť nielen na majetkové, sociálne a osobné pomery žalovaných, ale treba zohľadniť i pomery
žalobcov, ktoré sú obdobné, ako u žalovaných, ťaživé. Preto odvolací súd rozsudok postupom podľa §
387 CSP potvrdil v celom rozsahu ako vecne správny.15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojení s ustanovením §
255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že žalovaní v konaní neboli úspešní,

preto nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania a úspešným žalobcom žiadne preukázateľné
trovy odvolacieho konania nevznikli.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).