Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 1, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/41/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7619010666
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margaréta Jurková Žoldáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7619010666.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej
a sudcov JUDr. Miroslava Osifa a JUDr. Ing. Milana Husťáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 2.
júna 2022, v trestnej veci proti G. N., obžalovanej pre zločin krivého obvinenia podľa § 345 ods.1, ods.2
písm. a) Tr.zák., o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves
zo dňa 8.3.2022 sp.zn. 4T/33/2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. zamieta odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom sp.zn. 4T/33/2019 zo dňa 8.3.2022 podľa § 285 písm. b/ Tr.
poriadku oslobodil obžalovanú G. N., nar. XX.X.XXXX v K. H. N., okres K. H. N., bytom K. H. N., M.
X/X, okres K. H. N., spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry v Spišskej Novej Vsi číslo: 1 Pv
166/19/8810-15 zo dňa 18.12.2019 pre skutok zločinu krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1, 2 písm. a/

Tr. zákona s poukazom na § 140 písm. b/ Tr. zákona, ktorého sa mala dopustiť tak, že

dňa 12. decembra 2018, pri podaní trestného oznámenia pred vyšetrovateľom Okresného riaditeľstva
Policajného zboru, odboru kriminálnej polície, na ul. O. XX v K. H. N., po zákonnom poučení o trestných
následkoch krivého obvinenia podľa § 345 Tr. zákona, úmyselne mala nepravdivo obviniť bývalého
manžela N. N. z konania vykazujúceho zákonné znaky zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods.

1, 2 písm. b/ Tr. zákona, ktorého sa mal dopúšťať sexuálnym obťažovaním a sexuálnym zneužívaním
ich maloletého syna N. Š., nar. XX.X.XXXX, hoci si mala byť vedomá, že nešlo o sexuálne zneužívanie
dieťaťa zo strany otca, ale o vykonávanie úkonov hygieny predkožky penisu dieťaťa po urologickom
zákroku, pri ktorom mu boli uvoľnené zrasty predkožky a uvedené oznámenie mala podať preto, že
Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením sp. zn. 3P/79/2018 zo dňa 10.12.2018 nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým zveril mal. N. Š. do dočasnej osobnej starostlivosti otca N. N.,

pretože skutok nie je trestným činom.

V zákonom stanovenej lehote proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie okresný prokurátor, ktorý v
písomných dôvodoch uviedol, že z vykonaného dokazovania a obsahu podaného trestného oznámenia
zo dňa 12.12.2018 jednoznačne vyplýva, že obžalovaná nepravdivo obvinila otca dieťaťa N. N., zo

sexuálneho obťažovania a zneužívania, ktorého sa mal dopúšťať tým, že sa hral a manipuloval s
pohlavným orgánom dieťaťa, a tiež ho pri tom kameroval, hoci si bola vedomá, že zo strany otca
nedochádzalo k sexuálnemu zneužívaniu dieťaťa, ale že dieťaťu vykonával úkony hygieny predkožky
penisu dieťaťa po chirurgickom zákroku. Uvedené zdravotné dôvody v trestnom oznámení úmyselne
neuviedla a trestné oznámenie jednoznačne formulovala ako podozrenie zo zločinu sexuálneho
zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona. Nepravdivosť svojich tvrdení o sexuálnom

zneužívaní dieťaťa potvrdila aj samotná obžalovaná v ďalších výpovediach v trestnom konaní, keď
uviedla, že sa nedomnieva, že došlo k sexuálnemu zneužívaniu dieťaťa, ale že otec chlapcovi zámerneubližoval a úkony, súvisiace s hygienou predkožky penisu mu vykonával bolestivým a necitlivým
spôsobom, pretože chcel dieťaťu aj jej ublížiť. Z uvedeného je zrejmé, že obžalovaná si bola plne
vedomá, že popisované konanie, o ktorom sa malo dieťa vyjadrovať pred ňou aj pred svedkami, ktorých

vypočutie navrhla v konaní pred súdom, nebolo sexuálnym zneužívaním dieťaťa, ale popisom vyššie
uvedených úkonov hygieny dieťaťa. Vypočutí svedkovia, ktorí sú príbuznými alebo blízkymi osobami
obžalovanej, o zdravotných dôvodoch vykonávania hygieny penisu dieťaťa nevedeli.

