Uznesenie Judgement was issued on Thursday, April 28, 2021

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9C/22/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121298008
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2021:6121298008.1

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci žalobcu: B.F.. B. M., G.. XX. XX. XXXX, K. C. X, XXX
XX K. K. proti žalovaným: 1/ Q. K., G.. XX. XX. XXXX, K. M. X, XXX XX K. K. a 2/ T. K., G.. XX. XX.
XXXX, K. M. X, XXX XX K. K., o určenie neúčinnosti právneho úkonu a zaplatenie sumy 30.000,- Eur s
príslušenstvom, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podaným návrhom domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd zakáže
žalovaným 1/ a 2/ dočasne nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré sú vedené na liste vlastníctva č. XXXX,
C.. Ú.. P., vedené ako rodinný dom so súpisným číslom XXXX, postavený na parcele č. XXXX/XXX a
pozemky parc. č. XXXX/XX o výmere 952 m2, druh pozemku: trvalý trávny porast, parc. č. XXXX/XXX
o výmere 194 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvoria, parc. č. XXXX/XXX o výmere 92 m2,

druh pozemku: zastavaná plocha a nádvoria, parc. č. XXXX/XXX o výmere 198 m2, druh pozemku:
trvalý trávny porast do právoplatného skončenia tohto konania a to povinnosť zdržať sa výkonu svojich
práv, konkrétne zakázať predať, vymeniť, darovať, prenajať alebo iným spôsobom zaťažiť nehnuteľnosti.
Žalobca má za to, že sú splnené všetky zákonom požadované podmienky na to, aby súd z dôvodu obavy
žalobcu, že prípadná exekúcia majetku žalovaných bude ohrozená nariadil v súlade s 325 ods. 1 a 2
písm. c) a d) CSP neodkladné opatrenie.

2. Návrhom vo veci samej sa žalobca domáha určenia, že darovacia zmluva uzatvorená medzi darcami
T.. B. K. - otcom žalovaných a T.. G. K., matkou žalovaných a obdarovanými - žalovanými 1/ Q. K. a
žalovaným 2/ T. K., na základe ktorej každý z obdarovaných nadobudol do podielového spoluvlastníctva
nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX a na základe, ktorej bol vo vkladovom konaní vedenom na
Okresnom úrade K. K., katastrálny odbor, pod č. Z. XXXX/XXXX zo dňa 18.06.2018 povolený vklad

vlastníckeho práva na žalovaných 1/ a 2/ je voči žalobcovi neúčinná.

3. Podanie žaloby žalobca odôvodňuje tým, že dňa 15. 05. 2001 poskytol na základe písomnej zmluvy
o pôžičke T.. B. K., otcovi žalovaných krátkodobú pôžičku vo výške 2.000.000,- Sk ( 66.387,33 Eur),
ktorú mal dlžník vrátiť do 15. 06. 2001. Dlžník poskytnutú pôžičku napriek niekoľkoročnému verbálnemu
ubezpečovaniu nevrátil riadne a včas, preto dňa 31. 05. 2013 zostávajúcu časť pôžičky písomne uznal

čo do výšky aj čo do dôvodov. Žalobca má za to, že písomné uznanie dlhu spĺňa všetky zákonom
požadované podmienky a náležitosti a podanou žalobou sa tiež domáha zaplatenia zvyšnej časti pôžičky
v sume 30.000,- Eur. Žalobca poukazuje na to, že podľa oznámenia Okresného súdu Banská Bystrica
zo dňa 14. 08. 2015 a 30. 03. 2017, že T.. B. K. vystupuje ako žalovaný
v 17 súdnych sporoch, čo znamená, že v tom čase mal neuhradené záväzky voči ďalším
17 veriteľom. Tieto dôkazy podľa neho svedčia o tom, že T.. B. K. nedisponuje majetkom a finančným

prostriedkami, ktorými by mohol dobrovoľne uspokojiť žalovanú pohľadávku žalobcu. S poukazom na
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka žalobca tvrdí, že vykonaním prevodu vlastníckeho právaz darcov na obdarovaných došlo k naplneniu podmienok, ktoré predpokladá platná právna úprava,
a ktoré odôvodňujú podanie návrhu na určenie neúčinnosti právneho úkonu. Týmto úkonom došlo k
zmareniu možnosti uspokojenia písomne uznanej pohľadávky žalobcu, nakoľko žalovaný podľa zistenia

žalobcu nevlastní žiadny iný majetok, z ktorého by bolo možné žalobcovi pohľadávku uspokojiť.

