Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 23, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/102/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119201248
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5119201248.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny

Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Romana Tichého, v sporovej právnej veci
žalobcu: Imrich Ivan, s miestom podnikania Textilná 7, 040 12 Košice-Nad jazerom, IČO: 44 541 872,
zastúpeného právnym zástupcom: JUDr. Ľubomírom Hudákom, advokátom, so sídlom C. XX, XXX XX
Y., proti žalovanému: Prvá oddlžovacia s.r.o., so sídlom Andreja Kmeťa 323/13, 010 01 Žilina, IČO:
46 501 584, zastúpenému zástupcom: JUDr. Peter Vachan, advokát s.r.o., so sídlom Pavla Mudroňa
1191/5, 010 01 Žilina, IČO: 47 445 092, v konaní o zaplatenie 12.565,02 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 5Cb/1/2019-98 zo dňa 25. mája 2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 5Cb/1/2019-98 zo dňa 25. mája 2021 p
o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) žalobu zamietol a o trovách
súdneho konania rozhodol tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu
100%.

2. Okresný súd s poukazom na právnu úpravu Čl. 8 CSP zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej už aj len „CSP“), Čl. 15 ods. 1, 2 CSP, § 151 ods. 1, 2 CSP, § 153 ods. 1, 2, 3 CSP, §
154 CSP, § 191 ods. 1, 2 CSP, § 652 ods. 1 Obchodného zákonníka zák. č. 513/1991 Zb. (ďalej aj len
„Obchodný zákonník“), § 659 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, § 660 ods. 1, 2, 3, 4 Obchodného
zákonníka, § 661 Obchodného zákonníka a vykonané dokazovanie, žalobu zamietol.

3. Konštatoval okresný súd, že medzi stranami nebolo sporné, že existuje právny vzťah, a to medzi

žalobcom, obchodným zástupcom a žalovaným na základe Zmluvy o obchodnom zastúpení č. SK 0141
zo dňa 02.02.2016, rovnako skutočnosť uzatvorenia Dohody o výške provízie oddlžovacích špecialistov
Prvej oddlžovacej s.r.o. zo dňa 05.09.2017, skutočnosť uzatvorenia Dohody o ukončení zmluvy o
obchodnom zastúpení č. SK 0141 zo dňa 11.10.2017, ktorou bola Zmluva o obchodnom zastúpení
ukončená s účinnosťou k 31.10.2017.

4. Okresný súd konštatoval, že žalobca svoj nárok vymedzil ako nárok na províziu vyplývajúci zo Zmluvy

o obchodnom zastúpení, kde mu podľa Prílohy k Zmluve prislúchala na pozícii SZ3 odmena vo výške
8% zo zaplatenej odmeny žalovaného zo zaplatenej 5. a ďalšej splátky klientom, s ktorým uzatvoril
zmluvu žalobca. Podľa bodu 5 Podmienok pre výplatu provízie sa provízie SZ3 vyplácajú zo všetkých
5. a ďalších splátok uhradených v plnej výške dohodnutej v zmluve o SZ. Okresný súd ustálil, že akchcel žalobca preukázať vznik nároku na províziu, bolo na ňom, aby preukázal, že po skončení zmluvy
so žalovaným osoby, ktoré uzatvorili zmluvy so žalovaným prostredníctvom žalobcu, uhradili v plnej
výške splátky žalovanému. Dôkazné bremeno ohľadne zaplatenia splátok tretími osobami zaťažovalo

žalobcu. Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd za to, že žalobca toto dôkazné bremeno
neuniesol. Okresný súd zároveň poukázal na konanie vedené pod sp.zn. 13Cob/203/2019 Krajským
súdom v Žiline s poukazom na princíp právnej istoty, keď na rovnaké skutkové a právne otázky by súdy
konzistentnemalidávaťrovnakéodpovede,nevidelpriestornaodchýleniesaodzáverovužvyslovených
v obdobnej veci.