Z výpovedí otca dieťaťa, N. N., vyplynulo, že ošetrovanie predkožky penisu dieťaťa vykonával asi

po dobu 2 rokov po chirurgickom zákroku a stávalo sa, že dieťaťu to bolo nepríjemné a plakalo,
prípadne sa sťažovalo, že ho „štípe pipík“, avšak matka dieťaťa o tom vedela a uvedené skutočnosti
zneužila na podanie trestného oznámenia pre sexuálne zneužívanie bezprostredne potom, keď súd
dieťa neodkladným opatrením zveril do jeho dočasnej osobnej starostlivosti.

Zo záverov znaleckého posudku z odboru psychológie znalkyne S.. T. C., S.. vyplynulo, že u obžalovanej

neboli zistené psychotické alebo patologické zmeny v zmysle mánie alebo depresie, ani znaky, ktoré
by svedčili pre organické zmeny centrálnej nervovej sústavy. Jej osobnosť je aktívna, energická
s dominujúcimi osobnostnými rysmi svedčiacimi pre histriónsku štruktúru osobnosti. Hodnotenie a
spracovávanie situácií je u nej ovplyvnené tendenciou k domýšľaniu, zveličovaniu, konfabuláciam a
koná impulzívne pod vplyvom emócií. Zvýraznená emocionalita a osobnostné črty majú nepriaznivý

vplyv na úroveň jej myslenia. Poruchy vnímania preukázané neboli. Konanie obžalovanej možno z
psychologického hľadiska posúdiť ako impulzívne konanie, prípadne konanie v afekte. Uvedené závery
korešpondujú so závermi znaleckého posudku z odboru psychológie, ktorý bol na obžalovanú podaný
v civilnom súdnom konaní znalkyňou S.. K. v roku 2018. Vyšetrením duševného stavu obžalovanej
znalkyňou z odvetvia psychiatrie Z.. D. D. v trestnom konaní bola rovnako konštatovaná akcentovaná

osobnosť s histriónskými rysmi, avšak obžalovaná netrpí duševnou poruchou. Obžalovaná mohla
rozpoznať protiprávnosť svojho konania a svoje konanie ovládať. V plnom rozsahu chápe zmysel
trestného konania. Vyššie uvedené znalecké dokazovanie preukazuje plnú trestnú zodpovednosť
obžalovanej za spáchaný trestný čin.

Z výpovedí N. N. v tejto trestnej veci vyplynulo, že trestné oznámenie vo veci sexuálneho zneužívania
dieťaťa obžalovaná jednoznačne podala účelovo, pretože v čase podania jej trestného oznámenia sa
dozvedela, že súd zveril syna do jeho dočasnej osobnej starostlivosti. Zneužila pritom informácie, že
dieťaťu vykonával ošetrovanie a hygienu penisu po chirurgickom zákroku. Zároveň uviedol, že G. N.
na neho sústavne podáva trestné oznámenia, ktoré nemajú žiadny reálny podklad. V tejto súvislosti je

potrebné, na základe evidencie okresnej prokuratúry potvrdiť, že G. N. podala na otca dieťaťa N. N., od
roku 2019 celkom 25 trestných oznámení, z ktorých najmenej v 10 prípadoch N. N. obvinila z trestného
činu výroby detskej pornografie podľa § 368 Tr. zákona a opakovane pre trestné činy nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 Tr. zákona, týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 Tr. zákona a iné,
pričom v žiadnom z oznamovaných prípadov neboli zistené žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by

odôvodňovali vykonanie trestného stíhania. Obžalovaná sústavne kriminalizuje osobu N. N. podávaním
neopodstatnených trestných oznámení. Z doposiaľ zabezpečených zistení pri preverovaní trestných
oznámení, opakovaných šetrení ÚPSVaR, pohovorov s dieťaťom, ani z podkladov z civilných konaní
okresného súdu nevyplynuli žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver pre podozrenie z
trestnej alebo protiprávnej činnosti, alebo iného nevhodného správania zo strany otca. Dieťa bolo v roku

