Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 9, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/302/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616202639
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5616202639.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku, v právnej veci žalobkyne:
D. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, D., štátny občan SR, právne zastúpenej Advokátska kancelária
JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanej:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 2.863,98
eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k.
5C/49/2016-67 zo dňa 14. júna 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanej p r i z n á v a proti žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu žalobkyne v plnom rozsahu a žalovanej
nepriznal náhradu trov konania.

2. Mal preukázané, že medzi žalobkyňou ako dlžníčkou a žalovanou ako veriteľkou bola dňa 23.11.2005
uzatvorená Zmluva o úvere č. 7102639, ktorou žalovaná poskytla žalobkyni úver vo výške 863,04 eur a
žalobkyňa sa zaviazala vrátiť veriteľovi tento úver zvýšený o príslušný poplatok vo výške 849,76 eur v 12

mesačných splátkach po 142,73 eur počnúc od 23.12.2005. Splátky v uvedenej výške boli uhrádzané
počnúc od 23.12.2005 až do 18.10.2006 a dňa 30.10.2006 žalobkyňa zaplatila sumu 285,46 eur. Takto
uhradila na účet žalovanej sumu 1.712,76 eur.

3. Dňa 27.10.2006 uzatvorili Zmluvu o úvere č. 7103043, na základe ktorej žalovaná poskytla žalobkyni
úver vo výške 995,81 eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala vrátiť zvýšený o poplatok vo výške 860,38 eur
v 12 mesačných splátkach po 154,68 eur počnúc od 28.12.2006. Uhradila splátky vo výške 154,68 eur

počnúc 08.12.2006 až do 13.02.2007 a dňa 13.02.2007 zaplatila sumu vo výške 9,96 eur a odo dňa
07.03.2007 sumu po 154,69 eur až do 23.08.2007 a dňa 24.08.2007 zaplatila sumu 9,96 eur, sumu
309,37 eur a sumu 154,69 eur. Spolu z tohto úveru uhradila sumu 1.876,16 eur.

4. Dňa 23.07.2007 uzatvorili Zmluvu o úvere č. 7103491, na základe ktorej žalovaná poskytla žalobkyni
úver vo výške 1.327,75 eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala vrátiť zvýšený o poplatok vo výške 1.133,90
eur v 12 mesačných splátkach po 205,13 eur počnúc do 27.09.2007. Žalobkyňa uhrádzala platbu vo

výške 205,14 eur dňa 07.01.2008, dňa 10.04.2008 zaplatila 813,26 eur a dňa 18.04.2008 sumu 9,96
eur, 22.04.2008 sumu 1.228,18 eur. Celkom uhradila z tohto úveru sumu 2.256,54 eur.5. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe vzniesla námietku premlčania na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Uvedené zmluvy boli uzavreté za účinnosti zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, a preto sa na ne vzťahujú, napriek tomu, že zmluva o úvere predstavuje absolútny obchod,

normy spotrebiteľského práva, keďže ich uzatvorila žalobkyňa ako spotrebiteľka, ktorá nekonala v rámci
predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V zmysle § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001
Z. z. podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol okrem všeobecných náležitostí aj údaj
o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len „RPMN“) a ak nebola uvedená, spotrebiteľský úver sa
považoval za bezúročný a bez poplatkov. V zmluvách o úvere uzavretých medzi účastníkmi konania

absentuje údaj o RPMN, a preto sa považujú za bezúročné a bez poplatkov. Na základe toho žalobkyňa
zo zmluvy o úvere č. 7102639 poskytla žalovanej o 849,72 eur viac, zo zmluvy č. 7103044 o 880,34 eur
viac a zo zmluvy č. 7103491 o 1.133,92 eur viac. Z vykonaného dokazovania tak bolo preukázané, že
žalovaná získala majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu.

6. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania uplatňovaný nárok bol premlčaný tak v subjektívnej

2-ročnej premlčacej dobe, ako aj v objektívnej 3-ročnej premlčacej dobe v zmysle ust. § 107 ods. 1,
2 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa sa skutočne dozvedela, že na jej úkor došlo k bezdôvodnému
obohateniu tým dňom, kedy zaplatila splátku, ktorou reálne splatila požičané finančné prostriedky podľa
jednotlivých zmlúv a zaplatila finančné prostriedky navyše. Teda pri prvej zmluve dňom 22.06.2006, kedy
došlo k pripísaniu požičanej sumy 863,04 eur na účet žalovanej. Pri ďalšej zmluve dňom 23.05.2007 a

pri poslednej zmluve dňom 22.04.2008. Tvrdenia žalovanej, že o bezdôvodnom obohatení sa dozvedela
až po tom, ako ju oslovil p. Furdek, ktorý ju kontaktoval približne 2 mesiace pred podaním žaloby s tým
či nemá problémy so zmluvami uzatvorenými so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, považoval za účelové.

7. Objektívna premlčacia doba 3-ročná v danom prípade začala plynúť okamihom získania

bezdôvodného obohatenia. Pri prvej zmluve dňom 30.10.2006, pri druhej zmluve dňom 24.08.2007 a
napokon pri poslednej zmluve dňa 22.04.2008, kedy žalobkyňa zaplatila poslednú splátku úveru, v ktorej
boli započítané aj úroky a poplatky, na ktoré nevznikol nárok žalovanému podľa § 4 ods. 3 zák. č.
258/2001 Z. z. Nárok bol teda takto premlčaný, nakoľko žaloba na súde bola podaná 11.04.2016.

8. Tvrdenie žalobkyne, že prijatie plnenia zo strany žalovanej bolo jej úmyselným konaním zakladajúce
10-ročnú objektívnu premlčaciu dobu, považoval za účelové. Zákon č. 258/2001 Z. z. bol vyhlásený
v Zbierke zákonov a dňom jeho uverejnenia platí domnienka, že sa stal známy každému, koho sa
týka. Aj žalobkyňa v čase uzavretia zmluvy o úvere v zmysle uvedenej zákonnej domnienky vedela, že
úver je bezúročný a bez poplatkov, že úroky a poplatky nemusela žalovanému platiť. Na preukázanie

úmyslu konajúcej osoby získať bezdôvodné obohatenie nestačia všeobecné tvrdenia o zaužívanej praxi
žalovaného pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv, ale by bolo nutné v každom jednotlivom prípade s
poukazom na okolnosti uzavretia úverovej zmluvy preukázať, že žalovaná v čase uzavretia zmluvy a
prijatia plnenia na základe tejto zmluvy skutočne vedela alebo aspoň bola uzrozumená s tým, že sa
bezdôvodne obohacuje. Žalovaná skutočne chcela získať odplatu vo forme úrokov za poskytnutý úver,

keďže je to činnosť, ktorou sa zaoberala a zaoberá a na ktorú má oprávnenie. Táto skutočnosť ale
nedokazuje jej úmysel získať bezdôvodné obohatenie. V čase uzatvárania zmlúv ani v čase prijatia
platieb od žalobkyne nemohla vedieť ani predpokladať, že o niekoľko rokov neskôr posúdi súd ňou
uzavretú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá neobsahuje podstatné náležitosti podľa zák. č. 258/2001
Z. z.

9. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O. s. p., keď úspešnému žalovanému nepriznal
ich náhradu, nakoľko si ich tento neuplatnil.

10. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podala odvolanie žalobkyňa. Nesúhlasí s tvrdením

okresného súdu, že zmluvy uzatvorené medzi ňou a žalovanou nemožno považovať za spotrebiteľské
zmluvy, nakoľko na dané zmluvy sa vzťahujú ustanovenia zák. č. 258/2001 Z. z. Právne predpisy
určené na ochranu spotrebiteľa je nevyhnutné aplikovať vždy vtedy, ak ide o zmluvný vzťah uzavretý
medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Podľa jej názoru navyše v danom prípade nedošlo k uzavretiu
zmlúv o úvere, ale došlo k uzavretiu zmlúv o pôžičke podľa Občianskeho zákonníka. Tieto zmluvné

vzťahy v každom prípade treba subsumovať pod normy občianskeho práva. Má za to, že v danom
prípade ide jednoznačne o spotrebiteľské vzťahy medzi ňou ako spotrebiteľom a žalovaným ako
dodávateľom. Z tohto dôvodu predmetné zmluvy o úvere mali obsahovať výšku RPMN, ktorú
zákon o spotrebiteľských úveroch predpokladá ako obligatórnu náležitosť a jej absenciu sankcionujebezúročnosťou a bezpoplatkovosťou. V tejto súvislosti poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp. zn.
II.ÚS 329/2013-15.