4. Žalobca k návrhu pripojil zmluvu o pôžičke zo dňa 15. 05. 2001, uznanie dlhu zo dňa 31. 05. 2013,
výpis z mailovej komunikácie medzi žalobcom a T.. B. K., výpis z listu vlastníctva č. XXXX, výpis z listu
vlastníctva č. XXXX, odpoveď tunajšieho súdu na žiadosť žalobcu o poskytnutie informácií zo dňa 14.

08. 2016 a zo dňa 30. 03. 2017.

5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2016 Z. z. Civilného sporového poriadku /ďalej len „CSP“/, pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

9. Podľa § 329 ods. 1 prvej vety CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
10. Zmyslom a účelom neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu účastníkovi a zabrániť
ďalšiemuzhoršovaniujehoprávnehopostaveniaatoajvsituáciikeďsúdnemánáležitezistenýstavveci.
Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v dvoch prípadoch a to ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Nariadenie neodkladného opatrenia je
možné len na návrh a za splnenia zákonných predpokladov. Návrh musí súd opísaním rozhodných
skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného
účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí žalobca náležitým
spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania.

Pri posudzovaní potreby neodkladnej úpravy pomerov súd vychádza z konkrétnych okolností prípadu,
predovšetkým z obsahu návrhu žalobcu. Osobitnou náležitosťou návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia je tiež požiadavka na to, aby bolo z návrhu zrejmé akého neodkladného opatrenia sa žalobca
domáha. Návrh musí byť dostatočne určitý na to, aby mohol súd exaktne vymedziť predmet konania.
Súd ani v prípade konania o neodkladnom opatrení nesmie konať ultra petitum.

11. Strana sporu domáhajúca sa nariadenia neodkladného opatrenia musí aspoň osvedčiť dôvody na
jeho nariadenie, t. j. potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, ako
aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. V danom prípade je zrejmé, že
navrhované neodkladné opatrenie smeruje zabezpečeniu ochrany pred obavou z ohrozenia exekúcie

Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia
posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Takýto postup súdu predpokladá
platná právna úprava (§ 326, § 327 CSP), sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu
neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu
(§ 328 ods. 2 CSP).

12. Nariadenie neodkladného opatrenia má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu
nároku. Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu
prostredníctvom neodkladného opatrenia. Vo vzťahu k predmetu konania vo veci samej, a to konania
o určenie neúčinnosti právneho úkonu - darovacej zmluvy z T.. B. K. na žalovaných je namieste

uviesť to, že právnu neúčinnosť charakterizuje samotný zákon (Občiansky zákonník) tak, že veriteľ
môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z
dlžníkovho majetku a ak to nie je dobre možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu
prospech.

13. Účelom odporovacej žaloby je ochrana veriteľa spočívajúca v možnosti dosiahnuť rozhodnutie súdu,
ktorým by bolo určené, že dlžníkom urobený právny úkon je voči veriteľovi neúčinný. Rozhodnutie súdu,
ktorým bolo odporovacej žalobe vyhovené, potom predstavuje podklad na to, že sa veriteľ môže na
základe exekučného titulu, vydaného proti dlžníkovi, domáhať vykonania exekúcie postihnutím toho,čo odporovateľným (právne neúčinným) právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to nie proti
dlžníkovi, ale voči osobe, v prospech ktorej bol právny úkon urobený. Odporovacia žaloba je teda
právnym prostriedkom slúžiacim k uspokojeniu vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní,

