Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 16, 2022

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 3T/89/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3521010456
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Odnoga

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2022:3521010456.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudcom Mgr. Jánom Odnogom, v trestnej veci

obžalovaných: 1/ X. F.Č., 2/ F.. Q. F., stíhaných pre zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k §
188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona, s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona
a zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. e) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa
16.6.2022 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní: 1. X. F., Z.. XX.XX.XXXX V. F., trvalé bytom F., R. A.. F.. R. XX/X, t.č. v ÚVTOS Ilava,
2. F.. Q. F., Z.. X.X.XXXX, V. F., trvale bytom F., K. R. XXX/X,

s ú v i n n í, ž e

obaja obžalovaní po predchádzajúcej vzájomnej dohode dňa 03.08.2021 v čase asi o 14.30 hod.
na Myjave v priestoroch bike-parku na Novoveskej ulici pristúpili k poškodenému mal. L..L.., Z..
XX.XX.XXXX a obaja mu prikázali, aby im dal peniaze, čo poškodený odmietol, na čo mu obžalovaný
F.. Q. F. prehľadal vrecká nohavíc, z ktorých mu odcudzil finančnú hotovosť vo výške 6€ a mobilný
telefón značky realme 7, po čo im poškodený povedal, že ak mu telefón zoberú, bude volať políciu, na to

obžalovaní reagovali vyhrážkou „Budeš volať policajtov?!, Budeš volať policajtov?!", preto im poškodený
zo strachu sľúbil, že policajtov volať nebude a následne mu obžalovaný X. F. prikázal odblokovať mobilný
telefón, z ktorého mu prikázali vybrať SIM-kartu, taktiež mu obžalovaný ml. Q. F. prehľadal batoh, ktorý
mal poškodený pri sebe a z neho odcudzil jednu škatuľku cigariet značky Camel a jednu škatuľku cigariet
značky L&M, pričom pri odchode z miesta mu obaja obžalovaní prikázali, aby nevymýšľal s privolaním
policajtov, pretože vedia kde býva a vybavia si to s ním, a odišli z miesta činu,

t e d a

Obaja obžalovaní:
- spoločným konaním proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a uvedený čin spáchali
na chránenej osobe - dieťati,
- iného hrozbou násilia nútili, aby niečo opomenul, uvedený čin spáchali spoločným konaním najmenej
dvoch osôb,

č í m s p á c h a l i

Obaja obžalovaní:
- zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona, s
poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2
písm. e) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j ú :Obžalovaný X. F.

Podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 5 Trestného
zákona, § 36 písm. l), n), § 37 písm. h), m) Trestného zákona s použitím § 39 ods. 1 Trestného zákona
na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona obžalovaného pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na

výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Obžalovaný F.. Q. F.

Podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, § 117 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona, §
38 ods. 2, 3 Trestného zákona, § 36 písm. l), n), § 37 písm. h) Trestného zákona na úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, § 51 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému výkon
trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad jeho správaním
v skúšobnej dobe.

Podľa § 119 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému u r č u j e skúšobná doba v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona, § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona sa obžalovanému u k l a
d á povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona, § 51 ods. 4 písm. f) Trestného zákona sa obžalovanému u k l a d
á povinnosť osobne sa pred probačným a mediačným úradníkom ospravedlniť L. L., Z.. XX.X.XXXX.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona, § 51 ods. 4 písm. j) Trestného zákona sa obžalovanému u k l
a d á povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom

poradenstve.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sú obžalovaní povinní nahradiť spoločne a nerozdielne
poškodenej P. L., Z.. XX.X.XXXX, trvale bytom B. Č.. XXX škodu vo výške 174 €.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom podal dňa 10.12.2021 na tunajšom súde
obžalobu sp. zn. Pv 462/21/3304-45 zo dňa 7.12.2021 na obžalovaných X. F. T. F.. Q. F., stíhaných
pre zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona, s
poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2
písm. e) Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť na skutkovom základe ako je uvedené vo výroku

o vine tohto rozsudku.

Obžalovanínahlavnompojednávaníkonanomdňa2.6.2022naOkresnomsúdeNovéMestonadVáhom
po poučení o možnosti urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1, ods. 4 a o následkoch v rozsahu ods. 5 až
8 Trestného poriadku vyhlásili podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, že sú vinní zo spáchania

skutku uvedeného v obžalobe. Následne preto súd postupoval podľa § 257 ods. 5 Tr. por. a obžalovaným
kládol otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por., na ktoré obžalovaní
odpovedali :
c) či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,
odpoveď všetkých obžalovaných : áno

d) či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť
na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,
odpoveď všetkých obžalovaných : áno
f) či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu
odpoveď všetkých obžalovaných : áno

g)čiboloboznámenýstrestnýmisadzbami,ktorézákonustanovujezatrestnéčinyjemukladenézavinu,odpoveď všetkých obžalovaných : áno
h) či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako trestný čin,
odpoveď všetkých obžalovaných: áno.

