Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 25, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/18/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6409200207
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6409200207.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a sudcov

JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobkyne: N. Z., nar. XX. XX. XXXX,
bytom G. XX, U., zast. JUDr. Milan Gocník, LLM, advokát, so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, proti
žalovaným: 1/ G. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. X, U., zast. JUDr. Andrej Cifra, advokát, so sídlom
J. Kráľa 5/A, Lučenec, 2/ M. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX/X, N., zast. JUDr. Oskar Chnápko,
advokát, KOVAL & spol. s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Komenského 3, Banská Bystrica, o
určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo
dňa 24. 09. 2014 číslo konania 4C/266/2011 - 273, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobu zamietol a vo výroku, ktorým
žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu prvej inštancie trovy štátu 446,11 Eur.

Vo výrokoch o trovách prvostupňového konania m e n í rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalovaná
1/ a žalovaný 2/ m a j ú nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu.

Žalovaná 1/ a žalovaný 2/ m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobkyne, ktorou žiadala určiť, že žalobkyňa je

výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, nachádzajúcich sa v katastrálnom území G., Obec G., Okres Žiar
nad Hronom, zapísaných na Liste vlastníctva č. XXXX, register "C", u Správy katastra Žiar nad Hronom,
a to dvojizbového bytu č. X s príslušenstvom, ktorým je kuchyňa, komora, kúpeľňa, WC, predsieň
a šatňa, nachádzajúceho sa na L.. poschodí, vo vchode č. XX, v bytovom dome súpisného č. XXX,
stojaceho na pozemku parcela č. XX/X, ktorý sa reálne v prírode nachádza na R. D. v 1/1, podielovou
spoluvlastníčkou k spoločným častiam a zariadeniam domu v pomere 7979/46256-inách, podielovou
spoluvlastníčkou k pozemku, na ktorom je obytný dom postavený, parcela č. XX/X - zastavané plochy

na nádvoria o výmere XXX m2, v podiele 7979/46256-inách, podielovou spoluvlastníčkou k priľahlému
pozemku, parcela č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, v podiele 7979/46256-
inách, ako aj návrh, ktorým mal súd určiť neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 10. 02. 2006, uzavretej medzi
N. Z. a G. G., v plnom rozsahu zamietol. Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu prvej inštancie
sumu446,11Eur,akotrovypreddávkovanézoštátnychprostriedkov,ataktiežjejuložilpovinnosťzaplatiť
žalovanej 1/ na účet právneho zástupcu trovy konania 3.579,60 Eur, ako trovy právneho zastúpenia.
Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 2/ na účet právneho zástupcu sumu 3.820,76 Eur, ako

trovy právneho zastúpenia, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodol tak s odôvodnením,
že nebolo preukázané, že v prípade uzatvorenia kúpnej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovanou 1/ išlo
o simulovaný právny úkon, ktorý by zastieral iný právny úkon v konkrétnom danom prípade zmluvu o
úvere. Súd mal za to, že uzatvorená kúpna zmluva má náležitosti riadne uzatvorenej kúpnej zmluvy,ktorá je platná, preto nebolo možné vyvodiť neplatnosť právneho zákonu, či už v zmysle § 37 ods. 1
alebo § 39 Občianskeho zákonníka. Pretože žalovaní 1/, 2/ mali v konaní úspech, priznal im súd v zmysle
ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. aj náhradu trov konania.

2.Protirozsudkusúduprvejinštanciepodalaodvolaniežalobkyňa.Žiadalarozsudoksúduprvejinštancie
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch odvolania poukázala na
to, že napáda rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu. Tvrdila, že súd neúplne zistil skutočný
stav veci, ako aj z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu nevyvodil správny právny

záver. V tejto súvislosti neustále poukazovala na to, že žalovaná 1/ jej nevyplatila časť finančných
prostriedkov vo výške 260.000,- Sk, takéto finančné prostriedky od žalovanej 1/ nikdy neprevzala a
príjmový pokladničný doklad zo dňa 06. 02. 2006 nikdy ani nepodpísala. Pokiaľ súd prvej inštancie
vychádzal zo znaleckého dokazovania a záverov znalca M.. L. D., tak tento postup zo strany súdu
prvej inštancie nebol správny, pretože predložila odborné stanovisko vyhotovené O.. W. D., znalkyňou
z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo, ktorá nepristúpila k vypracovaniu znaleckého posudku