2021 právoplatne zverené do osobnej starostlivosti otca. Otec pri riešení vzťahových problémov aktívne
spolupracuje s orgánom sociálno-právnej ochrany a kurately, má snahu o psychologické poradenstvo,
avšak matka s príslušnými orgánmi vôbec nespolupracuje a svoje právo na úpravu styku s dieťaťom
rieši výlučne sústavným podávaním trestných oznámení.

Ustanovením § 345 Tr. zákona, by mala byť zabezpečená ochrana riadnej činnosti štátnych orgánov,
ako aj občanov pred lživými útokmi na ich práva, slobodu a česť. Dokazovaním v tejto trestnej veci
bolo dostatočne preukázané, že G. N. úmyselne a nepravdivo obvinila bývalého manžela zo sexuálneho
zneužívaniadieťaťa,hocisibolavedomá,žeotecdieťasexuálnenezneužíva,pričomúmyselnezamlčala
podstatné okolnosti o zdravotných dôvodoch ošetrovania penisu dieťaťa, čo malo podstatný význam pre

právne posúdenie obsahu podaného trestného oznámenia. Poukázal pritom na účelovosť jej tvrdení,
načasovanie ich oznámenia orgánom činným v trestnom konaní, ako aj na ich zjavnú neodôvodnenosť.Pokiaľ v konaní bolo spochybnené konanie obžalovanej z osobitného motívu - pomsty (vzhľadom na
psychologické posúdenie jej osobnosti), bolo odôvodnené uznať obžalovanú za vinnú z prečinu krivého
obvinenia podľa § 345 ods. 1 Tr. zákona a okolnosti súvisiace so štruktúrou jej osobnosti zohľadniť pri

ukladaní trestu.

Preto navrhol, aby odvolací súd zrušil oslobodzujúci rozsudok a vrátil vec súdu prvého stupňa na nové
prejednanie a rozhodnutie.

K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadrila obžalovaná G. N., ktorá uviedla, že na podklade
doplneného dokazovania, po zhodnotení dôkazov jednotlivo, ako aj v ich súhrne, súd prvej inštancie
rozhodol oslobodzujúcim rozsudkom z dôvodu, že skutok nie je trestným činom. Napadnutý rozsudok
okresného súdu je zákonný a správny a hodnoverne a dostatočne odôvodnený.

Súd vo svojom odôvodnení napadnutého rozsudku správne poukázal na to, že v danom prípade

vykonaným dokazovaním nebol u obžalovanej preukázaný motív pomsty a dokonca, ak by aj došlo ku
zmene právnej kvalifikácie skutku, v danom prípade by nešlo o trestný čin, nakoľko po subjektívnej
stránke skutkovej podstaty trestného činu krivého obvinenia sa vyžaduje úmyselné zavinenie, ktoré
preukázané nebolo.

Obžalovaná preto navrhla, aby odvolací súd odvolanie prokurátora proti rozsudku Okresného súdu
Spišská Nová Ves č. 4T/33/2019 zo dňa 8.3.2022 zamietol ako nedôvodné.

Na podklade odvolania okresného prokurátora krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr.por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako

aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.

Krajský súd v Košiciach už raz v tejto trestnej veci rozhodol a to uznesením sp. zn. 7To 78/2020 zo
dňa 22.12.2020, kedy na základe odvolania obžalovanej, zrušil odsudzujúci rozsudok prvostupňového
súdu, ktorým bola G. N. uznaná za vinnú zo zločinu krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1, ods. 2

písm. a) Tr. zákona, s poukazom na § 140 písm. b) Tr. zákona a uložil súdu prvého stupňa, aby vec v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Krajský súd uložil prvostupňovému súdu, aby v konaní
pribral znalca z odboru psychológie za účelom komplexného psychologického vyšetrenia obžalovanej, v
nadväznosti na predtým vypracované znalecké posudky a taktiež, aby v nevyhnutnom rozsahu vypočul
svedkov navrhovaných obžalovanou k otázke, či im maloletý N. Š. uvádzal skutočnosti, z ktorých mala

obžalovaná nepravdivo obviniť N. N..