Nakoľko obžalovaní odpovedali na všetky uvedené otázky slovom „áno“ a súd nemal pochybnosti o
pravdivosti ich priznania viny, po zistení stanoviska prokurátora vyhlásenie obžalovaných o vine podľa
§ 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal a zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol, že
dokazovanie v rozsahu priznanej viny nevykoná a vykoná iba dokazovanie súvisiace s výrokom o treste

a náhrade škody. Na základe uvedeného, súd potom obžalovaných uznal za vinných zo zločinu lúpeže
podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona, s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona a zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. e) Trestného zákona, spáchané formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, pretože obžalovaní svojím konaním naplnili všetky
znaky skutkovej podstaty uvedených trestných činov, pričom súd nemal pochybnosti o pravdivosti ich
priznania.

Z toho dôvodu súd na hlavnom pojednávaní dňa 2.6.2022 vykonal dokazovanie iba výsluchom
obžalovaných k ich osobám, oboznámením listinných dôkazov v súlade s ustanovením § 269 Trestného
poriadku, na hlavnom pojednávaní dňa 16.6.2022 vypočul za úrad práce, sociálnych vecí a rodiny P. Q.,
oboznámil pripojené spisy ako je uvedené v zápisnici z hlavného pojednávania a vyhlásil rozsudok.

Z výsluchov obžalovaných vyplýva, že ku svojmu konaniu sa priznávajú a toto úprimne ľutujú. Trestnú
činnosť už nezopakujú. Chcú nahradiť škodu. F.. Q. F. uviedol, že už aj samotné stíhanie má na neho
vplyv, bol aj vo väzbe tak sa poučil. Chce sa zaradiť do práce, ktorú si aktívne hľadá, o čom predložil
aj dotazník spoločnosti Tesco stores, kde by chcel nastúpiť. P. Q. uviedla, že správanie mladistvého

bolo už v skoršom období problémové, rodina bola v sledovaní úradom, po prevalení trestnej činnosti
sa správanie mladistvého polepšilo. Momentálne nemôže nikam chodiť z dôvodu monitorovacieho
zariadenia.

Z odpisu z registra trestov na obžalovaného X. F. vyplýva, že bol opakovane odsúdený za spáchanie

trestného činu, v registri má 9 záznamov. Odsúdený bol opakovane za majetkovú trestnú činnosť.
Posledný krát bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 3T/11/2012
zo dňa 17.3.2022, právoplatným dňa 17.3.2022 pre prečin neoprávneného vyrobenia a používania
platobného prostriedku podľa § 219 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na nepodmienečný trest odňatia
slobody vo výmere 12 mesiacov, kde mu bol ukladaný súhrnný trest odňatia slobody vo vzťahu

k rozhodnutiu - trestnému rozkazu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 3T/25/2021.
Obžalovaný bol odsúdený aj pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona za zločin
krádeže a to rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 7.8.2018, sp. zn. 1T/124/2017,
právoplatného dňa 9.8.2018.

Zo správy ÚVTOS Ilava je obžalovaný X. F. hodnotený kladne. Z lustrácie v sociálnej poisťovni vyplýva,
že menovaný sporadicky pracoval formou kratších pracovných pomerov - brigád. Z centrálnej evidencie
správnych deliktov a priestupkov ministerstva vnútra vyplýva, že sa dopustil spáchania 6 priestupkov, a
to drobnej krádeže, znečistenia verejného priestranstva, proti občianskemu spolunažívaniu a porušeniu
zákazu vychádzania.

Z odpisu registra trestov na F.. Q. F. vyplýva, že tento nebol doposiaľ odsúdený za spáchanie trestného
činu. Z ústrednej evidencie priestupkov a správnych deliktov vyplýva, že spáchal jeden priestupok proti
majetku.

Zo správy ÚPSVaR na ml. Q. vyplýva, že menovaný bol v sledovaní úradom, jeho správanie bolo v škole
zhoršené nielen vo vyučovacom procese ale aj mimo neho, bol drzý, vulgárny, zapájal sa do konfliktov,
prípadne ich inicioval, bil sa. Neskôr navštevoval aj psychologičku, kedy sa jeho správanie upokojilo.
Rozhodol sa ukončiť školu.