z dôvodu, že nemala k dispozícii originál spornej písomnosti a z tohto vyplýva, že záver, že by nebola
možná identifikácia pisateľa. V danom prípade ide o podpis vyhotovený parafou, teda veľmi jednoduchý
podpis, ktorý obsahuje minimálne množstvo identifikačných znakov, preto takýto podpis môže vyhotoviť
hocikto. Vzhľadom na uvedené odborné stanovisko žiadala o doplnenie dokazovania, a to vykonaním
kontrolného znaleckého dokazovania, k čomu súd prvej inštancie nepristúpil, a preto takýto postup zo

strany súdu prvej inštancie nebol správny, a pokiaľ sú spochybnené závery znaleckého posudku M.. D.,
tak nemožno vychádzať z toho, že bolo preukázané tvrdenie žalovanej 1/, že finančné prostriedky vo
výške 260.000,- Sk žalobkyni táto odovzdala. Tvrdila, že v danom prípade išlo len o simulovaný právny
úkon, a to vo forme získania úveru a poskytnutia tejto čiastky žalobkyni, ktorý úver splácala žalobkyňa.
Žalovaná 1/ sa nikdy nesprávala ako vlastníčka bytu a tieto okolnosti neboli riadnym spôsobom zo

strany súdu prvej inštancie vyhodnotené. Tak skutkové, ako aj právne závery súdu prvej inštancie preto
nie sú správne. Okrem toho napadla rozsudok súdu aj vo výroku o trovách štátu, ako aj vo výroku
o trovách konania. Podľa jej názoru sú na strane žalobkyne splnené podmienky pre oslobodenie od
súdnych poplatkov, a preto nesprávne súd zaviazal žalobkyňu na náhradu trov štátu vo výške 441,11
Eur. Okrem toho namietala aj priznanie trov právneho zastúpenia pre žalovaných 1/ a 2/. V tomto smere

namietalavýškupriznanýchtrov,pretožebolatohonázoru,žesúdmalnazistenýskutkovýstavaplikovať
ustanovenie § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. z dôvodu, že predmetom konania bolo určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá je určená na bývanie a predmetom sporu bolo aj určenie
platnosti kúpnej zmluvy, kedy hodnotu právneho úkonu - prevodu bytu, a teda hodnotu práva, nie je
možné určiť. Žiadala preto rozhodnúť v zmysle podaného odvolacieho návrhu.

3. Na odvolanie žalobkyne sa vyjadrila žalovaná 1/, ktorá považovala rozhodnutie súdu prvej inštancie
za vecne správne a žiadala rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť a nahradiť trovy prvostupňového,
ako aj odvolacieho konania.

4. Žalovaný 2/ taktiež v písomnom vyjadrení na odvolanie žalobkyne žiadal rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdiť ako vecne správny a priznať aj náhradu trov odvolacieho konania. Tvrdenia uvádzané
žalobkyňou v podanom odvolaní nepovažoval žalovaný 2/ za dôvodné, pretože v konaní bolo nesporne
preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovanou 1/ bola uzatvorená riadna kúpna zmluva so všetkými
náležitosťami. Taktiež bolo preukázané, že žalovaná 1/ vyplatila žalobkyni aj kúpnu cenu za odpredaj

predmetného bytu. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že úmyslom žalobkyne bolo previesť
vlastnícke právo k predmetnému bytu, pretože žalobkyňa zabezpečila i vzdanie sa vecného bremena
svojej matky spočívajúceho na doživotnom užívaní k predmetnému bytu. Správne preto súd prvej
inštancie vyvodil záver, že nešlo o simulovaný absolútne neplatný právny úkon, ale o riadny právny úkon
predaja nehnuteľností kúpnou zmluvou. Taktiež nepovažoval za dôvodné tvrdenie, že znalecký posudok