Okresný súd po doplnení dokazovania v zmysle pokynu krajského súdu zabezpečil na osobu
obžalovanej znalecký posudok z odboru psychológie, ktorý spracovala S.. T. C., S.. a súčasne vykonal
výsluch svedkov B. U., B. L., S. C. a K. A., pred ktorými sa malo dieťa vyjadrovať o oznamovanom

protiprávnom konaní N. N.. Po doplnení dokazovania súd podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku oslobodil
obžalovanú spod obžaloby, pričom poukázal, že v konaní nebolo preukázané, že obžalovaná si bola
vedomá toho, že uvádza nepravdivé okolnosti, pretože oznamovala okolnosti, ktoré pred ňou uvádzal
jej maloletý syn, ktorý sa takto vyjadroval aj pred vypočutými svedkami. Ďalej poukázal na závery
jej psychologického vyšetrenia, ktoré objasňujú jej emocionálne a pudové konanie, bez racionálneho

uvažovania. Obžalovaná podala trestné oznámenie, pretože mala strach o svoje dieťa a z dokazovania
nebol preukázaný záver, že konala s motívom pomsty.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní kontradiktórnym spôsobom vykonal všetky potrebné dôkazy na
objasnenie skutkového stavu v súlade s ustanovením § 2 ods.10 Tr.por. a tieto aj správne vyhodnotil

jednotlivo, i vo vzájomnej súvislosti tak, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods.12 Tr.por.

Krajský súd nemá preto pochybnosti o správnosti skutkových zistení, keďže tieto zodpovedajú
výsledkom vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní a je nimi nepochybne preukázané, že sa
skutok stal, avšak nie je trestným činom.

Vykonaným dokazovaním v predmetnej trestnej veci z výsluchu obžalovanej a z výsluchov svedkov B.
U., B. L., S. C. a K. A., jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyplynulo, že maloletý N. Š. im
uvádzal skutočnosti, z ktorých mala obžalovaná nepravdivo obviniť N. N., čím bola potvrdená jej obrana.Odvolacia námietka prokurátora, že vypočutí svedkovia, ktorí sú príbuznými alebo blízkymi osobami
obžalovanej, o zdravotných dôvodoch vykonávania hygieny penisu dieťaťa nevedeli, neobstojí lebo

táto skutočnosť nemá zásadný význam k obsahu informácie a jej následnému oznámeniu obžalovanej,
ktorá podala trestné oznámenie na N. N.. Na druhej strane ani dieťa nevedelo vyhodnotiť a prijať
tento spôsob vykonávania hygieny. Nemožno jednoznačne vyhodnotiť v neprospech obžalovanej to, že
mali s poškodeným rozdielne názory k danému problému. Je neštandardné, že prokurátor poukázal
na 25 trestných oznámení podaných obžalovanou, ktoré boli odmietnuté a až v tomto prípade došlo

k podaniu obžaloby. Uvedené zdôrazňuje krajský súd aj v súvislosti s tým, že aj sám poškodený N.
N. uviedol, že už mal dosť toho, ako ho obžalovaná neustále obviňuje. Obžalovaná aj keď nie je
duševnechorá,jedlhodobovedenávodbornýchambulanciach,vdôsledkunepriaznivejživotnejsituácie
v súvislosti s obžalovaným a maloletým synom. Neuniklo pozornosti krajského súdu, že obžalovaná
bola psychiatrickým a psychologickým vyšetrením klasifikovaná ako histriónska štruktúra osobnosti.
Pokiaľ prokurátor udáva, že boli u nej zistené konfabulácie, tak tieto boli zistené znalkyňou z odboru

psychológie len na nevedomej úrovni, nie na vedomej. Krajský súd rezultuje, že podanie trestného
oznámenia obžalovanou bolo impulzívnym konaním tzv. konanie v afekte, v rámci ktorého obžalovaná
nezvažovala dôsledky, ktoré z konania vyplynú. Z tohto záveru teda jednoznačne vyplýva absencia
subjektívnej stránky konania obžalovanej, t.j. úmysel nepriamy alebo priamy.