5. Žalobca na pojednávaní tiež uviedol, že nemá možnosť zistiť výšku platieb, ktoré boli uskutočnené
po dni, kedy skončila jeho spolupráca so žalovaným. Navrhol preto, aby výšky týchto platieb a doklady
o nich predložil žalovaný. Tento dôkazný návrh okresný súd zamietol s poukazom na čl. 8 CSP, podľa
ktorého strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť
svoje tvrdenia dôkazmi. V kontradiktórnom procese predkladá dôkazy na preukázanie svojich tvrdení

strana sama. Ak by okresný súd uložil žalovanému povinnosť predkladať dôkazy na preukázanie platieb
klientov, tak by nútil žalovaného produkovať dôkazy popierajúce jeho vlastnú procesnú obranu, v ktorej
vykonanie platieb popieral. Bolo by v rozpore s princípmi sporového konania, aby procesný súd nútil
jednu stranu k oznámeniu nevyhnutných informácií k úspešnému vedeniu sporu druhou stranou. V
tejto rovine poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 23Odo 1612/2006. Naviac

poukázal i na to, že z predložených dôkazov žalobcom vyplýva, že tento má k dispozícii zoznam klientov,
s ktorými uzatvoril v mene žalovaného zmluvy, má tak možnosť navrhnúť tieto osoby vypočuť ako
svedkov, čo si uvedomoval aj žalobca, no na pojednávaní tento postup označil za nehospodárny. Tento
záver žalobcu bol podľa okresného súdu prekvapivý s ohľadom závery vyslovené v odseku 32. rozsudku
Krajského súdu v Žiline sp.zn. 13Cob/203/2019, kde v obdobnej veci medzi tými istými sporovými

stranamiKrajskýsúdvŽilinedospelkzáveru,žebolovdispozíciižalobcupreukázaťskutočnostiohľadne
svojho nároku, keďže disponoval údajmi a identifikáciou osôb, ktoré bolo možné vypočuť ako svedkov a
tak preukázať splnenie podmienok pre vznik žalobcovho nároku na províziu. O trovách konania rozhodol
okresný súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP.

6. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý namietal, že napadnuté rozhodnutie okresného
súdu trpí nesprávnym právnym posúdením veci, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné
ďalšie prostriedky procesnej obrany, ako aj ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené
a ďalej súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Mal za to, že okresný súd nesprávne právne posúdil skutkový stav veci, vydal takéto rozhodnutie,

nesprávne sa vysporiadal so zásadným problémom, ktorý bol predmetom tohto konania, s dôkazmi
ohľadne posúdenia nároku žalobcu na zaplatenie 12.565,02 Eur, nesprávne posúdil okresný súd merito
veci.

7. Vyčítal odvolateľ okresnému súdu, že neakceptoval právne relevantné písomné doklady a dôkazy

doložené okresnému súdu žalobcom na preukázanie tvrdení. Žalobca sa žalobou domáhal, aby okresný
súd určil, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 12.565,02 Eur, ktorá vznikla za provízie za
všetky uzavreté obchody za obdobie od 01.12.2017. Poukázal na Zmluvu o obchodnom zastúpení a
Zmluvu o správe záväzkov, na Dohodu o výške provízií oddlžovacích špecialistov, zoznam klientov,
s ktorými uzavrel Zmluvy, pričom okresný súd bez akéhokoľvek odôvodnenia nezdôvodnil, prečo ich

neakceptoval, odignoroval ich, a to v prospech žalovaného. Mal za to žalobca, že takéto konanie
okresného súdu je nedôvodné, v rozpore s hmotným právom.

8. Žalobca v odvolaní konštatoval, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je nedôvodné a tvrdenie
okresného súdu v ods. 19. napadnutého rozsudku, že žalobca vznik nároku na províziu nepreukázal,

považoval za alibistické. Okresný súd porušil právo na spravodlivý proces, keď uvádzal, že ak chcel
žalobca preukázať vznik nároku na províziu, bolo na ňom, aby preukázal, že po skončení zmluvy so
žalovaným, osoby, ktoré uzavreli zmluvu prostredníctvom neho, uhradili v plnej výške splátky. Zdôraznil,
že žalovaný odobral žalobcovi všetky prístupy k zisteniu týchto údajov, preto žiadal, aby okresný súd
tieto vyžiadal od žalovaného.

