Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/26/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8105216311
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8105216311.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: S. Q. - LEYA, so sídlom v Prešove,
na ul. Hlavnej č. 14, IČO: 35 060 727, právne zastúpeného JUDr. Patrik Holinga s.r.o., so sídlom v
Košiciach, na ul. Hlavnej č. 25, IČO: 36 856 967, proti žalovanému: X.. S. K. - AGRO M.I.X., so sídlom
v Kapušanoch, na ul. Tehelnej č. 507/2, IČO: 14 321 785, právne zastúpenému JUDr. Petrom Ličákom,
advokátom so sídlom v Kapušanoch, na ul. Záhradnej č. 19/468, o odporovateľnosť právneho úkonu,
o odvolaniach žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 05.10.2017 č.k.
8C/123/2005 - 1051 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok s výnimkou výroku o trovách konania.

Zrušuje rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu 1. inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom určil, že zmluva o zabezpečovacom prevode práva zo
dňa 30.09.2004, ktorej predmetom je prevod vlastníckeho práva k hnuteľným veciam, uzatvorená medzi
žalovaným a spoločnosťou BAREL SLOVAKIA, s.r.o., je voči žalobcovi právne neúčinná. V prevyšujúcej
časti žalobu zamietol. Ďalej vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 31.05.2004
uzavretej medzi spoločnosťou Oikocredit, Ecumenical Developement Cooperative Society U.A. ako
predávajúcim a spoločnosťou BAREL SLOVAKIA, s.r.o. ako kupujúcim, kupujúci nadobudol hnuteľné
veci za kúpnu cenu vo výške 210.000 eur a 600.000,- Sk. Podľa potvrdenia predávajúceho zo dňa
07.07.2004 predávajúci prostredníctvom svojho štatutára prevzal od spoločnosti BAREL SlOVAKIA,
s.r.o., časť kúpnej ceny vo výške 600.000,- Sk.

3. Na základe dohody o prevode obchodného podielu zo dňa 05.08.2005 prevodca, E. S.., rod. J..,
ako 100 % majiteľ základného imania spoločnosti BAREL SLOVAKIA, s.r.o. previedla svoj podiel v
spoločnosti vo výške 50 % na X.. S. K. a to bezodplatne. Dohoda nadobudla účinnosť jej schválením na
valnom zhromaždení spoločnosti a zápisom do obchodného registra.

4. Zo zápisnice z valného zhromaždenia spoločnosti BAREL SLOVAKIA, s.r.o. zo dňa 05.08.2004

bolo zistené, že došlo k schváleniu prevodu obchodného podielu E. J. vo výške 100.000,- Sk, t.j. 50
% základného imania na jej brata, teda žalovaného a to bezodplatne. Zároveň bol schválený dodatok
k zakladateľskej listine a ďalší konateľ - X.. S. K.. Toho istého dňa bol schválený aj Dodatok č. 1 k
zakladateľskej listine.5. Podľa Zmluvy o pôžičke zo dňa 24.09.2004 si spoločnosť BAREL SLOVAKIA, s.r.o. zastúpená jej
konateľom,F.J.,požičalaodspoločnostiTOPLIMO,a.s.,sumuvovýške200.000,-Sk,ktorúbolapovinná

vrátiť do 31.10.2004.

6. Ďalšou zmluvou o pôžičke zo dňa 25.04.2005 si spoločnosť BAREL SLOVAKIA, s.r.o., požičala
od spoločnosti TOPLIMO, a.s., sumu 100.000,- Sk s termínom vrátenia do 25.05.2005. Z Notárskej
zápisnice č. R. XXX/XXXX, R. XXXXX/XXXX, spísanej dňa 28.04.2005 na Notárskom úrade S.. F. C. J.

bolo zistené, že spoločnosť BAREL SLOVAKIA, s.r.o., zastúpená konateľmi: F. J. O. X.. S. K. uznala dlh
voči spoločnosti TOPLIMO, a.s., v celkovej výške 641.829,30 eur po tom, čo dňa 25.04.2005 uzatvorili
Dohodu o vzájomnom vyporiadaní pohľadávok, ktorá sa týkala pôžičky zo dňa 24.09.2004 vo výške
200.000,- Sk a pôžičky zo dňa 25.04.2005 vo výške 100.000,- Sk.

7. Podľa Zmluvy o pôžičke a uznaní dlhu zo dňa 30.09.2004 žalovaný v postavení veriteľa ústne uzavrel

so spoločnosťou BAREL SLOVAKIA, s.r.o., v postavení dlžníka zmluvu o pôžičke dňa 12.07.2004, na
základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 4.000.000,- Sk
bezodkladne po uzavretí zmluvy na dobu jedného roka. Takisto sa v tejto listine uvádza, že zmluvné
strany uzavreli dňa 14.07.2004 ústne zmluvu o pôžičke, podľa ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi peňažné
prostriedky vo výške 5.000.000,- Sk tiež bezodkladne po uzavretí zmluvy na dobu jedného roka. Strany

sa dohodli, že dlžník bude splácať obe pohľadávky ako jeden záväzok vo výške 9.000.000,- Sk. Dlžník
zároveň v tomto dokumente uznal svoj dlh a prehlásil, že zaplatí túto sumu v mesačných splátkach
po 750.000,- Sk v hotovosti do rúk veriteľa, pričom prvá splátka bola splatná dňa 14.08.2004. Ďalej
sa dohodlo, že ak bude dlžník v omeškaní so splatením jednej splátky viac ako 10 dní, veriteľ je
oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pôžičky a dlžník je povinný splatiť dlh v lehote, ktorú veriteľ

určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti. Ku dňu 30.09.2004 bol dlžník v omeškaní, a preto ak si
nesplní svoju povinnosť do 14.10.2004, pohľadávky veriteľa sa stávajú splatnými v celku. Zároveň
bolo v tomto právnom úkone uvedené, že ak nedôjde zo strany dlžníka k splateniu celej pohľadávky,
veriteľ je oprávnený realizovať poskytnuté zabezpečenie, pričom strany sa dohodli, že pohľadávka je
zabezpečená prevodom vlastníckeho práva k veciam vo vlastníctve dlžníka.

8. Toho istého dňa, t.j. 30.09.2004, bola medzi žalovaným a spoločnosťou BAREL SLOVAKIA, s.r.o.
uzavretá Zmluva o zabezpečovacom prevode práva, predmetom ktorej bolo zabezpečenie pohľadávky
žalovaného v celkovej výške 9.000.000,- Sk. Pohľadávka bola zabezpečená prevodom vlastníckeho
práva k hnuteľným veciam. Hodnota predmetu zmluvy bola dohodou účastníkov zmluvy stanovená na

sumu 9.000.000,- Sk.

9. Žalovaný oznámením zo dňa 18.10.2004 oznámil spoločnosti BAREL SLOVAKIA, s.r.o., že si
ponecháva vo vlastníctve zariadenia v zmysle zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa
30.09.2004 a to za cenu vo výške 9.000.000,- Sk, na ktorú započítava svoje pohľadávky zo zmluvy o

pôžičke zo dňa 12.07.2004 vo výške 4.000.000,- Sk a zo zmluvy o pôžičke zo dňa 14.07.2004 vo výške
5.000.000,- Sk. Pohľadávka mala zaniknúť dňom doručenia tohto oznámenia.

10. V Súvahe spoločnosti BAREL SLOVAKIA, s.r.o., za rok 2004 a 2005 sa na strane pasív pod položkou
B.III bod 9 neuvádza žiadna suma záväzkov.

11. V Zmluve o spoločnom postupe predávajúcich pri odpredaji podniku zo dňa 31.03.2005 sa
spoločnosť BAREL SLOVAKIA, s.r.o., žalovaný a spoločnosť AGRIM, s.r.o., dohodli na predaji výrobne
nealkoholických nápojov pozostávajúcej z čerpacej stanice, vodovodu, vodojemu, stavieb prevádzky
a technologického zariadenia za minimálnu cenu vo výške 16.000.000,- Sk. Zároveň sa dohodli

na vyporiadaní všetkých nákladov spojených so zakúpením a uvedením do prevádzky vo výške
12.800.000,- Sk a zisku z predaja vo výške 3.200.000,- Sk tak, že sa rozdelí pomerom 50 % pre BAREL
SLOVAKIA, s.r.o. a zvyšných 50 % pre žalovaného a AGRIM, s.r.o..

12. V zmysle Dohody o predaji podniku na výrobu nealkoholických nápojov Q. zo dňa 19.04.2005 sa

F. J. a žalovaný dohodli na odpredaji svojich obchodných podielov v spoločnosti BAREL SLOVAKIA,
s.r.o., budúcemu investorovi.13. Zo znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovanom Ing. Q. J. A. 20.06.2005 na objednávku
spoločnosti AGRIM, s.r.o., bola všeobecná cena výrobnej linky stanovená na sumu 18.016.000,- Sk bez
DPH.