a to postihnutím vecí alebo iných majetkových hodnôt, ktoré odporovateľným právnym úkonom ušli
z dlžníkovho majetku, prípadne vymožením peňažnej náhrady vo výške zodpovedajúcej prospechu
získanému z odporovateľného právneho úkonu. Z takto vymedzeného účelu a zmyslu odporovacej
žaloby vyplýva, že vymáhateľnou pohľadávkou v zmysle ustanovenia § 42a ods. 1 Občianskeho
zákonníka sa rozumie taká pohľadávka, ktorej splnenie možno vynútiť exekúciou, t. j. pohľadávka, ktorá

bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno nariadiť
exekúciu. Ak slúži odporovacia žaloba - ako bolo uvedené vyššie - k uspokojeniu pohľadávky veriteľa
v exekučnom konaní, nezodpovedalo by tomuto jej účelu, keby pohľadávka veriteľa nebola priznaná
vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, a keby išlo len o pohľadávku „dospelú“ či splatnú,
teda žalovateľnú. Aktuálna rozhodovacia prax najvyššieho súdu, ako ani občianskoprávna doktrína,
nezotrváva na takom výklade pojmu „vymáhateľná pohľadávka“, aký vyplýva z rozhodnutia R 44/2001,

aktuálna rozhodovacia prax najvyššieho súdu, ako aj občianskoprávna doktrína, sa od tohto výkladu
zásadne odchyľuje / rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2020, sp. zn. 6Cdo/237/2017 /.

14. Až vyhovujúce súdne rozhodnutie o odporovacej žalobe potom predstavuje podklad k tomu, že
sa veriteľ môže na základe exekučného titulu, vydaného proti dlžníkovi, domáhať výkonu exekúcie

postihnutím toho, čo odporovaným (právne neúčinným) právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a
to nielen proti dlžníkovi, ale aj voči osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej bol právny úkon urobený a
v prípade, že uspokojenie veriteľa z tohto majetku nie je dobre možné, môže sa veriteľ domáhať toho,
aby ten, komu z odporovateľného právneho úkonu vznikol prospech, vydal takto získané plnenie. Zo
žalobcom predložených listinných dôkazov mal súd osvedčené, že žalobca v súčasnosti voči dlžníkovi

T.. B. K. nedisponuje vymáhateľnou pohľadávkou v zmysle ustanovenia § 42a ods. 1 Občianskeho
zákonníka, t. j. pohľadávkou, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným
titulom, podľa ktorého možno nariadiť exekúciu. S poukazom na uvedenú skutočnosť, má súd za to, že
žaloba žalobcu, ktorou sa tento domáha odporovateľnosti právneho úkonu bez existencie vymáhateľnej
pohľadávky je zjavne nedôvodná a takémuto nároku nemožno poskytnúť ochranu ani prostredníctvom

neodkladného opatrenia.

15. Súd je tiež toho názoru, že z predložených listín nemožno urobiť záver, že by právo navrhovateľa
bolo vystavené nebezpečenstvu bezprostredne hroziacej ujmy. Pokiaľ ide o uloženie žalovaným 1/ a 2/
zdržať sa akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťami, ktoré by malo za následok zmenu vlastníckych

vzťahov k nim, súd konštatuje, že žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil a dokonca ani netvrdil, že by
žalovaní uskutočňovali akékoľvek právne úkony smerujúce k prevedeniu predmetných nehnuteľností
na tretie osoby alebo že sa na takéto úkony pripravujú.

16. Vychádzajúc z týchto skutočností, má súd za to, že žalobca relevantným spôsobom neosvedčil

existenciu takých okolností, ktoré by objektívne odôvodňovali nutnosť nariadenia neodkladného
opatrenia v ním uplatňovanom rozsahu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd návrh žalobcu
na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol, keďže nebolo preukázané splnenie
zákonných podmienok pre vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia.

17. O nároku na náhradu trov konania bude súd rozhodovať až v konečnom rozhodnutí, t.j. v rozhodnutí
vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu vo výroku, ktorým súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je
prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne prostredníctvom Okresného

súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho
robí - odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsah odvolateľ rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak,aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak
súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.