M.. L. D., znalca z odboru písmoznalectva, je nepoužiteľný, pretože tento znalec uviedol, že so zreteľom
na sporný podpis vo fotokópii nie je možné určiť stupeň, teda jednoznačnosť podpisu, ale iba stupeň II.
vysokú pravdepodobnosť. Pokiaľ predložila odborné stanovisko žalobkyňa v priebehu konania, tak treba
poukázať na to, že takýto úkon súd nenavrhol, a pokiaľ takýto dôkaz neuznal a vychádzal zo znaleckého
posudku znalca M.. L. D., tak takýto postup súdu prvej inštancie bol správny. Za správny preto považoval

rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, teda vrátane aj trov prvostupňového konania. Žiadal
preto rozhodnúť v zmysle odvolacieho návrhu.5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len
„CSP“), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu danom ustanovením § 379 a § 380 ods. 1
CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a tento v zmysle ustanovenia

§ 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

6. Krajský súd len poukazuje na to, že od 01. 07. 2016 vstúpil do účinnosti Zákon č. 160/2015 Z. z. -
Civilný sporový poriadok, ktorý nahradil Zákon č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok, ako nový
procesný predpis. V ustanovení § 470 ods. 1, 2 CSP sú zapracované prechodné ustanovenia, z ktorých

vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

7. Z prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. vyplýva jeho okamžitá účinnosť aj na právne
vzťahy, ktoré začali plynúť jeho účinnosťou, teda pred 01. 07. 2016. V tejto súvislosti je však potrebné

poukázať na to, že aj keď z ustanovenia § 470 ods. 1, 2 CSP vyplýva okamžitá aplikabilita uvedeného
procesného právneho predpisu, tak treba poukázať na to, že v danej veci išlo o konanie začaté do 30.
06. 2015. Do tohto termínu bolo aj súdom prvej inštancie rozhodnuté, bol podaný opravný prostriedok
ako aj vyjadrenia žalovaných 1/, 2/ k podanému odvolaniu zo strany žalobkyne. Za daných okolností
preto odvolací súd pri rozhodovaní v danej veci už za použitia zákona č. 160/2015 Z. z. musel uplatniť

nový procesný predpis v takom rozsahu, ktorý bol použiteľný, pričom však bolo potrebné vzhľadom
na článok 2 ods. 1, 2 a článok 3 ods. 1 základných princípov zákona č. 160/2015 Z. z. prihliadnuť
aj na legitímne očakávania strán sporu, že ich vec bude posúdená podľa právneho stavu, za ktorého
bolo vo veci konané, vykonávané procesné úkony - dokazovanie vo veci rozhodnuté a podané opravné
prostriedky. Krajský súd preto v danom prípade musel prihliadnuť aj na uvedený procesný stav vo veci

do 30. 06. 2015.

8. Z obsahu spisu je nesporné, že na pojednávaní pred vyhlásením rozhodnutia dal sudca stranám sporu
poučenie podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O. s. p., teda vtedy platného ustanovenia O. s. p. o tom, že
všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť a označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa

končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Po
tomto poučení zo strany súdu prvej inštancie právni zástupcovia žalovanej 1/ a žalovaného 2/ prehlásili,
že nemajú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Právna zástupkyňa žalobkyne žiadala vykonať
dokazovanie, a to kontrolným znaleckým posudkom vzhľadom na obsah odborného vyjadrenia znalkyne
O.. W. D..

9. Po tomto vyjadrení súd prvej inštancie návrhu na doplnenie dokazovania nevyhovel a dokazovanie
uznesením vyhlásil za skončené. Procesný postup súdu prvej inštancie bol v súlade s ustanovením §
118 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. - O. s. p.

10.Vzmyslepodanéhoodvolaniazostranyžalobkyne,ktorébolopodanézaúčinnostizákonač.99/1963
Zb. - O. s. p., musel súd skúmať účinky podaného odvolania aj z hľadiska nového procesného predpisu,
teda zákona č. 160/2015 Zb.