9. V odvolaní uviedol, že predložil zoznam klientov, s ktorými žalobca uzatvoril zmluvy v prospech
žalovaného, okresný súd sa k nim však nevyjadril. Nie je jasné, ako okresný súd mohol rozhodnúť,
keď si nevyžiadal doklady o úhradách žalovaného, je to nedôvodné konanie okresného súdu, nie jemožné jeho rozhodnutie potom považovať za spravodlivé. Žalobca v odvolaní uviedol, že nemohol dať
predvolať svedkov, nedisponoval údajmi potrebnými na identifikáciu svedkov, preto neobstojí vyjadrenie
okresného súdu v ods. 21. napadnutého rozsudku. Takéto vyjadrenie považoval žalobca za účelové

a nedôvodné, keďže zo zoznamu je zrejmé, že neobsahuje údaje na identifikáciu osôb a vyčítal tiež
okresnému súdu, že posudzoval vec aj s ohľadom na rozsudok Krajského súdu v Žiline, v ktorom bol
posudzovaný iný nárok.

10. V odvolaní odvolateľ citoval § 660 ods. 1, 2, 3, 4 Obchodného zákonníka. Nárok na províziu vzniká

v okamihu, kedy tretia osoba splnila časť svojho záväzku alebo bola povinná ho splniť. Zdôraznil
však, že zastúpený odmietol vydať písomné potvrdenie s rozpisom hlavných položiek potrebných na
výpočet provízie, preto podal žalobca túto „určovaciu žalobu“, aby sa domohol svojho práva. Vyjadril
nesúhlas v odvolaní s ods. 19. napadnutého rozsudku. Dôkazné bremeno ohľadom zaplatenia splátok
tretími osobami zaťažovalo žalobcu. Žalovaný žalobcovi však odoprel prístup k systému, preto žalobca
mohol len nabúrať hackerským útokom systém žalobcu. Ak okresný súd konštatoval, že žalobca mohol

oslovovať všetkých klientov, tak takýto okresným súdom vyhlásený spôsob dokazovania za účelom
získania potrebných informácií, by bol podľa žalobcu ako dôkaz neprípustný, keďže údaje podliehajú
GDRP.Akokresnýsúduzavrel,žežalobcamoholpožiadať,abyvšetkýchklientovpredvolal,takpoukázal
na Čl. 8 CSP, že sa jedná o cca 140 klientov. Týchto nemohol predvolať na jeden termín. Už zo samotnej
zmluvy o obchodnom zastúpení je zrejmé, že obchodný zástupca, a teda žalobca, je odkázaný pre

získanie nároku na svoju províziu na žalovaného.

11. Nesúhlasil odvolateľ ani so záverom okresného súdu v ods. 21. napadnutého rozsudku. Okresný
súd mal posúdiť určovaciu žalobu, ktorá mala zabezpečiť riadne plnenie pre žalovaného cca 140 zmlúv
po dobu ďalších minimálne 4 rokov.

12. Odvolateľ vyčítal, že je neprípustné, aby okresný súd dospel k záveru, ktorý zvýhodňuje jednu
zo sporových strán iba na základe rozsudku, ktorý s predmetom tejto žaloby nemá nič spoločné.
Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. Okresný súd mal podľa žalobcu všetky potrebné
dôkazy, zmluvu o obchodnom zastúpení, dohodu o výške provízií, zoznam klientov, na základe ktorých

mohol a mal spravodlivo rozhodnúť, a nie účelovo v prospech žalovaného. Mal za to, že žaloba je
opodstatnená. Vyčítal okresnému súdu, že jeho záver je „úplne účelový a je rozporný, špekulatívny,
nakoľko z vyššie uvedeného je zrejmé, že nebolo preukázané u žalobcu, aby neboli splnené všetky
predpoklady úspešného uplatnenia práva“. Podľa žalobcu takéto pochybenie okresného súdu aj napriek
preukázaným dôkazom je neakceptovateľné. Rozhodnutie okresného súdu považoval za nedôvodné,

účelové, nedostatočne odôvodnené, v rozpore s § 220 ods. 2 CSP. Ďalej citoval z rozhodnutí Ústavného
súdu Slovenskej republiky, ako i Európskeho súdu, a to v časti 8/ predmetného odvolania, Čl. 2 ods.
2 CSP, Čl. 3 ods. 2 CSP, z rozhodnutí sp.zn. IV. ÚS 214/04, IV. ÚS 123/2008, IV. ÚS 313/2008, tvrdil
arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia okresného súdu, žiadal ho zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.

13. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu,
ktorýcitovalzrozhodnutiaKrajskéhosúduTrnavazodňa2.12.2015,sp.zn.24Co157/2015,ďalejúpravu
§220ods.2CSP.Malzato,žeodôvodnenienapadnutéhorozsudkujevsúlades§220ods.2CSP.Ďalej
poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Žilina zo dňa 10.5.2019 sp.zn. 19Cb/194/2018 s rovnakými

účastníkmi, voči ktorému nebolo podané odvolanie, citoval jeho závery, tiež citoval z uznesenia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16.11.2011 sp.zn. 6Cdo 145/2011, ako i z rozhodnutia sp.zn.
14Cob/203/2018 Krajského súdu v Žiline. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností žiadal
napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správne rozhodnutie potvrdiť.

14. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené na vyjadrenie žalobcovi na adresu jeho právneho zástupcu
v zmysle doručenky na č.l. 128 spisu.

15. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach podľa § 379 CSP, §
380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania s odkazom na § 385 ods. 1 CSP a contrario verejným

vyhlásením rozsudku za splnenia podmienok podľa § 219 ods. 1, 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP
napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správne rozhodnutie.
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.16. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

18.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

19. Krajský súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie citovaná právna
úprava. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalobca vymedzil v odvolaní a ktoré mali
väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci podľa výsledkov dokazovania v prvoinštančnom konaní
(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP), krajský súd nezistil opodstatnenosť podaného odvolania žalobcom.
Okresný súd vykonal v intenciách sporových strán dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne

skutkové zistenia a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti
napadnutého meritórneho výroku rozsudku okresného súdu, ktorým žalobu zamietol a stotožnenie
sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku okresným súdom k tomuto meritórnemu
výroku napadnutého rozsudku, krajský súd za aplikácie § 387 ods. 1, 2 CSP odkazuje na odôvodnenie
napadnutého rozsudku okresného súdu v predmetnej časti. Z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP v

spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 350/09 a rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Cdo 170/2005, pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je
potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku
okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a
odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce

len odkázať cez § 387 ods. 2 CSP (do 30.06.2016 cez § 219 ods. 2 OSP) na odôvodnenie obsiahnuté
v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie
odôvodnenia nižšieho súdu a je postačujúce, pokiaľ sa len k vecnej správnosti napadnutého rozsudku
okresného súdu, vo väzbe k odvolacím dôvodom zvýraznia právne významné, poprípade skutkovo
rozhodné okolnosti a dá odpoveď na kľúčovú odvolaciu argumentáciu.

20. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia
pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/102/2021-133 zo dňa
9.3.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského
súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia a

na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému
vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

21. Krajský súd po oboznámení sa s postupom okresného súdu konštatuje, že vydaniu napadnutého
rozhodnutia predchádzala činnosť súdu prvej inštancie, ktorá neznemožnila žalobcovi ako sporovej

strane realizáciu jej procesných oprávnení a ani žalobcovi nebola zmarená možnosť aktívnej účasti
na konaní, súčasťou ktorej je aj navrhovanie dôkazov. V konečnom dôsledku právo žalobcu na
označovanie,navrhovaniedôkazovboložalobcomzrealizované,uplatnené,avšakjepotrebnézvýrazniť,
že v konečnom dôsledku je to len súd, ktorý rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná, resp.
nevykoná. Nevykonanie dôkazov podľa návrhu alebo predstáv sporovej strany nie je postupom, ktorým

by malo byť porušené právo na spravodlivý proces, pretože rozhodnutie o tom, ktoré dôkazy budú
vykonané, patrí výlučne súdu a nie sporovej strane (§ 185 ods. 1 CSP). Nevykonaním dôkazov
označených žalobcom, preto okresný súd takýmto postupom nevylúčil žalobcu z realizácie žiadneho
procesného práva, ktoré mu CSP priznáva. Vadou konania sa rozumie len taký závadný procesný
postup, ktorým sa sporovej strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva

zaúčelomochranyjejprávaprávomchránenýchzáujmov.Ktakejtovadekonaniapredokresnýmsúdom
v spôsobe (ne)vykonávania dôkazov označených žalobcom nedošlo, pretože žalobca svoje právo v
navrhovaní dôkazov v konaní pred súdom prvej inštancie uplatnil, ktoré právo žalobcu nie je možné
zamieňať s rozhodovaním súdu o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, prípadne nevykoná.
22. V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalobcu, vo vzťahu k napadnutému rozsudku

okresného súdu, ešte odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného
v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním, podľa ktorého je odvolací súd viazaný
odvolacími dôvodmi odvolateľa, ktoré v sebe zahŕňajú kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sámodvolateľ si určuje rozsah, ako má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody,
z ktorých má byť preskúmané.
23. Nemožno súhlasiť ani s odvolacím dôvodom žalobcu, že nevykonaním dôkazov označených