Podľa § 278 ods. 2 Trestného poriadku súd ďalej pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti,
ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané.
Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia,založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od
toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že sa páchateľ priznal k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa § 36 písm. n) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ napomáhal pri
objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.

Podľa § 37 písm. m) Trestného zákona priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ bol už za trestný čin

odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.

Podľa § 37 písm. h) Trestného zákona priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ spáchal viac trestných
činov.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 38 ods. 8 Trestného zákona zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej
sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na
zníženiealebozvýšenietrestnejsadzbyjerozdielmedzihornouadolnouhranicouzákonomustanovenej
trestnej sadzby. Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej
sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody

na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie.

Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery
páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno

páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží
mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie
trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu

uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných
činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného
trestu najvyššia z nich.

Podľa § 48 ods. 2 Trestného zákona súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla

do ústavu na výkon trestu
a) s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu
nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin,
b) so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu
bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin; na predchádzajúce

odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený.Podľa § 117 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona trestné sadzby odňatia slobody ustanovené v tomto zákone
sa u mladistvých znižujú na polovicu; horná hranica zníženej trestnej sadzby nesmie prevyšovať sedem
rokov a dolná hranica zníženej trestnej sadzby dva roky.

(2) Nepodmienečný trest odňatia slobody môže súd mladistvému uložiť len za podmienky, že by
vzhľadom na okolnosti prípadu, osobu mladistvého alebo vzhľadom na predtým uložené opatrenia
uloženie iného trestu zjavne neviedlo k dosiahnutiu účelu trestu podľa tohto zákona.

Podľa § 119 ods. 1 Trestného zákona ak súd mladistvému výkon trestu odňatia slobody podmienečne

odloží na skúšobnú dobu alebo mu trest odňatia slobody podmienečne odloží na skúšobnú dobu s
probačným dohľadom, zároveň určí skúšobnú dobu na jeden rok až tri roky.

V súvislosti s rozhodovaním o treste je vždy potrebné zohľadniť základné pravidlá pre ukladanie trestu
uvádzané v § 34 Trestného zákona. Toto ustanovenie v odseku 1 zakotvuje účel trestu, podľa ktorého
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej

činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od
páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Trest je pritom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho
funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom
trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok

individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom
spoločnosti - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné
pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).
Ochrana spoločnosti sa tak uskutočňuje dvoma základnými prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a
prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli

dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou.
Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov
spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,

za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a
generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.

Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti (úmernosti) trestu, z
ktorej vyplýva, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného
určuje aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd
vytvárazveľkejčastiužnazákladehodnoteniapovahyazávažnostispáchanéhotrestnéhočinu(t.j.čiide
o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy

páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie
prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností
a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska
posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie
pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu

o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom
poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a
výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.
Pri ukladaní trestu pritom treba vždy vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a
to z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu.

Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. môže súd páchateľovi znížiť (uložiť) trest aj pod dolnú hranicu trestu
ustanoveného týmto zákonom, ak vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa
má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane
prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Z výkladu citovaného

ustanovenia vyplýva, že ide o mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody, a nie o pravidelný postup
súdu. Z uvedeného dôvodu sa použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. nemôže odôvodniť len bežne sa
vyskytujúcimi skutočnosťami, ale súd môže pristúpiť k mimoriadnemu zníženiu trestu len za existencie
takých okolností alebo pomerov, ktoré sa u trestných činov a ich páchateľov bežne nevyskytujú aktoré je možné vyhodnotiť v prospech páchateľov. Práve táto ich výnimočnosť alebo neštandardnosť
objektívne spôsobuje, že trest ukladaný v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby by bol pre
páchateľa neprimerane prísny a na dosiahnutie účelu trestu by postačoval aj trest kratšieho trvania. Pri

rešpektovaní zásady adekvátnosti trestu s prihliadnutím na povahu, závažnosť činu a osobu páchateľa
preto Trestný zákon umožňuje súdu na túto situáciu reagovať možnosťou mimoriadneho zníženia trestu
aj pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej zákonom, pričom je dôležité, aby súd jeho uplatnenie
vždy argumentačne odôvodnil takým spôsobom, aby nevznikli žiadne pochybnosti o oprávnenosti
použitia tohto ustanovenia.