14. Z Notárskej zápisnice č. R. XX/XXXX, R. XXXX/XXXX, spísanej dňa 24.01.2006 na Notárskom úrade
JUDr. S. K. C. N., bolo zistené, že spoločnosť BAREL SLOVAKIA, s.r.o., zastúpená jej konateľom, F. J.,
uznala dlh voči žalobcovi zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 14.07.2004 v znení jej Dodatku zo dňa 16.07.2004
na sumu vo výške 1.500.000,- Sk. V zmluve a jej dodatku bol dohodnutý úrok vo výške 6 % mesačne

z dlžnej sumy. Zároveň sa zmluvné strany dohodli na úroku z omeškania vo výške 1 % za každý deň
omeškania splátky úroku alebo istiny. Dlžná suma k uvedenému dňu bola vo výške 5.660.000,- Sk
(1.000.000,- Sk + úrok z omeškania vo výške 4.660.000,- Sk) a vo výške 2.840.000,- Sk (500.000,- Sk
+ úrok vo výške 2.340.000,-Sk), t.j. spolu vo výške 8.500.000,-Sk.

15. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 28.10.2010, vydaným vo veci 31T/55/08, bol F. J.

odsúdený pre trestný čin poškodzovania veriteľa podľa § 256 ods. 1 písm. a), ods. 4 písm. b) Trestného
zákona účinného do 31.12.2005, ktorého sa dopustil tým, že ako dlžník a konateľ spoločnosti BAREL
SLOVAKIA, s.r.o., v dňoch 14.07.2004 a 16.07.2004 na základe uzavretých zmlúv o pôžičke s veriteľom
S. Q. si od veriteľa požičal celkovú sumu 1.500.000,- Sk s termínom splatnosti do 14.10.2004 a s
mesačným úrokom 6%. Pre účely zabezpečenia pohľadávky veriteľa súhlasil so zriadením záložného

práva v prospech veriteľa na nehnuteľnosti - budovu výrobne nealkoholických nápojov v k.ú. Q.,
okres N., patriace spoločnosti BAREL Slovakia, s.r.o., avšak Správa katastra N. návrh na vklad
záložného práva zamietla 16.08.2004. Následne v úmysle zmariť uspokojenie pohľadávky veriteľa
dňa 30.09.2004 F. J. zmluvou o zabezpečovacom prevode práva previedol na podnikateľa Ing. S. K.
vlastníctvo ku všetkým hnuteľným veciam spoločnosti BAREL SLOVAKIA, s.r.o., ktoré tvorili výrobnú

linku výrobne nealkoholických nápojov a ďalšou zmluvou zo dňa 28.10.2004 previedol nehnuteľnosť
patriacuspoločnostiBARELSLOVAKIA,s.r.o.,darovacouzmluvouspoločnostiAGRIM,s.r.o.,vdôsledku
čoho spoločnosti BAREL SLOVAKIA, s.r.o., nezostal žiadny ďalší majetok.

16. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 22.03.2010, č.k. 17C/29/2006-366, v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Prešove zo dňa 20.09.2010, č.k. 16Co/119/2010-441,v spore medzi žalobcom, S. Q.
a žalovaným, spoločnosťou AGRIM, s.r.o., rozhodol, že právny úkon, a to darovacia zmluva uzavretá
dňa 28.10.2004 obchodnou spoločnosťou BAREL SLOVAKIA, s.r.o., na jednej strane ako darcom,
obchodnou spoločnosťou AGRIM s.r.o., na druhej strane ako obdarovaným, predmetom ktorej bol
bezplatnýprevodvlastníckehoprávakstavbe,súpisnéč.XX,zapísanejnaLVč.XXX,k.ú.Q.,stojacejna

parcele KN XXX, ktorej vklad bol povolený Správou katastra N. dňa 29.11.2004 pod č. C. XXXX/XXXX,
je vo vzťahu k žalobcovi právne neúčinný. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu ohľadne vedomostí
druhej strany ukrátiť veriteľa. Konateľ žalovaného, Ing. S. K., mal záujem vstúpiť do spoločnosti, ktorá
neskôr nehnuteľnosť darovala jeho spoločnosti. Vzhľadom aj na osobný záujem X.. S. K. vstúpiť do
spoločnosti BAREL SLOVAKIA s.r.o., sa dá predpokladať, že takáto osoba bola uzrozumená so stavom

a chodom firmy.

17.Odporovateľnosťprávnehoúkonuspočívavtom,žeprávnyúkondlžníkapokiaľukracujeuspokojenie
vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, môže byť veriteľom napadnutý žalobou, aby takýto právny úkon
bol vo vzťahu k nemu neúčinný. Prostredníctvom inštitútu odporovateľnosti právneho úkonu poskytuje

Občiansky zákonník veriteľovi ochranu pred takými právnymi úkonmi, ktoré vedú k zmenšeniu majetku
dlžníka. Dôsledkom úspešnej žaloby je potom možnosť uspokojiť sa z toho, čo odporovateľným právnym
úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, teda možno vykonať exekúciu napr. predajom veci tak, ako by
k zmene jej vlastníctva z dlžníka na iný subjekt, teda na žalovaného v konaní o určenie neúčinnosti
právneho úkonu nebolo došlo. Všeobecné podmienky, za ktorých môže sa veriteľ domáhať neúčinnosti

právneho úkonu sú existencia platného právneho úkonu, ktorým sa ukracuje pohľadávka veriteľa;
vymáhateľnosť pohľadávky veriteľa; ukrátenie veriteľa (objektívna stránka odporovateľnosti); úmysel
dlžníkaukrátiťveriteľa(subjektívnastránkaodporovateľnosti)avedomosťdruhejstranyoúmysledlžníka
ukrátiť svojho veriteľa.

18. Odporom možno napadnúť každý scudzovací právny úkon. Odporovať možno len úkonu, ktorý
dlžník urobil v posledných troch rokoch, pričom táto lehota sa počíta odo dňa kedy bol urobený dotknutý
právny úkon. Za odporovateľný možno označiť aj právny úkon, ktorým síce nedochádza k prevodu
majetku dlžníka, ale dôjde k jeho právnemu znehodnoteniu. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovanéhoo uplynutí prekluzívnej lehoty, nakoľko prvotný petit žaloby bol neurčitý a nevykonateľný. Žaloba o
neúčinnosť právneho úkonu dlžníka bola podaná včas, teda v lehote troch rokov od uzavretia zmluvy
o zabezpečovacom prevode práva, pričom táto bola dodatočne špecifikovaná, čím došlo k odstráneniu

vád podanej žaloby. Okrem toho, žalobca na pojednávaní dňa 19.09.2006, teda v rámci trojročnej lehoty,
pri prednese žaloby špecifikoval vyššie uvedený odporovaný právny úkon.

19. Pod vymáhateľnou pohľadávkou treba rozumieť pohľadávku, ktorá bola veriteľovi priznaná
vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno vykonať exekúciu. Právny úkon

dlžníka je odporovateľný nielen vtedy, ak pohľadávka veriteľa bola vymáhateľná už v čase keď bol
urobený, ale i v prípade ak bol urobený skôr ako sa veriteľova pohľadávka voči dlžníkovi stala
vymáhateľnou. Ust. § 42a Občianskeho zákonníka neviaže odporovateľnosť právneho úkonu na
ukrátenieuspokojeniakonkrétnejvymáhateľnejpohľadávky.Niejerozhodné,čiúmyseldlžníkasmeroval
k ukráteniu všetkých jeho veriteľov alebo len niektorého z nich, prípadne či dlžník urobil právny úkon
bez toho, aby jeho úmysel smeroval voči konkrétnym osobám. Predpokladom odporovateľnosti nemusí

byť nielen ukrátenie uspokojenia konkrétnej vymáhateľnej, ale ani splatnej pohľadávky. Nie je teda
rozhodujúce, aby išlo o splatnú alebo nesplatnú pohľadávku, ale dôležité je len to či veriteľ má voči
dlžníkovi skutočne pohľadávku. Medzi stranami nebolo sporné, že pôžička žalobcu vo výške 1.500.000,-
Sk bola poskytnutá v júli roku 2004. Žalobca teda mal v čase uskutočnenia odporovaného právneho
úkonu pohľadávku voči spoločnosti BAREL SLOVAKIA, s.r.o., vyplývajúcu z poskytnutej pôžičky, teda

pohľadávka v tom čase už existovala, pričom neskôr sa stala aj vymáhateľnou na základe uznania dlhu
spísaného vo forme notárskej zápisnice a súhlasu dlžníka s jej vykonateľnosťou.