žalobcom by došlo k zásahu do práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. Krajský súd vo všeobecnosti
považuje za potrebné poukázať na to, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť
fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním
využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto
práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov SR. Z práva na

spravodlivýsúdnyproces,preprocesnústranu,nevyplývajejprávonato,abysavšeobecnýsúdstotožnil
s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne
záväzných predpisov, rozhodoval v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa
k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu
hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
Pod porušením práva na spravodlivý súdny proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu,

spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká
nielen zo zákonného, ale aj z ústavno-právneho rámca, ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou
zaručených procesných práv, spojených so súdnou ochranou práva. Ide napríklad o právo na verejné
prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo
na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť

rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom
svojvoľného postupu a so zákazom degenatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). K zásahu do práva
na spravodlivý súdny proces dochádza vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožní
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces. Vyžaduje sa, aby miera porušenia procesných práv niektorej zo strán sporu

nadobudla intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6Cdo/69/2017). K danej situácii vzhľadom k priebehu a postupu konania pred súdom
prvej inštancie, vo vzťahu k právu žalobcu na spravodlivý súdny proces nedošlo, preto ani v tomto smere
nebol relevantný odvolací dôvod žalobcu. Poukazuje sa pri tomto závere odvolacím súdom cez úpravu v
§ 387 ods. 2 CSP, najmä na ods. 21 napadnutého rozsudku okresného súdu, pričom odvolaním žalobcu

nebol vytvorený priestor na odklon od týchto záverov okresného súdu vo vyvolanom odvolacom konaní
na základe odvolania žalobcu.

24. Z priebehu konania pred okresným súdom vyplynulo, že bola zachovaná zásada rovnosti strán v
procese, ktorá sa prejavila vytváraním rovnakých procesných podmienok. Pod rovnakým postavením

sporových strán možno rozumieť iba také procesné postavenie, ktoré zabezpečí spravodlivý proces.
Požiadavka spravodlivého procesu v sebe obsahuje zásadu zaručujúcu pre každú stranu v procese mať
rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody voči
protistrane. Obsah práva rovnosti ako jedného z určujúcich ústavno-právnych princípov občianskeho
súdneho procesu spočíva v tom, že sporové strany majú rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré

uplatňujú a plnia za rovnakých procesných podmienok bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej
z procesných strán. Nerozhoduje procesné postavenie alebo procesná pozícia sporovej strany, nie je
podstatné ani to, ktorá zo strán sporu je na pozícii žalobcu a ktorá na pozícii žalovaného. Okresný
súd poskytol obidvom sporovým stranám, t.j. tak žalobcovi, ako aj žalovanému rovnaké možnosti na
uplatňovanie ich práv bez zvýhodnenia, resp. diskriminácie niektorej zo sporových strán. Okresný súd

viedolkonanieadokazovaniespôsobom,ktorýmnevylúčilžalobcuzrealizáciežiadnehojemupatriaceho
práva, preto nemožno sa stotožniť s odvolacím dôvodom žalobcu, že by okresný súd nesprávnym
procesným postupom mu znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že by
došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces.

25. Ak aj žalobca v odvolaní namietal, že v určitých ním nastolených otázkach tieto zostali súdom
prvej inštancie nezodpovedané a nevyjadrené v odôvodnení napadnutého rozsudku, z ktorého dôvodu
žalobca vzniesol námietku nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia, krajský súd uvádza, že tento
odvolací dôvod žalobcu nebol relevantný. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku dal odpovede na
všetky podstatné a zásadné okolnosti danej sporovej veci, jeho odôvodnenie má atribúty vyžadované

§ 220 ods. 2 CSP. Okresný súd vyhodnotil žalobcov nárok, obranu žalovaného a k tomuto nároku, na
základe výsledkov dokazovania vyvodil skutkové závery, ktoré aj právne vyhodnotil. Účelom riadneho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia nie je zahltiť súdne rozhodnutie odpoveďami na jednotlivé otázkysporových strán, ale vyjadriť podstatu sporovej veci a jej skutkové a právne posúdenie, k čomu zo strany
súdu prvej inštancie aj došlo.