11. Podľa ustanovenia § 212 ods. 1 CSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Bol

tiež viazaný v zmysle § 213 ods. 1 O. s. p. aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa s
výnimkami ustanovenými v ods. 2 až 7 citovaného zákonného ustanovenia.

12. Vzhľadom na platnosť nového procesného predpisu musel skúmať, či ustanovenie § 212 od. 1 a §
213ods.1O.s.p.máúpravuajvnovomprocesnomporiadku.Porovnanímobidvochprávnychpredpisov

zistil, že ustanovenie § 212 ods. 1 O. s. p. má úpravu v ustanovení § 380 ods. 1 CSP, z ktorej vyplýva, že
odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. Tým bola prevzatá doterajšia úprava. Taktiež ustanovenie
§ 213 ods. 1 O. s. p. má úpravu v ustanovení § 383 CSP, z ktorej vyplýva, že odvolací súd je viazaný
skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo
doplní. Ide o prevzatú doterajšiu úpravu, ktorá je formulačne upravená, avšak obsahovo zhodná.

13. Vzhľadom na to, že odvolací súd nezistil dôvod na opakovanie dôkazov vykonaných súdom prvej
inštancie, ani pre doplnenie dokazovania podľa ustanovení platných právnych predpisov v čase podaniaopravného prostriedku a nebol k tomu dôvod ani podľa novej procesnej právnej úpravy, tak krajský súd,
ako súd odvolací, vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie.

14. V zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak
jevovýrokuvecnesprávne.Aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Na základe podaného odvolania zo strany žalobkyne preskúmal krajský súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie v rozsahu danom podaným odvolaním a konanie, ktoré mu predchádzalo a po preskúmaní
veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané
dôkazy vyhodnotil aj v súlade s vtedy platným ustanovením § 132 O. s. p. a svoje rozhodnutie aj náležite
odôvodnil v čase vydania rozsudku podľa ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p. S dôvodmi rozhodnutia súdu
prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a na tieto dôvody aj poukazuje.

16. V podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie žalobkyňa naďalej namietala to, že
okresný súd nesprávne vo veci procesne postupoval, keď nevykonal navrhnutý dôkaz, a to vykonanie
kontrolnéhoznaleckéhoposudku,pretožežalobkyňamalazato,ženebolomožnévkonanívychádzaťzo
znaleckého posudku podaného M.. L. D., pretože tento znalecký posudok a jeho záver bol spochybnený

Odborným stanoviskom č. 7/2014, vyhotoveným na žiadosť žalobkyne O.. W. D., znalkyňou z odboru
písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo.

17. Ako vyplýva z dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie, tak súd sa tým, prečo nenariadil vykonanie
kontrolného znaleckého posudku, zaoberal a mal za to, že záver znaleckého posudku znalca M..

L. D. nebol spochybnený ani odborným stanoviskom O.. W. D.. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie
správne vzal do úvahy znalecký posudok znalca M.. L. D., z ktorého vyplýva, že aj keď sporný podpis s
príjmovým dokladom je len vo fotokópii, tak je s vysokou pravdepodobnosťou vlastnoručným podpisom
žalobkyne N. Z.. Zo záveru znaleckého posudku znalca totiž vyplýva, že sporný - šifrovaný podpis „Z.“ na
príjmovom pokladničnom doklade zo dňa 06. 02. 2006 je s vysokou pravdepodobnosťou vlastnoručným

podpisom žalobkyne N. Z., nar. XX. XX. XXXX. Do záveru znaleckého posudku uviedol, že ide o stupeň
„vysoká pravdepodobnosť“, uviedol len preto, že sporný podpis je vo fotokópii. Znalec pritom v podanom
znaleckom posudku nespochybnil, že ide o podpis žalobkyne. Na str. 24 znaleckého posudku je totiž
uvedené,žešifrovanýpodpis„Z.“napríjmovompokladničnomdokladezodňa06.02.2006mácharakter
kategórie I., teda ide o jednoznačnú individualizáciu žalobkyne N. Z., avšak vzhľadom na fotokópiu

sporného podpisu mohol určiť len stupeň II., teda vysokú pravdepodobnosť tohto podpisu a nie stupeň
I. jednoznačnosť. Záver znaleckého posudku znalca, ktorý vo veci podal znalecký posudok, je teda
jednoznačný a nespochybniteľný, a preto súd prvej inštancie správne z takto podaného znaleckého
posudku v danej veci aj vychádzal.