20. Ukrátením veriteľa je odňatie možnosti, aby sa pohľadávka veriteľa mohla reálne uspokojiť z majetku
dlžníka. Odporovateľný právny úkon teda vedie k zmenšeniu majetku dlžníka. O ukracujúci právny

úkon v zmysle ustanovenia § 42a Občianskeho zákonníka nejde, ak dlžník dostal od nadobúdateľa za
prevedenie veci, práva, alebo inej majetkovej hodnoty skutočne ich obvyklú cenu alebo mu za ňu bola
inak poskytnutá primeraná (rovnocenná) náhrada. V danom prípade žalovaný za svoju pohľadávku,
ktorá podľa zmluvy z 30.09.2004 je vo výške 9.000.000,- Sk, nadobudol hnuteľné veci v podstatne vyššej
hodnote. Na dražbe dňa 28.05.2004 bolo najnižšie podanie určené v sume vyššej ako 14.000.000,-

Sk. Znalecký posudok vypracovaný X.. Q. J. na žiadosť spoločnosti patriacej žalovanému stanovil
v roku 2005 trhovú cenu výrobnej linky na sumu prevyšujúcu 21.000.000,- Sk. Prevodom výrobnej
linky spoločnosti BAREL SLOVAKIA, s.r.o., po ktorom nasledoval aj prevod nehnuteľnosti, došlo k
takémuzmenšeniumajetku,žežalobcanemoholreálneuspokojiťsvojupohľadávkuzostatnéhomajetku
spoločnosti. Navyše žalovaný ani nepreukázal existenciu tovarových zásob a materiálových vstupov,

ktoré mali zostať v spoločnosti ako ani to, že tieto neboli spotrebované pri výrobe tovaru.

21. Zákon ďalej uvádza ako jeden zo základných predpokladov odporovateľnosti úmysel dlžníka, ktorý
môže byť aj nepriamy. V prípade právnickej osoby tento úmysel možno pričítať členom štatutárneho
orgánu. Preukázanie úmyslu nie je podmienkou odporovateľnosti, ak druhou stranou sú osoby blízke

dlžníkovi. V takomto prípade sa úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa predpokladá (prezumuje) a závisí
od osôb blízkych dlžníkovi, aby preukázali opak, teda že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohli ani
pri náležitej starostlivosti poznať. Dôkaznú povinnosť musí teda žalovaný sústrediť na úkony náležitej
starostlivosti a nemôže argumentovať iba nedostatkom úmyslu na strane dlžníka. Za účelom vyvrátenia
zákonnej domnienky o poznaní ukracujúceho úmyslu dlžníka musí blízka osoba a osoba s rovnakým

postavením hodnoverne preukázať, že v súvislosti s uzatvorením sporného právneho úkonu vynaložila
takú relevantnú aktivitu, aby ukracujúci úmysel dlžníka rozpoznala alebo sa o ňom dozvedela. To kladie
zvýšené nároky na tieto osoby pri uzatváraní právnych úkonov. Podľa rozsudku NS ČR z 31.10.2000,
sp. zn. 21Cdo/864/2000, tvrdenie, že blízka osoba nevedela o dlhoch dlžníka a o jeho úmysle ukrátiť
veriteľa uzavretím darovacej zmluvy alebo dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva

manželov, pretože jej dlžník (napr.) neoznámil svoje dlhy a nemohla sa o nich dozvedieť ani z jeho
účtovnej evidencie, nie je pre ubránenie sa odporovacej žalobe postačujúce. Obrana žalovaného
spočívajúca iba v jeho tvrdení, že o predmetnej pohľadávke nemal vedomosť, keďže nebola vedená
v účtovníctve spoločnosti, nie je postačujúca. Naopak súd sa stotožnil s názorom Krajského súdu
v Prešove vyjadreným v jeho rozsudku zo dňa 20.09.2010, č.k. 16Co/119/2010-441, o vedomosti

žalovaného ukrátiť veriteľa. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí ďalej uviedol, že s ohľadom na záujem
žalovaného vstúpiť do spoločnosti, a napokon aj jeho vstup, sa dá predpokladať, že takáto osoba bola
uzrozumená so stavom a chodom firmy. Dôležitou skutočnosťou pre posúdenie vedomosti žalovaného
o úmysle dlžníka ukrátiť žalobcu je aj výpoveď účtovníčky dlžníka, ktorá v trestnom konaní uviedla, žeo pôžičke žalobcu vo výške 1.500.000,- Sk vedela a zároveň v konaní vedenom na tunajšom súde pod
sp. zn. 17C/29/2006, uviedla, že žalovaný o stave spoločnosti vedel. Ďalej je potrebné poukázať na to,
že pri uzatváraní odporovateľného právneho úkonu bol žalovaný jedným z konateľov dlžníka a zároveň

aj veriteľom. Navyše ďalší konatelia spoločnosti BAREL SLOVAKIA, s.r.o., boli jeho príbuzní, pričom
v uvedenom čase neboli rodinné vzťahy medzi nimi naštrbené. Napokon sám žalovaný v rámci svojej
výpovedi v trestnom konaní dňa 05.04.2006 uviedol, že keď videl, ako F. J. zadlžoval firmu BAREL
SLOVAKIA, s.r.o., žiadal ho o prevedenie výrobne na jeho firmu. Keďže darovacia zmluva k stavbe bola
uzavretá dňa 28.10.2004, neobstojí obrana žalovaného o tom, že sa o pôžičkách spoločnosti dozvedel

až v decembri roku 2005. Súd má teda za to, že zo strany žalovaného nebolo preukázané, aby nemohol
ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa.

22. Na základe uvedeného sa dospelo k záveru, že Zmluva o zabezpečovacom prevode práva zo
dňa 30.09.2004, je voči žalobcovi právne neúčinná, nakoľko došlo k splneniu všetkých podmienok
odporovateľnosti tohto právneho úkonu.

23. Ako už bolo uvedené, veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej vymožiteľnej pohľadávky z toho,
čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z majetku dlžníka. V prípade, že uspokojenie pohľadávky
veriteľa in natura nie je možné, pretože exekúcia predajom vecí nie je možná napr. preto, že sa veci
nenachádzajúužalovaného,máukrátenýveriteľprávonanáhraduvočitomu,ktomalzodporovateľného

právneho úkonu prospech. Vznik práva na náhradu nemôže predchádzať úspešnému odporovaniu,
pretože vznikne až ako jeho právny dôsledok. Priznaniu takéhoto práva musí preto predchádzať
rozsudok súdu, ktorým sa určí, že odporovaný právny úkon dlžníka stratil vo vzťahu k veriteľovi
účinnosť. Právny dôsledok úspešného odporovania, t.j. neúčinnosť právneho úkonu, môže nastať až
právoplatnosťou rozsudku, ktorým bude takejto žalobe vyhovené. Z uvedeného dôvodu súd zamietol

žalobu v časti týkajúcej sa finančnej náhrady toho, čo odporovateľným úkonom ušlo z majetku dlžníka.
Pre úplnosť súd dodáva, že náhradu by nebolo možné priznať ani vo vzťahu k pohľadávke vo výške
318.004,80 Sk vyplývajúcej z reklamovaného tovaru, nakoľko táto nie je vymáhateľná, keďže nebola
priznaná súdom, resp. uznaná dlžníkom spôsobom umožňujúcim viesť exekúciu na jej vymoženie.
Rovnako tak nebol vydaný exekučný titul, ktorý by sa vzťahoval na uplatňované príslušenstvo (úroky

z omeškania a trovy) uznaných záväzkov v notárskej zápisnici č. R. XXX/XXXX a notárskej zápisnici
č. R. XX/XXXX.

24. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

25. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie obe strany sporu.

26. Žalobca navrhol rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách
konania zrušiť a v rozsahu zrušenia vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Alternatívne
požadoval rozhodnutie zmeniť tak, aby žalobe žalobcu na náhradu voči tomu, kto mal z odporovateľného

právneho úkonu prospech, bolo vyhovené. Ako dôvod uviedol, že prvoinštančný súd sa vo svojom
rozhodnutí odvolal len na judikatúru, v zmysle ktorej je vznik práva na náhradu voči tomu, kto mal
z odporovateľného právneho úkonu prospech, až následkom úspešnej odporovacej žaloby, resp.
právoplatného rozsudku o takejto žalobe. Pri rozhodovaní sa nezohľadnili konkrétne okolnosti daného
prípadu a to tie, že sa žalobca nedokáže uspokojiť z hnuteľných vecí, pretože tieto boli počas konania

úmyselne „reťazovo“ scudzené na tretie subjekty s cieľom zmariť uspokojenie veriteľa. Tento úmysel
dokonca konštatoval samotný súd prvej inštancie.

27. Súd uplatnil pri rozhodovaní o nárokoch zlý procesný postup a mal o nich rozhodnúť tzv. čiastočným
rozsudkom. Týmto procesným postupom by jednak poskytol žalobcovi právnu ochranu aj vo vzťahu k

ním uplatňovanému nároku na náhradu voči tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech
a rovnako by naplnil zásadu účelnosti súdneho konania, pretože žalobca by po úspešnej odporovacej
žalobe nemusel podávať voči žalovanému ďalšiu žalobu na zaplatenie, aby získal voči nemu exekučný
titul.Súdtakmaloodporovacejžaloberozhodnúťčiastočnýmrozsudkom,ponadobudnutíprávoplatnosti
ktorého by rozhodol aj o nároku žalobcu na náhradu v peniazoch. Týmto procesným postupom by

sa predišlo iniciovaniu nového konania a duplicitnému dokazovaniu o nároku žalobcu na náhradu v
peniazoch. Týmto nesprávnym procesným postupom súdu bolo porušené procesné právo žalobcu, a to
právo domáhať sa ochrany svojho práva, t.j. nároku na náhradu voči tomu, kto mal z odporovateľnéhoprávneho úkonu prospech a to do takej miery, že týmto nesprávnym procesným postupom súdu došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces.