Z judikatúry súdov Slovenskej republiky možno vyvodiť, že náležité zistenie skutkového stavu podľa
§ 2 ods.10 Tr.por. vyžaduje, aby súd svoje rozhodnutie o vine oprel o jednoznačne zistené a ničím
nespochybniteľné fakty.

Na základe vyššie uvedeného je potrebné, aby sa dostatočne objasnila vec v takom rozsahu, aby

bolo zrejmé, že sa skutok stal, tento vykazoval všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného
činu, t.j. aj zavinenie. Ak nie je splnená čo i len jedna z uvedených podmienok, nemožno dospieť k
odsudzujúcemu rozsudku.

Súdnemôževyvodzovaťnáležitézistenieskutkovéhostavuvecizdomnienokahypotéz,čoajsvysokým

stupňom pravdepodobnosti, pokiaľ pripadá do úvahy aj iný priebeh skutkového deja.

Pokiaľ ostanú po vykonaní všetkých dosiahnuteľných dôkazov v akomkoľvek smere pochybnosti o
vine obžalovaného a tieto pochybnosti sa týkajú skutkových zistení, musí sa rozhodnúť v prospech
obžalovaného.

Zásada prezumpcie neviny sa musí prejaviť v rozhodnutí v tom zmysle, že sa uplatní zásada „in dubio
pro reo“.

V tejto súvislosti krajský súd zdôrazňuje, že prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods.1, ods.2 písm. a)

Tr.zák. je úmyselný trestný čin, pre ktorého naplnenie sa vyžaduje úmyselné konanie - teda vedomosť
páchateľa, že sa dopúšťa žalovanej trestnej činnosti. Ak ten-ktorý páchateľ takúto vedomosť nemá, resp.
jeho obranu objektívnymi dôkazmi vyvrátiť nie je možné (ako v tomto prípade), nemôže niesť trestno-
právnu zodpovednosť.

Vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní bolo aj podľa názoru krajského súdu bez
akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaná G. N. dňa 12.12.2018 podala trestné oznámenie
na bývalého manžela N. N. pre podozrenie zo zločinu sexuálneho zneužívania maloletého N. Š., hoci si
mala byť vedomá, že nešlo o sexuálne zneužívanie dieťaťa zo strany otca, ale o vykonávanie úkonov
hygieny predkožky penisu dieťaťa po urologickom zákroku, avšak nebola bez pochybností preukázaná

subjektívna stránka konania obžalovanej, a to vo forme priameho, resp. nepriameho úmyslu.

Krajský súd preto opakovane uvádza, že okresný súd doplnil dokazovanie na hlavnom pojednávaní
v potrebnom rozsahu a takto vykonané dôkazy jak jednotlivo, tak aj vo vzájomnom súhrne správne
vyhodnotil a dospel tak k úplným skutkovým, ako aj právnym záverom.

Po preskúmaní obsahu jednotlivých dôkazov, ako aj dôvodov, o ktoré okresný súd oprel svoje
rozhodnutie a kde v súlade s ustanovením § 168 Tr.por. vyložil, ktoré skutočnosti mal za preukázané,
ktoré za pochybné a akými hodnotiacimi závermi sa riadil, aj krajský súd pri hodnotení týchto dôvodovdospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu v zmysle zásady „in dubio pro reo“ je v celom rozsahu
namieste.

Krajský súd vzhľadom na vecnú správnosť dôvodov okresného súdu si tieto v podrobnostiach v celom
rozsahu osvojuje a na ne poukazuje.

Za daného stavu krajský súd, zaoberajúc sa dôvodmi odvolania okresného prokurátora, pri takejto
ustálenej dôkaznej situácii považoval uvedené odvolanie za nedôvodné.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.