18. Záver znaleckého posudku teda potvrdzuje to, že žalobkyňa sumu 260.000,- Sk uvedenú na tomto
príjmovom pokladničnom doklade zo dňa 06. 02. 2006 ako zálohu za kúpnu cenu bytu aj skutočne
prevzala, keďže uvedený doklad podpísala.

19. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že znalec pri podávaní znaleckého posudku vychádzal aj z

toho, predmetný príjmový doklad súhlasí s originálom. Toto totiž potvrdila T. P. N. v N. v súvislosti
s predmetným príjmovým dokladom. Ak sa teda originál predmetného príjmového pokladničného
dokladu aj nezachoval, ale je tu príjmový doklad, ktorý súhlasí s originálom a znalecký posudok znalca
jednoznačne identifikoval podpis žalobkyne na tomto príjmovom doklade a považoval ho za jej podpis,
tak potom treba mať za to, že ide o nespochybniteľný dôkaz o tom, že žalobkyňa finančné prostriedky vo

výške 260.000,- Sk na základe tohto príjmového dokladu aj prevzala. Uvedenú okolnosť totiž žalobkyňa
v podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie naďalej spochybňovala, a to v súvislosti s tým,
že jej nebola vyplatená celá kúpna cena, tak mohla od uvedenej kúpnej zmluvy odstúpiť.

20. Aj touto okolnosťou sa súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí zaoberal, keď vychádzal z toho, že

kúpna zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovanou 1/ je platnou kúpnou zmluvou. Súd
mal pritom za to, že sa nepreukázali tvrdenia žalobkyne o simulovanom právnom úkone, že v danom
prípade sa malo jednať o nie skutočnú vôľu žalobkyne uzatvoriť kúpnu zmluvu, ale o získanie finančných
prostriedkov vo forme úveru s tým, že bude vykonaný spätný prevod vlastníctva bytu na žalobkyňu.21. Uvedené okolnosti súd prvej inštancie správne vyhodnotil keď mal za to, že vôľa žalobkyne
smerovala k uzatvoreniu kúpnej zmluvy za účelom získania finančných prostriedkov. V tejto súvislosti

súd prvej inštancie vychádzal z výpovede svedka M. F., bývalého manžela žalobkyne, ktorý nepotvrdil
výpoveď žalobkyne, ktorá sa mala týkať simulovaného právneho úkonu so spätným prevodom
nehnuteľností. Vo svojej výpovedi uviedol, že byt kupovala žalovaná 1/ od žalobkyne z dôvodu, že
žalobkyňa sa rozhodla predať byt z dôvodu, že mala dlhy a tieto bolo potrebné splácať. Okrem iného z
jeho výpovede vyplynulo, že tieto mal splácať aj on, pretože úvery boli brané aj na jeho meno, napriek

tomu, že sa týkali podnikania žalobkyne. Preto aj finančné prostriedky boli posielané bankou na jeho
účet a ďalšia časť finančných prostriedkov pre žalobkyňu, čo v konečnom dôsledku potvrdzuje aj vydaný
príjmový doklad. To, že malo ísť skutočne o riadne uzavretie kúpnej zmluvy, k čomu smerovala aj jej
vôľa, správne uviedol okresný súd v dôvodoch svojho rozsudku aj poukázaním na to, že to bola právne
žalobkyňa, ktorá iniciatívne zabezpečovala aj prehlásenie svojej matky, že sa vzdáva doživotného
užívacieho práva v predmetnom dvojizbovom byte, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy.