V intenciách vyššie uvádzaných základných zásad pre ukladanie trestu súd pri prihliadnutí na spôsob
spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy uložil obžalovanému X. F. ako druh trestu trest odňatia
slobody a to pod dolnú hranicu trestnej sadzby vo výmere 5 rokov so zaradením do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia a obžalovanému F.. Q. F. 2-ročný trest odňatia slobody s
podmienečným odkladom s probačným dohľadom.

Pri obligatórnom skúmaní pomeru a miery závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd u
obžalovaného X. F. zistil dve poľahčujúce okolnosti a to podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, že sa
obžalovaný priznal a svoj čin úprimne oľutoval a ďalej aj podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, že
napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti v konaní pred súdom príslušnému orgánu a to jednak súdu,
keďže obžalovaný svojim vyhlásením o vine na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. b)

Trestnéhoporiadkuvpodstateodbremenilisúdoddokazovaniaichviny,ktorouskutočnosťounapomáhal
súdu pri objasňovaní trestnej činnosti a prispel k hospodárnosti konania. U obžalovaného zistil ďalej
súd dve priťažujúce okolnosti a to podľa § 37 písm. m), a h) Trestného zákona, že už bol za trestný čin
odsúdený a spáchal viac trestných činov. Za takto určených poľahčujúcich a priťažujúcich okolností bol
potom ich pomer vyrovnaný 2:2 a nedošlo k zmene trestnej sadzby.

U obžalovaného F.. Q. F. boli za rovnakých okolností ako je uvedené vyššie zistené dve poľahčujúce
okolnosti a to podľa § 36 písm. l), n) Trestného zákona a jedna priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm.
h) Trestného zákona, z toho dôvodu u neho prevažoval pomer poľahčujúcich okolností 2:1.
Súd sa pri konečných úvahách o ukladaní trestu a jeho výmere riadil základnými zásadami pre ukladanie
trestu a prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce

okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, postoj k
spáchanej trestnej činnosti ako aj okolnosti prípadu.
Na základe uvedeného potom u obžalovaného X. F. za nielen zákonný ale aj spravodlivý a v súlade so
zásadou individualizácie trestu súd považoval nepodmienečný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
5 rokov. Obžalovanému súd ukladal samostatný trest aj za aplikácie stanoviska Najvyššieho súdu č. 59,

uverejneného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov SR č. 7/2018. V tomto prípade u obžalovaného
prichádzalo do úvahy aj použitie ustanovenia § 38 ods. 5 Trestného zákona o opätovnom spáchaní
zločinu. Z toho dôvodu pri prísnejšom trestnom čine, zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 2 Trestného
zákona sa trestná sadzba 7 až 12 rokov menila tak, že sa zvýšila podľa § 38 ods. 5 Trestného zákona
dolná hranica trestného činu o jednu polovicu na 9,5 roka až 12 rokov. Ukladanie trestu v tejto trestnej

sadzbe by podľa názoru súdu bolo pre obžalovaného neprimerane prísne, preto súd pristúpil k aplikácii
§ 39 ods. 1 Trestného zákona vzhľadom na okolnosti prípadu mal súd za to, že na zabezpečenie
ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. K aplikácii § 39 ods. 1 Trestného zákona súd
uvádza, že okolnosťami prípadu z hľadiska použitia tohto zákonného ustanovenia sú všetky skutočnosti,
ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, mimoriadne zníženie

trestu odňatia slobody možno tiež odôvodniť i okolnosťami, ktoré sú znakom príslušnej skutkovej
podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou boli naplnené, výraznejšie vybočujú
z obvyklých prípadov takýchto trestných činov a preto odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní
trestu, pričom medzi takéto skutočnosti je podľa názoru súdu možné zaradiť samotnú mieru účasti
obžalovaného na spáchanom trestnom čine v kombinácii v tomto konkrétnom prípade s intenzitou

použitého násilie, resp. hrozby násilia. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. R 60/1967 vyplýva, že
použitie násilia alebo hrozby bezprostredného násilia menšej intenzity pri trestnom čine lúpeže znižuje
stupeň nebezpečnosti trestného činu a túto menšiu intenzitu súd môže zohľadniť pri určovaní druhu
trestu a jeho výmery aj v rámci prihliadnutia na spôsob spáchania trestného činu. V tomto konkrétnom
prípade,zobsahupredloženéhospisuatonajmävýpovedesamotnéhopoškodenéhoL.L.vyplýva,žezo