26. Krajský súd v prvom rade poukazuje aj na názor prijatý i v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, že
dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje tú stranu konania, ktorá z existencie týchto
skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá tiež existenciu takýchto
skutočností tvrdí. Zdôrazňuje sa, že okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týka povinnosť tvrdenia
a označenia dôkazov, je daný hypotézou hmotno-právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer

strán sporu. Táto norma tak zásadne určuje rozsah, ako aj nositeľa dôkazného bremena. Teda v
konaní o vyplatenie peňažného nároku, v danom prípade provízie zo založeného zmluvného vzťahu,
má žalobca dôkaznú povinnosť na tvrdenia o tom, že splnil svoje povinnosti z uzavretého zmluvného
vzťahu, že mu nárok na vyplatenie provízie vznikol. V danom prípade to bol žalobca, ktorý bol povinný
nielen tvrdiť, ale i preukázať naplnenie dojednaných podmienok podľa zmluvy o obchodnom zastúpení
v spojení s prílohou pre vznik nároku na výplatu provízií za zrealizované zmluvy o správe záväzkov

a osobnom bankrote v rozhodnom období. Podľa Článku 5 bod 5.1 veta prvá Zmluvy o obchodnom
zastúpení č. SK0141 nárok na províziu vzniká OZ potom, čo Klient a PRVÁ ODDLŽOVACIA spolu
uzavrú zmluvu, prostredníctvom OZ, uhradí poplatok, alebo jeho časť. Podľa Prílohy k ZMLUVE O
OBCHODNOM ZASTÚPENÍ - POMIENKY PRE VÝPLATU PROVÍZIÍ provízie SZ3 sa vyplácajú zo
všetkých „5. a každých ďalších splátok“ uhradených v plnej výške dohodnutej v zmluve o SZ. Ak

žalobca tvrdil, že nemá a nemôže mať k dispozícii informácie o skutočnostiach, významných pre
rozhodnutie v spore, v danom prípade doručenie odovzdávacieho protokolu podpísaného klientom, a
toto žiadal zabezpečiť od žalovaného, tak odvolací súd súhlasí so záverom okresného súdu, že bolo
v dispozícii žalobcu na preukázanie splnenia podmienok vzniku práva na vyplatenie provízie, a to vo
vzťahu k momentu úhrady poplatku, resp. jeho časti a k otázke vystavenia odovzdávacieho protokolu

podpísaného klientmi navrhnúť, označiť a predložiť dôkazy, pretože tak, ako je na č.l. 45, 46 spisu,
disponoval údajmi a identifikáciou osôb, ktorých sa uzatvorené zmluvy týkali. Za tejto situácie nebolo
možné z hľadiska unesenia dôkazného bremena toto prenášať na druhú stranu. Dopĺňa sa len, že
pokiaľokresnýsúdnevykonaldôkazynavrhnutéžalobcomatakétonávrhyžalobcuboliokresnýmsúdom
zamietnuté, tak týmto postupom nebol žalobca vylúčený z realizácie žiadneho procesného práva, ktoré

mu Civilný sporový poriadok priznáva. Bol to žalobca, ktorého zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať
splnenie podmienok na vznik nároku na vyplatenie provízií a pokiaľ neboli tieto skutočnosti preukázané,
tak žalobca bremeno tvrdenia, ako i bremeno dôkazu neuniesol. Za tohto stavu, pokiaľ okresný súd
žalobu zamietol, postupoval vecne správne. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že zo Zápisnice
spísanej okresným súdom dňa 25.05.2021 čl. 93 spisu vyplýva v rovine možností preukazovania

dôvodnosti žaloby a vznesených dôkazných návrhov žalobcom voči žalovanému, že pokiaľ došlo k
zamietnutiu žalobcových dôkazných návrhov zo strany okresného súdu, že takýmto postupom nebol
žalobca ukrátený na svojich právach, keďže zostali i iné dôkazné prostriedky, ktoré žalobcom neboli
využité. Pokiaľ i žalobca tvrdil nehospodárnosť takéhoto dokazovania (č.l. 95 spisu), tak k takejto
nehospodárnosti neuviedol v relevantnom štádiu konania žiadne bližšie dôvody a ani bližšie ozrejmenie,

preto okresný súd a následne ani odvolací súd nemohli takéto tvrdenia žalobcu vyhodnotiť ako také,
ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť záverov okresného súdu v tomto smere. Ak žalobca tvrdil v
odvolaní, že vo vyjadrení k odporu uviedol skutkové tvrdenia vo vzťahu k predvolaniu cca 140 svedkov,
tak odvolací súd po oboznámení sa s podaním žalobcu - vyjadrením k odporu konštatuje, že táto
odvolacia argumentácia žalobcu nekorešponduje so skutočnosťami uvádzaným vo vyjadrení žalobcu

na čl. 32 a nasl. spisu.