11. Pokiaľ ide o premlčanie, v prejednávanom prípade ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie
na strane žalovaného, keď z výpisu z Obchodného registra vyplýva, že od 14.03.2001 žalovaný
aktívne podniká v oblasti poskytovania úverov. Predmetné zmluvy o úveroch boli uzavreté takmer
po viac ako 4 rokoch podnikania v oblasti poskytovania úverov, kedy po celý čas platila zákonná,
nevyvrátiteľná fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutých úverov v prípade absencie RPMN.

Dlhodobé ignorovanie zákonnej povinnosti uvádzať RPMN je nevyhnutné hodnotiť ako úmyselné
konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, čo bolo potvrdené
aj rozhodnutiami Okresného súdu Žiar nad Hronom, ako aj rozhodnutiami Krajského súdu v Prešove,
Krajského súdu v Žiline a ďalších súdov, ktoré rozhodnutia i citoval vo svojom odvolaní.

12. Ak by sa aj neaplikovali ustanovenia zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ust.
§ 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa umožňuje pri peňažnej pôžičke dohodnúť úroky, avšak aj v
prípade, ak táto výška úrokov nie je priamo zákonom limitovaná, nemožno dohodnúť akúkoľvek výšku
úrokov. Odmena na úrovni vyše 90 % ročne je v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Ide o skutočnosť
všeobecne známu už bežnému občanovi, a preto nemožno pochybovať o vedomosti o jednoznačnom

úmysleprofesionála-podnikateľavoblastiposkytovaniapôžičiek.Všetkyzmluvyžalovanéhoobsahovali
nezákonné úroky, a preto sa nemôže dovolávať toho, že pri tej - ktorej zmluve o bezdôvodnom obohatení
nevedel. Z toho vyplýva, že na strane žalovaného išlo o jasný úmysel získať bezdôvodné obohatenie.
Okresný súd uvádza, že žalovaný nemal úmysel bezdôvodne sa obohatiť, nakoľko v rokoch 2005,
2006 a 2007, kedy boli predmetné zmluvy uzavreté, nemohol predpokladať, že o niekoľko rokov neskôr

budú súdom tieto zmluvy posúdené ako spotrebiteľské. Uvedené nie je možné akceptovať, nakoľko
spotrebiteľský charakter zmlúv je zrejmý už pri ich uzatvorení v zmysle príslušných ustanovení zákona o
spotrebiteľských úveroch. Upozorňuje na to, že neznalosť práva neospravedlňuje, v zmysle ktorej je tak
potrebné predmetné zmluvy posudzovať ako spotrebiteľské podľa príslušných predpisov bez ohľadu na
to či o ich spotrebiteľskom charaktere žalovaný vedel alebo nie. Na jednej strane okresný súd uvádza,

že zákon o spotrebiteľských úveroch bol vyhlásený v Zbierke zákonov a stal sa známy každému, koho
sa týka a aj žalobkyňa v čase uzavretia zmluvy o úvere v zmysle zákonnej domnienky vedela, že úver je
bezúročný a bez poplatkov a nemusí ich uhradiť, avšak na inom mieste uvádza, že žalovaný v postavení
dodávateľa však pri uzavretí týchto zmlúv nemohol vedieť, že ide o zmluvy spotrebiteľské. Je preto
zvláštne, akým spôsobom súd daný zmluvný vzťah vyhodnotil a na účastníkov tohto konania použil tzv.

„dvojaký meter“.