28. Žalovaný navrhol rozsudok vo výroku o určení právnej neúčinnosti Zmluvy o zabezpečovacom
prevode práva zo dňa 30.09.2004 voči žalobcovi zmeniť tak, aby v tejto časti bola žaloba zamietnutá.
Ako dôvod uviedol, že pôvodný žalobca spoločnosť TOPLIMO, a.s., si v konaní uplatnil iba pohľadávku
voči dlžníkovi v celkovej výške 641.829,- Sk z neuhradených faktúr a zmlúv o pôžičke a jedine táto
pohľadávka bola v predmetnom spore dokazovaná a iba o tejto pohľadávke sa konalo. Zmluva, ktorej

predmetom je prevod práva k hnuteľným veciam, bola uzatvorená dňa 30.09.2004 a k realizácii prevodu
došlo dňa 18.10.2004. V zmysle ust. § 42a Občianskeho zákonníka, žaloba o odporovateľnosť musí byť
podaná na súde do troch rokov od odporovateľného právneho úkonu. Žalobca uplatnil svoju pohľadávku
voči dlžníkovi vo výške 8.500.000,- Sk prvýkrát vo svojom podaní, ktoré bolo súdu doručené dňa
22.04.2008. Lehota na uplatnenie akejkoľvek pohľadávky voči dlžníkovi v konaní o odporovateľnosť
právneho úkonu uplynula dňa 30.09.2007, resp. dňa 18.10.2007. Ide o prekluzívnu lehotu a súd na

preklúziu prihliada ex offo. Pokiaľ ide o právo žalobcu uplatniť v konaní o odporovateľnosť právneho
úkonu svoju ďalšiu pohľadávku voči dlžníkovi vo výške 8.500.000,- Sk, žalobca vo vzťahu k tomuto právu
vzniesol námietku premlčania.

29. V prípade, ak dlžník uzatvoril viac zmlúv, o ktorých si veriteľ myslí, že ich dlžník uzatvoril s úmyslom

ukrátiť jeho pohľadávku, veriteľ musí žalobou o odporovateľnosť právneho úkonu napadnúť každú
túto zmluvu, ak veriteľ chce požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo ušlo z dlžníkovho
majetku obidvoma právnymi úkonmi. Súd je povinný skúmať všeobecné podmienky odporovateľnosti pri
každej zmluve. Súd skúma preklúziu osobitne pri každej uplatnenej pohľadávke veriteľa, a to osobitne
v každom konaní. Žalobca si svoju pohľadávku vo výške 8.500.000,- Sk neuplatnil včas. Žalobca je tak

veriteľom iba čo sa týka pohľadávky vo výške 641.829,- Sk. V prípade pohľadávky vo výške 641.829,-
Sk v čase odporovaného právneho úkonu existovala iba zmluva o pôžičke na sumu 200.000,- Sk. Je
nepochopiteľné, z akého dôvodu pri určení hodnoty technológie sa vychádzalo z najnižšieho podania
na dražbe 14.350.000,- Sk s DPH, keď na dražbe technológia predaná nebola a to napriek tomu, že
sa cena znížila na 10.381.000,- Sk s DPH. Až dva dni po dražbe, teda 31.05.2004 bola technológia

predaná spoločnosti BAREL SLOVAKIA, s.r.o., za 9 miliónov Sk (210.000 eur x 40 + 600.000,- Sk).
Suma 9 miliónov Sk je reálna cena v zmysle znaleckého posudku X.. D. z 03.01.2002 a zo 07.11.2001,
v ktorých znalec stanovil všeobecnú cenu technológie na 12.468.100,- Sk s DPH (9.351.025,- Sk bez
DPH). Navrhovateľ dražby na dražbe cenu oproti znaleckého posudku navýšil, ale nepodarilo sa mu
technológiu predať ani po znížení ceny. Pri určení ceny sa nevychádzalo zo znaleckého posudku, ktorý

bol k dispozícii, ale z ceny, ktorú určil ako najnižšie podanie na dražbe vlastník veci. Na určenie ceny
technológie sa mali použiť znalecký posudok X.. D. z 03.01.2002 a zo 07.11.2001 a kúpna zmluva z
31.05.2004. Na určenie ceny technológie sa v žiadnom prípade nemal použiť znalecký posudok X..
J., nakoľko tento nie je podpísaný, nemá pečiatku a nemá znaleckú doložku. Tento znalecký posudok
bol vyhotovený dňa 20.06.2005, t.j. skoro celý rok po uzavretí Zmluvy o zabezpečovacom prevode

práva zo dňa 30.09.2004. Účastníci tejto zmluvy nemohli poznať uvedený znalecký posudok a ani cenu
hnuteľných vecí ním určenú.

30. V konaní sa presne neurčila výška toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho
majetku v zmysle ust. § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka. Hodnota technológie sa v odôvodnení

rozsudku pohybuje medzi 14.000.000,- Sk a 21.000.000,- Sk. Majetok dlžníka sa v dôsledku
odporovaného právneho úkonu podľa súdu zmenšil o sumu medzi 5 miliónmi Sk a 12 miliónmi Sk.

31. Prvoinštančný súd nevysvetlil, z akého dôvodu použil výpoveď účtovníčky O. Q. z trestného konania
a z konania vedeného pod sp. zn. 17C 29/2006, keď O. Q. ako svedok vypovedala aj v tomto konaní.

Svedkyňa v konaní vedenom pod sp. zn. 17C 29/2006 vypovedala 2x, avšak použitá bola iba jej výpoveď
z 11.10.2006. Na pojednávaní konanom dňa 09.03.2009 však svedkyňa zmenila výpoveď a uvedené sa
malopremietnuťajdozmenenéhoskutkovéhostavu.Prirozhodovanísapoužilakrivávýpoveďsvedkyne
zo dňa 11.10.2006 v konaní vedenom pod sp. zn. 17C 29/2006. Svedecká výpoveď O. Q. nebola preto
správne vyhodnotená.

32. Žalovaný ako konateľ spoločnosti BAREL SLOVAKIA, s.r.o., nemal pri uzatváraní odporovaného
úkonu žiadny, ani nepriamy úmysel ukrátiť odporovaným právnym úkonom uspokojenie pohľadávky
akéhokoľvek veriteľa, keďže nemal žiadnu vedomosť o pôžičkách od žalobcu zo dňa 14.07.2004a 16.07.2004, ktoré nepodpisoval a neboli evidované v účtovníctve spoločnosti BAREL SLOVAKIA,
s.r.o., ani neboli na účte spoločnosti, ani v jej pokladni a taktiež nemal vedomosť o pôžičke od
spoločnosti TOPLIMO, a.s., vo výške 200.000,- Sk zo dňa 24.09.2004, ktorú nepodpisoval a nebola

evidovaná v účtovníctve spoločnosti BAREL SLOVAKIA, s.r.o., ani nebola na účte spoločnosti, ani v
jej pokladni. Ostatné záväzky spoločnosti BAREL SLOVAKIA, s.r.o., voči spoločnosti TOPLIMO, a.s.,
ešte v čase odporovaného právneho úkonu neexistovali. Iných veriteľov dlžník nemal. Úver od B. splatil
za spoločnosť BAREL SLOVAKIA, s.r.o., žalovaný. Keďže žalovaný nemal o následku odporovaného
právneho úkonu, t.j. o ukrátení uspokojenia pohľadávky žalobcu žiadnu vedomosť, nemohol ani chcieť,

resp. byť uzrozumený takýto následok vyvolať. Nie je pravda, že ďalší konatelia spoločnosti BAREL
SLOVAKIA, s.r.o., boli jeho blízki príbuzní, pričom v uvedenom čase neboli rodinné vzťahy medzi nimi
naštrbené. Dňa 30.09.2004 boli vzťahy medzi F. J.J. a žalovaným naštrbené a to od 16.09.2004, keď
F. J. fyzicky napadol svoju manželku a sestru žalovaného - druhú konateľku, ktorá sa od F. J. s deťmi
odsťahovala.

33. Odporovacou žalobou možno napadnúť prevod majetku na základe napr. kúpnej zmluvy, ale nie
je možné napadnúť zabezpečovací prevod vlastníckeho práva k majetku, pretože v tomto prípade ide
o formu zabezpečenia splnenia záväzku dlžníka, ktorý má dlžník voči inému veriteľovi a pri realizácii
tohto zabezpečovacieho prevodu práva síce dochádza k prevodu tohto majetku na inú osobu, ale
za účelom splnenia iného určitého záväzku dlžníka. Zabezpečovací prevod práva plnil podľa úpravy

platnej do 30.09.2004 dve funkcie a to do splatnosti hlavného záväzku zabezpečovaciu funkciu a po
splatnosti hlavného záväzku uhradzovaciu funkciu. Aj v tomto prípade došlo k realizácii zabezpečenia
na základe dohody strán, t.j. na základe dohody strán došlo k tomu, že v dôsledku riadneho a včasného
neplnenia záväzku spoločnosti BAREL SLOVAKIA, s.r.o., voči žalovanému sa tento stal definitívnym
vlastníkom veci, ktorá pôvodne slúžila iba na zabezpečenie záväzku a záväzok spoločnosti BAREL

SLOVAKIA, s.r.o., voči žalovanému zanikol. K realizácii došlo teda na základe dohody, ktorá sa považuje
za samostatný právny úkon odlišný od zabezpečovacieho prevodu práva, hoci uzatvorený v rámci
zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, na základe ktorého došlo k prevodu vlastníckeho práva na
žalovaného. Zabezpečovací prevod práva možno napadnúť odporovacou žalobou iba do jeho realizácie,
teda odporovacou žalobou je možné napadnúť zabezpečovací prevod práva iba do momentu, keď plní

zabezpečovaciu funkciu. Po realizácii je potrebné odporovateľnou žalobou napadnúť dohodu v zmysle
článku V. ods. 2 Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva.