27.Knámietkenesprávnehoprávnehoposúdeniaveciokresnýmsúdomkrajskýsúduvádza,žeprávnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil
správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani jedna z týchto situácií
v predmetnej sporovej právnej veci nenastala.

28.Vovzťahukodvolaniužalobcu,odvolacísúduvádza,žezmyslomprávanasúdnuochranujeumožniť
každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická
alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania
so všetkými procesným oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viďNálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001 sp.zn. II. ÚS 14/2001, z 13. novembra
2002 sp.zn. II. ÚS 132/02, sp.zn. III. ÚS 171/2006 z 5. apríla 2007).

29. Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že v danom prípade, podľa zistení odvolacieho súdu, nejde
o nepreskúmateľné súdne rozhodnutie, ale o rozhodnutie, s ktorého závermi, a to tak skutkovými
ako aj právnymi, sa odvolateľ nestotožňuje. Polemizovanie - nespokojnosť odvolateľa s hodnotením
vykonaného dokazovania a právnym posúdením sporu súdom prvej inštancie, pokiaľ sú dostatočne
dodržané zákonné limity preskúmateľnosti a zrozumiteľnosti dôvodov rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP),

nezakladá dôvodnosť odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP.

30. Odvolací súd záverom poukazuje na to, že právo na súdnu ochranu nie je právom na úspech
v súdnom konaní a toto právo preto nezahŕňa nárok na zamietnutie žaloby na základe procesnej
obrany žalovaného účastníka (sporovej strany). Toto základné právo nezahŕňa ani právo na to, aby
všeobecné súdy v civilných konaniach v celom rozsahu rešpektovali a uznávali procesné úkony každého

z účastníkov bez zreteľa na ich povahu, dôsledky a vzťah k predmetu konania (pozri II. ÚS 37/2001).

31. Vzhľadom na charakter uvedených odvolacích námietok žalobcu, krajský súd poukazuje na
konštantné závery, v zmysle ktorých Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že súčasťou obsahu
základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. l a čl. 36 ods. l Listiny základných práv

a slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu a že takéto odôvodnenie
musí obsahovať aj rozsudok odvolacieho súdu (uznesenie z 3. júla 2003 sp.zn. IV. ÚS 115/03).
Všeobecnýsúdvšaknemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,

ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny stav (uznesenie
z 23. júna 2004 sp.zn. III. ÚS 209/04).

32. Aj z tohto komplexného nazerania na celý priebeh prvostupňového konania, nebolo zistené, že by
postupom okresného súdu v prvostupňovom konaní došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý

proces v intenciách čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

33. Vo vzťahu ku konaniu, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozsudku okresného súdu, odvolací
súd uvádza, že z hľadiska ústavne zaručeného práva na spravodlivý proces je jednou zo základných
požiadaviek na súdne rozhodnutie jeho predvídateľnosť. K otázke, čo možno považovať za prekvapivé,

či (ne)predvídateľné rozhodnutie súdu, sa už v minulosti vyjadroval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Podľa neho, „O tzv. prekvapivé rozhodnutie ide predovšetkým vtedy, ak odvolací súd založí svoje
rozhodnutie vo veci na iných právnych záveroch ako súd prvej inštancie, za súčasného naplnenia tej
okolnosti, že proti týmto iným (odlišným) právnym záverom odvolacieho súdu, nemá strana konania
možnosť vyjadrovať sa, právne argumentovať, prípadne predkladať nové dôkazy, ktoré sa z hľadiska

doterajších právnych záverov súdu prvej inštancie nejavili ako významné“ (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 7 Cdo 1/2018 z 21. marca 2018). „Predvídateľné je také rozhodnutie,
ktorému predchádza predvídateľný postup pri konaní a rozhodovaní. Zákon ustanovuje, že účastníci by
nemali byť zaskočení možným iným právnym posúdením veci súdom bez toho, aby im bolo umožnené
tvrdiť skutočnosti významné z hľadiska sudcovho právneho názoru a navrhnúť na ich preukázanie