13. Má za to, že subjektívna lehota na uplatnenie si nároku neuplynula. Konajúci súd nijakým spôsobom
v odôvodnení nepreukázal, že od momentu, keď sa dozvedela o vzniku bezdôvodného obohatenia a
o tom, kto sa na jej úkor obohatil, do momentu podania žaloby márne uplynula 2-ročná subjektívna

lehota. Okresný súd nijako nezdôvodňuje, na základe akých skutočností má za preukázané, že od doby,
kedy sa dozvedela o tom, kto sa na jej úkor obohatil do doby uplatnenia si práva na súde uplynula
subjektívna lehota 2 rokov, pritom neuviedol žiaden dátum, kedy sa podľa neho mala údajne dozvedieť
o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa takto na jej úkor obohatil. Odmieta tieto tvrdenia a
zároveň poukazuje na to, že tieto nie sú ničím podložené. Prehlasuje, že skutočne o tom, že sa na jej

úkor niekto obohatil a že ide o žalovaného, sa dozvedela od svojho právneho zástupcu po prvej porade,
keď právny zástupca preštudoval zmluvy. Skorší dátum zistenia existencie bezdôvodného obohatenia
nebol nijako preukázaný. Je absurdné, aby o bezdôvodnom obohatení vedela skôr, aby platila niečo, čo
vie, že je nezákonné, čo predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane príjemcu. Pre začiatok plynutia
subjektívnej premlčacej doby sa vyžaduje skutočná a nie len predpokladaná vedomosť. Poukázal na

rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, Najvyššieho súdu SR, rozhodnutia Ústavného súdu SR, ako aj
Krajského súdu v Banskej Bystrici.

14. Navyše súd konštatuje, že jej nárok je premlčaný v subjektívnej a objektívnej lehote, pričom nikde
neuvádza, ktorým dňom (aspoň približne) začala plynúť subjektívna premlčacia doba, to znamená, kedy

sa žalobca skutočne dozvedel o vzniku bezdôvodného obohatenia); ktorým dňom (aspoň približne) sa
právo premlčalo v 2-ročnej subjektívnej lehote. Poukázal na princíp právnej istoty a v tejto súvislosti
na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ako aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorého
rešpektovanie princípu neznalosť zákona neospravedlňuje v spotrebiteľských právnych vzťahoch zostrany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa
bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Na
základe uvedeného navrhuje napadnutý rozsudok zmeniť tak, že bude jej návrhu v plnom rozsahu

vyhovené a zároveň si uplatnila trovy odvolacieho konania.

15. Žalovaný sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril.

16. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd v zmysle ust. § 34 Civilného sporového poriadku (ďalej len

CSP), po zistení, že odvolanie podali včas sporové strany proti rozsudku, proti ktorému je prípustné
odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 378 ods.
1, § 177 ods. 2 písm. c/ CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách ustanovenia § 379 a § 380
ods. 1 CSP a napadnutý rozsudok v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

17. Prioritne odvolací súd zvýrazňuje, že v rámci odvolacieho prieskumu vychádzal v celom rozsahu zo

skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa.

18. Súd prvého stupňa správne právne vyhodnotil hmotnoprávny charakter uplatneného nároku. Je
nesporné, že žalobkyňa so žalovaným uzatvorila v dňoch 23.11.2005, 27.10.2006 a 23.7.2007 zmluvy
o úvere, čím založili spotrebiteľský právny vzťah (odvolateľka preto neopodstatnene namietala, že

okresný súd ich právny vzťah neposúdil ako spotrebiteľský). Podľa týchto zmlúv žalovaný žalobkyni
poskytol spotrebiteľský úver vo výške 863,04 Eur, 995,81 Eur a 1.327,75 Eur. Aplikácia právneho
režimu Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia
zmlúv a na tomto základe prieskum, či zmluvy obsahovali/neobsahovali obligatórne náležitosti, ktoré
vyžaduje ustanovenie § 4 ods. 2 cit. zák. mal svoj právny základ. Podľa označeného ustanovenia právnej

normy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať obligatórne (povinné) náležitosti. V dotknutých
zmluvách o úvere zákonom vyžadované povinné náležitosti však absentovali, a to uvedenie RPMN, z
ktorého dôvodu konštatovaný záver o tom, že úvery poskytnuté žalovaným žalobkyni treba považovať
za bezúročné a bez poplatkov, má oporu v zákone.