34. Prvotný petit žaloby bol neurčitý a nevykonateľný. V prípade dodatočnej špecifikácie žaloby, ktorou
došlo k odstráneniu vád žaloby, ide o zmenu žaloby a keďže k tejto došlo po uplynutí trojročnej

prekluzívnej lehoty, takto dodatočne špecifikovaná žaloba mala byť zamietnutá z dôvodu preklúzie.

35. V konaní sa neskúmala zjavná neplatnosť zmlúv o pôžičke, ktoré žalobca poskytol spoločnosti
BAREL SLOVAKIA, s.r.o., v časti úžerníckych úrokov a úrokov z omeškania. V tejto súvislosti žalobca
poukázal na ust. § 39a Občianskeho zákonníka a ust. § 235 Trestného zákona.

36. Pokiaľ ide o trovy konania, pri rozhodovaní o nich mu mala byť priznaná náhrada trov konania o
priznanie peňažnej náhrady v súlade s ust. § 255 ods. 1 C.s.p..

37. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s

konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolania strán
sporu smerujúce proti rozhodnutiu vo veci samej nie sú opodstatnené.

38. Pri rozhodovaní sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol
vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových

a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie
rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu, s výnimkou časti týkajúcej sa trov
konania, v plnom rozsahu odkazuje.

39. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku vo veci samej je potrebné zdôrazniť, že

argumentáciažalovaného,podľaktorejžalobaourčenieneúčinnostizmluvyozabezpečovacomprevode
práva zo dňa 30.09.2004 bola podaná po uplynutí trojročnej prekluzívnej lehoty, nie je správna. Ako
to vyplýva z obsahu spisu, právny predchodca žalobcu žalobou doručenou súdu dňa 13.07.2005 sa
domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu uzatvoreného medzi žalovaným a spoločnosťou BARELSLOVAKIA,s.r.o.,predmetomktorejbolprevodvlastníckehoprávakhnuteľnýmveciam.Užvtejtožalobe
právny predchodca žalobcu zdôraznil, že nemá k dispozícii zmluvu o prevode a teda v tomto smere
nebolo možné presne špecifikovať právny úkon, ktorého určenia neúčinnosti sa domáhal. Išlo teda o

neúplné podanie, pričom tento nedostatok bol v priebehu konania odstránený.

40. Občiansky súdny poriadok účinný v čase podania žaloby na súde moment začatia konania upravoval
v ust. § 82 ods. 1 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na
jeho začatie alebo keď bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu. Z tohto

ani z ďalších ustanovení v tom čase účinného Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva, aby v prípade
neúplnej žaloby sa moment začatia konania presúval na neskorší termín. Aj podaním žaloby, ktorá
má nedostatky vyžadujúce si ich odstránenie, sa konanie začína s účinkami zachovania procesných aj
hmotnoprávnych lehôt. Žaloba o určenie neúčinnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa
30.09.2004 bola tak podaná včas.

41. Právne bezvýznamným je poukaz žalovaného na preklúziu, resp. premlčanie pohľadávky žalobcu
voči dlžníkovi vo výške 8.500.000,- Sk zo zmlúv o pôžičke zo dňa 14.07.2004 a 16.07.2004, ktorá bola
uznaná dlžníkom v notárskej zápisnici č. R. XX/XXXX z dôvodu, že túto pohľadávku si žalobca prvýkrát
uplatnil vo svojom podaní doručenom súdu dňa 22.04.2008. Táto pohľadávka vo výške 8.500.000,- Sk
predmet konania netvorí, nakoľko jediným právnym úkonom, ktorého určenia neúčinnosti sa žalobca

domáha, je zmluva o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 30.09.2004. Pokiaľ ide o premlčanie
pohľadávky vo výške 8.500.000,- Sk, táto vznikla na základe písomného uznania dlžníkom, čo do
dôvodu i výšky, pričom takto uznaná pohľadávka sa v súlade s ust. § 110 ods. 1 premlčuje v 10-ročnej
premlčacejdobe.Vsúvislostisožalovanýmuvádzanouúžeroupodľaust.§39aObčianskehozákonníka,
je potrebné skonštatovať, že v zmysle tohto ustanovenia neplatný je právny úkon urobený fyzickou

osobou nepodnikateľom. Pohľadávky žalobcu nevznikli na základe právnych úkonov urobených fyzickou
osobou nepodnikateľom, a preto uvedené ustanovenie nie je možné na prejednávanú vec použiť.

42. Občiansky zákonník v ust. § 42a za predmet odporovateľnosti označuje právne úkony. Keďže
okruh týchto právnych úkonov neobmedzuje, môže ísť o úkony dvojstranné, jednostranné, odplatné

a bezodplatné a iné právne úkony. Podstatné je, že ide o taký právny úkon, ktorým sa zhoršuje
možnosť veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky. Nemusia to byť úkony, ktorými dochádza k scudzeniu
majetku dlžníka. Stačí, že ide o také úkony, ktoré zmenšujú majetkovú podstatu dlžníka na úkor
veriteľa. Medzi také úkony možno zaradiť kúpnu zmluvu, darovaciu zmluvu, výmennú zmluvu, prevzatie
dlhu, postúpenie pohľadávky, odmietnutie dedičstva, odmietnutie daru, odpustenie dlhu, úmyselné

nevymáhanie dlhu spôsobujúce premlčanie nároku, prevzatie nevýhodného ručiteľského záväzku,
použitie časti majetku na vklad základného imania obchodnej spoločnosti a pod. Je nepochybné, že aj
zabezpečovací prevod práva upravený v ust. § 553 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy zo dňa 30.9.2004 medzi takéto právne úkony patrí.

43. Zmluva o zabezpečovacom prevode práva môže byť uzavretá iba medzi veriteľom a dlžníkom, nie
aj treťou osobou. Písomná forma zmluvy je obligatórna (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Právo
prevedené zabezpečovacím prevodom má povahu práva prevedeného z rozväzovacou podmienkou,
že zabezpečený záväzok sa splní. Zabezpečovacia funkcia tohto prostriedku spočíva v tom, že
nevýhoda z dočasnej straty prevedeného práva pôsobí na dlžníka, aby splnením záväzku opäť získal

predchádzajúceprávnepostavenie.Prisplnenízabezpečenéhozáväzkuveriteľjepovinnýopäťdlžníkovi
umožniť výkon práva v rozsahu jeho prevodu a vydať dlžníkovi všetko, čo z prevedeného práva získal.
Len čo dlžník splní svoj zabezpečený dlh, zaniká aj zabezpečenie prevodom práva. Teda dlžník opäť
nadobúda právo prevedené na veriteľa. Na rozdiel od záložného práva pri tomto zabezpečení záväzku
sa prevádza vlastníctvo, ak predmetom prevodu je takéto právo. V prejednávanej veci dlžník bez

akýchkoľvek pochybností svoj dlh nesplnil, v dôsledku čoho ani nemohol nadobudnúť späť vlastnícke
právo prevedené na veriteľa zmluvou o zabezpečovacou prevode práva.

44. Zmyslom žaloby podľa ust. § 42a Občianskeho zákonníka je dosiahnuť rozhodnutie súdu, ktorým by
bolo určené, že je voči veriteľovi neúčinný dlžníkom urobený právny úkon, ktorý ukracuje uspokojenie

jeho vymáhateľnej pohľadávky. Rozhodnutie súdu, ktorým bolo odporovateľnej žalobe vyhovené, potom
predstavuje podklad k tomu, že sa veriteľ môže na základe titulu spôsobilého k výkonu rozhodnutia
(exekučného titulu), vydaného proti dlžníkovi domáhať nariadenia výkonu rozhodnutia postihnutím
toho, čo odporovateľným (právne neúčinným) právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to nieproti dlžníkovi, ale voči osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej bol právny úkon urobený. V prípade,
že uspokojenie veriteľa z tohto majetku nie je celkom možné, musí sa veriteľ domáhať, aby mu
ten, komu z odporovateľného právneho úkonu dlžníka vznikol prospech, vydal takto získané plnenie.