stranyobžalovanéhoX.F.bolaintenzitapoužitej„ibahrozbynásilia“veľminízka.Všetkoboloviniciatívne
obžalovaného F.. Q. F., pričom obžalovaný X. predstavoval skôr hrozba sám svojou osobou, postavou,
vekom, ako nejakým svojím konkrétnym násilným konaním. Väčšinu času iba stál. Jeho konanie tak
podľanázorusúduvýraznejšievybočilozobvyklýchprípadovnásilnejtrestnejčinnosti,vrátanestíhanýchtrestných činov. Z uvedeného dôvodu pri prihliadnutí aj na priznanie sa a oľutovanie skutku, teda postoj k
spáchaniu trestnej činnosti, vyhlásenie viny obžalovaného na hlavnom pojednávaní, ako aj tomu, že zo
strany obžalovaného sa jednalo o vôbec prvú násilnú trestnú činnosť s veľmi nízkou intenzitou násilia,

súd bol toho názoru, že aj dolná hranica trestnej sadzby 9,5 roka by bola pre obžalovaného neprimerane
prísna a preto za aplikácie § 39 ods. 1 Trestného zákona u obžalovaného za primeraný trest považoval
trest nižší a to vo výmere 5 rokov. Obžalovaný vo vzťahu k násilnej trestnej činnosti sa nejaví ako
nenapraviteľný páchateľ.
Obžalovaného X. F. v súlade s § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona pre výkon trestu zaradil do ústavu

na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Pokiaľ ide o obžalovaného F.. Q. F., dolná hranica trestnej sadzby (7 rokov) sa v zmysle § 117 ods. 1
Trestného zákona znižovala v konečnom dôsledku až na 2 roky. Pri ukladaní trestu odňatia slobody súd
musí u obžalovaného mladistvého primárne skúmať, či je jeho náprava možná aj podmienečným trestom
odňatia slobody. Podľa § 117 ods. 2 Trestného zákona nepodmienečný trest odňatia slobody môže súd

mladistvému uložiť len za podmienky, že by vzhľadom na okolnosti prípadu, osobu mladistvého alebo
vzhľadom na predtým uložené opatrenia uloženie iného trestu zjavne neviedlo k dosiahnutiu účelu trestu
podľa tohto zákona. Podľa názoru súdu, u mladistvého Q. sa podmienečným trestom môže dospieť
k jeho náprave ako aj dostatočnej ochrane spoločnosti, pričom takýto podmienečný trest je spôsobilý
dosiahnuť účel trestu podľa trestného zákona. V tomto smere súd uvádza, že obžalovaný doposiaľ nebol

súdne trestaný, je to teda jeho prvá skúsenosť s trestnou činnosťou, pre ktorú bol aj pár týždňov vo
väzbe, ktorý pobyt podľa slov obžalovaného bol pre neho tiež ponaučením. Obžalovaný sa k spáchaniu
trestnej činnosti priznal a túto úprimne oľutoval, je ochotný nahradiť škodu a na hlavnom pojednávaní
urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Súd tiež pri určovaní
podmienečného trestu odňatia slobody prihliadol na vyjadrenie ÚPSVaR, z ktorého vyplynulo, že u

mladistvého došlo k zlepšeniu správania, pričom obžalovaný si dal aj žiadosť o prijatie do zamestnania,
resp. vyplnil dotazník. Súd tiež prihliadol k tomu, že hoci mladistvý obžalovaný bol iniciátorom trestného
činu, rovnako ako pri odôvodnení vyššie, aj tu možno poukázať za nižšiu intenzitu hrozby násilia (i keď
vyššiu ako u obžalovaného X. F.). Preto podľa názoru súdu u obžalovaného je postačujúce aj ukladanie
trestu odňatia slobody s jeho podmienečným odkladom s probačným dohľadom a určením skúšobnej

doby 3 roky. Súd na podporu podmienečného trestu s cieľom zabránenia opakovaniu trestnej činnosti
uložil obžalovanému aj povinnosť zúčastniť sa psychoterapie alebo zúčastniť sa na psychologickom
poradenstve, uhradiť škodu v skúšobnej dobe a tiež osobne sa poškodenému ospravedlniť pred
probačným a mediačným úradníkom.
Takto uložený trest podľa názoru súdu napĺňa účel trestu pri oboch obžalovaných, plní funkciu ochrany

spoločnosti a plní funkciu tak individuálnej ako aj generálnej prevencie.
Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody súd zaviazal podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku oboch
obžalovaných aby spoločne a nerozdielne nahradili škodu poškodenej P. L. vo výške 174 €, ktorú škodu
obžalovaní nespochybňovali a vyjadrili ochotu ju nahradiť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží
tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech
obžalovaného.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní
obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca
obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak
je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony

obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný
zástupca alebo jeho obhajca.

Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka
mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli.

Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o
náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže
podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.