19. Je nesporné, že žalobkyňa od žalovaného obdŕžala na základe zmluvy zo dňa 23.112005 sumu
863,04 Eur a zaplatila mu sumu 1.712,76 Eur (vrátane úrokov, poplatkov) a rozdiel medzi žalobkyňou
zaplatenou a žalovaným poskytnutou sumou predstavuje bezdôvodné obohatenia na strane žalovaného
(v sume 849,72 Eur), keďže v jeho prospech bolo poskytnuté plnenie, ktoré mu podľa zákona
neprináležalo. Rovnako na základe zmluvy zo dňa 27.10.2006 žalobkyňa obdržala sumu 995,81 Eur a

uhradila sumu 1.876,16 Eur, teda suma 880,35 Eur predstavovala bezdôvodné obohatenie žalovaného.
Napokon na základe zmluvy z 23.7.2007 bola žalobkyni poskytnutá suma 1.327,75 Eur, uhradila celkom
2.256,54 Eur, z ktorého dôvodu suma 928,79 Eur predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného.

20.Žalovanývosvojomvyjadreníkžalobnémunávrhuvzniesolnámietkupremlčania.Súdprvejinštancie

námietku premlčania vznesenú žalovaným vyhodnotil ako dôvodnú vychádzajúc z ust. § 107 ods. 1,
2 OZ.

21. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal.

22. Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa

oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (§ 107 ods. 1
OZ). Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo (§ 107 ods. 2 OZ).

23. V prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia zákon ustanovuje 2-ročnú

subjektívnu a 3-ročnú, resp. 10-ročnú objektívnu premlčaciu dobu. Ich vzájomný vzťah je taký, že
ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že oprávnenému ešte
plynie druhá premlčacia doba. Pokiaľ skončí plynutie jednej z nich a dôjde k vzneseniu námietky
premlčania,premlčanéprávonemožnooprávnenémupriznať.Objektívnapremlčaciadobazačínaplynúťod okamihu, keď k bezdôvodnému obohateniu skutočne (fakticky) došlo, a to bez ohľadu na to, či
oprávnený o ňom vedel alebo nie. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň,
keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, a kto sa na jeho úkor bezdôvodne

obohatil. Keďže oprávnený sa o bezdôvodnom obohatení nemôže dozvedieť skôr ako vzniklo, ani
subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr ako objektívna. Oprávnený sa dozvie o vzniku
bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne)
zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia, t.j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného,

a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. To, kedy sa oprávnený
dozvedel (dospel k záveru), ako takýto jeho nárok, vyplývajúci z týchto skutkových okolností, možno
právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec
relevantné (rozhodnutie NS SR 1 Cdo 67/2011).

24. V súdenej veci viazať začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby od dňa, kedy sa žalobkyňa od

svojho právneho zástupcu dozvedela o tom, že žalovaný sa mal na jej úkor obohatiť a kedy žalobkyňa
svojmu právnemu zástupcovi, advokátovi, udelila plnú moc na zastupovanie, aj za situácie, že v osobe
žalobkyne nejde o právne znalú osobu, je neprimeranou ochranou práva, vybočujúcou z účelu a
právnehovýznamuustanovenia§107ods.1OZ.Informovanieklientaadvokátomvrámciprávnejporady
o existencii/neexistencii porušenia práva je bezpochyby momentom, kedy sa oprávnená dozvedela,

ako takýto jej nárok, vyplývajúci z existujúcich skutkových okolností, možno „právne kvalifikovať“,
čo nie je pri posudzovaní okamihu začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné.
Okolnosti, za ktorých sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov sú uvedené priamo
v zákone (vo vzťahu k prejednávanému prípadu Zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch).
Vedomosť žalobkyne ako spotrebiteľa o bezúročnosti a bezpoplatkovosti jej úveru je potrebné preto