Odporovateľná žaloba je teda právnym prostriedkom slúžiacim k uspokojeniu vymáhateľnej pohľadávky
veriteľa v konaní o výkon rozhodnutia, a to postihnutím veci, práv alebo iných majetkových hodnôt, ktoré
odporovateľným právnym úkonom ušli z majetku dlžníka, prípadne vymožením peňažnej náhrady vo
výške zodpovedajúcej prospechu z odporovateľného právneho úkonu.

45. Aktívne vecne legitimovaný k odporovateľnej žalobe je veriteľ, ktorého pohľadávka je vymáhateľná,
ak právne úkony dlžníka ukracujú jeho uspokojenie. Veriteľom je ten, kto má voči dlžníkovi pohľadávku
v dobe, kedy bol uskutočnený odporovateľný právny úkon, a to i pohľadávku nesplatnú alebo
pohľadávku, ktorá má na základe vzniknutého záväzkového právneho vzťahu vzniknúť až v budúcnosti.
Vymáhateľnou sa rozumie taká pohľadávka, ktorej splnenie je možné vynútiť cestou výkonu rozhodnutia,
t.j. pohľadávka, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa

ktorého je možné nariadiť výkon rozhodnutia. Právne úkony dlžníka ukracujú pohľadávku veriteľa najmä
vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak v ich dôsledku zmenšenie majetku má súčasne za
následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, hoci - nebyť
týchto úkonov - by sa z majetku dlžníka aspoň čiastočne uspokojil.

46. Pasívna vecná legitimácia je upravená v ust. § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žaloba o určenie,
že dlžníkov právny úkon je voči veriteľovi neúčinný, môže byť úspešná len vtedy, ak bola podaná proti
osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej bol právny úkon uskutočnený. Žaloba o zaplatenie peňažnej
náhrady, ktorá je opodstatnená vtedy, ak nie je možné uspokojenie veriteľa z toho, čo odporovateľným
právnym úkonom ušlo z majetku dlžníka, musí smerovať voči osobe, ktorej vznikol z odporovateľného

právneho úkonu dlžníka prospech.

47. Z ust. § 42 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v ktorom sú vymedzené podmienky, za ktorých veriteľ
môže právnym úkonom dlžníka odporovať, nemožno vyvodzovať, že by predpokladom odporovateľnosti
muselo byť ukrátenie uspokojenia už vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Požiadavka, aby žalujúci veriteľ

mal vymáhateľnú pohľadávku, je otázkou vecnej legitimácie. K tomu, aby veriteľ bol vecne legitimovaný
na podanie odporovateľnej žaloby postačuje, aby jeho pohľadávka bola vymáhateľná aspoň v dobe
rozhodnutia súdu o podanej odporovateľnej žalobe (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 6Cdo/253/2012).

48. Žalobca bez akýchkoľvek pochybností disponuje 2 exekučnými titulmi, ktorými sú notárska zápisnica
zo dňa 28.4.2005 obsahujúca vyhlásenie o uznaní záväzku a súhlase dlžníka s exekúciou a dohodu
o exekúcii podľa osobitného predpisu a notárska zápisnica zo dňa 24.1.2006 obsahujúca vyhlásenie o
uznaní dlhu a súhlase dlžníka s exekúciou.

49. Odporovateľným je taký právny úkon dlžníka, ktorý urobil s úmyslom ukrátiť svojho veriteľa. O úmysel
ukrátiť veriteľa sa jedná najmä vtedy, ak dlžník právnym úkonom chcel ukrátiť veriteľa alebo ak vedel, že
právnym úkonom môže ukrátiť svojho veriteľa a pre prípad, že ho skutočne ukráti, s tým bol uzrozumený.
Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje veriteľa. Preukázanie úmyslu dlžníka
nie je podmienkou odporovateľnosti vtedy, ak druhou stranou sú osoby blízke. Úmysel dlžníka ukrátiť

veriteľa v takomto prípade zákon predpokladá a je na osobách dlžníkovi blízkych, aby preukázali, že
úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa vtedy nemohli i pri náležitej obozretnosti poznať.

50.Zmluvuozabezpečovacomprevodeprávazodňa30.9.2004zazáložnéhoveriteľapodpísalžalovaný
a za záložného dlžníka BAREL SLOVAKIA, s.r.o. F. J. a jeho K. E. J.. E. J. bola zároveň I. X.. S. K..

51. V konaní o odporovateľnej žalobe je veriteľ povinný tvrdiť a preukázať, že dlžníkov odporovateľný
právny úkon ukracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky a súčasne, že žalovanému musel
byť úmysel dlžníka odporovateľným právnym úkonom ukrátiť veriteľa známy, teda, že žalovaný o tomto
úmysledlžníkapriprávnomúkonevedelalebomuselvedieť.Akvšakideoprávnyúkonmedzidlžníkoma

osobou jemu blízkou alebo o právny úkon uskutočnený dlžníkom v prospech osoby jemu blízkej, nemusí
veriteľ tvrdiť ani preukazovať, že žalovanému musel byť úmysel dlžníka odporovateľným právnym
úkonom ukrátiť veriteľa známy. Zákon v tomto prípade predpokladá, že žalovaný o úmysle dlžníka vedel,ibaže by žalovaný preukázal, že v čase právneho úkonu dlžníka úmysel ukrátiť veriteľa ani pri náležitej
obozretnosti nemohol poznať.

52. Vo vzťahu k svedkyni O. Q., ktorej svedecká výpoveď podľa žalovaného nebola správne
vyhodnotená, je potrebné dodať, že aj keď táto svedkyňa, ako na to správne poukazuje žalovaný, menila
svoju výpoveď o tom, či pôžičky poskytnuté žalobcom v celkovej výške 1.500.000,- Sk boli alebo neboli
vedené v účtovníctve spoločnosti BAREL SLOVAKIA, s.r.o., z uvedeného nemožno dospieť k záveru o
nevedomosti žalovaného o týchto pôžičkách.

53. Okrem svedkyne O. Q. bola v konaní, okrem iných svedkov, vypočutá aj svedkyňa E. J., bývalá
konateľka spoločnosti BAREL SLOVAKIA, s.r.o. a I. žalovaného. Táto vo svojej výpovedi uskutočnenej
na pojednávaní dňa 26.10.2010 uviedla, že jej vtedajší manžel F. J. mal záujem o kúpu plničky v Q.,
avšak nemal dostatok financií, a preto mu peniaze nakoniec požičal žalovaný na základe ústnej dohody.
Išlo o sumu 9.000.000,- Sk. Žalovaný požičal peniaze F. J.Š. s tým, že F. J. si vybaví úver a z úveru mu

peniaze vráti. Úver však vybavený nebol. F. J. nevracal žalovanému pôžičku vo výške 9.000.000,- Sk a
navyše si zobral ďalšiu pôžičku z banky vo výške 500.000,- Sk. Pôžičku podpísali v banke, pričom o tejto
pôžičke jej bolo zakázané povedať žalovanému. Napriek zákazu túto skutočnosť oznámila žalovanému,
za čo ju F. J. fyzicky napadol dňa 16.9.2004. Následne išla za žalovaným ako svojím D. a previedla
naň svoj podiel v spoločnosti BAREL Slovakia, s.r.o. v snahe zabrániť, aby F. J. mohol brať ďalšie

pôžičky. Na priamu otázku, za akým účelom boli uzatvárané zmluva o zabezpečovacom prevode práva
a darovacia zmluva, svedkyňa priamo uviedla, že tieto zmluvy uzatvárali preto, aby F. J.Á. nemohol brať
ďalšie pôžičky, pričom za firmu Barel Slovakia, s.r.o. bol potrebný už podpis 2 konateľov. Táto svedkyňa
teda jednoznačne potvrdila, že dôvodom k uzavretiu zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa
30.9.2004 bolo zabrániť zadlžovaniu spoločnosti Barel Slovakia, s.r.o. zo strany jej konateľa F. J..

54. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 28.10.2010 vydaným vo veci 31T/55/08 bol F. J.
ako dlžník a konateľ spoločnosti Barel Slovakia, s.r.o. uznaný vinným z toho, že v dňoch 14.7.2004
a 16.7.2004 na základe uzavretých zmlúv o pôžičke so žalobcom si od žalobcu požičal celkovú
sumu 1.500.000,- Sk s termínom splatnosti pôžičky do 14.10.2004 a s mesačným úrokom 6 %.

Pre účely zabezpečenia pohľadávky veriteľa súhlasil so zriadením záložného práva v prospech
veriteľa na nehnuteľnosti - budovu výrobne nealkoholických nápojov v kat. úz. Q., okres N., patriace
spoločnosti Barel Slovakia, s.r.o., avšak Správa katastra N. návrh na vklad záložného práva zamietla
16.8.2004. Následne v úmysle zmariť uspokojenie pohľadávky veriteľa dňa 30.9.2004 F. J. zmluvou
o zabezpečovacom prevode práva previedol na žalovaného vlastníctvo k všetkým hnuteľným veciam

spoločnosti Barel Slovakia, s.r.o., ktoré tvorili výrobnú linku výrobne nealkoholických nápojov a ďalšou
zmluvouzodňa28.10.2004previedolnehnuteľnosťpatriacuspoločnostiBarelSlovakia,s.r.o.darovacou
zmluvou spoločnosti AGRIM, s.r.o. Prešov, v dôsledku čoho v spoločnosti Barel Slovakia, s.r.o. nezostal
žiadny ďalší majetok. Týmto odstránením všetkého majetku zo spoločnosti Barel Slovakia, s.r.o. a
nesplácaním pôžičky spôsobil žalobcovi škodu vo výške najmenej 1.500.000,- Sk (49.790,88 eur).