dôkazy. Rovnako by nemali byť zaskočení takým postupom súdu, ktorý nemá oporu v predvídateľnom
právnom postupe súdu, ktorý nie je v súlade s procesným právom a jeho pravidlami“ (uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo 17. októbra 2011, sp.zn. 7 Cdo 42/2010). Zo žalobcom namietaného
postupu okresného súdu, po jeho preskúmaní, odvolací súd nezistil dôvodnosť námietky žalobcu o
takom procesnom postupe súdu prvej inštancie, výsledkom ktorého by došlo k prijatiu prekvapivého

(nepredvídateľného) rozhodnutia vo veci samej. Pri zhodnotení celého priebehu prvoinštančného
konania mal žalobca, a to od momentu doručenia žaloby s prílohami okresnému súdu až do momentu
vyhlásenia rozsudku, vytvorený dostatočný priestor pre produkovanie dôkazov voči žalovanému.

34. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd zdôrazňuje, že pre rozhodnutie sporu je určujúce

vykonané dokazovanie a z neho vyvodené skutkové a právne závery. S tým súvisí aj odvolateľom
namietané zhodnotenie dôkazného bremena v spore. V nadväznosti na uvedené je potrebné uviesť,
že pod dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za
konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej vjeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých
prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo
nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani

o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné
bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto
skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto
skutočností tiež tvrdí (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Obo/52/2010
z 24. júna 2010). Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú

situáciu v konaní. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.
Samotná skutočnosť, či účastník konania vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného, nemá priamy
vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje
tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na
tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti
navodzujúcežalovanéprávomusítvrdiťžalobca,zatiaľčookolnostitotoprávovylučujúcesúzáležitosťou

žalovaného (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 Cdo 81/2010 z 31. mája
2010). Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií
vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov a ani nesprávne zhodnotenie neunesenie dôkazného bremena
žalobcom vo vzťahu k ním uplatnenému nároku.

35. K odvolacej námietke žalobcu, a to vo vzťahu k záverom vysloveným Krajským súdom v Žiline
v rozsudku pod sp.zn. 13Cob/203/2019, na ktoré poukázal okresný súd v napadnutom rozsudku v
odseku 20., krajský súd považuje za podstatné uviesť, že tento postup bol v súlade s Čl. 2 CSP, a
to pri zvýraznení vymedzenia základných princípov tohto článku, keď v ňom je formulovaný princíp
právnej istoty, ako stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v

súlade s rozhodovacou praxou, samozrejme ak to skutkový a právny stav prejednávanej veci umožňuje,
čo v konečnom dôsledku okresný súd i dostatočne odôvodnil v predmetnom odseku. Ak odvolateľ
namietol, že ide o alibistické odôvodnenie okresného súdu, tak odvolací súd sa s týmto tvrdením žalobcu
nestotožnil, vzhľadom na ods. 20. a 21. napadnutého rozsudku okresného súdu, na ktoré sa na tomto
mieste odkazuje cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP. Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že žalobca v

odvolaní neuviedol konkrétne dôvody, ktoré by odvolaciemu súdu vytvorili priestor na odklon od záverov
okresného súdu v tejto rovine.

36. Záverom a zhrňujúc odvolací súd uvádza, že preskúmaním veci nezistil relevanciu odvolacích
dôvodov žalobcu. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne rozhodnutie, a to vo výroku vo veci samej, ako i v
závislom výroku o trovách konania. V podrobnostiach sa odkazuje za primeranej aplikácie § 387 ods. 2
CSP na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

37. Krajský súd napokon považuje za potrebné primerane poukázať aj na uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa záverov ktorého odvolací
súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho
rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol
vlastnú argumentáciu.

38. V závere svojho odôvodnenia krajský súd poukazuje na § 379, § 380 ods. 1 CSP. Pokiaľ odvolaním
žalobcu neboli zadefinované konkrétne odvolacie dôvody k závislému výroku o trovách konania, tak
následne ani krajský súd nepodroboval osobitnému prieskumu tento výrok, avšak ako výrok závislý od
výroku vo veci samej bol rovnako potvrdený.

39. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, podľa ktorého ustanovenia
o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie, v spojení s § 255
ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, preto mu bola priznaná plná
náhrada odvolacích trov.

40.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného

dovolania.