spájať s touto skutočnosťou, t.j. vedomosťou o existencii citovaného zákona. Nemožno z tohto dôvodu
začiatok plynutia subjektívnej 2-ročnej premlčacej doby viazať k dátumu prvej porady s právnym
zástupcom, keď tento mal preštudovať zmluvy. Takéto tvrdenia žalobkyne nie je presvedčivé. Žalobkyňa
očividne iný dôvod na poradu s advokátom nemala, než ten, pre ktorý podávala žalobu. Podľa názoru
odvolacieho súdu, subjektívna 2-ročná premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia pri

zmluvezodňa23.11.2005začalažalobkyniplynúťpozaplatenísiedmejsplátkyv22.06.2006aposlednej
splátky 30.10.2006, nakoľko predchádzajúcimi splátkami (od 23.12.2005 do 23.5.2006 po 142,73 Eur
a 22.6.2005 sumou 6,66 Eur) splácala len poskytnutý úver. Pri zmluve zo dňa 27.10.2006 začala
subjektívna2-ročnápremlčacialehoty plynúťprizaplateníôsmejsplátky23.05.2007aposlednejsplátky
24.8.2007, nakoľko predchádzajúcimi splátkami (od 8.12.2006 do 13.2.2007 tri splátky po 154,68 Eur,

13.2.2007 v sume 9,96 Eur, od 7.3.2007 do 03.05.2007 tri splátky po 154,69 Eur a 23.05.2007 2007
v sume 57,74 Eur) splácala len poskytnutý úver. Napokon pri zmluve zo dňa 23.7.2007 začala plynúť
2-ročná subjektívna premlčacia lehota zaplatením poslednej splátky dňa 22.4.2008 vo výške 1.228,18
Eur, nakoľko aj touto poslednou splátkou čiastočne (299,39 Eur) splácala poskytnutý úver. Rovnako
vyhodnotil uplynutie 2-ročnej premlčacej lehoty aj súd prvej inštancie, preto odvolacia námietka, že

uvedené žiadnym spôsobom neodôvodnil je neopodstatnená (viď strana 6 napadnutého rozhodnutia).

25. Z uvedeného je zrejmé, že v čase podania žalobného návrhu, t.j. dňa 11.04.2016 bol už nárok
žalobkyne premlčaný v 2-ročnej subjektívnej premlčacej lehote, a z tohto dôvodu je objektívna
premlčacia lehota bezvýznamná a odvolací súd sa ňou nezaoberal. Na dôvodne vznesenú námietku

premlčania je súd povinný prihliadnuť a premlčaný nárok nemôže priznať.

26. Vyššie uvedené závery viedli odvolací súd k potvrdeniu rozsudku súdu prvej inštancie.

27. Poukazovanie na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6MCdo/9/2012 nemá v tomto prípade

opodstatnenie, nakoľko v danom prípade sa jednalo o skúmanie exekučného súdu v spotrebiteľskej
veci, či existuje riadny exekučný titul na vydanie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie.
Už v tomto rozhodnutí sa konštatuje, že princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ v spotrebiteľských
veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych okolností) ustupuje dôležitejšiemu
princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. V preskúmavanej veci však bola žalovaným vznesená

hmotnoprávna námietka premlčania, na ktorú je súd povinný prihliadnúť. Nie je možné pripustiť aj pokiaľ
ide o spotrebiteľa, aby tento žiadal vydať bezdôvodné obohatenie aj po niekoľkých rokoch po uplynutí
premlčacej lehoty (v danom prípade po 10, 9 a 8 rokov), ak druhá strana oprávnene vznesenie námietku
premlčania.28. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že žalovanej proti žalobkyni priznal nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu, nakoľko mala v odvolacom konaní plný úspech. Pri ich rozhodovaní

vychádzal z ust. § 396 ods. 1 CSP (ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
primerane aj na odvolacie konanie), § 396 ods. 2 CSP (ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj
o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie), § 255 ods. 1 CSP (súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci) a § 262 ods. 1 CSP (o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí).

29. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)