55. Viazanosť súdu inými rozhodnutiami je upravená v ust. § 193 CSP. Vychádzajúc z tohto ustanovenia
súd je viazaný aj rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin a o tom, kto ho
spáchal. Z právoplatného rozsudku vydaného v trestnej veci bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že
zmluva o zabezpečovacom prevode práva bola F. J. ako konateľom spoločnosti Barel Slovakia, s.r.o.

uzatvorená s úmyslom zmariť uspokojenie pohľadávky veriteľa.

56. Ak sa žalovaný bráni tým, že nie všetky pohľadávky existovali v čase uzatvorenia odporovateľného
právneho úkonu, teda zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 30.9.2004, uvedené vplyv na
správnosť napadnutého rozsudku nemá.

57. Pre aplikáciu ust. § 42a Občianskeho zákonníka je podstatným preukázateľný a objektívne daný
dôvod na úspešnú odporovateľnosť právneho úkonu, aj keď veriteľ v čase uzatvárania takéhoto
úkonu nebol s dlžníkom v právnom vzťahu, ak takýto nárok uplatnil v lehote 3 rokov od uzavretia
odporovateľného úkonu a je objektívne preukázané, že žalovaný takýto úmysel za daných okolností

pri náležitej starostlivosti musel poznať. Z výsluchu svedkyne E. J. priamo vyplýva, že zmluva o
zabezpečovacom prevode práva bola uzavretá s úmyslom zabrániť F. J. ako konateľovi spoločnosti
Barel Slovakia, s.r.o. zadlžovať túto spoločnosť ďalšími pôžičkami. Zároveň táto svedkyňa potvrdila, že
žalovaný o existencii pôžičky vo výške 500.000,- Sk od banky mal vedomosť, nakoľko po tom, čo napriekzákazu túto skutočnosť oznámila žalovanému ako svojmu D., jej vtedajší manžel F. J.Č. ju dňa 16.9.2004
fyzicky napadol. Žalovaný pri uzatváraní zmluvy o zabezpečovacom prevode práva mal o tomto dlhu
vedomosť a teda v čase vzniku odporovateľného právneho úkonu mu muselo byť známe, že spoločnosť

Barel Slovakia, s.r.o. je dlžníkom už iného veriteľa, a to banky. V spore bolo preukázané, že dlžník už
v čase vzniku odporovateľného právneho úkonu bol dlžníkom voči inému veriteľovi a takým veriteľom
sa stal aj žalobca.

58. Pokiaľ ide o vedomosť žalovaného o úmysle dlžníka ukrátiť jeho veriteľa, táto bola daná. Zmluvu

o zabezpečovacom prevode práva uzatváral žalovaný v postavení záložného veriteľa so záložným
dlžníkom spoločnosťou BAREL SLOVAKIA, s.r.o., ktorú zastupovali konatelia F. J. a jeho manželka E. J..
E. J. je I. žalovaného. Na žalovaného v tom čase, ako to vyplýva zo zápisnice z valného zhromaždenia
spoločnosti BAREL SLOVAKIA s.r.o. zo dňa 5.8.2004, bol schválený prevod obchodného podielu E. J.
vo výške 100.000,- Sk, t.j. 50 % základného imania, a to bezodplatne. Zároveň bol schválený dodatok
k zakladateľskej listine a ďalší konateľ, ktorým sa stal žalovaný. V dobe uzatvorenia odporovateľného

právneho úkonu žalovaný bol konateľom spoločnosti Barel Slovakia, s.r.o., v ktorej ďalšími konateľmi
boli jeho I. E. J. a jej manžel F. J..

59. Účelom inštitútu odporovateľnosti je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka, ktorý zmenšuje svoj
majetok na úkor veriteľa. Podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu voči určitej osobe,

ktorá znamená, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovaného
právneho úkonu tak, ako by k tomu úkonu vôbec nedošlo. Z ust. § 42a Občianskeho zákonníka vyplýva,
že odporovateľným je taký právny úkon dlžníka, ktorý urobil v posledných 3 rokoch v úmysle ukrátiť
svojho veriteľa a tento úmysel musel byť druhej strane známy, pričom bremeno tvrdenia a dôkazné
bremeno v tomto smere nesie veriteľ (žalobca). Preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa nie

je podmienkou odporovateľnosti v prípade, ak dlžník realizoval právny úkon s osobami jemu blízkymi (§
116 a § 117 Občianskeho zákonníka) alebo v prospech týchto osôb, prípadne v prospech členov jeho
štatutárneho orgánu. V takomto prípade sa existencia ukracujúceho úmyslu dlžníka predpokladá ex lege
a skutočný úmysel dlžníka pre procesný úspech žalobcu nie je podstatný. Rozhodujúcou skutočnosťou
je ukrátenie veriteľa, teda objektívny stav, ktorý svoje právne následky neodvodzuje od subjektívneho

motívu dlžníka. V takomto prípade zákon u blízkych osôb dlžníka alebo u členov jeho štatutárneho
orgánu konštruuje vyvrátiteľnú domnienku, že úmysel dlžníka ukrátiť jeho veriteľa poznali. Je preto
na týchto osobách, ak chcú účinne zabrániť podanej odporovacej žalobe, aby v konaní preukázali, že
úmysel dlžníka v čase uskutočnenia ukracujúceho právneho úkonu nemohli poznať ani pri vynaložení
náležitej starostlivosti. K účinnému vyvráteniu tejto zákonnej domnienky je preto nevyhnutné jednak

tvrdenie žalovaného, že dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohol poznať,
ale najmä preukázanie konkrétnych úkonov vynaloženia náležitej starostlivosti. Za tým účelom musí
žalovaný hodnoverným spôsobom v konaní preukázať, že v súvislosti s odporovaným právnym úkonom
vynaložil takú relevantnú činnosť, aby ukracujúci úmysel z výsledkov tejto činnosti rozpoznal alebo sa
o ňom aspoň mohol dozvedieť.

60. Žalovaný mal záujem vstúpiť do spoločnosti a nakoniec do spoločnosti BAREL SLOVAKIA, s.r.o.
vstúpil dňa 5.8.2004 a stal sa jej konateľom. Vzhľadom na záujem žalovaného vstúpiť do spoločnosti
Barel Slovakia, s.r.o., ktorý nakoniec vyústil do jeho vstupu do uvedenej spoločnosti, sa dá predpokladať,
že žalovaný mal vedomosť o stave a chode spoločnosti. Tvrdenie žalovaného, že nemal vedomosť o

dlhoch dlžníka a nemohol sa o nich dozvedieť ani z jeho účtovnej evidencie, nie je postačujúce preto, aby
samoholúspešneubrániťodporovacejžalobe.DôkazomopakuniejeanivýpoveďsvedkyneO.Q.,ktorá
viedla účtovníctvo spoločnosti Barel Slovakia, s.r.o. Hoci táto svedkyňa viackrát zmenila svoju výpoveď
vo vzťahu k tomu, či pohľadávka žalobcu v celkovej výške 1.500.000,- Sk bola alebo nebola vedená v
účtovníctvespoločnosti,jenepochybné,žetátosvedkyňavedomosťoposkytnutípôžičkymalaazároveň

potvrdila, že pri vedení účtovníctva bola v kontakte tak s F. J. ako aj so žalovaným. Žalovanému preto
nič nebránilo, ani za situácie, ak pohľadávka žalobcu nebola vedená v účtovníctve v spoločnosti BAREL
SLOVAKIA, s.r.o., zistiť si jej existenciu prostredníctvom účtovníčky O. Q. pri osobných stretnutiach s
ňou. Žalovaný tak nevynaložil dostatočnú činnosť na to, aby ukracujúci úmysel rozpoznal alebo o ňom
mohol vedieť.

61. Aj keď v čase uzatvorenia zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 30.9.2004 vzťahy
medzi žalovaným a konateľom dlžníka F. J. neboli dobré, nakoľko dňa 16.9.2004 došlo k fyzickému
napadnutiu I. žalovaného E. J. zo strany jej manžela F. J., uvedené neznamená, aby žalovaný úmyseldlžníka ukrátiť veriteľa nemohol ani pri náležitej starostlivosti poznať. Pred dátumom 16.9.2004 vzťahy
naštrbené neboli, čoho dôkazom sú aj 2 pôžičky poskytnuté spoločnosti Barel Slovakia, s.r.o. zo strany
žalovanéhovdňoch12.7.2004a14.7.2004vcelkovejvýške9.000.000,-Sklennazákladeústnejzmluvy.