22. Všetky uvedené okolnosti správne súd prvej inštancie jednak po skutkovej stránke, ako aj právnej
stránke vyhodnotil, keď mal za to, že v danom prípade medzi žalobkyňou a žalovanou 1/ išlo o riadnu
kúpnu zmluvu ohľadom predaja bytu, ktorý bol predmetom súdneho konania. Nešlo teda o žiaden
simulovaný právny úkon, kúpna cena bola v zmysle kúpnej zmluvy riadnym spôsobom aj vyplatená,

čo vyplýva z obsahu spisu a potom súd prvej inštancie správne vyvodil aj záver, že v takomto prípade
nebol ani právny dôvod na odstúpenie od takejto kúpnej zmluvy a takéto odstúpenie je právne neúčinné,
pretože právny dôvod k tomu za daných okolností neexistoval.

23. Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala alternatívne určenia aj neplatnosti kúpnej zmluvy, tak správne súd

na základe vykonaného dokazovania vyvodil, že takýto právny dôvod na vyslovenie neplatnosti kúpnej
zmluvy nebol, pretože všetky okolnosti vykonané v priebehu konania svedčia tomu, že kúpna zmluva
medzi žalobkyňou a žalovanou 1/ bola uzatvorená platne.

24. Vzhľadom na uvedené preto krajský súd, ako súd odvolací, v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2

CSP rozhodnutie súdu vo veci samej ako správne potvrdil. Ako správny potvrdil tiež výrok o trovách
štátu, ktoré boli preddávkované za účelom vykonania znaleckého dokazovania a na tieto trovy bola
zaviazaná správne žalobkyňa vo výške 446,11 Eur, pretože v konaní nebola úspešná. Pokiaľ ju teda súd
prvej inštancie zaviazal podľa ustanovenia § 148 ods. 1 O. s. p. na náhradu trov, tak rozhodol správne.

25. Podaným odvolaním zo strany žalobkyne však boli napadnuté aj výroky o trovách konania vo vzťahu
kžalovanej1/akoajkžalovanému2/.Vdôvodochodvolaniapoukazovalažalobkyňanato,žeprivýpočte
trov právneho zastúpenia súd prvej inštancie nesprávne postupoval, a preto aj výška prisúdených trov
nie je správna.

26.Vtejtosúvislostijepotrebnépoukázaťnato,ževrámcipodanéhoodvolaniapodľaplatnéhoprávneho
stavu, teda zákona č. 99/1963 Zb. mohla byť v rámci podaného odvolania napadnutá aj výška trov
konania bez toho, že by bol namietaný základ nároku na náhradu trov konania. V čase rozhodovania
krajského súdu, tento však musel vzhľadom na ustanovenie § 470 ods. 1 CSP prihliadnuť už na nové
znenie procesného predpisu, pričom z ustanovenia § 262 ods. 1 CSP vyplýva, že o nároku na náhradu

trovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdrozhodnutím,ktorýmsakonaniekončí.Podľaods.2uvedeného
zákonného ustanovenia o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Je nesporné, že súd prvej inštancie vo veci správne postupoval, keď na základe úspechu v konaní

pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z vtedy platného ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. Aj
krajský súd je toho názoru, že vzhľadom na úspech v konaní zo strany žalovanej 1/ a žalovaného 2/
majú títo právo na náhradu trov prvostupňového konania. S ohľadom na znenie § 262 ods. 1 CSP
však v danom prípade musel krajský súd napriek podanému odvolaniu, ktoré bolo podané za účinnosti
zákona č. 99/1963 Zb. v čase rozhodovania, posúdiť len základ nároku na náhradu trov. Vzhľadom na

ustanovenie § 255 ods. 1 CSP priznal súd žalovanej 1/ a žalovanému 2/ podľa uvedeného ustanovenia
náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci, a teda v celom rozsahu. Vzhľadom na vyššie
uvedené preto vo výroku o trovách konania zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalovaná 1/ a
žalovaný 2/ majú nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu.28. Vzhľadom na to, že žalovaná 1/ a žalovaný 2/ mali úspech aj v odvolacom konaní, tak v zmysle
ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP majú títo nárok aj na náhradu trov

odvolacieho konania.

29. Výšku trov tak prvostupňového konania, ako aj odvolacieho konania posúdi súd prvej inštancie s
ohľadom na ustanovenie § 262 ods. 2 CSP a vydá o tom súdne rozhodnutie.

30. Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

31. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).