Poskytnutie tak veľkej sumy odôvodňuje prijať záver o tom, že vzťahy medzi žalovaným a konateľom
spoločnostiBarelSlovakia,s.r.o.F.J.Š.bolinamimoriadnedobrejúrovnizaloženejnavzájomnejdôvere.
Až po zhoršení vzťahov bola uzatvorená zmluva o pôžičke a uznaní dlhu zo dňa 30.9.2004 týkajúca
sa 2 predchádzajúcich ústne dohodnutých pôžičiek. Toho istého dňa, teda 30.9.2004 bola uzavretá
sporná zmluva o zabezpečovacom prevode práva, pričom touto zmluvou došlo k zabezpečeniu celej

pohľadávky žalovaného v sume 9.000.000,- Sk, a to prevodom vlastníckeho práva k hnuteľným veciam,
ktorých hodnota bola dohodou stanovená na sumu 9.000.000,- Sk. Následne žalovaný oznámením zo
dňa 18.10.2004 oznámil spoločnosti Barel Slovakia, s.r.o., že si ponecháva vo vlastníctve hnuteľné veci
v zmysle zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, a to za cenu vo výške 9.000.000,- Sk, na ktorú
započítal svoje pohľadávky zo zmluvy o pôžičke zo dňa 12.7.2004 vo výške 4.000.000,- Sk a zo zmluvy
o pôžičke zo dňa 14.7.2004 vo výške 5.000.000,- Sk. Týmto úkonom teda bez akýchkoľvek pochybností

došlo k ukráteniu iných veriteľov, a to právneho predchodcu žalobcu a žalobcu.

62. Na základe zisteného skutkového stavu je potrebné dospieť k záveru, že žalovaný v súvislosti so
zmluvouozabezpečovacomprevodeprávavkonanínepreukázal,abyvovzťahukúmysludlžníkaukrátiť
veriteľa postupoval s náležitou starostlivosťou.

63. Pri rozhodovaní nebolo porušené ani procesné právo žalobcu domáhať sa ochrany svojho práva
vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu voči tomu, kto mal s odporovateľného právneho úkonu
prospech.

64. Právna úprava odporovateľnosti právnych úkonov je obsiahnutá v ust. § 42a a § 42b Občianskeho
zákonníka. Z hľadiska jej systematiky treba rozlišovať medzi aktívnou vecnou legitimáciou na uplatnenie
odporovateľnosti (§ 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka), podmienkami odporovateľnosti (§ 42a ods.
2-5 Občianskeho zákonníka), spôsobom uplatnenia odporovateľnosti (§ 42b ods. 1 Občianskeho
zákonníka), pasívnou vecnou legitimáciou (§ 42b ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka) a právnymi

následkami spojenými s úspešným odporovaním právneho úkonu (§ 42b ods. 4 Občianskeho
zákonníka).

65. Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať
uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku;

ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech (§ 42b ods. 4
Občianskeho zákonníka).

66. Dôsledkom úspešného odporovania právneho úkonu je v zmysle citovaného ust. § 42b ods. 4
Občianskeho zákonníka neúčinnosť tohto úkonu. Právnu neúčinnosť charakterizuje samotný zákon tak,

že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, že odporovateľným právnym úkonom
ušlo z dlžníkovho majetku a ak to nie je dobre možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z
tohto úkonu prospech. Právna neúčinnosť odporovateľného právneho úkonu je neúčinnou relatívnou,
t.j. táto neúčinnosť platí iba voči veriteľovi, ktorý sa úspešne domáhal odporovateľnosti právneho
úkonu. Neúčinnosť právneho úkonu sa voči veriteľovi prejaví tak, že na uspokojenie jeho vymáhateľnej

pohľadávky možno vykonať exekúciu, napr. predajom vecí tak, ako by k zmene jej vlastníctva z dlžníka
na iný subjekt nebolo došlo. Ak to však nie je možné, napr. preto, že vec sa už nenachádza u
žalovaného, priznáva zákon veriteľovi právo na náhradu voči tomu, kto mal z odporovateľného právneho
úkonu prospech. Táto náhrada je limitovaná výškou prospechu, ktorý mal žalovaný z odporovateľného
právneho úkonu.

67. Pretože právo odporovať právnym úkonom sa v zmysle ust. § 42b ods. 1 v spojení s ust. § 42a ods. 1
Občianskeho zákonníka uplatňuje žalobou o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu, môže právny
dôsledok úspešného odporovania, t.j. neúčinnosť právneho úkonu, a teda možnosť veriteľa domáhať
sa uspokojenia svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho

majetku a ak to nie je možné, možnosť domáhať sa peňažnej náhrady, nastať až právoplatnosťou
rozsudku, ktorým bude takejto žalobe vyhovené. Odporovateľný právny úkon sa stáva neúčinný až
tým, že ho súd za neúčinný vyhlási. Odporovateľnosť teda nemožno riešiť ako predbežnú otázku, keď
i zo samotného gramatického výkladu ust. § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka vyplýva, že právnaneúčinnosť právneho úkonu je dôsledkom úspešného odporovania. Uvedené ustanovenie zakladá
veriteľovi priamy nárok domáhať sa náhrady voči tomu, kto mal z odporovateľného úkonu prospech
pri splnení podmienky v ňom uvedenej, ktorý však nemôže predchádzať úspešnému odporovaniu,

pretože môže nastať až ako jeho právny dôsledok. Priznaniu takéhoto nároku preto musí predchádzať
právoplatné určenie neúčinnosti právneho úkonu. Vlastnícke právo toho, kto mal z odporovateľného
úkonuprospech,kveci,ktorábolapredmetomtohtoúkonu,niejepodmienkouodporovateľnostivzmysle
ust. § 42a ods. 2-5 Občianskeho zákonníka, preto zmena vlastníctva v priebehu konania o určenie
právnej neúčinnosti právneho úkonu nemá právny význam. Môže mať význam až pri posudzovaní

možnosti veriteľa vyplývajúcich z úspešného odporovania.

68. V zmysle ust. § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. V čase
vyhlásenia rozsudku žalovaný nedisponoval právoplatným rozhodnutím, ktorým bolo žalobe podľa ust. §
42a Občianskeho zákonníka vyhovené. Až po právoplatnosti takéhoto rozhodnutia má žalobca možnosť
domáhať sa peňažnej náhrady podľa ust. § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka.

69. Vo vzťahu k žalobcom tvrdenej možnosti rozhodnúť vo veci čiastočným rozsudkom táto daná nie je.
Predpokladom čiastočného rozsudku v súlade s ust. § 213 CSP je to, aby niektorý z viacerých žalobou
uplatnených procesných nárokov alebo časť uplatneného procesného nároku sa v priebehu konania
stali nespornými. Ani jeden zo žalobcom uplatnených nárokov sa v priebehu konania nesporným nestal,

a teda podmienka vyžadovaná pre vydanie čiastočného rozsudku splnená nebola.

70. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP rozsudok, s
výnimkou výroku o trovách konania, ako vecne správny potvrdil.

71. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania, tento je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov a
nezrozumiteľnosť. Rozhodnutie o trovách bolo odvodené len citáciou ust. § 255 ods. 2 CSP bez
akéhokoľvekbližšiehoodôvodnenia.Vprejednávanejvecipredmetomkonaniaboli2samostatnénároky,
a to nárok na určenie neúčinnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva a nárok na náhradu voči
tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech. Pri právach zo samostatným skutkovým

základom treba úspech a neúspech strany posudzovať osobitne podľa toho, v ktorom nároku, ktorý by
mohol byť samostatne uplatnený, bola úspešná a v akom rozsahu a v ktorom zase nie. Trovy potom
treba separovať a osobitne o nich rozhodnúť. Čiastočný úspech sa skúma so zreteľom na uplatnený
nárok z aspektu právneho dôvodu žaloby, t.j. skutkového stavu a právnej normy, ktorá sa mala použiť
alebo sa použila pri rozhodovaní o veci samej. Nie je možné považovať za čiastočný úspech, ak

žaloba, v ktorej sa uplatnili viaceré nároky, bola čiastočne úspešná a čiastočne sa zamietla tak, že
úspech i neúspech sa týkali samostatných nárokov. V takom prípade sa plný úspech alebo čiastočný
úspech vo veci skúma so zreteľom na každý nárok, ktorý by mohol byť samostatne uplatnený. Ak ide
o práva so samostatným skutkovým základom, môže dôjsť aj k tomu, že povinnosti na náhradu trov
konania sa budú určovať osobitne vo vzťahu ku každej strane sporu. V súvislosti s rozhodovaním o

trovách je potrebné dodať, že v časti nároku na určenie neúčinnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode
práva mal plný úspech žalobca a v časti nároku na náhradu voči tomu, kto mal z odporovateľného
právneho úkonu prospech bol v celom rozsahu úspešný žalovaný. Keďže vydanie nezrozumiteľného
alebo nedostatočne zdôvodneného rozhodnutia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup
súdu, ktorým bolo znemožnené stranám, aby uskutočnili im patriace procesné práva v takej miere, že

došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 389 ods.
1 písm. b) CSP rozsudok vo výroku o trovách konania zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP). V ňom bude úlohou súdu prvej inštancie rozhodnutie
o trovách odôvodniť tak, aby spĺňalo náležitosti vyplývajúce z ust. § 220 ods. 2 CSP.

72. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).